Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204208
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4117204208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.SoneVackovej,vsporežalobkyne:N.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.
XXX/XX, B., zastúpená: JUDr. Michal Magdolen, advokát so sídlom Farská 28, Nitra, proti žalovanému:
T. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX/XXX, B., podnikajúci pod obchodným menom T. G. - B., IČO:
XX XXX XXX, s miestom podnikania B. XX/XXX, B., zastúpený: JUDr. Peter Matejov, advokát, so
sídlom Hollého 12, Nitra, o zaplatenie sumy 12.089,16 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Csp/64/2017-530 zo dňa 17. januára 2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu
100%, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „súd“) dňa 15. 02. 2017 požaduje
od žalovaného zaplatenie sumy 12.089,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 12.089,16 eura od 16. 02. 2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka
oslovila žalovaného podnikajúceho v predmete uskutočňovania stavieb a ich zmien, so žiadosťou o
realizáciu stavby rodinného domu. Žalovaný spísal zmluvu o dielo, ktorú žalovaná podpísala dňa

11. 10. 2013, no žalovaný napriek tomu, že pristúpil k realizácii diela, podpísané vyhotovenie zmluvy
žalobkyni neodovzdal. Napriek tomu, že zrejmé, že ústna dohoda kopírovala obsah predloženej zmluvy
o dielo, v zmysle ktorej realizoval hrubú stavu, ktorou sa rozumeli: zemné práce, zhotovenie základov
a základovej dosky so zateplením XPS po celej výške základu a základ. dosky, zhotovenie odvodových
múrov a nosnej priečky ukončenými vencami a zhotovením priečok a komína, zhotovenie stropnej
drevenej konštrukcie, strešnej drevenej konštrukcie a krytiny ukončením dažďových zvodov a rín. V
priebehu realizácie si strany dojednali aj ďalšie práve, okrem iného i vybudovanie terasy a oplotenia.

Žalobkyňa žalovanému v priebehu realizácie uhradila cenu diela. Žalovaný nesplnil svoj záväzok zo
zmluvy o dielo a nevykonal dielo riadne a včas a žalovaná ho opakovane vyzývala na odstránenie vád
diela ústne, telefonicky a tiež mailom bezprostredne po tom, čo sa o vadách dozvedela. Uplatnila si u
neho i nárok na náhradu škody, ta ktorú zodpovedá žalovaný. Písomne dňa 19. 09. 2016 opakovane
reklamovala vady diela a poškodenia, na čo žalovaný nereagoval. Vzhľadom na značný počet vád
diela, ktoré možno považovať za neodstrániteľné, požiadala o vyhotovenie odborného posudku znalca v
odbore stavebníctvo a odvetvie statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti, ktorý

obsahuje presnú špecifikáciu nedostatkov, ktoré majú vplyv na zníženie hodnoty stavby a tiež obsahuje
kvantifikáciu zníženia hodnoty stavby v percentách a to pre základy je stanovené zníženie o 4% v sume
2.764,866 eur, pre zvislé konštrukcie je zníženie o 13% v sume 3 776,738 eura, pre zastrešenie krytiny
o 8% v sume 1027,958 eura, pre úpravy vnútorných povrchov o 2% v sume 164,737 eur, pre okná o2% v sume 218,228 eur, pre záklop s OSB o 100% v sume 2.693,932 eur, pre zateplenie fasády o 5% v
sume 223,848 eur a pre oplotenie o 20% v sume 1.218,862 eur, t. j. v celkovej hodnote 12.089,16 eura,
ktorý si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po

dni, kedy bola podaná žaloba.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, uviedol, že žalobkyňa nešpecifikovala právny titul
uplatneného nároku, uplatnený nárok neuznáva a teda žalobu považuje za dôvodnú. Práce pre
žalobkyňu realizoval vždy jednotlivo ako samostatný celok na základe jej samostatných objednávok

po predchádzajúcom dojednaní a odsúhlasení cenovej ponuky na konkrétne práce, keď práce vždy
realizoval s odbornou starostlivosťou a pokiaľ počas prác boli zistené nejaké nedostatky, tieto vždy
po vzájomnej komunikácii vyriešil. Žalobkyňa riadne a hodnoverne nepreukázala, aké vady mali mať
jednotlivé plnenia, ktoré mali byť reklamované a ich špecifikácia nie je ani v žalobe, nepredložila žiadny
relevantný dôkaz a nárok si neuplatňuje z vymenovaných vád diela ale ho odvodzuje z iných skutočností
- zistení znalca v odbornom posudku, ktoré sú odlišné od vymenovaných vád. Namietol výsledky

odborného posudku na základe podkladov a informácií len od žalobkyne a to len orientačne. Žalobkyňa
až dňa 03. 04. 2018 po prvýkrát uviedla, že si uplatňuje nárok na zľavu z ceny diela, avšak nároky z
vád je možné uplatňovať v rámci záručnej doby, keď vady zákonným spôsobom ani nevytkla, presné
vady diela neoznačila a tieto aj menila.

3. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 16Csp/64/2017-405 zo dňa 18. 12. 2019 v spojení s opravným
uznesením, č. k. 16Csp/64/2017-452 zo dňa 28. 01. 2020 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni 3.376,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 3.376,28 eura
od 16. 02. 2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšnej časti
žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu

v rozsahu 44,14 % (výrok III.). Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie obe strany konania. O
odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 8CoCsp/15/2020-490 zo dňa 27. 05. 2021
tak, že v zamietajúcej časti výroku II. rozsudok potvrdil a vo vyhovujúcej časti výroku I. a vo výroku III.
o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Napadnutým zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej
inštancie rozhodol v zostávajúcom predmete konania nasledovne:

I. Žaloba sa v časti o zaplatenie sumy 3.376,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 3.376,28 eura od 16. 02. 2017 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho
konania v rozsahu 100%, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

5.1. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5.2. Z písomného znenia zmluvy o dielo vyplýva, že ide o zmluvu podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. Zmluvné strany (žalobkyňa ako objednávateľ, žalovaný ako zhotoviteľ) sa dohodli na
predmete zmluvy, ktorým je záväzok zhotoviteľa dodať a zhotoviť pre objednávateľa hrubú stavu

rodinného domu v T. I. podľa predloženej architektonicko-stavebnej dokumentácie v súčinnosti so
zmenami objednávateľom dohodnutými v rámci cenovej ponuky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. V zmluve bolo špecifikované, čo sa rozumie hrubou stavbou (ako je uvedené v ods. 1
rozhodnutia). Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo s termínom začatia plnenia do 10 dní odo dňa
podpísania zmluvy oboma stranami a pripísaním dohodnutej zálohy na materiál na účet zhotoviteľa. Z

jednotlivých vyúčtovaní vyplýva cena za jednotlivé materiály a vykonané práce. Z čl. II. ods. 2 vyplýva, že
dni, počas ktorých sa nebude pracovať pre poveternostné podmienky budú zaznamenané v stavebnom
denníku a vyrozumenie objednávateľa mailom. V čl. III. bod 4 zmluvy sa strany dohodli, že zhotoviteľ
sa nedostane do omeškania s plnením záväzku, ak mu objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť,
ktorou sa rozumie prebratie dokončenej časti diela a vyplatenie montážnych prác a odsúhlasenie

začatia následnej časti vyplatením zálohy na materiál. O prevzatí dokončeného diela musí byť
spísanýodovzdávacíprotokolpodpísanýzhotoviteľomaobjednávateľom.Deňpodpisuprotokoluoboma
zmluvnými stranami sa považuje za de§ odovzdania diela. Objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a
zaplatiť dohodnutú cenu v cenovej ponuke. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi doklady,ktoré sa vzťahujú k odovzdanému dielu a ktoré sú potrebné na jeho užívanie. Záručná doba je upravená
v čl. VII. ods. 1 ako 24 mesiacov a začína plynúť dňom popisu odovzdávacieho protokolu.

5.3. Predžalobnou výzvou zo dňa 19. 09. 2016 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
uviedla žalovanému, že opakovane reklamovala vady diela a to: otvory na všetkých dverách, ktoré
neboli realizované podľa projektu, zle urobený šatník, dodanie škridly bez doplnkov, strop v dome nebol
realizovaný podľa projektu, opakovane sa musel urobiť test vzduchotesnosti, zle urobená príprava na
žalúzie, nesprávne realizácia stropu a nedokončenie stropu v garáži, nevyhovujúca predpríprava na

podlahové kúrenie, stena vo „fitku“ (obvodová stena) je krivá, sprava - doľava je rozdiel 3-4 cm, garáž
je posunutá od základovej dosky, nebola realizovaná podľa projektu. Tiež boli žalovanému vytknuté
poškodenia podlahy, vchodových dverí a parapetov. Napriek tomu, že bol s nedostatkami oboznámený,
nepristúpil k ich odstráneniu, preto žalobkyňa musela pristúpiť k odstráneniu prostredníctvom externých
firiem, za čo vynaložila náklady vo výške 3.950,00 eur a na ich zaplatenie žalovaného vyzvala. Zároveň
mu oznámila, že nepristúpil k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela a odovzdaniu dokladov,

ktoré sa vzťahujú k dielu a sú potrené na jeho užívanie a vyzvala žalovaného , aby navrhol termín
protokolárneho odovzdania diela a mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Výzvou zo dňa 02. 11. 2016
žalovaného žalobkyňa opätovne vyzývala na navrhnutie termínu protokolárneho odovzdania diela a
zmierlivé riešenie veci.

5.4. Odborným posudkom č. X/XXXX vypracovaným N.. P. G., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie
statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti bol zhodnotený stavebno - technický
stav rozostavaného rodinného domu na parcele XXX/XX, v k. ú. T. I., okres B. bolo vyčíslené zníženie
hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác. Z posudku vyplýva, že dňa 14. 12. 2016 vykonal
znalec vlastnú obhliadku objektu súčasťou ktorej bolo aj zistenie technického stavu vizuálnou obhliadkou

a zameranie základných rozmerov konštrukcie. Posudok bol vypracovaný na podklade dokladov
poskytnutých zadávateľom a to: stavebným povolením 31/2013, projektom rodinného domu, projektom
statiky pre stavebné povolenie a na podklade obhliadky vykonanej znalcom , fotodokumentácie
z obhliadky a z obdobie výstavby, výpisu z katastra nehnuteľnosti a kópie katastrálnej mapy. Zo
záverov odborného posúdenia vyplýva, že boli zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na statiku objektu

a to : nepreverenie únosnosti základovej pôdy, resp. ak je únosnosť základovej dosky menšia ako je
predpísaná v projekte táto skutočnosť má za následok sadanie budovy a trhliny v nosných prvkoch
objektu, ktoré sú podstatné primárne pre jeho existenciu; neodborná realizácia nosných stien obvodných
a aj vnútorných nedostatočne premaltovanie ložných škár má za následok zníženie pevnosti muriva
ako celku. Vo viacerých prípadoch nebol dodržaný právny postup murovania (správnym postupom

murovania, od rohov stavby k stredom stien alebo od ostení smerom k stredom pilierov, sa môže
potrebná počet dorezov minimalizovať na jeden kus v jednom rade tehál. V tomto je zohľadnená aj
krivá stena vo fitnescentre položka č.2 a tiež rôzna výška dverných otvorov); neodborné zrealizovanie
prekladov, zvislých škár muriva, muriva ako celku na objekte; neodborné zrealizovanie nadmurovky
základov z debniacich tvárnic; neodborné zrealizovanie spojov krovu nie sú použité spoje, ktoré boli

popísané v projekte statiky; neodborné zrealizované nadzákladové murivo na oplotení od ulice, ktoré
muselo byť vyrovnávané monolitickým vencom. Vzhľadom k týmto nedostatkom bolo vypočítané
zníženiehodnotyčastistavbytakakosúuvedenévods.1rozhodnutia,predstavujúca sumu10.870,307
eur (stavba, rodinný dom) + 1.218,862 eura (oplotenie od ulice), t. j. celkom 12.089,169 eura.

5.5. Z mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou vyplýva (č. l. 105-138), komunikácia žalobkyne so
žalovaným , z ktorej je zrejmé, sa dohadovali na nacenení základu a múrikov na oplotenie a terasy
(č. l. 105) a žalobkyni sa nepozdávala cena za OSB dosky a nerátala s tým, že sa budú ohýbať; tiež
žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s odkladaním roxorov na parapetoch, ktoré sa tým poškodzujú. V ďalšom
maily žalobkyňa vyjadruje nespokojnosť s dvernými otvormi a poukazuje na to, že sa mal dodržať postup

podľa projektu, tiež žiadala, aby sa podoťahoval strop v garáži. Následne poukazovala na nesprávny
postup pri šatníku, a omietkach a podlahách, nedostatočnom ostierkovaní okolo okien, kde to praská.
Rovnako bola nespokojná s tým, že neboli dodané a nacenené doplnky ku škridle. Rovnako namietala
krivú stenu vo fitku a podhľady, ktoré sa ohýbajú, ktoré spolu so stropom žiadala opraviť. Žalobkyňa v
rámci komunikácie vytkla žalovanému strop, ktorý nebol podľa projektu; test vzduchotesnosti sa musel

vykonávať na niekoľkokrát; strop v garáži; poškodenie stien a podláh, žalúzie, na ktoré nebola urobená
príprava ako mala byť a namietala aj posunutie garáže na základovej doske a zlú stenu vo fitku. V
jednom z mailom žalobkyňa uviedla, že žalovaný pre svedkom odmietol zmluvu o dielo podpísať, že
sa musí opraviť.5.6. Z čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaný bol ako realizátor stavby poučený na predprípravu
žalúzií, no keď firma prišla na kontrolu držiaky boli uvoľnené a celá predpríprava nebola vykonaná

dostatočne a musela sa prerábať.

5.7. Z mailovej dokumentácie predloženej žalovaným (č. l. 152-271) je zrejmé, že strany sporu
komunikovali ohľadom stavby a prebiehajúcich stavebných prác. Žalovaný žalobkyňu priebežne
informoval o vykonaných prácach a zasielal jej vyúčtovania (totožné ako v zmluve o dielo, rovnaké

položky dátumu) a ponukové rozpočty na práce a materiál. Žalovaný žalobkyni uvádzal problémy s
elektrinou, ktorá nebola zabezpečená prostredníctvom starostu. SO žalobkyňou komunikovali i ohľadom
materiálu a riešenia oplotenia od suseda, vyhotovenia trativodov, vodárničky, svetlovodov. Žalobkyňa
žalovaného emailom zo dňa 26. 09. 2013 (č. l. 249) informovala, že nie je problém prizvať projektanta
a že sa s ním dohodla, že po etapách príde a skontroluje stavbu. Žalovaný informoval žalobkyňu tiež
o dohode pri dverných otvoroch vo výške 204 cm, o možnosti vyspravenia prasklín v šatníku , ktoré

v rámci reklamácie vie znova presieťkovať a natiahnuť stierku (č. l. 250). K „utekajúcej“ stene vo fitku
uviedol, že ho to mrzí a ako kompenzáciu zrušil vyúčtovanie železa. Tiež uviedol, že dverné otvory
opraví, že chcel len dobre a otvory urobil na taliansku normu, čo je o 6 cm (č. l. 255) viac. Prisľúbil, že
opraví strop v garáži a aj podhľady (č. l. 256). Rovnako uvádzal, že začne s opravami garáže. Mailom
zo dňa 01. 12. 2015 žalobkyňa kontaktovala žalovaného, či je možné sa dohodnúť na vykompenzovaní

nedostatkov a zaplatení straty, k čomu žalovaný uviedol, že musí vedieť k čomu sa má vyjadriť a o
aké vykompenzovanie a stratu má na mysli (č. l. 264). Mailom zo dňa 17. 12. 2015 (č. l. 265) sa
žalovaný vyjadril k vytýkaným nedostatkom a uviedol, že to nie je len jeho chybou, ale aj rozhodnutím
žalobkyne a projektanta. Uviedol, že netvrdí, že sa nestali chyby, za ktoré je zodpovedný , ale tie boli
vykompenzované nezaplatením posledného vyúčtovania za elektrinu a cestovných nákladov vo výške

1.112,00 eur. Ďalšom kompenzáciou bolo prerobenie stropu v garáži na vlastné náklady, čo ho stálo
2.419,00 eur. V maily zo dňa 01. 05. 2016 žalobkyňa uviedla, že nedostatky, ktoré sa už odstrániť
nedajú treba vyznačiť v odovzdávacom protokole, ktorý ešte nedostala spolu so stavebným denníkom
(č. l. 270). Z mailu žalovaného zo dňa 06. 01. 2013 (č. l. 308 ) vyplýva, že žalobkyni zaslal cenu hrubej
stavby vo výške 45.978 eur, ktorú rozdelil na 3 etapy: zemné práce a základe v hodnote 19 508,00 eur,

murivo a vence v hodnote 9.675,00 eur a stropy a strecha 16.795,00 eur. Ak bude súhlasiť vypracuje
zmluvu, v ktorej by navrhol zálohové platby na materiály po etapách a vyplatenie prác vždy po dokončení
prác v jednotlivých etapách.

5.8. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že ak nejaké veci nedokončil alebo ich bolo treba opraviť,

tak ich žalobkyni nevyúčtoval a ani ich nezaplatila. Na vlastné náklady musel zabezpečiť elektrickú
energiu a vodu, ktorú žalobkyňa nezabezpečila, čo považovala za kompenzáciu. Uviedol, že žalobkyňa
sa sama rozhodla na podklade rôznych ponúk. Pomohol jej zadovážiť lacnejšie ponuky na materiál a
práce, ktoré aj odsúhlasila, trvalo to 7 mesiacov a až potom začala stavba. Každú dokončenú časť
skontroloval projektant, čím bola prevzatá a zaplatená. Následná časť mohla pokračovať schválením

rozpočtu a zaplatením zálohy za materiál. Koncom februára 2014 bola stavba dokončená strešnou
krytinou, ale žalobkyňa si u neho objednávala ďalšie práce, ktoré realizoval. Problémy začali v roku
2015. Zmluvu o dielo, ktorú sám vypracoval, nepodpísal preto, lebo proces pred stavbou a pospisovaním
zmluvy bol zdĺhavý a jednotlivé ceny sa žalobkyni zadali vysoké, aby všetky časti boli začaté a
odovzdané projektantom a následne vyplatená práca a dohodnutá ďalšia časť. Stavbu nacenil na

podklade projektu. Žalobkyňa dostala jednotlivé nacenenia. Zmluvu nepodpísala ani žalobkyňa, chcela
zapracovať aj dodatky. Zmluvu si celú preštudoval a rozhodol sa ju nepodpísať , lebo by to nebola
komplet hrubá stavba. Na základe dohovoru so žalobkyňou začal realizáciu stavby. K tomu, kedy prišlo
k prvej objednávke a čo bolo jej predmetom sa vyjadriť nevedel. Stavebný denník nevypracovával.
Žalobkyňa ho nepožadovala. Všetky jednotlivé práce a kedy boli dokončené bolo poznačené v emailovej

komunikácii. Stavebný denník si mala zabezpečiť žalobkyňa sama, on nebol realizátor hrubej stavby,
robil len jednotlivé diela po častiach. K odpornému posudku uviedol, že nerozumie prečo sa poškodenia
prejavili až po rokoch. Jednotlivé časti stavby boli prevzaté p. P. a boli v poriadku. V roku 2013 bola
vyhotovená základová doska a múry, 2014 už aj strecha. Nevedel sa vyjadriť k jednotlivým vytýkaným
nedostatkom. Podľa jeho názoru boli ložné škáry medzi debniacimi tvárovkami v poriadku. Fotografie sú

lenzjednotlivýchčastí.Bolivyhotovenépovíchricianáslednebolastenarozobraná ananovopostavená
abolažalovanoureklamovanáaajnazákladetohoprerobená.Kotázkekompenzácieuviedol,ženebola
konkrétne stanovená k jednotlivým vadám. Ak bola nejaká reklamácia, bola na jeho náklady vybavená.Nespravil sa základ tak ako mal byť bol o 10 cm posunutý, k čomu došlo zameraním geodetom a v
kúpeľni nebola strana rovná a kompenzácia bola na tento účel.

5.9. Žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že pracuje v zahraničí a hľadala firmu, ktorá by jej postavila
dom. So žalovaným sa dohodla, že bude realizovať hrubú stavbu a že jej pošle zmluvu. Zmluvu poslal,
ona ju podpísala a zaslal späť žalovanému. Žalovaný zmluvu nepodpísal, hoci jej to sľuboval. Vždy
zaslal vyúčtovanie, ktoré ona uhradila. Keď bol dom postavený a zavolala majstra na obklady povedal
jej, že steny v kúpeľni sú krivé a nie sú správne otvory na dvere, s čím konfrontovala žalovaného. Chcela,

aby žalovaný pracoval podľa projektu, ktorý mu predložila v čase uzatvárania zmluvy a už na začiatku
zisťovala, či je schopný postaviť nízkoenergetický dom, čo potvrdil, no firma, ktorá to zisťovala zistila,
že dom utesnený nie je. Žalovaného žiadala 3×, aby to opravil. Žalovaný vypracoval cenovú ponuku
k zmluve, s ktorou súhlasila a hrubú stavbu realizoval žalovaný. Počas stavby ju neupozornil na to,
že nie je vedený stavebný denník a neodovzdal jej ani žiadnu dokumentáciu od stavby. Ona si žiadnu
osobu ako stavebná dozor nezvolila. So žalovaným komunikovala najmä emailom. Chcela od neho,

aby jej posielal aj nejaké fotky a tiež tam poslala aj švagra, aby po určitých etapách robil fotky aj on. Keď
žalovaný urobil nejaké práce poslal jej vyúčtovanie, ktoré zaplatila. Nejaké položky sa jej aj zdalo, že
platí dvakrát, na čo sa žalovaného pýtala a povedal, že je to už v zľave. Stavebné povolenie jej vybavoval
jeden pán, ktorému hovorila, že stavbu jej bude realizovať firma, lebo ona tomu nerozumie a stavebnému
úradu nič neoznamovala. Žalovaná okrem hrubej stavby robil aj stierky, ktoré boli zle urobené, osádzal

žumpu , vodárničku, ktorá časom odišla a je tam zle namontovaný menič. Robil aj odvodnenie strechy a
osadil dve veľké nádoby, no zvody do nich nie sú napojené. Robil aj lôžko pod zámkovú dlažbu, čo tiež
bolo zle urobené. Tiež nebol správne urobený základ pod plot, základ bude vidieť, čo nevyzerá dobre.
Hrubú stavbu realizoval len žalovaný a počas toho obdobia tam bol elektrikár, pán ktorý robil kúpeľne,
firma čo zisťovala, či je dom správne utesnený a čo robila stropy. P. P. bol projektant, ktorého sa pýtala,

či musí viesť stavebný denník, keď jej dom stavia firma a povedal, že nie. Tiež sa ho spýtala, či by bol
ochotný, keď pôjde okolo ísť sa pozrieť na stavbu s čím súhlasil a že jej tam pôjde skontrolovať, no nie
ako stavebný dozor. Bol tam niekoľkokrát a nešlo o platenú službu. Na pozemku bola studňa, a ohľadne
elektriky komunikovala so starostom, ktorý uviedol, aby to riešili elektrocentrálou alebo cez susedov a
on uhradí časť. Žalovaný potom starostovi účtoval nejaké sumy, ktoré chcel doložiť, čo však žalovaný

nevedel dokladovať tak to starosta nezaplatil. Hrubá stavba odovzdaná nikdy nebola, ani si to spolu
neprešli . Stavba bola dokončená v r.2014 na jar. Na opravu stavebných otvoroch žalovaný oslovil, pána
čo robil kúpeľne, za čo nič neplatila. Nevidela priamo, kto poškodil vchodové dvere, ale nikto okrem
žalovaného tam nebol. Dvere osádzala firma K. a poškodenie sa zistilo hneď na druhý deň.

5.10. Svedok Ing. P. G. uviedol, že objednávateľka (žalobkyňa) ho oslovila za účelom vypracovania
posudku k jej rodinnému domu ohľadne vyčíslenia nekvalitne, nesprávne vykonaných prác. Miestnu
obhliadku vykonal 14. 12. 2016 a v čase obhliadky bola urobená hrubá stavba a vykonávali sa
zatepľovacie systémy. Bolo vidieť len to, že stavba je urobená a boli tam drobné nedostatky nad
oknami a v interiéry na dlažbe boli praskliny. Keďže dom bol dokončený vychádzal z dokumentácie z

obdobia výstavby. Za najväčší nedostatok považoval to, že nebol vedený stavebný denník, preto nebolo
možné určité skutočnosti z neho zistiť, no ani tento nedostatok nebol neovplyvnil výslednú hodnotu
zníženia hodnoty stavby. Nevie, či bola splnená požiadavka z projektu, a to či pred začatím stavby bol
predvolanýstavebnýprojektant,čovšaknebolopremietnutévhodnotezníženia.Nebolopoužitésprávne
murivo, lebo v projekte bol Ytong a na stavbe bol použitý porotherm. Ďalej nebol dodržaný správny

spôsob murovania, tvarovky boli popraskané na niektorých častiach a neboli správne uložené, nebola
použitá malta, ale zrejme pena, neboli použité oceľové spojky a podľa dokumentácie mali by použité.
K tomu, či bola stavba odovzdaná aj s vadami, ktoré sú obsahom jeho odborného posudku uviedol,
že sa to zistiť nedá. Dokumentáciu mal len z niektorých častí. Zníženie ceny je vypočítané odhadom
z dokumentácie, pretože iba týmto spôsobom je to možné. K rôznej výške otvorov (str. 16) uviedol, že

v čase obhliadky už boli osadené aj dvere a výška otvorov bola upravená, no zahrnul to do výpočtu
zníženia, lebo skutočný stav stavby nebolo v čase obhliadky vidieť a vychádzal len z toho, čo mu uviedla
žalobkyňa. Táto samotná vada môže tvoriť 2%. Pre okná stanovil zníženie 2% a k príčine poškodenia
dospel od žalobkyne, nevedel potvrdiť, kto skutočne spôsobil poškodenie. Vada záklopu pre OSB ,
pre ktorý bolo stanovené zníženie o 100% bola v čase obhliadky odstránená, nedostatok uviedol do

výpočtu podľa vyjadrenia objednávateľky, on to neskúmal. K skladbe tehál uviedol, že zrejme bola vada
chýbajúcej tehly odstránená, no má to vplyv na zníženie hodnoty z dôvodu, že neplní funkciu, ktorú by
mala. K nedostatku, ktorý vytýkal , že nebola použitá dostatočná vrstva malty uviedol, že existuje aj iná
možnosť spájania, napr. penou, no na stavbe úplne absentuje. K tomu aký tehloblok bol na výstavbupoužitý sa vyjadriť nevedel a nevedel, či je možné brúsenú tehlu spájať lepidlom, lebo každá technológia
má iné vlastnosti. Nevedel, či bol krov odovzdaný v takom stave, ako bol zachytený na fotografiách v
odbornom posudku ani či bolo spájanie krovu tak ako ho uviedol v posudku aj v čase odovzdávania diela,

ale nevie si predstaviť ako by sa to dalo opraviť. Je potrebné to robiť postupne. Tieto vady sa nemusia
na krove prejaviť, ale rovnako aj môžu. Pravidlo na stanovenie hodnoty zníženia je také, že stavba
má by vyhotovená podľa projektu a vtedy má 100%. Keď je akákoľvek odchýlka, znižuje sa hodnota
stavby, čo sa určuje odhadom. Exaktne sa to dá určiť len s nákladmi, ktoré prevyšujú hodnotu stavby.
Z dokumentovaného stavu sa dá opraviť len veľmi málo. Na predloženom výkrese krovu je uvedené,

že krov sa má upevniť klincovaním, nie je tam požiadavka na oceľové uhoľníky, no on vychádzal zo
správy statika. Fasáda, pre ktorú určil zníženie 5% bola v čase obhliadky prerobená, bolo vidieť zásah ,
no nevie kto nápravu vykonal. Popísané vady sa môžu prejaviť, ale aj nemusia. Vady základov a
hlavných nosných konštrukcií sú už neodstrániteľné, lebo sú zabudované a spôsobuje zníženie stavby
bez ohľadu na ďalšie vynaložené náklady na ich prípadnú nápravu. Svedok predpokladal, že vytýkané
vady vo väčšine nie je možné odstrániť pre odovzdaním. Je ťažko predstaviteľné, že absenciu malty by

bolo možné odstrániť. Rovnako tomu je aj v prípade absencie tehly.

5.11. Z výsluchu svedka N.. L. P. vyplynulo, že medzi ním a žalobkyňou išlo o klasickú spoluprácu,
kde si objednala projekt rodinného domu, ktorý za odplatu vypracoval. Na ďalšie projekty žalobkyňou
nebol oslovený. V rámci osobnej služby klientom zvykne vykonávať z vlastnej iniciatívy autorský dozor

a na stavbe bol minimálne 2x, čo bola krátkodobá návšteva stavby, na ktorej zisťoval, či sa realizácia
stavby neodchyľuje od projektu a optickou obhliadkou neboli zistené rozdiely diela. Prvýkrát tam bol
po založení základovej dosky a druhýkrát pri stavbe krovu. Nevykonával žiadne odborné merania. Na
stavbu prišiel na základe komunikácie so žalobkyňou, ktorá ho požiadala, či by sa tam nezastavil a v
rámci možností, vzhľadom na vzdialenosť, to nebolo časté. Žiadne správy jej o tom nepodávala, iba v

priebehu času v rámci komunikácie. Počas návštev tak bol žalovaný a pri krove aj partia tesárov. Spôsob
kotvenia krovu sa štandardne do projektu neuvádza, záleží od dodávateľa, akým spôsobom to ukotví, či
užoceľovýmisponamialebotesárskymi.Jemožnétoukotviťajklincovanímvhodnezvolenýmikotviacimi
prostriedkami . Spájanie brúsenej tehly je možné aj tenkovrstvovou maltou (lepidlom). Na vadu spájania
tehál sa nepamätá, ani to nezisťoval. Nemá vedomosť o žiadnych zlých poveternostných podmienkach

počas výstavby. Autorský dozor je právom autora sledovať realizáciu stavby a stavebný dozor vyplýva zo
zákona. Je to povinnosť stavebníka alebo realizátora stavby, ktorým podľa jeho informácií bol žalovaný.
Nevie, kto bol určený za stavebný dozor. Pokiaľ je stavba realizovaná dodávateľky, dodávateľ musí mať
svojho stavbyvedúceho, ktorý je stavebným dozorom a pokiaľ je realizovaná svojpomocne musí mať
stavebník svoj stavebný dozor. Na prevzatie alebo protokolárne prevzatie prác, prípade časti diel nebol

žalobkyňou poverený.

6.1. Svoje rozhodnutie súdu prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu, citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - § 52 ods. 1, 3 a 4, § 631, § 645 ods. 1, § 646 ods. 3, § 647,
§ 648 ods. 1 a 2, § 649 - § 651) a s poukazom na citované ustanovenia Civilného sporového poriadku

(CSP - § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 a § 396 ods. 3) odôvodnil nasledovne:

6.2. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, opätovne vykonal dokazovanie a
vec opätovne právne posúdil, pričom dospel k záveru, že žaloba je aj v zostávajúcej časti nedôvodná.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť

návrhy strán a prisúdiť viac než čoho sa domáhajú. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený
žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký
bol predmet konania vymedzený v žalobe. Nie je porušením viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne
kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady
iura novit curia, preto právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby. Strana sporu je však

povinná návrhom skutkovo vymedziť uplatnený nárok, teda opísať skutkový dej, z ktorého uplatnený
nárok vyvodzuje. Právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podradenie pod určitú právnu
normu je práve úlohou súdu (rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/95/2019 zo dňa 11. 12.
2019).

6.3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že primeranou zľavou bude zľava zodpovedajúca
zníženej kvalite veci s prihliadnutím na rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci
vyhotovenej na objednávku. Práva zo záruky je potrebné uplatniť v zákonnej lehote, prípadne v lehote
osobitne poskytnutej záručným listom zhotoviteľa, inak tieto práva zaniknú. Práva zo zodpovednosti zavady musí objednávateľ uplatniť včas jednostranným právnym úkonom, ktorým vytkne konkrétnu vadu
- nestačí len výzva na odstránenie neurčenej vady. Špecifikácia vady je dôležitou súčasťou uplatnenia
práv zo zodpovednosti za vady, keďže charakter určitej vady môže viesť následne k rôznym účinkom

v súvislosti s existenciou prípadných viacerých vád alebo v prípade, že ide o ďalšiu vadu po oprave a
je potrebné posúdiť, či ide o vadu už odstraňovanú alebo o vadu novú. Objednávateľ si môže uplatniť
nároky aj viaceré, a to v prípade, že nie je zjavné, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu,
prípadne ak nie je možné jednoznačne posúdiť, či vada bráni riadnemu užívaniu veci ako veci bez
vady. Alternatívne uplatnenie viacerých nárokov dáva na výber zhotoviteľovi, v prípade eventuálneho

uplatnenia si nárokov môže objednávateľ formulovať zvolený nárok ako prioritný s tým, že ďalší nárok
si uplatní pre prípad, že ním zvolený primárny nárok nebude realizovateľný (napr. sa zistí, že vadu je
možné odstrániť, a teda právo zrušiť zmluvu objednávateľovi nevznikne a má nárok len na odstránenie
vady). Odvolací súd tiež poukázal na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03. 04. 2018 (č. l. 103), kde na
margo namietanej zmätočnosti uplatňovaného nároku uviedla, že voči žalovanému si v tomto konaní
neuplatňuje poškodenie vchodových dvier, ani poškodenie podlahy v garáži. Nakoľko je súd podľa §

216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa účastníci
domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v
žalobnom návrhu.

6.4. Vzhľadom na uvedené, súd v prvom rade zameral svoju pozornosť na charakter nároku, ktorý
žalobkyňa v konaní požadovala. V uvedenom konaní, predovšetkým vychádzajúc zo skutkového
vymedzenia nároku v podanej žalobe, zohľadňujúc postup žalobkyne pred uplatnením jej nároku na
súde, s poukazom na charakter komunikácie medzi stranami pred podaním žaloby, súd dospel k záveru,

žežalobkyňasadomáhalaprimeranejzľavyzcenydiela,ktorejvýškupriamoodvodzovalaododborného
posudku č. X/XXXX zo dňa 01. 02. 2017. Súd nespochybňuje, že posúdenie právnej kvalifikácie je vždy
vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, a táto ani nemusí byť súčasťou žaloby, avšak v danom
konaní je celkom zrejmé, že žalobkyňa si uplatňovala primeranú zľavu z ceny diela, pričom odborný
posudok č. X/XXXX nemožno pre uplatnenie žalovaného nároku použiť ako nosný dôkaz. Predmetný

odborný posudok vo svojej podstate materiálne vyčíslil následok spôsobený vadným plnením, čiže jeho
predmetom bolo stanovenie rozdielu medzi cenou diela a hodnotou diela. Inak povedané, odborný
posudok č. X/XXXX je pre toto konanie absolútne nepoužiteľný, pretože jeho závery by boli použiteľné
(ak aj vôbec), predovšetkým v prípade, ak by žalobkyňa požadovala a skutkovo uplatňovala svoj nárok
na náhradu škody, spôsobenú vadným plnením, t. j. nesprávnou technikou realizácie stavby diela

žalovaným. Súd nemôže posudzovať predmetný nárok po právnej stránke ako nárok na náhradu škody,
keď skutkovo z neho vyplýva, že tento je potrebné kvalifikovať ako uplatňovanie primeranej zľavy z
ceny diela. Aj Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí precizoval, že zníženie hodnoty rozostavanej
stavby predstavuje následok - škodu, ktorá nesúvisí s dojednanou cenou diela. Komplexne možno
poznamenať, že predmetný posudok mal v prvom rade riešiť charakter vady, ktorá mala brániť riadnemu

užívaniu diela a v nadväznosti nato ohodnocovať, akú výšku primeranej zľavy z ceny diela by bolo
nevyhnutné poskytnúť. Rozdiel medzi hodnotou diela a cenou diela totiž skôr charakterizuje a vyjadruje v
hmotnom vyčíslení výšku škody, ktorá bola spôsobená plnením, ktoré vykazuje znaky vadného plnenia.
Takto vyhotovený odborný posudok má výpovednú hodnotu predovšetkým z hľadiska hodnoty celej
nehnuteľnosti,zohľadniacvady,ktorévznikliprirealizáciídiela,ergoprecizujeoakúhodnotusazmenšila

majetková sféra žalobkyne. Z takého zadania odborného posudku je potom celkom zrejmé, že tento
riešil skôr nárok na náhradu škody, než uplatnený nárok a výšku primeranej zľavy. Predmetom zadania
uvedeného odborného posudku malo byť stanovenie primeranej zľavy z ceny, ktorá by zodpovedala
vadám, ktoré bránili riadnemu užívaniu diela. Aj z názvu samotného odborného vyjadrenia vyslovene
rezultuje, že jeho predmetom bolo vyčíslenie zníženej hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných

prác, ktorého následkom je diskrepancia (rozpornosť a nesúlad) medzi tvrdeným skutkovým stavom a
odborným posudkom, ktorý nepodporuje žalobcom vymedzený skutkový stav. Čo sa týka predmetného
odborného posudku, súd okrem toho uvádza, hodnotiac pritom súhrnne celý skutkový stav, takýto
odborný posudok vyznieva nedôveryhodne, keďže sám svedok Ing. G. uviedol, že zníženie ceny je
vypočítané odhadom z fotodokumentácie. Pre súd vyznieva nedôveryhodne aj to, že menovaný svedok

neverifikoval zistenia z fotodokumentácie iným spôsobom, čo malo následne aj vplyv na jeho určovanie
vád, ako aj ohodnotenie zníženia kvality stavby. Takýto odborný posudok nemožno označiť podľa
názoru súdu za objektívny, pretože ak chcel uvedený svedok vypracovať odborný posudok pre účely
súdneho konania, musel si byť vedomý, že tento musí byť spracovaný kvalitne, pri zohľadnení všetkýchdostupných informácií a skutočností, ktoré môžu mať vplyv na nárok, ktorý v konaní požaduje samotná
žalobkyňa.

6.5. Predmetom konania ostala suma 3.376,28 eura, pričom výšku plnenia súd špecifikoval v bode
42 prvého rozsudku nasledovne. Vychádzajúc z obsahu odborného posudku, žalobkyňa uplatnila
zodpovednostný nárok za nasledovné vady: nesprávnu výšku dverných otvorov, ktoré sú zarátané v
položke zvislých konštrukcií, pre ktoré znalec určil zníženie hodnoty v celku na sumu 3.776,738 eura,
pričom samotná vada predstavovala podľa vyjadrenia znalca približne 2% z tejto sumy (č. l. 138), t.

j. 75,534 eura; úpravu vnútorných povrchov (nepravidelnosť omietky), kde znalec stanovil zníženie
2% v hodnote 164,737 eura; okná (poškodenie dverí) zníženie o 2%, t. j. v hodnote 218,228 eura;
záklop s OSB (strop nevyhotovený podľa dokumentácie) v hodnote 2.693,932 eura, zateplenie fasády
(nesprávne realizované špalety) v hodnote 223,848 eura, pričom tento nárok označila ako nárok na
zaplatenie sumy 12.089,16 eura s príslušenstvom označený ako zníženie hodnoty stavby z titulu
nedostatočnej kvality. Iné žalobkyňou vytýkané vady (napr. krivá stena, posunutie základovej dosky, zle

urobené puzdro dverí na šatníku) z odborného posudku explicitne nevyplynuli.

6.6. V uvedenej súvislosti súd zdôrazňuje, že aj keby bol predmetný odborný posudok použiteľný
(pričom závery o jeho nepoužiteľnosti sú z pohľadu súdu kľúčové a nemenné) a zodpovedal by
skutkovému vymedzeniu primeranej zľavy z ceny diely, súd by niektoré plnenia ani nemohol priznať,

pretože niektoré vady boli odstránené, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. Takéto plnenie
potom nemožno priznať, pretože priznanie plnenia za vady, ktoré odstránil žalovaný by predstavovalo
plnenie bez právneho dôvodu a mohlo by zakladať bezdôvodné obohatenie žalobkyne. Predovšetkým
boli odstránené vady týkajúce sa nesprávnej výšky dverných otvorov, ktorá vada predstavovala podľa
odborného posudku 2% zo sumy 3.776,738 eura, teda sumu 75,534 eura. Túto vadu odstránil

žalovaným prostredníctvom inej osoby, ktorá sa špecializovala aj na kúpeľne, pričom za túto opravu
žalobkyňa nič neplatila (zápisnica o pojednávaní zo dňa 06. 09. 2019 - č. l. 369 spisu), zohľadňujúc
tvrdenie svedka Ing. G., ktorý na pojednávaní zo dňa 31.05.2019 uviedol, že v čase obhliadky už
bola výška otvorov upravená (č. l. 338 spisu). Čo sa týka záklopu s OSB (strop nevyhotovený podľa
dokumentácie) v hodnote 2.693,932 eura aj táto vada bola odstránená, pričom takúto skutočnosť

vysloveneuviedolsvedokIng.G.napojednávaní,ktorésakonalodňa31.05.2019(č.l.339spisu).Ďalej,
odvolací súd v závere svojho rozhodnutia poukázal na č. l. 103 spisu, kde žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu explicitne uviedla, že si neuplatňuje voči žalovanému poškodenie dverí a
poškodenie podlahy v garáži. Vzhľadom na uvedené, žalobkyňa nemá z dôvodu neuplatňovania tohto
nároku, nárok na plnenie vo výške 218,228 eura. V zmysle konštatovania odvolacieho súdu súd nemôže

prekročiť žalobný návrh, čiže prisúdiť viac, než čoho sa žalobkyňa domáha.

6.7. Súd ďalej poukazuje na to, že dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je
nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku
sporu. Súd je názoru, že náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobkyňa

v zmysle ustanovenia § 185 CSP neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz
na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno, čo malo
v danej veci za následok zamietnutie žaloby.

6.8. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd zato, že z dôvodu hospodárnosti už nie je

potrebné zaoberať sa vyhodnocovaním rozporov vo výpovediach žalobkyne, ako aj svedka L. P., keďže
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, ktorá skutočnosť viedla súd k záveru o potrebe zamietnutia
žaloby v zostávajúcej časti zrušenej odvolacím súdom.

6.9. Keďže v predmetnom prípade súd vo veci rozhodol rozhodnutím, ktorým sa konanie končí bolo

jeho povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP s poukazom na § 396 ods. 3. Pretože
žalovaný bol v konaní v plnej miere úspešný a žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný
úspech, súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (100
%). Súd zároveň vo výroku, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému proti žalobkyni

precizoval, že ide o trovy konania, ktoré mu vznikli pred súdom prvej inštancie, ako aj v konaní pred
odvolacím súdom a to s poukazom na dikciu § 396 ods. 3 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa
§ 257 CSP súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto netvrdili ani strany sporu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením,ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Nad rámec uvedeného, súd poznamenáva, že o nároku
na náhradu trov konania rozhodol v súlade so zaužívanou súdnou praxou iba jedným výrokom, ergo
nediferencoval nárok na náhradu trov konania na konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie

konanie (nerozhodoval osobitne dvomi výrokmi). Aj keď v aplikačnej praxi existuje polemika ohľadne
priznávania nároku na náhradu trov konania jedným výrokom alebo viacerými výrokmi (napríklad
pri čiastočnom zastavení konania a súčasnom rozhodnutí v ostatnej časti), v otázke rozhodovania
výroku o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom však v praxi
existuje takmer unisono vzácna jednota. Táto jednota je odôvodnená aj skutočnosťou, že konanie

pred súdom tvorí jeden celok. Zároveň v uvedenej súvislosti je súdu známy názor odvolacieho súdu
prezentovaný vo veci Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 8Co/45/2021, kde zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania, tak že diferencoval nárok na náhradu trov konania na
konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom. Takýto názor súd nepovažoval za konformný
so zaužívanou a akceptovateľnou súdnou praxou, preto sa od tohto názoru odklonil, pričom takýto
odklon bol predurčovaný predovšetkým ustálenou súdnou praxou. Nie je žiaduce, aby strana konania,

ktorá mala v konaní celkový úspech bola sankcionovaná nepriznaním nároku na náhradu trov konania
celého konania, keďže takéto rozhodnutie nereflektuje na princíp spravodlivého usporiadania vzťahov
sporových strán a súčasne takéto rozhodnutie je v rozpore s teleologickým výkladom ustanovenia § 255
ods. 1 CSP, ktorého cieľom je poskytnúť strane konania, ktorá má vo veci úspech (pojem „vec“ pritom
možno ekvivalentne použiť vo význame „konanie“) priznanie plnej náhrady trov konania.

7. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa, domáhajúca sa jeho zmeny tak,
aby súd jej žalobe v zostávajúcom rozsahu (predmete sporu) vyhovel a priznal jej nárok na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď ohľadom odvolacích dôvodov poukázala
na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP. V dôvodoch odvolania poukázala na to, kedy zmluvu o dielo

so žalovaným uzatvorila, kedy vady diela reklamovala a čo súd správne vyhodnotil, avšak uviedla, že
sa nestotožňuje s názorom súdu o nedôvodnosti jej žaloby s ohľadom na zásadu ne ultra petitum a
nespôsobilosti odborného posudku za dôkaz preukazujúci dôvodnosť jej žaloby. Má za to, že v konaní
produkovala dostatok dôkazov preukazujúcich dôvodnosť jej žaloby, keď samotný žalovaný uviedol,
že dielo nie je bez vád tak ako byť malo a keď jeho snaha nedostatky kompenzovať neznamená, že

všetky aj boli skutočne kompenzované. Hoci súd spochybňuje nacenenie vzniknutých vád na diele, nie je
jasné, prečo nebol minimálne uznaný jej nárok vo výške 3.950 eur, ktoré musela preukázateľne uhradiť
externým firmám za opravu vád diela, ktoré ani po výzve na nápravu žalovaný neopravil, teda je povinný
jej vynaloženú sumu uhradiť. Predmetný odborný posudok vypracovaný autorizovaným stavebným
inžinierom bol za účelom zhodnotenia stavebno - technického stavu rozostavaného rodinného domu a

vyčíslenia zníženej hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác (vád diela) a slúžil ako podklad
pre presnú špecifikáciu vád diela, ktoré do času jeho vyhotovenia ona vedela pomenovať výhradne
popisným spôsobom, keď tieto znalec subsumuje pod jednotlivé hodnotené položky. S názorom súdu o
nepoužiteľnosti tohto odborného posudku sa nestotožňuje, najmä s ohľadom na fakt, že už niekoľkokrát
bolo uvedené, že primeranou zľavou bude zľava zodpovedajúca zníženej kvalite veci s prihliadnutím na

rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci vyhotovenej na objednávku. Odborný posudok
možnopoužiťminimálnevsmerekonštatovania,včomnadieletkvejúvady(kvantituvád).Prvoinštančný
súd vo svojom rozhodnutí ani len slovom sa nevyjadril k tomu, či boli dodržané lehoty na uplatnenie
zodpovednostizavadydiela,ktoréopomenutieposúdeniaavyjadreniapovažujezazásadnépochybenie
súdu, keďže zodpovedanie otázky včasnosti vytknutia vád diela bolo pre konanie esenciálne. Poukázala

na to, že dňa 02. 03. 2015 a 07. 04. 2015 prostredníctvom mailovej komunikácie reklamovala vadu
strechy, že výzvou zo dňa 19. 09. 2016 kontaktovala žalovaného ohľadom reklamácie vady základov
a zvislých konštrukcií, že opätovnú výzvu zo dňa 02. 11. 2016 žalovaný účelovo na pošte neprevzal,
keď sa mu nepodarilo doručiť ani platobný rozkaz, keď aj samotnú žalobu sa mu podarilo doručiť až
dňa 13. 02. 2018, ku ktorej sa vyjadril až dňa 28. 02. 2019, čo preukazuje ňou tvrdenú skutočnosť, že

konanie žalovaného bolo zdĺhavé, zatajované a jednoznačne účelové. Pri závere súdu, že mala zmeškať
svoje právo uplatniť zodpovednosť za vady pri doručení žaloby až dňa 13. 02. 2018 neboli súdom vôbec
brané do úvahy jej uvedené výzvy žalovanému, i keď boli namietané riadne a včas. Navyše potom
nechápe, prečo jej v prvom rozhodnutí bol priznaný aj úrok z omeškania odo dňa podania žaloby, keď
nemožno opomínať ani fakt, že žalovaný až do prejavu jej vôle ohľadom reklamovania vád a uplatnenia

si primeranej zľavy z ceny diela s ňou bez problémov komunikoval. Bolo tiež povinnosťou žalovaného
uviesť, kde inde okrem adresy miesta výkonu podnikania mu mohla adresovať svoje reklamácie vád a
ak si žalovaný povinnosť nesplnil, nemôže byť ona za to postihovaná zánikom práva uplatniť si nároky
z vád. Je teda zjavné, že u žalovaného reklamovala vady diela včas a je potrebné prihliadať na to, žepre doručenie je rozhodné to, že adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť sa s jej prejavom vôle.
Zo strany súdu došlo k pochybeniu, keď sa nevysporiadal so všetkými jej zásadnými argumentami a
nezohľadnil procesnú obranu žalovaného. Súd prvej inštancie v jej neprospech vyhodnotil skutkové

tvrdenia po právnej stránke ako nárok na zľavu z ceny diela, a nie ako nárok na náhradu škody
spôsobenú vadným plnením, a následne diskvalifikoval nosný dôkaz - odborný posudok, ktorý by síce
použiteľný bol, ale len v prípade, že by súd posúdil nárok ako náhradu škody. Vlastným posúdením
nároku ju súd prvej inštancie vystavil do dôkaznej núdze. Na rozdiel od prvoinštančného súdu má za
to, že jednak súd mohol posúdiť uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, spôsobenú vadným

plnením a v tom prípade použiť ako dôkaz odborný posudok, keď na druhej strane rovnako má za to, že
aj v prípade posúdenia jej nároku z titulu primeranej zľavy z ceny diela je odborný posudok použiteľný.
Konanie a rozhodnutie súdu preto nemožno označiť za spravodlivé.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne žiadal potvrdenie napadnutého rozhodnutia
s priznaním mu aj náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, keď s napadnutým rozsudkom

súhlasí a považuje ho za vecne správny i v zmysle právneho názoru a pokynov odvolacieho
súdu. Žalobkyňa naďalej otrocky opakuje svoje argumenty, avšak tieto sú právne bezvýznamné
a nepredstavujú jediný relevantný právny alebo skutkový dôvod pre zmenu rozhodnutia. Nárok
žalobkyne neuznáva najmä z dôvodu nepreukázania jeho existencie, neunesenia dôkazného bremena
a prekludovania akéhokoľvek jej práva, keď v záujme hospodárnosti odkazuje na svoje doterajšie

vyjadrenia v spore, najmä na vyjadrenie zo dňa 05. 02. 2020.

9. Žalobkyňa sa k uvedenému vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
dospel k záveru, že vo veci je potrebné podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnúť tak, ako to je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď súčasne v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
proti žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.

11. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 12.089,16 eura s príslušenstvom (úrokom z omeškania a
náhradou trov konania), zaplatenia ktorej sumy sa žalobkyňa domáhala poukazujúc na odborný posudok
č. X/XXXX vypracovaný N.. P. G. dňa 01. 02. 2017 a poukazujúc na citované ustanovenia OZ (§ 645
ods. 1, § 648 ods. 1 a 2, § 651 a § 517 ods. 2), CSP a ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V
podanej žalobe žalobkyňa skutkovo uviedla, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o dielo na vyhotovenie

hrubej stavby rodinného domu v T. I., keď v priebehu realizácie diela dojednala aj ďalšie práce, okrem
iného i vybudovanie terasy a oplotenia na základe doobjednávky, že žalovaný jej v priebehu realizácie
predkladal vyúčtovania realizovaných prác a tieto mu priebežne uhrádzala, že žalovaný si svoj záväzok
zo zmluvy vykonať dielo riadne a včas nesplnil, že ho opakovane vyzývala na odstránenie vád diela
a okrem vád si u neho uplatnila i nárok na náhradu škody, že žalovaný nepristúpil k odstráneniu vád

diela, ktoré bolo možno odstrániť a preto ona (i s poukazom na značný počet vád diela, ktoré možno
označiťzaneodstrániteľné)požiadalaovyhotovenieodbornéhoposudkuznalcaIng.G.,ktoréhoodborný
posudok obsahuje presnú špecifikáciu nedostatkov, ktoré majú vplyv na zníženie hodnoty stavby, pričom
tiež obsahuje kvantifikáciu zníženia hodnoty v percentách a vo finančnom vyjadrení, teda zníženie
hodnoty stavby z titulu nedostatočnej kvality bolo určené v sume ňou žalovanou. K žalobe pripojila

uvedený odborný posudok vo veci zhodnotenia stavebno-technického stavu rozostavaného rodinného
domu a vyčíslenia zníženej hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác, v ktorom posudku učinil
znalec celkový odhad zníženia hodnoty stavby z titulu (jej) nedostatočnej kvality vo výške 12.089,169
eura (rodinný dom 10.870,307 eura + oplotenie od ulice 1.218,862 eura), keď špecifikoval - popísal
nedostatky ovplyvňujúce životnosť stavby (na základe fotodokumentácie) a na dolnej hranici orientačne

stanovil zníženie kvality prác objektu a určil zníženie hodnoty stavby v súvislosti s nedostatočnou
kvalitou realizácie, vychádzajúc z hodnoty rozostavanej stavby stanovenej pomocou rozpočtových
ukazovateľov publikovaných v metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Súd prvej inštancie
prvým rozsudkom vo veci zhora označeným žalobe čiastočne ohľadom zaplatenia sumy 3.376,28 eura
spolu s úrokom z omeškania a s nárokom na náhradu trov konania v rozsahu 44,14% vyhovel, keď vo

zvyšnej časti podanú žalobu zamietol, keď pri rozhodovaní vychádzal z toho, že nárok žalobkyne zo
zodpovednosti za vady - na primeranú zľavu z ceny diela je dôvodný len ohľadom niektorých vád, keď
ostatné vady žalobkyňa vzhľadom na doručenie žaloby žalovanému až dňa 13. 02. 2018 si neuplatnila
včas v záručnej dobe s dôsledkom zániku jej nároku preklúziou. Na základe odvolania oboch strán sporuzhora označeným rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
častivýrokupotvrdilavozvyšnejčastivyhovujúcehovýrokuavýrokuonáhradetrovnapadnutýrozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd poukázal

na správnosť záveru súdu prvej inštancie o tom, že pri doručení žaloby žalovanému až dňa 13. 02.
2018 bol zamietnutý nárok uplatnený po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty správny, avšak v bode
23. odôvodnenia súdu prvej inštancie vytýkal to, že si nedostatočne ujasnil, čo je vlastne predmetom
sporu a akých relevantných vád a nárokov z nich sa týka. Odvolací súd poukázal na to (vyslovil
právny záver), že zníženie hodnoty rozostavanej stavby v súvislosti s nedostatočnou kvalitou realizácie

predstavuje následok (škodu) spôsobený vadným plnením netotožný (nesúvisiaci) s dojednanou cenou
diela a reklamáciou vád diela, teda nejde o nároky totožné a nemožno potom ani kombinovať tieto
nároky čo do vyčíslenia a procesu (podmienok) uplatnenia, teda v tejto konkrétnej veci nebolo možné
ani riešiť uplatnené nároky z vád, čo do výšky (nároku z vád), mimo toho, aké konkrétne peňažné
nároky si žalobkyňa v predžalobnej komunikácii u žalovaného uplatňovala, t. j. preberať výšku nároku
z odborného posudku. Odvolací súd tiež dodal, že súd je viazaný žalobným návrhom a nemôže návrhy

účastníkov prekročiť a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú a ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa
domáhali, čo znamená, že plnenie nemôže súd priznať ani z iného skutkového základu.

12. Nakoľko súd prvej inštancie v rozpore s uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (v bode
33. odôvodnenia pri posudzovaní charakteru nároku) dospel k záveru, že žalobkyňa sa domáhala

primeranej zľavy z ceny diela, ktorej výšku priamo odvodzovala od odborného posudku, ktorý však
nemožno pre uplatnenie žalovaného nároku použiť ako nosný dôkaz - je pre toto konanie absolútne
nepoužiteľný, pretože jeho závery by boli použiteľné (ak aj vôbec) predovšetkým v prípade, ak by
žalobkyňa požadovala a skutkovo uplatňovala svoj nárok na náhradu škody spôsobenej vadným
plnením, keď súd nemôže predmetný nárok po právnej stránke posudzovať ako nárok na náhradu škody

a keď skutkovo z neho vyplýva, že ho je potrebné kvalifikovať ako uplatňovanie primeranej zľavy z
ceny diela. Následne prvoinštančný súd v poradí druhým napadnutým rozsudkom preto v zostávajúcom
predmete konania žalobu zamietol pre nepoužiteľnosť, nevieryhodnosť tohto odborného vyjadrenia,
predmetom ktorého zadania malo byť stanovenie primeranej zľavy z ceny, ktorá by zodpovedala vadám,
ktoré bránili riadnemu užívaniu diela.

13. Vychádzajúc z uvedeného záveru súdu prvej inštancie nezodpovedajúcemu právnemu záveru
odvolacieho súdu preto odvolací súd (poukazujúci na bod 23. odôvodnenia predchádzajúceho
rozhodnutia) vyzval obe strany sporu, aby sa vyjadrili k odlišnému možnému posúdeniu nároku ako
nároku na náhradu škody v kontexte žaloby a ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ako

aj k premlčaniu. Žalobkyňa na výzvu súdu uviedla, že už pred súdom prvej inštancie ona uvádzala, že
občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd), čo uviedla práve s
poukazom na názor odvolacieho súdu v otázke hodnotenia uplatneného nároku ako nároku na náhradu
škody, i keď ona svoj nárok označila ako nárok z vád diela vo forme zľavy ceny z diela. K právnemu
posúdeniu nároku súdom prvej inštancie sa vyjadrila v podanom odvolaní, keď uvedené nároky na

náhradu škody a nároky z vád sa vzájomne nevylučujú. Podľa jej názoru je možné jej skutkové tvrdenia
subsumovať i pod nárok na náhradu škody na stavbe v zmysle ust. § 651 OZ, keď by sa potencionálne
mohlo jednať tiež o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou podľa § 420a ods. 2 písm. c/ OZ,
keď takáto škoda zakladá objektívnu zodpovednosť subjektu, ktorý škodu spôsobil. O škode (rozsahu
a výške) sa mohla objektívne dozvedieť až po vypracovaní odborného posudku dňa 01. 02. 2017,

nárok na súde si uplatnila dňa 15. 02. 2017 a s poukazom na § 106 OZ jej nárok premlčaný byť
nemôže. Žalovaný v odpovedi na výzvu súdu uviedol, že s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
súhlasí a považuje ho za vecne správny, keď má za to, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle
vysloveného právneho názoru a pokynov odvolacieho súdu. Pokiaľ by aj napriek uvedenému odvolací
súd zvažoval použitie odlišného právneho posúdenia veci, rovnako neuznáva a odmieta dôvodnosť

podanej žaloby v zostávajúcej časti, keď aj v prípade posudzovania nároku z titulu náhrady škody
je toho názoru, že žalobkyňa doposiaľ dôkazné bremeno splnenia všetkých zákonných predpokladov
vzniku zodpovednosti za údajnú škodu nepreukázala. Zásadné pochybnosti o dôvodnosti nároku z titulu
náhrady škody vzbudzuje už len výška údajnej škody a dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané, keď
najmä „nosný“ dôkaz žalobkyne, ktorým mal byť odborný posudok znalca, je neobjektívny, nedostatočný

a nekorektný. Niektoré údajné škody tiež boli spôsobené inými osobami pohybujúcimi sa na stavbe
a niektoré z vád, resp. škôd on na vlastné náklady odstránil. Poukazuje aj na explicitné vyjadrenie
žalobkyne z priebehu sporu, že si neuplatňuje napr. poškodenie dverí a poškodenie podlahy v garáži. Ak
by odvolací súd napriek uvedenému dospel k záveru, že zostávajúca časť nároku je dôvodná, vznášanámietku premlčania voči prípadnému nároku žalobkyne na náhradu škody minimálne z dôvodu, že
svojim listom zo dňa 19. 09. 2016 mu vady aj poškodenie vytýkala, keď sa malo jednať už o opakovanú
výzvu, čo potom znamená to, že o prípadných škodách ako aj o zodpovednej osobe sa dozvedela už

podstatne skôr, a to minimálne k nespornému termínu odovzdania stavby, t. j. februáru 2014! Sumárne
teda namieta nepreukázanie uplatnených nárokov, prekludovanie a premlčanie práva a zotrváva na
svojej procesnej obrane, ktorá je plne aplikovateľná aj v prípade odlišného právneho posúdenia veci.
Žiada teda potvrdenie rozhodnutia naďalej.

14. Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo
porušeného práva (§ 131 CSP). V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania (§ 127)
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 CSP). Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Zmena žaloby je návrh,

ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo (§ 140 ods. 1 CSP). Zmenou žaloby je
i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP).

15. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 OZ). Uplatnenie nároku zo

zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla (§ 510 OZ). Ak sa
objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie
stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, iba že by ku škode došlo aj inak (§ 651 OZ). Každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 OZ). Zodpovednosti sa zbaví
ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 OZ). Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo

poškodenému ušlo (ušlý zisk - § 442 ods. 1 OZ). Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone už stanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ). Premlčujú
sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka (§ 101 ods. 2 OZ). Právo na náhradu škody

sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106
ods. 1 OZ). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za 10 rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu
na zdraví (§ 106 ods. 2 OZ).

16. Zotrvávajúc na svojom právnom názore z predchádzajúceho rozhodnutia v spore, vychádzajúc z
podanejžalobyžalobkynepodľaskutkovéhovymedzeniaňouuplatnenéhonárokuvkontexte(predmetu)
ňou predloženého odborného posudku N.. P. G. ako nároku na náhradu škody a po odlišnom právnom
posúdení veci v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení dospel odvolací súd k záveru, že
žalobkyňou uplatňovaný nárok na náhradu škody spôsobenej jej žalovaným nevykonaním diela riadne,

s následkami zníženia hodnoty stavby pre neodstrániteľnosť vád a ich dopad na realizované dielo,
dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňou uplatňovaný nárok je premlčaný (dôvodne žalovaným
ako premlčaný aj namietaný) pre neuplatnenie nároku v objektívnej 3 ročnej hmotnoprávnej premlčacej
lehote počítanej od ukončenia a odovzdania diela v mesiaci február 2014 a nezachovania ani
subjektívnej 2 ročnej premlčacej lehoty, keď súd prihliadol k tomu, kedy v skutočnosti podaná žaloba bola

žalovanému doručená, t. j., že tak bolo učinené až dňa 13. 02. 2018, keď nárok na náhradu škody nebol
predmetom predchádzajúcim úkonov žalobkyne adresovaných žalovanému. Odvolací súd tiež za vecne
správne považuje výhrady prvoinštančného súdu k objektívnosti odborného posudku Ing. G. (závery len
z fotodokumentácie a odhadom) a teda jeho nepoužiteľnosti ako dôkazného prostriedku.

17. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).