Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117204208
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4117204208.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Ingrid Doležajovej, v spore žalobkyne: N. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B., B. XXX/XX, zastúpená advokátom: JUDr. Michalom Magdolenom, so sídlom Nitra, Farská
28, proti žalovanému: T. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., B. XX/XXX, podnikajúci pod obchodným
menom Miroslav Rudinec - NOVABET, s miestom podnikania Nitra, Novozámocká 45/155, zastúpený
advokátom: JUDr. Peter Matejov, so sídlom Nitra, Holého 12, o zaplatenie sumy 12 089,16 Eur, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 16Csp/64/2017-405 zo dňa
18. decembra 2019 v spojení s opravným uznesením č. k. 16Csp/64/2017-452 zo dňa 28. januára 2020,

jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti výroku (II.) p o t v r d z u
j e a vo vyhovujúcej časti výroku a výroku o náhrade trov konania (I. a III.) napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j e a vec v týchto častiach v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „súd“ ) dňa 15.02.2017 požaduje
od žalovaného zaplatenie sumy 12 089,16 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 12 089,16 eura od 16.02.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka

oslovila žalovaného podnikajúceho v predmete uskutočňovania stavieb a ich zmien, so žiadosťou o
realizáciu stavby rodinného domu. Žalovaný spísal zmluvu o dielo, ktorú žalovaná podpísala dňa
11.10.2013, no žalovaný napriek tomu, že pristúpil k realizácii diela, podpísané vyhotovenie zmluvy
žalobkyni neodovzdal. Napriek tomu, že zrejmé, že ústna dohoda kopírovala obsah predloženej zmluvy
o dielo, v zmysle ktorej realizoval hrubú stavu , ktorou sa rozumeli: zemné práce, zhotovenie základov
a základovej dosky so zateplením XPS po celej výške základu a základ. dosky, zhotovenie odvodových
múrov a nosnej priečky ukončenými vencami a zhotovením priečok a komína, zhotovenie stropnej

drevenej konštrukcie, strešnej drevenej konštrukcie a krytiny ukončením dažďových zvodov a rín. V
priebehu realizácie si strany dojednali aj ďalšie práve, okrem iného i vybudovanie terasy a oplotenia.
Žalobkyňa žalovanému v priebehu realizácie uhradila cenu diela. Žalovaný nesplnil svoj záväzok zo
zmluvy o dielo a nevykonal dielo riadne a včas a žalovaná ho opakovane vyzývala na odstránenie vád
diela ústne , telefonicky a tiež mailom bezprostredne po tom, čo sa o vadách dozvedela. Uplatnila si
u neho i nárok na náhradu škody, ta ktorú zodpovedá žalovaný. Písomne dňa 19.09.2016 opakovane
reklamovala vady diela a poškodenia, na čo žalovaný nereagoval. Vzhľadom na značný počet vád

diela, ktoré možno považovať za neodstrániteľné, požiadala o vyhotovenie odborného posudku znalca v
odbore stavebníctvo a odvetvie statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti, ktorý
obsahuje presnú špecifikáciu nedostatkov, ktoré majú vplyv na zníženie hodnoty stavby a tiež obsahuje
kvantifikáciu zníženia hodnoty v percentách a to pre základy je stanovené zníženie o 4% v sume 2764,866 eur, pre zvislé konštrukcie je zníženie o 13% v sume 3 776,738 eura, pre zastrešenie krytiny
o 8% v sume 1027,958 eura, pre úpravy vnútorných povrchov o 2% v sume 164,737 eur, pre okná
o 2% v sume 218,228 eur, pre záklop s OSB o 100% v sume 2 693,932 eur, pre zateplenie fasády

o 5% v sume 223,848 eur a pre oplotenie o 20% v sume 1 218,862 eur, t.j. v celkovej hodnote 12
089,16 eura, ktorý si žalobkyňa voči žalovanému uplatňuje spolu s úrokom z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni, kedy bola podaná žaloba. Vo veci bol dňa 03.05.2017 vydaný platobný rozkaz
sp.zn. 16Csp/64/2017-72, ktorý bol zrušený uznesením sp.zn. 16Csp/64/2017-90 zo dňa 26.10.2017 ,
pretože ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalovanému bola žalobca doručená

do vlastných rúk dňa 13.02.2018 a dňa 28.02.2019 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalobkyňa nešpecifikovala právny titul uplatneného nároku. Uplatnený nárok neuznal a žalobu považuje
za nedôvodnú. Dôvodil, že medzi stranami nedošlo k uzavretiu predloženej písomnej zmluvy o dielo,
nakoľko žalovaný realizoval pre žalobkyňu práce vždy jednotlivo ako samostatný celok na základe
samostatných objednávok žalobcu po predchádzajúcom dojednaní a odsúhlasení cenovej ponuky na
konkrétne práce. Žalovaný vždy realizoval práce s odbornou starostlivosťou , aby nedochádzalo pri

jednotlivých stavebných plneniach k vadám a nedorobkom. Pokiaľ boli počas prác zistené nedostatky
tieto žalovaný vždy po vzájomnej komunikácii vyriešil. Žalobkyňa riadne a hodnoverne nepreukázala,
aké vady mali mať jednotlivé plnenia, ktoré mali byť reklamované a ich špecifikácia nie je ani v
žalobe. Žalobkyňa nepredložila žiaden relevantný dôkaz o tvrdených reklamáciách, ani o samotných
vadách. Žalobkyňa si neuplatňuje nárok z vymenovaných vád diela, ale svoj nárok odvodzuje z iných

skutočností , ktorými sú zistenia znalca v odbornom posudku, ktoré sú odlišné od vymenovaných vád.
Namietol výsledky odporného posudku, pretože znalec vypracoval posudok bez toho, aby konzultoval
rozsah vykonaných prác a spôsob ich realizácie so samotným žalovaným, ktorý nebol ani prizvaný
k obhliadke. Sumu uvedenú posudku znalec stanovil výlučne na základe podkladov a informácií od
žalobcu a to len orientačne. Jednou z výhrad znalca je aj to, že pre stavbu nebol vedený stavebný

denník, no pre žalovaného so stavebného zákona nevyplýva povinnosť zabezpečiť pre žalobcu ako
stavebníka, či už vedenie stavebného denníka alebo dokonca zabezpečenie stavbyvedúceho alebo
stavebného dozoru, toto je povinnosťou samotného stavebníka, t.j. žalobkyne. Žalobkyňa reagovala
podaním zo dňa 03.04.2018 a uviedla, že žalovaný doposiaľ nepristúpil k protokolárnemu odovzdaniu
diela a rovnako neodovzdal doklady, ktoré sa vzťahujú k dielu. Z tohto dôvodu nie je možné za

žiadnych okolností konštatovať riadne a včasné vykonanie diela. V priebehu takmer celej realizácie diela
žalobkyňa formou mailovej komunikácie reklamovala nedostatky, ktoré žalovaný neodstránil. Žalovaný
požiadavky žalobkyne ignoroval, preto bola nútená vady odstraňovať za súčinnosti externých firiem.
Žalovanýakozhotoviteľmalreklamácieevidovaťavydaťpotvrdenieovykonanýopravy.Keďžežalovaný
vytýkané nedostatky neodstránil, uplatnila žalobkyňa voči žalovanému nárok na zľavu z ceny diela,

ktorú pri mimosúdnej komunikácii vedela vyčísliť len nákladmi na ich odstránenie. Z dôvodu pasivity
žalovaného žalobkyňa požiadala o vypracovanie odborného posudku s presným špecifikovaním vád.
Žalovaný ako osoba oprávnená na vykonávanie stavebných prác stavbu uskutočňoval, stavba nebola
realizovaná žalobkyňou svojpomocne a žalovaný tak mal povinnosť viesť stavebný denník. Žalovaný v
duplike zotrval na tvrdení, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Žalovaný nebol stavebníkom ani

zhotoviteľom celej stavby ako jedného celku, ale dodával práce vždy jednotlivo ako samostatný celok
na základe samostatných objednávok, po predchádzajúcom dojednaní a odsúhlasení cenovej ponuky
Žalovaný nemal povinnosť viesť stavebná denní ani ustanoviť stavbyvedúceho. Stavebné povolenie
bolo vydané pre žalobcu ako stavebníka , a to na jednoduchú stavbu, tzn. , že pre tento druh stavy
sa nevyžadovalo, aby stavbu uskutočňovala právnická alebo fyzická osoba oprávnená na vykonávanie

stavebných prác. O tom, že žalovaný nebol poverený žalobkyňou k realizácii stavby domu na kľúč
svedčí aj fakt, že doteraz nepredložil dôkaz o splnení si svojej povinnosti uloženej mu vo vydanom
stavenom povolení - oznámenie o dodávateľovi stavy spolu s výpisom z obchodného registra. Vzhľadom
na uvedené mala žalobkyňa povinnosť zabezpečiť si stavebný dozor alebo odborné vedenie osobou s
predpísaným vedením, čo aj vykonal a vedením stavby poveril projektanta Ing. arch. Pavla Škombára.

Žalobkyňa až dňa 03.04.2018 po prvýkrát uviedla, že si voči žalobcovi uplatňuje nárok na zľavu z ceny
diela. Nároky z vád plnenie je možné uplatňovať voči zhotoviteľovi najskôr až po prevzatí diela v rámci
záručnej doby, inak právo objednávateľa zanikne. Vadu treba vytknúť presným označením vady, alebo
poukázaním na to, ako sa veda prejavuje a objednávateľ musí uplatniť aj voľbu zodpovednostného
práva. Ak by sa vychádzalo z tvrdenia žalobkyne, dielo nebolo odovzdané, tak žalobkyni nezačala plynúť

záručná doba, a teda mu doposiaľ ani nemohlo vzniknúť akékoľvek právo na uplatnenie si prípadných
nárokov z údajných vád diela. Žalobkyňa vady nevytkla zákonným spôsobom, keďže neoznačila
nielenže neoznačila presné vady diela, ale tieto aj menila. Pri voľbe nároku nepostupovala zákonnom
predpísaným spôsobom. Žalovaný má za to, že žalobkyňa nepreukázala moment vzniku práva žalobcuna uplatnenie si vád z jednotlivých samostatných plnení, to že žalovaný mal byť hlavným a jediným
dodávateľom celej stavby ; aké konkrétne vady mali mať jednotlivé plnenia žalovaného a zodpovednosť
žalovaného za údajné nedostatočne špecifikované vady jednotlivých samostatných plnení žalovaného.

Na prejednanie veci nariadil súd pojednávanie, na ktorom právny zástupcovia strán sporu zotrvali na
svojich argumentáciách ; boli vypočuté stany sporu i predvolaní svedkovia. Právny zástupcovia strán
sporu počas konania zotrvali na svojich argumentáciách.
V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že z vykonaného dokazovania má za preukázané,
že žalovaný na objednávku žalobkyne realizoval stavbu rodinného domu v T. I. podľa predloženej

projektovej dokumentácie. Ústna dohoda medzi žalobkyňou a žalovaným nesporne kopírovala obsah
pôvodnej písomnej zmluvy o dielo, čo vyplýva i z postupu žalovaného nakoľko tento skutočne pristúpil k
realizácii diela v dojednanom rozsahu a žalovaný svoje tvrdenia o jednotlivých samostatných dielach v
konaní nijako nepreukázal. Žalobkyňa predložila dôkaz - odborný posudok č. 1/2017 vypracovaný Ing.
Vladimírom Rýsom za účelom zhodnotenia stavebno-technického stavu predmetnej stavby a za účelom
vyčíslenia zníženej hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác resp. vád diela. Tento odborný

posudok obsahuje presnú špecifikáciu nedostatkov, ktoré majú vplyv na zníženie hodnoty stavby a
obsahuje i kvantifikáciu zníženia hodnoty v % a vo finančnom vyjadrení. V vypočutý Ing. Vladimíra Rýsa
zotrval na svojich záveroch v podanom odbornom vyjadrení a uviedol, že takmer všetky ním zistené
vady sú neodstrániteľné resp. ak aj boli odstrániteľné a boli odstránené, je hodnota stavby znížená
tak, ako to určil vo svojom odbornom posudku. Žalovaný absolútne dôkazné bremeno neuniesol v tom

smere, že by dielo vykonal riadne a včas, keďže okrem vlastnej výpovede nepredložil jediný dôkaz,
ktorý by bol spôsobilý nárok žalobkyne spochybniť alebo vylúčiť. K vytýkaným vadám žalovaný dokonca
sám vo svojej výpovedi priznal, že nespravil základ tak, ako mal byť, bol o 10 cm posunutý a v kúpeľni
nebola stena rovná. K ostatným nedostatkom neposkytol nijakú presvedčivú argumentáciu, ktorou by
existenciu vád vylúčil. Z výpovede svedka Ing. P. vyplynulo, že nebol poverený na preberanie diela ani

tak nikdy neučinil. Tvrdenie žalovaného o nepoužiteľnosti odborného posudku s poukazom na to, že
znalec nekonzultoval výkon prác so žalovaným resp. žalovaný nebol priznaný k obhliadke neobstojí.
Žalovaný mal možnosť k jednotlivým nedostatkom sa vyjadriť, tieto vysvetliť avšak závažné pochybenia
pri realizácii stavby nevyvrátil. Žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré sa na diele objavia
pri odovzdaní i za vady, ktoré objednávateľ vytkne v záručnej dobe, ktorá je pri zhotovení stavby 3

roky. Žalovaný realizoval stavby ešte v priebehu r. 2014, čo vyplýva z e-m. komunikácie, vyúčtovania
žalovaného a žalobkyňa uplatnila nárok u žalovaného opakovane v predsúdnom konaní dňa 19.09.2016
a 02.11.2016, avšak najneskôr podanou žalobou zo dňa 15.02.2017 t.j. v záručnej dobe. Žalovaný
sa snažil v konaní účelovo zavádzať tvrdeniami, že on ako realizátor nemal povinnosť zabezpečiť
stavby vedúceho, že nemal povinnosť viesť stavebný denník, avšak z výpovede Ing. Rýsa vyplynulo,

že výšku určenej zľavy z ceny diela nijako neovplyvnila skutočnosť, či bol alebo nebol vedený stavebný
denník. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa
neuniesladôkaznébremeno.Niejezrejméajednoznačneurčenéakévadyvzniklinapredmetnejstavbe,
kedy tieto vady vznikli, kto zodpovedá za uvádzané vady, pričom rovnako nie je zrejmé, ani zákonná
skutočnosť, či dielo bolo odovzdané, ak áno, tak v akom čase. Mál za to, že uplatnený nárok žalobkyne je

t.č. prekludovaný tzn, že žalobkyňa si uplatnila svoj nárok po uplynutí zákonnej lehoty 3 rokov z dôvodu,
že daný nárok bol prvýkrát uplatnený až dňa 03.04.2018 špecifikáciou samotného nároku zo strany
žalobkyne, kedy táto vo svojom vyjadrení prvý krát jasne špecifikovala požaduje zľavu z ceny diela.
Namietol relevantnosť predloženého odborného posudku Ing. Rýsa z dôvodov uvedených v písomných
podaniach, ale aj vzhľadom na výsluch Ing. Rýsa , ktorý uviedol, že vady boli odstránené, rovnako

uviedol, že v čase obhliadky nebolo možné s určitosťou stanoviť rozsah vád ako ani zodpovednú osobu
za vytýkané vady. Ďalej Ing. Rýs priamo aj nepriamo potvrdil, že pôvodne vytýkané postupy žalobcu v
rámci realizácie diela boli technicky možné a správne, čo jeho závery spochybňuje. Pokiaľ by sme aj
uznali dôvodnosť resp. existenciu vytýkaných vád, tak vyhovením žalobe by došlo k duplicite plnenia zo
strany žalovaného, ktorú vidí v tom, že ako bolo potvrdené, že istá časť vytýkaných vád bola odstránená,

tak nie je možné žiadať druhý krát akýkoľvek nárok z tých vád, napr. nárok na zľavu z ceny diela. K
povinnosti ustanoviť stavebný dozor a viesť stavebný denník naďalej zotrval na svojich námietkach
Svedok N.. P. nepotvrdil, že by dielo realizované žalovaným trpelo akýmikoľvek vadami resp. rozpormi
oproti projektu.

2. Napadnutým rozsudkom (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným a čo do čísla rozsudku
opravovaným opravným uznesením) súd prvej inštancie v spore takto rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3 376,28 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 3 376,28 eura od 16.02.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalovanému sa voči žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 44,14 %.

3. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Zpísomnéhozneniazmluvyodielovyplýva,žeideozmluvupodľa§536anasl.Obchodnéhozákonníka.
Zmluvné strany ( žalobkyňa ako objednávateľ , žalovaný ako zhotoviteľ) sa dohodli na predmete
zmluvy , ktorým je záväzok zhotoviteľa dodať a zhotoviť pre objednávateľa hrubú stavu rodinného
domu v T. I. podľa predloženej architektonicko-stavebnej dokumentácie v súčinnosti so zmenami

objednávateľom dohodnutými v rámci cenovej ponuky, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V
zmluve bolo špecifikované, čo sa rozumie hrubou stavbou ( ako je uvedené v ods. 1 rozhodnutia ) .
Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať dielo s termínom začatia plnenia do 10 dní odo dňa podpísania
zmluvy oboma stranami a pripísaním dohodnutej zálohy na materiál na účet zhotoviteľa. Z jednotlivých
vyúčtovaní vyplýva cena za jednotlivé materiály a vykonané práce. Z čl. II. ods. 2 vyplýva, že dni, počas
ktorých sa nebude pracovať pre poveternostné podmienky budú zaznamenané v stavebnom denníku a

vyrozumenie objednávateľa mailom. V čl. III . bod 4 zmluvy sa strany dohodli, že zhotoviteľ sa nedostane
do omeškania s plnením záväzku , ak mu objednávateľ neposkytol potrebnú súčinnosť, ktorou sa
rozumieprebratiedokončenejčastidielaavyplateniemontážnychprácaodsúhlaseniezačatianáslednej
časti vyplatením zálohy na materiál. O prevzatí dokončeného diela musí byť spísaný odovzdávací
protokol podpísaný zhotoviteľom a objednávateľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami

sa považuje za deň odovzdania diela. Objednávateľ sa zaviazal dielo prevziať a zaplatiť dohodnutú
cenu v cenovej ponuke. Zhotoviteľ sa zaviazal odovzdať objednávateľovi doklady, ktoré sa vzťahujú
k odovzdanému dielu a ktoré sú potrebné na jeho užívanie. Záručná doba je upravená v čl. VII ods.
1 ako 24 mesiacov a začína plynúť dňom popisu odovzdávacieho protokolu. Predžalobnou výzvou
zo dňa 19.09.2016 žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, uviedla žalovanému, že

opakovane reklamovala vady diela a to: otvory na všetkých dverách, ktoré neboli realizované podľa
projektu, zle urobený šatník, dodanie škridly bez doplnkov, strop v dome nebol realizovaný podľa
projektu, opakovane sa musel urobiť test vzduchotesnosti, zle urobená príprava na žalúzie, nesprávne
realizácia stropu a nedokončenie stropu v garáži, nevyhovujúca predpríprava na podlahové kúrenie,
stena vo „ fitku“ ( obvodová stena ) je krivá, sprava - doľava je rozdiel 3-4 cm. , garáž je posunutá

od základovej dosky, nebola realizovaná podľa projektu . Tiež boli žalovanému vytknuté poškodenia
podlahy, vchodových dverí a parapetov. Napriek tomu, že bol s nedostatkami oboznámený, nepristúpil
k ich odstráneniu, preto žalobkyňa musela pristúpiť k odstráneniu prostredníctvom externých firiem,
za čo vynaložila náklady vo výške 3 950,00 eur a na ich zaplatenie žalovaného vyzvala. Zároveň mu
oznámila, že nepristúpil k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela a odovzdaniu dokladov, ktoré sa

vzťahujú k dielu a sú potrené na jeho užívanie a vyzvala žalovaného , aby navrhol termín protokolárneho
odovzdania diela a mimosúdne riešenie vzniknutej situácie. Výzvou zo dňa 02.11.2016 žalovaného
žalobkyňa opätovne vyzývala na navrhnutie termínu protokolárneho odovzdania diela a zmierlivé
riešenie veci. Odborným posudkom č. 1/2017 vypracovaným Ing. Vladimírom Rýsom, znalcom v odbore
stavebníctvo , odvetvie statika stavieb, pozemné stavby a ohodnocovanie nehnuteľnosti bol zhodnotený

stavebno-technický stav rozostavaného rodinného domu na parcele XXX/XX, v k. ú. T. I., okres B.
bolo vyčíslené zníženie hodnoty stavby z titulu nekvalitne vykonaných prác. Z posudku vyplýva, že
dňa 14.12.2016 vykonal znalec vlastnú obhliadku objektu súčasťou ktorej bolo aj zistenie technického
stavu vizuálnou obhliadkou a zameranie základných rozmerov konštrukcie. Posudok bol vypracovaný
na podklade dokladov poskytnutých zadávateľom a to : stavebným povolením 31/2013, projektom

rodinnéhodomu,projektomstatiky prestavebnépovolenieanapodkladeobhliadkyvykonanejznalcom,
fotodokumentácie z obhliadky a z obdobie výstavby, výpisu z katastra nehnuteľnosti a kópie katastrálnej
mapy. Zo záverov odborného posúdenia vyplýva, že boli zistené nedostatky, ktoré majú vplyv na statiku
objektu a to : nepreverenie únosnosti základovej pôdy, resp. ak je únosnosť základovej dosky menšia
ako je predpísaná v projekte táto skutočnosť má za následok sadanie budovy a trhliny v nosných prvkoch

objektu,ktorésúpodstatnéprimárneprejehoexistenciu;neodbornárealizácianosnýchstienobvodných
a aj vnútorných nedostatočne premaltovanie ložných škár má za následok zníženie pevnosti muriva
ako celku. Vo viacerých prípadoch nebol dodržaný právny postup murovania ( správnym postupom
murovania , od rohov stavby k stredom stien alebo od ostení smerom k stredom pilierov, sa môže
potrebná počet dorezov minimalizovať na jeden kus v jednom rade tehál . V tomto je zohľadnená aj

krivá stena vo fitnescentre položka č.2 a tiež rôzna výška dverných otvorov); neodborné zrealizovanie
prekladov, zvislých škár muriva, muriva ako celku na objekte ; neodborné zrealizovanie nadmurovky
základov z debniacich tvárnic ; neodborné zrealizovanie spojov krovu nie sú použité spoje, ktoré boli
popísané v projekte statiky; neodborné zrealizované nadzákladové murivo na oplotení od ulice, ktorémuselo byť vyrovnávané monolitickým vencom. Vzhľadom k týmto nedostatkom bolo vypočítané
zníženie hodnoty časti stavby tak ako sú uvedené v ods. 1 rozhodnutia, predstavujúca sumu 10 870,307
eur ( stavba , rodinný dom ) + 1 218,862 eura ( oplotenie od ulice ) , t.j. celkom 12 089,169 eura.

Z mailovej komunikácie predloženej žalobkyňou vyplýva ( čl. 105-138 ), komunikácia žalobkyne so
žalovaným , z ktorej je zrejmé, sa dohadovali na nacenení základu a múrikov na oplotenie a terasy
( čl. 105) a žalobkyni sa nepozdávala cena za OSB dosky a nerátala s tým, že sa budú ohýbať; tiež
žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s odkladaním roxorov na parapetoch, ktoré sa tým poškodzujú. V ďalšom
maily žalobkyňa vyjadruje nespokojnosť s dvernými otvormi a poukazuje na to, že sa mal dodržať postup

podľa projektu, tiež žiadala, aby sa podoťahoval strop v garáži. Následne poukazovala na nesprávny
postup pri šatníku, a omietkach a podlahách, nedostatočnom ostierkovaní okolo okien, kde to praská.
Rovnako bola nespokojná s tým, že neboli dodané a nacenené doplnky ku škridle. Rovnako namietala
krivú stenu vo fitku a podhľady, ktoré sa ohýbajú, ktoré spolu so stropom žiadala opraviť. Žalobkyňa v
rámci komunikácie vytkla žalovanému strop, ktorý nebol podľa projektu; test vzduchotesnosti sa musel
vykonávať na niekoľkokrát ; strop v garáži ; poškodenie stien a podláh, žalúzie, na ktoré nebola urobená

prípravaakomalabyť anamietalaajposunutiegaráženazákladovejdoskeazlústenuvofitku.Vjednom
z mailom žalobkyňa uviedla, že žalovaný pre svedkom odmietol zmluvu o dielo podpísať, že sa musí
opraviť. Z čestného prehlásenia vyplýva, že žalovaný bol ako realizátor stavby poučený na predprípravu
žalúzií, no keď firma prišla na kontrolu držiaky boli uvoľnené a celá predpríprava nebola vykonaná
dostatočne a musela sa prerábať. Z mailovej dokumentácie predloženej žalovaným ( čl. 152-271)

je zrejmé, že strany sporu komunikovali ohľadom stavby a prebiehajúcich stavebných prác. Žalovaný
žalobkyňu priebežne informoval o vykonaných prácach a zasielal jej vyúčtovania ( totožné ako v zmluve
o dielo , rovnaké položky dátumu ) a ponukové rozpočty na práce a materiál . Žalovaný žalobkyni
uvádzal problémy s elektrinou, ktorá nebola zabezpečená prostredníctvom starostu. SO žalobkyňou
komunikovali i ohľadom materiálu a riešenia oplotenia od suseda , vyhotovenia trativodou , vodárničky,

svetlovodov. Žalobkyňa žalovaného emailom zo dňa 26.09.2013 ( čl. 249 ) informovala, že nie je problém
prizvať projektanta a že sa s ním dohodla, že po etapách príde a skontroluje stavbu. Žalovaný informoval
žalobkyňu tiež o dohode pri dverných otvoroch vo výške 204 cm, o možnosti vyspravenia prasklín v
šatníku , ktoré v rámci reklamácie vie znova presieťkovať a natiahnuť stierku ( čl. 250) . K „ utekajúcej“
stene vo fitku uviedol, že ho to mrzí a ako kompenzáciu zrušil vyúčtovanie železa. Tiež uviedol, že

dverné otvory opraví, že chcel len dobre a otvory urobil na taliansku normu, čo je o 6 cm ( čl. 255 ).
viac. Prisľúbil, že opraví strop v garáži a aj podhľady ( čl. 256). Rovnako uvádzal, že začne s opravami
garáže. Mailom zo dňa 01.12.2015 žalobkyňa kontaktovala žalovaného, či je možné sa dohodnúť na
vykompenzovaní nedostatkov a zaplatení straty, k čomu žalovaný uviedol, že musí vedieť k čomu sa
má vyjadriť a o aké vykompenzovanie a stratu má na mysli. ( čl. 264). Mailom zo dňa 17.12.2015 ( čl.

265 ) sa žalovaný vyjadril k vytýkaným nedostatkom a uviedol, že to nie je len jeho chybou , ale aj
rozhodnutím žalobkyne a projektanta. Uviedol, že netvrdí, že sa nestali chyby, za ktoré je zodpovedný ,
ale tie boli vykompenzované nezaplatením posledného vyúčtovania za elektrinu a cestovných nákladov
vo výške 1112,00 eur. Ďalšom kompenzáciou bolo prerobenie stropu v garáži na vlastné náklady,
čo ho stálo 2419,00 eur. V maily zo dňa 01.05.2016 žalobkyňa uviedla, že nedostatky, ktoré sa už

odstrániť nedajú treba vyznačiť v odovzdávacom protokole, ktorý ešte nedostala spolu so stavebným
denníkom ( čl. 270). Z mailu žalovaného zo dňa 06.0+.2013 ( čl. 308 ) vyplýva, že žalobkyni zaslal
cenu hrubej stavby vo výške 45 978 eur, ktorú rozdelil na 3 etapy : zemné práce a základe v hodnote
19 508,00 eur, murivo a vence v hodnote 9 675,00 eur a stropy a strecha 16 795,00 eur. Ak bude
súhlasiť vypracuje zmluvu, v ktorej by navrhol zálohové platby na materiály po etapách a vyplatenie prác

vždy po dokončení prác v jednotlivých etapách. Z výpovede žalovaného vyplynulo, že ak nejaké veci
nedokončil alebo ich bolo treba opraviť, tak ich žalobkyni nevyúčtoval a ani ich nezaplatila. Na vlastné
náklady musel zabezpečiť elektrickú energiu a vodu, ktorú žalobkyňa nezabezpečila, čo považovala
za kompenzáciu. Uviedol, že žalobkyňa sa sama rozhodla na podklade rôznych ponúk. Pomohol jej
zadovážiť lacnejšie ponuky na materiál a práce, ktoré aj odsúhlasila, trvalo to 7 mesiacov a až potom

začala stavba. Každú dokončenú časť skontroloval projektant, čím bola prevzatá a zaplatená. Následná
časť mohla pokračovať schválením rozpočtu a zaplatením zálohy za materiál. Koncom februára 2014
bola stavba dokončená strešnou krytinou, ale žalobkyňa si u neho objednávala ďalšie práce, ktoré
realizoval. Problémy začali v roku 2015. Zmluvu o dielo , ktorú sám vypracoval, nepodpísal preto,
lebo proces pred stavbou a pospisovaním zmluvy bol zdĺhavý a jednotlivé ceny sa žalobkyni zadali

vysoké, aby všetky časti boli začaté a odovzdané projektantom a následne vyplatená práca a dohodnutá
ďalšia časť. Stavbu nacenil na podklade projektu. Žalobkyňa dostala jednotlivé nacenenia. Zmluvu
nepodpísala ani žalobkyňa, chcela zapracovať aj dodatky. Zmluvu si celú preštudoval a rozhodol sa
ju nepodpísať , lebo by to nebola komplet hrubá stavba . Na základe dohovoru so žalobkyňou začalrealizáciu stavby. K tomu, kedy prišlo k prvej objednávke a čo bolo jej predmetom sa vyjadriť nevedel.
Stavebný denník nevypracovával. Žalobkyňa ho nepožadovala. Všetky jednotlivé práce a kedy boli
dokončené bolo poznačené v emailovej komunikácii. Stavebný denník si mala zabezpečiť žalobkyňa

sama, on nebol realizátor hrubej stavby, robil len jednotlivé diela po častiach. K odpornému posudku
uviedol, že nerozumie prečo sa poškodenia prejavili až po rokoch. Jednotlivé časti stavby boli prevzaté p.
P. a boli v poriadku. V roku 2013 bola vyhotovená základová doska a múry, 2014 už aj strecha. Nevedel
sa vyjadriť k jednotlivým vytýkaným nedostatkom. Podľa jeho názoru boli ložné škáry medzi debniacimi
tvárovkami v poriadku. Fotografie sú len z jednotlivých častí. Boli vyhotovené po víchrici a následne bola

stena rozobraná a nanovo postavená a bola žalovanou reklamovaná a aj na základe toho prerobená.
K otázke kompenzácie uviedol, že nebola konkrétne stanovená k jednotlivým vadám. Ak bola nejaká
reklamácia, bola na jeho náklady vybavená. Nespravil sa základ tak ako mal byť bol o 10 cm posunutý,
k čomu došlo zameraním geodetom a v kúpeľni nebola strana rovná a kompenzácia bola na tento účel.
Žalobkyňa v rámci výsluchu uviedla, že pracuje v zahraničí a hľadala firmu, ktorá by jej postavila dom.
So žalovaným sa dohodla, že bude realizovať hrubú stavbu a že jej pošle zmluvu. Zmluvu poslal, ona

ju podpísala a zaslal späť žalovanému. Žalovaný zmluvu nepodpísal, hoci jej to sľuboval. Vždy zaslal
vyúčtovanie, ktoré ona uhradila. Keď bol dom postavený a zavolala majstra na obklady povedal jej ,
že steny v kúpeľni sú krivé a nie sú správne otvory na dvere, s čím konfrontovala žalovaného. Chcela,
aby žalovaný pracoval podľa projektu, ktorý mu predložila v čase uzatvárania zmluvy a už na začiatku
zisťovala, či je schopný postaviť nízkoenergetický dom, čo potvrdil, no firma, ktorá to zisťovala zistila,

že dom utesnený nie je. Žalovaného žiadala 3×, aby to opravil. Žalovaný vypracoval cenovú ponuku
k zmluve, s ktorou súhlasila a hrubú stavbu realizoval žalovaný. Počas stavby ju neupozornil na to,
že nie je vedený stavebný denník a neodovzdal jej ani žiadnu dokumentáciu od stavby. Ona si žiadnu
osobu ako stavebná dozor nezvolila. So žalovaným komunikovala najmä emailom. Chcela od neho,
aby jej posielal aj nejaké fotky a tiež tam poslala aj švagra, aby po určitých etapách robil fotky aj on. Keď

žalovaný urobil nejaké práce poslal jej vyúčtovanie, ktoré zaplatila. Nejaké položky sa jej aj zdalo, že
platí dvakrát, na čo sa žalovaného pýtala a povedal, že je to už v zľave. Stavebné povolenie jej vybavoval
jeden pán, ktorému hovorila, že stavbu jej bude realizovať firma, lebo ona tomu nerozumie a stavebnému
úradu nič neoznamovala. Žalovaná okrem hrubej stavby robil aj stierky, ktoré boli zle urobené, osádzal
žumpu , vodárničku, ktorá časom odišla a je tam zle namontovaný menič. Robil aj odvodnenie strechy a

osadil dve veľké nádoby, no zvody do nich nie sú napojené. Robil aj lôžko pod zámkovú dlažbu, čo tiež
bolo zle urobené. Tiež nebol správne urobený základ pod plot, základ bude vidieť, čo nevyzerá dobre.
Hrubú stavbu realizoval len žalovaný a počas toho obdobia tam bol elektrikár, pán ktorý robil kúpeľne,
firma čo zisťovala, či je dom správne utesnený a čo robila stropy. P. P. bol projektant, ktorého sa pýtala,
či musí viesť stavebný denník, keď jej dom stavia firma a povedal, že nie. Tiež sa ho spýtala, či by bol

ochotný , keď pôjde okolo ísť sa pozrieť na stavbu s čím súhlasil a že jej tam pôjde skontrolovať, no nie
ako stavebný dozor. Bol tam niekoľkokrát a nešlo o platenú službu. Na pozemku bola studňa, a ohľadne
elektriky komunikovala so starostom, ktorý uviedol, aby to riešili elektrocentrálou alebo cez susedov a
on uhradí časť. Žalovaný potom starostovi účtoval nejaké sumy, ktoré chcel doložiť, čo však žalovaný
nevedel dokladovať tak to starosta nezaplatil. Hrubá stavba odovzdaná nikdy nebola, ani si to spolu

neprešli . Stavba bola dokončená v r.2014 na jar. Na opravu stavebných otvoroch žalovaný oslovil, pána
čo robil kúpeľne, za čo nič neplatila. Nevidela priamo, kto poškodil vchodové dvere, ale nikto okrem
žalovaného tam nebol. Dvere osádzala firma Frenestra a poškodenie sa zistilo hneď na druhý deň.
Svedok N.. P. G. uviedol, že objednávateľka ( žalobkyňa ) ho oslovila za účelom vypracovania posudku
k jej rodinnému domu ohľadne vyčíslenia nekvalitne, nesprávne vykonaných prác. Miestnu obhliadku

vykonal14.12.2016avčaseobhliadkybolaurobenáhrubástavbaavykonávalisazatepľovaciesystémy.
Bolo vidieť len to, že stavba je urobená a boli tam drobné nedostatky nad oknami a v interiéry na dlažbe
boli praskliny. Keďže dom bol dokončený vychádzal z dokumentácie z obdobia výstavby. Za najväčší
nedostatok považoval to, že nebol vedený stavebný denník, preto nebolo možné určité skutočnosti z
neho zistiť, no ani tento nedostatok nebol neovplyvnil výslednú hodnotu zníženia hodnoty stavby. Nevie,

či bola splnená požiadavka z projektu, a to či pred začatím stavby bol predvolaný stavebný projektant,
čo však nebolo premietnuté v hodnote zníženia. Nebolo použité správne murivo, lebo v projekte bol
Ytong a na stavbe bol použitý Porotherm. Ďalej nebol dodržaný správny spôsob murovania, tvarovky boli
popraskané na niektorých častiach a neboli správne uložené, nebola použitá malta, ale zrejme pena,
neboli použité oceľové spojky a podľa dokumentácie mali by použité. K tomu, či bola stavba odovzdaná

aj s vadami, ktoré sú obsahom jeho odborného posudku uviedol, že sa to zistiť nedá. Dokumentáciu
mal len z niektorých častí. Zníženie ceny je vypočítané odhadom z dokumentácie, pretože iba týmto
spôsobom je to možné. K rôznej výške otvorov ( str. 16) uviedol, že v čase obhliadky už boli osadené
aj dvere a výška otvorov bola upravená, no zahrnul to do výpočtu zníženia, lebo skutočný stav stavbynebolovčaseobhliadkyvidieťavychádzallenztoho,čomuuviedlažalobkyňa.Tátosamotnávadamôže
tvoriť 2% . Pre okná stanovil zníženie 2% a k príčine poškodenia dospel od žalobkyne, nevedel potvrdiť,
kto skutočne spôsobil poškodenie. Vada záklopu pre OSB , pre ktorý bolo stanovené zníženie o 100%

bola v čase obhliadky odstránená, nedostatok uviedol do výpočtu podľa vyjadrenia objednávateľky , on
to neskúmal. K skladbe tehál uviedol, že zrejme bola vada chýbajúcej tehly odstránená, no má to vplyv
na zníženie hodnoty z dôvodu, že neplní funkciu , ktorú by mala. K nedostatku, ktorý vytýkal , že nebola
použitá dostatočná vrstva malty uviedol, že existuje aj iná možnosť spájania, napr. penou, no na stavbe
úplne absentuje. K tomu aký tehloblok bol na výstavbu použitý sa vyjadriť nevedel a nevedel, či je možné

brúsenú tehlu spájať lepidlom, lebo každá technológia má iné vlastnosti. Nevedel, či bol krov odovzdaný
v takom stave, ako bol zachytený na fotografiách v odbornom posudku ani či bolo spájanie krovu tak
ako ho uviedol v posudku aj v čase odovzdávania diela, ale nevie si predstaviť ako by sa to dalo opraviť.
Je potrebné to robiť postupne. Tieto vady sa nemusia na krove prejaviť, ale rovnako aj môžu. Pravidlo
na stanovenie hodnoty zníženia je také, že stavba má by vyhotovená podľa projektu a vtedy má 100% .
Keď je akákoľvek odchýlka, znižuje sa hodnota stavby, čo sa určuje odhadom. Exaktne sa to dá určiť len

s nákladmi, ktoré prevyšujú hodnotu stavby. Z dokumentovaného stavu sa dá opraviť len veľmi málo.
Na predloženom výkrese krovu je uvedené, že krov sa má upevniť klincovaním, nie je tam požiadavka
na oceľové uhoľníky, no on vychádzal zo správy statika. Fasáda, pre ktorú určil zníženie 5% bola v
čase obhliadky prerobená, bolo vidieť zásah , no nevie kto nápravu vykonal. Popísané vady sa môžu
prejaviť, ale aj nemusia. Vady základov a hlavných nosných konštrukcií sú už neodstrániteľné, lebo sú

zabudované a spôsobuje zníženie stavby bez ohľadu na ďalšie vynaložené náklady na ich prípadnú
nápravu . Svedok predpokladal, že vytýkané vady vo väčšine nie je možné odstrániť pre odovzdaním. Je
ťažko predstaviteľné, že absenciu malty by bolo možné odstrániť. Rovnako tomu je aj v prípade absencie
tehly. Z výsluchu svedka Ing. L. P. vyplynulo, že medzi ním a žalobkyňou išlo o klasickú spoluprácu,
kde si objednala projekt rodinného domu, ktorý za odplatu vypracoval. Na ďalšie projekty žalobkyňou

nebol oslovený. V rámci osobnej služby klientom zvykne vykonávať z vlastnej iniciatívy autorský dozor
a na stavbe bol minimálne 2×, čo bola krátkodobá návšteva stavby, na ktorej zisťoval, či sa realizácia
stavby neodchyľuje od projektu a optickou obhliadkou neboli zistené rozdiely diela. Prvýkrát tam bol
po založení základovej dosky a druhýkrát pri stavbe krovu. Nevykonával žiadne odborné merania. Na
stavbu prišiel na základe komunikácie so žalobkyňou , ktorá ho požiadala, či by sa tam nezastavil a v

rámci možností, vzhľadom na vzdialenosť , to nebolo časté. Žiadne správy jej o tom nepodávala, iba v
priebehu času v rámci komunikácie. Počas návštev tak bol žalovaný a pri krove aj partia tesárov. Spôsob
kotvenia krovu sa štandardne do projektu neuvádza, záleží od dodávateľa, akým spôsobom to ukotví, či
užoceľovýmisponamialebotesárskymi.Jemožnétoukotviťajklincovanímvhodnezvolenýmikotviacimi
prostriedkami . Spájanie brúsenej tehly je možné aj tenkovrstvovou maltou ( lepidlom) . Na vadu spájania

tehál sa nepamätá, ani to nezisťoval. Nemá vedomosť o žiadnych zlých poveternostných podmienkach
počas výstavby. Autorský dozor je právom autora sledovať realizáciu stavby a stavebný dozor vyplýva zo
zákona. Je to povinnosť stavebníka alebo realizátora stavby, ktorým podľa jeho informácií bol žalovaný.
Nevie, kto bol určený za stavebný dozor. Pokiaľ je stavba realizovaná dodávateľky, dodávateľ musí mať
svojho stavbyvedúceho , ktorý je stavebným dozorom a pokiaľ je realizovaná svojpomocne musí mať

stavebník svoj stavebný dozor. Na prevzatie alebo protokolárne prevzatie prác, prípade časti diel nebol
žalobkyňou poverený.

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vykonané dokazovanie a skutkový stav sporu,
ako aj s poukazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - §

52 ods. 1, 3 a 4, § 631, § 633 ods. 1, § 644, § 654 ods. 1, § 646 ods. 3, § 647, § 648 ods. 1 a 2, §
659, § 650 ods. 1, § 651 a § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2), citované ustanovenie § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ a citované ustanovenia Civilného
sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z. z. - § 255 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1 a 2), odôvodnil
nasledovne:

Na základe vykonaného dokazovania, po posúdení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach dospel súd k záveru, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o dielo,
ktorá kopírovala obsah písomne predloženej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa
( žalovaného ) dodať a zhotoviť pre objednávateľa ( žalobkyňu) hrubú stavbu rodinného domu v T.
I., podľa predloženej architektonicko - stavebnej dokumentácie. Ide o osobitný typ zmluvy o dielo a

to zhotovenie veci na zákazku upravené ustanoveniami § 644 a nasl. OZ. Zmluva o dielo je zmluvou
konsenzuálnou, ktorá vzniká už dohodou zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy - o
predmete zmluvy a o odplate zhotoviteľa, bez potreby dodržania písomnej formy zmluvy. Odplatnosť
zmluvy nebola medzi stranami sporná, rovnako ako nebolo sporné ani to, že žalobkyňa žalovanémucenu diela uhradila. Hoci žalovaný namietal, že práce realizoval vždy jednotlivo ako samostatný celok
na základe samostatných objednávok žalobkyne a teda, že boli uzatvárané viaceré zmluvy o dielo vždy
na vopred ocenenú a odsúhlasenú časť prác na stavbe a nie jedna zmluva o dielo , súd sa s jeho

argumentáciou nestotožnil. Z mailovej komunikácie a výpovedí strán sporu vyplýva, že žalobkyňa sa
zdržiavala v zahraničí a hľadala firmu, ktorá by jej postavila hrubú stavbu, pričom žalovaný stavbu
po predchádzajúcej dohode realizoval. Uvedenému nasvedčuje aj skutočnosť, že samotný žalobca
žalobkyni zaslal cenovú ponuku celej hrubej stavby ( čl. 308) a následne uviedol, že ak s cenou
bude súhlasiť vypracuje zmluvu o dielo , čo aj urobil, no z jeho strany nedošlo k podpisu zmluvy

s nezrozumiteľným vysvetlením , že proces pred samotnou stavbou a podpisovaním bol zdĺhavý a
žalobkyňa chcela do zmluvy zapracovať aj vlastné požiadavky, ktoré mali byť špekulatívne. Žalovaný
však pristúpil k realizácii hrubej stavby , v rámci mailovej komunikácie zasielal žalobkyni cenové ponuky
a vyúčtovania a tiež v maily zo dňa 06.09.2013 ( čl. 308 ) bolo uvedené, že dielo bude vyplácané po
etapách vždy po dokončení prác v jednotlivých etapách. Rovnako z jeho mailu zo dňa 25.11.2013 ( čl.
156) je možné vyvodiť, že realizoval hrubú stavbu diela ako celok, nie jednotlivé samostatné diela, keď

už v čase murovania zvislých konštrukcií ( múrov) hovorí o stavbe krovu, čo podľa jeho vyjadrenia malo
byť samostatným dielom a ak by bolo pravdivé jeho tvrdenie o jednotlivých samostatných postupne
objednávaných dielach, v čase realizovania zvislých konštrukcií ešte predsa nemohol vedieť, že bude
realizovať na základe „ budúcej objednávky žalobkyne“, aj túto časť diela . Žalovaný v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že išlo o samostatné diela, na základe samostatných objednávok zo strany

žalobkyne a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, takýto záver nie je ani logický. Taktiež bolo
preukázané, čo nebolo medzi stranami ani sporné, že strany sporu uzatvorili i ďalšie zmluvy o dielo,
ktorých predmetom bolo okrem iného i vybudovanie terasy a oplotenia. Hoci z písomného vyhotovenia
zmluvyvyplýva,žemaloísťozmluvupodľaObchodnéhozákonníkajenesporné,žežalobkyňauzatvorila
zmluvu ako fyzická osoba nepodnikateľ , pričom žalovaný naopak vystupoval ako podnikateľ , ktorý

navyše žalobkyni predložil vypracovanú zmluvu, pričom aj z vyjadrenia samotného žalovaného je
zrejmé, že do zmluvy nechcel zapracovať žalobkyňou navrhované úpravy a teda žalobkyňa túto zmluvu
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Je zrejmé, že ide o vzťah občianskoprávny spadajúci pod
kategóriu spotrebiteľských zmlúv. V rovine súkromného práva a osobitne zmluvného práva je pre úpravu
právnych vzťahov a spotrebiteľských záväzkov určujúcim právnym predpisom Občiansky zákonník,

ktorý v tejto sfére predstavuje materiálne koncipovaný lex specialis právny režim spotrebiteľských
zmlúv ku všetkým ostatným právnym predpisom s obdobným predmetom súkromnoprávnej regulácie
dotýkajúcej sa spotrebiteľských zmlúv a záväzkov z nich vyplývajúcich. Normy obchodného práva
nemajú výkladovú a aplikačnú prednosť pred normami občianskeho práva a ich použitie môže byť
limitované výhradne v rámci použitia konkrétnych zmluvných typov obchodného práva, pričom je

vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali inštitúty a právny režim noriem obchodného
práva pred normami občianskeho práva. Vzhľadom na uvedené je potrebné daný prípad posúdiť podľa
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách
a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“).

Základnou povinnosťou zmluvných strán, ktoré uzatvorili zmluvu o dielo je povinnosť zhotoviteľa riadne,
včas a na vlastné nebezpečenstvo vykonať dielo, čomu zodpovedá následná povinnosť objednávateľa
zaplatiť dohodnutú cenu diela. Pre určenie toho, či bolo dielo vykonané riadne , je nevyhnutné, aby
zhotoviteľ a objednávateľ pri uzatváraní zmluvy a špecifikovaní diela a jeho vlastností vymedzili dielo
tak, aby pri odovzdávaní diela bolo možné posúdiť splnenie požiadaviek objednávateľa a vyhodnotiť, či

dielo bolo vykonané v súlade so zmluvou. Za vadu diela možno považovať akýkoľvek rozpor vo výsledku
činnosti zhotoviteľa diela s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve o dielo. Vznik práv zo zodpovednosti za
vady diela je podmienený odovzdaním diela objednávateľovi. Zodpovednosť za vady diela taktiež vzniká
len v prípade, ak zhotoviteľ nevykoná dielo riadne, pod ktorým pojmom je potrebné chápať vykonať
dielo v zvyčajnej kvalite a bez vád. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za vady

je výskyt vady na diele, ktoré je predmetom zmluvy o dielo a kauzálny nexus, t.j. príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti zhotoviteľa plniť záväzok riadne a existenciou vady diela. Na uplatnenie
nároku zo zodpovednosti za vady diela je v prvom rade potrebné, aby došlo k odovzdaniu diela, ak by
totižto objednávateľ požadoval od zhotoviteľa, aby ešte pred tým, ako je predmet diela odovzdaný, zaistil
odstránenie vád vzniknutých v dôsledku jeho vadného vykonania, táto požiadavka by nebola nárokom

zo zodpovednosti za vady, keďže do momentu prevzatia diela naďalej existuje povinnosť zhotoviteľa
vykonať dielo. Podľa § 650 OZ má objednávateľ povinnosť prevziať len zhotovené dielo, pričom taký
stav je daný momentom, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho,
aby v jeho užívaní bránili zistené vady. Žalobkyňa uvádzala, že napriek jej písomnej výzve žalovanýdoposiaľ nepristúpil k riadnemu protokolárnemu odovzdaniu diela, k čomu žalovaný uviedol, že nie je
zrejmé, či bolo dielo odovzdané, a ak áno v akom čase. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa
v konaní zaoberať prvotne tohto otázkou. Súd má za to, že k odovzdaniu diela zhotoviteľom došlo

i keď je nutné konštatovať, že v konaní nebol ustálený presný dátum odovzdania diela. Z výpovedí
strán sporu je však zrejmé, že k nemu ( odovzdaniu diela) došlo koncom februára 2014 , ako uviedol
žalovaný na pojednávaní dňa 01.04.2019, kde uviedol, že koncom februára 2014 bola stavba ukončená
strešnou krytinou , rovnako vypovedala aj žalobkyňa, že práce na hrubej stavbe boli ukončené na jar
roku 2014. I z mailu žalovaného zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že v tomto čase bola strecha hotová.

Z výpovední tiež vyplynulo, že žalobkyňa na diele ( stavbe) po ukončení prác zo strany žalovaného
realizovala ďalšie práce a úpravy, pričom nie je ani sporné, že cena za dielo bola žalovanému zaplatená,
a súd tak dospel k záveru, že dielo bolo žalobkyni odovzdané tým, že jej bolo umožnené s dielom ako
riadne vykonaným nakladať a žalobkyňa vstúpila do užívania diela. Písomný odovzdávací protokol, na
ktorý žalobkyňa žalovaného vyzývala je len dôkazom o odovzdaní a prevzatí diela, a nie podmienkou
riadneho odovzdania a prevzatia diela ( NS ČR 23 Cdo/2505/2013 z 24.07.2013). K účinkom prevzatia

diela zákon nevyžaduje vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí diela. Súd na základe vyššie
uvedeného považuje dielo za odovzdané a prevzaté koncom februára 2014. Práva objednávateľa zo
zodpovednosti za vady diela pri zhotovení veci na zákazku možno deliť na primárne a sekundárne.
Obsah primárnych práv zo zodpovednosti za vady bude závisieť od toho, či má dielo vadu odstrániteľnú
alebo neodstrániteľnú. Ak ide o vadu , ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať

bezodplatné a riadne odstránenie vady, ktoré súdna prax definovala ako taký výsledok opravy, ktorý
vedie k odstráneniu vady bezo zvyšku tak, aby predmet diela nebol výskytom vady ani jej odstraňovaním
nejako znehodnotený. Ak vadu zhotoviteľ neodstráni bez zbytočného odkladu, túto vadu je možné
považovať za neodstrániteľnú. V určitých prípadoch , ako napr. v prípade zmluvy o zhotovení veci na
zákazku za neodstrániteľnú vadu je možné považovať aj opätovný výskyt odstrániteľnej vady po jej

oprave alebo väčší počet odstrániteľných vád . Ďalším primárnym právom objednávateľa je právo na
primeranú zľavu z ceny diela, v prípade, ak ide o vadu ,ktorá je neodstrániteľnou a nebráni riadnemu
užívaniu diela. Práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe , a
to tak, aby bolo nesporné, akú vadu objednávateľ dielu vytýka a čoho sa domáha, pričom toto musí
vykonať v záručnej dobe, inak jeho právo zaniká. Práva zo zodpovednosti za vady teda musia byť

uplatnené určito , dôvodne a na správnom mieste. Pojem určito znamená , že objednávateľ musí presne
uviesť, akú vadu dielo vykazuje a akého nároku sa z tohto titulu domáha. Vytknutie vád u zhotoviteľa
je jednostranným adresovaným právnym úkonom objednávateľa, obsahom ktorého je špecifikácia vady
diela, a opis toho, ako sa vada prejavuje alebo ako pôsobí na funkčnosť diela , pričom jeho obsahom
musí byť aj uvedenie konkrétneho práva, ktorého sa objednávateľ z tohto dôvodu domáha ( R 2/1978 ).

Žalovaný namietal správne uplatnenie si nároku zo zodpovednosti za vady diela ( bez presného opisu
vád, uvedenia práva, ktoré si uplatňuje, uplatnenie po lehote) . Žalobkyňa k splneniu si tejto podmienky
- uplatnenia si nárokov na vady poukazovala najmä na predžalobnú výzvu zo dňa 19.09.2016 ( čl. 43) a
mailovú komunikáciou. Z predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že medzi stranami sporu prebehla
komunikácia ohľadom vád diela , kde žalobkyňa uvádzala žalovanému nasledovné vady: ohýbanie

stropu v garáži ( čl. 106,129, 130) , nepravidelná zrnitosť omietky ( čl. 109 ), nedostatočné ostierkovanie
okolo okien ( čl. 109), krivá stena vo „fitku“ , ohýbanie podhľadov ( čl. 112 ), posunutie garáže na
základovej doske ( čl. 129 ), príprava na žalúzie nebola dodržaná podľa pokynov ( čl. 130 ) , zle
urobené puzdro dverí na šatníku , ktoré praskalo , nesprávna výška dverných otvorov ( čl. 108 ). Z vyššie
opísaných nedostatkov/vád si žalobkyňa žalobou , vychádzajúc z obsahu odborného posudku, uplatnila

zodpovednostný nárok za nasledovné vady: nesprávnu výšku dverných otvorov, ktoré sú zarátané v
položke zvislých konštrukcií, pre ktoré znalec určil zníženie hodnoty v celku na sumu 3 776,738 eura,
pričom samotná vada predstavovala podľa vyjadrenia znalca približne 2% z tejto sumy ( čl. 138 ) , t.j
75,534 eura ; úpravu vnútorných povrchov ( nepravidelnosť omietky) , kde znalec stanovil zníženie
2% v hodnote 164,737 eura; okná ( poškodenie dverí) zníženie o 2%, t.j. v hodnote 218,228 eura ;

záklop s OSB ( strop nevyhotovený podľa dokumentácie) v hodnote 2 693,932 eura , zateplenie fasády
( nesprávne realizované špalety ) v hodnote 223,848 eura , pričom tento nárok označila ako nárok
na zaplatenie sumy 12 089,16 eura s príslušenstvom označený ako zníženie hodnoty stavby z titulu
nedostatočnej kvality . Iné žalobkyňou vytýkané vady ( napr. krivá stena, posunutie základovej dosky,
zle urobené puzdro dverí na šatníku) z odborného posudku explicitne nevyplynuli. Čo sa týka ostatných

vád uvádzaných v odbornom posudku tieto žalobkyňa vytýkala po prvýkrát. Súd uvádza, že zákon
neustanovuje spôsob, akým sa má vada vytknúť, z čoho je možné vyvodiť, že vytknutie vady je prípustné
tiež v žalobe, ktorou sa uplatňuje konkrétne právo zo zodpovednosti za vady , no lehota na vytknutie
vady sa považuje za zachovanú len za predpokladu, že žalovanému bola v tejto lehote doručená žalobaobsahujúca vytknutie vady (R 9/1987). V danom prípade bola žaloba žalovanému doručená až dňa
13.02.2018, pričom hrubá stavba mala byť, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ukončená
koncom februára 2014. Je teda zrejmé, že ostatné v odbornom posudku vytýkané vady ( okrem už

vyššie uvedených) žalobkyňa uplatnila u žalovaného po uplynutí záručnej lehoty, ktorá uplynula koncom
februára 2017 . Ide o nasledovné vady : základy - nerovnomerné ložné škáry medzi debniacimi
tvárovkami, náhodné výstužných vložiek v debniacich tvárovkach ; zvislé konštrukcie - nedostatočná
vrstva malty medzi tehlo - blokmi, nedostatočná väzba tehál, chýbajúca spodná tehla; zastrešenie krytiny
- nepoužitie predpísaných kotviacich prvkov . Vo vzťahu k týmto vadám podľa názoru súdu nárok zo

zodpovednosti za vady nepochybne zanikol, keďže ich žalobkyňa nevytkla/ nereklamovala v záručnej
lehote, ktorá je lehotou prekluzívnou. Zánik práva zo zodpovednosti za vady je podľa názoru súdu nutné
konštatovať aj vo vzťahu k nároku za vady vykonaného oplotenia, pretože zo žiadnych predložených
listín ( okrem odborného posudku vo vzťahu ku ktorému platia závery vyššie uvedené ) nevyplýva, že by
žalobkyňa u žalovaného reklamovala akékoľvek vady oplotenia, a teda nie je možné konštatovať riadne
vytknutie vád v záručnej dobe, ktorá je v tomto prípade dvojročná. Zo žalobkyňou riadne vytýkaných a

žalobou uplatnených vád , mal súd za preukázané, že dielo vykazovalo vady prejavujúce sa v ohýbaní
stropu v garáži, keďže tento nedostatok žalovaný nepoprel a z mailovej komunikácie vyplynulo, že aj
pristúpil k oprave, ktorá však nebola realizovaná riadne a včas. Ďalším preukázaným nedostatkom
bola nesprávna výška dverných otvorov, ktorú žalovaný rovnako nerozporoval a v mailovej komunikácii
ju potvrdil ( čl. 254) . Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepoprel ani nedostatok nepravidelnosti

omietky, ktorý tak súd považoval za nesporný. Za preukázanú súd považoval aj vadu zateplenia fasády v
podobe nesprávne realizovaných špaliet okolo okien, pričom táto skutočnosť vyplýva z vyjadrenia firmy
Best Door s.r.o ( čl. 106) a súd ma za preukázané, aj to, že došlo k poškodeniu vchodových dverí
v čase, keď ešte nebola stavba žalovaným žalobkyni odovzdaná a teda v zmysle § 651 OZ za toto
poškodenie zodpovedná žalovaný, ktorý v konaní nepreukázal, že k poškodeniu vy došlo aj inak, resp.

že ho nespôsobil on sám. Sám žalovaný si bol vedomý, že dielo malo vady, čo uvádzal v rámci mailovej
komunikácie a tiež pri výsluchu pred súdom, keď uviedol, že ak aj nejaké veci nedokončil, alebo ich bolo
treba opraviť, tieto žalobkyni neúčtoval. Na to, aby bol zodpovednostný nárok uplatnený riadne nie je
postačujúce len vytknutie vád v podobe jeho opísania, ale súdna prax stanovila, že je nevyhnutné , aby v
záručnej dobe objednávateľ súčasne uviedol, aké právo z dôvodu reklamovaných vád si uplatňuje, tzn. ,

že zhotoviteľovi musí objednávateľ oznámiť aj voľbu zodpovednostného nároku. Z mailových podaní
je možné tiež vyvodiť, že žalobkyňa si pri vade nesprávne realizovaného stropu a podhľadov uplatnila
aj nárok vyplývajúci zo zodpovednosti za vady a to nárok na odstránenie vady diela ( čl. 114 ), pričom
žalovaný podľa tejto komunikácie aj pristúpil k oprave diela ( čl. 119) . Žalobkyňa tak vo vzťahu k tejto
vadeuplatnilasvojenárokyzposkytnutéhovadnéhoplnenia,pričomžalovanýpristúpilkopravevytknutej

vady , no vadu neodstránil riadne a včas ( čl. 131 ), a stala sa tak neodstrániteľnou. Žalovaný uvedené
tvrdenie žalobkyne síce spochybnil , ale v konaní ho nevyvrátil žiadnym dôkazným prostriedkom. Hoci
z výpovedi svedka N.. G. vyplynulo, že táto vada bola odstránená, v konaní nebolo preukázané, že
túto vadu riadne odstrániť žalovaný a vzhľadom na predžalobnú výzvu, kde žalobkyňa uvádza, že
musela vynaložiť na opravu stropu prostredníctvom externej firmy ďalšie náklady sa tvrdenie, že

vadu riadne opravil žalovaný zdá nepravdepodobným, navyše tvrdenia v predžalobnej výzve uvedené
žalovaný nepoprel. Vo vzťahu k ostatným vyššie uvedeným vadám ( ods. 42 rozhodnutia ) súd uvádza,
že vychádzajúc z obsahu predžalobnej výzvy zo dňa 19.09.2016, ktorá bola žalovanému doručená v
lehote na uplatnenie zodpovednostných nárokov možno konštatovať, že skutočnou vôľou žalobkyne
bolo vyplatenie požadovanej sumy titulom práva na primeranú zľavu z ceny, ktorá predstavovala

vynaložené náklady na odstránenie vád, ktoré boli žalobkyňou, v dôsledku nekonania žalovaného , t.j.
neodstránenia vád riadne a včas , vynaložené. Podľa názoru súdu, nie je možné k podaniu žalovanej
pristupovať príliš formalisticky a len preto, že výslovne neuviedla, že si túto sumu uplatňuje titulom
primeranej zľavy z ceny diela konštatovať, že si zodpovednostný nárok neuplatnila vady riadne, keď
neoznačila voľbu zodpovednostného práva. Súd tak považoval nárok vo vzťahu k vadám vytnutým v

predžalobnej výzve za uplatnený riadne, určito a včas. Vzhľadom na vyššie konštatované závery, t.j., že
súd mal preukázanú existenciu vyššie opísaných vád ( ods. 45) , tieto vady neboli žalovaným riadne a
včas odstránené , t.j. stali sa subjektívne neodstrániteľnými, ktoré ale nebránia v riadnom užívaní veci ,
má žalobkyňa právo na primeranú zľavu z ceny diela a to za žalobou uplatnené vady, ktoré boli vytknuté
a uplatnené v zákonnej lehote. Tieto vady, vychádzajúc z odborného posudku, predstavujú primeranú

zľavu spočívajúcu v znížení hodnoty stavby vo výške 3 376,28 eura ( bližšie špecifikované v ods. 43
tohto rozhodnutia) . V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú s poukazom na vyššie konštatované
závery a keďže žalovaný sa so zaplatením peňažného nároku dostal do omeškania žalobkyni súd
priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne z priznanej sumy 3 376,28 eura a to odo dňanasledujúceho po podaní žaloby. t.j. odo dňa 16.02.2017 do zaplatenia. Žalovaný namietol relevantnosť
odborného posudku, z ktorého súd vychádzal, žiadnymi dôkazmi však nespochybnil jeho dôvodnosť
a samotná výpoveď svedka Ing. G. , odbornosť posudku nevyvrátila. Vo zvyšnej časti o zaplatenie 8

712,88 eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania považoval súd za nedôvodný, pretože žalobkyňa
vo vzťahu k ostatným vadám, ktoré boli uvedené v odbornom posudku nepreukázala riadne splnenie
si notifikačnej povinnosti v záručnej lehote, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Skutočnosťou ,
kto mal povinnosť viesť stavebný denník sa súd bližšie nezaoberal, pretože táto skutočnosť nebola vo
vzťahu k uplatnenému nároku rozhodnou. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia §

262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobkyni bola zo sumy 12 089,16 eura priznaná
suma 3376,28 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 27,93 % a úspech žalovaného
72,07 % a teda v konaní bol úspešnejší žalovaný a miera jeho úspechu 44,14 % (72,07 - 27,93 ), čo
v konečnom dôsledku znamená právo žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov
celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

5. Uvedený rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe sporové strany.

6.1. Žalobkyňa sa domáhala zmeny výrokov o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a o náhrade trov
konania tak, aby jej žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené s plnou náhradou trov konania, alternatívne

aby vec odvolací súd v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, keď súdu prvej inštancie vyčítala nesprávne skutkové zistenia z vykonaných dôkazov
a to, že rozhodnutie vychádza v napadnutých výrokoch z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená ústna zmluva o diela, ktorá
kopírovala obsah písomne predloženej zmluvy, keď žalovaný realizoval hrubú stavbu dielo ako celok

a ona nesporne uhradila cenu diela a z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že malo ísť o zmluvu
podľa Obchodného zákonníka, avšak súd prvej inštancie posudzoval zmluvný vzťah medzi stranami
sporu za aplikácie Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v popise rozsahu vád
diela ňou reklamovaných uviedol i ďalšie vady, tieto opomenul reflektovať v kvantifikácii zľavy z ceny
diela a to i napriek tomu, že tieto vady boli nesporne obsiahnuté v mailovej komunikácii a vo výzve zo

dňa 19.9.2016 (č.l. 43), keď sa jedná o krivú stenu vo „fitku“ a garáž posunutú od základovej dosky, ktoré
vady boli znalcom zohľadnené v sume 3776,738 eura, resp. 2764,866 eura. Vzhľadom na uvedené sa
postup súdu prvej inštancie javí ako neúplný, označil nesprávne skutkový stav a mal správne priznať
minimálne sumu 9842,35 eura (namiesto priznanej sumy 3376,28 eura). Ďalej sa nemožno stotožniť ani
správnymnázoromsúduprvejinštancie,podľaktoréhozvyšnévadyobsiahnutévžalobedoručenejsúdu

dňa 15.2.2017 boli uplatnené prvý krát až podaním žaloby prevzatej až dňa 13.2.2008 a teda, že vady
boli voči žalovanému uplatnené po uplynutí prekluzívnej lehoty. Nesporne reklamovala vady základov
a zvislých konštrukcií ešte mailovou komunikáciou a výzvou zo dňa 19.9.2016 a preto tieto neboli
uplatnené až doručenou žalobou súdu, keď tieto vady mal súd prvej inštancie podriadiť pod znalcom
určené znehodnotenia a určiť tak zľavu z ceny diela. Rovnako z mailovej komunikácie zo dňa 2.3.2015

a 7.4.2015 vyplýva, že reklamovala i vadu strechy, keď ohľadom reklamácie oplotenia poukazuje na
to, že k odovzdaniu oplotenia zo strany žalovaného prišlo podstatne neskôr ako k odovzdaniu hrubej
stavby, keď z mailovej komunikácie vyplýva, že dňa 2.11.2014 prišlo zo strany žalovaného k zaslaniu
vyúčtovaniazákladuohrady,pretovtomtosmerezáručnádobaplynieodlišneodzáručnejdobyvprípade
hrubej stavby. Vo vzťahu k ostatným vadám (zastrešenie a oplotenie) nemožno akceptovať ani to, že

žalovaný prevzal žalobu až 13.2.2018 a že až týmto okamihom nastala z jej strany realizácia reklamácie,
nakoľko ona sa ešte pred podaním žaloby snažila žalovaného písomne kontaktovať dňa 19.9.2016,
na čo žalovaný nereagoval (reklamáciu v lehote 30 dní nevybavil), keď žalovaného opätovne písomne
kontaktovala dňa 2.11.2016, ktorú zásielku si však v odbernej lehote na pošte neprevzal. Pre postup
žalovaného teda v danej dobe iná preukázateľná komunikácia s ním nebola možná, keď rovnako sa

žalovanému nepodarilo doručiť ani platobný rozkaz, pričom paradoxne účelová pasivita a zatajovanie sa
žalovaného je vykladaná na jeho prospech, nakoľko takýmto spôsobom sa mal podľa názoru súdu prvej
inštancie vyhnúť reklamácií vád z jej strany. Práve preto pristúpila k riešeniu veci súdnou cestou, pričom
súd prvej inštancie v bode 37. odôvodnenia uvádza potrebu aplikovať ustanovenia zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ohľadom ktorého do pozornosti súdu dáva ustanovenie § 18 o tom, že

počas vykonávania odborného posúdenia reklamovaných vád záručná doba neplynie. Odborný posudok
bol vypracovaný dňa 1.2.2017 a následne bezodkladne podala žalobu ešte v rámci plynutia záručnej
doby. V zmysle ochrany spotrebiteľa bolo tiež povinnosťou žalovaného uviesť, kde inde okrem adresy
miestavýkonupodnikaniamumôžeadresovaťsvojereklamácievád,keďženauvedenejadresezásielkynepreberal, preto ak si žalovaný túto povinnosť nesplnil, nemôže byť za toto postihovaná ona zánikom
jej práva uplatniť si nároky z vád diela. Rovnako rozporne vyznieva skutočnosť, že súd prvej inštancie
priznalúrokzomeškaniaododňanasledujúcehopopodanížaloby,avšakostatnéúčinkyžalobepriznáva

ažokamihomjejdoručeniažalovanému.Súdprvejinštanciecelkomsprávnevyhodnotilzáväzkovývzťah
medzi stranami sporu a čiastočne správne akceptoval vady diela odôvodňujúce poskytnutie zľavy z ceny
diela, avšak nesprávne nezohľadnil i ostatné preukázané vady s poukazom na ich reklamovanie po
uplynutí záručnej doby.

6.2. Žalovaný podal odvolanie voči vyhovujúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania, keď sa
domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v týchto výrokoch tak, aby žaloba bola v plnom rozsahu
zamietnutá s priznaním mu náhrady trov konania v rozsahu 100%. Súdu prvej inštancie vyčítal rovnako
nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.
Žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie peňažného plnenia považuje za nepreukázaný, keďže
žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné a hodnoverné dôkazy, z ktorých by bolo možno vyvodiť

nielen vznik nároku na požadované plnenie ale aj vyúčtovanú výšku tohto nároku. Zotrváva na svojich
námietkach voči odbornému posudku č. 1/2017 znalca Ing. Vladimíra Rýsa, ktorý nie je relevantným
dôkazom preukazujúcim vadnosť jeho plnenia a to minimálne z dôvodu neúplnosti informácií, s ktorými
daný znalec disponoval a ktorý si žiadnym spôsobom neoveril informácie poskytnuté mu žalobkyňou,
keď s ním znalec vec nekonzultoval a k obhliadne ho neprizval, od neho ani žiadne informácie nežiadal.

O záveroch znalca je možné pochybovať aj z toho dôvodu, že na strane 20 posudku uvádza orientačné
zníženie kvality, keď z citovaných konštatácií znalca je zrejmé, že suma, ktorú žalobkyňa požaduje,
stanovil znalec výlučne len na základe podkladov a informácií od žalobkyne a je teda možné tvrdiť,
že tieto nemôžu byť relevantné a údajný nárok žalobkyne preukazujúce. Závery znalca boli navyše
spochybnené, ak nie priamo vyvrátené, výpoveďou samotného znalca na pojednávaní dňa 31.5.2019

- v ďalšom texte žalovaný cituje vyjadrenia znalca, keď dodáva, že podľa jeho názoru sa výpoveďou
znalca pochybnosti ohľadom jeho záverov vyslovených v odbornom posudku nielenže neodstránili ale
dokonca prehĺbili! V ďalšom texte žalovaný označil podstatné fakty, ktoré podľa neho z odpovedí znalca
nad všetku pochybnosť vyplynuli, keď poukázal na to, že tieto nedostatky, dokonca pochybenia znalca
a jeho zrejmá neobjektivita sú pre neho neprípustné, teda aby súd jeho odborný posudok považoval za

relevantný a dokonca kľúčový dôkaz celého sporu. Odmieta preto tvrdenia a záver súdu prvej inštancie
o tom, že odbornosť posudku vyvrátená nebola, nakoľko sám posudok ako aj výpovede znalca svedčia
o presnom opaku, pričom nie sú potrebné žiadne ďalšie dôkazy tak ako nesprávne hodnotí súd prvej
inštancie. Ani zvýšená ochrana spotrebiteľa nemôže byť argumentom na prelomenie dôkaznej núdze
žalobkyne, pokiaľ samotný posudok bol spochybnený zásadným spôsobom, s prihliadnutím na čo nie je

možné žalobe vyhovieť ani len v čiastočnom rozsahu a mala byť preto v celom rozsahu zamietnutá. Je
nemysliteľné, aby rozhodnutie v akejkoľvek veci bolo založené na dôkazoch, ktoré nemajú žiadnu váhu
a výpovednú hodnotu, čo v danej veci je možné jednoznačne skonštatovať po dôkladnom oboznámení
sa a pochopení obsahu predmetného posudku a výpovede znalca. Prvoinštančný súd sa navyše
žiadnymi spôsobom nevysporiadal s uvedenými nedostatkami odborného posudku a výpovede znalca

ako svedka, t.j. neuviedol akým spôsobom postupoval pri hodnotení týchto dôkazov a ako tieto dôkazy
vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach. Namieta súdom prvej inštancie uznané vady diela aj z ďalších
dôvodov, keď zotrváva na svojich vyjadreniach o tom, že ak sa aj nejaké vady na diele vyskytli, tieto
boli ním odstraňované na jeho náklady priebežne ešte počas vykonávania prác na stavbe, prípadne
žalobkyni poskytol zľavu na cene diela, keď jej neúčtoval niektoré položky napriek tomu, že ich dodal, o

čom svedčí aj mailová komunikácia sporových strán, vyjadrenia žalobkyne a vypočutých svedkov, ako aj
odborný posudok. Len pre upresnenie jeho kompenzácie poskytnuté žalobkyni boli vo výške minimálne
4174,46 eura, nedostatok „nesprávna výška dverných otvorov“ bol ním odstránený v priebehu realizácie
diela formou opravy, odstránenie ktorého nedostatku potvrdil aj znalec Ing. Rýs. Uvedené rovnako platí
aj o nedostatku „záklop z OSBD (strop nevyhotovený podľa dokumentácie)“. Ohľadom nedostatku „okná

(poškodenie dverí)“ uvádza, že tento naďalej rozporuje, že by toto poškodenie zapríčinil on sám alebo
jeho poverené osoby, pričom žalobkyňa svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala a
súd prvej inštancie vychádzal len z jej jednoduchého konštatovania. Všeobecne k otázke existencie
akýchkoľvek vád na stavbe, za ktoré by mal niesť on zodpovednosť poukazuje aj na výpoveď svedka
L. P. - v tomto smere uviedol konkrétne otázky a odpovede, s ohľadom na ktoré sa javia závery

súdu prvej inštancie nesprávnymi a rozpornými s preukázaným skutkovým stavom celého sporu. Súd
prvej inštancie sa ani v tomto prípade žiadnym spôsobom nevysporiadal s výpoveďou tohto svedka -
projektanta, ako ani s výpoveďou žalobkyne a rovnako sa nevysporiadal s duplicitou priznaného nároku
žalobkyni, ktorá by sa prípadným jeho plnením bezdôvodne obohatila, nakoľko by jej bolo plnené bezprávneho dôvodu to, čo už raz bolo odstránené (či už opravou alebo formou zľavy). Namieta tiež
odôvodnenie súdu prvej inštancie o neunesení jeho dôkazného bremena, nakoľko v danom sporovom
konanídôkaznébremenoneunieslažalobkyňa,keďjednoznačnenepreukázaladôvodnosťsvojejžaloby,

nepreukázala ňou tvrdený skutkový stav a toto sa malo prejaviť v podobne prehry sporu, keď je zrejmé,
že dôkazné bremeno má žalobkyňa a k presunu dôkazného bremena na neho nedošlo.

7. Následne sa strany sporu vyjadrovali aj k odvolaniu protistrany, keď žalovaný sa vyjadroval aj k
vyjadreniu žalobkyne, pričom vo svojich podaniach popierali tvrdenia protistrany a zotrvávali na svojich

vyjadreniach z podaných odvolaní.
8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
dospel k záveru, že vo veci je potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a to podľa ustanovenia §§ 387 ods. 1, 389 ods. 1 písm. b) a 391 ods. 1 CSP.
9. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 12 089,16 Eur titulom neodstrániteľných vád stavby, ktoré

znižujú hodnotu stavby poukazujúc na § 648 ods. 2 OZ a na odborný posudok č. 1/2017 vyhotovený p.
Ing. Vladimírom Rýsom, znalcom v odbore stavebníctvo a odvetviach statika stavieb, pozemné stavby
a ohodnocovanie nehnuteľností obsahujúci presnú špecifikáciu nedostatkov. Pre vady v základoch si
uplatnila zníženie vo výške 14 %, t. j. 2 764,866 Eur; pre zvislé konštrukcie si uplatnila zníženie vo výške
13 %, t. j. 3 776,738 Eur; pre zastrešenie bez krytiny si uplatnila zníženie vo výške 8 %, t. j. 1 027,958

Eur; pre úpravy vnútorných povrchov si uplatnila zníženie o 2 %, t. j. 164,737 Eur; pre okná si uplatnila
2 %, t. j. 218,228 Eur; pre záklop s OSB si uplatnila zníženie vo výške 100 %, t. j. 2 693,932 Eur; pre
zateplenie fasády si uplatnila zníženie o 5 %, t. j. v sume 223,848 Eur a pre oplotenie si uplatnila zníženie
vo výške 20 %, t. j. 1 218,862 Eur. Poukázala na to, že žalovaný vykonával pre ňu stavebné práce na
základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, pričom (tak ako súd prvej inštancie ustálil a uvedené strany

nerozporovali) k odovzdaniu a prevzatiu diela hrubej stavby zastrešenej krytinou došlo koncom februára
2014.
10. Odvolací súd mal z e-mailovej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným preukázané, že
žalobkyňa žalobcovi vytýkala ohýbanie stropu v garáži, nepravidelnú zrnitosť omietky, nedostatočné
ostierkovanie okolo okien, krivú stenu vo „fitku“, ohýbanie podhľadov, posunutie garáže na základovej

doske, prípravu na žalúzie, zle urobené puzdro dverí na šatníku, ktoré praskalo a nesprávnu výšku
dverných otvorov. Uplatnenie peňažných nárokov (zliav) za jednotlivé vady z tejto komunikácie
nevyplýva.
11. Ďalej mal odvolací súd preukázané, že výzvou zo dňa 19.09.2016 (č. l. 43) žalobkyňa vytkla
nasledovné vady: otvory na všetkých dverách, zle urobený šatník, dodanie škridle bez doplnkov, strop v

dome nerealizovaný podľa projektu, opakovaný test vzduchotesnosti, zle urobená príprava na žalúzie,
nesprávna realizácia stropu a nedokončenie stropu v garáži, nevyhovujúca predpríprava na podlahové
kúrenie, krivá stena vo fitku, garáž posunutá od základovej dosky. Ďalej vytýkala poškodenie podlahy v
garáži, poškodenie vchodových dverí, poškodenie parapetov. Žalobkyňa uvedené nedostatky odstránila
prostredníctvom externých firiem, pričom na ich odstránenie vynaložila sumu 3 950 Eur, ktoré žiadala

zaplatiť od žalovaného. Výzvou zo dňa 02.11.2016 (č. l. 46) opätovne od žalovaného žiadala zaplatenie
sumy 3 950 Eur a náklady právneho zastúpenia.
12. Z výsluchu znalca, ktorý vyhotovil odborný posudok, mal odvolací súd preukázané, že v čase
vykonania obhliadky znalcom bola stavba urobená a bolo vidieť len drobné nedostatky nad oknami
a v interiéri na dlažbe boli praskliny. Znalec odborný posudok vyhotovil na základe fotodokumentácie

predloženou žalobkyňou, avšak znalec nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či stavba bola odovzdaná s vadami,
ktoré sú obsahom odborného posudku (zápisnica o pojednávaní zo dňa 31.05.2019 č. l. 338).
13. Na základe predloženej fotodokumentácie, ktorú dodala majiteľka domu (žalobkyňa) znalec
orientačne na základe skúseností stanovil zníženie kvality prác objektu oproti 100 % kvalite. Pre základy
stanovil znalec zníženie 14 % na základe nedostatkov pri realizácii základov a výkopových prác, pre

zvislé konštrukcie stanovil 13 % na základe nedostatkov pri realizácii zvislých konštrukcií, pričom v tomto
sú zahnutá aj nerovnaká výška dverných otvorov v priečkach vo výške 2 %. Pre zastrešenie bez krytiny
stanovil 8 % zníženie, na základe toho, že neboli použité kotviace prvky v krove predpísané projektom.
Pre úpravu vnútorných povrchov stanovil 2 % kvôli nerovnomernému zrnu v omietke, pre okná stanovil
2 % kvôli poškodeniu vchodových dvier od kamienkov, pre záklop OSB stanovil zníženie o 100 % kvôli

tomu, že realizátor vytvoril záklop zhora a podľa projektu bol podhľad navrhnutý zdola a pre zateplenie
fasády stanovil 5 % nakoľko sa musel prerábať priestor pre vonkajšie rolety nad oknami. Pre oplotenie
stanovil zníženie o 20 % z dôvodu nerovnomerne zhotoveného nadzákladového muriva, ktoré sa muselo
vyrovnávať monolitickým vencom.14. Podľa § 645 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej
dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

15.Podľa§646ods.3Občianskehozákonníka,prizhotovenístavbyjezáručnádobatriroky.Vykonávací
predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej
však osemnásť mesiacov.
16. Podľa § 647 Občianskeho zákonníka, záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak
objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo

dňa, keď mal túto povinnosť.
17. Podľa § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ
oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného
odkladu.
18. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni
tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na

zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa
vadypoopravealebopreväčšípočetvádnemôževecriadneužívať.Akideoneodstrániteľnúvadu,ktorá
však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
19.Podľa§649Občianskehozákonníka,právazozodpovednostizavadysamusiauplatniťuzhotoviteľa
v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa

do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo
uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
20. V danej veci, v ktorej súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel je predmetom konania uplatnenie
práv žalobkyne zo zodpovednosti žalovaného za vady diela - stavby rodinného domu. Žalovaný pre
žalobkyňu vykonal dielo - hrubú stavbu rodinného domu podľa predloženej architektonickej stavebnej

dokumentácie. Odvolací súd je toho názoru, že ide o zmluvný podtyp zmluvy o dielo upravený v §
644 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to zhotovenie veci na zákazku, kedy objednávateľovi vzniká
právo, aby zhotoviteľ pre neho podľa objednávky zhotovil vec, za ktorú sa zaväzuje zaplatiť mu
odmenu. Zodpovednosť za vady upravená v § 645 je osobitnou úpravou zodpovednosti za vady pre
zhotovenie veci na zákazku. Pre vady plnenia sa všeobecne pre zmluvu o dielo aplikuje úprava podľa

§ 499 až 510 Občianskeho zákonníka. Všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za vadné plnenie
záväzkov sa aplikujú, pokiaľ zákon neobsahuje osobitnú právnu úpravu, tak ako v prípade zhotovenia
veci na zákazku, resp. opravy a úpravy veci. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená
na zákazku v čase prevzatia objednávateľom a za všetky vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe,
teda od prevzatia veci do uplynutia záručnej doby. V rovnakom rozsahu zodpovedá za to, že má vec

vlastnosti vymienené objednávateľom pri zadaní zákazky. Vadou sa rozumie nedostatok vymienených
vlastností, ako aj takých vlastností, ktoré sa všeobecne očakávajú pri veciach rovnakého druhu a
ktoré vyplývajú zo zákonných požiadaviek na určitý druh veci (technické normy a pod.). V prípade
stavieb zákon určuje trojročnú záručnú dobu s odkazom na vykonávací predpis, ktorý pri niektorých
častiach stavby môže túto dobu skrátiť, nikdy však nie na dobu kratšiu ako 18 mesiacov. Z ustálenej

judikatúry vyplýva, že záručná doba má dvojaký význam spočívajúci v tom, že a) zhotoviteľ zodpovedá
len za vady zhotovenej veci, prípadne vykonanej úpravy veci, ktoré sa vyskytnú pri prevzatí plnenia
alebo v priebehu záručnej doby; b) s poukazom na § 649 jej charakter smeruje k potrebe včasného
uplatnenia práv, kedy práva zo zodpovednosti za vadné zhotovenie veci na zákazku musia byť uplatnené
v priebehu záručnej doby a uplynutím záručnej doby neuplatnené práva zo zodpovednosti za vady

zanikajú. Začiatok plynutia záručnej doby sa všeobecne spája s okamihom faktického prevzatia veci. Ide
o dobu prekluzívnu, teda práva zo zodpovednosti za vady musia byť uplatnené v priebehu záručnej doby,
inak zaniknú. Reklamácia vady bude úspešná len za predpokladu, že ide o vadu, za ktorú zhotoviteľ
zodpovedá, vyskytla sa na veci zhotovenej na zákazku v dobe uplatnenia práva zo zodpovednosti za
vady a má tú povahu, ktorá je na uplatnenie objednávateľom zvoleného práva vyžadovaná. Zákon

rozlišuje podľa charakteru vady dva okruhy vád s rozdielnymi možnosťami, ako k nim pristupovať: a)
vady odstrániteľné - po vykonaní opravy nespôsobia pri užívaní veci žiadne ďalšie problémy a vec
sa stane bezchybnou a spôsobilou na užívanie v rozsahu, ako bolo predpokladané zmluvou; b) vady
neodstrániteľné - nemožno vady odstrániť tak, aby vec nadobudla zamýšľaný účel a spôsobilosť na
užívanie v pôvodne očakávanom rozsahu. Nároky z odstrániteľnej vady spočívajú v tom, že zhotoviteľ je

povinný odstrániť ju bez zbytočného odkladu po tom, ako si nárok u neho uplatnil objednávateľ. Pokiaľ
všakideoopätovnesavyskytnutúopravu,čiževadu,ktorásavyskytlapoopravetotožnejvady,prípadne
ak vec vykazuje väčší počet vád, pre ktoré vec nemožno riadne užívať, má podľa odseku 2 objednávateľ
právo zmluvu zrušiť. V prípade, že ide o odstrániteľnú vadu, ktorá sa však vyskytuje opätovne po opravea je to rovnaká vada, ktorá bola už najmenej dvakrát odstraňovaná (ako vyplýva z ustálenej judikatúry)
a opätovne sa vyskytne, má objednávateľ práva ako pri neodstrániteľnej vade, teda má právo zmluvu
zrušiť. Toto právo nemá, ak sa na veci vyskytne iná ako už reklamovaná vada. V prípade viacerých

vád je použiteľný odsek 2 druhá veta v časti, kedy právo zrušiť zmluvu prislúcha objednávateľovi aj v
prípade väčšieho počtu rôznych vád brániacich mu v riadnom užívaní veci. V zásade platí, že musí ísť
najmenej o tri odstrániteľné vady existujúce v čase uplatnenia nároku súčasne. V prípade, že vec trpí
neodstrániteľnou vadou brániacou v užívaní zhotovenej veci riadne ako veci bez vady, má objednávateľ
právo na zrušenie zmluvy. Pokiaľ však takáto neodstrániteľná vada nebráni riadnemu užívaniu veci, má

objednávateľ len právo na primeranú zľavu. Primeranou zľavou bude zľava zodpovedajúca zníženej
kvalite veci s prihliadnutím na rozsah vady a spôsob, akým ovplyvňuje užívanie veci vyhotovenej
na objednávku. Práva zo záruky je potrebné uplatniť v zákonnej lehote, prípadne v lehote osobitne
poskytnutej záručným listom zhotoviteľa, inak tieto práva zaniknú. Práva zo zodpovednosti za vady musí
objednávateľ uplatniť včas jednostranným právnym úkonom, ktorým vytkne konkrétnu vadu - nestačí
len výzva na odstránenie neurčenej vady. Špecifikácia vady je dôležitou súčasťou uplatnenia práv zo

zodpovednosti za vady, keďže charakter určitej vady môže viesť následne k rôznym účinkom v súvislosti
s existenciou prípadných viacerých vád alebo v prípade, že ide o ďalšiu vadu po oprave a je potrebné
posúdiť, či ide o vadu už odstraňovanú alebo o vadu novú. Objednávateľ si môže uplatniť nároky aj
viaceré, a to v prípade, že nie je zjavné, či ide o odstrániteľnú alebo neodstrániteľnú vadu, prípadne ak
nie je možné jednoznačne posúdiť, či vada bráni riadnemu užívaniu veci ako veci bez vady. Alternatívne

uplatnenie viacerých nárokov dáva na výber zhotoviteľovi, v prípade eventuálneho uplatnenia si nárokov
môže objednávateľ formulovať zvolený nárok ako prioritný s tým, že ďalší nárok si uplatní pre prípad,
že ním zvolený primárny nárok nebude realizovateľný (napr. sa zistí, že vadu je možné odstrániť, a teda
právo zrušiť zmluvu objednávateľovi nevznikne a má nárok len na odstránenie vady). Hoci záručná doba
má charakter prekluzívny, samotné uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, ktoré je včasné a spája

sa s ním príslušný nárok, je právom, ktoré sa premlčuje po troch rokoch odo dňa, keď objednávateľ
upozornil zhotoviteľa na vady (§ 508). Platí teda, že pokiaľ včas objednávateľ tieto práva u zhotoviteľa
uplatnil a tento nepostupuje v súlade so zákonom, má objednávateľ tri roky na to, aby si nárok uplatnil
na súde. Popri uplatnení nárokov za vady je možné uplatňovať aj nároky na náhradu škody spôsobenej
vadným plnením (ako dôsledku nedostatočnej kvality, neodvíjajúcej sa primárne od dojednanej ceny

diela).
21. Žalobkyňa v odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že ona vytýkala žalovanému
určité vady v e-mailovej komunikácii a vo výzve zo dňa 19.09.2016, súd prvej inštancie ich nereflektoval
v kvantifikácii zľavy z ceny diela, pričom išlo o krivú stenu vo fitku, ktorá podľa jej názoru mala byť
zohľadnená znalcom v položke zvislé konštrukcie, kde znalec stanovil zníženie o 13 % a garáž posunutá

od základovej dosky, ktorú vadu mal znalec zohľadniť v položke základy, a pre ktorú bolo stanovené
zníženie o 14 %.
22. V ďalšej časti odvolania žalobkyňa namietala právne posúdenie súdu ohľadom reklamovania vád
základov, zastrešenia krytiny, vady oplotenia a čiastočne aj vád zvislých konštrukcií po prekluzívnej
lehote. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie (R 9/1978), z ktorého vyplýva,

že vytnúť vady je možné aj žalobou, ktorou sa uplatňuje konkrétne právo zo zodpovednosti za vady,
ale lehota na vytknutie vady sa považuje za zachovanú len za predpokladu, že žalovanému bola v
tejto lehote doručená žaloba obsahujúca vytknutie vady. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ
bola stavba odovzdaná koncom februára 2014 a žaloba bola žalovanému doručená až dňa 13.02.2018,
žalobkyňa vyššie uvedené vady uplatnila po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty, a teda záver súdu

prvej inštancie o zániku zodpovednosti zhotoviteľa za vady prvýkrát uvedené (a oceňované) až v žalobe
a jej súčasti v uvedenom odbornom posudku ( tento bol de facto navýšením „zľavy“ a tiež i za iné
nedostatky - vady) bol správny. Doba na uplatnenie zodpovednosti za vady má hmotnoprávny charakter,
to znamená, že prejav vôle oprávnenej osoby musí dôjsť zhotoviteľovi diela najneskôr v posledný deň
tejto lehoty. Zodpovednosť za včasné neuplatnenie zodpovednosti za vady v zmysle zásady „vigilantibus

iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda
tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia
uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou, je na strane žalobkyne. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí

obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných
prostriedkov." (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Na základe uvedeného potom
nárok žalobkyne vo výške rozdielu medzi sumou 12.089,16 eura a 3.950 eur dôvodný nebol už len ztohto dôvodu, keď výpočet priznanej sumy („primeranej zľavy spočívajúcej v znížení hodnoty stavby“)
zostal nejasným.
23. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie si s ohľadom na uvedený záver o vytýkaní

niektorých vád oneskorene až v žalobe vychádzajúcej z odborného posudku následne nedostatočne
ujasnil, čo je vlastne predmetom sporu a akých relevantných vád a nárokov z nich sa týka. Zníženie
hodnoty rozostavanej stavby v súvislosti s nedostatočnou kvalitou realizácie, resp. jej odhad uvedený v
odbornom posudku, predstavuje následok (škodu) spôsobený vadným plnením netotožný (nesúvisiaci)
s dojednanou cenou diela a reklamáciou vád diela (cena diela a hodnota stavby nie sú totožné veličiny)

žalobkyňou pred podaním žaloby; teda nejde o nároky totožné s rovnakým procesným postupom ich
uplatnenia. Nemožno potom ani „kombinovať“ tieto nároky čo do vyčíslenia a procesu (podmienok)
uplatnenia, teda v tejto konkrétnej veci nebolo možné ani riešiť uplatnené nároky z vád čo do výšky
(nároku z vád) mimo toho, aké konkrétne peňažné nároky si žalobkyňa v predžalobnej (písomnej i
e-mailovej) komunikácii uplatňovala u žalovaného, t.j. preberať výšku nároku z odborného posudku.
Zároveň nebolo možné neprihliadnuť k tomu, či žalobkyňa preukázala náklady na odstránenie vád a

či odborný posudok (vzhľadom k okolnostiam jeho vyhotovenia) existenciu vád konaním žalovaného
vôbec preukázal.
24. Odvolací súd tiež poukazuje na vyjadrenie žalobkyne zo dňa 03.04.2018 (č. l. 103), kde na
margo namietanej zmätočnosti uplatňovaného nároku uviedla, že voči žalovanému si v tomto konaní
neuplatňuje poškodenie vchodových dvier, ani poškodenie podlahy v garáži. Nakoľko je súd podľa §

216 ods. 1 CSP viazaný žalobným návrhom, súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum) a ani prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa účastníci
domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená že
plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v
žalobnom návrhu. Nadväzujúc na uvedené a v kontexte dôkazného bremena žalobkyne v spore teda

súd prvej inštancie nepostupoval v spore v zmysle podanej žaloby a v spore produkovaných dôkazných
prostriedkov (ich vyhodnotenia jednotlivo i v ich súhrne), dôsledkom čoho boli nedostatky-rozpory v
prijatých skutkových i právnych záveroch, čo bude musieť odstrániť v novom rozhodnutí a jeho náležitom
odôvodnení vrátane príslušenstva žalovanej pohľadávky.
25. Uvedené považoval odvolací súd za podstatné pre rozhodnutie v spore, keď ostatné odvolacie

dôvody, vzhľadom k zhora uvedeným podstatným dôvodom, v spore vzhliadol už nepodstatnými a ďalej
sa nimi nezaoberal, keď nie je povinnosťou odvolacieho súdu dať odpovede na všetky i nepodstatné
odvolacie dôvody.
26. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd pomerom hlasov 3:0 rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).