Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720204969
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6720204969.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu lime finance, a. s., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 50 377 159, zastúpený AKMB, s.
r. o., so sídlom Štefánikova 9, 949 01 Nitra, IČO: 52 360 458, proti žalovaným 1/ I. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXXX/X, XXX XX V. a 2/ M.. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX V.,

obaja zastúpení Advokátska kancelária UHAĽ s. r. o., so sídlom Štefana Moyzesa 43, 960 01 Zvolen,
IČO: 47 236 655, o určenie neúčinnosti právneho úkonu o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/46/2020-125 (v základnom spise žurnalizovaný na č. l. 263-268) zo
dňa 28. septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku o nariadení neodkladného opatrenia potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovaným 1/ a 2/ nakladať s
nehnuteľnosťami zapísanými u Okresného úradu Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXX pre obec J.
X. a katastrálne územie X. O. ako iný nebytový priestor č. X na 4. poschodí vo vchode 0, nachádzajúci
sa na v Y. ubytovacieho zariadenia (N. hotel Q.) so súpisným číslom XXXXX, podiel priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k

celku a spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXXX/XXXXXX-ín k celku na pozemkoch parcelách registra
„C“ parcelného čísla XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX a to prevádzať vlastnícke právo k
nehnuteľnosti na inú osobu alebo zriadiť k nej akékoľvek záložné právo v prospech tretej osoby alebo
vecné bremeno v prospech tretej osoby.
1.1 Podľa dôvodov rozhodnutia sa žalobca v konaní o neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy V
XXXX/XX, ktorou dlžník žalobcu M.. G. E. previedol na žalovaných 1/ a 2/ nehnuteľnosti špecifikované

vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia alebo neodkladného opatrenia voči žalovaným, aby si zabezpečil uspokojenie svojej
pohľadávky, o ktorej rozhoduje Okresný súd Zvolen v konaní sp. zn. 12Csp/42/2020 voči dlžníkovi M.. G.
E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
z LV č. XXX katastrálne územie X. O. došlo v prospech žalovaných v priebehu konania o zaplatenie
pohľadávky (sp. zn. 12Csp/42/2020) vedeného proti ručiteľovi Ing. G. E. podľa Dohody o ručení

č. 000519E/CORP/2016 za záväzok spoločnosti O. s. r. o., ktorý vznikol na základe Zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXX/CORP/XXXX uzatvorenej medzi spoločnosťou S. Y. W. Z. and
H., a. s., so sídlom E. X - D., B. republika ako veriteľom a dlžníkom O. s. r. o. V.. Žalobca získal
pohľadávku S. Y. W. Z. and H., a. s., E. proti spoločnosti O. s. r. o., V. na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky. Bezodkladnú úpravu pomerov odôvodnil žalobca úkonmi ručiteľa M.. G. E., ktorý sa zbavuje
svojho majetku, čím je prípadná exekúcia na vymoženie pohľadávky žalovaného v prípade úspechu

v konaní sp. zn. 12Csp/42/2020 ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia považoval žalobca za
efektívnejší prostriedok ochrany jeho práv, ktorý je navyše aj viac v súlade so zásadou procesnejekonómie, keďže v prípade nariadenia neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia konania
oneúčinnosťprávnehoúkonubyboliupravenépomerystrántakýmspôsobom,kedybynebolaohrozená
vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v prípade jeho úspechu v spore. Po zrušení skoršieho rozhodnutia

súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/32/2021 z 24. júna 2021,
v ktorom odvolací súd vyslovil názor, že uloženie zákazu žalovaným 1/ a 2/ zriadiť k nehnuteľnostiam
na LV č. XXX katastrálne územie X. O. akékoľvek právo tretej osoby by mohlo dôjsť v neprimeranom
rozsahu k obmedzeniu žalovaných, keď sa zákaz dispozície má týkať nebytového priestoru v N. hoteli
Q. v Y. ubytovacieho zariadenia slúžiaceho zrejme na rekreačné účely aj pre iné osoby než samotných

vlastníkov, pretože pojem „zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek právo tretej osoby“ je veľmi široký a
neurčitý, upresnil žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že navrhoval uložiť
žalovaným zákaz prevodu nehnuteľností na inú osobu alebo zriadiť k nej akékoľvek vecné právo v
prospech tretej osoby a pokiaľ by sa aj pojem „akékoľvek vecné právo v prospech tretej osoby“ zdal súdu
prvej inštancie ako široký a neurčitý, nech sa okrem zákazu prevodu nehnuteľností uloží žalovaným
zákaz zriadiť k nehnuteľnostiam akékoľvek záložné právo v prospech tretej osoby alebo vecné bremeno

v prospech tretej osoby.
1.2 Zamietnutie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil súd prvej inštancie tým,
že sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam malo byť zriadené za účelom zabezpečenia pohľadávky
žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E., pričom vlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti sú žalovaní 1/ a 2/, čo
znamená, že nebola naplnená jedna z podmienok obsiahnutá v § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015

Z. z. Civilný sporový poriadok a to, že záložné právo je možné zriadiť len na právach, veciach a
majetkových hodnotách dlžníka. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1
a ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie vyhovel s odôvodnením, že
existenciu pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. vo výške 822 773,19 € s príslušenstvom má
preukázanú spisom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12Csp/42/2020, dlžník žalobcu previedol vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam na žalovaných kúpnou zmluvou, vklad ktorej povolil Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor dňa 11.08.2020 pod sp. zn. V XXXX/XXXX a práve tomuto úkonu žalobca v konaní
o určenie neúčinnosti právneho úkonu odporuje. V prípade úspechu v spore o neúčinnosť právneho
úkonu môže byť pohľadávka žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. uspokojená z majetku, ktorý odporovaným
právnymúkonomprešielnažalovaných,ztohtodôvodubolonamiesteuložiťžalovanýmzákazdispozície

s nehnuteľnosťami, aby exekúcia pohľadávky žalobcu voči ručiteľovi M.. G. E. nebola ohrozená. Súd
prvej inštancie uznal, že by sa žalobca v prípade úspechu v odporovacej žalobe a prevodu nehnuteľností
žalovanými na tretiu osobu mohol od ručiteľa M.. G. E. domáhať peňažnej náhrady, súd však nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovaným považuje za efektívnejšie a hospodárnejšie riešenie a za
spravodlivejšie usporiadanie vzťahov a následky ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou za ťažšie

napraviteľné. Uvedomujúc si, že uložené zákazy zasahujú do vlastníckeho práva žalovaných vyslovil
názor, že ak žalovaní nemali v úmysle nakladať s označenými nehnuteľnosťami, dočasným zákazom
nakladania s nehnuteľnosťami im nevznikne žiadna škoda „a súd môže vo veci nerušene rozhodnúť“. V
opačnom prípade, keď by žalovaní mienili s nehnuteľnosťou nakladať, títo sú chránení ustanovením §
340 C. s. p., podľa ktorého majú nárok na náhradu škody, ktorá im nariadeným neodkladným opatrením

vznikla.

2. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní proti tomuto uzneseniu navrhli jeho zmenu a zamietnutie návrhu žalobcu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniavcelomrozsahu.Upozornilinanesprávnečíslovaniesúdnehospisu,
keď uznesenie o neodkladnom opatrení je vydané pod č. k. 8C/46/2020-125, pričom predchádzajúce,

odvolacím súdom zrušené uznesenie v tejto veci malo č. k. 8C/46/2020-130. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označili za nepreskúmateľné v časti odôvodnenia, kde súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca by sa v prípade určenia neúčinnosti napadnutej zmluvy voči jeho osobe mohol v prípade
prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu domáhať od ručiteľa M.. G. E. peňažnej náhrady,
súd však riešenie rozhodnutím o neodkladnom opatrení považuje za efektívnejšie a hospodárnejšie,

za spravodlivejšie usporiadanie vzťahov, pretože následky ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťami
považuje za ťažšie napraviteľné. Žalovaným nie je jasná úvaha súdu, v čom vidí rozdiel medzi
možnosťou žiadať od M.. G. E. peňažnú náhradu v prípade, ak dôjde k prevodu nehnuteľností alebo
keď k prevodu nehnuteľností nedôjde a akú peňažnú náhradu má súd na mysli. Ak ide o peňažnú
pohľadávku, ktorou žalobca voči M.. G. E. disponuje, na túto nemá žiaden vplyv dispozícia žalovaných s

nehnuteľnosťou. Ak to má byť iná pohľadávka, nie je jasné, aký dosah to má na osoby žalovaných. Súd
prvej inštancie nevysvetlil, v čom spočíva „ťažšia možnosť nápravy“ ani to, v čom vidí lepšiu efektívnosť,
hospodárnosť a spravodlivejšie usporiadanie vzťahov pri úprave neodkladným opatrením. Žalovaníuvádzali, že ak by aj previedli nehnuteľnosti na inú osobu, žalobca by získal voči nim náhradovú peňažnú
pohľadávku, ktorá je ľahšie žalovateľná a vymáhateľná.
2.1 Neodkladné opatrenie je možné nariadiť iba v prípade, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy

pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Uvedené skutočnosti musí tvrdiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia, dôkazmi podložiť a súd sa s nimi musí ako osvedčenými v rozhodnutí
vyporiadať. Tieto skutočnosti v uznesení súdu prvej inštancie chýbajú. Žalovaní nepovažujú za
dostatočný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia tvrdenie, že v prípade prevodu nehnuteľností
uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by exekúcia pohľadávky žalobcu voči

ručiteľovi bola ohrozená. Za dôkaz osvedčujúci potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči
žalovaným nepovažujú žalovaní skutočnosť, že M.. G. E. prevádza nehnuteľnosti. Žalovaní nie sú
dlžníkmi ani ručiteľmi žalobcu, žalobca voči žalovaným nedisponuje žiadnou pohľadávkou. Podmienkou
nariadenia neodkladného opatrenia je obava z ohrozenia exekúcie a takáto obava preukázaná nie je.
Od zrušenia predchádzajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení odvolacím
súdom dňa 24.06.2021 až do vydania napadnutého uznesenia žalovaní nehnuteľnosťou nenakladali,

hoci im v tom žiadne súdne rozhodnutie nebránilo. Obava z ohrozenia exekúcie sa preukazuje spravidla
dôkazom osvedčujúcim konkrétne úkony žalovaných smerujúce napríklad k prevodom nehnuteľností a
takýmto dôkazom vo vzťahu k žalovaným žalobca nedisponuje.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že žalovaní vymenovali v odvolaní

odvolacie dôvody podľa Civilného sporového poriadku, avšak nie pri všetkých z nich aj bližšie
špecifikovali, v čom konkrétne malo spočívať jeho naplnenie, čo v zmysle uznesenia Ústavného súdu
SR z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019 nie je možné považovať za splnenie povinnosti uviesť v odvolaní
odvolacie dôvody. Skutočnosti uvádzané žalovanými ako nezrozumiteľné v odôvodnení rozhodnutia
prvoinštančného súdu nepreukazujú, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie

sa podľa názoru žalobcu dostatočne vyporiadal so všetkými otázkami významnými pre rozhodnutie o
nariadení neodkladného opatrenia. Judikatúra Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR nevyžaduje,
aby na každý argument strany aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď
v odôvodnení rozhodnutia. Žalovaní účelovo vytrhli z kontextu odôvodnenia určitý text, o ktorom tvrdia,
že je nezrozumiteľný. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie je jasné, že súd mal na mysli

pohľadávku žalobcu voči ručiteľovi, ktorá má byť uspokojená z majetku ručiteľa, resp. z majetku,
ktorý ručiteľ previedol v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Za nepravdivé označil tvrdenie žalovaných, že
prípadný ďalší prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nemá vplyv na pohľadávku žalobcu, nakoľko
od vlastníctva nehnuteľností záleží možnosť uspokojiť pohľadávku v exekúcii. Žalobca nesúhlasí s
názoromžalovaných,podľaktoréhobyboloľahšievymáhaťvočinimpeňažnúpohľadávku,akodomáhať

sa predaja nehnuteľností z dôvodu, že žalobca nepozná majetkové pomery žalovaných, preto nevie
vyhodnotiť vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky voči nim. Súd prvej inštancie sa dostatočne vyporiadal
s potrebou bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Žalobca osvedčil, že ručiteľ postupne predáva
nehnuteľnosti v úmysle znížiť možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu z predaja v exekúcii vedenej na
majetok ručiteľa po právoplatnom priznaní pohľadávky. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia jednoznačne preukázal existenciu spoločnej podnikateľskej minulosti ručiteľa a žalovaných,
ktorásamaosebezakladádôvodnépodozrenieovedomostižalovanýchoúmysleručiteľaukrátiťsvojich
veriteľov. Bezodkladná potreba úpravy pomerov je preukázaná aj tým, že ďalšie prevody nehnuteľností
by mohli podstatne sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR
neodkladné opatrenie je prostriedkom, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať

vôbec reálny význam. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne.

4. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (z dôvodu nenaplnenia zákonných
podmienok pre jeho nariadenie upravených v § 385 ods. 1 C. s. p.) v rozsahu odvolania žalovaných iba

z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov dospel krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o
odvolaní žalovaných podľa § 34 C. s. p. k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej
časti vecne správne a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť.

5. Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd

nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami,
niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.6. Teoretické východiská vyplývajúce zo zákonných ustanovení upravujúcich nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia v civilnom procese ozrejmil odvolací súd už v
uznesení sp. zn. 17Co/32/2021, ktorým zrušil skoršie rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu žalobcu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia/neodkladného opatrenia z 2. decembra 2020 vydaného pod
č. k. 8C/46/2020-130. Súd prvej inštancie názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení
plne rešpektoval a svoje rozhodnutie, i keď možno v niektorých pasážach nie celkom zrozumiteľne,
ale pre účely pochopenia jeho úvah, dostatočne odôvodnil. Žalovanými vytýkané vady proti dôvodom
rozhodnutia súdu prvej inštancie nebránili odvolaciemu súdu vecne preskúmať rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré nie je možné považovať za nepreskúmateľné.

7. Ak by žalovaní v úvodnej časti odvolania neuvádzali odvolacie dôvody, ktorými mienia odôvodniť
svoje odvolanie (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/), podriadil by odvolací súd text odvolania
žalovaných len pod § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces), keď žalovaní vytýkajú súdu prvej inštancie nepreskúmateľnosť
rozhodnutia, čo v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2017 zo
6. marca 2017, stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 2/2016, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. novembra 2019, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. II. ÚS 559/2018 z 10. júna 2019 (a iné) v prípade, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie nie je riadne
odôvodnené možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivý proces. Odvolací súd i žalobca
rozhodnutiu súdu prvej inštancie porozumeli, z argumentácie žalovaných v odvolaní vyplýva, že tiež
rozumejú rozhodnutiu súdu prvej inštancie a nimi uvádzané časti odôvodnenia rozhodnutia, ktoré

označujú za nezrozumiteľné, sú skutočne vytrhnuté z kontextu, ktoré by osobe neznalej podstatu
prejednávanej veci mohli spôsobiť ťažkosti pri správnom pochopení úvah súdu prvej inštancie, ale
určite nie strane sporu, ktorá predniesla svoju obranu voči skoršiemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia, ktorého argumentáciu už
posúdil odvolací súd a tretí krát sa k možnosti nariadiť neodkladné opatrenie v rámci konania o veci

samej o neúčinnosť právneho úkonu vyjadroval okresný súd.
7.1 Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie vychádzajúc z obsahu
odôvodnenia uznesenia, ktorým bolo návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené
je zrejmé, že mienil dočasne upraviť pomery strán sporu, medzi ktorými prebieha konanie o
neúčinnosť právneho úkonu, dôsledkom ktorého môže byť právo žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku

voči prevodcovi nehnuteľností ich predajom v rámci exekučného konania smerujúceho k vymoženiu
pohľadávky uplatnenej v konaní u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 12Csp/42/2020 (pre prípad
úspechu žalobcu v spore) a keby neodkladným opatrením nezabránil súd prevodu týchto nehnuteľností
žalovanými na tretiu osobu, prípadne ich zaťažením vecným právom, úspešné vedenie exekúcie by bolo
ohrozené. S názorom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a konštatuje,

že dôvod, pre ktorý návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, je v odôvodnení
uznesenia súdu prvej inštancie dostatočne vysvetlený. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku nebol uplatnený dôvodne.

8. Pri posúdení odvolania žalovaných podľa obsahu by odvolací súd identifikoval ako druhý odvolací

dôvod nesprávne právne posúdenie veci v otázke naplnenia zákonných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d) Civilného sporového poriadku,
ktoré súd prvej inštancie aplikoval. Ani tento odvolací dôvod neobstojí. Dôvodom pre nariadenie
neodkladného opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená a zároveň potreba bezodkladnej úpravy
pomerov, aby sa do rozhodnutia súdu o návrhu žalobcu na priznanie pohľadávky voči ručiteľovi M.. E. a

vo veci o neúčinnosť právneho úkonu ručiteľa v prospech žalovaných zachoval právny stav z dôvodu, že
prevod nehnuteľností žalovanými by sťažil pozíciu žalobcu v rámci exekúcie vedenej na majetok, ktorý
z majetku dlžníka - ručiteľa ušiel. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že je pre neho istejšie a
jednoduchšie postihnúť nehnuteľný majetok vo vlastníctve žalovaných exekúciou ako vymáhať od nich
peňažné plnenie z dôvodu, že aj v prípade úspechu v odporovacej žalobe nebude žalobca disponovať

proti žalovaným exekučným titulom na peňažnú pohľadávku, rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu
iba umožňuje veriteľovi postihnúť v exekučnom konaní veci, ktoré odporovateľným právnym úkonom
z majetku dlžníka ušli. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom ozrejmil úvahy, ktoré ho viedli k
názoru o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie so zákazom dispozície s nehnuteľnosťami žalovanými vpriebehu sporu o neúčinnosť právneho úkonu, aplikované zákonné ustanovenia správne vyložil a podľa
nich zistený skutkový stav správne posúdil.

9. Odvolací súd výpisom z listu vlastníctva obstaraného cez portál elektronických služieb katastra
nehnuteľností dňa 2. januára 2022 zistil, že žalovaní sú stále na LV č. XXX pre katastrálne územie X. O.
zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nebytového priestoru č. X vo vchode X na 4. poschodí N. hotela Q.
každý zvlášť v X/X, že v poznámkach k zápisu žalovaných ako vlastníkov na liste vlastníctva sú uvedené
obe rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 8C/46/2020-125

z 28.09.2021, aj uznesenie z 28.09.2021 pod nesprávne uvedeným číslom konania 8C/46/2020, pri
ktorom je navyše nesprávne uvedené, že nadobudlo právoplatnosť 19.10.2021, pretože uznesenie
Okresného súdu Zvolen vydané pod č. k. 8C/46/2020-125 (v skutočnosti žurnalizované až na str.
263 spisu) nadobudlo právoplatnosť iba v časti výroku I., ktorým súd návrh žalobcu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol, čo je uvedené aj v doložke právoplatnosti vyhotovenej Okresným
súdom Zvolen dňom 28.09.2021 na č. l. 300 spisu. Z výpisu z listu vlastníctva odvolací súd zistil aj to, že

v časti „C“ R. sú pre poradové číslo vlastníka XX a XX, čo je poradové číslo vlastníkov žalovaných I. L.
pod č. XX a M.. G. U. pod č. XX zapísané tri ťarchy na základe zmlúv o zriadení záložného práva, vklad
ktorých bol povolený ešte 16.03.2020 a 03.10.2019 pred tým, ako žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam podľa zmluvy V XXXX/XXXX z 11.08.2020.

10. Žalovaní popierajú splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorými podľa § 325 ods. 1 C. s. p. sú potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia
bude ohrozená. Tvrdia, že žalobca nepreukázal ohrozenie budúcej exekúcie napríklad poukázaním
na úkony žalovaných smerujúce k scudzeniu nehnuteľnosti a výslovne vyhlásili, že z nehnuteľnosťami
nenakladajú.

10.1 V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené základné skutočnosti o
dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Odvolací súd je toho názoru,
že žalobca v miere potrebnej pre účely procesného rozhodnutia o neodkladnom opatrení osvedčil
nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana v konaní sp. zn. 8C/46/2020 a to možnosti domôcť sa
uspokojenia svojej pohľadávky voči ručiteľovi M.. G. E. z majetku, ktorý odporovaným právnym úkonom

nadobudližalovaní.Tentonárokjepotrebnépovažovaťzaexistentný,kýmvovecisp.zn.12Csp/42/2020
nerozhodne Okresný súd Zvolen o pohľadávke uplatňovanej žalobcom voči žalovanému M.. G. E.. Je
nutné prisvedčiť žalovaným, že v konaní neboli preukázané kroky, ktorými by sledovali prevod alebo
zaťaženie dotknutého majetku, budúca exekúcia však môže byť ohrozená aj z iných dôvodov (napr.
kvalitatívna zmena majetku) než je zmenšenie majetkovej hodnoty subjektu, ktorého majetok má byť v

exekučnom konaní postihnutý. Text odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 14, kde súd
prvej inštancie uviedol: „Súd má na základe uvedeného za to, že exekúcia pohľadávky žalobcu - veriteľa
voči ručiteľovi M.. G. E. by bola v prípade prevodu vyššie uvedenej nehnuteľnosti v návrhu ohrozená...
Nakoľko žalobca prevod vlastníckeho práva napadol žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu
dlžníka voči nemu ako veriteľovi ručiteľa M.. G. E., pričom jeho pohľadávka môže byť uspokojená

predajom predmetnej nehnuteľnosti... Je síce pravdou, že žalobca by sa v prípade určenia neúčinnosti
napadnutej zmluvy voči jeho osobe mohol v prípade prevodu predmetných nehnuteľností na tretiu osobu
domáhať od ručiteľa M.. G. E. peňažnej náhrady, súd však takéto riešenie danej situácie považuje
za efektívnejšie a hospodárnejšie, za spravodlivejšie usporiadanie vzťahov, pretože následky ďalšie
nakladania s nehnuteľnosťou považuje za ťažšie napraviteľné“ vyjadruje názor súdu na sťaženú pozíciu

žalobcu v prípade, ak by žalovaní previedli alebo zaťažili vecným právom nehnuteľnosti, z hodnoty
ktorých sa mieni žalobca po úspechu v spore sp. zn. 12Csp/42/2020 uspokojiť. Účelom nariadenia
neodkladného opatrenia je aj prevencia, aby nebol priestor na vykonanie úkonu, ktorý by vytvoril
nezvratný alebo ťažko napraviteľný stav majúci za následok zhoršenie pozície žalobcu, ktorý sa na súde
domáha ochrany svojho nároku. Neodkladným opatrením sa vytvára procesná situácia, v rámci ktorej

sú dočasne upravené (v zmysle aj zachované) právne vzťahy strán sporu do rozhodnutia o veci samej.
Odporovacou žalobou mieni veriteľ dosiahnuť rozhodnutie súdu o neúčinnosti dlžníkovho právneho
úkonu voči nemu. Rozhodnutie súdu, ktorým je vyhovené odporovacej žalobe predstavuje podklad
na to, že sa veriteľ môže po získaní exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať nariadenia
exekúcie voči osobe, v ktorej prospech bol právny úkon urobený za účelom postihnutia majetku, ktorý

odporovaným právnym úkonom z dlžníkovho majetku ušiel. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto
majetku nie je dobre možné napríklad preto, že osoba, v ktorej prospech dlžník odporovateľný právny
úkon urobil, už nadobudnutý majetok nevlastní, musí sa veriteľ miesto určenia neúčinnosti právneho
úkonudomáhaťvydaniapeňažnéhoplneniaodtoho,ktomalzodporovanéhoprávnehoúkonuprospech.Takto znie ustanovenie § 42b ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (právny úkon,
ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie

je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.). Z uvedeného je zrejmé,
že odporovacia žaloba má význam, len kým je ten, ktorý nadobudol majetok odporovaným právnym
úkonom vlastníkom tohto majetku. Ak vlastníctvo stratí, musí veriteľ podať proti subjektu, ktorý mal z
odporovaného právneho úkonu prospech novú žalobu na peňažné plnenie. Tieto zákonné dôsledky
zmeny vlastníckeho práva v priebehu konania o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu odôvodňujú podľa

názoru odvolacieho súdu obavu, že exekúcia bude ohrozená tým, že transformáciou nehnuteľného
majetku na peňažný, ktorého zachovanie a existenciu veriteľ nemusí vedieť preukázať, podstatne sťaží
alebo znemožní uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Čo je potrebné rozumieť pod pojmom
vymáhateľná pohľadávka pre účely konania o nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o neúčinnosť
právneho úkonu vyplýva z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 547/2020 z 28.
októbra2020.Abymalaodporovaciažaloba,oktorejsúdprvejinštanciekonávovecisamejvýznam,bolo

potrebné neodkladným opatrením dočasne upraviť pomery strán sporu a zakázať žalovaným dispozíciu
s nehnuteľnosťou vo forme ich prevodu na tretiu osobu a aby z prípadného predaja nehnuteľnosti mohol
mať žalobca aj prospech, bolo namieste obmedziť žalovaných aj v dispozícii s nehnuteľnosťou vo forme
zriadenia vecného práva k nehnuteľnostiam vzhľadom na to, že už sú nehnuteľnosti zaťažené záložným
právom v prospech iných veriteľov, ktorých pohľadávka (jeho výška) zabezpečená záložným právom zo

zápisov v časti „C“ R. na LV č. XXX zistiteľná nie je.
10.2 Súdna prax všeobecných súdov v konaniach o odporovateľnosť právnych úkonov pripúšťa
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností z dôvodu,
aby vo vlastníckych vzťahoch k nehnuteľnostiam v priebehu konania o odporovateľnosť právneho
úkonu nevznikali zmeny (napríklad rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/31/2019, sp.

zn. 25Co/184/2018, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015, Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/255/2016). Osobitný charakter konania o neúčinnosť právneho úkonu, ktorého zmyslom
je zaistiť uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje podľa názoru odvolacieho súdu nariadenie
neodkladného opatrenia o zákaze dispozície s nehnuteľnosťami aj bez preukázania konkrétnych úkonov
žalovaného v konaní o neúčinnosť právneho úkonu smerujúceho ku kvantitatívnej alebo kvalitatívnej

zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia dispozícia s vecou
by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť účel konania o neúčinnosť právneho úkonu (porovnaj uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 5. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 366/2013).

11. Žalovaní v odvolaní nevysvetlili, z akého dôvodu sa bránia nariadeniu neodkladného opatrenia
v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď tvrdia, že nehnuteľnosťami
nedisponujú ani takýto úmysel nemajú.

12. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zásah do vlastníckeho práva žalovaných

nariadeným neodkladným opatrením nie je v nerovnováhe s výhodou žalobcu, ktorý mu z nariadeného
neodkladného opatrenia plynie. Vlastnícke právo patrí medzi základné ľudské práva a slobody chránené
Ústavou Slovenskej republiky. Do obsahu vlastníckeho práva patrí podľa § 123 Občianskeho zákonníka
predmet vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Neodkladným
opatrenímobmedzilsúdprvejinštancieibaposlednúmenovanúzložkutohtosúboruoprávnení(nakladať

s majetkom) a to len na obmedzenú dobu vyplývajúcu z ustanovení Civilného sporového poriadku
upravujúceho trvanie nariadeného neodkladného opatrenia vo väzbe na rozhodnutie o veci samej (§
335 C. s. p.).

13. Odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní žalovaných pod písm. a), d), f) § 365 ods. 1 Civilného

sporového poriadku nie sú v odvolaní žalovaných rozvedené. Iba uvedenie všeobecných odvolacích
dôvodov v odvolaní v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z
05.11.2019niejepostačujúcenato,abyodvolacísúdmoholoodvolanírozhodnúťvecnýmpreskúmaním
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov. Odvolací súd
vzhľadom na nerozvedenie dôvodov odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) Civilného sporového

poriadku nevie posúdiť, či boli uplatnené dôvodne a konštatuje, že ich púhou citáciou v odvolaní žalovaní
nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.14. Odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania týkajúceho sa neodkladného opatrenia
nerozhodoval z dôvodu, že nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ako to má na mysli
ustanovenie § 262 ods. 1 C. s. p.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C. s. p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).