Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/61/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5721203979
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5721203979.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v právnej veci žalobcu: Ing. E. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX X. X., proti žalovaným: 1/ Mgr. G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXX, XXX XX H., 2/ Mgr. D. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, XXX XX Y. Y., žalované obidve
zastúpené JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom, so sídlom E. B. O. X, XXX XX D., o žalobe na

obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k. 10C/73/2021-47 zo
dňa 28.04.2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/73/2021-52 zo dňa
29.04.2022, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 10C/73/2021-47 zo dňa 28.04.2022 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Martin č. k. 10C/73/2021-52 zo dňa 29.04.2022 p
o t v r d z u j e .

Žalovaným v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením (v spojení s opravným uznesením) súd prvej inštancie žalobu žalobcu na
obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/15/2018, doručenú súdu dňa

22.12.2021, doplnenú dňa 07.03.2022 odmietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným
ich náhradu nepriznal (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa
22.12.2021 sa žalobca domáha obnovy konania vedeného na označenom súde pod sp.
zn. 15C/15/2018. Konkrétne žalobca žalobou na obnovu konania napadol rozsudok Okresného súdu
Martin sp. zn. 15C/15/2018 zo dňa 01.04.2020 vo výrokoch I., II., III., V. a rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/99/2020 zo dňa 30.11.2020 vo výrokoch II., III.. Svoju žalobu
na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Martin
pod sp. zn. 15C/15/2018 žalované v rade 1/ a 2/ v pozícii žalobkýň podali žalobu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre
k. ú. D., na ktorom je evidovaný rodinný dom súp. č. XX a pozemky KNC parc. č. 206 a KNC parc. č.
208. V označenom konaní vystupoval žalobca v pozícii žalovaného a navrhoval v ňom vyporiadanie

spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam rozdelením tak, že rodinný dom aj pozemky by dostali
žalobkyne a samostatne stojaca garáž a prístupová trasa k nej by bola prikázaná do
výlučnéhovlastníctvažalovaného.Podľatvrdenížalobcusavšakkonajúcisúdtoutomožnosťouodmietol
zaoberať, pretože garáž, ktorej sa reálna deľba týkala, v tom čase právne neexistovala, keďže nebol
na ňu založený list vlastníctva. Z uvedeného dôvodu žalobca inicioval obnovu dvoch dedičských konaní,
vedených pod sp. zn. 18D/378/2019 a sp. zn. 17D/185/2020 a dal tiež vyhotoviť geometrický plán č.

14/2019 na predmetnú garáž. Zároveň sa žalobca postaral sa aj o pridelenie súpisného čísla XXX pre
rozostavanú garáž, keďže táto síce bola už dostavaná, ale nebola ešte skolaudovaná. Súd v konaní sp.zn.15C/15/2018rozhodolatak,žerozsudkomč.k.15C/15/2018-286zodňa01.04.2020zrušilpodielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. D., na
ktorom je evidovaný rodinný dom súp. č. XX a pozemky KNC parc. č. 206 a KNC parc. č. 208 a tieto

v príslušnom spoluvlastníckom podiele prikázal do spoluvlastníctva žalobkýň v rade 1/ a 2/, vrátane
parcely, na ktorej stojí predmetná garáž i parcely, cez ktorú by mohol mať žalovaný prístup k spornej
garáži. Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Odvolací súd podľa
názoru žalobcu svojím procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a vec nesprávne právne

posúdil, pretože v merite veci potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Vo vzťahu k dôvodu
obnovy konania a času, kedy sa mohol o tomto dôvode žalobca dozvedieť, žalobca tvrdí, že dôvod
obnovy, t. j. zapísanie geometrického plánu č. 14/2019 do katastra nehnuteľností, mohol preukázať až
dňa 22.12.2021, pretože tento geometrický plán bol do katastra nehnuteľností zapísaný dňa 15.12.2021
a o jeho zápise sa žalobca dozvedel až dňa 22.12.2021.
3. Vychádzajúc z ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP súd prvej inštancie žalobu žalobcu na obnovu

konania ako zjavne nedôvodnú odmietol. Konštatoval, že z obsahu spisu Okresného súdu Martin sp.
zn. 15C/15/2018 jednoznačne vyplýva, že žalobca preukázateľne mohol predmetný geometrický plán
č. 14/2019 uplatniť na rozdelenie KNC parcely č. 206 v pôvodnom konaní sp. zn. 15C/15/2018, čo
aj urobil podaním doručeným konajúcemu súdu dňa 14.05.2019 ako aj na pojednávaní konanom dňa
17.06.2019. Návrh žalobcu na rozdelenie predmetu podielového spoluvlastníctva bol však zo strany

oboch žalovaných odmietnutý z dôvodu, že sa nejednalo o účelné rozdelenie uvedenej
parcely. Je nesporné, že v konaní sp. zn. 15C/15/2018 sa súd zaoberal možnosťou vysporiadania
dotknutých nehnuteľností formou reálneho rozdelenia na podklade uvedeného geometrického plánu.
Napriek tomu, že od februára 2021 patrí KNC parcela č. 206 len žalovaným, ku koncu roku 2021
došlo k zápisu predmetného geometrického plánu v katastri nehnuteľností a k rozdeleniu KNC

parcely č. 206. To však nie je dôvod, ktorý by mohol pre žalobcu v prípade povolenia obnovy konania
privodiť priaznivejšie riešenie.
4. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže v spore úspešným žalovaným žiadne
trovy nevznikli.
5. Opravným uznesením č.k. 10C/73/2021-52 zo dňa 29.04.2022 súd prvej inštancie opravil zrejmú

nesprávnosť v záhlaví napadnutého uznesenia v označení žalovanej v rade 2/ a zároveň doplnil
označenie splnomocneného zástupcu obidvoch žalovaných, ktoré v ňom absentovalo.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolateľ nesúhlasil so záverom okresného súdu o zjavnej nedôvodnosti jeho žaloby na obnovu
konania. Za nesprávne žalobca označil úvahy konajúceho súdu o tom, že geometrický plán č. 14/2019
mohol použiť v pôvodnom konaní a že súd ho odmietol lebo malo údajne ísť o neúčelné rozdelenie
veci. Odvolateľ uznáva, že dotknutý geometrický plán bol doručený okresnému súdu a teda súd mal
možnosť rozdeliť podielové spoluvlastníctvo strán sporu, no tento geometrický plán v čase rozhodovania

súdov v pôvodnom konaní nebol ešte zapísaný v katastri nehnuteľností. Podľa názoru žalobcu sa
prvoinštančný súd odmietol zaoberať samostatne stojacou garážou súp. č. XXX, ktorá bola ohodnotená
spolu s dotknutými nehnuteľnosťami v jednom znaleckom posudku. Žalobca ďalej prezentoval názor,
že v pôvodnom konaní sa súd odmietol zaoberať samostatne stojacou garážou na CKN parcele č. 206/2
s odôvodnením, že táto garáž právne neexistuje, lebo nie je zapísaná na liste vlastníctva a následne

sa tak nezaoberal možnosťou rozdelenia dotknutých nehnuteľností podľa predloženého geometrického
plánu č. 14/2019. Súd tak v pôvodnom konaní s konštatovaním, že rozdelenie vlastníctva
by bolo neúčelné, vychádzal z vtedajšej fikcie, že samostatne stojaca garáž na CKN parcele č.
206/2 právne neexistuje. To sa však po zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností zmenilo.
Odvolateľ poukázal aj na procesnú možnosť súdu prvej inštancie prerušiť pôvodné konanie do času

zápisu geometrického plánu a rozostavanej garáže do katastra nehnuteľností, ktorú však súd nevyužil.
Pri vyporiadavaní dotknutých nehnuteľností mal konajúci súd prioritne skúmať možnosť ich reálneho
rozdelenia a až potom bolo možné prikázať ich niektorému spoluvlastníkovi/spoluvlastníkom. Záverom
odvolateľ dodal, že po rozdelení označenej nehnuteľnosti vzniknú dva samostatné listy vlastníctva s
rozdielnym okruhom vlastníkov Okresný súd však v napadnutom uznesení absolútne nesprávne opisuje

pojemrozdelenia,podktorýmchápelenzápisnovýchparciel.Ďalejodvolateľnamietal,ževnapadnutom
uznesení absentuje novo zapísaná samostatne stojaca garáž súp. č. XXX, čo bolo tiež dôvodom obnovy
konania ako nový dôkaz, s ktorým sa súd nevysporiadal. Z uvedených dôvodov žalobca považuje
napadnuté uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania žalobca za zmätočné a nesprávne.8. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania súdu neboli produkované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario toto rozhodnutie (v spojení s opravným uznesením) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP.

11. V prvom rade považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne

vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku. Na zdôraznenie
správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné:

12. Obnova konania je v civilnom sporovom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je
spôsobilý vyvolať zmenu alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú

odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných
rozhodnutí. Obnova konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných
prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota
a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné
len mimoriadne a výnimočne. Účelom zakotvenia obnovy konania do systému mimoriadnych opravných

prostriedkov je umožniť účastníkovi konania/strane sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v
ktorej sa konanie už skončilo právoplatným rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo
k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom
na mimoriadnosť tohto opravného prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.

13. Zákon osobitne pre tento druh opravného prostriedku stanovuje subjektívne a objektívne podmienky
jeho prípustnosti - spôsobilý predmet obnovy (konanie ukončené právoplatným rozsudkom, resp. iným
rozhodnutím súdu v zmysle § 398 CSP), zákonný dôvod obnovy (§ 397 CSP), lehoty, počas ktorých
musí byť žaloba podaná (§ 403, § 404 CSP), osoba spôsobilá k podaniu žaloby (§ 400 až § 402 CSP),
osobitné náležitosti žaloby (§ 406 CSP) a v konečnom dôsledku príslušný súd k prejednaniu

žaloby. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je povinný skúmať z úradnej moci.

14. Ako už bolo uvedené vyššie, v ust. § 397 CSP sú stanovené taxatívne dôvody, pre
ktoré je možné podať žalobu na obnovu konania, medzi ktoré okrem iných patrí dôvod uvedený pod
písm. a/ existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez

svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, (t j. napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v
čase pôvodného konania existovali, strana z procesného hľadiska nezavinila, že sa súd s nimi nemohol
oboznámiť), pričom otázka viny sa v danom prípade posudzuje striktne z procesného hľadiska, a tiež
dôvod uvedený pod písm. b/ možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní
(t. j. v tomto prípade ide o procesnú situáciu, keď si strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a

dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov
takýto dôkaz v pôvodnom konaní nebolo možné vykonať), v obidvoch prípadoch za predpokladu, že
môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. V posudzovanom prípade žalobca odôvodňoval svoju žalobu na obnovu konania novou

skutočnosťou, a síce zápisom geometrického plánu č. 14/2019 do katastra nehnuteľností po rozhodnutí
súdov prvej i druhej inštancie vo veci Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/15/2018. Okresný súd však
v napadnutom uznesení správne uviedol, že s obsahom geometrického plánu bol súd prvej inštancie
už v čase rozhodovania vo veci sp. zn. 15C/15/2018 oboznámený a na jeho podklade sa zaoberal
aj možnosťou reálnej deľby dotknutých nehnuteľností, no z dôvodu neúčelnosti takejto deľby ako aj

z dôvodu nesúhlasu ostatných spoluvlastníčok, t. j. žalobkýň v rade 1/ a 2/ (v aktuálnom konaní
žalovaných), k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcu (v pôvodnom
konaní žalovaného) nedošlo. Aktuálny zápis geometrického plánu v katastri nehnuteľností nič nemení
na konštatovanej neúčelnosti reálnej deľby dotknutých nehnuteľností. Navodzovanie dojmu „výraznejzmeny v skutkovom stave“ zo strany žalobcu pre potreby vyporiadania podielového spoluvlastníctva v
prospech reálnej deľby prezentovanej preto nie je dôvodné.

16. Ani ďalšia žalobcom uvádzaná zmena týkajúca sa aktuálneho zápisu rozostavanej garáže súp. č.
XXX nalistvlastníctvač.XXXkat.úz.D.nezakladádôvodobnovykonania.Vtejtosúvislostiodvolacísúd
poukazujenanepravdivosťsubjektívnychtvrdenížalobcuprodukovanýchv jehoopravnomprostriedkuo
tom, že súd prvej inštancie sa v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 15C/15/2018 odmietol zaoberať
samostatne stojacou garážou na CKN parcele č. 206/2 s odôvodnením, že táto garáž právne

neexistuje, keďže táto nie je zapísaná na liste vlastníctva a následne sa preto nezaoberal možnosťou
rozdelenia dotknutých nehnuteľností podľa predloženého geometrického plánu č. 14/2019. Ako vyplýva
z odôvodnenia rozsudku okresného súdu v pôvodnom konaní č.k. 15C/15/2018-286 zo dňa 01.04.2020,
dôvodom nemožnosti súdu zaoberať sa uvedenou nehnuteľnosťou v označenom konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bol neúplný okruh subjektov sporu (keďže v pôvodnom spore
nevystupovalivšetcipodielovíspoluvlastnícipredmetnejgaráže-§78CSP),nazákladečohosúdžalobu

v uvedenej časti zamietol. Uvedený stav pritom zostal nezmenený aj po zápise dotknutej garáže na list
vlastníctva č. XXX kat. úz. D. na podklade geometrického plánu č. 14/2019, keďže okruh podielových
spoluvlastníkov predmetnej garáže je odlišný od okruhu subjektov vystupujúcich v pôvodnom sporom
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k ostatným nehnuteľnostiam (domu súp.
č. XX a CKN parcelám č. 206 a č. 208). Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vyššie označená garáž

nebola obsahom podanej žaloby, táto preto nebola ani predmetom sporu Okresného súdu Martin sp. zn.
15C/15/2018. Z uvedeného dôvodu (absencie procesnej podmienky - žalobného návrhu) Krajský súd v
Žiline rozsudkom č.k. 10Co/99/2020-343 zo dňa 30.11.2020 rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku IV. o zamietnutí žaloby vo vzťahu k predmetnej samostatne stojacej garáži zrušil a konanie v tejto
časti zastavil. V danom prípade nebola preto naplnená ani kumulatívna podmienka uvedená v ust. § 397

ods. 1 písm a/, b/ CSP, pretože aktuálny zápis geometrického plánu č. 14/2019 v katastri nehnuteľností,
a ani zápis rozostavanej garáže súp. č. XXX na list vlastníctva č. XXX kat. úz. D. nemôžu pre žalobcu
privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Keďže v súdenej veci neboli zistené iné vady týkajúce sa procesných podmienok konania (§ 380

ods. 1, 2 CSP), s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a právnu argumentáciu, odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie (v spojení s opravným uznesením)v zmysle 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne p o t v r d i l .

18. Záverom odvolací súd konštatuje, že žalobca má stále možnosť riešiť prístup ku garáži súp. č. XXX

zapísanej na liste vlastníctva č. XXX kat. úz. D. iným spôsobom (v samostatnom konaní),
tak ako to uviedol Krajský súd v Žiline v bode 27. odôvodnenia svojho rozsudku č.k. 10Co/99/2020-343
zo dňa 30.11.2020.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/, ktoré boli v tomto
štádiu konania ako úspešné nepriznal nárok na ich náhradu.
20. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 1/ a 2/ v odvolacom konaní
preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a
bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý

súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen
o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom
rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách
konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na
náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1

a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký
zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii
takéhotonároku užiadnejzostránsporu(prvejpreto,žejunatoneoprávňujepreňunepriaznivý,
či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor

vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa
28.02.2018.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).