Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2008

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/98/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407206814
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2008:4407206814.6

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, v právnej veci navrhovateľky: I. G., nar. X.X.XXXX,. bytom K. č. XXX,. štátny
občan SR proti odporcovi: Mesto N. Z., H. nám. č. XX,. N. Z., IČO: XXXXXXXX. o obnovu konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky na obnovu konania vo veci Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6C 10/2006
z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom zo dňa 7.5.2007 domáhala obnovy konania. Vo svojom návrhu
poukázala na rozsudok tunajšieho súdu 6C 10/2006 zo dňa 22.6.2006 a na skutočnosti, ktoré sa odohrali
vo vzťahu s jej otcom, avšak neuviedla presne odporcu, neoznačila dôkazy preukazujúce dôvodnosť
návrhu, rozsudok proti ktorému obnova konania smeruje, ani petit, ako má súd rozhodnúť. Uznesením

16C/98/2007-9 zo dňa 29.5.2007 súd vyzval navrhovateľku na doplnenie návrhu a na odstránenie vád
návrhu. Podaním zo dňa 25.6.2007 doručeným súdu dňa 26.6.2007 navrhovateľka doplnila návrh
ohľadne označenia odporcu a zároveň podala návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu. Uznesením
16C/98/2007-30 zo dňa 19.11.2007 súd pripustil upresnenie zmeny petitu návrhu podľa § 95 ods. 1
O.s.p..

Súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala doručenie riadne
vykázané dňom 2.1.2008. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie
odročiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením predložených listinných dôkazov: dohoda

o vrátení veci, oznámenie navrhovateľky zo dňa 7.5.2007 vo veci súdneho konania, hospodárska
zmluva zo dňa 17.12.1991, žiadosť o odklad vykonateľnosti zo dňa 24.5.2007, uznesenie tunajšieho
súdu z č. l. 23 zo dňa 1.10.2007, ktorým súd zrušil uznesenie zo dňa 26.7.2007 tunajšieho súdu pre
nezaplatenie súdneho poplatku, uznesenie tunajšieho súdu z č. l. 30 zo dňa 19.11.2007, ktorým súd
pripustil upresnenie zmeny petitu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p., písomné vyjadrenie odporcu k návrhu,
listinné dôkazy predložené odporcom nájomné zmluvy zo dňa 26.9.1990, 15.12.1992, dodatok zo dňa

12.11.1993, dodatok zo dňa 27.9.1995, žiadosť o úpravu nájomnej zmluvy, výpis z listu vlastníctva,
výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 12.8.2002, fotokópia doručenky o prevzatí, fotokópia návrhu odporcu
o vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 12.11.2002, výzva odporcu zo dňa 18.11.2002 o odstránenie stavby
a uvoľnenie pozemku, fotokópia prevzatia výzvy, žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 25.11.2002,
odpoveď na žiadosť, nájomná zmluva zo dňa 17.6.2003, uznesenie tunajšieho súdu 16C 268/02 zo
dňa 21.8.2003 o zastavení konania, nájomná zmluva zo dňa 26.1.2005, dodatok k nájomnej zmluve zo

dňa 6.7.2005, písomné vyjadrenie odporcu k žiadosti o predĺženie zmluvy zo dňa 16.11.2005, návrh na
vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 16.11.2006, vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.5.2006, výzva na vyprataniepozemku na základe rozhodnutia súdu zo dňa 13.4.2007, odpoveď na žiadosť o predĺženie lehoty
zo dňa 25.4.2007, písomné stanovisko odporcu zo dňa 15.5.2007, pripojený spis tunajšieho súdu
6C 10/2006 č. l. 2, 3, zápisnica z pojednávania z č. l. 29 až 31, rozsudok zo dňa 22.6.2006, ktorý

nadobudol právoplatnosť 12.4.2007 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Co 217/2006 zo
dňa 18.1.2007, odvolanie voči rozsudku na č. l. 44 až 46, vyjadrenie k odvolaniu na č. l. 56, 57 a zistil
tento skutkový a právny stav:

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 6C/10/2006 má súd preukázané, že v tomto konaní Mesto N. Z.

ako navrhovateľ proti odporkyni I. G. sa domáhalo vypratania pozemku na parcele č. 328/6 o výmere
35 m2, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľnosti Správy katastra N. Z. na LV č. 1, katastrálne územie
N. Z. a odstránenia predajného stánku z tohto pozemku. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa
22.6.2006 návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej
lehote odvolanie odporkyňa, ktorá sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku tak, aby bol návrh
zamietnutý. Podľa jej názoru nájomný vzťah, ktorý medzi účastníkmi trval ešte na základe nájomnej

zmluvy z roku 2003 sa dodatkami postupne predlžoval a fakticky sa pôvodne dohodnutý nájom na dobu
určitú zmenil na nájom uzavretý na dobu neurčitú. Odporca jej doteraz nedal platnú výpoveď z nájmu a
preto nájomný vzťah ďalej trvá. Konanie navrhovateľa, ktorý žiada, aby z pozemku odstránila predajný
stánok považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Poukazujúc na to, že uvedený stánok v malej privatizácii vydražil jej právny predchodca a navrhovateľ

prisľúbil, že uvedený pozemok mu odpredá. Krajský súd v Nitre rozsudkom 7Co 217/2006-92 zo dňa
18.1.2007 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2007.

Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že je síce pravdou, že od samého začiatku súdneho konania
vystupovala ako účastníčka na strane odporcu a brala celú záležitosť tak, že je nasmerovaná voči

jej osobe. Až v súčasnosti vzala na vedomie a je uzrozumená, že v podstate ona nemala byť tou,
voči ktorej rozsudok okresného súdu, ako aj krajského súdu smeruje, nakoľko samotný stánok ako
vec - stavba patrí jej otcovi J. P.. V dobe jej rozvodu vrátila stánok otcovi o čom si len medzi sebou
urobili písomnú dohodu a ona tomu žiadnu väčšiu pozornosť nevenovala, nakoľko prevádzkovala celé
zariadenie aj po tom tak, ako predtým. Z tohto dôvodu nič o dohode medzi ňou a otcom nehovorila

ani jej právnemu zástupcovi. Dohoda zostala u otca. Nakoľko sa s otcom viac menej nerozprávala, o
súdnompojednávaníhoanineinformovala,pretožesadomnievala,žemôžebyťajúspešná.Skutočnosť,
že daný predajný stánok teda nielen ako zariadenie, ale aj ako samotnú stavbu musí zlikvidovať,
respektíve vypratať pozemku oznámila otcovi až v súčasnosti. Domnievala sa, že sa s mestom nejakým
spôsobom dohodne. Nemožnosť dohody si uvedomila až keď dostala od mesta ultimátum na vypratanie

pozemku. O uvedených skutočnostiach informovala svojho otca, ktorému oznámila, aký je stav, ktorý
na ňu vystúpil, že prečo ho neinformovala, veď stánok je jeho a preto mesto nemá daný stánok čo
odpratávať. Navrhovateľka vysvetlila otcovi, že ho o súdnom konaní neinformovala, nakoľko si danú
skutočnosť neuvedomila, keďže ona prevádzkovala a vlastnila zariadenie a verila, že sa s mestom
dohodne. Pozná otca natoľko, že vedela, že by o žiadnom súdnom konaní ani nechcel vedieť. Uvedené

skutočnosti oznamuje súdu až teraz, nakoľko si je plne vedomá, že stánok patrí otcovi a je toho názoru,
že návrh na obnovu konania podala včas ihneď potom, ako ju otec informoval ohľadne právneho stavu,
t. j., že od momentu, kedy mu v zmysle dohody vrátila predajný stánok späť sa on stal jeho vlastníkom.
Dôvodom obnovy konania teda je tá skutočnosť, že v dobe, kedy sa rozhodovalo o veci už ona nebola
vlastníkom, ale vlastníkom bol jej otec J. P. a teda návrh, ako aj samotný rozsudok vo veci samej má

smerovať proti jeho osobe a nie proti nej.

Poverená pracovníčka odporcu vo svojej výpovedi uviedla, že sa plne pridržiavajú písomne podaného
vyjadrenia k návrhu zo dňa 7.12.2007 (č. l. 32). Žiadajú návrh navrhovateľky zamietnuť, pretože majú
za to, že návrh nespĺňa podmienky určené v § 228 O.s.p.., keďže navrhovateľka vo svojom podaní

dostatočne nepreukázala skutočnosti rozhodnutia, alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v
pôvodnomkonaníanepreukázalažiadnydôkaz,ktorýbynemohlavykonaťvpôvodnomkonaní.Odporca
má za to, že návrh vo veci vedenej na tunajšom súde pod č. k. 6C 10/2006 mal jednoznačne smerovať
výlučne voči navrhovateľke, ktorá ako jediná zasahovala do vlastníckych práv mesta, ktorá svojim
protiprávnym konaním, keďže pozemok užívala najprv na základe nájomných zmlúv a od 1.1.2006 po

súčasnosť bez právneho dôvodu. V každej nájomnej zmluve bol výslovne uvedený spôsob užívania
článku II. zmlúv „Nehnuteľnosť bude užívaná na umiestnenie dočasnej stavby za účelom poskytovania
služieb obyvateľstvu“ z čoho vyplýva, že dočasnú stavbu na pozemku umiestnila navrhovateľka, ako
nájomca pozemku a teda aj ona by ju mala odstrániť. Navrhovateľka vo svojom živnostenskom liste máuvedenúadresuprevádzkarnenauliciL.,pričomvočiživnostenskémuúradunutnemuselavydokladovať
právny vzťah k nebytovému priestoru, ktorý užívala a označila ako adresu svojej prevádzkarne. Nie je
zanedbateľná tá skutočnosť, že J. P. je blízkou osobou navrhovateľky a jeho svedectvo v danej kauze

by nebolo nezaujaté a ani hodnoverné. Máme pochybnosti o jeho pravosti listinného dôkazu, ktorý
navrhovateľka predložila (zmluvu o vrátení veci z roku 2004) nakoľko je tu dôvodné podozrenie, že táto
listina nebola podpísaná v roku 2004 najmä ak podpisy nie sú overené a tým pádom postrádajú zároveň
aj overenie dátumu spísania listiny. Navrhujú, aby súd na túto listinu ako dôkaz neprihliadol. Pretože
tento listinný dôkaz mohla navrhovateľka predložiť i v priebehu dokazovania pred prvostupňovým

súdom. Navrhovateľka sama dala spevniť okolitú plochu a k dočasnej stavbe boli pribudované sociálne
zariadenia, vec naďalej užívala výlučne sama ako sídlo svojej prevádzky, preto by nevyhnutne musela
mať iný ako právny vlastnícky vzťah k nej. Takéto listinné dôkazy navrhovateľka ani v pôvodnom konaní,
ani v tomto konaní nepredložila. Listinný dôkaz o ktorý navrhovateľka svoj návrh opiera mohla predložiť
v priebehu konania na prvostupňovom súde, ako aj v priebehu odvolacieho konania. Navrhovateľka
sústavne žiadala aj v rokoch 2006 a 2007 odporcu o pridelenie iného vhodného pozemku na umiestnenie

dočasného stánku a nikdy sa nezmienila o tom, že dočasná stavba je vo vlastníctve tretej osoby. Máme
za to, že navrhovateľke ide evidentne výlučne o to, aby v rozpore s právoplatným a vykonateľným
rozsudkom súdu nemusela pozemok vypratať a získala čas na predĺženie prevádzkovania bufetu.
Zdôrazňujú, že na dotknutom mieste podľa platného územného plánu má byť vybudované verejné
parkovisko pre občanov a Mesto N. Z. je viazané lehotou na odovzdanie stanoviska investorovi pričom

s odovzdaním je už s omeškaním. Z týchto dôvodov žiadajú návrh navrhovateľky v celom rozsahu
zamietnuť.

Podľa § 228 ods. 1 písm. a Občianskeho súdneho poriadku, právoplatný rozsudok môže účastník
napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej

viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci.

Obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods. 1 O.s.p. Týmto dôvodom

je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v
pôvodnomkonaníatozapredpokladu,žemôžuprivodiťprenehopriaznivejšierozhodnutievoveci.Nové
dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania vtedy, ak je nimi možné preukázať právne spôsobilú
skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podáva, priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, a ktorý, napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali, bez svojej

viny ich nemohol použiť v pôvodnom konaní, napr. preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného
hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Nová uvádzaná skutočnosť
musí byť spojená vždy s novým dôkazom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez svojej viny v pôvodnom
konaní nie je mienená len na možnosť označiť dôkaz, ale aj na nemožnosť ho predložiť účastníkom
konania súdu. Dôvodom obnovy konania môžu byť dôkazy, ktoré existovali v čase pôvodného konania,

ako aj dôkazy, ktoré vznikli po rozhodnutí súdu, ale sú spôsobilé dokázať rozhodné skutočnosti tvrdené
pred rozhodnutím súdu.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Súd

má za to, že navrhovateľka nepredložila hodnoverný dôkaz, ani nepoukázala na nové skutočnosti, ktoré
by pre ňu ako účastníka mohli privodiť po povolení obnovy konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Listinný dôkaz, ktorý do spisu doložila je napísaný medzi blízkymi príbuznými, t. j. medzi ňou a otcom dňa
16.1.2004, podpis overený až 7.5.2007 a z tohto listinného dôkazu nie je možné hodnoverne preukázať,
že bol spísaný v roku 2004 a keby aj súd vypočul ako svedka otca navrhovateľky túto výpoveď by

nebolo možné jednoznačne objektívne vyhodnotiť. Ostatné skutočnosti uvádzané navrhovateľkou, že
sa s otcom nerozprávala a preto mu o spore o vypratanie nehnuteľnosti nehovorila, ako aj to, že otec
by o spore nechcel vedieť súd považuje za irelevantné, pretože už v pôvodnom konaní mohla navrhnúť
vypočuť ako svedka svojho otca bez akýchkoľvek zábran a v prípade preukázania tvrdení navrhovateľky
by sa s nimi súd už v pôvodnom konaní mohol vysporiadať. Nie je zanedbateľná tá skutočnosť, že

všetky listinné dôkazy, ktoré predložil odporca nasvedčujú tomu, že navrhovateľka i naďalej vystupuje
ako nájomníčka sporných nehnuteľností, ako aj vlastníčka stánku, pretože viackrát písomnými listinnými
dôkazmi sa obrátila na odporcu jednak o odkúpenie pozemku, o predĺženie nájomnej zmluvy. Takisto
listom zo dňa 18.5.2006 oznamovala, že predmetná nehnuteľnosť je dočasnou stavbou, že vykonávana danej stavbe prestavbu podľa dohody s príslušným mestským architektom. V odvolaní voči rozsudku
tunajšieho súdu č. k. 6C /10/2006 uviedla, že žiada, aby súd prejudicionálne určil, že nájom uzavretý
na dobu určitú medzi účastníkmi sa zmení na dobu neurčitú a že vypratávanie prevádzkovej jednotky,

ktorá patrí jej ako právnej nástupkyni, čím sa znemožňuje prevádzkovanie je v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V rozsudku Krajského súdu v Nitre 7Co 217/2006-92 zo dňa
18.1.2007 je uvedené, že I. G. na základe nájomnej zmluvy bola oprávnená pozemok užívať tak, že si
na ňom mohla postaviť predajný stánok, no podľa dohody bola oprávnená užívať pozemok len dočasne.
Je preto povinná po uplynutí dojednanej doby nájmu uvedený stánok z pozemku odstrániť. Nie je

zanedbateľná tá skutočnosť, že navrhovateľka podniká na základe živnostenského listu pod obchodným
menom I. G. B. s predmetom podnikania predaj alko, nealko nápojov, cukrovín, čokolády, mliečnych
výrobkov, kávy s prevádzkarňou na adrese N. Z., L. od 24.1.1994 na základe čoho prevádzkuje bufet
a je nepochybné, že je vlastníčkou prevádzkarne. Navrhovateľka na jednej strane zdôrazňovala, že
je nájomníčkou sporných nehnuteľností, pozemku na parcele číslo 328/6 v kat. území N. Z., žiadala
niekoľkokrát o predĺženie nájomnej zmluvy z dôvodov, že vlastní prevádzkareň tak, ako to vyplýva zo

živnostenského listu, na ktorej vykonávala i stavebné úpravy a na druhej strane sa snaží preukázať,
že uvedená prevádzkareň jej nepatrí. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a
zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., avšak procesne úspešnému účastníkovi, t.
j. odporcovi súd trovy konania nepriznal, pretože vyslovene uviedol, že si ich neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.