Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821010199
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8821010199.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému Ľ. W. U. W.. stíhaným pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

1. Ľ. W., K.. XX.X.XXXX B. B. K. I., I. O. P. XXX, R. B. K. I.,

2. V. J., K.. X.X.XXXX B. B. K. I., I. O. P. XXX, R. B. K. I.,

3. ml. V. Š., K.. XX.X.XXXX B. O. H., I. O. P. XXX, R. B. K. I.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e

dňa 29.09.2020 v čase okolo 18.10 hod. spoločne po vzájomnej dohode v obci Davidov, okr. Vranov
nad Topľou, vylomili plastový kryt a vytrhli ventilátor vstavaný v múre budovy predajne COOP Jednota v
úmysle z predajne odcudziť alkohol a cigarety, no nepodarilo sa im vojsť do predajne, čím poškodením
spôsobili COOP Jednota spotrebné družstvo Vranov nad Topľou, IČO: 31737200 škodu 10 eur

t e d a

spoločným konaním dopustili sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu

krádeže, ktorého sa dopustili v úmysle si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a čin spáchali
vlámaním a nedošlo k dokonaniu činu,

t ý m s p á c h a l i

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,

z a t o i m u k l a d á

obžalovanému Ľ. W.podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j), písm. l) Trestného
zákona, § 54 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 150
( stopäťdesiat ) hodín.

obžalovanému V. J.

podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere

12 ( dvanásť ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 24

( dvadsaťštyri ) mesiacov.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona upúšťa od potrestania mladistvého obžalovaného V. Š..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaných obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaní spáchanie skutku popierali.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výpoveďou svedkyne U. Z., U. Š., znaleckým
posudkom z odboru psychológia, priestupkovým spisom Obvodného oddelenia PZ Vranov nad
Topľou číslo OR PZ -VT-OPP3-555/2020-P, zápisnicou o ohliadke miesta priestupku s náčrtkom a

fotodokumentáciou, záznamami o podaní vysvetlenia a o podaní oznámenia, odborným vyjadrením,
výpismi z evidencie priestupkov, správami Obce P. a Základnej školy Sačurov, Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou, lustráciou v Sociálnej poisťovni, spismi tunajšieho súdu sp. zn.
0T/36/2018 a 12T/86/2018 a zistil tento skutkový stav.

ObžalovanýĽ.W.nahlavnompojednávanívyužilsvojeprávoanevypovedal,pretosúdprečítalzápisnicu
o jeho výsluchu z prípravného konania, kde obžalovaný uviedol, že koncom mesiaca september 2020
bol podvečer a on sedel vedľa budovy Coop Jednota v obci Davidov, kde k nemu prišli obžalovaní V.
Š. a V. J., potom tam spolu stáli a rozprávali sa, pričom nevie či oni mali vypité, ale on ich piť nevidel.
Obžalovaný V. Š. ho začal presviedčať, že mu kúpi alkohol a cigarety a on mu má pomôcť dostať sa do

Jednoty. Svojimi slovami ho presvedčil, on sa postavil pod múr v mieste, kde je ventilátor a potom mu
na ramená vyšiel V. Š. a ten vylomil kryt, ktorý bol na budove, ale nevie, či vytrhol aj ventilátor. Potom
obžalovaný V. Š. zišiel dole, lebo on už nevládal. Zafajčil si a potom to skúsili znova, obžalovaný V. Š.
sa chcel vlámať dnu do budovy, ale sa mu to nepodarilo, lebo nedokázal vytrhnúť ventilátor, ktorý sa
nachádzal v otvore. Do predajne sa im teda nepodarilo dostať a preto nič neodcudzili. Uviedol, že ľutuje,

čo spravil a keby nemal vypité, tak by to nespravil. Uviedol však, že ak by mu súd uložil trest povinnej
práce, tento je ochotný odpracovať.

Obžalovaný V. J. vypovedal, že najprv boli piť na priehrade s ml. V. Š., kde pili tatranský čaj 72%. Potom
sa rozhodli, že idú dole z priehrady a zastavili sa pri Jednote, kde fajčili. Potom ho ml. V. Š. zavolal, nech

ho zdvihne, lebo on asi chcel ísť na strechu. Potom ml. V. Š. zavolal obž. W., ktorý sedel pri budove
Jednoty. Keď W. zdvihol Š., stál asi 4 metre od nich, tak nevedel ako sa polámali tie paličky na ventilátore,
ani nevidel, žeby ventilátor bol zlomený. Potom zoskočil V. dole a zavolal ho, aby išli domov, pričom
odišiel on s ml. V. Š.. Čo robil obžalovaný W. nevie, ani či išiel domov, lebo on býva na inom konci
dediny. O tom, že pôjde patril na tú strechu nehovorili, iba V. Š. povedal, že ide hore. Chceli si ísť hore na

strechu zafajčiť., teda aj on, no keď tam nešiel V. Š., tak nešiel ani on. V. si chcel urobiť takého stupákaa potom, keď tam niečo prasklo, tak si pomyslel, že či to nebolo práve, keď si chcel urobiť ten stupák,
teda aby si mal o čo zachytiť nohu. Keď išiel obž. Š. na strechu, nepozeral sa na nich, pozeral do mobilu
a bol tam, kde je rieka, stál tak, že bol k ním otočený chrbtom. On chcel ísť na tú strechu na začiatku, ale

bol veľmi opitý, tak potom už nechcel ísť. Keď Š. zo strechy zoskočil dole, povedal, že ideme domov.
O polámaných hadičkám na ventilátore mu Š. nič nehovoril. Nevie ani prečo nakoniec Š. na strechu
nešiel. Ventilátor je zboku budovy, z ľavej strany, je asi 2 - 3 metre vysoko. Š. sa tam dostal tak, že stál
na pleciach W.. Obžalovaný zotrval na svojej výpovedi z hlavného pojednávania a k rozporom s jeho
výpoveďou z prípravného konania, kedy vypovedal, že V. Š. povedal, aby sa vlámali do predajne Coop

Jednota, na čo mu mal on povedať, že nevie či je to dobrý nápad, lebo nechcel mať problémy a potom
sa mal V. Š. spýtať W., či ho dvihne hore, lebo chcel vylomiť plastový kryt, ktorý bol na budove, pričom
mal povedať W., že mu kúpi alkohol a teda W. zobral V. Š. na ramená a zodvihol ho, kedy V. vylomil
biely plastový kryt, no zoskočil dole a povedal, že nejde dnu, lebo sa to nedá, uviedol, že len tak mu to
vtedy napadlo povedať na V., zľakol sa policajta, no na hlavnom pojednávaní chce povedať pravdu.

Obžalovaný ml. V. Š. vypovedal, že dňa 29.9.2020 v čase okolo 18.00 hod boli za Coop Jednotou a
to on a V. J. a pili, za tým účelom tam boli. Sedeli tam a fajčili. Keď dopili tatranský čaj, tak sa opýtal
V. J., či nejdú na strechu, ktorý povedal, že hej. Chceli ísť na tú strechu, len V. J. ho nevládal dvihnúť.
Vpredu pri vchode sedel obž. W. a opýtal sa ho, či ho dvihne, že mu dá jednu cigaretu, čo mu dáva aj
inokedy len tak. W. ho išiel dvihnúť. Bola tam nejaká mriežka alebo poklop plastový, pričom sa chceli

dostať na strechu tak, že by ich zdvihol, odrazili by sa z toho, čo on potom vylámal z tej mriežky a chceli
ísť na strechu, lenže jemu sa to už nepodarilo, tak si zapálili s V. a W. a on s V. išli dole svojou cestou
a nevie, či tam W. ešte zostal alebo išiel domov. Veľmi to ľutuje, že poškodili ten kryt. Keď mu obž. W.
pomáhal dostať sa na strechu, V. J. bol pri takom strome, čo je tam vedľa, bolo to asi 1,5 metra až 2
metre od nich, bol otočený k ním. Na tú strechu chceli ísť len tak, zapáliť si, boli obaja opití. Následne

na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2021 uviedol, že sa priznáva, že chceli vojsť dnu, ale nedohadovali
sa na tom, pričom veľa si už z toho nepamätá, lebo bol opitý a preto nechce nikoho krivo obviniť, ktorého
z nich to napadlo, lebo boli opití. Ľutuje to, už viackrát sa pani predavačke aj ospravedlnil a je aj ochotný
zaplatiť škodu.

Svedkyňa U. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 29.9.2020 vo večerných hodinách jej krčmárka
zavolala, že nejakí chlapci sa chceli vlámať cez taký otvor, ktorý sa nachádza na budove zozadu. Volala
jej, lebo je vedúca tej predajne a hneď tam blízko býva. Keď prišla, už tam nikto nebol, asi sa rozutekali.
Vošla do predajne a nezistila, že by niečo chýbalo, len akurát ten ventilátor, ktorý sa nachádzal hore na
budove, tak ten ventilátor bol vytrhnutý. Ventilátor sa nachádza vo výške možno 2 metre. Keď jej volala,

povedali, že sa dobýjajú do obchodu, ale mená jej neboli povedané, iba že bolo viacej tých osôb.

Matka obžalovaného mladistvého U. Š. vypovedala, že nakoľko sa rozviedla, tak nastali vtedy u syna
nejaké problémy po psychickej stránke. Prisťahovali sa z O., kde žili 11 rokov. Momentálne bývajú
u jej rodičov v P., kde deti navštevujú aj základnú školu. V. je ako každý chlapec akčný. Čo sa týka

jeho správania, tak to riešia aj z lekárskeho hľadiska, V. bol hospitalizovaný aj na psychiatrickom
oddelení v Michalovciach, na jej žiadosť z dôvodu, že časté jeho večerné príchody domov boli pod
vplyvom alkoholu, aj keď nebol nikdy v takom stave, aby nevedel niečo. Po konzultácii s lekármi to
považovala za jediné riešenie, že pre V. bude lepšie ako prípadný pobyt v reedukačnom ústave pobyt
v psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. Bol tam 5 týždňov,, pričom čo sa týka jeho správania

celkového s porovnaním s časom predtým, je tam vidieť veľký rozdiel. Aj v škole si zlepšil známky, aj
správanie. Myslí SI, že tento čas bol pre syna takým impulzom, že buď sa spamätá, že to čo robil nebolo
správne a bude sa správať ináč, tak ako sa správajú iné deti v jeho veku.

Zo znaleckého posudku č. 03/2021 podaného znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická

psychológia detí a dospelých V.. A. Č., súd zistil, že u obžalovaného mladistvého V. Š. sa jedná
o osobnosť extrovertovane socializovanú, ľahko ovplyvniteľnú, impluzívnu so zníženou schopnosťou
zvládať frustrácie. Myslenie obžalovaného má mierne vzťahovačný akcent a má problémy s
prispôsobivosťou. Znalec u obžalovaného nezistil známky neurotickej depresívnej a ani psychotickej
symptomatológie. Konštatoval však prítomné poruchy správania podmienené pubertálnou fázou

dospievania. Znalec tiež uviedol, že mladistvý obžalovaný v čase spáchania skutku dosiahol takú úroveň
rozumovej a mravnej vyspelosti, že bol spôsobilý rozpoznať protiprávnosť činu a bol spôsobilý ovládať
svoje konanie.Z pôvodne priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ, Obvodné oddelenie PZ Vranov nad Topľou
číslo ORPZ-VT-OPP3-555/2020-P súd zistil, že oznámenie podala podľa § 59 ods. 3 zákona SNR č.
372/1992 Zb. o priestupkoch U. Z. a to dňa 29.9.2020 v čase o 22.00 hod., keď uviedla, že v čase okolo

18.00 hod. niekto z budovy Coop Jednoty v obci Davidov, kde je vedúcou, odcudzil biely plastový kryt.

Podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch vysvetlenie podal aj V. J., ktorý uviedol, že spoločne s V. Š. a
Ľ. W. popíjali alkoholické nápoje a vedy sa dohodli, že sa pokúsia vlámať do predajne Coop Jednota cez
vetrací otvor, ktorý sa nachádza na budove a niečo z predajne odcudzia. V. Š. vystúpil na ramená Ľ.Y.

W., aby dotiahol na biely plastový vetrací otvor, ktorý následne po dosiahnutí vytrhal, ale dnu sa nedostal,
keďže z vnútornej strany sa nachádzal v otvore kovový ventilátor, takže z predajne nič neodcudzili.
Predmetný záznam bol spísaný dňa 7.10.2020 a podpísaný obžalovaným.

Mladistvý obžalovaný podal vysvetlenie ako maloletá osoba taktiež v uvedený deň, keď uviedol, že keď
spoločne s V. J. a Ľ. W. popíjali alkoholické nápoje, V. J. prišiel s nápadom vlámať sa do predajne

Coop Jednota cez vetrací otvor. V. J. bol ťažký, tak on vyliezol Ľ. W. na ramená, čím dosiahol na biely
plastovýkrytvetraciehootvoruatenvytrhal,alednusanedostal,keďžezvnútornejstranysanachádzalv
otvore kovový ventilátor, takže z predajne nič neodcudzili. Záznam je podpísaný zákonnou zástupkyňou
- matkou.

Podľa odborného vyjadrenia škoda spôsobená na plastovom kryte predstavovala 10 eur.
Počas vedenia priestupkového konania pre skutok bola vykonaná ohliadka miesta priestupku a to dňa
29.9.2020 od 21.55 hod. do 22.15 hod. s tým, že miesto sa nachádza v obci Davidov a predmetom
bola budova Coop Jednoty so súpisným číslom XXX, kde sa nachádzajú potraviny. Na bočnej stene
budovy vo výške 3 metre a 1 meter od rohu budovy je umiestnený vetrací otvor o priemere 40 cm, ktorý

je odkrytý a okolo neho je biely plastový rámik. Na konci otvoru v smere do predajne je umiestnený
kovový ventilátor.

Obec P. oznámila k osobe obžalovaného Ľ.T. W., že tento je slobodný, býva v rodinnom dome so
svojou matkou a švagrom s deťmi. Tiež uviedol, že je vedený na úrade práce, sociálnych vecí a

rodiny ako uchádzač o zamestnanie a dlhodobo sa zúčastňuje v obci na aktivačných prácach - malých
obecných službách. Má sklon k požívaniu alkoholických nápojov, no jeho správanie na verejnosti je
slušné, na verejnosti sa nedopustil priestupku a ani jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku. K osobe obžalovaného V. J. uviedli, že tento je slobodný, pochádza z neúplnej
rodiny, rodičia sú rozvedení. Obžalovaný býva so svojou matkou u starých rodičov v rodinnom dome. Pre

záškoláctvo a agresívnu povahu v domácom prostredí bol v minulosti umiestnený v reedukačnom centre
pre mládež. Na verejnosti sa priestupku nedopustil a jeho správanie nebolo prejednávané komisiou
verejného poriadku. Pokiaľ sa týka ml. V. Š., obec oznámila, že tento navštevuje Základnú školu v
Sačurove, taktiež pochádza z neúplnej rodiny a rodičia sú rozvedení. Má jednu mladšiu sestru a spolu
s matkou bývajú v rodinnom dome u starých rodičov. Zlé správanie k spoluobčanom im nie je známe,

no dopustil sa krádeže v gréckokatolíckom chráme.

Základná škola Sačurov k osobe ml. obžalovaného V. Š. uviedla, že rodičia sú rozvedení, pričom
mladistvý žije s mamou v obci P.. Otec žije v O., kde ho maloletý často navštevuje. Uviedli, že má
slabé prospechové výsledky, je nezodpovedný a na vyučovanie sa nepripravuje. Nepatrí síce medzi

záškolákov, no často na vyučovanie mešká 10-15 minút a nevie to adekvátne vysvetliť a ospravedlniť.
V ďalšom uviedli, že má problém s akceptáciou autorít, že mnohí učitelia sa sťažujú na jeho arogantné,
povýšenecké správanie. Dohovory triednou učiteľkou, i riaditeľkou školy sú v tomto smere neúčinné.
Väčšinousľubujenápravu,nojehosprávaniezostávabezzmeny,odmietaplniťzadanéúlohyavenujesa
iným činnostiam. Počas prestávok je mimoriadne aktívny, no na hodinách buď sedí ticho, zíva alebo je až

hyperaktívnym rušivým elementom. Je veľmi nepozorný a roztržitý. Pohodlne sa cíti v úlohe vodcu a rád
na seba púta pozornosť hlasným správaním a poznámkami. Matka sa zaujíma o výchovnovzdelávacie
výsledky mladistvého, so školou spolupracuje a reaguje na výzvy školy, je súčinná, avšak ťažko zvláda
pubertálneho syna.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Vranov nad Topľou k osobe mladistvého V. Š. uviedol, že tento je
dieťaťom Y. Š., K.. XXXX a U., K.. XXXX, pričom rodičia boli v roku XXXX rozvedení. Mladistvý spolu
so sestrou boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného. Otec
žije v O., vyživovaciu povinnosť voči deťom si plní pravidelne, udržiava s nimi kontakt, navštevujú ho avzájomný vzťah medzi otcom a deťmi je na dobrej úrovni. Po rozvode sa matka s deťmi presťahovala
do obce P. k svojim rodičom. Mladistvý má vytvorené vhodné podmienky na bývanie, učenie a trávenie
voľného času. Počas dištančného vzdelávania žil mladistvý u otca v O., kedy si podľa otca školské

povinnostisvedomitoplnilaotecjehovýchovuzvládal.Úradtiežuviedol,žemladistvéhovedúvevidencií
deti a mládeže s prejavmi porúch v správaní od februára 2020, kedy sa ešte ako maloletý dopustil činu
ináč trestného a bol vyšetrovaný políciou, v dôsledku ktorého vyšetrovania mu bola znížená známka
zo správania o jeden stupeň. Mladistvý bol tiež umiestnený v liečebno-výchovnom sanatóriu, pričom
dôvodom umiestnenia bolo jeho nevhodné správanie. Bol vzdorovitý, matku nerešpektoval, utekal z

domu, matka nezvládala starostlivosť o syna. Mladistvý ťažko znášal situáciu v rodine po rozvode
svojich rodičov a nesúhlasil s ich odchodom z O.. Mal záujem bývať pri otcovi ale ten údajne nemal
vytvorené vhodné podmienky. Mladistvý bol zaradený aj do skupinového programu s názvom Výchovný
skupinový program alebo sociálny skupinový program, vykonávaný ambulantnou, celodennou formou
alebo pobytovou formou, za účasti rodičov alebo osôb, ktoré sa o dieťa osobne starajú. Dôvodom
zaradenia mladistvého boli jeho prejavy problémového správania a nerešpektovanie autorít. Na záver

uviedli, že zásadným negatívnym vplyvom na problémové správanie mladistvého bola a je problémová
partia, v ktorej sa mladistvý aj napriek mnohým varovaniam zdržiava.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného Ľ. W. a ml. V. Š. súd zistil, že doposiaľ neboli súdne
trestaní. Obžalovaný V. J. ako to vyplýva z odpisu registra trestov bol uznaný za vinného trestným

rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 0T/36/2008 pre prečin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. f) Trestného zákona, ktorý výrok o treste bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/86/2018 a to taktiež pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon
ktorého bol podmienečne odložený pri stanovení skúšobnej doby 18 mesiacov do 28.3.2020 a bolo mu

uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil a teda sa na neho vo vzťahu k
obom odsúdeniam hľadí, akoby nebol odsúdený.

Skutočnosti ohľadom skorších odsúdení obžalovaného V. J. vyplývajú aj zo spisu tunajšieho súdu sp.

zn. 0T/36/2018 a sp. zn. 12T/86/2018.

Obžalovaní Ľ. W. a ml. V. Š. sa podľa lustrácie z registra priestupkov nedopustili žiadneho priestupku.
Obžalovaný V. J. sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku v súvislosti s nerešpektovaním výzvy
verejného činiteľa a to dňa 22.6.2018, za čo bol riešený v blokovom konaní pokutou 5 eur a priestupku

proti majetku a to dňa 11.10.2017, za čo rovnako postihnutý v blokovom konaní pokutou 10 eur.

Trestného činu podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa dopustí, kto si prisvojí cudziu vec tým,
že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním.

Objektom tohto trestného činu je majetok - cudzia vec, pričom cudzou vecou je vec, ktorá patrí celkom
alebo sčasti osobe odlišnej od páchateľa. Subjektom trestného činu krádeže môže byť ktorákoľvek
trestne zodpovedná osoba, ktorá spĺňa podmienku veku a príčetnosti. Pokiaľ ide subjektívnu stránku,
na to, aby bolo možné uvažovať o spáchaní trestného činu krádeže, musí dôjsť k úmyselnému konaniu
zo strany páchateľa, ktoré konanie v sebe v sebe zahŕňa úmysle ponechať si túto vec natrvalo. Pokiaľ

sa týka objektívnej stránky, na spáchanie tohto trestného činu sa nevyžaduje spôsobenie aspoň malej
škody, teda táto podmienka nemusí byť splnená, ale páchateľa sa trestného činu dopustí, ak si prisvojí
cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spácha vlámaním, pričom podľa § 122 ods. 4 Trestného zákona
trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním
uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou.

Pokus trestného činu je vývojovým štádiom trestného činu, pričom pokus sám osebe nenapĺňa
skutkovú podstatu trestného činu, ale je viazaný k inej podstate úmyselného trestného činu. Pokus
spočíva v konaní vyvolávajúcom bezprostredné nebezpečenstvo, že nastane následok ako zákonný
znak skutkovej podstaty trestného činu, ktorého spáchanie je úmyslom. Hoci nenastane následok, je

bezprostredne ohrozený predmet útoku a teda aj chránený objekt. Vyžaduje sa úmyselné konanie, čím
je pokus možný len k úmyselným trestným činom. Pri neexistencii následku nie je potrebná ani príčinná
súvislosť medzi konaním a spôsobeným následkom, následkom je samotná hrozba bezprostrednéhonebezpečenstva, že dôjde k poruche alebo ohrozeniu objektu chráneného Trestným zákonom, čo však
nie je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, ale jeho pokusu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. 2 ods.
12 Trestného poriadku a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti
uvedené v obžalobe sa stali, bolo preukázané, že sa ich dopustili obžalovaní a že ich konanie
bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustili v úmysle prisvojiť si cudziu
vec tým, že sa jej zmocnia, teda konanie naplnilo skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212

ods. 1 písm. b) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obžalovaný Ľ. W. využil svoje právo a odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať, preto súd prečítal
zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného konania, z ktorej výpovede vyplývajú skutočnosti tak ako sú
uvedené v skutkovej vete rozsudku, keď obžalovaný W. popísal ako malo k tomuto skutku dôjsť a teda

jednak čo sa týka jeho konania ako aj konania obžalovaných J. a Š.. V. J. vo svojej výpovedi uviedol,
že sa za vinu mu kladeného konania nedopustil a ak by aj bolo preukázané, že chceli vyjsť na strechu
budovy Coop Jednota, tak len za účelom, aby si tam s ml. Š. zafajčili. Mladistvý obžalovaný V. Š. vo
svojej prvotnej výpovedi pred súdom uvádzal skutočnosti v zhode s obžalovaným J., teda že na streche
si chcel len pofajčiť, že nechcel nič kradnúť. Na hlavnom pojednávaní dňa 20.10.2021 však vypovedal,

že sa skutku dopustil, no veľa si nepamätá, lebo bol opitý. Taktiež súd vychádzal aj z ďalších v priebehu
prípravného konania zabezpečených a následne na hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov a to aj
výpovede svedkyne U. Z., vedúcej predajne Coop Jednota, ktorá sa vyjadrila k vytrhnutiu ventilátora
na budove, ktorú skutočnosť zistila krátko potom, čo bola v predmetný večer telefonicky vyrozumená,
že niekto sa pokúšal vlámať do budovy. Súd však vychádzal aj zo skutočnosti zistených v pôvodne

vedenom pre predmetný skutok priestupkovom konaní. Toto priestupkové konanie bolo vedené na
základe oznámenia podaného U. Z., ktorá uviedli do záznamu o podaní oznámenia skutočnosti ohľadom
nahlásenia pokusu vlámania, ale aj ňou zistené skutočnosti po dostavení sa na miesto. Súd poukazuje
aj na zápisnicu o ohliadke miesta priestupku, z ktorej je zrejmé, kde ku skutku malo dôjsť, táto obsahuje
podrobný popis miesta, ale aj náčrtok z obhliadky a fotodokumentáciu a je z nej zrejmé, o aký ventilátor

sa jednalo. V priebehu ešte priestupkového konania V. J. v podaní vysvetlenia v zmysle § 60 ods. 2
zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch po riadnom poučení uviedol, že sa s obžalovaným W. a Š.
dohodli, že sa pokúsia vlámať do predajne Coop Jednota cez vetrací otvor a niečo z predajne odcudzia
a potom ml. Š. vystúpil na ramená obž. W., aby dotiahol na plastový vetrací otvor, ktorý vytrhol, no
do predajne sa nedostal, lebo tam bol kovový ventilátor. Rovnako podal vysvetlenie v priestupkovom

konaní aj mladistvý Š. a to ako vysvetlenie maloletej osoby za prítomnosti svojej matky, ktorý uviedol
skutočnosti totožné s obž. J..

Preto berúc do úvahy tieto skutočnosti a priznanie obžalovaného W. a Š. mal súd za to, že všetci
obžalovaní sa žalovaného skutku dopustili a teda mal súd za preukázané, že obžalovaní po právnej

stránke svojim konaním objektívne i subjektívne naplnili všetky pojmové znaky žalovaného prečinu v
štádiu pokusu.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj

poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj

voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34

Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio
( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,

vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné
právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a
vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný,

subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď
prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych
zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi,
ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov,

pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu
spoločenských záujmov a hodnôt.

Princípultimaratio,tedazásadasubsidiaritytrestnoprávnejrepresie,pôsobívtrestnomprávevcelejjeho
šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov a to v tom zmysle, že nepodmienečný trest odňatia slobody

by mal byť chápaný ako ultima ratio, teda mal by byť ukladaný len v prípadoch, keď iné tresty, nespojené
s výkonom trestu odňatia slobody nie sú dostatočné na naplnenie účelu trestného práva. Tento princíp
odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia
ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva.
Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného Ľ. W. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, keďže pred spáchaním skutku nebol ani

trestne ani priestupkovo postihnutý, priznal mu súd poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona a teda, že viedol riadny život a taktiež sa k spáchaniu skutku pri svojom výsluchu v prípravnom
konaní priznal, teda druhá poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona.

U obžalovaného V. J. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, keďže ku skutku sa nepriznal a pred

spáchaním skutku neviedol riadny život, kde súd poukazuje na jeho priestupkové postihnutia ale aj
skoršie odsúdenia, aj keď u oboch nastali už účinky zahladenia a teda sa na neho hľadí akoby nebol
odsúdený, preto mu súd nepričítal ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a
teda že už bol za trestný čin odsúdený.

V zmysle zásad pre ukladanie trestov podľa ods. 5 písm. c) § 34 Trestného zákona pri určovaní druhu
trestuajehovýmerysúdprihliadnepripokusetrestnéhočinuajnato,doakejmierysakonaniepáchateľa
priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného
činu nedošlo.

Podľa § 14 ods. 2 Trestného zákona pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej
na dokonaný trestný čin.

V danom prípade sa jedná o prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody až na dva roky
a rovnako je trestný aj pokus tohto trestného činu.

Je teda nepochybné, že horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody nepresahuje päť rokov,
pričom obžalovaný Ľ. W. nebol doposiaľ súdne trestaný a nebol ani priestupkovo postihnutý, svoje
konanie oľutoval a s uložením trestu povinnej práce súhlasil, pričom z obce bol hodnotený až na
požívanie alkoholu kladne, preto súd pri prevahe poľahčujúcich okolností, pri zohľadnení, že sa jednalo

o konanie v štádiu pokusu, mal za to, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je možné uložiť
mu trest povinnej práce a to vo výmere 150 hodín a že takýmto druhom trestom bude dosiahnutý účel
trestu jednak z pohľadu generálnej prevencie ale aj individuálnej.Pokiaľ sa týka obžalovaného V. J., tento sa konania dopustil napriek tomu, že už bol za takýto trestný
čin odsúdený, aj keď u oboch odsúdení nastali účinky zahladenia, súd z pohľadu hodnotenia osoby
obžalovaného túto skutočnosť do úvahy bral, preto mal potom za to aj berúc do úvahy spáchanie skutku

v štádiu pokusu, že je potrebné uložiť trest odňatia slobody v polovici trestnej a teda vo výmere 12
mesiacov.

Základným princípom podmienečného odsúdenia je, že súd rozhodne o odsúdení páchateľa a uloží mu
trest odňatia slobody, ale výkon trestu odloží s podmienkou, že odsúdený sa bude v priebehu určenej

skúšobnej doby riadne správať a vyhovie obmedzeniam alebo splní povinnosti, pokiaľ mu boli súdom
uložené. Podmienečne možno takto odložiť výkon trestu za podmienky, že s ohľadom na doterajší život
páchateľa a okolnosti prípadu možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Teda súd musí nepovažovať výkon trestu za nevyhnutný.

Súd mal za to, že u obžalovaného sú podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody

splnené a zároveň mal súd za to, že skúšobnú dobu je berúc do úvahy vyššie uvedené ohľadom skorších
odsúdení aj priestupkových konaní stanoviť na 24 mesiacov.

Pokiaľ sa týka obžalovaného mladistvého Patrika Šenka, jednalo sa u neho o prvé protiprávne konanie,
nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol ani priestupkovo postihnutý.

Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne upustiť od potrestania mladistvého, ktorý
spáchal prečin, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, ak vzhľadom na povahu
spáchaného činu a na doterajší život mladistvého možno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci
pred súdom postačí na jeho nápravu.

Súd zohľadnil aj ustanovenie § 97 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu
u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na
predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť
k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho

prostredia. Pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na
osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné
a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k
začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.

Súd bral do úvahy, že skutku sa dopustil krátko po dosiahnutí veku potrebného na trestnú zodpovednosť
( skutok 29.9.2020, vek XX. rokov XX.X.XXXX ), z ktorého vekového kritéria je zrejmá aj skutočnosť, že
obžalovaný je toho času, rovnako aj v čase skutku, v tzv. pubertálnom období, resp. ako to konštatoval
znalec v pubertálnej fáze dospievania. Aj keď mladistvý nebol priaznivo hodnotený zo školy, súd na
druhej strane bral do úvahy, že manželstvo rodičov mladistvého bolo v roku XXXX rozvedené, mladistvý

sa po rozvode s matkou prisťahoval z O. do terajšieho miesta bydliska, ktorú situáciu zrejme nie
jednoducho znášal, došlo k zmene prostredia, v ktorom pôvodne býval, k odlúčeniu od jedného z rodičov,
vtomtoprípadeotca,sktorýmvšakmádobrývzťah,očomsvedčí,žeobdobiedištančnejvýučbystrávilu
neho v O.. Obdobie puberty a s tým spojené dospievanie je pre každého jednotlivca náročným obdobím,
takýto jedinec si viac uvedomuje vlastnú osobnosť a bežným prejavom je aj boj proti autoritám, záleží

mu na tom, ako pôsobí na okolie, snaží sa vydobyť si rešpekt a uznanie okolia, ale zároveň ho vnútorne
sužuje celý rád obáv a neistôt. Obžalovaný mladistvý sa však k spáchaniu skutku priznal, svoje konanie
oľutoval a zrejme si aj uvedomuje dôsledky svojho správania, preto súd upustil od jeho potrestania, keď
mal za to, že prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.

Nárok na náhradu škody poškodeným uplatnený nebol, preto súd o ňom nerozhodoval.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudokdoručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.