Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/70/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117213796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2117213796.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXXX D. D., E. F. A. XXXXX, G., zastúpená splnomocnenkyňou: H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XXX/XX, K., právne zastúpená: Legium s. r. o., Bukureštská 3, Bratislava, proti žalovanej: L. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, O. - P., zastúpená advokátom: Mgr. Branislav Zemanovič, so sídlom
Piaristická 44, Trenčín, o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č.k. 16C/45/2017-348 zo dňa 30. júna 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalobný návrh zamietol a výrokom
II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 588, § 116, § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 - 3, § 191 a § 229 ods. Civilného sporového

poriadku.

Vecne argumentoval tým, že „predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcu
na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcom kúpnu a darovaciu zmluvu. Uvedený
nárok si žalobca uplatňuje na tom skutkovom základe, že strany sporu sú spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností vedených na. LV č. XX, XXX, XXX, XXX pre k.ú. Q., pričom žalovaná časť z podielov na

uvedených nehnuteľnostiach nadobudla dňa 29.04.2015, a to na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s
p. E. R. a na základe darovacej zmluvy s p. H. M.. Nakoľko predchodkyne žalovanej pred scudzovacími
úkonmi (kúpna a darovacia zmluva) neponúkli predmetné podiely žalobkyni na predaj, žalobkyňa má za
to, že porušili tým jej predkúpne právo podľa § 140 OZ, následkom čoho je patrí nárok vyplývajúcich
z § 603 ods. 3 OZ, tzn. od nadobúdateľa - žalovanej sa môže domáhať, aby jej vec ponúkol na
predaj, resp. jej zostane predkúpne právo zachované. Nakoľko žalovaná ani na výzvu uvedené podiely
žalobkyni doposiaľ neponúkla na predaj, žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha tak nahradenia jej

prejavu vôle spočívajúcom v uzatvorení darovacej a kúpnej zmluvy, ktorých presné znenia sú súčasťou
žalobného petitu. Obrana žalovanej spočíva v tvrdení skutočnosti, že predkúpne právo nebolo jej
právnymi predchodkyňami porušené, nakoľko prevod spoluvlastníckych podielov medzi žalovanou a
scudzovateľkami bol prevodom medzi blízkymi osobami v zmysle § 116 OZ, v ktorom prípade ostatníspoluvlastníci nemajú na prevádzané podiely predkúpne právo. Ako zásadnú otázku na posúdenie
dôvodnosti nároku žalobcu je nutné zhodnotiť, či medzi žalovanou a scudzovateľkami - p. M. a pani
R. existoval v čase prevodu vzťah blízkych osôb, a teda, či v čase prevodu mali povinnosť ponúknuť

predmet prevodu ostatným spoluvlastníkom, resp. či došlo k porušeniu predkúpneho práva, a či
uplatnený nárok žalobcovi prináleží.
Na preukázanie blízkosti vzťahu medzi žalovanou a scudzovateľkami bolo vykonané dokazovanie,
z ktorého pre súd vyplynulo, že vzťah uvedených osôb je vzťahom „blízkych osôb“ v zmysle §
116 OZ, tzn. pre súd vyplynula dostatočná intenzita a dôvernosť medzi uvedenými osobami tak,

aby uvedený vzťah zaradil do kategórie blízkych osôb. Súd takýto záver prijal predovšetkým z
výsluchov samotných scudzovateliek - svedkýň vykonaných dožiadaným súdom, kedy bolo ozrejmené,
že medzi týmito osobami existuje vzdialený rodinný vzťah (žalovaná je neter od švagrinej mamy).
Všetky sa poznajú navzájom odmalička, v podstate spolu vyrastali, stretávali sa u starých rodičov
svedkýň, obe scudzovateľky zhodne uviedli, že žalovaná im „vždy pomohla, nikdy pomoc neodmietla“.
V ťažkých životných situáciách im finančne vypomáhala, a to vyplatením dlhov na daniach, v

sociálnej poisťovni, či poplatkov za dedičské konanie, pričom túto pomoc im poskytla prednostne pred
vlastnými deťmi scudzovateliek, Uvedené osoby navzájom poznajú svoje dátumy narodenia, adresy,
rodinných príslušníkov, zdravotný stav, dosiahnuté vzdelania, prípadne predchádzajúce zamestnania.
Nestretávajú sa síce na pravidelnej týždennej, či mesačnej báze, toto však bolo vysvetlené vyšším
vekom svedkýň, tiež ich zdravotným stavom, ako aj tým, že nežijú v jednom meste, navyše svedkyne

nedisponujú vlastným telefónom, takže kontakt na ne bol zväčša cez ich deti, čo stretnutia komplikovalo.
Súd pre posúdenie intenzity vzťahu považoval za nosné práve tú skutočnosť, že žalovaná bola v
podstate jedinou osobou, ktorá svedkyniam pomohla v ťažkých chvíľach, pričom túto pomoc poskytla
napriek tomu, že tu existovali „pokrvne bližšie osoby“- vlastné deti, ktoré pomôcť zrejme nedokázali.
Uvedené napokon svojou výpoveďou potvrdil aj svedok p. S., ktorý bol častokrát prítomný pri uvedených

stretnutiach napr. v cukrárni, vzťah uvedených osôb prirovnal ku vzťahu „ako sesternice“, popísal
ho tak, že sa stretávali 3-4 krát ročne, pri rodinných príležitostiach, alebo sviatkoch, on zväčša bol
vodičom žalovanej. Námietky žalobcu o nepreukázaní blízkeho vzťahu výsluchmi svedkov, ako aj
žalovanej považoval súd za nedôvodné, zo strany žalobcu nebol predložený žiaden dôkaz o opaku.
Nižšia frekvencia stretávaní uvedených osôb nie je tak jediným meradlom blízkosti vzťahu v zmysle

argumentáciežalobcu,tentomôžebyťnahradenýinýmznakom,napríkladformouaintenzitouvýpomoci,
ktorú si strany poskytovali.
Zo samotného stanoviska oboch svedkýň zo dňa 21.07.2017 - či už v pozícii darcu ( p. M.), či
predávajúceho (p. R.), vyplýva, že ním potvrdzujú ich takmer rodinný vzťah, nakoľko im žalovaná podala
pomocnú ruku, pričom v prípade potreby obe vedia, že sa na ňu môžu obrátiť aj dnes. Potvrdzujú, že im

bol pojem blízkej osoby vysvetlený, pričom obe majú za to, že táto vzájomná blízkosť existovala v čase
uzatvorenia zmluvy a naďalej aj trvá. Rovnako v stanovisku potvrdili, že prípadnú ujmu žalovanej by
pociťovali ako ujmu im vlastnú, čo sú ochotné dosvedčiť aj pred súdom. Námietky žalobcu o zhodnom
zneníuvedenéhostanoviskaobochsvedkýň,atýmoúčelovostiuvedenéhostanoviska,súdnepovažoval
za relevantné, keďže cieľom uvedeného listinného dôkazu, ktorý obe scudzovateľky sledovali, bol

ten istý, a to preukázanie a potvrdenie blízkosti ich vzájomného vzťahu k žalovanej. Nakoľko pre
vyhotovenie uvedeného dokumentu pre ich neznalosť práva sa obrátili na toho istého advokáta, ktorý
znenie stanoviska naformuloval takmer zhodne, nie je dôvodné pre tieto okolnosti ho spochybňovať.
Súd tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že vzťah medzi žalovanou a scudzovateľkami
- p. E. R. a p. H. M. bol vzťahom blízkych osôb, v takom prípade pri prevode medzi blízkymi

osobami v zmysle § 116 OZ ostatní spoluvlastníci nemajú na prevádzané podiely predkúpne právo,
tzn., ak scudzovateľky previedli spoluvlastnícke právo na žalovanú, neboli povinné predtým ponúknuť
spoluvlastnícky podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom - žalobkyni. V takomto prípade vzťah
spoluvlastníka k blízkej osobe potom zákon považuje za významnejší, v dôsledku čoho spoluvlastníka
neobmedzuje v dispozícii s jeho podielom vo vzťahu k osobe blízkej predkúpnym právom. Z uvedeného

potom vyplýva pre súd záver, že zo strany scudzovateliek nedošlo k porušeniu predkúpneho práva, a
teda nárok uplatnený žalobou žalobkyni neprináleží, žaloba je tak nedôvodná.
Na listinné dôkazy predložené žalobcom na poslednom pojednávaní súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP
neprihliadal a nezhodnotil ich v rámci dokazovania, nakoľko tieto neboli predložené v súlade so zásadou
včasnosti, hospodárnosti a koncentrácie konania, žalobca ich mohol predložiť skôr, ich predloženie

na pojednávaní, ktoré bolo nariadené už len za účelom prednesov záverečných rečí, nebolo tak
hospodárne, súd sa nimi nezaoberal.Nad rámec uvedeného odôvodnenia súd dáva do pozornosti, že aj v prípade, ak by súd vzťah uvedených
osôbneposúdilakovzťahblízkychosôb,žalobebynebolomožnévyhovieť,atoznasledujúcehodôvodu:
V časti nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobkyňou darovaciu zmluvu, takýto nárok

žalobkyni zo žiadneho ustanovenia zákona nepatrí, nakoľko aj v prípade porušenia predkúpneho práva
by sa žalobkyňa mohla domáhať „iba“ uzatvorenia kúpnej zmluvy (resp. nahradenia jej prejavu vôle),
v žiadnom prípade nie zmluvy darovacej, nakoľko zo samotného znenia § 603 ods.3 OZ vyplýva, že
pri porušení predkúpneho práva sa môže oprávnený domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na
predaj. Skutočnosť, že predkúpne právo sa má uplatniť aj pre prípady iného scudzenia, nielen pre prípad

kúpnej zmluvy (teda aj pre prípad darovania) však neznamená, že rovnakú scudzovaciu zmluvu by mal
uzatvoriť nadobúdateľ s osobou oprávnenou z porušenia predkúpneho práva. Súd má za to, že aj v
prípade porušenia predkúpneho práva pri bezodplatnom prevode formou darovacej zmluve je možné
sa domáhať iba ponuky na predaj (napr. za všeobecnú cenu), a nie na uzatvorenie darovacej zmluvy,
tak, ako to žalobkyňa žiadala žalobným petitom.
V časti nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu zmluvu by rovnako nebolo

možné návrhu vyhovieť ani v prípade, ak by súd vzťah uvedených osôb neposúdil ako vzťah blízkych
osôb, nakoľko samotná kúpna zmluva, ktorej znenie bolo súčasťou výroku navrhovaného rozsudku,
nebola v podstatných náležitostiach totožná s pôvodne uzatvorenou kúpnou zmluvou. Nie je zrejmé,
prečo kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel v navrhovanom znení rozsudku bola stanovená
vo výške 1.773,75,- Eur, pričom pôvodná kúpna cena v zmluve zo dňa 29.04.2015 bola 4.620,- Eur.

Rovnako nie sú zrejmé veľkosti podielov, ktoré sa majú navrhovanou kúpnou zmluvou pri nahradení vôle
žalovanej previesť, nakoľko tieto nezodpovedajú prevádzaným podielom v zmluve zo dňa 29.04.2015.
Rovnako aj iné podmienky v navrhovanej zmluve nie sú zhodné. Pri porušení predkúpneho práva totiž
platí zásada, že ponuka na kúpu pre oprávnenú osobu sa musí realizovať za rovnakých podmienok,
za ktorých došlo pri scudzovacom úkone, pri ktorom bolo predkúpne právo porušené. Ak potom

návrh žalobcu neobsahoval rovnaké podmienky (minimálne v predmete a cene prevodu), pričom súd
do obsahu navrhovanej zmluvy zasahovať nemôže, takýto návrh je potom rovnako nedôvodný a
neprípustný.
Súd tak konštatuje, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobcovi prináleží žalobou
uplatnený nárok na nahradenie prejavu vôle žalovanej smerujúci k uzatvoreniu kúpnej a darovacej

zmluvy, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k porušeniu predkúpneho práva nedošlo,
nakoľko scudzovateľky boli vo vzťahu k žalovanej blízkymi osobami, a teda nebolo ich povinnosťou
ponúknuť pred scudzením podiel žalobkyni. Ak teda k porušeniu predkúpneho práva nedošlo, nevznikol
žalobcovi nárok na nahradenie prejavu vôle žalovanej, nárok uplatnený žalobou tak nie je opodstatnený,
súd ho ako nedôvodný zamietol v plnom rozsahu.

Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že predmetné konanie má charakter kontradiktórneho
a sporového konania, kedy sú to práve sporové strany, ktorých zaťažuje povinnosť uviesť súdu
skutočnosti, osvedčujúce vznik a dôvodnosť uplatneného nároku resp. v prípade obrany, uviesť súdu
skutočnosti uplatnený nárok spochybňujúce resp. úplne vylučujúce. Túto povinnosť právna teória
označuje ako povinnosť unesenia bremena tvrdenia, na ktoré následne nadväzuje aj povinnosť

unesenia dôkazného bremena. Znamená to, že sporové strany sú povinné nielen tvrdiť určité relevantné
skutočnosti, ale zároveň na ich preukázanie sú povinné označiť dôkazy. Dôkazné bremeno týkajúce sa
tvrdených skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí.
V prípade, že neunesie dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, nemôže byť v konaní úspešný. V

prípade, že sporová strana (v tomto prípade žalobca) predkladá súdu dôkazy, z ktorých nemožno bez
akýchkoľvek pochybností vyvodiť ním tvrdené skutočnosti, ktoré sa vzájomne obsahovo nedopĺňajú,
a teda nevytvárajú pravdivý a nespochybniteľný skutkový obraz, táto nemôže byť v konaní úspešná.
Súd v zmysle princípov Civilného sporového poriadku musí vziať na zreteľ všetko, čo v konaní vyšlo
najavo, pričom jeho rozhodnutie vo veci musí byť výsledkom hodnotenia obsahu všetkých dôkazných

prostriedkov. Ak teda rozhodujúce skutočnosti nie sú zrejmé z vykonaného dokazovania, súd musí
konštatovať záver o neexistencii nároku uplatneného žalobcom v konaní. Strana, ktorá v konaní
neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť v konaní úspešná. Je výlučne na strane konania, aké dôkazy
súdu predkladá. Je povinnosťou sporovej strany pred podaním žaloby zvážiť si obsah prostriedkov
svojho procesného útoku.

Preukázanie porušenia predkúpneho práva, ktoré by oprávňovali žalobcu domáhať sa na nahradenie
prejavu vôle žalovanej nebola žalobcom žiadnym spôsobom preukázaná, súd má za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a súd musel žalobu zamietnuť. Na základe tohto možno vyvodiť právny
záver o neunesení dôkazného bremena žalobcu v otázke osvedčenia aktívnej legitimácie v konaní, tzn.niejenositeľompráva,ktoréhosažaloboudomáha.Nakoľkosažalobcovivkonanínepodarilopreukázať
dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konaniavočižalobcovi,atovplnomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku“.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Rozsudok napáda v celom rozsahu a to z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. d) CSP,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm.
e) CSP, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniama§365ods.1písm.h)CSP,pretožerozhodnutiesúduprvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa má za to, že súd z vykonaného
dokazovania nesprávne vyhodnotil vzťah existujúci medzi žalovanou a svedkyňami ako vzťah blízkych
osôb v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Je síce pravdou, že žalovaná a svedkyne sú
navzájom vzájomne rodinne prepojené, ale jedná sa o vzdialenú rodinu a keďže sa nejedná o príbuzné
v priamom rade, je nutné ich blízky vzťah posudzovať na základe kritéria podľa ktorého sa iné osoby

v pomere rodinnom alebo obdobnom pokladajú za osoby navzájom blízke ak by ujmu, ktorú utrpela
jedna z nich druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Z výpovedí svedkov vyplýva, že uvedený
údajný blízky vzťah bol v období pred uzavretím zmluvy viac-menej formálny, žalovaná nedisponovala
telefónnym kontaktom na svedkyne, nepoznala adresu miesta ich momentálneho pobytu, nehovoriac
o tom, že vždy snahu o kontakt vyvíjala žalovaná a z výpovedí svedkýň nevyplynulo, že by aj oni boli

niekedy iniciatívne v nadväzovaní kontaktu so žalovanou. Žalobkyňa má za to, že pri vzťahu blízkych
osôb musí byť tento kontakt vzájomný a nie vyvíjaný iba z jednej strany. Žalobkyňa má za to, že
vznik vzťahu medzi blízkymi osobami nie je zárukou jeho konštantného trvania počas celého života
človeka. Z dokazovania, najmä z výsluchu svedkýň a žalovanej vyplýva, že k formalizovaniu vzájomných
vzťahov žalovanej a svedkýň došlo dávno v období pred uzavretím predmetných zmlúv, pričom práve

v čase uzatvorenia už nemôžeme hovoriť o existencii vzťahov blízkych osôb medzi dotknutými osobami.
Uvedený názor podľa žalobkyne vyplýva najmä z toho, že závažné životné situácie uvedené osoby
už spolu nezdieľajú, a to často zo subjektívnych dôvodov, resp. uprednostňovania vlastných záujmov.
V tomto smere vzťah blízkych osôb ani nevznikne zo dňa na deň a jeho stopa v živote človeka musí
existovať dlhšiu dobu a napĺňať znaky - predpoklady tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 116 Občianskeho

zákonníkaajvčaseprevoduspoluvlastníckehopodielu,aktýmtoprevodomnemábyťporušenézákonné
predkupné právo stávajúcich spoluvlastníkov podľa § 140 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti
žalobkyňa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.1.2013, ktoré bolo vydané pod sp.
zn. 21Cdo 808/2012 a vzhľadom na totožnosť právnej úpravy použiteľná je aj v našich podmienkach.
Odvolateľka takisto poznamenáva, že čestné vyhlásenie svedkýň vyprodukované pre toto sporové

konanie,akoajichvýpovedevtomtosmerenepreukazujú,ževzťahblízkychosôbtrvalmedzidotknutými
stranami v čase uzatvorenia zmluvy. Má na zreteli, že pri obdobných sporoch možno predpokladať
aké otázky bude protistrana svedkom klásť a je teda možné sa na ne čiastočne pripraviť. Druhou
skutočnosťou, ktorá minimálne vo vzájomnom vzťahu žalovanej a svedkýň vylučuje existenciu vzťahu
blízkych osôb je rozdielnosť zmlúv, pretože jedna svedkyňa previedla svoj podiel prostredníctvom kúpnej

zmluvy a druhá svedkyňa previedla darovacou zmluvou. Táto skutočnosť, keď jedna svedkyňa previedla
svojpodielzadarmodarovacouzmluvouadruhárovnakoveľkýpodielobdržalakúpnucenujenespornou
ujmou, ktorú pani M. utrpela. Žalobkyňa sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že zo strany žalobkyne
nebol predložený žiaden dôkaz o opaku, t.j. by že dotknuté osoby neboli blízkymi osobami. Žalobkyni
nie je zrejmé, aký dôkaz o tomto tvrdení treba predložiť. Keďže so svedkyňami a žalovanou nie je

v žiadnom kontakte, žalobkyňa nedisponuje korešpondenciou medzi týmito osobami, nemá prístup
k výpisu telefonických hovorov z mobilného čísla žalovanej a podobne. Jediná možnosť ako žalobkyňa
mohla preukázať to, čo je v rozsudku vyčítané, bolo otázkami pri výsluchu svedkýň a žalovanej, ktoré
boli smerované na relevantné skutočnosti, pričom z výpovedí svedkýň je zrejmé, že tieto sa stretávajú
sporadicky k čomu žalobkyňa sa v konaní vyjadrila. V rámci záverečnej reči žalobkyňa predložila

viaceré rozhodnutia slovenských súdov týkajúce sa dotknutej problematiky, súd však stroho konštatoval
ich predloženie zo strany žalobkyni, avšak podrobnejšie sa im nevenoval. Súdy v rámci rozhodnutí
týkajúcich sa tejto problematiky konštatovali, že ak prevodcovia v rámci kúpnej respektíve darovacej
zmluvy a so žalovanou sú síce rodinnými príslušníkmi a ich vzťah je dobrý, rodinný, príležitostne sastretávajú, sú v kontakte a poskytujú si občasnú pomoc, ale takéto prepojenie nedosahuje intenzitu
požadovanú v zákonnom ustanovení § 116 Občianskeho zákonníka, nemožno ich vzťah považovať
za vzťah blízkych osôb. Občasné návštevy či už doma alebo v inom prostredí nedosahujú intenzitu

blízkeho vzťahu osôb tak, ako to má na mysli § 116. Žalobkyňa v odvolaní uvádza tri rozhodnutia a to
rozsudok Krajského v Banskej Bystrici 12Co/154/2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
11Co 309/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/86/2019. Žalobkyňa navrhuje,
aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zmenil tak, že žalobkyni v celom rozsahu vyhovie a prizná
jej náhradu trov konania v rozsahu 100%, alebo aby podľa § 389 ods. 1 písm. a), b), c) CSP napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods. 1 súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko žalovaná v konaní bez pochybností preukázala existenciu blízkeho vzťahu medzi
pôvodnými vlastníčkami a žalovanou ako nadobúdateľom spoluvlastníckych podielov na predmetných

nehnuteľnostiach. Poukázala na skutočnosť, že nikdy nedošlo k porušeniu práv žalobkyne z
predkupného práva, že napádané prevody spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (kúpa alebo
darovanie) boli vykonané medzi osobami blízkymi. Z uvedeného dôvodu žalovaná nereagovala na výzvy
na predloženie ponuky na prevod spoluvlastníckych podielov na pozemkoch evidovaných na LV č. XX,
XXX, XXX, XXX pre k.ú. Q., medzi žalovanou v právnom postavení obdarovanej a darcom, ako aj medzi

ňou v právnom postavení kupujúcej a predávajúcim bol v čase vykonania napádaných úkonov vzájomný
citový pomer blízkych osôb v zmysle § 140 OZ, pričom vzťah spoluvlastníka k osobe blízkej je tak
významnejší ako vzťah ku spoluvlastníkovi, v dôsledku čoho neobmedzuje spoluvlastníka pri dispozícii
s jeho podielom vo vzťahu k osobe blízkej predkupným právom. Poukázala na výpovede svedkyne p.
M. p. R., na dožiadanom súde. Žalovaná súhlasí v plnom rozsahu so závermi súdu, obsiahnutými v

odôvodnení napádaného rozhodnutia. Z vykonaného dokazovania bola preukázaná blízkosť žalovanej
sp.M.aR.,žalobkyňanepreukázalaopak.Skutočnosť,ževjednomprípadebolauzavretákúpnazmluva
a v druhom prípade darovacia zmluva nemá na právne a skutkové posúdenie žiaden vplyv, tak isto ani
skutočnosť, že sa žalovaná nezúčastnila napr. na oslave narodením či na svadbe. Podané odvolanie
neodstraňuje dôvody pre zamietnutie žaloby. Žalovaná si uplatnila náhradu trov konania.

Žalobkyňa v replike uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, ako aj podaného odvolania.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedla žiadne nové skutočnosti. Čo sa týka vyjadrenia
žalovanej, že nie je možné nahradiť prejav vôle, uzatvoriť darovaciu zmluvu, žalobkyňa sa s týmto

názorom nestotožňuje, pretože v Občianskom zákonníku nie je striktne uvedené, že možno nahradiť
prejav vôle len uzatvorením kúpnej zmluvy. Ust. § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje
predkupné právo aj pre prípady iného scudzenia veci než predajom. Pokiaľ by sme použili analógiu, že
ak predkupné právo platí aj pri iných scudzovacích úkonoch, je celkom určite možné žiadať pri porušení
predkupného práva nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa rovnako ako pri kúpnej, ako aj darovacej

zmluvy.

V duplike žalovaná uvádza, že nie je procesnou povinnosťou žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu uvádzať
nové skutočnosti (všetky prostriedky procesného útoku a obrany uplatnila počas prvostupňového

konania), o to zvlášť, keď žalobkyňa riadne netvrdí a nepreukazuje žiaden relevantný odvolací dôvod.
Žalobkyňa mylne chápe tvrdenia žalovanej uvedené na strane 7 jej vyjadrenia k odvolaniu žalobkyne
voči meritórnemu rozhodnutiu. Predmetná textácia, na ktorú žalobkyňa poukazuje, nepojednáva o tom,
či je možné alebo nemožné uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva pri darovacích zmluvách,
ale o tom, aké nároky možno zo strany poškodeného podielového spoluvlastníka uplatňovať, ak k

takémuto porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka došlo. Argumentácia žalobkyne
je teda scestná a nevyporiadava sa s tým, že zamietnutou žalobou žiadala nároky, ktoré pre daný
typ žaloby nie sú prípustné. V ostatnom rozsahu poukazuje na obsah doterajších vyjadrení žalovanej,
vykonaných v konaní prvostupňovom i odvolacom. Opakovane uvádza, že podané odvolanie žiadnym
spôsobom neodstraňuje dôvody pre zamietnutie žaloby, dokonca sa ku všetkým relevantným dôvodom

ani nevyjadruje a nežiada ich ako vadné preskúmať. Žalobkyňa v prvostupňovom konaní neuniesla
dôkazné bremeno, v odvolaní nepreukazuje relevantné odvolacie dôvody. Blízkosť osôb žalovanej so
scudziteľkami bola v konaní preukázaná a sú dané objektívne zákonné dôvody, pre ktoré nie je možné
žalobe vyhovieť (aj keby žalobkyňa ustála dôkazné bremeno, ktoré však inak neustála). Žalobkyňa vkonaní žiadala priznať nároky, ktoré je ex lege nepatria. Žalovaná uplatňuje nárok na náhradu trov
konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že

odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v
odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), e), f) a h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby

zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu
(§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho

boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Predmetom konania je nárok na žalobkyne na nahradenie prejavu vôle žalovanej na uzavretie kúpnej
a darovacej zmluvy. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolacie dôvody posúdiť, či súd

prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol.

Podanou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.5.2017 sa žalobkyňa domáhala nahradenia
prejavu vôle žalovanej s uzavretím darovacej zmluvy a kúpnej zmluvy so špecifikovaným obsahom.

Súd prvej inštancie žalobu zamietol, vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že
zo strany scudzovateliek nedošlo k porušeniu predkupného práva, pretože vzťah medzi žalovanou
a scudzovateľkami – E. R. a H. M. bol vzťahom blízkych osôb a v takomto prípade pri prevode
medzi blízkymi osobami nemajú ostatní spoluvlastníci predkupné právo, teda ak scudzovateľky previedli
spoluvlastnícke podiely na žalovanú, neboli povinné predtým ponúknuť spoluvlastnícky podiel na

predaj ostatným spoluvlastníkom. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobe nebolo možné vyhovieť
v časti nahradenia prejavu vôle uzavrieť so žalobkyňou darovaciu zmluvu, pretože takýto nárok
žalobkyni nepatrí, nakoľko sa môže domáhať iba ponuky na predaj, s poukazom na ust. § 603 ods.
3 Občianskeho zákonníka. V časti nahradenia prejavu vôle žalovanej uzatvoriť so žalobkyňou kúpnu
zmluvu, navrhovaná kúpna zmluva nebola v podstatných náležitostiach totožná s pôvodne uzavretou

kúpnou zmluvou. Žalobkyňa nesúhlasí s rozsudkom súdu prvej inštancie, namieta, že vzťah medzi
žalovanou a scudzovateľkami je vzťahom medzi blízkymi osobami.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v konaní domáha nahradenia prejavu vôle žalovanej
k darovacej a kúpnej zmluve, ktoré v žalobe špecifikovala, a to z dôvodu, že ako podielová
spoluvlastníčkabolapriuzavretídarovacejakúpnejzmluvymedziinýmipodielovýmispoluvlastníkmiatoE. R. ako predávajúcou a žalovanou ako kupujúcou a H. M. ako darkyňou a žalovanou ako obdarovanou
obídená, došlo k porušeniu predkupného práva.

Odvolateľka ako dôvod nesprávnosti napadnutého rozhodnutia formálne uviedla, že neboli splnené
podmienky konania, konanie má inú vadu majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd nevykonal navrhnuté dôkazy a nesprávnosť skutkových zistení, pričom však tieto odvolacie
dôvody žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Vychádzajúc z obsahu odvolania podstatou odvolacej

argumentácie bolo tvrdenie nesprávneho právneho posúdenia.

Odvolací súd sa ako prvé zaoberal správnosťou zamietnutia žaloby na nahradenie prejavu vôle
žalovanej uzavrieť so žalobkyňou darovaciu zmluvu. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že takýto
nárok žalobkyne nepatrí, pretože v prípade porušenia predkupného práva sa žalobkyňa môže domáhať

iba uzatvorenia kúpnej zmluvy (za všeobecnú cenu), resp. nahradenia prejavu vôle, v žiadnom prípade
nie darovacej zmluvy, pretože zo znenia ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pri
porušení predkupného práva sa môže oprávnený domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj.

Odvolacísúdsanajskôrzaoberalsprávnosťouuvedenéhozáveruztohodôvodu,žepokiaľbyzáversúdu
prvej inštancie obstál, je nadbytočné zaoberať sa konkrétnymi okolnosťami o porušení predkupného
práva, ak nárok žalobkyne na nahradenie prejavu vôle uzavrieť darovaciu zmluvu nie je daný.

16. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, § 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

17. Z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza,

majúspoluvlastnícipredkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,§117).Aksaspoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Zároveň podľa ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo,
môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane
predkupné právo zachované. Zároveň podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod

neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho
úkonu nedovolá.
Ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka neobsahuje ďalšiu úpravu vecného predkupného práva,
na tieto právne vzťahy je potrebné aplikovať právnu úpravu o predkupnom práve (§ 602 až 606

Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník nevyžaduje k predaju spoluvlastníckeho podielu súhlas
ostatných spoluvlastníkov, vyžaduje rešpektovanie predkupného práva. Predkupné právo podielových
spoluvlastníkov je založené zákonom (§ 140 Občianskeho zákonníka). V rámci predkupného práva
má spoluvlastník právo kúpiť vec od iného spoluvlastníka, ak tento iný spoluvlastník chce svoj
spoluvlastnícky podiel previesť. Právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby

ponúknuť oprávnenej osobe vec (tu spoluvlastnícky podiel) ku kúpe. Zmluvná voľnosť podielového
spoluvlastníka je obmedzená zo zákona predkupným právom. Je v súlade s judikatúrou, pokiaľ sa
žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť
s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku rozsudku) by mal byť obsiahnutý text zmluvy
vychádzajúcizrovnakýchpodmienok,akosúvzmluve,nazákladektorejžalovanývec(tunehnuteľnosť-

spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené predkupné právo. Právoplatnosťou rozsudku,
ktorým je nahradený prejav vôle nadobúdateľa urobiť oprávnenému spoluvlastníkovi ponuku na
predaj spoluvlastníckeho podielu, je treba považovať návrh na uzavretie zmluvy za perfektný (§ 43a
ods. 2 Občianskeho zákonníka), t. j. že prejav vôle nadobúdateľa nahradený súdnym rozhodnutím
došiel oprávnenému spoluvlastníkovi ako osobe, ktorej bol určený. Zmluva o kúpe podielu medzi

nadobúdateľom a oprávneným spoluvlastníkom bude uzavretá, keď prijatie ponuky ku kúpe podielu
(nahradené súdnym rozhodnutím) nadobudne účinnosť (§ 44 Občianskeho zákonníka), t. j. oprávnený
spoluvlastník urobí včasné prehlásenie, že s ponukou súhlasí a vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu
dôjde k nadobúdateľovi.Ustálená súdna prax dospela k záveru, že „spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§
140 Občianskeho zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z
predkupného práva, na výber, či:

a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo
spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade
smerovaťvočivšetkýmúčastníkomzmluvyoprevodespoluvlastníckehopodielu,priktorejboloporušené
jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní,
b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi

pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na
kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak
nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu
nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa,
c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi.

Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne
ktoré z týchto riešení zvolí (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009
zo dňa 22.9.2010).
Predkupné právo ostatní spoluvlastníci nemajú, pokiaľ ide o prevod blízkej osobe. Blízkou osobou je
príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa

pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu (§ 116 Občianskeho zákonníka). Z citovaného ustanovenia vyplýva, že
blízke osoby rozdeľujeme do dvoch skupín; prvou sú príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel,
okrem tohto príbuzenstva žiadna iná podmienka (ako je u tomu pri druhej skupine) splnená byť nemusí.
Iné osoby (ak je u nich zistený rodinný alebo obdobný pomer) bez ďalšieho blízkymi osobami nie sú;

k príbuzenskému pomeru (alebo obdobnému pomeru) sa musí pridružiť podmienka, že by tieto osoby
ujmu utrpenú inou osobou, pociťovali dôvodne ako ujmu vlastnú.

K otázke, či sa prevod podľa ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka považuje aj bezodplatný
prevod, sa vyslovil už Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo/102/2005 zo dňa

25.10.2005, keď konštatoval, že „predkupné právo podielového spoluvlastníka sa uplatňuje aj pri
prevode spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej zmluvy“.

Vlastníctvo je právnym poriadkom ustanovená možnosť vlastníka vec držať, vec užívať a požívať,

prípadne s ňou disponovať podľa vlastného uváženia, ale v medziach zákona. Vec môže byť vo
vlastníctve viacerých vlastníkov (spoluvlastníctvo); podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Predkupným
právom je právo osoby oprávnenej (tu podielového spoluvlastníka) požadovať, aby mu pri prevode
bola vec najprv ponúknutá na predaj. Účelom predkupného práva je zabrániť vstupu tretej (novej)

osoby do spoluvlastníckeho vzťahu, zachovanie rovnakého okruhu spoluvlastníkov, zachovanie výšky
podielov jednotlivých podielových spoluvlastníkov; prípadne môže byť účelom zmenšovanie okruhu
podielových spoluvlastníkov. S podielovým spoluvlastníctvom je totiž spojené aj spoločné rozhodovanie
podielových spoluvlastníkov o veci; podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej veci.

Možno konštatovať, že súdna prax vníma konflikt dvoch práv spojených s vlastníckym právom a to
práva podielového spoluvlastníka na dispozíciu s predmetom jeho vlastníckeho práva a predkupným
právom podielového spoluvlastníctva. Zdôrazňuje však stanovisko, podľa ktorého aj keď je vlastnícke

právo absolútnym právom a pôsobí erga omnes, je zároveň určitým spôsobom obmedzené; výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesie byť v rozpore s dobrými mravmi; vlastnícke práva
všetkých subjektov sú rovnocenné; výkonom svojho vlastníckeho práva nesmie vlastník veci narušiť
pokojný výkon vlastníckeho práva iného. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru

primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§ 127 ods. 1 prvá
veta Občianskeho zákonníka). Naproti tomu podielové spoluvlastníctvo je v porovnaní s vlastníckym
právom navyše obmedzené práve existenciou spoluvlastníckych podielov; podieľanie sa na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločnej veci vyjadruje podiel. Oproti oprávneniam vlastníkasamostatne rozhodovať o veci Občiansky zákonník (tu ustanovenie § 139 ods. 2) v prípade podielového
spoluvlastníctva ustanovuje oprávnenie podielových spoluvlastníkov rozhodovať väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov; v prípade nedohody rozhodne na návrh podielového spoluvlastníka súd.

Zákonným ustanovením (§ 140 Občianskeho zákonníka) je obmedzené aj dispozičné právo podielového
spoluvlastníka; ak sa podielový spoluvlastník rozhodne svoj spoluvlastnícky podiel previesť, majú
spoluvlastníci predkupné právo. Ponuková povinnosť je uložená podielovému spoluvlastníkovi, ktorý
spoluvlastnícky podiel prevádza; oprávnený spoluvlastník predkupné právo môže, a nemusí využiť.

Ďalej bolo nevyhnutné prihliadať na rozdielny charakter kúpnej a darovacej zmluvy, ktorých zásadným
rozdielom je ich odplatnosť (kúpna zmluva) a bezodplatnosť (darovacia zmluva); skutočnosť, že
podielového spoluvlastníka nemožno nútiť, aby uzatvoril kúpnu zmluvu, keď mieni nehnuteľnosti
darovať a zároveň, že darca môže byť vo vzťahu k prevodu vlastníctva darovaním motivovaný aj
vzťahom k obdarovanému (bez toho, aby išlo o osoby blízke) a zároveň aj prihliadal na zákonné

znenie ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (oprávnený sa môže od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj). Vyhodnotením vzájomných súvislostí odvolací súd v zhode
so súdom prvej inštancie dospel k názoru, v prípade, ak namietaným právnym úkonom je darovacia
zmluva, triáda oprávnení obídeného spoluvlastníka ustálená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3Cdo/122/2009 zo dňa 22.9.2010 neplatí bez výhrad; v prípade darovacej zmluvy môže

obídený spoluvlastník zvoliť, či sa bude domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu (darovacej zmluvy), či sa uspokojí so zachovaním predkupného práva voči
nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, resp. či sa bude domáhať voči nadobúdateľovi, aby mu
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, a teda nahradenia
prejavu vôle, ale nie k uzavretiu darovacej zmluvy (keďže ide o predkupné právo) ale nahradenia prejavu

vôlenauzavretiekúpnejzmluvyzaobvyklúcenuspoluvlastníckehopodielu.Vtomtosmere odvolacísúd
poukazuje na závery vyslovené Krajským súdom v Banskej Bystrici v uznesení sp.zn. 15Co/42/2020-234
zo dňa 17. februára 2021 a v rozsudku sp. zn. 14Co/83/2019 zo dňa 20.8.2019, rozsudku sp. zn.
11Co/69/2021 zo dňa 28.10.2021).

Vychádzajúc z uvedeného potom nárok žalobkyne na nahradenie prejavu vôle na uzavretie darovacej
zmluvy nemá oporu v hmotnom práve, preto ďalšie dokazovanie na obranu žalovanej, že neporušila
predkupné právo bolo nadbytočné, rovnako aj odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd nepovažoval
vzhľadom na uvedené za dôvodné.

V ďalšom sa odvolací súd zaoberal správnosťou zamietnutia žaloby na nahradenie prejavu vôle
žalovanej uzavrieť so žalobkyňou kúpnu zmluvu. Súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobe
nebolo možné vyhovieť, pretože samotná kúpna zmluva v znení uvedenom v navrhovanom výroku

rozsudku, nebola v podstatných náležitostiach totožná s pôvodne uzavretou kúpnom zmluvou. Súdu
prvej inštancie nebolo zrejmé prečo kúpna cena za prevádzaný spoluvlastnícky podiel v navrhovanom
petite rozsudku bola 1.773,75 eur pričom v pôvodnej kúpnej zmluve bola kúpna cena 4.620,- eur a tiež
neboli zrejmé veľkosti podielov, ktoré sa majú navrhovanou zmluvou previesť, pretože nezodpovedajú
pôvodnej zmluve. Súd prvej inštancie vychádzal zo zásady, že ponuka na kúpu pre oprávnenú osobu

sa musí realizovať za rovnakých podmienok ako pri scudzovanom úkone. Odvolací súd za situácie, že
ani v odvolaní v tomto smere žalobkyňa neuviedla žiadnu argumentáciu, považoval závery súdu prvej
inštancie za správne.

Odvolací súd je názoru, že pokiaľ sa žalobca domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí
nedostatok prejavu vôle žalovaného, uzavrieť s ním kúpnu zmluvu, keď v petite žaloby (a vo výroku
rozsudku) by mal byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z rovnakých podmienok, ako sú v zmluve, na
základe ktorej žalovaný vec (tu nehnuteľnosť - spoluvlastnícky podiel) nadobudol a ktorou bolo porušené
predkupné právo. Žalobkyňa sa domáha vydania rozsudku na nahradenie prejavu vôle žalovanej

uzavrieťkúpnuzmluvu,pričom petitžalobyobsahujetextzmluvy,ktorývšakvpodstatnýchnáležitostiach
a to v predmete zmluvy a kúpnej ceny je v rozpore so zmluvou, ktorou žalovaná spoluvlastnícke
podiely nadobudla a ktorou malo byť porušené podkupné právo žalobkyne. Odvolací súd je názoru,
že nemohol v tomto smere vstupovať do textu navrhovaného petitu žaloby, pretože navrhovaný výrokspĺňal náležitosti je jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný. Pokiaľ teda žalobkyňa sa domáha
uzavretia kúpnej zmluvy za rozdielnych podmienok ako sú uvedené v zmluve na základe ktorej žalovaná
nadobudla spoluvlastnícky podiel a ktorou bolo porušené predkupné právo, nebolo dodržané ust. §

603 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto bolo dôvodné aj v tejto časti žalobu zamietnuť. Z tohto
dôvodu nebolo potrebné skúmať dôvody žalovanej smerujúce k preukázaniu, že predkupné právo
neporušila, pretože išlo o prevod medzi blízkymi osobami a rovnako pri tomto závere odvolacieho súdu
bola odvolacia argumentácia žalobkyne spochybňujúca závery súdu prvej inštancie na preukázanie
existencie vzťahu blízkych osôb irelevantná a odvolací súd sa ňou už nezaoberal aj s poukazom na

princíp hospodárnosti.

Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil.
Jevšaknevyhnutné,abyboloreagovanénapodstatnéarelevantnéargumentyúčastníkov/stránkonania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú
otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava
(II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľky zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie,

i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 Civilného sporového poriadku), odvolací súd
nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozsudku

súdom prvej inštancie potom odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch vecne správny, včítane
správneho a odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého výroku II. o náhrade trov prvoinštančného
konania, s použitím ust. § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku potvrdil.

V zmysle § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne
aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanej
vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnej žalobkyni. Prípadná
existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku
odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom

v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanej priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).