Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 23. január 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201078
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2318201078.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: V.. K. N.,

N.. XX.XX.XXXX, A. R. XXX/X, Š., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS
s.r.o., IČO: 47 241 543, so sídlom Hlavná 6, Šaľa, proti žalovanému: J.. H. N., N.. XX.XX.XXXX, A.
R. XXX/X, Š., právne zastúpený Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, IČO: 42 255 010, so sídlom
Hlavná 14, Šaľa, o zaplatenie 8 150,92 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 8 150,92 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8
150,92 Eur od 13.09.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou prostredníctvom právnej zástupkyni na tunajší súd 29. januára 2018
žiadala, aby súd titulom bezdôvodného obohatenia zaviazal žalovaného žalobkyni zaplatiť 8 150,92 eur
s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 150,90 eur od 13. septembra 2017 až do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a žiadala nahradiť žalobkyni trovy konania.
2. Žalobkyňa skutkovo žalobu vymedzila tak, že v rámci mimosúdneho rokovania ohľadne vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa 21. júla 2017 dozvedela, že žalovaný 10.
augusta 2009 použil jej finančné prostriedky vo výške 8 150,92 eur na úhradu výlučného záväzku

žalovaného,atoúveru,ktorýmubolposkytnutýnakúpumotorovéhovozidlapreduzavretímmanželstva.
V súčasnej dobe sa na tunajšom súde vedie súdny spor ohľadne vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v konaní sp. zn. XXC/XX/XXXX. V priebehu manželstva žalobkyňa predala
byt patriaci do jej výlučného vlastníctva, pričom finančné prostriedky získané z tohto predaja boli
prevedené na účet žalovaného, z ktorého účtu bola uhrádzaná kúpna cena za spoločný byt. Počas
trvania manželstva sa dožadovala od žalovaného, aby jej ukázal výpisy z účtu, pričom žalovaný jej účet
resp. výpis z účtu odmietol ukázať a ubezpečoval ju, že celý výťažok z predaja jej bytu bol použitý na

úhradu kúpnej ceny spoločného bytu.
3. Žalobkyňa právne odôvodňovala žalobu na základe použitia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka /
ďalej len OZ /, § 517 ods. 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.
4. Žalobkyňa spolu so žalobou súdu zaslala mailovú komunikáciu, výpis z účtu žalovaného, kúpne
zmluvy, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia s doručenkou.
5. Tunajší súd 19. februára 2018 vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 10C/4/2018-39 v zmysle žalobného
návrhu. Proti platobnému rozkazu žalovaný v zákonnej lehote podal odpor s vecným odôvodnením,

v ktorom rozporoval tvrdenie žalobkyne, že nemala vedomosť ohľadne časti použitia jej finančných
prostriedkov získaných z predaja jej bytu na zaplatenie úveru použitého na kúpu jeho motorového
vozidla. V predmetnom období strany boli manželia, žili v spoločnej domácnosti a všetky otázky týkajúce
sa vzájomného spolužitia a aj použitia finančných prostriedkov spoločne konzultovali. Kúpnu zmluvu nakúpu spoločnej nehnuteľnosti žalobkyňa podpisovala, z ktorej vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená
v dvoch častiach, a to prvá časť vo výške 19 916 Eur a druhá časť vo výške 33 194 Eur, bola
vyplatená z hypotekárneho úveru. Žalobkyňa podpisovala aj hypotekárny úver a teda je vylúčené, aby

nemala vedomosť o použití jej finančných prostriedkov. Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Spolu
s odporom súdu zaslal kúpnu zmluvu, dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve, rozhodnutie o povolení vkladu.
6. Súd platobný rozkaz vydaný 19. februára 2018 č. k. 10C/4/2018-39 zrušil uznesením z 28. marca
2018 č. k. 10C/4/2018-59, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 9. septembra 2018.
7. Z vyjadrenia žalobkyne k odporu vyplýva, že svedkyňou o ubezpečovaní žalovaného, že všetky

financie získané z predaja bytu žalobkyni budú použité na kúpu spoločného väčšieho bytu s garážou
bola matka žalobkyne J.. K. W., ktorá viackrát počula žalovaného, ako hovorí žalobkyni, že výťažok z
predaja jej bytu bude použitý na financovanie kúpnej ceny spoločného bytu a súdu predložila čestné
prehlásenie menovanej. Žalovaný zámerne neuvádzal úplne pozadie uzatvárania kúpnych zmlúv a
dodatku ku kúpnej zmluve. Prvá pôvodná Kúpna zmluva bola uzatvorená 15. júla 2018, z ktorej vyplýva,
že prvá časť kúpnej ceny vo výške 32 919 Eur mala byť uhradená do 27. júla 2009 a práve táto časť

kúpnej ceny mala byť uhradená z výťažku predaja jej bytu a zvyšok kúpnej ceny vo výške 20 191 Eur
mala byť hradená z hypotekárneho úveru. Následne žalovaný dal žalobkyni podpísať dodatok k tejto
zmluve s iným rozdelením kúpnej ceny, avšak tento dodatok mal byť uzavretý pre účely banky /nemal byť
pripojený ani k zmluve podanej do katastra nehnuteľní/ z dôvodu, aby žalovaný dostal vyšší hypotekárny
úver a z tohto úveru, aby si mohol vyplatiť svoj záväzok - úver na kúpu motorového vozidla a tiež z tohto

úveru sa mali pokryť náklady na maľovku bytu. Dodatok k zmluve nemal zmeniť prv dohodnutý spôsob
vyplatenia kúpnej ceny a táto mala byť vyplatená, tak ako bolo dohodnuté v riadnej kúpnej zmluve.
Kúpna zmluva z 08. septembra 2009 obsahuje rovnaké vyplatenie kúpnej ceny ako je uvedené v kúpnej
zmluve z 15. júla 2009, čo len svedčí o tom, že žalobkyňa svoj názor nezmenila a trvala na pôvodnej
dohode a to, že na kúpu bytu sa primárne použijú jej financie a až zvyšok sa doplatí z hypotekárneho

úveru. Žalovaný v skutočnosti ku kúpnej zmluve podanej na kataster nehnuteľnosti priložil aj dodatok
so zmeneným spôsobom financovania kúpnej ceny, ktorú skutočnosť sa žalobkyňa dozvedela až po
rozvode manželstva, keď si 03. augusta 2017 vyžiadala kúpnu zmluvu na byt a vtedy zistila, že do
katastra žalovaný vložil verziu kúpnej zmluvy z 08. septembra 2009, ku ktorej bol pripojený aj dodatok.
Ako vyplýva z nadpisu tohto dodatku, išlo o pôvodný dodatok ku Kúpnej zmluve z 15. júla 2009, čo

potvrdzuje tzv. účelové machinácie žalovaného. Podľa názoru žalobkyne jej nárok nie je premlčaný,
pretože žalobkyňa sa o skutočnom použití sumy 8 150,92 Eur dozvedela až z mailu právneho zástupcu
žalovaného z 21. júla 2017. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, pričom
žalobkyňa si svoj nárok uplatnila v rámci tejto premlčacej doby. Zo skutkového stavu jednoznačne
vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil úmyselne, a teda nemohlo dôjsť ani k

premlčaniu podľa § 107 ods. 2 OZ, pretože nedošlo k uplynutiu 10-ročnej premlčacej doby.
8.Súdvovecivypočulstrany,právnychzástupcovstrán,svedkyňu,oboznámilsaspodstatnýmobsahom
spisu a zistil tento skutkový stav vo veci:
9. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na podanej žalobe, ako aj opísaných skutkových okolnostiach
v žalobe a zdôraznila, že žalobkyňa nemala vedomosť o použití svojich finančných prostriedkov na

zaplatenie úveru žalovaného. Manželstvo strán bolo uzatvorené XX. P. XXXX a rozvedené bolo pred
tunajším súdom XX. F. XXXX sp. zn. XXP/X/XXXX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť XX. Q.
XXXX. Podľa jej názoru k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť, pretože subjektívna premlčacia doba začala
plynúť 21. júla 2017 podľa § 107 ods. 1 OZ, a keďže žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne
obohatil úmyselne , teda vedel, že peniaze použité na úhradu svojho výlučného záväzku sú výlučným

vlastníctvom žalobkyne, nemohlo dôjsť k premlčaniu ani v objektívnej 10 ročnej premlčacej doby podľa
§ 107 ods. 2 OZ. Žalobkyňa nemala žiadnu vedomosť o úmyselnom konaní žalovaného, pretože nemala
prístup k jeho účtu, nedisponovala s jeho platobnou kartou ani s výpismi z jeho účtu.
10. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť, pričom uplatnil námietku premlčacia v tomto
konaní s tým, že žalobkyňa vedela na čo budú použité jej finančné prostriedky. Žalobkyňa kúpnu zmluvu

ako aj dodatok ku kúpnej zmluve a aj hypotekárny úver podpisovala s tým, že mala vedomosť o tom, že
finančný obnos vo výške 19 916 Eur bude použitý na vyplatenie prvej časti kúpnej ceny v zmysle kúpnej
zmluvy, a teda nasledujúcim dňom t. j. 13. augusta 2009 začína plynúť premlčacia doba /12. augusta
2009 bol podpísaný dodatok ku kúpnej zmluve/. K spôsobu uzatvárania kúpnych zmlúv uviedol, že došlo
k duplicite podpisovania zmlúv, tak ako to uvádzala žalobkyňa a teda, že kúpnu zmluvu aj s dodatkom

podpísali v mesiaci august pre potreby banky. Následne na to banka schválila úver a strany uzatvorili
úverovú zmluvu 21. augusta 2009 a následne v septembri boli podpísané kúpne zmluvy aj s dodatkom,
tak ako boli predložené banke, teda s podpisom 8. septembra 2009.11. Žalobkyňa zotrvala na žalobe, pričom uviedla, že nemala žiadne pochybnosti o vyplatení kúpnej
ceny z jej finančných prostriedkov, pretože asi týždeň po úhrade kúpnej ceny sa stretla s predávajúcou,
ktorá jej odovzdala kľúče od bytu. V zmysle dohody s predávajúcimi do 27. júla 2009 mali byť vyplatené

finančné prostriedky za kúpnu cenu bytu. Okrem predmetného bytu so žalovaným kúpili aj garáž za
kúpnu cenu vo výške 6 639 Eur, ktorá kúpna cena mala byť vyplatená z jej finančných prostriedkov.
12. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Odstupom času sa už nepamätal, kedy sa podpisovali zmluvy
a dodatok a kde. V tom čase však žalobkyňa bola v 6. mesiaci tehotenstva. Dodatok k zmluve sa
podpisoval na základe poučenia zo strany banky. V tej dobe mal spotrebný úver na motorové vozidlo,

pričomzarábalokolo900Eur.Žalobkyňabolanamaterskejdovolenke,takženespĺňalibonitunazískanie
úveru. Úver sa navýšil z dôvodu, že musel splatiť spotrebný úver na auto. Z finančných prostriedkov
z predaja bytu žalobkyne zaplatil úver na auto, čím sa zvýšila bonita na získanie úveru. Nevyžiadal si
súhlas na splatenie svojho úveru z finančných prostriedkov žalobkyne a ani nevedel, prečo by ho mal
žiadať, pretože v tom čase sa so žalobkyňou o všetkom rozprávali. Potvrdil, že prístup k svojmu účtu a
aj dispozičné právo mal len on a nemal dôvod na ukázanie výpisu svojho účtu žalobkyne.

13. Svedkyňa J.. K. W., matka žalobkyne potvrdila, že z jej a manželových finančných prostriedkov si
žalobkyňa pred uzavretím manželstva kúpila byt za 1 200 000 Sk, ktorú po uzavretí manželstva predala
a keďže jej susedka predávala výhodne byt za 1 800 000 Sk strany sa rozhodli tento byt kúpiť. V tom
čase jej bývalý manžel chcel doplatiť kúpnu cenu na kúpu predmetného bytu s tým, že byt bude vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne. Žalovaný chcel prispieť nejakými peniazmi do kúpy bytu, a preto došlo

k uzatvoreniu zmluvy o hypotekárnom úvere. Tento úver navýšil jednak za účelom doplatenia kúpnej
ceny, zaplatenia jeho motorového vozidla, a prerábky bytu. Jej bývalý manžel nesúhlasil, aby kúpna
cena vo výške 1 200 000 Sk za byt žalobkyne bola prevedená na účet žalovaného, avšak žalovaný
hovoril, že tieto peniaze tam budú len chvíľu. Žalobkyňa ani ona nemali vedomosť o tom, že by žalovaný
z peňazí žalobkyne vyplatil kúpnu cenu za jeho motorové vozidlo. Túto vedomosť nadobudla žalobkyňa

až v r. 2017 v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaný ubezpečoval,
že je všetko v poriadku, pričom žalobkyňa nemala prístup k účtu žalovaného, a teda ani nevedela ako
bolo naložené s jej finančnými prostriedkami. Svedkyňa mala vedomosť o uzatvorenej kúpnej zmluve -
kúpa trojizbového bytu uzavretej 15. júla a aj dodatku, pričom žalovaný hovoril, že tento je dôležitý pre
bankové účely. Obsah dodatku však nepoznala. Počas trvania manželstva strán žalovaný hovoril, že

všetky finančné prostriedky išli na byt a garáž.
14. Z mailovej komunikácie právneho zástupcu žalovaného z 21.júla 2017 vyplýva, že prekonzultoval
návrh právnej zástupkyne žalobkyne so svojim mandantom /mimosúdne rokovanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov/ s tým ,že jeho mandant nesúhlasí so stanovenou hodnotou
nehnuteľnosti a poukázal na fakt, že byt s garážou neboli nadobudnuté spôsobom ako opisuje,

keďže z výlučných prostriedkov žalobkyne bolo pri kúpe bytu použitých len 26 555 Eur. Zostatok
bol vyplatený z hypotekárneho úveru. Úver, z ktorého bolo financované motorové vozidlo H. H.
nebol vyplatený z finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Predmetné motorové vozidlo bolo vyplatené už 10. augusta 2009 z finančných prostriedkov získaných
z predaja bytu žalobkyne. Tieto finančné prostriedky nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a nemôžu byť zohľadňované pri jeho vyporiadaní. Žalobkyňa uzatvorila kúpnu zmluvu 15. júla
2009 ako predávajúca s kupujúcim s V. R. , predmetom ktorej bol prevod vlastníctva jednoizbového bytu
za kúpnu cenu 49 800 Eur, pričom záloha vo výške 9 967 Eur bola zaplatená 10. júla 2009 a druhá
splátka vo výške 39 833 Eur mala byť uhradená predávajúcej na základe hypotekárneho úveru.
XX. V.. K. M. P. V.. Q. M. ako predávajúci uzavreli so stranami ako kupujúcimi kúpnu zmluvu 08.

septembra2009,ktorejpredmetombolakúpatrojizbovéhobytuzakúpnucenuvovýške53110Eur,ktorá
má byť vyplatená v dvoch splátkach, a to kúpna cena bytu vo výške 32 919 Eur má byť zaplatená 27. júla
2009 a druhá splátka kúpnej ceny vo výške 20 191 Eur bude uhradená na základe hypotekárneho úveru.
Predávajúci s kupujúcimi uzavreli Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. júla 2009, kde došlo k zmene
financovania kúpnej ceny, a to v článku 7., kde zmluvné strany sa dohodli, že kúpna cena vo výške 53

110 Eur bude vyplatená v dvoch splátkach, pričom prvá splátka vo výške 19 916 Eur bude kupujúcim
zaplatenápreduhradenímdruhejsplátkyadruhásplátkavovýške33194Eurbudeuhradenánazáklade
hypotekárneho úveru. Dodatok ku kúpnej zmluve bol uzatvorený 08. septembra 2009. Správa katastra
Š. rozhodla o povolení vkladu č. vkladu XXXX/XXXX. Rozhodnutie bolo vydané XX. Y. XXXX. Žalobkyňa
do spisu založila kúpnu zmluvu, na predmetný trojizbový byt, podpísanú 15. júla 2009 a dodatok č. 1

podpísanú 12. augusta 2009 v takom istom znení, ako predložil právny zástupca žalovaného, avšak
kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve boli datované 08. septembra 2009. Žalobkyňa do spisu
založila príkaz na úhradu z 27. júla 2009, ktorým došlo k úhrade kúpnej ceny vo výške 39 833 Eur za
byt žalobkyne zo strany kupujúceho pána V. R..16. Strany z VÚB banka uzatvorili zmluvu o poskytnutí Flexi hypotéky z 21. augusta 2009. Predmetom
úverovej zmluvy bol záväzok banky poskytnúť dlžníkom peňažné prostriedky, ktoré sa dlžníci zaviazali
použiť na dohodnutý účel a úver vrátiť a zaplatiť úroky z úveru a plniť riadne a včas ďalšie povinnosti

založené zmluvou. Zo zmluvy a jej prílohy vyplýva, že banka stranám poskytla úver vo výške 33 194 Eur.
17. Z výpisu účtu žalovaného vyplýva, že 28. júla 2009 bola prevedená finančná čiastka vo výške 39
833 Eur od V. R.. Žalovaný 10. augusta 2009 splatil svoj úver vo výške 8 150,92 Eur, suma 19 916,-Eur
bola použitá na zaplatenie prvej časti kúpnej zmluvy pánovi M. a 04. septembra 2009 bola zaplatená
kúpna cena za garáž vo výške 6 639 Eur na účet M. N..

18.ZpripojenéhospisuOkresnéhoúradu,katastraŠ.vyplýva,žekatastrubolapredloženákúpnazmluva
uzatvorená medzi stranami ako kupujúcimi a predávajúcimi manželmi M., podpísaná 07. septembra
2009. Správa katastra Š. vydala rozhodnutie o povolení vkladu 1. októbra 2009 č. vkladu M. XXXX/
XXXX.Katastrálnemuúradubolapredloženáajkúpnazmluvadatovaná08.septembra2009sdodatkom
datovaným 08. septembra 2009.
19. Žalobkyňa do spisu založila Čestné prehlásenie svojej matky J.. K. W. z 12. apríla 2018, v ktorom

prehlásila, že žalobkyňa svoj byt predala s tým, že peniaze budú použité na kúpu bytu a garáže na R.
ulici č. X. Mala vedomosť o tom, že peniaze za byt predaja žalobkyne vo výške 39 833 Eur boli poslané
na účet žalovaného a na vlastné uši počula, ako žalovaný hovoril o tom, že peniazmi získanými z predaja
dcérinho bytu sa vyplatí nový byt spolu s garážou a nebude treba veľa dokladať z hypotéky. Potom
počula, ako išli pozrieť nový byt, kedy znovu žalovaný ubezpečoval žalobkyňu, že peniaze, ktoré boli

zaslané na jeho účet, budú použité na kúpu nového bytu s garážou a zvyšok sa vyplatí z hypotéky ,
ktorú si on zoberie na seba.
20. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec právne uzatvára:
21. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22. Podľa § 107 ods. 1, 2 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23.Podľa§517ods.2OZ akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24.Podľa§3nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.výškaúrokovjeopäťpercentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
25. V danom prípade predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré získal žalovaný
na úkor žalobkyne bez právneho dôvodu. V § 451 odseku 1 OZ je vyjadrená všeobecná zásada, že
ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku

je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi
tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor
koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne
neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len
vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť.

26. Ustanovenie § 451 odseku 2 OZ vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon uvádza štyri
formy bezdôvodného obohatenia. V prejednávanej veci ide o majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa
plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. forme. Súd
na základe zisteného skutkového stavu mal za preukázané, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva

nadobudla do svojho výlučného vlastníctva jednoizbový byt, ktorý kúpnou zmluvou uzavretou 15. júla
2009 previedla na kupujúceho V. R.É. za kúpnu cenu 49 800 Eur, ktorá bola zaplatená v dvoch splátkach,
a to 9 967 Eur bola zaplatená 10. júla 2009 a druhá časť vo výške 39 833 Eur bola prevedená na
účet žalovaného. Strany v čase trvania manželstva uzavreli ako kupujúci s manželmi M. kúpnu zmluvu
uzavretú 15. septembra 2009 za kúpnu cenu vo výške 53 110 Eur, ktorá mala byť vyplatená v dvoch

splátkach, a to prvá časť vo výške 32 919 Eur mala byť zaplatená 27. júla 2009 a druhá splátka mala byť
vyplatená z hypotekárneho úveru vo výške 20 191 Eur. Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 15. júla 2009
uzavretý 12. augusta 2009 zmenil výšku zaplatenia kúpnej ceny v dvoch splátkach. Prvá splátka vo
výške 19 916 Eur mala byť zaplatená pred uhradením druhej splátky kúpnej zmluvy a druhá splátka vovýške 33 194 Eur mala byť uhradená z hypotekárneho úveru. Pre potreby banky strany kúpnej zmluvy
predložili Okresnému úradu Š.P., katastrálny úrad kúpnu zmluvu a dodatok ku kúpnej zmluve datované
08. septembra 2009. Strany s manželmi M. uzavreli kúpnu zmluvu na kúpu stavby - garáž so súpisným

číslom XXXX, postavenej na pozemku parcela č. XXX/X, pozemok parcela č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2 za kúpnu cenu 6 639 eur, ktorá bola vyplatená z finančných prostriedkov
žalobkyne prevodom z účtu žalovaného.
27. V prejednávanej veci bolo dôležitou otázkou zistenie, či žalobkyňa mala alebo nemala vedomosť
o vyplatenú úveru žalovaného použitého na kúpu jeho motorového vozidla, ktorá skutočnosť bola

rozporovaná zo strany žalovaného. Žalobkyňa a v konaní vypočutá svedkyňa jednoznačne uviedli, že
žalobkyňa túto vedomosť nemala, pričom zo strany žalovaného bola ubezpečovaná, že jej finančné
prostriedky boli požité na kúpu bytu, resp. jej časti v zmysle kúpnej zmluvy, garáže a časť peňazí
bola použitá na maľovanie bytu. Žalovaný potvrdil, že si nevyžiadal súhlas na splatenie svojho úveru
z finančných prostriedkov žalobkyne a ani nevedel prečo by ho mal žiadať, pretože v tom čase sa so
žalobkyňou o všetkom rozprávali. Potvrdil, že prístup k svojmu účtu a aj dispozičné právo mal len on a

nemal dôvod na ukázanie výpisu svojho účtu žalobkyne. Kúpna zmluva datovaná 08. septembra 2009
bola podpísaná pre bankové účely. Svoj úver zaplatil z finančných prostriedkov žalobkyne, aby sa zvýšila
bonita za účelom uzavretia hypotekárneho úveru.
28. Súd sa zaoberal otázkou premlčania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany
žalovaného. V danom prípade súd aplikoval na daný prípad ustanovenie § 107 ods.1, 2 OZ. Právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa § 100 ods.
1. Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené podobne ako pri
premlčaní práva na náhradu škody (§ 106). Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia
sa teda môže premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods.
2). Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného

bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia
premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr
vzniknúť. V desaťročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí

vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy)
musí smerovať k bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného
obohatenia. Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom
by si ho úmyselne ponechal. Ak nie sú splnené podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu, platí
trojročná objektívna premlčacia doba, a to aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia

vôbec nezavinil. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou. Subjektívna
premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho

získal,saoprávnenýdozvievtedy,keďpoznáskutkovéokolnosti,zktorýchmožnousudzovaťnazískanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch),
že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Aj v tomto prípade rozhoduje skutočná, a
nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1.
29. Vdanomprípadepremlčaciasubjektívnalehotazačalaplynúťdňom21.júla2017,kedysažalobkyňa

dozvedela o použití sumy 8 150,92 Eur z mailu právneho zástupcu žalovaného. Žaloba bola podaná
na tunajší súd 29. januára 2018, takže žaloba bola podaná včas. Zo zisteného skutkového stavu
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa na úkor žalobkyne obohatil úmyselne / mal vedomosť, že peniaze
použité na splatenie jeho úveru sú majetkom žalobkyne bez jej súhlasu, ktorú skutočnosť potvrdil na
pojednávaní sám žalovaný / bez súhlasu žalobkyne. Neobstojí v tomto smere tvrdenie žalovaného, že

o všetkom sa ako manželia rozprávali a žalobkyňa vedela o tomto použití jej finančných prostriedkov
alebo, že kúpna zmluva a dodatok ku kúpnej zmluve boli podpisované pre účely banky z dôvodu, že
v konaní bol preukázaný opak jeho tvrdenia. Súdu okrem tvrdenia skutkových okolností nepredložil
ani jeden dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia. Nie je rozhodujúce, že žalobkyňa sa mohla dozvedieť
o vzniku bezdôvodného obohatenia pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Vyžaduje sa skutočná a nie

iba predpokladaná vedomosť, ktorá skutočnosť má vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd uzatvára,
že žalovaný konal úmyselne a jedná sa o nepriamy úmysel podľa § 15 ods. 1 Trestného zákona, podľa
ktorého trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojim konaním môže také porušenie
aleboohrozeniespôsobiť,apreprípad,žehospôsobí,bolstýmuzrozumený.Začiatokobjektívnejlehotyzačal plynúť dňom poskytnutia plnenia, t. j. 10. augusta 2009, resp. nasledujúcim dňom a premlčacia
doba uplynula 11. augusta 2019. Žaloba na súd bola podaná 29. januára 2018, teda v rámci neuplynutia
premlčacej doby.

30. Ďalšie argumenty strán súd považuje pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa s
nimi osobitne vyporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené medzi stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

pripomienku,aodpoveďnakaždújednupoznámku,pripomienku,alejenevyhnutné,abyboloreagované
na podstatné a relevantné argumenty strán / porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II ÚS 251/04, III. ÚS 209/09 a pod. /. Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa
ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, avšak nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
31. Z hore uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudkus tým, že

žalobkyni súd priznal aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 8 150,92 eur od 13. septembra
2017 až do zaplatenia, teda nasledujúcim dňom ako žalovaný vyplatil úver na kúpu motorového vozidla.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa, ktorá mala plný úspech v
konaní,súdjejpriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100%trovkonania. Ovýškenáhradytrovkonania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Odvolanie proti rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.