Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/99/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718201088
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718201088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkýň: 1/ Mgr.
N. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX a 2/ Mgr. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, H. H.,
proti žalovanému: Ing. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, U. U., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin
č.k. 15C/15/2018-286 zo dňa 1. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e vo výroku IV. a konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j evo zvyšnej časti (výroky I. - III.,V.).

III. Žalobkyne 1/ a 2/ majú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) rozhodol tak, že
zrušil (výrok I.) podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/, žalobkyne 2/ a žalovaného k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Martin, odbor katastrálny, pre
katastrálne územie a obec S., na Liste vlastníctva č. XX a to rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený

na pozemku parcely registra „C", parcelné číslo 206 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557 m2
a k pozemkom parcely registra „C", parcelné číslo 206 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 557
m2, parcelné číslo 208 - záhrady o výmere 147 m2 a vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam
prikázal (výrok II.) do podielového spoluvlastníctva žalobkyne 1/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
5/8 a žalobkyne 2/ vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3/8. Žalobkyni 1/ súčasne uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 7 126,49 eur a žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 7 126,49
eur a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol

(výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie pri aplikácii § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1, 2 OZ (citované v napadnutom rozsudku)
východiskovo konštatoval, že zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti. Za preukázanú považoval snahu žalobkýň aj žalovaného
o dohodu v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, v konečnom dôsledku
však k uzavretiu dohody nedošlo. Podľa okresného súdu žalobkyne správne označili ako strany sporu

všetkých spoluvlastníkov, nakoľko súd nemôže prejednať návrh len s niektorými zo spoluvlastníkov. Súd
jeviazanýnávrhomnazrušeniepodielovéhospoluvlastníctva,noniejeviazanýnavrhovanýmspôsobom
vyporiadania. Žalobkyne alternatívne navrhovali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo buď tým
spôsobom, že súd zruší a prikáže žalobkyniam 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel žalovaného a zároveňuloží im povinnosť zaplatiť žalovanému za spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu, alebo súd zruší
podielové spoluvlastníctvo, prikáže nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou
zaplatiť primeranú náhradu žalobkyniam podľa veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu.

3. Okresný súd ďalej vychádzal zo zistenia, že predmetom dedičského konania, ktoré prebehlo po
N. D. (17D/538/03 - č. l. 233 až 239 spisu), boli aj nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX.
Žalobkyne mali za to, že súčasťou predmetných nehnuteľností je aj samostatne stojaca garáž, kde
uvedené sa prejavilo aj v znaleckom posudku, ktorý si dali vypracovať v súvislosti s ohodnotením týchto
nehnuteľností - znalecký posudok č. 65/2017, č. l. 16 spisu - z ktorého je zrejmé, že znalec ohodnotil

predmetné nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX na celkovú sumu 60.100 eur, v rámci
toho ohodnotil aj stavby, ktoré sa nachádzajú na parcele č. 206, vrátane samostatne stojacej garáže,
ktorej hodnotu stanovil na sumu 3 088,03 eur. Žalovaný v priebehu konania súhlasil so zrušením a
vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, ako navrhovali žalobkyne, okrem samostatne stojacej
garáže, nakoľko túto mal záujem vlastniť a zároveň žiadal, aby bolo zriadené vecné bremeno, teda
právo prechodu k predmetnej garáži, pokiaľ by ju rozdelením dostal do svojho výlučného vlastníctva.

Zároveň, ale žalovaný v priebehu konania dal návrh na dodatočné prejednanie dedičstva ohľadom tejto
samostatne stojacej garáže, nakoľko jej bolo pridelené súpisné číslo a vydané stavebné povolenie.
Po skončení dodatočného dedičského konania - 18D/378/2019, č. l. 268 spisu - mal okresný súd
preukázané, že samostatne stojaca garáž na parcele č. 206 ako 1-ica stavby je vo vlastníctve viacerých
podielových spoluvlastníkov, t. z. nielen žalobkýň a žalovaného, ale aj ďalších tretích osôb, ktoré neboli

označené ako strany sporu v tomto konaní. Preto sa v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva
v tomto konaní nemohol zaoberať nehnuteľnosťou - samostatne stojacou garážou, a v tejto časti
návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie,kdenebolioznačenévšetkystranysporu-všetcipodielovíspoluvlastnícisamostatnestojacej
garáže, súpisné číslo . na parcele č. 206. Zároveň návrh žalovaného, že je potrebné vylúčiť z konania

pozemok,naktoromsanachádzasamostatnestojacagarážatedahorozdeliť,považovalzanedôvodný.
Žalobkyne sú totiž podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností, ktoré navrhli vyporiadať v rámci tohto
konania stranami sporu s väčšinovými podielmi a tie s týmto spôsobom vyporiadania nesúhlasili.
4. Súd prvej inštancie v danej spojitosti zdôraznil, že v prípade, že by k tomu takto došlo, znížila by
sa hodnota rodinného domu, ktorý je predmetom konania, rovnako by bol problém aj s prístupovou

cestou k samostatne stojacej garáži. Žalobkyne 1/ a 2/ na pojednávaní uviedli, že sú si vedomé tej
skutočnosti, že na ich pozemku je samostatne stojaca garáž vo vlastníctve ďalších osôb, ktorú je
potrebné vyporiadať a že sú povinné umožniť prístup týchto osôb k tejto samostatne stojacej garáže.
Podľa názoru súdu okresného je rozdelenie nehnuteľnosti, podľa geometrického plánu č. 14/2019
predloženého žalovaným (č. l. 179 spisu), ktorým bola rozdelená pôvodná parcela č. 206 na parcelu

č. 206/1, 206/2 a 206/3 s tým, že na parcele č. 206/2 stojí predmetná samostatne stojaca garáž,
z praktického hľadiska nevhodné a rozdelením predmetnej parcely by sa nevyriešili ďalšie vzťahy v
súvislosti s nehnuteľnosťou - samostatne stojacou garážou, ktorá sa na predmetnej parcele nachádza,
nakoľko táto je v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Zároveň je potrebné zvážiť, nakoľko je
možné od spoluvlastníkov požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci, a či

vôbec sú ochotní týmto spôsobom vyporiadať podielové spoluvlastníctvo.

5. Z opísaných dôvodov okresný súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo prikázaním nehnuteľnosti
do vlastníctva žalobkýň 1/ a 2/. Čo sa týka primeranej náhrady, vychádzal z vyhotoveného znaleckého
posudku, ktorý strany sporu nenamietali. Každá zo žalobkýň sa stala výlučnou vlastníčkou 1/8-iny

spoluvlastníckeho podielu žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach, preto je povinná vyplatiť tomu
zodpovedajúcu náhradu.

6. Pokiaľ ide o trovy konania, súd prvej inštancie vymedzil, že zásadu úspechu strany sporu
vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky

okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol postoj jednotlivých strán
sporu ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva, a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové
spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnať s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým, či
súd podielové spoluvlastníctvo zrušil, a akým spôsobom ho vyporiadal. Boli to práve žalobkyne,
ktoré mimosúdne, ako aj v samotnom súdnom konaní navrhovali zrušiť podielové spoluvlastníctvo a

vyporiadať ho spôsobom prikázania buď do ich výlučného vlastníctva, alebo do výlučného vlastníctva
žalovaného s povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu. Súd takto aj rozhodol, preto sú to žalobkyne,
ktoré s ohľadom na ich postoj vo veci a výsledok konania, je potrebné považovať za úspešnú stranu
sporu konania s nárokom na náhradu trov konania.7. Ďalej okresný súd v danej spojitosti argumentoval, že žalovaný mal už od začiatku súdneho konania
výhradykusporiadaniuspoluvlastníctvaprikázanímvšetkýchnehnuteľnostíbuďdovlastníctvažalobkýň,
alebo do jeho vlastníctva, nakoľko mal záujem reálne rozdeliť predmetné nehnuteľnosti, s tým, že by si

on ponechal vo výlučnom vlastníctve samostatne stojacu garáž, voči ktorej sa v rámci tohto konania aj
domáhal, aby bola predmetom konania o novoobjavenom dedičstve po poručiteľovi N. D.. V konečnom
dôsledku predmetná nehnuteľnosť, čiže samostatne stojaca garáž bola prejednaná len v podiele 1/2 s
tým, že vlastníkmi sa stali viaceré fyzické osoby, nielen žalobkyne a žalovaný. Z tohto dôvodu uvedená
garáž nemôže byť predmetom konania, ktoré skutočnosti vzišli v priebehu konania.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci
na ďalšie konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeny rozsudku tak, že vlastníctvo parcely „C" - KN č.
206/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 24 m2 a parcely „C" - KN č. 206/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 77 m2 podľa GP č. 14/2019 prikazuje žalovanému vo veľkosti 1/1 spolu so zriadením
práva prejazdu motorovým vozidlom na parcele „C" - KN č. 206/3 v prospech žalobkyne 1/ a žalobkyne

2/. Žalobkyňa 1/ by potom bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 5.556,07 eur a žalobkyňa 2/ sumu
6.184.24 eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
9. Odvolateľ opísal/zopakoval priebeh konania s dôrazom na situáciu okolo samostatne stojacej garáže,
vo vzťahu ku ktorej predložil viacero alternatív riešenia. Zdôraznil, že hoci sudkyňa informovala, že v
dedičskom spise videla zmienku o samostatne stojacej garáži, v uvedenom spise nie je absolútne žiadna

zmienka o garáži, pri dedení sa to opomenulo. Preto aby samostatne stojaca garáž právne existovala a
súd mohol vlastníctvo rozdeliť, žalovaný opätovne otvoril dedičské konanie 17D538/03. Následne tým,
že súd prikázal spoluvlastnícky podiel žalovaného žalobkyniam, odvolateľ prišiel o vlastníctvo parcely
206/2 a teda prístup k samostatne stojacej garáži, ktorej je majiteľom a užívateľom. Toto rozhodnutie
pritom nie je v súlade s účelným využitím veci podľa § 142 ods. 1 OZ, keďže samostatne stojaca garáž

teraz stojí na cudzom pozemku. Podľa žalovaného disponuje hmotnoprávnym nárokom na túto parcelu
a rozhodnutím súdu došlo k jeho znevýhodneniu ako majiteľa garáže.
10. Odvolateľ tiež okresnému súdu vytýkal, že zamietol žalobu vo zvyšku, hoci žaloba „neobsahovala
žiadny zvyšok". Domnieva sa tiež, že rozsudok nie je sudkyňou podpísaný. V závere je jeden podpis,
ktorý je však pri mene I. C. ako osoby zodpovednej za správnosť. Rozsudok dostal do rúk priamo

od sudkyne hneď po vyhlásení rozsudku. Neobdržal však doklad o elektronickom podpise. Písomné
vyhotovenie rozsudku však podpisuje sudca. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený
sudca a dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
11. Žalovaný v súvislosti s tvrdením súdu, že obidve strany mali snahu o dohodu pre vysporiadanie
vlastníctva pripomenul, že počas súdneho konania adresoval žalobkyniam množstvo ponúk na

mimosúdnu dohodu, ktoré žalobkyne ignorovali.
12. Podľa odvolateľa síce žalobkyne skutočne (ako tvrdí súd) správne označili ako strany sporu všetkých
podielových spoluvlastníkov, avšak žaloba obsahuje vadu, pretože žalobkyne chceli v tichosti získať aj
neevidovanú samostatne stojacu garáž, pričom vedeli, že je neevidovaná, preto ju oficiálne nezahrnuli
do žaloby, čím porušili 132 ods. 1 CSP, t.j. povinnosť pravdivo opísať skutočnosti. Napriek tomu ich súd

nevyzval na späťvzatie žaloby.
13. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, v zmysle ktorého (záveru) nebolo možné, pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie (keď neboli v žalobe označené tretie osoby z dodatočného
dedičského konania), zaoberať sa vysporiadaním predmetnej garáže a ktorý záver je v rozpore s § 161
CSP. Majitelia samostatne stojacej garáže, vrátane tretích osôb mimo sporu podľa predpisov

hmotného práva majú hmotnoprávny nárok na parcelu 206/3 minimálne vo veci zriadenia ťarchy pre
prístup ku garáži a takisto majú hmotnoprávny nárok na parcelu 206/2. Majú teda byť vecne legitimovaní
v konaní 15C/15/2018. Nesprávny je tiež tvrdenie súdu, že žalovaným navrhované rozdelenie by
spôsobovalo problémy s prístupovou trasou k samostatne stojacej garáži, nakoľko problém s prístupom
jepráveteraz,kedy majiteliasamostatnestojacejgaráže,vrátanejehoakojedinéhoužívateľasanemajú

ako dostať ku garáži. Hoci súd pripustil, že žalobkyne sú si vedomé toho, že musia umožniť prístup
majiteľom garáže, neexistuje žiadna povinnosť, ktorá by vravela o tom, že žalobkyne musia pustiť cez
svoj pozemok iných ľudí - majiteľov garáže.
14. Odvolateľ zopakoval, že § 142 ods. 1 OZ predpokladá najskôr rozdelenie vlastníctva a ak vlastníctvo
nie je možné rozdeliť, tak ho prikáže v celosti jednej zo strán. Naviac, on je jediným užívateľom

dotknutej garáže. Pokiaľ sudkyňa v danej súvislosti argumentovala, že rozdelením vlastníctva by sa
znížila hodnota rodinného domu, žalovaný jej vytýkal, že (sudkyňa) nie je znalcom. Uzavrel, že súd
akceptoval celú radu klamstiev od žalobkýň, ktorými chceli získať pred súdom výhodu počas konania.15. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobkyne uviedli, že žalovaný zasahuje do
kompetencie súdu, svojvoľne si vykladá procesné podmienky a snaží sa predlžovať súdne konanie. Je
síce pravdou, že prichádzal s rôznymi ponukami na mimosúdny zmier, jeho ponuky však boli nevýhodné,

ponúkanésumypodhodnotenéažalovanýichnikdynepodložilžiadnymznaleckýmposudkom.Obdobne
zodpovedá skutočnosti, že ho kontaktovala JUDr. Bezáková za účelom mimosúdneho vyriešenia
spoločných nehnuteľností, žalovaný sa však s ňou odmietol stretnúť.
16. Žalobkyne nesúhlasili s vyjadrením, že žalovaný nepozná názor ostatných spoluvlastníkov garáže
(matiek sporových strán). Už na dedičskom konaní po zosnulom N. D. sa obe matky (J. D. a Z. D.)

vyjadrili, že sa chcú zrieknuť svojich podielov, v prospech svojich 3 detí (vnúčat po N. D.) a obe
vyjadrili jasne, že o dedičstvo - predmetnú garáž nemajú záujem. Za takýchto okolností by boli po
dedičskom konaní spoluvlastníci len traja - tak ako v predmetnom súdnom spore. Jedine žalovaný
však na dedičskom konaní toto riešenie odmietol, a týmto jeho konaním spôsobil, že vznikli ďalší
spolumajitelia garáže.
17. Žalobkyne zdôraznili, že nie je v ich záujme situáciu komplikovať. Pokiaľ žalovaný píše, že garáž

využíva, toto nemôžu potvrdiť ani vyvrátiť, nakoľko kľúče od garáže (ktoré bývali vždy na jednom mieste
v dome po starých rodičoch) už nie sú na mieste, pravdepodobne ich má žalovaný. Aj keď sú teda
tiež vlastníčky garáže, nemajú do nej prístup a žalovaný ju výlučne využíva bez vzájomnej dohody.
Napriek tomu mu nikdy nerobili problémy, od začiatku išli do súdneho sporu s jediným cieľom, vyriešiť
spoluvlastníctvo v predmetnej nehnuteľnosti, keďže vzájomná dohoda spoluvlastníkov nebola možná.

18. V následnom stanovisku k predmetnému vyjadreniu žalovaný uviedol, že súdy na území Slovenskej
republiky sú nezávislé a tak nie je možné zasahovať do kompetencie súdu. Zdôraznil, že žalobkyne sú
tými osobami, ktoré veci chcú riešiť konfliktne a zdĺhavo na súde. Dňa 25.3.2017 mali uzavretú dohodu o
vysporiadaní predmetného vlastníctva, avšak žalobkyne dohodu porušili, uskutočnili podvod a unáhlene

dali vec na súd. V ďalšej časti podania zopakoval svoje skoršie tvrdenia týkajúce sa garáže a dodal, že
žalobkyne o legalizáciu garáže nemali záujem, dokonca prehlásili, že oni by tú garáž chceli zbúrať. On
jediný vykonáva na vlastné náklady starostlivosť a údržbu o vlastníctva, a to aj za žalobkyne.

19. Napokon, v poslednom vyjadrení žalobkyne uviedli, že ak je naozaj v záujme žalovaného

nepredlžovať súdny spor a chce ho, ako sám píše, urýchlene vyriešiť, navrhujú, aby prijal riešenie
uvedené rozsudku, s ktorým on sám na pojednávaní súhlasil a celá vec bude vyriešená. Žalovaný ich
opakovane krivo obviňuje z klamstiev a podvodov, porušenia dohôd. Dohodu o vysporiadaní nemali,
keby ju mali, tak už sú dohodnutí a neriešia vec touto cestou.
20. Žalovaný opakovane posielal zmätočné a nevýhodné ponuky, niektoré z nich vôbec nevychádzali

z hodnoty uvedenej v znaleckom posudku. Ďalšou z množstva jeho ponúk je list z 23.3.2020, kde
sa vyjadril, že má záujem o odkúpenie podielu predmetnej nehnuteľnosti a podielu na garáži. Je teda
dôvod predpokladať, že v súčasnosti podľa toho má o nehnuteľnosť záujem? Ich návrh obsahoval
obidve alternatívy, aby si predmetnú nehnuteľnosť kúpil žalovaný, alebo aby ju odkúpili oni, keďže
žalovaný striedavo prejavuje záujem nehnuteľnosť odkúpiť, alebo potom odpredať. Ich návrh nie je

zmätočný, nakoľko vychádza zo znaleckého posudku a v priebehu súdneho sporu je stále rovnaký.
Návrhy žalovaného sa naopak bohužiaľ stále menia.
21. Žalobkyne ďalej uviedli, že voči nim nie je vedené žiadne trestné konanie a nie sú si vedomé
spáchania trestného činu, aj keď ich žalovaný opakovane obviňuje. Aktívne riešia s príslušnými úradmi
otázkupredmetnejgarážeajejkolaudáciealegalizácie,niejetedapravda,žetútovecneriešia.Rovnako

nie je pravdou, že ako jediný vykonáva žalovaný údržbu nehnuteľnosti, a uhrádza náklady s tým spojené.
Žalovaný rovnako ako oni nebýva v obci Ďanová, preto nie je zrejmé, prečo musí parkovať auto v obci
a v nehnuteľnosti, kde nebýva. Ako sám píše je jediným užívateľom garáže a to aj napriek faktu, že
táto garáž nie je skolaudovaná/zlegalizovaná. Garáž tiež výlučne užíva bez predchádzajúcej vzájomnej
dohody spoluvlastníkov. Nemá žiadny právny dôvod, ani nárok, aby získal garáž, alebo parcelu pod ňou

do svojho výlučného vlastníctva. Podľa súčasnej veľkosti podielov je menšinový spoluvlastník. Uzavreli,
že chcú spoluvlastnícke vzťahy vyriešiť, nie v nich s žalovaným zotrvať.

22. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
- neúspešná - strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal

vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) rozsudok okresného súdu potvrdil vo výrokoch (I. až III. a V.) o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva a o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP a vo zvyšnej časti (výrok IV.) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a konanie (v tejto časti)
zastavil podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 1,2 CSP.

23. Primárne je správnou námietka odvolateľa o neopodstatnenosti výroku o zamietnutí žaloby vo
zvyšku. Touto zvyšnou časťou mal súd prvej inštancie na mysli (viď bod 14 posledná veta odôvodnenia
napadnutého rozsudku) samostatne stojacu garáž (na parcele č. 206). Ako však vyplýva z obsahu
žaloby, žalobkyne predmetnú garáž neoznačili/nevymedzili za predmet tohto súdneho konania a ani z
následného priebehu súdneho konania nevyplýva relevantná/kvalifikovaná zmena, na základe ktorej

by sa predmetom konania garáž stala dodatočne/neskôr. Výrokmi I. a II. o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva teda súd prvej inštancie obsiahol/usporiadal celý predmet daného
súdneho sporu, v dôsledku čoho je výrok o zamietnutí žaloby „vo zvyšnej časti" nadbytočný a
neopodstatnený, čo viedlo k jeho zrušeniu odvolacím súdom a zastaveniu konania v tejto časti. Došlo
totiž k prekročeniu žalobného návrhu, t.j. v dotknutej/zrušenej časti absentuje procesná podmienka -
žalobný návrh.

24.Sďalšou/ostatnouodvolacouargumentáciousavšakužniejemožnéstotožniť.Pokiaľideoprocesnú
námietku o absencii podpisu sudkyne, odvolací súd upriamuje pozornosť odvolateľa na znenie § 61 ods.
1,2vyhláškyMSSRč.543/2005Z.z.oSpravovacomakancelárskomporiadkupreokresnésúdy,krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, v zmysle ktorých prvopis rozhodnutia súdu autorizuje

predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal. Rovnopis rozhodnutia
vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis
podľa prvej vety možno nahradiť doložkou o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia
toho, kto autorizoval prvopis vrátane dátumu autorizácie a spisovej značky.
25. V posudzovanej veci je prvopis rozsudku (viď č. l. 290 spisu) podpísaný vlastnoručne zákonnou

sudkyňou a rovnopis rozsudku - ako tvrdí samotný odvolateľ - je podpísaný vlastnoručne osobou
zodpovednou za správnosť jeho vyhotovenia. Tým sú splnené požiadavky na formálne náležitosti
písomného vyhotovenia rozsudku a bezpredmetnou je preto požiadavka odvolateľa na doklad o
elektronickom podpise.
26. Neobstojí ani subjektívny pohľad/názor žalovaného na potrebu aplikácie ustanovenia § 138

CSP (výzva súdu na späťvzatie žaloby pri jej zjavnej nedôvodnosti). Skutkové tvrdenia v znení ako
ich vymedzili žalobkyne v podanej žalobe totiž neodôvodňujú postup súdu v zmysle predmetného
ustanovenia. Naopak, sú dostatočným základom preto, aby súd mohol pristúpiť k rozhodovaniu/
vyporiadaniuvymedzenéhopredmetupodielovéhospoluvlastníctva.Idetedazhľadiska„úplnosti"žaloby
o tvrdenia dostatočné. Skutočnosť, že (tvrdenia) nezodpovedajú predstavám žalovaného je v sporovom

konaní „štandardná/očakávaná" (inak by neexistoval spor), pričom odvolateľ zamieňa neúplnosť (ako
prekážku rozhodovania o takomto/neúplnom návrhu) so spornosťou (ktorá rozhodovaniu pochopiteľne
nebráni) skutkových tvrdení, keď svoj „pohľad" na vec žalovaný prezentuje vlastnými prostriedkami
procesnejobrany.Inýmislovami,požiadavkaúplnostiskutkovýchtvrdení(logicky)neznamenápovinnosť
žalobcu uviesť aj okolnosti, ktoré sú „v prospech" protistrany/žalovaného, ale (práve a len) vymedzenie

takého „okruhu" relevantných skutočností, aby bol jednoznačne vymedzený predmet súdneho konania,
čo v danom prípade/podaní bolo splnené.

27. Nadväzne - z hľadiska právneho posúdenia merita veci - je v súdenej veci určujúcim záver
okresnéhosúdu,vzmyslektoréhožalovanýmakcentovanágarážjevovlastníctveviacerýchpodielových

spoluvlastníkov, t. j. nielen žalobkýň a žalovaného, ale aj ďalších tretích osôb, ktoré neboli označené
ako strany sporu v tomto konaní. Aj keby teda táto nehnuteľnosť bola predmetom tohto konania (viď bod
23 tohto odôvodnenia), nemohla by byť vyporiadaná pre neúplné procesné spoločenstvo. Z rovnakého
dôvodu nemôže obstáť ani procesný návrh žalovaného na zriadenie vecného bremena, nakoľko nie je
v konaní označený (úplný) okruh spoluvlastníkov, ktorých sa zriadenie vecného bremena musí týkať.

Otázky vyporiadania spoluvlastníckeho práva k predmetnej garáži, vrátane prípadného zriadenia ťarchy,
budú preto musieť byť zodpovedané v samostatnom konaní.
28. Nad bezprostredne nevyhnutný rámec sa žiada poukázať aj na zjavnú neudržateľnosť argumentácie
žalovaného, ktorá (argumentácia) je založená na tvrdení, že je výlučným užívateľom garáže. V konaní
však bolo preukázané, že je len jej menšinovým spoluvlastníkom a súčasne nebola preukázaná žiadna

dohoda spoluvlastníkov, ktorá by predstavovala právny základ takéhoto svojvoľného konania/postupu
(výlučného užívania garáže) žalovaného.
29. Možno preto zhrnúť, že v okolnostiach súdenej veci nie je možné vzhliadnuť existenciu kvalifikovanej
okolnosti brániacej zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Nadväzne, pokiaľ ide o zvolený spôsobvyporiadania nehnuteľností - ich prikázanie do vlastníctva žalobkýň - okresný súd dôvody svojho
postupu vysvetlil (predovšetkým) v bode 15 odôvodnenia s dôrazom na skutočnosť, že (žalovaným
navrhované) rozdelenie parcely č. 206 by neviedlo (z dôvodov už vyššie rozoberaných - viď

bod 27 tohto odôvodnenia) k vyriešeniu vzťahov so samostatne stojacou garážou. Zároveň je
nepochybné, že konfliktnosť vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami, súvisiaca s predmetom
vyporiadavaného spoluvlastníctva, opodstatňuje riešenie zvolené súdom prvej inštancie, nakoľko toto -
určenie výlučného vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam - zužuje (v porovnaní s inými alternatívami)
do budúcnosti priestor pre ďalšie konfliktné situácie ohľadne nich (aspoň - nakoľko garáž je v podielovom

spoluvlastníctve viacerých osôb, vrátane žalobkýň a žalovaného). Samotná hodnota vyporiadavaných
podielov odvolateľom nebola osobitne spochybnená.

30. Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k potvrdeniu výroku o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva.
31. Vecne správnym je nadväzne i závislý výrok o trovách prvoištančného konania, ktorý náležite

zohľadňuje jednak všeobecne východiskový princíp pomeru úspechu v sporovom súdnom konaní,
ako i osobitosti daného/konkrétneho sporu (bod 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku) v podobe
konzistentnosti a vecnosti prístupu (sporových strán) k vyporiadaniu predmetu spoluvlastníctva.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396

ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalovaný nebol v tomto štádiu konania úspešný (zrušenie nadbytočného výroku
je z pohľadu posúdenia meritórneho úspechu v danej veci irelevantným), čo zakladá procesný nárok
žalobkýňnanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.Okonkrétnejvýšketýchtotrovrozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.