Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. september 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 35Cb/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118326323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:6118326323.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v spore žalobcu P., s.r.o., so sídlom Z. L. XXX/

XXX, XXX XX L. - L., IČO XXXXXXXX, zastúpeného JUDr. Martinom Gordíkom, advokátom so sídlom
Námestie A. Hlinku 816/3, 010 01 Žilina, IČO 37900528, proti žalovaným 1) L. H. s.r.o., so sídlom E.
XXX/X XXX XX L., IČO XXXXXXXX, 2) G. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka SR, trvale bytom E.
XXX/X, L., obaja zastúpení JUDr. Miroslavou Čapkovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Anny 21,
911 01 Trenčín, IČO 41133935, o zaplatenie 2.848,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.848,65
eur, úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 2.848,65 eur od 26.04.2018 do zaplatenia, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Z Okresného súdu Banská Bystrica bol tunajšiemu súdu postúpený návrh, ktorým sa žalobca v
upomínacom konaní domáhal vydania platobného rozkazu na tom skutkovom základe, že žalobca,
ako Distribútor Piva, uzatvoril so žalovaným 1/ ako Partnerom 1 a so žalovaným 2/, ako Partnerom 2,
dňa 06.04.2016 Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E (ďalej len „Zmluva“). V zmysle článku

II., bodu 2.3 uvedenej Zmluvy sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať od žalobcu počas doby platnosti
Zmluvy, t. j. počas obdobia 5 rokov odo dňa účinnosti Zmluvy, pivo zo sortimentu žalobcu, ktoré
sa žalovaný 1/ zaviazal následne predávať vo svojej prevádzke, a to v objeme minimálne 212 hl
piva ročne, pričom za rok sa považuje obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia
účinnosti Zmluvy. Zmluva nadobudla podľa článku IV., bod 4.1 Zmluvy účinnosť dňa 06.04.2016.
Odobratie dohodnutého minimálneho množstva piva žalovaným 1/ od žalobcu bolo považované za
jednu z podstatných podmienok Zmluvy, pričom pri nedodržaní tejto povinnosti žalovaným 1/ bol žalobca

oprávnený od Zmluvy odstúpiť v zmysle článku VII., bodu 7.2 Zmluvy. Zároveň sa účastníci konania
dohodli, že v prípade podstatného porušenia Zmluvy, čím sa opäť okrem iného rozumie najmä porušenie
povinnosti odoberať minimálne množstvo piva v rozhodujúcom období, je žalobca oprávnený požadovať
od žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá sa vypočíta
ako súčin sadzby 3,50 eur za každý neodobratý hl Piva, pričom nedobratým množstvom sa rozumie
rozdiel medzi minimálnym množstvom piva, ktoré sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať podľa bodu 2.2
Zmluvy, t. j. počas celej doby, na ktorú bola zmluva uzavretá, teda obdobie 5 rokov a skutočným

množstvom odobratého piva od doby platnosti Zmluvy až do okamihu jej skončenia. Žalovaný 1/ počas
trvania zmluvného vzťahu, konkrétne za obdobie od 06.04.2016 do dňa 31.01.2018, odobral celkovo od
žalobcu iba 246,1 hl piva, čo je potvrdené spoločnosťou U., s.r.o., IČO XXXXXXXX, so sídlom XXX XX
E. J. I. 1, prevádzka H. XX, Y., ktorá je zmluvným partnerom žalobcu, a ktorá priamo dodávala tovarzo sortimentu žalobcu žalovanému 1/, čím žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť odoberať od žalobcu
minimálne množstvo piva 212 hl ročne. Na základe predmetnej skutočnosti žalobca listom zo dňa
29.01.2018 označeným ako „1) Odstúpenie od Zmluvy o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa

06.04.2016, a zároveň, 2) Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 348,70 eur a zároveň, 3) Výzva
na zaplatenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu“ odstúpil od Zmluvy o
obchodnej spolupráci č. 150125/1E, a zároveň si uplatnil voči žalovaným nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ako aj nárok na zaplatenie obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný 1/ v nájme
ako nájomca od žalobcu ako prenajímateľa. Žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/ reagovali na predmetný list

žalobcu svojimi listami zo dňa 01.03.2018 označenými ako „Odpoveď na Váš list zo dňa 29.01.2018
v mene klienta P., s.r.o.“, ktorými zobrali na vedomie odstúpenie od Zmluvy o obchodnej spolupráci
č. 150125/1E, a zároveň neuznali nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a nárok na uhradenie
obstarávacej ceny hnuteľných vecí, ktoré mal žalovaný 1/ v nájme. Vzhľadom na vyjadrenia obsiahnuté
v predmetnej odpovedi žalovaných, žalobca opätovne preštudoval jednotlivé ustanovenia Zmluvy, a
po prehodnotení všetkých okolností obchodnej spolupráce medzi žalobcom a žalovanými, dospel k

záveru, že žalobcovi v danom prípade nevznikol nárok voči žalovaným na zaplatenie obstarávacej
ceny hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom nájmu v zmysle Zmluvy, a zároveň dospel k záveru, že
zmluvná pokuta uplatnená listom zo dňa 29.01.2018 bola vypočítaná nesprávne, a preto opätovne
vyzval žalovaných na zaplatenie zmluvnej pokuty už v správne vypočítanej výške v sume 2.848,65
eur. Žalobca vychádzal pri určení výšky zmluvnej pokuty zo skutočnosti, že žalovaný 1/ bol v zmysle

Zmluvy povinný odobrať od žalobcu počas celej doby, na ktorú bola pôvodne Zmluva uzavretá, t. j.
počas obdobia 5 rokov odo dňa uzavretia Zmluvy, pivo v celkovom množstve 1.060 hl. Z účtovných
a obchodných údajov, ktorými disponuje žalobca od svojho zmluvného partnera spoločnosti U., s.r.o.,
je zrejmé, že žalovaný 1/ za obdobie skutočnej účinnosti Zmluvy, t. j. od 06.04.2016 do ukončenia
Zmluvy odstúpením, t. j. do 31.01.2018, odobral od žalobcu pivo v celkovom množstve 246,1 hl. Za

celé obdobie, na ktoré bola zmluva pôvodne uzavretá vznikol tak žalobcovi z titulu porušenia zmluvnej
povinnostižalovaného1/nároknazmluvnúpokutuvočižalovanýmspoločneanerozdielnevsadzbe3,50
eur za každý neodobratý hl piva, pričom množstvo neodobratého piva, ktoré mal žalovaný 1/ odobrať
predstavuje 813,9 hl, a teda zmluvná pokuta predstavuje tak sumu, ktorá je vypočítaná jednotkovou
sadzbou 3,50 eur vynásobenou neodobratým množstvom piva v objeme 813,9 hl, teda výsledkom je

vypočítaná celková zmluvná pokuta v sume 2.848,65 eur (3,50 x 813,9 = 2.848,65). Predmetnú zmluvnú
pokutu vo výške 2.848,65 eur vyúčtoval žalobca žalovanému 1/ faktúrou č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018,
ktorú zaslal žalobca žalovanému 1/. Žalobca zároveň vyzval žalovaných 1/ a 2/, spoločne a nerozdielne,
na zaplatenie predmetnej zmluvnej pokuty vo výške 2.848,65 eur listom zo dňa 11.04.2018 označeným
ako „Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia Zmluvy o obchodnej spolupráci č.

150125/1E zo dňa 06.04.2016“. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na predmetný list zo dňa 11.04.2018 reagovali
listami zo dňa 09.05.2018, v ktorých uznali, že časť zmluvnej pokuty je uplatnená oprávnene a túto časť
zaplatia, ale časť zmluvnej pokuty neuznali ako podľa ich názoru neoprávnenú. Žalovaní 1/ a 2/ však
uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 2.848,65 eur do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu
neuhradili,atoaničiastočne.Žalobcasizároveňuplatnilnároknanáhradutrovkonania.Kpredmetnému

návrhu žalobca pripojil Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016 vrátane Prílohy
č. 1, list žalobcu žalovaným zo dňa 29.01.2018 vrátane podacích lístkov, prehľad odberu, list žalovaných
žalobcovi zo dňa 01.03.2018, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 11.04.2018 vrátane podacích
lístkov, faktúra č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018, odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa
09.05.2018.

2. Vo veci bol 14.09.2018 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný
rozkaz, proti ktorému podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní 1/ a 2/ odpor. Žalovaní v podaných
odporoch zhodne poukázali na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedli, že podľa čl. 2.3.
Zmluvy je formulovaná povinnosť minimálneho odberu Partnera 1 - žalovaného 1. Podľa tohto článku

2.3 mal Partner 1 odobrať minimálne 212 hl Piva a limonád. Z takto formulovanej povinnosti Partnera 1
nie je zrejmé, či mal 212 hl odobrať len piva alebo aj 212 hl limonád alebo 212 hl piva a limonád spolu.
Ide o neurčité ustanovenie zmluvy, t. j. neurčité stanovenie minimálneho rozsahu odberu, a preto je
toto ustanovenie zmluvy - čl. 2.3 podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Žalovaní ďalej poukázali
na čl. 7.3 Zmluvy a mali za to, že toto ustanovenie zmluvy, resp. výkon práva žalobcu ako distribútora

piva v jeho ponímaní tak ako vypočítal výšku zmluvnej pokuty je v hrubom rozpore zo zásadami
poctivého obchodného styku. Takto formulované ustanovenie zmluvy neprimerane zvýhodňuje žalobcu
a diskriminuje žalovaného 1/, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Nie je možné zmluvnú pokutu
ako formu sankcie zamieňať a nahrádzať prípadnou škodou, ktorá porušením povinností žalovaným 1/mohla žalobcovi vzniknúť. Doba platnosti zmluvy predstavuje obdobie od jej vzniku do doby, kým zmluva
nezanikla niektorým zo spôsobom uvedeným v zmluve / čl. VIII. Zmluvy /. V tomto prípade do doby, kým
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy. Vtedy platnosť zanikla. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu ako formu

sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmluvy má len ten účastník, resp. tá zmluvná strana,
ktorú svoju povinnosť nesplnila. Z čl. 2.3 Zmluvy č. 150125/1 E pre žalovaného 2/ nevyplýva žiadna
povinnosť, a teda zo strany žalovaného 2/ nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností zakladajúce právo
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému 2/. Zároveň podľa žalovaných nenastala žiadna
právna skutočnosť - právny úkon urobený podľa § 531 a nasl. alebo 533 a nasl. Občianskeho zákonníka

žalovaným 2/ voči žalobcovi alebo žalovanému 1/, na základe ktorého by bol spolu so žalovaným 1/
zaviazaný spoločne a nerozdielne voči žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade porušenia
povinnosti žalovaným 1/ zo Zmluvy. Žalovaní navrhli žalobný návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Žalobca predložil súdu písomné vyjadrenie k odporu, v ktorom nesúhlasil s tvrdeniami žalovaných
o tom, že text bodu 2.3 článku II. Zmluvy je neplatný, a to pre jeho neurčitosť. Podľa žalobcu sa
dá gramatickým výkladom textu predmetného zmluvného ustanovenia jednoznačne dospieť k obsahu

povinnosti žalovaného 1/, ktorou bolo odobrať ročne od žalobcu minimálne množstvo objemu 212 hl
piva a limonád dokopy, pričom za rok sa považovalo obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa
nadobudnutia účinnosti zmluvy. Z daného vyplýva, že žalovaný 1/ by si splnil svoju povinnosť zo zmluvy,
ak by súčet odobraného množstva piva a limonád predstavoval minimálny objem odberu dohodnutý
medzi zmluvnými stranami. Predmetný výklad zmluvného ustanovenia je teda v prospech žalovaného 1/,

pričom žalobca poukázal na skutočnosť, že nikdy počas zmluvného vzťahu a ani počas tohto súdneho
konania netvrdil opak, a teda nepožadoval od žalovaného 1/, aby uskutočnil minimálny ročný odber
v rozsahu 212 hl piva, a zároveň aj odber 212 hl limonád. Žalobca má za to, že medzi účastníkmi
konania nikdy nedošlo k akýmkoľvek nejasnostiam alebo dohadom ohľadom výkladu predmetného
ustanovenia. K spochybneniu výpočtu zmluvnej pokuty žalobca zastával názor, že pri výpočte zmluvnej

pokuty postupoval v súlade s ustanovením bodu 7.3 článku VII. Zmluvy. Na základe predmetného
výpočtu žalobca určil objem neodobratého piva a limonád vo výške 813,9 hl. V zmysle ustanovenia
bodu 7.3 článku VII. Zmluvy vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému
1/ a žalovanému 2/ vypočítanej ako 813,9 hl x 3,50 eur = 2.848,65 eur. Čo sa týka spôsobu výpočtu
výšky zmluvnej pokuty, tak táto bola dohodnutá v znení bodu 7.3 článku VII. Zmluvy predovšetkým

z dôvodu, že žalobca prenechal žalovaným v zmysle článku III. zmluvy do užívania hnuteľné veci,
ktorých zoznam tvorí Prílohu č. 1 Zmluvy, a ktorých celková nadobúdacia cena prestavovala sumu vo
výške 3.711,60 eur, a to iba za symbolické nájomné vo výške 1,- eur, pričom podľa dohody zmluvných
strán po ukončení celej doby trvania zmluvy mali žalovaní právo odkúpiť tieto hnuteľné veci do svojho
vlastníctva od žalobcu za symbolickú kúpnu cenu vo výške 3,- eur. Medzi stranami sporu bolo už

na základe písomnej komunikácie dohodnuté, že predmetné hnuteľné veci nie sú žalovaní napriek
predčasnému ukončeniu zmluvy povinní žalobcovi vrátiť. Žalobca pristúpil k uzatvoreniu zmluvy, ktorá
obsahovala článok III. Zmluvy, a teda, prenechal žalovaným predmetné hnuteľné veci do užívania bez
zámeru byť na nájme hnuteľných vecí ziskový práve z dôvodu, že keby žalovaný 1/ odoberal dohodnuté
minimálne množstvo piva a limonád počas celej doby trvania zmluvy tak, ako bolo pri uzatvorení zmluvy

dohodnuté, t. j. riadne by od žalobcu odobral 1060 hl piva a limonád, žalobcovi by sa predmetná
investícia vrátila, a to formou jeho zisku z predaja piva a limonád žalovanému 1/ ako odberateľovi
tovaru od žalobcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ nedodržal svoju povinnosť a neodoberal od
žalobcu ani minimálny odber na základe čoho bol žalobca nútený zmluvu predčasne ukončiť, nedošlo
tak ani k navráteniu žalobcovej investície do žalovaných v podobe prenechania im hnuteľných vecí za

symbolickú sumu. Aj pre tento prípad obsahovala Zmluva ustanovenie bodu 7.3 článku III. o nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej výška mala byť určená tak, ako ju vypočítal žalobca, a
s ktorou žalovaní pri uzatvorení zmluvy súhlasili, a ktorá mala žalobcovi pokryť okrem iného aj túto
škodu, resp. ušlý zisk, spôsobenú porušením zmluvy zo strany žalovaného 1/. K ďalším tvrdeniam v
odpore žalobca poukázal na skutočnosť, že Zmluvu jednoznačne podpísal aj žalovaný 2/, ako fyzická

osoba, a to pripojením vlastnoručného podpisu na konci zmluvy v zvlášť vyhradenom mieste pre podpis
Partnera 2. Z daného vyplýva, že žalovaný 2/ súhlasil s celým obsahom zmluvy, a teda aj s obsahom už
citovaného ustanovenia bodu 7.3 článku VII. Zmluvy. Je pravdou, že zmluvná pokuta je dojednaná ako
sankcia pre prípad porušenia zmluvných povinností žalovaného 1/ a preto vyhlásenie žalovaného 2/,
že sa zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným 1/, predstavuje tak

inštitútzabezpečeniapohľadávkyžalobcuvočižalovanému1/formouručenia.Vovzťahukužalovanému
2/ predstavuje teda predmetné ustanovenie z právneho hľadiska ručiteľské vyhlásenie v zmysle § 546
Občianskeho Zákonníka.4. K písomnému vyjadreniu žalobcu, ktoré bolo žalovaným doručené dňa 20.02.2019 žalovaní opäť
zhodne uviedli, že čl. 2.3. Zmluvy je neurčitým ustanovením zmluvy, a preto je toto ustanovenie zmluvy
podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatné. Podľa žalovaných nie je ale teda zrejmé, koľko hl piva a

koľko limonád mal žalovaný 1/ od žalobcu odobrať. Podľa stanoviska žalobcu je uvedené len číselné
vyjadrenie spolu, kde takto určené množstvo spolu nemôže byť spoľahlivým podkladom pre výpočet
zmluvnej pokuty podľa čl. VII., bod 7.3 Zmluvy, pretože nie je známe koľko hl piva sa podľa zmluvy malo
odobrať počas platnosti zmluvy. Žalovaní záverom uviedli, že neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty
podľa čl. VII. bod 7.3 v spojení s čl. II., bod 2.3 Zmluvy nie je možno odstrániť ani použitím akéhokoľvek

výkladu. S poukazom na uvedené navrhli súdu, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka S. H., listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a
to Zmluvu o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016 vrátane Prílohy č. 1, list žalobcu
žalovanýmzodňa29.01.2018vrátanepodacíchlístkov,prehľadodberu,listžalovanýchžalobcovizodňa

01.03.2018, výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 11.04.2018 vrátane podacích lístkov, faktúra
č. 2018/07 zo dňa 11.04.2018, odpoveď na výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 09.05.2018,
mandátna zmluva zo dňa 26.10.2015. Podľa § 204 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) súd na pojednávaní oboznámil obsah výpisu z OR SR na žalobcu zo dňa
20.09.2021, výpisu z OR SR na žalovaného 1/ zo dňa 20.09.2021, lustráciou v REGOB na žalovanú 2/

z 20.09.2021, úradným záznamom zo dňa 20.09.2021.

6.Žalobcaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávaníuviedol,žesvojnárokodôvodňuje
uzavretou Zmluvou o obchodnej spolupráci č. 150125/1E zo dňa 06.04.2016, ktorú uzatvoril na jednej
strane žalobca ako distribútor piva a na strane druhej žalovaný 1/ ako partner 1 a žalovaný 2/ ako

partner 2. Na základe skutočností, že žalovaný 1/ porušil svoju povinnosť dohodnutú v bode 2.3 Zmluvy,
a to odoberať od žalobcu dohodnuté množstvo nápojov, žalobca využil svoje právo dohodnuté v bode
7.2 Zmluvy na odstúpenie od tejto zmluvy a zároveň si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v zmysle bodu 7.3 Zmluvy. Celý zmluvný vzťah mal fungovať tak, že žalobca ako distribútor piva dá
žalovaným ako investíciu na začiatku platnosti Zmluvy terasu v nadobúdacej cene 3.711,60 eur a

žalovaný 1/ mal odoberať minimálne dohodnuté množstvo piva, čím by v podstate počas celej doby
trvania zmluvy splatil túto investíciu žalobcu, resp. žalobcovi by sa táto investícia vrátila vo forme jeho
zisku z predaného piva. Pokiaľ by spôsobom určeným v zmluve vynásobili celkové množstvo nápojov,
ktoré mal odobrať žalovaný v 1. rade, tzn. 1060 hl krát 3,50 eur ako jednotková zmluvná pokuta za
neodobratý hl, vyšla by suma 3.710,- eur, čo je v podstate rovnaká suma ako hodnota investície, ktorú

žalobca na začiatku zmluvy poskytol žalovaným. To znamená, že zmluvná pokuta nebol dohodnutá v
neprimeranej výške, zodpovedala bežným zvyklostiam v danom obore podnikania. Právne postavenie
žalovanej 2/, ktorá uzatvorila predmetnú zmluvu ako partner 2 malo charakter zabezpečovací alebo
malo plniť zabezpečovaciu funkciu pre prípad, že by žalovaný 1/ neplnil niektorú svoju povinnosť voči
žalobcovi a záväzok žalovanej 2/ uvedený v bode 7.3 Zmluvy, považuje žalobca formu pristúpenia k

záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka a hoci to v predmetnej zmluve nebolo takto výslovne
uvedené či ide o vzťah pristúpenia k záväzku alebo prevzatie ručiteľského záväzku. Žalobca ďalej
uviedol, že terasa bola zhotovená na mieru presne pre potreby prevádzky žalovaného 1/, bola na
mieste prevádzky zmontovaná, osadená a ako taký konkrétny výrobok s konkrétnymi rozmermi a s
konkrétnymumiestnenímnemalaďalejekonomickýalebohospodárskyvýznampreakúkoľvekinúosobu

ani pre žalobcu, ani pre inú prevádzku, kde by ju teoreticky mohol žalobca znovu rozobrať a postaviť.
Aj z tohto dôvodu bolo medzi zmluvných stranami pri uzavretí zmluvného vzťahu dohodnuté, že v
prípade porušenia povinnosti minimálneho odberu nápojov si môže žalobca uplatniť nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške a spôsobom ako bol dohodnutý v zmluve. Žalobca nemá žiadnu vedomosť, že
by počas trvania zmluvy žalovaný akýmkoľvek spôsobom sa sťažoval, prípadne by žiadal od žalobcu,

aby si plnil svoje povinnosti, aby mu dodal nejaké výčapné zariadenie, prípadne iné nástroje alebo
zariadenia, aby mohol predávať vo svojej prevádzke pivo zo sortimentu žalobcu. Prvýkrát začal žalovaný
takéto tvrdenia uvádzať až pri reakcii na odstúpenie od zmluvy a zaplatenie zmluvnej pokuty. Do
tohto okamihu sa žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nesťažoval na údajné porušovanie zmluvy zo strany
žalobcu.

7. Žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu odmietli nárok žalobcu,
považovali ho čo do výšky a dôvodu za nedôvodný. Žalovaní 1/ a 2/ neporušil povinnosť danú mu
Zmluvou, práve naopak z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu došlo k neodobratiu alebo neodoberaniupiva a limonád tak ako bolo uvedené v zmluve. K tvrdeniam žalobcu, že zmluvná pokuta mala plniť
úlohu kompenzácie za prenajatý majetok namietali, že nie je možné zamieňať náhradu škody zmluvnou
pokutou pričom predmetný prenajatý majetok si mohol žalobca kedykoľvek odobrať. Ohľadne tvrdenia

žalobcu, že postavenie žalovaného 2/ malo plniť zabezpečenie záväzkov žalovaného 1/ uviedli, že nikde
v zmluve nie je žalovaným 2/ prevzaté ručenie za záväzky žalovaného 1/, ani vyhlásenie o pristúpení
k záväzku a obsah zmluvy teda nesplňuje náležitosti ručenia či pristúpenia k záväzku žalovaného
2/. Práve zo strany žalobcu bolo žalovanému 1/ znemožnené ďalej odoberať určené množstvo piva
a limonád, keďže ešte v čase platnosti zmluvy došlo zástupcami spoločnosti pivovar X. A. a.s. k

demontovaniu výčapného zariadenia, ktoré bolo žalobcom poskytnuté a náhradné výčapné zariadenie
zo strany žalobcu poskytnuté nebolo.

8. Svedok S. H., ktorý je manželom žalovanej 2/, pri svojom výsluchu uviedol, že žalovaný 1/ podniká už
dlhé roky bez nejakých vážnejších problémov. Jediný problém je len so žalobcom. Na základe zmluvy
mali čapovať pivo od žalobcu, avšak s dodávkami piva boli problémy a neskôr zostali bez výčapného

zariadenia. Snažili sa problém riešiť, mali záujem, avšak zo strany žalobcu so žalovaným 2/ nikto
nekomunikoval. Pokiaľ ide o terasu, táto je predražená, jej skutočná cena je cca len 800,- eur. Žalovaná
2/ mala záujem odoberať dohodnuté množstvo piva, avšak jednak ho nemala ako čapovať a na strane
druhej ani jej nebolo riadne dodávané. Svedok nemal vedomosť, podľa čoho bolo určené množstvo piva,
ktoré mal žalovaný 1/ odobrať na rok, nemal vedomosť ani o tom, že už v roku 2015 bola podpísaná

zmluva medzi žalovaným 1/ a žalobcom. Záverom uviedol, že prvé pivo, ktoré sa čapovalo bolo od
žalobcu v roku 2015.

9.1. Na podklade vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 06.04.2016 bola
medzi žalobcom ako Distribútorom Piva, žalovaným 1/ ako Partnerom 1 a žalovanou 2/ ako Partnerom 2

uzatvorená Zmluva o obchodnej spolupráci č. 150125/1E. V ten istý deň, t. j. 06.04.2016 zmluvné strany
podpísali Prílohu č. 1 k predmetnej Zmluve.

9.2. Podľa čl. II. bodu 2.3 Zmluvy sa zmluvné strany vzájomne dohodli, že Partner 1 bude odoberať
od Distribútora Piva počas celej doby platnosti tejto Zmluvy, t. j. počas doby 5 rokov, Pivo v zmysle

ustanovení tejto Zmluvy, najmä body 2.1 a 2.2 Zmluvy, ktoré bude následne predávať vo svojej
Prevádzke spotrebiteľom, a to v objeme minimálne 212 hl Piva a limonád ročne, pričom za rok sa
považuje obdobie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto Zmluvy. Partner 1
na požiadanie Distribútora Piva množstvo odberu Piva pre predaj v Prevádzke spotrebiteľom riadne
preukáže alebo doloží predaj Piva realizovaný v Prevádzke, a to relevantnými a objektívnymi dokladmi.

Odobratie dohodnutého minimálneho množstva Piva Partnerom 1 od Distribútora Piva je jednou
z podstatných podmienok tejto zmluvy a súčasne podstatnou povinnosťou Partnera 1, pričom pri
nedodržaní tejto povinnosti zo strany Partnera 1 je Distribútor Piva oprávnený od tejto Zmluvy odstúpiť,
pokiaľ Partner 1 po dobu 6 mesiacov nasledujúcich po sebe neodoberie alikvótnu časť dohodnutého
objemu Piva. Podmienky predaja Piva sú upravené v Zmluve o podmienkach predaja tovaru uzavretej

medzi Partnerom 1 a Distribútorom Piva.

9.3. Podľa čl. IV. bodu 4.1 bola Zmluva uzavretá na dobu určitú 5 (päť) rokov od nadobudnutia účinnosti,
t. j. odo dňa podpísania Zmluvy obidvomi zmluvnými stranami.

9.4. Podľa čl. VII. bodu 7.1 Zmluvy, porušenie akejkoľvek povinnosti Partnera 1 alebo 2 zo Zmluvy
zakladá právo Distribútora Piva na náhradu spôsobenej škody bez toho, aby bolo dotknuté ktorékoľvek
iné právo Distribútora Piva vyplývajúce z tejto Zmluvy, vrátane práva na zmluvnú pokutu.

9.5. Podľa čl. VII. bodu 7.2 Zmluvy, na základe dohody zmluvných strán bolo stanovené, že porušenie,

resp. omeškanie so splnením ktorejkoľvek z povinností Partnerov, uvedených v článkoch 2.2, 2.3,
3.2.5, 3.3.2 a) alebo 3.4.2, tejto zmluvy sa považuje za podstatné porušenie Zmluvy a zakladá právo
Distribútora Piva na odstúpenie od tejto zmluvy.

9.6. Podľa čl. VII. bodu 7.3 Zmluvy, v prípade podstatného porušenia Zmluvy, uvedeného v niektorom z

tu uvedených ustanovení: 2.2, 2.3, 3.2.5, 3.3.2 a) alebo 3.4.2 je Distribútor Piva oprávnený požadovať
od Partnera 1 a 2 spoločne a nerozdielne zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške, ktorá bude vypočítaná
ako súčin sadzby 3,50 eur za každý neodobratý hl Piva, pričom neodobratým hl Piva sa rozumie
množstvo Piva určeného ako rozdiel medzi dohodnutým minimálnym množstvom, ktoré sa Partnerzaviazal odobrať počas doby platnosti tejto Zmluvy a skutočným odobratým množstvom od začiatku
platnosti Zmluvy po termín jej ukončenia alebo po termín porušenia zmluvy zo strany Partnera, ak
zmluva nebude predčasne ukončená, a to pokiaľ nedôjde k náprave a k riadnemu plneniu Zmluvy ani

po upozornení zo strany Distribútora Piva, pričom zmluvná pokuta je splatná na základe výzvy do 15
dní od jej doručenia Partnerovi 1 alebo 2.

9.7. Podľa čl. VIII. bodu 8.4 Zmluvy, v prípade odstúpenia od Zmluvy sa aplikácia § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka dohodou upravuje tak, že zmluvné strany si už nevracajú vzájomné plnenia

poskytnuté počas doby riadneho plnenia Zmluvy.

9.8. Žalobca listom zo dňa 29.01.2018 oznámil žalovaným, že z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy
odstúpilodZmluvy,pričomúčinkyodstúpenianastalidňomdoručeniapredmetnéholistu,t.j.31.01.2018.

9.9. V prevádzke žalovaného 1/ boli v období od 06.04.2016 do 31.01.2018 odobraté pivo a limonády

v celkovom objeme 246,1 hl. Dňa 11.04.2018 žalobca vystavil faktúru č. 2018/07 na zmluvnú pokutu vo
výške 2.848,65 eur so splatnosťou dňa 25.04.2018.

10.1. Na zistený podstatný skutkový stav súd aplikoval nižšie citované ustanovenia právnych predpisov
a vec právne posúdil.

10.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

10.3. Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah,

ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1
vyžaduje písomnú formu.

10.4. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

10.5. Podľa § 302 Obchodného zákonníka, odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

10.6. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

10.7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10.8. Podľa § 721 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré
ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla
iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z

nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených
podmienok.Právonaodpusteniealebonazľavuznájomnéhosamusíuplatniťuprenajímateľanajneskôr
do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

10.9. Podľa § 722 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, za opotrebenie veci spôsobené riadnym užívaním

nájomca nezodpovedá. Vzniknuté poškodenie, stratu alebo zničenie veci je nájomca povinný ohlásiť
prenajímateľovi bez zbytočného odkladu. Povinnosť nájomcu nahradiť škodu sa spravuje ustanoveniami
tohto zákona o zodpovednosti za škodu; nájomca však nezodpovedá za škodu, ktorá vznikla tým, že
ten, kto vec prenajal, nesplnil povinnosť uloženú ustanovením § 617.

10.10.Podľa§723ods.1,2Občianskehozákonníka,aknájomcavrátivecpodobedohodnutejvzmluve,
je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný
zaplatiťajpoplatokzomeškania.Aksavecstratilaalebobolazničená,jenájomcapovinnýplatiťnájomnéa poplatok z omeškania, ak sa jeho platenie dohodlo, dokiaľ stratu alebo zničenie veci prenajímateľovi
neohlásil alebo dokiaľ sa o tom prenajímateľ inak nedozvedel.

10.11. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10.12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

10.13. Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 21/2013 Z. z.“), sadzba úrokov
z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto

úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškaniazvýšenejodeväťpercentuálnychbodov;taktourčenásadzbaúrokovzomeškaniaplatípočas
celej doby omeškania.

10.14. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

11. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.848,65 eur za

nedodržanie povinnosti žalovaného 1/ vyplývajúcej mu zo Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Na
základe predmetnej Zmluvy, sa žalovaný 1/ zaviazal odoberať od žalobcu nápoje, a to pivo a limonády,
pričom v čl. II. bod. 2.3 sa zaviazal, že počas doby platnosti tejto zmluvy, t. j. počas doby 5 rokov, bude
odoberať a následne predávať vo svojej prevádzke minimálne 212 hl piva a limonád ročne. Zo Zmluvy
ďalej vyplývala povinnosť žalobcu prenechať žalovanému do užívania hnuteľnú vec, a to konštrukciu

terasy tak ako bola popísaná v prílohe č. 1 k predmetnej zmluve v celkovej nadobúdacej cene 3.711,60
eur s DPH.

12. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným
1/ ako podnikateľmi došlo k uzavretiu záväzkového právneho vzťahu podľa ustanovení Obchodného

zákonníka. Obchodné záväzkové vzťahy sa realizujú medzi podnikateľmi, pokiaľ sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. Takú činnosť je potrebné posudzovať k momentu vzniku obchodného záväzku,
navyše ju treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti, za ktorých sa podnikateľská činnosť
uskutočňuje. Obchodný zákonník rozoznáva štandardné (typové) zmluvy, ktoré môžu podnikatelia
uzatvárať, kategorizované do jednotlivých, v zákone vymenovaných zmluvných typov a zmluvy, ktoré

nie sú upravené ako typ zmluvy (inominátne zmluvy, contractus innominati). Ak zmluvné strany pri
uzatváraní obchodu použijú niektorý zo zmluvných typov (§ 409 a nasl.), a to tým, že obsah zmluvy
dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti upraveného typu zmluvy; potom prichodí aplikovať tie
ustanovenia zákona, ktoré sa na príslušný zmluvný typ vzťahujú. Keďže tu prevažne ide o dispozitívne
ustanovenia zákona, zmluvné strany majú široké možnosti dohodnúť v zmluve špecifické aspekty

konkrétneho obchodu, zodpovedajúce záujmom oboch zmluvných strán, pričom ak tak neurobia,
podporne platia príslušné ustanovenia zákona. Z uvedeného je zrejmé, že obchodné vzťahy sú založené
na princípe zmluvnej voľnosti medzi zmluvnými stranami, t. j. že zmluvné strany sú oprávnené dohodnúť
medzi sebou akýkoľvek zmluvný vzťah, resp. zmluvnú podmienku, ktorá neodporuje zákonu, nie je v
rozpore so zákonom a nejde o nedovolené plnenie. Z princípu zmluvnej voľnosti v obchodovaní vyplýva,

že zmluvné strany môžu uzavrieť aj inominátnu zmluvu, t. j. zmluvu, ktorá nie je upravená ako zmluvný
typ. Na platnosť takej zmluvy sa vyžaduje, aby účastníci zmluvy v dostatočnej miere precizácie vymedzili
predmet svojich záväzkov.13. V prejednávanej veci strany sporu uzavreli predmetnú Zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, t. j. zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, podstatnou náležitosťou ktorej je určenie
predmetu svojich záväzkov, inak zmluva nie je uzavretá. Článok III. predmetnej Zmluvy sa týkal nájmu

hnuteľných vecí a ako taký sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Súd Zmluvu vyhodnotil ako
platne uzavretú, a to vrátane jej prílohy č. 1, pričom žalovaní 1/ a 2/ v konečnom dôsledku platnosť tohto
vzťahu ani nenamietali. Z tohto dôvodu je potom iba logické a v súlade s poctivým obchodným stykom,
aby zmluvné strany dodržali tam uvedené a dohodnuté zmluvné podmienky. Žalobca svoje povinnosti,
vyplývajúce z tejto zmluvy, splnil. Hlavnou námietkou žalovaných v konaní bola neurčitosť ustanovení

bodu 2.3 a 7.3 Zmluvy a z toto vyplývajúca neplatnosť týchto ustanovení. Žalovaní v konaní tiež namietali
spôsob výpočtu, a tým aj výšku žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Súd mal v konaní za nesporné,
že vyššie citované ustanovenia Zmluvy, a to body 2.3 a 7.3 sú dostatočne určité a zrozumiteľné. Z
obsahu bodu 2.3 jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného 1/ odoberať od žalobcu minimálne 212
hl piva a limonád spolu v období 12 kalendárnych mesiacov, a to po dobu 5 rokov, t. j. počas platnosti
Zmluvy, čo predstavuje celkový objem piva a limonád 1.060 hl. V konaní nebolo sporné, že žalovaný

1/ v období od 06.04.2016 do 31.01.2018 od žalobcu odobral celkové množstvo piva a limonád 246,1
hl, t. j. žalovaný 1/ nesplnil svoju povinnosť stanovenú v bode 2.3 Zmluvy. Súd neprisvedčil ani obrane
žalovaných v tom smere, že splneniu povinnosti žalovaného 1/ zo Zmluvy bránilo porušenie povinností
žalobcu. V konaní totiž nebolo žiadnym spôsobom preukázané porušenie akejkoľvek povinnosti žalobcu
vyplývajúcej zo Zmluvy. Pokiaľ ide o údajné odobratie výčapného zariadenia iným subjektom, žalobcovi

Zmluva nestanovovala povinnosť poskytnúť žalovanému 1/ náhradné výčapné zariadenie. Pokiaľ ide o
ďalšiu námietku žalovaných, týkajúcu sa správnosti výpočtu výšky zmluvnej pokuty, aj v tomto smere
súd prihliadol k argumentácii žalobcu. Ten zmluvnú pokutu vypočítal riadne podľa ustanovenia bodu
7.3 Zmluvy, ako súčin sumy 3,50 eur a neodobratého piva a limonád vo výške 813,9 hl, t. j. v sume
2.848,65 eur. Ani ustanovenie bodu 7.3 Zmluvy súd nevzhliadol ako neurčité, prípadne nezrozumiteľné.

Žalobca správne v súlade s jeho znením a obsahom celej Zmluvy určil celkové množstvo neodobratého
piva a limonád vo výške 813,9 hl ako rozdiel medzi minimálnym množstvom piva a limonád, ktoré sa
zaviazal žalovaný 1/ od žalobcu počas celej doby platnosti Zmluvy odoberať (1.060 hl) a skutočným
množstvom žalovaným 1/ odobratého piva a limonád od žalobcu (246,1 hl). Pokiaľ ide o ďalšiu námietku
žalovaných ohľadom neprimeranosti zmluvnej pokuty, ani túto obranu súd nepovažoval za dôvodnú.

Žalobca dostatočne a presvedčivo vysvetlil, na základe čoho bol určený výpočet zmluvnej pokuty, ktorej
maximálna výška zodpovedala cene hnuteľnej veci, ktorú žalobca prenechal žalovanému 1/ do užívania.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka, ktorý uviedol, že cena tejto hnuteľnej veci, t. j. terasy je len cca 800,- eur,
toto tvrdenie žalovaní žiadnym spôsobom nepreukázali.

14. Súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o záväzok žalovanej 2/, táto skutočne žiadnu povinnosť zo Zmluvy
neporušila, nakoľko jej Zmluva ani žiadnu povinnosť neukladala. Ustanovenie bodu 7.3 Zmluvy však
súd považoval za pristúpenie k záväzku žalovaného 1/, ktoré žalovaná 2/ ako konateľka žalovaného
1/ potvrdila svojim podpisom na konci Zmluvy. Zmyslom ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je
pristúpenie k záväzku dlžníka, pričom v zmysle tohto ustanovenia, kto bez súhlasu dlžníka dohodne

písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom
dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Zo zákonnej úpravy § 533 Občianskeho
zákonníka teda vyplýva, že v prípade pristúpenia k záväzku ide o pristúpenie ďalšieho dlžníka do
existujúcehozáväzkovo-právnehovzťahumedzidlžníkomaveriteľom,atonastranepôvodnéhodlžníka.
Pristúpenie k záväzku spôsobuje zmenu záväzku v subjektoch záväzkovo-právneho vzťahu. Tým, že k

pôvodnému dlžníkovi pristúpi ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný
dlh, dochádza k zmene počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa tu zaväzuje plniť
voči veriteľovi, veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov alebo od oboch
súčasne. Obaja dlžníci sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda ide o prípade pasívnej
solidarity, a preto sa na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie

§ 511 Občianskeho zákonníka. Preto súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie zmluvnej pokuty
spoločne a nerozdielne, a to žalovanú 2/ v súlade s ustanovením § 533 Občianskeho zákonníka ako
pristupujúceho dlžníka k záväzku žalovaného 1/ zaplatiť zmluvnú pokutu.

15. Pretože žalovaní 1/ a 2/ boli v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, sú povinní zaplatiť

žalobcovi aj úroky z omeškania. Súd pri stanovení jej výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných
úrokov z omeškania, a to vo výške 9,00 % ročne, za použitia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania bola vo výške
0,00 % t. j. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vládySR č. 21/2013 Z. z. predstavujú 9,00 % (základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych
bodov), a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti žalobcom vystavenej faktúry. Úroky z omeškania
tak boli uplatnené správne. Z uvedeného dôvodu súd vyhovel žalobe aj v tejto časti.

16. Súd zároveň priznal žalobcovi v súvislosti s omeškaním žalovaných 1/ a 2/ aj nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to v zmysle § 369c
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.. Uvedená paušálna náhrada
sa priznáva jednorazovo, bez ohľadu na dĺžku omeškania a bez potreby zaslania upomienky.

17. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd považoval podanú žalobu žalobcu za
dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

18.1. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP, a to tak
že, žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/

a 2/ v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.