Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. december 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/177/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010665
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816010665.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 04. decembra 2020 vo Vranove nad Topľou, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

U.. X. L., nar. XX.XX.XXXX vo X. O. Z., trvale bytom X. O. Z., F. L. č. XXXX/XX, bývalý
zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ F. M.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

ako zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ F. M., okr. Vranov nad Topľou, po tom, čo dňa
06.11.2014, jemu služobne podriadená, P.. O. N. ukončila priestupkový spisový materiál, evidovaný pod
číslom ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) Zákona NR SR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a P.. O. N. spracovala správu o výsledku
objasňovania priestupku s tým, že priestupok spáchal P. Z., obžalovaný P.. O. N. písomným pokynom

usmernil, aby v spisovom materiáli pozmenila spôsob konania P. Z. tak, aby zo spisu nevyplývalo
násilie zo strany priestupcu, ale len nadávky, aby bolo možné konanie priestupcu kvalifikovať ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) Zákona NR SR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch a aby bolo následne možné zo strany oznamovateľa vziať späť návrh na prejednanie
priestupku, P.. O. N. jeho písomný pokyn splnila, pozmenila záznamy o podaní oznámenia a vysvetlenia,
v dôsledku čoho oznamovateľka U. Z. vzala späť návrh na prejednanie priestupku, obžalovaný hrubo
porušil základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. i) Zákona NR SR
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a

justičnej stráže SR a Železničnej polície,

t e d a

ako verejný činiteľ, ktorý v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m s p á c h a l

prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení prevahy
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a neexistencii priťažujúcich okolností

podľa § 37 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 18
(osemnásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu činnosti
štátnej služby príslušníka PZ v trvaní 2 (dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému U.. L. urobiť vyhlásenie podľa ustanovenia § 257
ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný vo vzťahu k skutku obžaloby vyhlásil, že je nevinný.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov V.. U. K., O.
N., U. O., L. V., R. V., U. Z., P. Z., P. Č., U. V., V. U., oboznámením listinných dôkazov a to predovšetkým
záznamu o podaní oznámenia svedkyňou U. Z. zo dňa 01.11.2014 a záznamu o podaní vysvetlenia p. U.
Z. ml. zo dňa 01.11.2014, ako aj rozhodnutí o zaistení osoby svedka P. Z. zo dňa 01.11.2014, originálu
priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ v F. M. č. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, evidenčných

pomôcok tohto obvodného oddelenia, či pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
13T/151/2017, na základe čoho súd zistil nasledovné.

ObžalovanýU..L.nahlavnompojednávanívypovedal,ževčasespáchaniapredmetnéhopriestupkudňa
01.11.2014 vo večerných hodinách nebol v práci. Keď v pondelok dňa 03.11.2014 ráno prišiel do práce,

tak tento priestupok zapísal do Denníka priestupkových spisov a tento spis pridelil svedkyni N., keďže
táto svedkyňa mala v kompetencii služobný obvod obce O. M.. Dňa 03.11.2014 mu v doobednajších
hodinách zatelefonovala svedkyňa U. Z. so žiadosťou zobrať oznámenie o spáchaní tohto priestupku
späť. Svedkyni Z. obžalovaný, podľa svojho vyjadrenia, oznámil, že nie je možné vykonať späťvzatie
návrhu na prejednanie priestupku, keďže o išlo o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa §

49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a tak, ako je skutok zaznamenaný, je potrebné ho postúpiť
na prejednanie na obvodný úrad. Na to sa svedkyňa Z. pred ním vyjadrila, že má záujem vo veci ešte
vypovedať, na čo jej mal obžalovaný odpovedať, že doplnenie výpovede môže vykonať kedykoľvek.
Svedkyňa U. Z. sa ho aj opýtala, akým spôsobom má zmeniť svoju výpoveď, keďže v predchádzajúcej
svojej výpovedi vypovedala, že ju manžel fyzicky napadol. Zároveň mu svedkyňa Z. ozrejmila, že konala

unáhlene, že v skutočnosti strčila ona do svojho manžela a manžel strčil do nej a teda došlo k ich
vzájomnému sácaniu. Svedkyňa Z. pritom, na otázku obžalovaného, poprela, že by pri tomto skutku
utrpela nejaké zranenia. Svedkyňa mu ďalej vysvetlila, že medzi ňou a jej manželom došlo k obyčajnej
hádke, keďže v ich manželstve to bolo posledné dva - tri týždne napäté, pretože sa blížili voľby starostu,
pričom táto svedkyňa bola v tom čase starostkou a aj v ďalšom volebnom období kandidovala na túto

funkciu a jej manžel v tom období dostával SMS správy o jej údajnej nevere. Takisto mu svedkyňa
odôvodňovala svoju snahu zmeniť výpoveď tým, že konala unáhlene z dôvodu psychického nátlaku jej
okolia a dlhodobého osočovania jej osoby. Obžalovaný mal po takomto objasnení situácie svedkyňou Z.
tejto oznámiť, že zmenu svojej výpovede má učiniť čo najskôr, najlepšie v priebehu toho týždňa, pretože
jej priestupkový spis pridelil svedkyni N. a tento bude odoslaný na príslušný obvodný úrad. Svedkyňa

Z. mu prisľúbila, že si to zariadi, na čo jej mal obžalovaný oznámiť, že o tom upovedomí konkrétneho
policajta, ktorému pridelil jej spis, aby o tom vedel a spis neodoslal na obvodný úrad. Obžalovaný sa
ďalej vyjadril, že so svedkyňou Z. sa nedohodol na konkrétnom termíne vykonania zmien jej výpovede
a že ďalej sa predmetným priestupkovým konaním nezaoberal. Po takomto telefonáte so svedkyňou Z.
predmetný priestupkový spis tejto svedkyne odložil do priečinku na spisy vyčleneného pre svedkyňu N..

Obžalovanýpritomdoplnil,žepočastelefonátusosvedkyňouZ.sipísalodkaznapapierik,žejepotrebné
prerobiť záznam o zaistení vo vzťahu k použitému násiliu, ktorý je súčasťou priestupkového spisu. Tento
odkaz si obžalovaný podľa svojho vyjadrenia ponechal na svojom stole vo svojej kancelárii. Obžalovaný
ďalej poukázal na to, že takisto v záznamoch o podaní oznámenia a v záznamoch o podaní vysvetlenia
bolo uvedené, že svedok Z. mal fyzicky napadnúť oznamovateľku, svedkyňu Z.. Obžalovaný ďalej

vypovedal, že svedkyňu Z. počas ich telefonického rozhovoru ubezpečil, že o jej telefonáte bude osobneinformovať policajtku N. počas rozdelenia úloh na začiatku zmeny Pri tomto telefonickom rozhovore so
svedkyňou Z. sa mal obžalovaný rozhodnúť, že papierik, na ktorý napísal vyššie uvedený odkaz, nebude
nikde dávať, keďže by to nemalo vplyv na ukončenie spisu, keďže svedkyňa Z. mu uviedla, že ju jej

manžel fyzicky nenapadol. Obžalovaný si spomenul, že na ten odkaz, ktorý však nebol v priestupkovom
spise, počas telefonátu so svedkyňou Z. takisto napísal, že je potrebné priestupok prekvalifikovať na „á-
čko.“ Obžalovaný tiež vysvetlil, že spis počas svojho telefonátu so svedkyňou Z. nemal pri sebe, keďže
ležal na stole u riaditeľa a on telefonoval zo svojej kancelárii. Tento papierik preto zostal na jeho stole
a tento odkaz nikam nedával, pričom po ukončení práce odišiel do Vranova nad Topľou a teda opustil

svoju kanceláriu. Nasledujúceho dňa 04.11.2014 pred 13:30 hod. prišli do kancelárie riaditeľa, svedka
V., svedkyňa N. spoločne so svedkom V., kedy svedkyni N. ihneď oznámil, že mu včera telefonovala
svedkyňa Z. a prejavila záujem byť ešte dopočutá vo svojej veci v tom zmysle, že pri spáchaní priestupku
došlo len ku kriku a nadávkam, teda, že nedošlo k fyzickému násiliu. Svedkyni N. mal obžalovaný aj
oznámiť, že svedkyni Z. vysvetlil, že spis pridelil jej, teda svedkyni N. a že bude potrebné svedkyňu Z.
dopočuť. Svedkyni N. takisto obžalovaný oznámil, že jej nevie uviesť, kedy sa dostaví oznamovateľka

priestupku, svedkyňa Z. na výpoveď. Svedkyni N. pri tomto rozhovore mal obžalovaný ešte povedať, že
ak takúto doplňujúcu výpoveď urobí svedkyňa Z., tak bude možné prejednávaný prípad ukončiť aj podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Obžalovaný ešte doplnil, že na mieste spáchania priestupku
bola hliadka PZ, ktorá v prípade zaregistrovania zranení na oznamovateľke priestupku, by ju poslala na
lekárske ošetrenie a poškodenej osobe hliadka PZ takisto odovzdáva lekárske potvrdenie, ktoré vypisuje

lekár. Podľa názoru obžalovaného v tomto prípade nedošlo k nijakému zraneniu oznamovateľky Z. a
takisto nedošlo k vyhrážkam na adresu tejto oznamovateľky priestupku. Svedkyni N. mal obžalovaný
takisto ozrejmiť, že celá táto záležitosť vznikla z psychického nátlaku okolia na svedkyňu Z.. Obžalovaný
doplnil, že od uvedeného dňa so svedkyňou N. nekomunikoval ohľadne tejto veci, až do dňa 11.11.2014,
domnievajúc sa, že pokiaľ svedkyňa Z. príde a doplní svoju výpoveď, tak sa to prípadne zmení a

keď táto oznamovateľka nepríde, tak sa predloží spis ďalej na obvodný úrad. Nemal pritom vedomosť
o tom, kedy sa svedkyňa Z. dostavila na doplnenie svojej výpovede na Obvodné oddelenie PZ v
F. M.. Dňa 11.11.2014 mu predmetný spis odovzdala svedkyňa N.. Pri zbežnej kontrole tohto spisu
si obžalovaný všimol doplňujúcu výpoveď oznamovateľky Z. v tom zmysle, že zo strany páchateľa
priestupku neboli žiadne vyhrážky; návrh na prejednanie veci; ako aj návrh na späťvzatie návrhu. Po

takomto prekontrolovaní spisu tiež zistil, že je v ňom návrh na ukončenie veci podľa § 49 ods. 1 písm.
a) zákona o priestupkoch a zároveň návrh na späťvzatie oznámenia tohto priestupku. V Denníku
priestupkových spisov bol pritom tento priestupok pôvodne vedený podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch, tento priestupok preto z tejto knihy odpísal tak, že vec bola odložená a opravil písmeno
tohto priestupku z písmena d) na písmeno a) ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch. Doplnil;

že dňa 03.11.2014, po svojom nástupe do zamestnania v čase asi o 06.00 hod., v dobe asi okolo 07.00
hod., v zmysle pôvodných výpovedí svedkyne Z., keďže nemal vedomosť, že toho dňa mu zatelefonuje
táto svedkyňa; pôvodne túto vec zaevidoval do nápadu vecí ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm.
d) zákona o priestupkoch. Po 11.11.2014 tento priestupkový spis založil do skrine vo svojej kancelárii.
Vo vzťahu k pracovnej disciplíne, či k disciplinárnym odmenám a trestom svedkyne N. sa obžalovaný

vyjadril, že tejto svedkyni bolo udelené jedno disciplinárne potrestanie spoločne so svedkom Č. vo forme
písomného pokarhania riaditeľom Obvodného oddelenia PZ v F. M., svedkom V., z dôvodu svojvoľného
opustenia služobného obvodu tohto policajného oddelenia. Ku kontrole vybavovania priestupkových
spisov objasňovanými príslušníkmi PZ zaradenými na dané policajné oddelenie sa obžalovaný vyjadril,
že priestupkové spisy boli v kompetencii riaditeľa tohto obvodného oddelenia, svedka V. a jemu boli tieto

spisy prideľované zriedkakedy. Jeho úkony v priestupkových veciach teda spočívali v prekontrolovaní
správnosti právnej kvalifikácie priestupku a následného odpísania priestupku z Denníka priestupkových
spisov, pričom následne kópiu priestupkového spisu založil do priestupkového obalu, ktorý zostal na ich
obvodnom oddelení PZ a originál toho- ktorého priestupkového spisu sa odoslal buď na obvodný úrad
alebo na obecný úrad, podľa ich právomoci, avšak väčšinou boli tieto spisy zaslané na obvodný úrad,

keďže išlo o priestupky podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Konkrétne priestupkový spis
oznamovateľky,svedkyneZ.považovalzadostatočneprekontrolovaný.Vsúvislostistvrdenímsvedkyne
N. o prideľovaní jej nočných zmien, ako aj spoločných zmien so svedkom U. O., jej vtedajším druhom, s
ktorým mala mať táto svedkyňa v spoločnej starostlivosti ich spoločné maloleté dieťa; sa vyjadril, že tejto
svedkyni boli prideľované poväčšine denné zmeny, nočné zmeny málokedy a že práve táto svedkyňa

si veľmi často menila služby ihneď po vypracovaní plánu služieb. Spoločné služby so svedkom U. O.
tak mala svedkyňa N. len spočiatku, neskôr jej boli prideľované spoločné zmeny so svedkom U. O. len
výnimočne. Na výslovnú otázku obhajoby pritom obžalovaný poprel, že by udeľoval písomne alebo ústne
pokyny inej osobe na prerobenie predmetného priestupkového spisu a to v tom zmysle, aby zo spisubolo niečo vybraté, alebo bolo v ňom niečo zmenené. Obžalovaný spresnil, že svedkyni N., ktorá v čase
spáchania skutku podľa vyjadrenia obžalovaného pracovala vo výkone služby sedem, či osem rokov a
zároveň mala nedostatočné vedomosti, či skúseností s vybavovaním priestupkových vecí, oznámil, že

svedkyňa Z. chce doplniť svoju výpoveď a to bola celá jeho komunikácia so svedkyňou N..
Vovzťahuksvojimosobnýmamajetkovýmpomeromobžalovanýuviedol,žeslužobnýpomerpríslušníka
PZ ukončil k 30.04.2016 na vlastnú žiadosť a od uvedeného obdobia poberá výsluhový dôchodok vo
výške 1.020,00 Eur. Neskôr, po ukončení tohto služobného pomeru príslušníka PZ, pracoval na území
O. republiky s čistým mesačným príjmom okolo 2.000,00 Eur a neskôr sa zamestnal v F. X. P. ako B. s

čistým mesačným príjmom okolo 600,00 Eur. Vyjadril sa, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
má spolu s manželkou trojizbový byt a že je vlastníkom troch motorových vozidiel. Nevedel uviesť žiadne
mimoriadne okolnosti majúce vplyv na prípadné rozhodovanie súdu o treste.

Svedok V.. U. K., príslušník PZ služobne zaradený na Obvodnom oddelení PZ v F. M., zdôraznil na
hlavnom pojednávaní, že nebol osobne prítomný toho, aby obžalovaný U.. L.Á. udelil nejaký pokyn na

prerobenie nejakého spisu. O tejto skutočnosti sa dozvedel až vtedy, keď prišli policajti z Inšpekcie
Ministerstva vnútra SR. Na ďalší deň, po návšteve tejto Inšpekcie, prišiel za ním svedok O., druh
svedkyne N. a vysvetlil mu, o čo išlo. Neskôr, asi v jesenných mesiacoch roku 2015, si ho dal zavolať do
kancelárie riaditeľ, svedok V., ktorý mu v prítomnosti obžalovaného U.. L. oznámil, že má podozrenie,
že predmetný priestupkový spis zaslal na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR on. Svedok V. mu svoje

podozrenie odôvodnil tým, že v ten víkend, keď prerábala spis svedkyňa N., bol v službe aj on a svedok
V. mu ďalej tvrdil, že tú osobu, ktorá prekopírovala spis, zistí aj z kopírky, čo svedok V.. K. nepovažoval
za reálne. Obžalovaný U.. L. sa mal svedkovi V.. K. pri tomto pohovore ako keby ospravedlňovať, že
nemá presnú vedomosť, kto prekopíroval tento priestupkový spis a poslal ho na Inšpekciu Ministerstva
vnútra SR. Takisto mu obžalovaný, ako aj svedok V. oznámili, že si na pohovor údajne zavolali aj iných

policajtov,pričomajneskôrmusvedokČ.potvrdil,žeajsnímsaotomrozprávali.Vzhľadomnanarušené
vzťahy na Obvodnom oddelení PZ v F. M., teda na ohováranie a osočovanie jeho osoby, svedok V.. K.
začiatkom roka 2016 podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, ktorú prebral
obžalovaný U.. L. a neskôr mu svedok O. mal aj povedať, že dokonca spísali nejakú petíciu na jeho
odchod z tohto policajného oddelenia. Po týždni od tejto udalosti za ním prišla svedkyňa N., ktorá mu

oznámila, že obžalovaný U.. L. jej navrhol, aby vypovedala pred vyšetrovateľom Inšpekcie Ministerstva
vnútra SR, že on prerobil tento spis a že z tohto dôvodu si podal aj žiadosť o uvoľnenie zo služobného
pomeru príslušníka PZ, keďže má mať obavy, že bude trestne stíhaný. Svedkyni N., ktorej sa len opýtal,
či poslúchne obžalovaného U.. L., navrhol, že vyhľadá vtedajšieho riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ
Vranov nad Topľou, p. F. a oboznámi ho s takýmto nátlakom obžalovaného U.. L. na jej osobu, teda s

navádzaním jej osoby obžalovaným na krivú výpoveď voči jeho osobe. Pán F. ako riaditeľ Okresného
riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou mu po osobnom ozrejmení situácie oznámil, že navštívi policajné
oddelenie v F. M. a z pozície nadriadeného zakročí, pričom mu navrhol, aby popremýšľal nad svojou
žiadosťou o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a tak nakoniec svedok V.. K. túto svoju
žiadosť zobral späť. Svedkyňa N., po predchádzajúcom zistení záujmu tejto svedkyni svedkom V..

K. stretnúť sa s riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou, p. F., mu spoločne so
svedkom O. oznámila, že sa obaja stretli s riaditeľom F., ktorý sa potom dostavil na ich policajné
oddelenievF.M.spoločnesosvojímzástupcom,čisriaditeľomporiadkovejpolície.Ažpotommusvedok
O. ako prvý vysvetlil, že svedkyňa N. mu v ich spoločnej domácnosti oznámila, že zástupca riaditeľa ich
obvodného oddelenia, obžalovaný U.. L. jej nariadil, aby prerobila už spracovaný spis, pričom ona ho

pôvodne zaslala na odbor všeobecnej vnútornej správy príslušného okresného úradu. Svedok O. mu
vysvetlil, že vtedy dôrazne presviedčal svedkyňu N., aby si to nedovolila, že to bude problém, avšak
svedkyňa N. napriek tomu tento spis prerobila. Neskôr mu takú istú verziu priebehu udalostí potvrdila
aj samotná svedkyňa N., teda, že prerobila priestupkový spis podľa pokynov obžalovaného U.. L.. Táto
svedkyňa mu takisto oznámila, že predtým údajne bola aj za riaditeľom ich policajného oddelenia,

svedkom V., ktorého oboznámila s pokynom obžalovaného U.. L., na čo jej mal svedok V. odpovedať,
že to je „ich vec“ a on s tým „nemá nič.“ Konkrétne sa ďalej od svedkyne N. svedok V.. K. dozvedel, že
predmetný spis bol pôvodne vedený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona o priestupkoch a že táto svedkyňa prerobila tento spis na písmeno a) ustanovenia
§ 49 ods. 1 zákona o priestupkoch a urobila takisto späťvzatie návrhu. Svedkyni N. sa po takomto

ozrejmení jej postupu opýtal, prečo postupovala takýmto spôsobom, keď postačovalo vykonať doplnenie
výsluchu, čo táto svedkyňa vysvetlila tým, že ona dostala takýto pokyn od obžalovaného U.. L., pričom
riaditeľ ich obvodného oddelenia, svedok V. ju odbil. Svedok V.. K. opätovne zdôraznil, že pri vyššie
opísaných stretnutiach svedkyne N. či už s obžalovaným U.. L. alebo so svedkom V. nebol nikdy osobneprítomný. Svedok tak na záver vyjadril svoj názor, že svedkyňa N. konala pod nátlakom a predmetný
spis prerobila na pokyn. Svedok V.. K. ďalej doplnil, že neskôr sa pritom dozvedel od svedkyne N., že
ním navrhovaný postup v podobe vykonania doplnenia výsluchu osôb vypovedajúcich v priestupkovom

konaní svedkyni N. odporúčali aj všetci ostatní kolegovia z Obvodného oddelenia PZ v F. M., ktorých
však táto svedkyňa konkrétne neoznačila. Svedok V.. K. poukázal aj na to, že je vedené ďalšie trestné
stíhanie voči svedkyni U., ktorá mala takisto prerobiť nejaký priestupkový spis a to z písmena d) na
písmeno a) ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda totožná vec ako v prípade svedkyne N.,
pričom ten priestupok, ktorý vybavovala svedkyňa U., sa mal stať asi týždeň pred tým priestupkom, ktorý

mala pridelený svedkyňa N.. Podľa vyjadrenia svedka V.. K. tak z vyššie uvedených dôvodov preto boli
na ich pracovisku zlé vzťahy a to konkrétne medzi podriadenými príslušníkmi PZ a vtedajším riaditeľom
ich policajného oddelenia, svedkom V., ale zároveň tento svedok uviedol, že vzťahy medzi podriadenými
príslušníkmi PZ a zástupcom ich obvodného oddelenia, obžalovaným U.. L. neboli zlé. Svedok V.. K.
spresnil, že keď videl, že sa to „zvrháva“ na neho, tak sa radšej už ďalej nič nepýtal. Svedok ďalej
vypovedal, že aj svedok Č. mu potvrdil, že aj s ním sa rozprával svedok V. a obžalovaný U.. L., keďže

počas víkendu, keď sa prerábal predmetný spis, mal službu aj svedok Č. a vtedy mal byť tento spis
prekopírovaný a zaslaný na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR, pričom svedkyňa N. spis prerobila na
pokyn obžalovaného U.. L.. Svedok sa bližšie vyjadril aj k rozdielnostiam vybavovania priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu tak, že tento priestupok právne posudzovaný podľa ustanovenia § 49 ods.
1 písm. d) zákona o priestupkoch je spáchaný s použitím fyzického násilia, alebo dochádza pri ňom ku

schválnostiam, je to ex offo konanie, teda beznávrhové konanie a naproti tomu ten istý priestupok podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pozostáva z verbálnych útokov a ide o návrhový priestupok.
Podľa vyjadrenia svedka V.. K. tak z vyššie uvedených dôvodov preto v prípade tohto priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu v čase spáchania skutku späťvzatie návrhu prichádzalo do úvahy iba v
prípade návrhového priestupkového konania podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Svedok

sa vyjadril aj k vzájomného vzťahu medzi obžalovaným a svedkyňou Z. tak, že svedkyňa Z. je starostkou
Obce O. M., vzťah medzi ňou a obžalovaným je veľmi dobrý, pretože obžalovaný má z tejto obce
manželku a svokrovci obžalovaného bývajú v tejto obci a to hneď oproti rodinnému domu rodiny Z., teda
obžalovanýatátorodinaZ.súkamaráti.SvedokV..K.malvedomosťajopracovnomproblémesvedkyne
N. a svedka Č. a to z dôvodu ich opustenia služobného obvodu ich policajného oddelenia. Svedok

opakovanepotvrdil,žesosvedkyňouN.saoveciach,ktoréuvádzalvosvojejsúvislejvýpovedi,rozprával
opakovane a to pri každom ich stretnutí na pracovisku, avšak nemal vedomosť o presnom dátume, kedy
svedkyňa N. mala prerobiť predmetný priestupkový spis, ale malo to byť počas víkendových dní, keď
mal mať službu na tomto ich policajnom oddelení aj on. Svedok V.. K. na záver svojej výpovede opísal
svoj vzťah s obžalovaným ako neutrálny.

Z výpovede svedkyne O. N. zamestnanej na pozícii referenta s územnou a objektovou pôsobnosťou na
Obvodnom oddelení PZ v F. M. od roku 2006 na hlavnom pojednávaní vyplýva, že spis oznamovateľky
priestupku, svedkyne Z. z Obce O. M., ktorá mala byť fyzicky napadnutá svojím manželom, svedkom
P. Z., jej bol pridelený obžalovaným U.. L. ako zástupcom riaditeľa ich policajného oddelenia tak,

že ho našla v príslušnom priečinku nachádzajúcom sa na stálej službe. V predmetnom spise sa
nachádzal už záznam o podaní vysvetlenia, záznam o podaní oznámenia a potvrdenie oznamovateľke
o podaní oznámenia, ako aj rozhodnutie o zaistení osoby, svedka P. Z., ktoré dokumenty boli spísané
hliadkou PZ na mieste spáchania priestupku v zložení svedkov U. O. a R. V.. V podanom oznámení
o priestupku bolo uvedené oznamovateľkou priestupku fyzické napadnutie zo strany manžela, pričom

svedkom tohto skutku bola dcéra oznamovateľky a taktiež tam bolo zaznamenané vulgárne vynadanie
na adresu navrhovateľky zo strany manžela. Svedok Z. sa vo svojom zázname o podaní vysvetlenia
odmietol vyjadriť. Po preštudovaní spisu sa tento rozhodla ukončiť ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý má byť predložený na okresný
úrad, a preto tento spis odniesla do skrine, odkiaľ si ho mal zobrať buď riaditeľ alebo zástupca ich

obvodného oddelenia na prekontrolovanie, pričom doplnila, že priestupky mal na starosti väčšinou
riaditeľ ich obvodného oddelenia, avšak v čase jeho neprítomnosti zvykol aj takéto priestupkové spisy
preštudovať zástupca riaditeľa, obžalovaný U.. L.. Nasledujúceho dňa našla v priečinku predmetný spis,
na ktorého prednom obale, na ktorom sa uvádza meno páchateľa a poškodenej osoby priestupkom,
bol nalepený samolepiaci farebný papierik s pokynom zmeniť tento spis a to prerobiť celý spis tak,

aby tam nebolo násilie a tento lístok bol podpísaný obžalovaným. Po prečítaní tohto pokynu, konkrétne
v znení: „Prerob spis tak, aby tam nebolo fyzické napadnutie, volala U.,“ zašla za obžalovaným U..
L., keďže riaditeľ nebol vtedy v práci a na tomto pokyne bol aj podpis obžalovaného. Obžalovaného
oboznámila s tým, že tento spis nemôže prerobiť, pretože je tam už raz zaznamenané fyzické násilie,ktoré nemôže zo spisu odstrániť. Obžalovaný jej na to odpovedal: „Urob tak, ako som povedal, prerob
ho!“ s doplnením, že mu volala starostka, teda oznamovateľka priestupku, svedkyňa Z., že nedošlo k
fyzickému násiliu, ktoré ona pôvodne oznámila. Svedkyňa N. odmietla splniť pokyn obžalovaného s

tým, že ona nebude prerábať predmetný spis, že tento spis bude odoslaný na okresný úrad, ktorý po
predvolaní osôb môže takýmto spôsobom ukončiť toto priestupkové konanie a opätovne obžalovaného
upozornila, že nemôže prerobiť údaj o oznámenom fyzickom napadnutí svedkyne Z., keďže aj dcéra
tejto oznamovateľky priestupku takto vypovedala. Svedkyňa ďalej doplnila, že aj zasahujúca hliadka PZ
uviedla do Protokolu udalosti, ako aj v Knihe fonografov a hlásení, že išlo o priestupok s fyzickým násilím

a v Protokole udalostí sa navyše nachádzali aj červené pečiatky o zaistení P. Z.. Po takomto odmietnutí
splnenia pokynu obžalovaného jej mal obžalovaný odpovedať : „Tak urobíš, ako som ti povedal, nestaraj
sa!“ Keďže svedkyňa postup vyžadovaný od nej obžalovaným nepovažovala za zrealizovateľný; keďže
vo všetkých dokumentoch boli pečiatky a všade bol tento priestupok zaznamenaný ako priestupok
s fyzickým násilím, dôvodiac aj tým, že mala nedostatok praxe a odbornej skúsenosti; obrátila sa s
prosbou o pomoc aj na svojich kolegov, menovite na svedka U. O., p. B., svedka Č. a svedka V.. K.,

pričom nevedela uviesť mená aj ďalších svojich kolegov, avšak podľa svojho vyjadrenia sa radila v
tejto veci s každým kolegom na ich policajnom oddelení, čo má urobiť. Kolegovia sa tejto svedkyni
opýtali, že či je „normálna“ a poradili jej, aby opätovne zašla za zástupcom riaditeľa, obžalovaným, aby
sa „znormalizoval“ a nepožadoval od nej takéto úpravy spisu. Z tohto dôvodu opätovne táto svedkyňa
zašla za obžalovaným a odoprela prerobenie spisu. Na to jej obžalovaný povedal: „Tak som ti to povedal,

tak to urobíš! Ja som sa so starostkou dohodol,“ teda obžalovaný naďalej trval na tom, aby prerobila spis
tak, ako to od nej vyžadoval, keďže podľa vyjadrenia obžalovaného sa mala starostka dostaviť na ich
policajné oddelenie so zámerom podpísať pred ňou späťvzatie návrhu. Na to svedkyňa obžalovanému
oznámila, že prerobí výpoveď svedkyne Z. a jej dcéry, ale odmietla prerobiť zaistenie osoby svedka P.
Z.. Na to jej obžalovaný odpovedal, že on sa o to postará. Neskôr, v priebehu jedného, či maximálne

dvoch týždňov od pridelenia jej tohto spisu, jej obžalovaný predložil prerobené rozhodnutie o zaistení
osoby svedka P. Z., v ktorom sa už nenachádzalo fyzické napadnutie, ale len vulgárne vynadanie
svedka P. Z. na adresu jeho manželky. Svedkyňa zdôraznila, že uvedené prerobené rozhodnutie o
zaistení osoby svedka P. Z. určite neprepisovala a to napriek ubezpečeniu obžalovaného, že sa nemá
čoho báť, keďže je to dohodnuté so „starostkou,“ svedkyňou Z.. Svedkyňa poukázala tiež na to, že

prerobené rozhodnutie o zaistení osoby, predložené jej obžalovaným, nebolo podpísané a teda sa
opätovne opýtala obžalovaného, ako môže toto rozhodnutie založiť do spisu, keď nie je podpísané. Na
to ju obžalovaný vyzval, aby toto prerobené rozhodnutie o zaistení osoby podpísala za svedka U. O., na
čo tento dokument podpísala za svedka U. O., ale obžalovanému odoprela podpísať toto rozhodnutie
aj za svedka R. V., na čo jej mal obžalovaný odpovedať, že on to zariadi. Keďže stále nemala záujem

prerobiť predmetný priestupkový spis, tak navštívila aj riaditeľa ich obvodného oddelenia, svedka V.,
ktorý jej len oznámil, že jeho to „nezaujíma“ a „X. si ten spis rieši,“ s tým, že má urobiť tak, ako
jej to povedal obžalovaný. Z tohto dôvodu preto spis prerobila tak, ako jej to prikázal obžalovaný U..
L., teda ho prekvalifikovala z § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na § 49 ods. 1 písm. a)
zákona o priestupkoch a teda, že tam došlo len k vulgárnemu vyjadreniu. Neskôr sa dozvedela, že

tento spis niekto zobral z ich policajného oddelenia a poslal ho na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR.
Inšpekcia Ministerstva vnútra SR prišla na ich policajné oddelenie po roku, začala ju vypočúvať; pričom
jej ukázala aj spis a príslušníci tejto policajnej súčasti sa jej aj opýtali, či ten spis prerobila a takisto
jej ukázali aj ten pokyn; na čo im odpovedala, že prepísala podané oznámenie o priestupku tak, že
oznamovateľke mal páchateľ len vulgárne vynadať, už bez uvedenia fyzického napadnutia. Svedkyňa

si tiež spomenula na to, že raz prišla oznamovateľka daného priestupku, svedkyňa Z. na ich obvodné
oddelenie, pričom už v ten deň ráno jej obžalovaný povedal, že príde táto svedkyňa a prikázal jej,
aby predložila svedkyni Z. na podpis späťvzatie návrhu. Keď táto oznamovateľka teda prišla v inej
záležitosti na ich obvodné oddelenie, tak jej povedala, že sa „s X. dohodla a čo má podpísať,“ na čo
jej dala podpísať späťvzatie návrhu. Predmetný spis bol teda z tohto dôvodu ukončený späťvzatím

návrhuoznamovateľkyatedaodloženímveci,pričomtentospispredložilanaschváleniedopriečinkupre
nadriadených. Svedkyňa ďalej vypovedala, že po príchode vyšetrovateľov PZ z Inšpekcie Ministerstva
vnútra SR, si ju dal zavolať zástupca riaditeľa ich policajného oddelenia, obžalovaný a oznámil jej, že
svedok V.. U. K. si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, že je to všetko
„chyba“ svedka V.. U. K., že to určite on spis poslal na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR a keďže tento

svedok požiadal o uvoľnenie do civilu, tak jej navrhol, aby on, ako aj táto svedkyňa vypovedali na
InšpekciiMinisterstvavnútraSR,žepredmetnýspisprerobilsvedokV..K..Keďjejtoobžalovanýoznámil,
v momente sa táto svedkyňa otočila a odišla od obžalovaného. Pri najbližšej príležitosti, keď bola v
spoločnej službe so svedkom V.. U. K., tomuto všetko povedala, teda, že obžalovaný jej oznámil, že tochce „hodiť“ na neho, keďže si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ, na čo
tento svedok aj naozaj podal túto žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru. O týchto skutočnostiach
informoval riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou- p. F. svedok V.. K.. Na návrh

svedka V.. K. sa aj ona stretla s riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou - p. F.
a oboznámila ho s tým, že po pridelení jej spisu, jej bol tento vrátený na prerobenie s tým, že takýto
pokyn jej mal udeliť a nútil ju prerobiť spis obžalovaný a aj svedok V. ju „vyhodil“ s tým, že si „to má
riešiť s X. sama.“ Riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou oboznámila aj s tým,
že má vedomosť o tom, že nie je jediná, ktorú niekto donútil prerobiť priestupkový spis a tento spis

mala prerobiť údajne aj jej kolegyňa, svedkyňa V. U. a to takisto na pokyn zástupcu ich obvodného
oddelenia, obžalovaného U.. L.. Pán F. jej na to oznámil, že sa mu „nepáči“ tento skutok, avšak nemala
vedomosť o tom, čo on ďalej vykonal z pozície nadriadeného. Táto svedkyňa ďalej uviedla, že v prípade
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa
po zadokumentovaní príslušný priestupkový spis zašle na Okresný úrad Vranov nad Topľou, odbor
všeobecnej vnútornej správy, ktorý môže udeliť priestupcovi napríklad aj pokarhanie a v tomto prípade

nie je možné vykonať späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku, pričom v prípade priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch je možné
vykonať späťvzatie návrhu a v takom prípade sa spis odloží. Táto svedkyňa sa ďalej vyjadrila, že
konkrétne v tomto prípade zmenila zápisnicu o podaní oznámenia oznamovateľky, z ktorej vypustila časť
obsahujúcu fyzické násilie a rovnako zmenila aj zápisnicu o podaní vysvetlenia dcéry oznamovateľky

tak, že vypustila časť jej výpovede, v ktorej uviedla, že jej matka bola fyzicky napadnutá, pričom ďalšie
podanie vysvetlenia so svedkom P. Z. nebolo potrebné meniť, keďže tento svedok odmietol vypovedať.
Doplnila, že zápisnice o podaní vysvetlenia, ako aj potvrdenie o podaní oznámenia, podpisuje príslušný
policajt, ale nepodpisuje ich vypočúvaná osoba a tieto konkrétne dokumenty spisoval svedok O., pričom
za tohto svedka podpísala tieto dva záznamy o podaní vysvetlenia oznamovateľky, ako aj jej dcéry.

Potvrdila, že v priestupkovom konaní mohla poškodená osoba urobiť dodatok o podaní oznámenia,
avšak nemohla urobiť spätvzatie návrhu a aj v takom prípade by bol spis zaslaný na Okresný úrad
Vranov nad Topľou, aj so zmenenou výpoveďou oznamovateľky. Ďalej vypovedala, že po začatí
vykonávania vyšetrovacích úkonov v predmetnej trestnej veci Inšpekciou Ministerstva vnútra SR, jej
obžalovaný začal robiť prieky v tom smere, že spoločne s jej vtedajším druhom, svedkom U. O., s

ktorým má spoločné dieťa, im začal obžalovaný plánovať spoločné služby a z tohto dôvodu opakovane
požiadala obžalovaného, aby jej vymenil služby, čo obžalovaný odmietol. Takisto bola raz, podľa svojho
presvedčenia neoprávnene, disciplinárne potrestaná riaditeľom na základe oznámenia obžalovaného,
keďže spoločne s kolegom Č. odišla do ďalšieho služobného obvodu po vyčíslenie škody k priestupku,
pričom svedok Č. túto skutočnosť oznámil svedkovi V. v ten deň ráno. Obžalovaný však vidiac, že spolu

s týmto kolegom odišla do iného služobného obvodu, to oznámil riaditeľovi a jej a svedkovi Č. na to
bolo uložené písomné pokarhanie. Poukázala na to, že mala vedomosť o tom, že v prípade pokynu
nadriadeného vydaného v rozpore so zákonom, má informovať ďalšieho bezprostredne nadriadeného,
avšak keď išla za svedkom V., ten ju poslal preč. Doplnila, že predmetný priestupkový spis napadol
cez víkend a že tento spis jej bol pridelený po víkende, pravdepodobne v pondelok. Bližšie sa vyjadrila

k okolnostiam týkajúcim sa vyhotovenia nového rozhodnutia o zaistení osoby tak, že najprv od nej
obžalovaný požadoval, aby toto rozhodnutie o zaistení osoby zo spisu vyhodila, čo telefonicky oznámila
svedkovi V. s tým, že takéto rozhodnutie nemôže vybrať zo spisu, keďže v Protokole udalostí sú
nabité červené pečiatky. Na to jej riaditeľ ich policajného oddelenia oznámil, že sa má skontaktovať s
obžalovaným. Keď teda túto skutočnosť oznámila obžalovanému, tak jej povedal, že toto rozhodnutie

zoberie a dá ho prerobiť. Svedkyňa nevedela uviesť kedy presne, ale neskôr jej; nevedela takisto
uviesť, či obžalovaný alebo svedok V.; priniesol toto prerobené rozhodnutie o zaistení osoby. V súvislosti
s tvrdením svedka V., že hneď nasledujúci pondelok po spáchaní priestupku nastúpil na pracovnú
rehabilitáciu a teda pozmenené rozhodnutie o zaistení osoby nemohol tejto svedkyni odovzdať on, sa
svedkyňa N. vyjadrila, že sa domnieva, že svedok V. odišiel na pracovnú rehabilitáciu až neskôr, avšak

táto skutočnosť by sa, podľa jej názoru, dala zistiť z plánu služieb. Doplnila, že rozhodnutie o zaistení
osoby svedka Z. neprerábala, pričom keď sa išla pozrieť do počítača do dokumentov svedka O., toto
rozhodnutie nenašla a v dokumentoch svedka V. sa nevedela orientovať, keďže tento svedok mal v
týchto dokumentoch neporiadok. Z tohto dôvodu sa domnievala, že uvedené rozhodnutie o zaistení
osoby prerobil svedok V..

Podľa výpovede svedka U. O., takisto príslušníka PZ na Obvodnom oddelení PZ v F. M., na hlavnom
pojednávaní, v novembri 2014 bol spoločne so svedkom V. vyslaný operačným dôstojníkom Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove do rodinného domu v obci O. M., kde malo dochádzať k fyzickému napádaniusvedkyne Z. jej manželom. Po príchode na miesto činu, v čase asi okolo 23:00 hod., táto oznamovateľka
priestupku ich informovala, že jej manžel je pod výrazným vplyvom alkoholických nápojov a že ju
fyzicky napadol takým spôsobom, že ju buchol do hrudníka, na čo spadla a udrela si chrbát. Svedkyňa

Z. na ich dotaz, či má záujem ísť na lekárske ošetrenie, im uviedla, že jej manžel nespôsobil také
zranenie, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, ale vyjadrila pred nimi obavy, že by jej manžel
mohol pokračovať vo svojom konaní. Svedok doplnil, že podľa udania tejto svedkyne ju manžel po
príchode z pohostinského zariadenia obviňoval z nevery a oznámila im, že spoločne so svojou dcérou
odíde za svojou matkou do obce Ď.. Po vyťažení svedkyne Z. spolu so svedkom V. odišli na balkón za

manželom oznamovateľky, svedkom Z., ktorý vykrikoval žiarlivostné slová; vyjadroval, že nestrpí, aby
ho manželka podvádzala a že chce, aby jeho manželka opustila ich domácnosť. Keďže svedok Z. bol
zjavne rozrušený a zjavne pod vplyvom alkoholických nápojov, aj keď ho spolu s kolegom nepodrobili
dychovej skúške, tak tohto svedka on, aj svedok V. spolu vyzvali, aby s nimi odišiel na Obvodné
oddelenie PZ v F. M. za účelom podania vysvetlenia k predmetnej udalosti, s čím svedok Z. súhlasil.
Oznamovateľka priestupku, svedkyňa U. Z., im ešte pred ich odchodom z jej domácnosti oznámila,

že síce nemá obavy o zdravie, ale doposiaľ nedošlo zo strany jej manžela k fyzickému napadnutiu,
a preto doposiaľ neprivolala policajnú hliadku. Opätovne sa pritom ešte pred odchodom z domácnosti
oznamovateľky tejto opýtali, či nemá záujem ísť na lekárske ošetrenie, na čo ich informovala, že keď
si to rozmyslí, tak sa podrobí lekárskemu ošetreniu a dodatočne im doručí lekársku správu. Na to teda
svedka Z., spolu so svedkom V., zaistili a predviedli na Obvodné oddelenie PZ v F. M., pričom po

jeho vypočutí a po vykonaní potrebných úkonov, asi po hodine, či dvoch, ho zo zadržania prepustili.
Svedok O. doplnil, že svedok Z. vo veci odmietol vypovedať a z tohto dôvodu ho asi po hodine a
pol prepustili zo zaistenia. Svedok O. zdôraznil, že ešte na samotnom mieste spáchania priestupku
oznamovateľke, svedkyni Z. odovzdali potvrdenie o podaní oznámenia s tým, že vec bude zaevidovaná
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,

keďže došlo k fyzickému napadnutiu. Svedok O. tiež uviedol, že v rodinnom dome manželov Z. sa
nachádzala aj ich dcéra vo veku približne 19 rokov. Po zadokumentovaní tohto priestupku na Obvodnom
oddelení PZ v F. M. svedka Z. prepustili zo zaistenia. Svedok O. vysvetlil, že rozhodnutie o zaistení
osoby spisoval on spoločne so svedkom V., pričom on bol veliteľom hliadky a že po prepustení zo
zaistenia svedkovi Z. odovzdali potvrdenie o zaistení. Následne predmetnú vec zaevidovali do Protokolu

udalostí a spisový materiál uložili do priečinku nápadu udalostí. Postup na ich policajnom oddelení bol
vzápätí taký, že priestupkové veci sa ihneď nasledujúci pracovný deň pridelili príslušnému policajtovi
a toto pridelenie spisov vykonával buď svedok V., ako riaditeľ ich policajného oddelenia, alebo jeho
zástupca, obžalovaný U.. L., pričom priestupkové veci mal na starosti väčšinou svedok V., avšak v čase
jeho neprítomnosti ho zastupoval obžalovaný, ktorý ináč prideľoval trestné veci. Až po uplynutí nejakého

času sa tento svedok dozvedel od svedkyne N., s ktorou v tom čase žil v spoločnej domácnosti, že jej bol
pridelený tento priestupkový spis a že tento spis má prerobiť tak, aby tam nebolo násilie. Tento pokyn na
prerobenie spisu jej udelil obžalovaný z toho dôvodu, aby sa táto vec odložila. Svedkyňa N. mu bližšie
vysvetlila, že má prerobiť záznam o podaní oznámenia oznamovateľky tak, aby v ňom nebolo fyzické
násilie. Na to svedkyňu N. upozornil, že ako chce tento spis prerobiť, keď táto vec bola zaevidovaná

ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch
a tento spis tak bude potrebné postúpiť na obvodný úrad. Svedkyňa mu na to odpovedala, že najprv
ponechala fyzické napadnutie v tomto priestupkovom spise, pričom tento spis uložila do priečinku pošty
pre riaditeľa, ktorý mal spis prekontrolovať a po jeho skompletizovaní ho odoslať na obvodný úrad.
Svedkyni N. však; podľa jej vyjadrenia pred ním, po vykonaní takéhoto postupu; bol spis vrátený s

pokynom napísaným na papieriku a prilepeným na spise, na jeho prerobenie takým spôsobom, aby
v oznámení o priestupku nebolo uvedené fyzické násilie. Keď mu to svedkyňa N. oznámila, povedal
jej, aby išla za riaditeľom, svedkom V. a tomuto povedala, čo od nej žiada obžalovaný. Svedok O.
pritom zdôraznil, že so svedkyňou N. sa v spoločnej domácnosti o práci nerozprávajú. Neskôr mu však
svedkyňa N. povedala, že svedok V., za ktorým prišla, jej povedal, že nech si to „rieši“ s obžalovaným U..

L., lebo je to jeho „kapusta.“ Na to mala svedkyňa N., podľa jej vyjadrenia pred ním, opätovne odísť za
obžalovaným, ktorý jej mal povedať: „Tak som ti to povedal, tak to urobíš.“ Svedkyni N. tento svedok teda
odporučil, aby oznámila starším kolegom a to svedkovi V.. K. a p. B., čo od nej vyžaduje obžalovaný.
Kolegovia, ktorých nevedel konkretizovať, svedkyni N. povedali, aby obžalovaný nerobil „somariny“ a
svedkyňa N. mu aj oznámila, že títo kolegovia jej mali tiež povedať, že oni s tým „nechcú mať nič

spoločné.“NatosvedkyniN.najejprosbuoradu odporučil,abypredmetnýspisodnieslaobžalovanému,
nech si s ním robí, čo chce. Ďalej sa o predmetnú priestupkovú vec nezaujímal. Na jeseň roku 2014,
alebo na jar 2015 na ich policajné oddelenie potom prišli príslušníci Inšpekcie Ministerstva vnútra SR
s tým, že dostali podnet, že predmetný priestupkový spis bol prerobený. Opätovne svedok zdôraznil,že priestupkové spisy prideľuje buď riaditeľ, alebo zástupca ich Obvodného oddelenia PZ a každý z
príslušníkov PZ má pridelené určité časti ich služobného obvodu, ktoré vybavuje, čo sa týka priestupkov,
avšak podľa nápadu veci môže mať pridelený priestupkový spis aj z iného obvodu alebo z inej časti

obvodu. Svedok O. doplnil, že dcéra oznamovateľky, svedkyne Z., uviedla pri svojej výpovedi totožné
skutočnosti ako samotná oznamovateľka, teda, že jej matka bola napadnutá jej otcom. Ďalej uviedol,
že Záznam o podaní oznámenia oznamovateľky, svedkyne Z.; Záznam o podaní vysvetlenia svedka Z.
a Záznam o podaní vysvetlenia dcéry oznamovateľky p. Z. ml. spisoval on, tieto dokumenty podpísal
on a podpísali ich aj vyťažované osoby. Rozhodnutie o zaistení osoby svedka Z. spisoval a aj podpísal

svedok V., pričom takéto rozhodnutie podpisuje aj zaistená osoba. Potvrdil, že v origináli predmetného
priestupkového spisu, predloženému mu na oboznámenie vyšetrovateľom Inšpekcie Ministerstva vnútra
SR, bolo v rozhodnutí o zaistení osoby, ako aj v zázname o podaní oznámenia vynechané fyzické násilie.
Doplnil, že tieto dokumenty boli aj ináč štylisticky formulované v tom zmysle, že nebol vôbec opísaný
spôsob fyzického útoku, ktorý on stále zapisuje. Nemal vedomosť o tom, kto tieto zmenené dokumenty
vyhotovil a nemal ani vedomosť, kto tieto zmenené dokumenty podpísal, len vyšetrovateľ Inšpekcie

Ministerstva vnútra SR mu oznámil, že to mala byť svedkyňa N.. Zdôraznil, že podpis na dokumentoch
- Záznam o podaní oznámenia svedkyne U. Z., Záznam o podaní vysvetlenia p. Z. ml. a Záznam o
podaní vysvetlenia svedka Z., nachádzajúce sa v origináli predmetného priestupkového spisu, nie je
jeho. V prípade rozhodnutia o zaistení svedka Z. sa nevedel vyjadriť, či sa na ňom nachádza podpis
svedka V., keďže podpis tohto svedka svedok O. nepoznal. Svedok O. vyslovil názor, že všetky tieto

dokumenty musela prerobiť svedkyňa N. na príkaz obžalovaného U.. L.. Svedok O. ešte zdôraznil, že
všetky priestupkové spisy sa nachádzali v tom čase v kancelárii riaditeľa, svedka V., boli zamknuté v
skrini, v ktorej sa nachádzali koncepty priestupkových spisov, pričom originály týchto spisov sa zasielajú
obvodnému úradu. Doplnil, že k ukončeným priestupkovým spisom tak nemajú prístup radoví príslušníci
PZ, keďže kancelária zástupcu, aj riaditeľa ich policajného oddelenia; vrátane skríň, v ktorých sú tieto

spisy; sú uzamknuté. Vyjadril sa, že od neho nikto nežiadal, aby prerobil ním spísané tri dokumenty
v predmetnom priestupkovom konaní a ani svedkyňa N. mu sama od seba neoznámila, že tieto ním
vyhotovené dokumenty prerobila, ale dozvedel sa to až od Inšpekcie Ministerstva vnútra SR. V súvislosti
s pokynom na prerobenie predmetných dokumentov v znení: „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo
násilie, iba nadávky, urob čisto na 49/1a, „NÁVRH.“ Potom zoberie späť, volala U.,“ sa svedok O. vyjadril,

že podpis na tomto pokyne je obžalovaného U.. L., nevedel to však uviesť s jednoznačnou istotou,
avšak zároveň nevedel označiť inú osobu, ktorá by vydala takýto pokyn. Vzťah medzi svedkyňou Z. a
obžalovaným tento svedok označil ako priateľský s odôvodnením, že svedkyňa Z. bola starostkou obce
O. M., obžalovaný pochádzal z tejto obce a tak sa obžalovaný poznal aj so svedkom Z., ktorý by mal byť
hasičom. Svedok O. mal mať vedomosť od svedkyne N. aj o tom, že to prerábanie spisu chceli „hodiť“

na svedka V.. K., ktorý okrem prerobenia spisu mal tento spis odniesť z ich policajného oddelenia a
zaslať Inšpekcii Ministerstva vnútra SR, ktorej bol predložený predmetný spis prekopírovaný aj s vyššie
uvedeným pokynom. V čase, keď bol vypočúvaný Inšpekciou Ministerstva vnútra SR, sa dozvedel, že
svedkyňa U., príslušníčka PZ na ich obvodnom oddelení, mala takisto prerobiť priestupkový spis na
pokyn obžalovaného U.. L.M., pričom tento priestupok realizoval on s p. U., v tomto priestupkovom

konaní malo ísť takisto o fyzické napadnutie a malo k nemu dôjsť týždeň pred udalosťou oznamovateľky
Z.. Vzájomný vzťah medzi obžalovaným a svedkyňou N. tento svedok označil ako vzťah nadriadenosti
a podriadenosti, skôr direktívny, pričom sa nevedel vyjadriť k tomu, či obžalovaný robil prieky tejto
svedkyni pri rozdeľovaní služieb, vzhľadom na ich spoločnú starostlivosť o ich spoločnú dcéru. Potvrdil,
že svedok V.. K. si podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, že na

neho chceli „hodiť“ to, že prerobil predmetný priestupkový spis. Postup zadokumentovania priestupku v
danom prípade opísal tak, že priestupok sa zaeviduje do Protokolu udalostí; pričom v danom prípade
oznamovateľka uviedla fyzické napadnutie a na pravej strane tejto knihy sa uvedú vykonané procesné
úkony, v danom prípade zaistenie a predvedenie osoby; vzápätí na to sa udalosť zapíše do Knihy
fonografovahlásení,vktoromsazbežneopíšedanýpriestupokatietoskutočnostisazaznamenajúajdo

Záznamu služieb a vzápätí spis pridelí riaditeľ, či zástupca konkrétnemu príslušníkovi PZ. Pri odchode
z miesta priestupku sa spôsob vybavenia nahlási aj operačnému dôstojníkovi Krajského riaditeľstva PZ
v Prešove. Nadriadený príslušník PZ po odovzdaní spisu do priečinku, zapíše tento spis do Denníka
priestupkových spisov, v ktorom uvedie druh priestupku, ako aj označenie konkrétneho príslušníka PZ,
ktorému spis pridelil a následne na to aj to, akým spôsobom bol tento priestupok vybavený. Príslušník

PZ, ktorému bol spis pridelený, ho po vykonaní potrebných úkonov predloží riaditeľovi alebo zástupcovi
do príslušného priečinku pošty. Svedok O. doplnil, že obžalovaný U.. L. najprv udelil svedkyni N. ústny
pokyn na prerobenie spisu, pričom keď mu to svedkyňa oznámila, tak jej povedal, aby v tomto spise
postupovala ako v prípade priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. SvedkyňaN. teda takýmto spôsobom spis vybavila, odovzdala ho obžalovanému, ale ten jej spis vrátil už aj s
písomným pokynom, že ho má prerobiť. Keď mu to svedkyňa N. oznámila, tak jej odporučil, aby nič
neprerábala. Svedok O. teda vysvetlil, že obžalovaný udelil svedkyni N. najprv ústny pokyn a potom aj

písomný pokyn na prerobenie spisu.

Z výpovede svedka L. V. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že tento v období od 01.10.2010 do
30.04.2016 vykonával funkciu riaditeľa na Obvodnom oddelení PZ v F. M.. Vyjadril sa, že predmetný
priestupok sa stal v sobotu dňa 01.11.2014, pričom nasledujúceho pracovného dňa 03.11.2014 mal

dovolenku a do práce sa dostavil až dňa 04.11.2014, preto mal tento priestupok na starosti obžalovaný
U.. L.. Z tohto dôvodu obžalovaný, ktorý ho zastupoval a ktorý spis našiel vo svojej pošte, tento spis
pridelil svedkyni N., keďže miesto spáchania skutku spadalo do jej územného obvodu. Týmto spisom sa
nezaoberal a dozvedel sa o ňom až po roku, keď tento spis začala preverovať Inšpekcia Ministerstva
vnútra SR. Vyjadril sa teda, že pokyny v predmetnej priestupkovej veci udeľoval obžalovaný U.. L..
Mal však vedomosť o tom, že tento priestupkový spis bol vybavený späťvzatím oznámenia a dozvedel

sa aj to, že svedkyňa Z. sa mala dostaviť na doplnenie svojej výpovede. Keďže spis bol ukončený
späťvzatím návrhu zo strany poškodenej, konanie bolo ukončené odložením na ich policajnom oddelení,
pretože poškodená nedala súhlas na priestupkové konanie svojho manžela. Svedok V. doplnil, že
priestupkovévecibolomožnépredložiťokresnémuúradu,pričompoškodenánatomtosprávnomorgáne
mohla urobiť doplnenie svojej výpovede. Svedok mal podľa svojho vyjadrenia vedomosť len o tom, že

obžalovaný povedal svedkyni N., že svedkyňa Z. sa dostaví na doplnenie svojej výpovede, keďže to
bolo v záujme svedkyne Z. a v prípade nedoplnenia jej výpovede by sa spis predložil na obvodný úrad
na prejednanie priestupku. Svedok V. pripustil, že svedkyňa N. s predmetným spisom mohla za ním
prísť, ale určite ju odbil, avšak nespomínal si na to. Z dôvodu svojej pracovnej zaneprázdnenosti si
nepamätal ani to, či mu svedkyňa N. oznámila, že obžalovaný L. od nej žiada, aby prerobila príslušné

záznamy o podaní oznámenia či o podaní vysvetlení, ako aj rozhodnutie o zaistení osoby, avšak poprel,
že by mu ohľadne týchto pokynov obžalovaného svedkyňa telefonovala s tým, že pokiaľ za ním táto
svedkyňa prišla osobne, tak ju mohol odbiť. Svedok V. však podľa svojho tvrdenia nemal vedomosť
o tom, že by bol vydaný v tejto veci nejaký pokyn v rozpore s policajnými predpismi. Svedkyňa N.
si to podľa názoru tohto svedka „skomplikovala,“ keďže postačovalo, aby urobila doplnok výpovede

svedkyne Z.. V súvislosti s tvrdením svedkyne N. o tom, že ho osobne oboznámila s tým, že jej
obžalovaný udelil pokyn na prerobenie spisu, na čo mal tejto svedkyni odpovedať: „To si rieš s X.
sama,“ sa vyjadril, že takýto pokyn sa nedal vykonať, keďže v tom období boli vykonávané kontroly
spisov a teda takýto pokyn nemohol nadriadený príslušník PZ udeliť podriadenému príslušníkovi PZ.
V súvislosti so svojím rozporným vyjadrením v prípravnom konaní pri konfrontácii so svedkyňou N.,

kedy pripustil, že ho svedkyňa N. mohla osloviť, avšak on to veľmi neregistroval pre svoju pracovnú
zaneprázdnenosť a pripustil tiež, že mohol tejto svedkyni povedať, aby s tým išla za obžalovaným; sa
vyjadril, že si nepamätá na svoje vyjadrenie pri konfrontácii z dôvodu časového odstupu. Opätovne
potvrdil, že bol prítomný toho, ako obžalovaný U.. L. oznámil svedkyni N., že za ňou príde svedkyňa
Z.; avšak poprel, že by bol prítomný toho, keď obžalovaný udelil pokyn svedkyni N. na prerobenie

predmetného priestupkového spisu. Svoj vzťah s obžalovaným U.. L. označil za priateľský, vyplývajúci z
toho, že sa osobne poznali 25 rokov a spoločne pracovali najprv na Obvodnom oddelení PZ Vranov nad
Topľou a neskôr na Obvodnom oddelení PZ v F. M.. Vzťah medzi obžalovaným a svedkyňou Z. označil
takisto za priateľský, keďže manželka obžalovaného pochádza z obce O. M., ktorej starostkou je práve
svedkyňa Z.. Poprel, že by obžalovaný U.. L. robil nejaké prieky svedkyni N. a naopak tvrdil, že v jej

prípade bolo prihliadané na jej starostlivosť o maloleté dieťa a bolo jej umožňované opustiť pracovisko
aj pred koncom pracovnej doby a že neskôr tejto svedkyni neprideľovali spoločné služby s jej druhom,
svedkom O.. Svedok V. zdôraznil, že nemal vedomosť o tom, že by svedkyňa N. vybavila predmetný
priestupkový spis iným spôsobom, ako späťvzatím. Za pisateľa pokynu v znení: Rozhodnutia prerob
tak, aby tam nebolo násilie, iba nadávky, urob čisto na 49/1 a, „NÁVRH“ Potom zoberie späť, volala

U.,“ označil obžalovaného, avšak doplnil, že nie je grafológ. V súvislosti s vykonávanými pohovormi s
príslušníkmi PZ na ich policajnom oddelení nakoniec tento svedok uznal, že svedka V.. K. sa opýtal, či
on prekopíroval predmetný priestupkový spis a zaslal ho na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR, pričom
doplnil, že od predchádzajúcich kolegov mal vedomosť o tom, že tento svedok pred desiatimi rokmi od
výpovede tohto svedka na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2018 pri svojom uvoľnení zo služobného

pomeru príslušníka PZ mal vykrikovať, že uškodí obžalovanému U.. L.. Svedok tiež doplnil, že v danom
prípade predmetný priestupok mohol byť prekvalifikovaný na § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch
na základe doplnenia výpovede oznamovateľky a tento spis tak mohol byť vybavený odložením veci,
keďže v prípade takéhoto priestupkového konania ide o návrhové konanie, kedy prichádza do úvahymožnosť vzatia späť návrhu na prejednanie priestupku a teda, nebolo potrebné nič v danom spise
falšovať a svedkyňa N. si to „skomplikovala.“ Na záver svedok uviedol, že hlavný záujem na takomto
ukončení priestupkového konania mohla mať iba svedkyňa Z., nie obžalovaný U.. L..

Svedok R. V., ako príslušník PZ na Obvodnom oddelení PZ v F. M., na hlavnom pojednávaní uviedol,
že v noci zo dňa 29. či 30.10.2014 na ďalší deň, v čase okolo 24:00 hod., boli vyslaní so svedkom O.
operačným dôstojníkom PZ do obce O. M., kde malo dochádzať k fyzickému napádaniu svedkyne Z.
jej manželom. Keďže po príchode na miesto udalosti zistili, že nedošlo k závažnejšiemu ublíženiu na

zdraví, predmetná vec bola zaevidovaná ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, kedy musí dochádzať k fyzickému násiliu. Na mieste skutku
svedok O. vyťažoval svedkyňu Z. a on sa rozprával so svedkom Z., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a
vykrikoval. Svedok Z. po ich vyzvaní ako hliadky PZ, aby upustil od svojho protiprávneho konania, bol
aj zaistený a predvedený na Obvodné oddelenie PZ v F. M.. Na tomto policajnom oddelení boli spísané
Záznam o podaní oznámenia svedkyňou Z., Potvrdenie o podaní takéhoto oznámenia, Rozhodnutie o

zaistení osoby svedka Z. a Záznam o podaní vysvetlenia svedkom Z.. Potvrdenie o podaní oznámenia,
ako aj Záznam o podaní oznámenia spisoval svedok O., pričom tento svedok, podľa svojho tvrdenia,
vyhotovil Rozhodnutie o zaistení osoby svedka Z. a túto udalosť on zapísal aj do Protokolu udalostí,
ako aj do Knihy fonografov a hlásení. Po skompletizovaní tohto spisu bol spis zaradený do denného
nápadu a vzápätí na to ho mal riaditeľ alebo zástupca ich policajného oddelenia prideliť konkrétnemu

príslušníkovi PZ. Svedok V. doplnil, že ihneď po predmetnom služobnom zákroku odišiel na 14, či 15 dní
napracovnúrehabilitáciuatedasanedostavovalnapracovisko,malvšakvedomosťotom,žepredmetný
spis bol pridelený svedkyni N.. Po opätovnom svojom návrate na ich policajné oddelenie sa tento
svedok dopočul, že tento spis svedkyňa N. nevybavila správne, že ho musela prerábať, avšak konkrétny
dôvod, pre ktorý ho mala táto svedkyňa prerábať, nevedel uviesť. Ešte pred začiatkom vyšetrovania

predmetnej veci Inšpekciou Ministerstva vnútra SR sa dopočul, že buď riaditeľ alebo zástupca ich
policajnéhooddeleniaudelilsvedkyniN.pokyn,abytentospisprerobila,čizmenila.Svedokvšaknevedel
presne uviesť, kto konkrétne udelil svedkyni N. pokyn na prerobenie spisu. Svedok V. poprel, že by mu
niekým bolo predložené Rozhodnutie o zaistení osoby svedka P.E. Z. na prerobenie, alebo na vykonanie
nejakých úprav. Bližšie ozrejmil, že takéto rozhodnutie o zaistení osoby musí obsahovať identifikačné

údaje zaistenej osoby; skutočnosť, že bol páchateľ priestupku zaistený pri bezprostrednom páchaní
tohto priestupku a v prípade fyzického násilia sa opíše spôsob napadnutia poškodenej osoby. Vyjadril
sa, že predmetné rozhodnutie o zaistení osoby svedka Z. na č. l. 159 vyšetrovacieho spisu nie je
opatrené jeho podpisom a je tam uvedený len podpis svedka O., avšak nevedel sa vyjadriť k pravosti
tohto podpisu. To isté Rozhodnutie o zaistení osoby na č. l. 10 vyšetrovacieho spisu podpísal on, jeho

podpis obsahuje háčik (kvačku) a jeho podpis na tomto dokumente bol prvý v poradí a následne bol
podpissvedkaO..Tentosvedokpritomzdôraznil,žekaždérozhodnutieozaisteníosobymusíobsahovať
podpisy oboch členov hliadky PZ. Svedok V. sa však nevedel vyjadriť k identite vyhotovovateľa pokynu
v znení: „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo násilie, iba nadávky, urob čisto na 49/1 a, „NÁVRH.“
Potom zoberie späť, volala U.,“ pričom podpis uvedený na tomto pokyne mal obdobný ako obžalovaný,

tak aj svedok V., ako riaditeľ ich policajného oddelenia a ani podľa typu písma sa nevedel vyjadriť,
či tento pokyn vypracoval obžalovaný alebo svedok V.. Svedok V. vysvetlil, že ako obžalovaný, tak
aj svedok V. mali jednoduché podpisy, pričom on nepozná podpisy a typ písma jednotlivých svojich
kolegov, s výnimkou kolegu X. Š., s ktorým väčšinou vykonáva služby. Opätovne tento svedok potvrdil,
že Rozhodnutie o zaistení osoby na č. l. 6 vyšetrovacieho spisu, na ktorom je zaznamenaný spôsob

fyzického napadnutia, vyhotovoval on a také isté rozhodnutie na č. l. 159 vyšetrovacieho spisu, v ktorom
sú zaznamenané len nadávky, nevyhotovoval, keďže v takomto prípade by nebol dôvod na zaistenie
osoby. Svedok V. zopakoval, že z počutia mal vedomosť o tom, že svedkyni N. bol udelený pokyn;
nevedel však uviesť, či obžalovaným alebo svedkom V., aby spis prerobila a nemal vedomosť ani o
dôvode, pre ktorý bolo potrebné spis prerobiť a takisto sa dopočul, že táto svedkyňa bola s týmto

pokynom ako za obžalovaným, tak aj za svedkom V. a pýtala sa na to aj svojich kolegov. Po poukázaní
na rozpory v tejto časti výpovede na hlavnom pojednávaní s jeho výpoveďou v prípravnom konaní,
keď jednoznačne identifikoval obžalovaného ako osobu, ktorá svedkyni N. prikázala prerobiť predmetný
spis s tým, že údajne o tom táto svedkyňa mala informovať aj svedka V., ktorý jej mal povedať, aby
spis urobila tak, ako jej povedal obžalovaný, pričom tieto informácie mal mať svedok V. z počutia;

tento svedok potvrdil pravdivosť svojej výpovede v prípravnom konaní a doplnil, že od jeho výsluchu
v prípravnom konaní do doby konania hlavného pojednávania uplynula dlhšia doba. Opätovne tento
svedok zdôraznil, že rozhodnutie o zaistení osoby neprerábal on a z toho dôvodu na tomto rozhodnutí
nie je ani jeho podpis. Bližšie vysvetlil, že v prípravnom konaní mu vyšetrovateľom PZ boli predloženéna porovnanie obidve rozhodnutia o zaistení osoby a to ich prvá strana, kedy jednoznačne identifikoval
rozhodnutienímvyhotovenéapootočenítohtorozhodnutianadruhústranutotorozhodnutieobsahovalo
jeho podpis. V prípade druhého predloženého rozhodnutia o zaistení osoby jednoznačne poprel, že by

takétorozhodnutievyhotovovalakeďsauvedenérozhodnutieotočilonadruhústranu,taknaňomchýbal
jeho podpis. Zároveň svedka V. na tomto druhom rozhodnutí o zaistení osoby zaujalo slovné vyjadrenie
„spôsobil tým ujmu na cti,“ s tým, že takéto slovné vyjadrenie určite nezapisoval do predmetného
rozhodnutia o zaistení osoby. Aj tento svedok sa vyjadril k odlišnosti postupu vybavovania priestupkov
proti občianskemu spolunažívaniu právne kvalifikovaných podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a)

zákona o priestupkoch a tých istých priestupkov právne posudzovaných podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zákona o priestupkoch. Na záver svojej výpovede opätovne svedok uviedol, že ihneď po služobnom
zákroku v obci O. M. odišiel na pracovnú rehabilitáciu, alebo bol na dovolenke, avšak nepovažoval za
potrebné to oznámiť vyšetrovateľovi PZ v prípravnom konaní.

Z výpovede svedkyne U. Z. súd zistil, že v období pred sviatkom Všetkých svätých v novembri roku

2014 a to tesne pred voľbami do funkcie starostu v obci O. M. na ňu, ako na opätovnú kandidátku na
túto funkciu, bol vyvíjaný nátlak zo strany protikandidátov, čo vyvrcholilo tým, že jej manžel, svedok
P. Z. v ten deň večer prišiel domov pod vplyvom alkoholu a začal robiť „scény.“ Z tohto dôvodu jej
dcéra U.E. Z. ml. privolala hliadku polície, ktorej po príchode ona, ako aj jej dcéra oznámili, že svedok
Z. jej zvýšeným hlasom vyčítal obsah letákov umiestnených v ich poštovej schránke, ktoré obsahovali

nepravdivé informácie. Tento konflikt s jej manželom sa podľa tvrdenia svedkyne Z. odohral v čase asi
okolo 23:00 hod., pričom po príchode hliadka PZ vyzvala jej manžela, svedka Z., na dostavenie sa na
Obvodné oddelenie PZ v F. M., pričom jej manžel bol prepustený z tohto policajného oddelenia o 02:00
hod. ráno nasledujúceho dňa. Na ďalší deň, v nedeľu dňa 02.11.2014 si s manželom táto svedkyňa
vysvetlila danú situáciu, pričom hneď v ten istý deň vo večerných hodinách, alebo na nasledujúci deň,

sa skontaktovala s obžalovaným U.. L., ktorého spoznala pred 22 rokmi, keď sa vydala do obce O. M.
a tento obžalovaný bol susedom jej manžela a od uvedenej doby bola s obžalovaným v priateľskom
vzťahu. Obžalovaného sa pri rozhovore opýtala, aký by mala zvoliť ďalší postup, keďže s manželom si
situáciu vyjasnili a mala záujem toto oznámenie na svojho manžela zobrať späť. Svedkyňa doplnila, že
po predmetnej udalosti, ktorá sa odohrala cez víkend, na ďalší pracovný deň; nevedela však uviesť, či

v pondelok alebo v utorok; sa dostavila na Obvodné oddelenie PZ v F. M. na výsluch v inej veci ako
štatutárny orgán obce a v tento deň jej svedkyňa N. odovzdala rozhodnutie, v ktorom bolo uvedené,
že konanie vo veci priestupku sa zastavuje, pričom ona toto rozhodnutie len prevzala. Bližšie opísala
svoj konflikt so svedkom Z. tak, že jej manžel sa pri ňom len zvýšeným hlasom pýtal na veci uvedené v
listoch, ktoré sa nachádzali v ich poštovej schránke, ale svedok Z. neurobil nič konkrétne. Zdôraznila, že

v tejto veci ani nebola vypovedať na Obvodnom oddelení v F. M. a pamätala si len to, že v deň spáchania
skutku 01.11.2014 vypovedala pred príslušníkmi PZ ona, ako aj jej dcéra, pričom jej syn vo veku len 11
rokov nebol vypočúvaný; ale nepamätala si, čo presne uvádzala pred zasahujúcimi príslušníkmi PZ. Za
fyzický útok táto svedkyňa považovala „uhodenie,“ alebo „rozbitie hlavy,“ pričom v ten deň jej manžel
do nej buchol, sotil ju jednou rukou, na čo ona dopadla na skriňu. Táto svedkyňa si však nepamätala,

čo presne vypovedala pred príslušníkmi polície, keďže tam bol neskutočný krik a v tom čase žila s nimi
v spoločnej domácnosti aj jej svokra. Svoj telefonický rozhovor s obžalovaným opísala svedkyňa tak,
že obžalovanému ozrejmila situáciu a zisťovala u neho, či môže svoje trestné oznámenie zobrať späť;
keďže nemala záujem, aby sa v konaní ďalej pokračovalo, aj keď došlo k jej „buchnutiu,“ ale naďalej
mala záujem žiť v manželstve so svojím manželom. Keď sa táto svedkyňa teda obžalovaného opýtala,

či môže zobrať späť svoje trestné oznámenie; tak jej obžalovaný mal uviesť, že je to možné; avšak
nepamätala si presné slová obžalovaného. Po prevzatí predmetného rozhodnutia o zastavení konania
od svedkyne N., ktorá jej ho osobne odovzdala, uvedené rozhodnutie spálila. Svedkyňa doplnila, že
presný obsah rozhovoru s obžalovaným si nepamätá. V súvislosti s tvrdením svedkyne N., ktorej mala
táto svedkyňa uviesť, že „s X. som sa dohodla a čo mám podpísať,“ na čo jej svedkyňa N. mala predložiť

na podpis späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku; svedkyňa Z. pripustila, že mohla svedkyni N.
povedať, že sa s obžalovaným dohodla, ale ona nechcela zobrať späť trestné oznámenie, ale ona chcela
zobrať späť len ňou podané oznámenie o privolaní hliadky PZ. Svedkyňa Z. pripustila, že svedkyňa
N. jej predložila na podpis nejaký dokument; ale nevedela uviesť, či to bolo späťvzatie návrhu alebo
potvrdenie o prevzatí rozhodnutia o ukončení jej podania. Svedkyňa Z. poukázala na to, že ona sa

s obžalovaným „nedohodla,“ ale tohto sa len opýtala, či je možné uvedenú vec ukončiť späťvzatím
návrhu. Svoje rozporné vyjadrenia v prípravnom konaní oproti jej výpovedi v konaní pred súdom, keď v
prípravnom konaní táto svedkyňa uviedla, že hliadku PZ privolala ona, pričom na hlavnom pojednávaní
zas uviedla, že to bola jej dcéra; táto svedkyňa vysvetlila tak, že zatelefonovať na políciu mohla ona,ale že s policajtmi mohla hovoriť jej dcéra. Svedkyňa Z. poprela tvrdenie svedkyne N. z prípravného
konania, že by sa na túto svedkyňu oborila, keď jej svedkyňa N. oznámila, že jej priestupková vec bude
predložená obvodnému úradu s tým, že ona bola dohodnutá s obžalovaným, že tento spis zostane

na policajnom oddelení; bez bližšieho zdôvodnenia. Svoj telefonický rozhovor priamo s obžalovaným
svedkyňa Z. odôvodňovala tým, že tomuto telefonovala v nedeľu, že telefonický kontakt mala len na
obžalovaného a informovala sa u neho iba na to, aký má zvoliť ďalší postup.

Svedok P. Z. uviedol na hlavnom pojednávaní, že začiatkom novembra 2014, pred voľbami do funkcie

starostu obce, keď na túto funkciu opätovne kandidovala aj jeho manželka, im boli zasielané rôzne listy,
vyhrážky a letáky o tom, že jeho manželka okradla obec a že z tohto dôvodu sa má jeho manželka
vzdať svojho mandátu. Vzhľadom na obsah týchto letákov sa v jeden deň v sobotu pohádal so svojou
manželkou, svedkyňou Z.. Po svojom odchode do pohostinského zariadenia a po opätovnom návrate
domov, v čase asi okolo 22:00 hod., sa začali opätovne so svojou manželkou hádať. Pri tejto hádke
chytil svoju manželku za obe ruky a keď sa jeho manželka pokúšala vymotať z tohto zovretia; pričom

si ani neuvedomil, že toto jeho zovretie je neprimerané; svedkyňa Z. sa mu vymkla z rúk a zaprela
sa o skriňu. Vyjadril sa, že nemal vedomosť o tom, kto privolal hliadku polície; domnieval sa však, že
to bola jeho dcéra, ktorá bola prítomná jeho incidentu s manželkou. Po príchode hliadky PZ, v čase
asi okolo 22:00 hod., ho táto policajná hliadka predviedla na Obvodné oddelenie PZ v F. M., kde s
ním spísala nejaký záznam, ktorý si ani neprečítal, len ho podpísal a v čase o 02:00 hod. ráno bol

prepustený zo zadržania. Výslovne tento svedok poprel, že by fyzicky napadol svoju manželku, alebo
sa jej vyhrážal fyzickým násilím a takisto poprel, že by jeho manželka utrpela nejaké zranenie, pričom
táto ani nenavštívila žiadneho ošetrujúceho lekára. Svedok Z. tiež vyvrátil, že by dôvodom jeho hádky
s manželkou bolo podozrenie z jej nevery. Tento svedok pritom tiež poprel, že by svoju manželku sotil
do hrudníka tak, že táto spadla na zem a zotrval na svojom vyjadrení, že keď manželku držal za ruky,

pokúšala sa mu vyšmyknúť z tohto zovretia a tak sa udrela o skriňu. Po poukázaní na skutočnosť, že
sotenie do hrudníka, v dôsledku čoho malo dôjsť k pádu svedkyne Z. na zem, vyplýva zo záznamu o
podaní oznámenia svedkyne U. Z. zo dňa 01.11.2014 o 23:30 hod. na č. l. 8 vyšetrovacieho spisu; sa
tento svedok vyjadril, že účastníci tohto incidentu boli v strese, že tam bol krik, avšak poprel skutočnosti
uvedené v tomto zázname s tým, že svedkyňa Z. sa udrela o skriňu. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k

dôvodu svojho zaistenia príslušníkmi PZ a len doplnil, že po nastúpení do služobného vozidla s týmito
príslušníkmi PZ odišiel na príslušné obvodné oddelenie. Zopakoval, že si nepamätá, že by mu bolo
odovzdané rozhodnutie o zaistení osoby, avšak potvrdil, že nejaký dokument mu bol predložený, ktorý
však ani nečítal a len ho podpísal a opustil policajné oddelenie. Po poukázaní na skutočnosť, že aj v
rozhodnutí o zaistení jeho osoby na č. l. 6 vyšetrovacieho spisu bolo uvedené, že mal svoju manželku

udrieť do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho dopadla na zem; sa opätovne svedok Z. vyjadril, že si na to
nepamätá; avšak príslušníci PZ vypočuli jeho manželku, ako aj dcéru, pričom on stál bokom, a potom
spoločne s týmito príslušníkmi PZ nastúpil do služobného vozidla. Po zdôraznení, že aj v zázname
o podaní vysvetlenia dcéra tohto svedka U. Z. ml. uvádzala, že tento svedok fyzicky napadol svoju
manželku; sa vyjadril, že jeho dcéra vypovedala pod vplyvom nejakých emócií a opätovne zotrval na

svojom vyjadrení, že svoju manželku len chytil za obe ruky, neuvedomujúc si prisilné zovretie a následne
sa mala jeho manželka udrieť o skriňu. Svedok Z. potvrdil pravosť svojho podpisu nachádzajúceho sa na
rozhodnutíozaisteníjehoosobyvčasti„Poučenieosoby“atoakonarozhodnutínač.l.7vyšetrovacieho
spisu, tak aj na tom istom rozhodnutí na č. l. 39 vyšetrovacieho spisu. Tento svedok sa pritom nevedel
bližšie vyjadriť k rozhovoru svojej manželky s obžalovaným ohľadne ďalšieho postupu v predmetnej veci.

Z výpovede svedka P. Č., príslušníka Obvodného oddelenia PZ v F. M., na hlavnom pojednávaní
vyplýva, že priestupkové spisy prideľoval v čase spáchania žalovaného konania riaditeľ ich policajného
oddelenia, svedok V. a v čase jeho neprítomnosti toto prideľovanie spisov vykonával zástupca. V
predmetnej priestupkovej veci bol svedkyni N. pridelený tento priestupkový spis a „hovorilo sa o tom,“

že svedkyňa N. dostala od obžalovaného U.. L. pokyn na prerobenie spisu, avšak nevedel sa bližšie
vyjadriť k obsahu tohto pokynu. Tento svedok nevedel identifikovať ani osobu, od ktorej sa dozvedel tieto
skutočnosti a predmetný priestupkový spis ani nekonzultoval so svedkyňou N.. Všeobecne obžalovaný
na priestupkové spisy dával pokyny, na ktorých bolo uvedené paragrafové znenie priestupku. V danom
prípade však nevedel uviesť, aké konkrétne pokyny boli udelené svedkyni N. a nevedel sa vyjadriť ani k

tomu, kedy sa o tom dozvedel, avšak dozvedel sa o tom vtedy, keď sa to „riešilo.“ Tento svedok potvrdil,
že pokyny obžalovaný udeľoval vo forme samolepiacich papierikov, ale poprel, že by ich súčasťou bolo
aj to, ako má byť daná priestupková vec vybavená. Vyjadril sa tiež, že svedkyňa N. sa mu nezdôverila,
že dostala pokyn od obžalovaného zmeniť predmetný priestupkový spis a nemal vedomosť ani o tom,aké konkrétne zmeny v predmetnom spise táto svedkyňa vykonala. Tento svedok tiež vyslovil názor,
že keďže svedkyňa N. v tom čase žila v spoločnej domácnosti so svedkom U. O., tak sa títo dvaja
svedkovia mohli o predmetnej priestupkovej veci rozprávať. V súvislosti s tvrdením svedkyne N. na

hlavnom pojednávaní, že sa o pokyne vykonať zmeny v predmetnom priestupkovom spise radila s
kolegami a to so svedkom U. O., s p. B., so svedkom V.. K., ako aj s týmto svedkom a že títo kolegovia jej
mali oznámiť, aby opätovne išla za obžalovaným, aby sa „znormalizoval“ a nepožadoval od nej splnenie
tohto pokynu; sa tento svedok vyjadril, že si na to nespomína a nepamätal si ani na to, že by svedkyňa
N. s ním „riešila“ tento spis. Tento svedok sa najprv na hlavnom pojednávaní nevedel vyjadriť k tomu,

či svedkyňa N. o pokyne obžalovaného vykonať zmeny v priestupkovom spise informovala svedka V.;
pričom v prípravnom konaní vypovedal, že mal vedomosť o tom, že svedkyňa N. informovala riaditeľa
ich policajného oddelenia - svedka V., ktorý sa mal vyjadriť, že on s tým „nemá nič“ a poslal svedkyňu
N. za obžalovaným; nakoniec svedok Č. uviedol, že svedok V. nebol v práci a že potom tento pokyn
svedkyňa N. „riešila“ aj so svedkom V.. Tento svedok tak vyjadril domnienku, že pokiaľ svedkyňa N.
nesúhlasila s pokynom obžalovaného, tak to asi konzultovala s riaditeľom, svedkom V.. Po opätovnom

upozornení súdu na zodpovedanie otázky, tento svedok potvrdil, že z počutia má vedomosť o tom, že
svedok V. povedal svedkyni N., že on s tým „nemá nič“ a že nech si to táto svedkyňa „rieši“ so zástupcom,
obžalovaným. Svedok Č.R. ďalej potvrdil, že pokyny obžalovaného obsahovali jeho podpis. V súvislosti
s pokynom na č. l. 7 vyšetrovacieho spisu, druhá strana, sa tento svedok vyjadril, že písmo aj podpis na
tomto pokyne sa podobá písmu, ako aj podpisu obžalovaného. K tvrdeniu svedka V.. K. v konaní pred

súdom, že riaditeľ ich policajného oddelenia, svedok V. a obžalovaný mali pred svedkom V.. K. vysloviť
podozrenie, že svedok V.. K. zaslal predmetný spis na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR a že sa o tomto
podozrení rozprávali svedok V. a obžalovaný aj so svedkom Č.; svedok Č. potvrdil, že svedok V. si ho
zavolal do svojej kancelárie, keďže cez víkend, keď sa prekopíroval predmetný spis, ktorý bol zaslaný
na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR, mal mať službu aj on a teda, on mohol prekopírovať tento spis;

čo svedok Č. poprel a zdôraznil, že svedok V. a ani obžalovaný U.. L. si ho vtedy výslovne nezavolali
ohľadnetohtopriestupkovéhospisu,alezdôvoduprekopírovaniatohtospisuajehonáslednéhozaslania
na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR. Svedok Č. doplnil, že so svedkom V.. K. sa rozprával o tomto
svojom pohovore s vedením ich policajného oddelenia. Svedok Č.M. ďalej uviedol, že obžalovaný a
manželia Z. sa koncom roku 2014 určite poznali, keďže obžalovaný mal príbuzných v obci O. M., ale

nevedel sa bližšie vyjadriť k charakteru vzťahu medzi obžalovaným a manželmi Z.. Tento svedok sa
nevedel ani bližšie vyjadriť, aké zmeny mala vykonať svedkyňa N. v predmetnom priestupkovom spise.
Svedok Č. takisto vypovedal, že nebol prítomný pri udeľovaní ústneho pokynu obžalovaným U.. L.
svedkyni N. na vykonanie úprav v predmetnom priestupkovom spise, avšak pripustil, že takýto pokyn
mohol byť zo strany obžalovaného udelený; pretože, keď príslušníci PZ na ich obvodnom oddelení niečo

nevedeli, tak sa išli radiť za vedením. Tento svedok tiež potvrdil skutočnosť, že spoločne so svedkyňou
N. mali byť disciplinárne potrestaní svedkom V., ale nevedel sa s jednoznačnou istotou vyjadriť, či im
nakoniec bol uložený nejaký disciplinárny trest a to z dôvodu neohlásenia opustenia služobného obvodu
ich policajného oddelenia operačnému stredisku.

Podľa výpovede svedka U. V., takisto príslušníka Obvodného oddelenia PZ v F. M., na hlavnom
pojednávaní, tento mal poznať len „chodbové reči“ v tom zmysle, že predmetný spis bol pridelený
svedkyni N. s pokynom, aby táto svedkyňa priestupok prekvalifikovala z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu z § 49 ods. 1 písm. d) na § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Tento svedok sa
vyjadril tiež, že aj predtým im nadriadení príslušníci PZ udeľovali pokyny, ako postupovať v tej - ktorej

veci, pričom riaditeľ ich policajného oddelenia, svedok V., mal na starosti priestupkové veci a zástupca
ich oddelenia, obžalovaný mal na starosti trestné veci. V danom prípade mal pokyn svedkyni N. udeliť
obžalovaný. Svedok V. však nevedel bližšie konkretizovať osobu, ktorá mu poskytla tieto informácie.
Tento svedok ďalej doplnil, že v danom prípade malo ísť o priestupkové konanie medzi svedkyňou Z. a
svedkom Z. z obce O. M., avšak nevedel uviesť, o aký druh priestupku malo ísť a ani čo bolo predmetom

tohto priestupku. Pri opisovaní rozdielu medzi priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a toho istého priestupku právne posudzovaného už podľa § 49
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch pritom svedok sám uviedol, že v danom prípade pravdepodobne
poškodená, svedkyňa Z. prišla na to, že nedošlo k fyzickému napadnutiu a chcela zmeniť svoju výpoveď.
Potvrdil, že pokyn udelený obžalovaným svedkyni N. na prekvalifikovanie predmetného priestupku z

písmenad)napísmenoa)ustanovenia§49ods.1zákonaopriestupkoch,malpredstavovaťsamolepiaci
papierik; ale nevedel sa vyjadriť, kde presne bol umiestnený tento pokyn, ale väčšinou boli takéto
pokyny prilepené na spise, keďže aj on dostával takéto pokyny. Konkrétny obsah tohto pokynu a
teda, čo konkrétne mala vykonať svedkyňa N. v predmetnom priestupkovom spise, však tento svedoknevedel uviesť. Svedok V. sa pritom nevedel vyjadriť, kedy sa o okolnostiach uvádzaných vo svojom
výsluchu dozvedel, aj keď sa domnieval, že bol vtedy na dovolenke. Nepamätal si tiež, či sa o týchto
skutočnostiach rozprával so svedkyňou N., u tejto svedkyne však tieto skutočnosti výslovne nezisťoval

a nepýtal sa na to ani iných svojich kolegov a teda, sa tak nevedel vyjadriť, či nejaký jeho kolega
mal vedomosť o takomto pokyne obžalovaného. Takisto mal tento svedok vedomosť z počutia; pričom
opätovne nevedel identifikovať osobu, či osoby, ktoré mu to oznámili; že svedkyňa N. sa v súvislosti s
týmto priestupkovým konaním mala obrátiť aj na svedka V.. Svedok V. pritom opísal vo všeobecnosti
obsah pokynov udeľovaných im svedkom V., či v čase jeho neprítomnosti obžalovaným. V súvislosti

s pokynom na č. l. 7, druhá strana vyšetrovacieho spisu, sa tento svedok nevedel vyjadriť, koho je to
písmo;podpisvšakpatril,podľavyjadreniatohtosvedka,obžalovanému;pričomformatohtopokynubola
bežne zaužívaná v policajnej praxi. Tento svedok sa nevedel vyjadriť k tomu, či pokyny svedka V. alebo
obžalovaného obsahovali stále, alebo iba niekedy ich podpisy, resp. parafu. Svedok V. potvrdil pritom
pravdivosť svojej výpovede v prípravnom konaní, že o skutočnostiach uvádzaných vo svojej výpovedi sa
dozvedel od svedkyne N. až v čase, keď táto vec bola vyšetrovaná Inšpekciou Ministerstva vnútra SR

a teda, že spis bol vrátený svedkyni N. na prerobenie na písmeno a) ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o
priestupkoch v súvislosti s jeho opakovaným vyjadrením na hlavnom pojednávaní, že všetky skutočnosti
ohľadne predmetného priestupkového spisu sa dozvedel z „chodbových rečí.“ Tento svedok potvrdil aj
ďalšie svoje vyjadrenie v prípravnom konaní, že svedkyňa N. informovala o pokyne obžalovaného, s
ktorým nebola stotožnená, aj svedka V., ktorý na to mal reagovať tak, že to má na starosti zástupca a

tak nech si to „rieši“ obžalovaný. K vzťahu obžalovaného k manželom Z. koncom roka 2014 sa tento
svedok vyjadril tak, že manželka obžalovaného U.. L. pochádza z obce O. M. a manželia Z. bývali v tom
čase v tejto obci, avšak nevedel sa vyjadriť, či aj svedkyňa N. mala nejaký vzťah k svedkom Z.. Na záver
tento svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa svedkyňa N. ohľadne pokynu obžalovaného
rozprávala aj s ním osobne; a ani o tom, že by svedkyňa Z.Á. mala záujem zmeniť svoju výpoveď, alebo

že by táto svedkyňa osobne navštívila ich policajné oddelenie.

Podľa svedeckej výpovede svedkyne V.Z. U., príslušníčky Obvodného oddelenia PZ v F. M., na hlavnom
pojednávaní, táto sa mala dozvedieť o zmenách v paragrafovom znení v niektorom z priestupkových
spisov pridelených svedkyni N. a to vo veci manželov Z., priamo od svedkyne N. v čase, keď bolo

svedkyniN.vznesenéobvinenie.SvedkyňaU.zdôraznila,žesosvedkyňouN.nemádobrývzťah,pričom
všeobecne sa s ňou nerozpráva o spisoch, ktoré má pridelené a ani o tom, aký postup v nich zvolí. Na
základe rozhovorov s kolegami sa presnejšie dozvedela, že svedkyňa N. mala pozmeniť paragrafové
znenie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z písmena d) na písmeno a) § 49 ods. 1 zákona o
priestupkoch, pričom s kolegami sa rozprávala o tom, že ju mal na to vyzvať bývalý zástupca riaditeľa ich

policajného oddelenia, obžalovaný. Táto svedkyňa bližšie opísala, že obžalovaný; ktorý mal na starosti
trestné veci s tým, že svedok V. prideľoval priestupkové veci; všeobecne udeľoval pokyny, ktoré mohli
byť aj na menšom formáte ako na papieri formátu A4, pričom používal aj tzv. samolepiace papieriky. Vo
vzťahu k pokynu nachádzajúcemu sa na č. l. 7, druhá strana vyšetrovacieho spisu, sa vyjadrila, že by
mohlo ísť o písmo obžalovaného a aj podpis by mohol byť obžalovaného; so zdôraznením, že v čase

vykonávania jej výsluchu v konaní pred súdom obžalovaný a svedok V. už päť a pol roka nepracujú na
ich policajnom oddelení. Táto svedkyňa sa nevedela s jednoznačnou istotou vyjadriť, či obžalovaný U..
L. podpisoval každý svoj pokyn. Pokyny obžalovaného však táto svedkyňa považovala za usmernenia,
nie za rozkaz. Táto svedkyňa však poprela, že by jej obžalovaný niekedy udelil pokyn v rozpore so
zákonom. V súvislosti s výpoveďami svedkov V.. K., N. a U. O., že svedkyňa U. mala vykonávať úpravy

v priestupkovom konaní oznamovateľky p. V. vo vzťahu k priestupku zo dňa 25.10.2014, táto svedkyňa
potvrdila, že takýto priestupkový spis mala pridelený a že ho spracovala tak, ako jej bol pridelený. K
tvrdeniam vyššie uvedených svedkov sa svedkyňa U. vyjadrila tak, že sú to ich tvrdenia a nevie sa k
nim vyjadriť. Svedkyňa U. doplnila, že pokiaľ jej obžalovaný udelil pokyn, tak sa s ním o tom pokyne
rozprávala a že si obaja ohľadne tohto pokynu vymieňali názory. Táto svedkyňa však poukázala na to,

že v roku 2014 mala trojročnú policajnú prax, čiže nevedela ako postupovať v niektorých veciach a vtedy
prichádzalo usmernenie zo strany nadriadených.

V prípravnom konaní bolo zabezpečené rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ vo X. O. Z., Obvodného
oddelenia PZ v F. M. DU: 617/2014, o zaistení osoby P. Z. zo dňa 01.11.2014 (písomnosť č. 1, č. l. 6),

vrátane poučenia osoby pri použití oprávnenia policajta zaistiť osobu podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o
Policajnomzborevzneníneskoršíchpredpisovsnečitateľnýmpodpisom(č.l.7),pričomnadruhejstrane
tohto poučenia je zaznamenaný rukou písaný text v znení: „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo
násilie, iba nadávky urob čisto na 49/1 a. „NÁVRH“ Potom ho zoberie späť, volala U.,“ s nečitateľnýmpodpisom. Súčasťou vyšetrovacieho spisu je aj Záznam o podaní oznámenia oznamovateľky U. Z.,
nar. XXXX, zo dňa 01.11.2014 (písomnosť č. 2, č. l. 8, prvá strana); Záznam o podaní vysvetlenia U.
Z., nar. XXXX, zo dňa 01.11.2014 (písomnosť č. 3, č. l. 8, druhá strana), ako aj Správa o výsledku

objasňovaniapriestupkuzodňa06.11.2014,adresovanáOkresnémuúradu,odborvšeobecnejvnútornej
správy, Vranov nad Topľou, s označením riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., U.. U.. L. V., bez
jeho podpisu (č. l. 9). V prípravnom konaní bolo ďalej zabezpečené totožné rozhodnutie o zaistení osoby
svedka P. Z. zo dňa 01.11.2014 (písomnosť č. 4, č. l. 10), Záznam o podaní oznámenia U. Z., nar.
1972, zo dňa 01.11.2014 (písomnosť č. 5, č. l. 11, prvá strana), Návrh na prejednanie priestupku zo

dňa 01.11.2014, vyhotovené svedkom P.. O. (č. l. 11, druhá strana), Späťvzatie návrhu na prejednanie
priestupku zo dňa 05.11.2014 (č. l. 12, prvá strana), spracované svedkyňou ppráp. N., obe tieto podania
s označením navrhovateľa, či poškodeného U. Z. a Záznam o odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm.
a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (č. l. 12, druhá strana) s označením orgánu Policajného
zboru v osobe svedkyne P.. O. N. a riaditeľa útvaru Policajného zboru, U.. U.. L. V.. Vyšetrovateľom
PZ boli vyhotovené aj Zápisnice o podaní potrebnej informácie s práp. U. O., P.. O. N. a U.. U.. X. L..

Opätovne bola zabezpečená aj overená kópia priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ vo X.
O. Z., Obvodného oddelenia PZ v F. M. sp. zn. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, obsahujúca už Záznam o
odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch zo dňa 11.11.2014, vyhotovený P.. O. N.
a s podpisom riaditeľa útvaru PZ mjr. U.. L. V.; vyššie opísané dokumenty v podobe záznamu o podaní
oznámenia p. U. Z., nar. XXXX, zo dňa 01.11.2014 a záznamu o podaní vysvetlenia p. U. Z., nar. XXXX,

zo dňa 01.11.2014; záznam o podaní vysvetlenia spísaný s P. Z. zo dňa 02.11.2014, všetky záznamy
poznačenéP..U.O.;akoajďalejNávrhnaprejednaniepriestupkuzodňa01.11.2014,vyhotovenétakisto
svedkom U. O., ako aj Späťvzatie návrhu na prejedanie priestupku vyhotovené svedkyňou N. zo dňa
05.11.2014, obe tieto dokumenty podpísané svedkyňou U. Z.; ďalej aj Rozhodnutie o zaistení osoby
P. Z., DU: 617/2014, zo dňa 01.11.2014; Upovedomenie o prešetrení oznámenia zo dňa 11.11.2014,

adresované svedkyni U. Z., s doručenkou obsahujúcou podpis svedkyne U. Z. a Potvrdenie o podaní
oznámenia DU:616/2014, bez uvedenia dátumu a s nečitateľným podpisom policajta a preberajúcej
osoby.

Obsahom vyšetrovacieho spisu boli aj evidenčné pomôcky Obvodného oddelenia PZ v F. M. a to Kniha

fonogramov a hlásení rok 2014, Protokol udalostí, Denník priestupkových spisov rok 2014 a Záznam zo
služby od 19.30 hod. dňa 01.11.2014 do 07.30 hod. dňa 02.11.2014. V priebehu prípravného konania
bola vyhotovená aj Zápisnica o konfrontácii medzi svedkyňou N. a svedkom V. zo dňa 31.08.2016. Vo
vyšetrovacom spise sa nachádza aj originál priestupkového spisu tohto policajného oddelenia sp. zn.
ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P,zodňa06.11.2014,obsahujúciužvyššieuvedenýzáznamoodloženíveci,

záznam o podaní oznámenia oznamovateľky U. Z. zo dňa 01.11.2014, záznam o podaní vysvetlenia p.
U.E. Z. ml. zo dňa 01.11.2014, záznam o podaní vysvetlenia svedka P. Z. zo dňa 02.11.2014, Návrh
na prejednanie priestupku zo dňa 01.11.2014, vyhotovené svedkom U. O. a podpísané svedkyňou U.
Z., Späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku, vyhotovené zas svedkyňou N. a obsahujúcou podpis
navrhovateľky U.Á. Z. zo dňa 05.11.2014, Rozhodnutie o zaistení osoby svedka P. Z. zo dňa 01.11.2014,

obsahujúce podpis len jedného povereného príslušníka PZ s poučením, ako aj Upovedomenie o
prešetrení oznámenia, adresované svedkyni U. Z., zo dňa 11.11.2014, s podpisom riaditeľa tohto
policajného oddelenia U.. U.. L. V. a s doručenkou podpísanou svedkyňou U.E. Z.. Vyšetrovateľom
PZ boli vyhotovené aj záznamy z operatívneho zisťovania informácií, či z operatívneho vyťažovania
osôb, ako aj záznamy o podaní potrebnej informácie rôznych príslušníkov PZ služobne zaradených

na Obvodnom oddelení PZ v F. M.. V prípravnom konaní bol zabezpečený aj pracovný posudok
obžalovaného ako bývalého príslušníka Obvodného oddelenia PZ v F. M., vrátane prehľadu o jeho
odmenách a trestoch, či správa z miesta trvalého bydliska obžalovaného.

V konaní pred súdom bol oboznámený aj spis tunajšieho súdu sp. zn. 13T/151/2017 a z neho

predovšetkým rozsudok tohto súdu č. k. 13T/151/2017-380, zo dňa 06.05.2019 a uznesenie Krajského
súdu v Prešove č. k. 7To/26/2019-451, zo dňa 23.01.2020, o zamietnutí odvolania krajského prokurátora
voči rozsudku súdu prvého stupňa, na základe ktorého bolo právoplatne rozhodnuté, že svedkyňa N. sa
v zmysle ustanovenia § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z

dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich súhrne, považoval
súdzapreukázané,žeobžalovanýU..L.sadopustilskutkutak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku. Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčujú predovšetkým svedecké výpovede svedkov
N., V.. K., U. O., čiastočne aj svedka V. a nepriamo aj svedkov U. Z., Č. a U. V. a to v kontexte s
početnými zabezpečenými listinnými dôkazmi, predovšetkým v podobe originálu priestupkového spisu

Obvodného oddelenia PZ v F. M. č. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, ako aj toho istého priestupkového
spisuspôvodnýmizáznamamiato,akoopodaníoznámeniasvedkyňouU.Z.,takajopodanívysvetlenia
p. U. Z. ml., obe záznamy zo dňa 01.11.2014, či Rozhodnutie o zaistení osoby DU: 617/2014 svedka P.
Z. zo dňa 01.11.2014, ako aj príslušné evidenčné pomôcky tohto policajného oddelenia.

V predmetnej veci bolo teda nepochybne preukázané, vychádzajúc predovšetkým z výpovedí svedkyne
N., svedkov V.. U. K., U. O. a R. V., nepriamo aj svedkov P. Č. a U. V., v súlade s ktorými potom vyznievajú
aj zabezpečené listinné dôkazy, predovšetkým v podobe originálu priestupkového spisu ORPZ-VT-
OPP5-272/2014-P, ako aj pozmeneného toho istého priestupkového spisu a v nich sa nachádzajúcich
dokumentoch, ako aj opierajúc sa o Knihu fonogramov a hlásení z roku 2014, Protokol udalostí roku
2014, Denník priestupkových spisov z roku 2014, či Záznam zo služby zo dňa 01.11.2014 na deň

02.11.2014, že dňa 01.11.2014 bol Obvodným oddelením PZ v F. M. zaevidovaný priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), spáchaný v obci O. M. a ktorého sa mal dopustiť
svedok P. Z. voči svojej manželke, svedkyni U. Z..

Pre posúdenie žalovaného konania, ktoré v podstate malo spočívať v splnení pokynu obžalovaného
U.. L. svedkyňou N. na vykonanie zmien v jej pridelenom priestupkovom spise Obvodného oddelenia
PZ v F. M. č. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, je nevyhnutné najprv ustáliť aj okolnosti bezprostredne
predchádzajúce samotnému vykonávaniu úkonov v predmetnom priestupkovom konaní svedkyňou
N., teda, podstatou samotného prejednávaného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého

sa mal dopustiť priestupca, svedok P. Z., voči svojej manželke, svedkyni U. Z.. Z výpovedí svedka
U. O. a svedka R. V., členov hliadky PZ vykonávajúcich služobný zákrok v prípade predmetného
priestupkového konania, ako aj zo zabezpečených listinných dôkazov v podobe pôvodného záznamu
o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch, spísaného so svedkyňou U. Z., či
pôvodného záznamu o podaní vysvetlenia s p. U. Z. ml. podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o

priestupkoch, obe záznamy vyhotovené dňa 01.11.2014, ako aj z pôvodného Rozhodnutia o zaistení
osoby DU: 617/2014, zo dňa 01.11.2014, svedka P. Z., ďalej z Knihy fonogramov a hlásení roku 2014,
z Protokolu udalostí roku 2014, ako aj zo Záznamu zo služby od 19.30 hod. dňa 01.11.2014 do 07.30
hod. dňa 02.11.2014, je zrejmé, že dňa 01.11.2014, v čase o 23.00 hod., boli operačným dôstojníkom
Krajského riaditeľstva PZ v Prešove vyslaní svedkovia O. a V., ako službukonajúci príslušníci PZ, do

rodinného domu manželov Z. v obci O. M. na preverenie oznámenia oznamovateľky, svedkyne U.E.
Z., že v jej obydlí dochádza k fyzickému napádaniu jej osoby manželom, svedkom P. Z.. Po príchode
do rodinného domu manželov Z., obaja príslušníci PZ dotazovaním sa svedkyne U. Z. st. zistili, že jej
manžel, svedok P. Z. sa vo večerných hodinách dostavil do ich príbytku pod vplyvom alkoholických
nápojov a obviňoval ju z nevery, pričom jej vulgárne nadával a malo dôjsť aj k fyzickému napadnutiu

jej osoby takým spôsobom, že svedok P. Z. ju udrel do oblasti hrudníka, v dôsledku čoho mala táto
svedkyňa dopadnúť na zem a udrieť sa do oblasti chrbta. Z pôvodne vypracovaného záznamu o podaní
oznámenia, zo dňa 01.11.2014, spísaného s oznamovateľkou tohto priestupku, svedkyňou U. Z. st.,
ako aj zo záznamu o podaní vysvetlenia podaného p. U. Z. ml. zo dňa 01.11.2014, ďalej vyplýva, že
po vulgárnych nadávkach a fyzickom útoku svedka P. Z. na jeho manželku, svedkyňu U.E. Z., mal

páchateľtohtopriestupku,tedasvedokP.Z.,začaťvulgárnenadávaťavyhrážaťsafyzickýmnapadnutím
aj svojej dcére, p. U. Z. ml., ktorá začala brániť svoju matku, svedkyňu U.E. Z. st., pritom aj túto
svoju dcéru svedok P. Z. fyzicky napadol takým spôsobom, že ju chytil rukami za ruky, pričom ju ťahal
na zem. Svedkyňa U. Z. st. na základe otázok svedkov U. O. a R. V. neprejavila záujem podrobiť
sa lekárskemu vyšetreniu, keďže jej nemali byť konaním svedka P. Z. spôsobené žiadne poranenia.

Svedok P. Z., nachádzajúci sa podľa názoru svedka U. O. pod vplyvom alkoholických nápojov, ako
aj v stave rozrušenia, pred oboma zasahujúcimi príslušníkmi PZ zas, podľa výpovede svedka O.,
vyjadril svoje podozrenie z mimomanželského pomeru svedkyne U. Z., na čo bol svedok Z. oboma
členmi hliadky PZ vyzvaný, aby sa s nimi dostavil na Obvodné oddelenie PZ v F. M., na čo tohto
svedka svedkovia U. O. a R. V. aj zaistili. Svedok U. O., pričom túto skutočnosť výslovne neuvádzal vo

svojej výpovedi svedok R. V., vypovedal, že ako zasahujúca hliadka PZ priamo na mieste spáchania
priestupku oznamovateľke priestupku U. Z. aj odovzdali potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch,
práve z dôvodu, že pri spáchaní tohto priestupku malo dôjsť zo strany priestupcu k dopusteniu safyzickejagresie.Tútoskutočnosťpritompotvrdzujeajzabezpečenýdokumentsoznačením„Potvrdenie“,
ktoré bolo vydané Okresným riaditeľstvom PZ vo X. O. Z., Obvodným oddelením PZ v F. M., sp. zn.
DU-616/2014, bez uvedenia dátumu, nachádzajúcim sa v origináli priestupkového spisu sp. zn. ORPZ-

VT-OPP5-272/2014-P (č. l. 162), opatrený nečitateľným podpisom policajta a preberajúcej osoby a ktorý
výslovne obsahuje tú skutočnosť, že oznamovateľka priestupku, svedkyňa U. Z. bola fyzicky napadnutá
manželom, svedkom P. Z.. Kniha fonogramov a hlásení roku 2014 (č. l. 44), ako aj Záznam zo služby
tohto policajného oddelenia z obdobia od 19:30 hod. dňa 01.11.2014 do 07:30 hod. dňa 02.11.2014 (č.
l. 164 - 165), pritom výslovne neobsahuje skutočnosť, či došlo pri spáchaní predmetného priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu aj k použitiu fyzického násilia zo strany podozrivého zo spáchania
tohto priestupku. V Protokole udalostí roku 2014 (č. l. 45 - 47) je však už jednoznačne uvedené, že
bolo oznámené fyzické napadnutie svedkyne Z. jej manželom. Svedkovia U. O., ako aj R. V. pritom
zhodne ozrejmili, že konkrétne záznamy, či už o podaní oznámenia svedkyňou U. Z. podľa § 59 ods.
3 zákona o priestupkoch, ako aj o podaní vysvetlenia či už p. U. Z. ml., tak aj podozrivou osobou zo
spáchania priestupku, teda svedkom P. Z. v zmysle ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch,

spisoval svedok U. O. a svedok V. zas vypracoval rozhodnutie o zaistení osoby, teda svedka P. Z.. Tento
priestupok bol zároveň aj zaevidovaný do Protokolu udalostí a do Knihy fonogramov a hlásení, pričom
svedok V. doplnil, že to bol konkrétne on, kto danú udalosť zadokumentoval do týchto evidenčných
dokumentov Policajného zboru SR. Zároveň svedok V. zdôraznil tú skutočnosť, že rozhodnutie o zaistení
podozrivej osoby musí obsahovať podpisy oboch členov zasahujúcej hliadky PZ. Svedok U. O., ako

aj svedok R. V. pritom jednoznačne potvrdili pravosť nimi vypracovaných dokumentov a to záznamu
o podaní oznámenia, spísaného s oznamovateľkou priestupku, svedkyňou U. Z., záznamu o podaní
vysvetlenia vyhotoveného s dcérou oznamovateľky priestupku, p. U. Z. ml., ako aj rozhodnutia o zaistení
osoby svedka P. Z., v ktorých bolo výslovne uvedené, že priestupca, svedok P. Z. sa mal dopustiť
fyzického násilia voči oznamovateľke priestupku, svedkyni Z. a ktoré dokumenty sa nachádzajú vo

vyšetrovacom spise na č. l. 6 až 8. Svedok U. O. ďalej vypovedal, že v príslušných záznamoch,
ako aj v rozhodnutí o zaistení osoby, nachádzajúcich sa v origináli priestupkového spisu ORPZ-VT-
OPP5-272/2014-P (č. l. 151 - 163), bolo vynechané fyzické násilie páchateľa priestupku, samotný
opis priestupku bol ináč formulovaný v tom zmysle, že nebol opísaný konkrétny spôsob fyzického
násilia a tieto zmenené záznamy on nepodpisoval. Svedok V. zas v zhode s výpoveďou svedka O.

poznamenal, že rozhodnutie o zaistení osoby svedka P. Z. pod č. DU:617/2014, zo dňa 01.11.2014,
ktoré vypracoval on, obsahovalo spôsob fyzického napadnutia páchateľa priestupku a ďalej doplnil, že
také isté rozhodnutie o zaistení osoby, nachádzajúce sa v origináli priestupkového spisu (č. l. 159),
obsahujúce už len nadávky, on nespisoval, poukazujúc aj na tú skutočnosť, že takéto rozhodnutie
o zaistení osoby nie je ním ani podpísané a v tomto ním nevyhotovenom rozhodnutí sú uvedené

len vulgárne nadávky, čo by nezakladalo dôvod na zaistenie osoby na základe vyššie uvedeného
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“). Svedok V. aj bližšie opísal spôsob
predloženia mu toho istého rozhodnutia o zaistení osoby svedka P. Z. pod č. DU:617/2014, zo dňa
01.11.2014, v prípravnom konaní vyšetrovateľom PZ tak, že podľa obsahu tohto rozhodnutia na jeho

prvej strane jednoznačne identifikoval rozhodnutie, ktoré on spisoval a také isté rozhodnutie o zaistení
osoby, neobsahujúce už fyzické násilie, so zadokumentovaním slovného vyjadrenia „urazil na cti“, určil
ako dokument, ktorý on nevyhotovil a po otočení tohto konkrétneho dokumentu na druhú stranu, na
tomto listinnom dôkaze absentoval jeho podpis. Zhodne teda obaja vyššie uvedení svedkovia tvrdili,
že vyššie opísané záznamy, ako aj rozhodnutie o zaistení osoby v predmetnom priestupkovom konaní,

zachytávajúce aj fyzické násilie zo strany priestupcu, svedka Z. (č. l. 6 - 8) boli nimi vyhotovené, avšak
tie isté dokumenty, nachádzajúce sa pritom v origináli tohto priestupkového spisu (č. l. 154 - 155 a č. l.
159), v ktorých už však absentovala fyzická agresia svedka Z. vo vzťahu k jeho manželke, svedkyni Z.,
neboli nimi vypracované a neobsahujú ani ich podpisy. Vo vzťahu k rozhodnutiu o zaistení osoby svedka
P. Z. zo dňa 01.11.2014 v origináli tohto priestupkového spisu (č. l. 159) je pritom potrebné poznamenať,

že na tomto dokumente sa podľa vyjadrenia svedka V. nachádzal len podpis svedka U. O., bez jeho
podpisu, pričom z výpovede svedkyne N. jednoznačne vyplýva, že tento dokument podpísala ona za
osobu svedka U. O.. Z Knihy fonogramov a hlásení z roku 2014 (č. l. 43 - 44), ako aj zo Záznamu zo
služby od 19:30 hod. dňa 01.11.2014 do 07:30 hod. dňa 02.11.2014 (č. l. 164 - 165) mal zas súd sa
ustálené,ženamiestospáchaniapriestupkuboliakohliadkaObvodnéhooddeleniaPZvF.M.sveliteľom

hliadky, svedkom R. V. a členom hliadky PZ, svedkom U. O., dňa 01.11.2014 v čase o 23:00 hod., vyslaní
operačným dôstojníkom Krajského riaditeľstva PZ v Prešove títo svedkovia z dôvodu, že svedkyňa Z.
má problémy s manželom bez bližšej konkretizácie, či dochádza aj k nejakému fyzickému násiliu. V
Protokole udalostí (č. l. 45 - 47), ako už bolo vyššie uvedené, je však už jednoznačne zadokumentované,žebolonahlásenéfyzickénapadnutiesvedkyneZ.jejmanželomazároveňjevtejtoevidenčnejpomôcke
PZ zaznamenaný aj konkrétny služobný úkon hliadky PZ v podobe zaistenia osoby svedka P. Z. dňa
01.11.2014, v čase o 23:35 hod., ktorý bol pritom z tohto zaistenia prepustený dňa 02.11.2014 o

01:30 hod. Z Denníka priestupkových spisov roku 2014 (č. l. 48 - 50) mal súd ďalej za preukázané,
že priestupkový spis vo veci priestupku zo dňa 01.11.2014 oznamovateľky, svedkyne U. Z., medzi
páchateľom priestupku, svedkom P. Z. a poškodeným priestupkom, svedkyňou U.E. Z., bol pridelený
na vybavenie svedkyni N. a bol právne kvalifikovaný ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, pričom z vyhotovenej overenej kópie

originálu tohto evidenčného dokumentu Policajného zboru jednoznačne vyplýva, že písmeno zákonného
ustanovenia tohto priestupku bolo prepísané. Zároveň z tohto listinného dôkazu ďalej vyplýva, že
predmetný priestupkový spis bol ukončený dňa 06.11.2014 záznamom o odložení veci podľa § 60 ods. 3
písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu späťvzatia návrhu na prejednanie priestupku. Pri posudzovaní
správnosti právnej kvalifikácie predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 zákona o priestupkoch a spôsobu zaznamenania tohto skutku do príslušných záznamov o

podaní oznámenia, či o podaní vysvetlenia, ako aj do evidenčných pomôcok Policajného zboru, pritom
nemožno opomenúť ani výpoveď svedkyne Z. na hlavnom pojednávaní, ktorá uviedla, že pod fyzickým
násilím rozumie nejaké udretie, či iný útok majúci za následok poranenie hlavy, avšak potvrdila, že v
inkriminovaný deň svedok Z. do nej buchol tak, že do nej sotil jednou rukou, v dôsledku čoho dopadla na
skriňu, avšak nevedela sa s jednoznačnou istotou vyjadriť, čo konkrétne vypovedala pred zasahujúcimi

členmi hliadky PZ, dôvodiac nadmerným hlukom na mieste spáchania skutku. Vykonaným dokazovaním
však nebolo vôbec spochybnené, že svedkovia U. O. a R. V. ako príslušníci PZ, ktorí sa dostavili na
miesto spáchania priestupku, spísali viaceré dokumenty, teda záznamy, ako aj rozhodnutie o zaistení
osoby, presne zachytávajúc skutočnosti uvádzané jednotlivými aktérmi skutku a zistené na samotnom
mieste spáchania priestupku a že aj v príslušných evidenciách boli zaznamenané skutočnosti tak, ako

ich uviedli, či už oznamovateľka priestupku, alebo osoba podávajúca vysvetlenie, v tomto prípade p.
U.E. Z. ml., teda dcéra oznamovateľky, keďže svedok P. Z. odmietol vo veci podať vysvetlenie.

Z takto ustáleného skutkového deja predmetného priestupku je teda nepochybne preukázané, že tento
priestupok bol pôvodne zadokumentovaný v čase jeho spáchania ako priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a že tento bol spáchaný za použitia
fyzického násilia.

Rozhodujúcim a usvedčujúcim dôkazom v prejednávanej veci je pritom predovšetkým výpoveď
svedkyne N., ktorá vypovedala konzistentne a presvedčivo, pričom jej výpoveď je podporovaná aj

rozsiahlymi výpoveďami ostatných vo veci vypočutých svedkovo, predovšetkým svedkov V.. K. a
U. O. a čiastočne aj svedka R. V., výpovede ktorých navzájom vytvárajú logickú sústavu a sú vo
vzájomnom súlade, podporované aj inými, predovšetkým už vyššie citovanými listinnými dôkazmi v
podobeevidenčnýchpomôcokPolicajnéhozboruSR.Súdnezistilanidôvod,prektorýbytýmtosvedkom
nemal uveriť a ani prípadný motív, pre ktorý by títo svedkovia krivo obvinili obžalovaného U.. L.M. zo

spáchania žalovaného skutku.

Svedkyňa N. jednoznačne vypovedala, že po pridelení jej predmetného priestupkového spisu,
evidovaného pod č. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P, po vykonaní potrebných úkonov a následne po
predložení tohto priestupkového spisu oznamovateľky Z. so Správou o výsledku objasňovania

priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a tak
aj s návrhom na predloženie spisu Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej vnútornej
správy, podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch na začatie konania o priestupku, svojim
nadriadeným príslušníkom PZ na prekontrolovanie a schválenie, na ďalší deň po tomto odovzdaní spisu,
tento spisový materiál našla v skrini určenej na ich policajnom oddelení na odovzdávanie spisov s

písomným pokynom obžalovaného U.. L. na vykonanie zmien v celom spise takým spôsobom, aby z
neho nevyplývalo fyzické násilie priestupcu, svedka Z. voči oznamovateľke tohto priestupku, svedkyni
U. Z.. Svedkyňa N. pritom podrobnejšie vo svojej výpovedi rozviedla, že tento písomný pokyn bol
zaznamenanýnafarebnomsamolepiacompapierimenšiehoformátu,ktorýbolprilepenýnaprednejčasti
obalu spisu, na ktorom sa uvádza označenie priestupcu a poškodeného priestupkom. Predmetný pokyn

mal podľa tvrdenia svedkyne N. doslovné znenie: „ Prerob spis tak, aby tam nebolo fyzické napadnutie,
volala U..“ Rozhodujúce bolo pritom vyjadrenie tejto svedkyne, že predmetný samolepiaci papierik bol
aj opatrený podpisom obžalovaného U.. L.. Po osobnom upozornení svedkyne N. obžalovaného U..
L.; že v predmetnom priestupkovom konaní je už zaznamenané fyzické násilie zo strany páchateľapriestupku a teda nie je možné vykonať zásahy do priestupkového spisu v takom smere, aby z neho
nevyplývala fyzická agresia priestupcu voči oznamovateľke priestupku; obžalovaný U.. L. uložil svedkyni
N. aj ústny pokyn, aby predmetný spis prerobila takým spôsobom, ako jej to prikázal v už pred tým

udelenom písomnom pokyne a na jeho splnení aj naďalej trval. Obžalovaný pri dožadovaní sa splnenia
svojho pokynu sa pred svedkyňou N. mal pritom vyjadriť aj o tom, že mu telefonovala starostka
obce O. M., oznamovateľka priestupku, svedkyňa Z., ktorá mu mala oznámiť, že v predmetnej veci
nedošlo k fyzickému násiliu, ktoré táto svedkyňa ako poškodená osoba priestupkom pôvodne oznámila.
Svedkyňa N. najprv pred obžalovaným odmietla splniť takýto jeho pokyn s vysvetlením, že priestupok

bude postúpený na Okresný úrad Vranov nad Topľou, ktorý vykoná výsluch účastníkov priestupkového
konania a prípadne môže ukončiť priestupkové konanie bez nejakého postihu priestupcu. Svedkyňa N.
ďalej upriamila pozornosť obžalovaného U.. L. aj na ďalšie závažné okolnosti brániace jej vo vykonaní
zásahov do predmetného priestupkového spisu, keďže nielen samotná oznamovateľka priestupku,
svedkyňa U. Z. oznámila fyzické násilie zo strany svojho manžela, svedka P. Z., ale takým istým
spôsobom vypovedala aj jej dcéra, p. U. Z. ml. a aj zasahujúca hliadka PZ zaznamenala do Protokolu

udalostí, ako aj v Knihe fonogramov a hlásení, že v danom prípade došlo k spáchaniu predmetného
priestupku s použitím fyzického násilia a navyše v Protokole udalostí sa nachádzali červené pečiatky
označujúce zaistenie osoby svedka P. Z.. Napriek takémuto ozrejmeniu situácie svedkyňou N.; ktorú
táto svedkyňa zistila z jej prideleného priestupkového spisu, či príslušných evidenčných pomôcok,
odmietajúc zároveň aj splnenie pokynu obžalovaného; obžalovaný U.. L. naďalej trval na splnení svojho

písomného, ako aj totožného ústneho pokynu. Po oboznámení so skutočnosťou, že obžalovaný U.. L.M.
žiada od svedkyne N. vykonanie úprav v jej pridelenom priestupkovom spise, touto svedkyňou ostatných
kolegov na Obvodnom oddelení PZ v F. M.; pričom táto svedkyňa konkrétne menovala svedka U. O.,
p. B., svedka Č. a svedka V.. K. a zdôrazňujúc, že o tejto skutočnosti informovala v podstate všetkých
kolegov na tomto jej pracovisku; jej mali kolegovia odporučiť, aby opätovne požiadala obžalovaného o to,

aby od nej nevyžadoval splnenie tohto pokynu. Po opätovnom príchode svedkyne N. k obžalovanému a
prejavení nesúhlasu tejto svedkyne so splnením pokynu obžalovaného, obžalovaný však podľa tvrdenia
svedkyne N. naďalej trval na splnení svojho pokynu a spresnil, že takýmto spôsobom sa dohodol so
„starostkou,“ teda svedkyňou U. Z., ktorá by sa mala neskôr dostaviť na Obvodné oddelenie PZ v F.
M. so zámerom podpísať vopred pripravené tlačivo o späťvzatí návrhu na prejednanie predmetného

priestupku. Svedkyňa N. na takéto opätovné naliehanie obžalovaného U.. L. teda nakoniec prejavila
súhlas s tým, že vykoná zmeny v zázname o podaní oznámenia svedkyne U. Z., ako aj v zázname
o podaní vysvetlenia jej dcéry, p. U. Z. ml., avšak odmietla vykonať obžalovaným vyžadované úpravy
v rozhodnutí o zaistení osoby svedka P. Z.. Svedkyňa N. pritom doplnila, že obžalovaný U.. L. jej s
odstupom jedného, či maximálne dvoch týždňov predložil nové rozhodnutie o zaistení osoby P. Z., ktoré

už neobsahovalo fyzické útoky zo strany tejto zadržanej osoby, ale len vulgárne vyjadrenia svedka Z. na
adresu jeho manželky, svedkyne U. Z.O.. Týmto obžalovaným predložené nové rozhodnutie o zaistení
osoby však nebolo opatrené podpismi zasahujúcich členov PZ na mieste spáchania priestupku, na čo
obžalovaný svedkyni N. prikázal podpísať sa namiesto jej vtedajšieho druha, svedka U. O. a ubezpečil
ju, že podpis druhého príslušníka PZ na predmetnom rozhodnutí, svedka R. V., zabezpečí on sám.

Svedkyňa N. ďalej poznamenala; čo z vyjadrenia tejto svedkyne mali mať vedomosť aj svedkovia V.. K.,
R. V., U. V., ako aj svedok U. O., vtedajší druh tejto svedkyne a ktorý svedkyni N. aj výslovne navrhol,
aby s pokynom nesúladným s jej presvedčením oboznámila táto svedkyňa aj vtedajšieho riaditeľa
Obvodného oddelenia PZ v F. M., svedka V.; že s takýmto, podľa názoru svedkyne N., nesprávnym
pokynom obžalovaného U.. L.Č. upovedomila aj svedka V., ktorý jej však mal iba oznámiť, že týmto

spisom sa zaoberá obžalovaný U.. L.M. a že má splniť ním udelené pokyny. Svedok V. vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní takisto pripustil, že pokiaľ by sa za ním dostavila svedkyňa N.; pričom túto
možnosť výslovne nevylúčil a tvrdil, že si na prípadný rozhovor s touto svedkyňou ohľadne predmetného
priestupkového spisu nepamätá; tak by ju určite odbil. Svedok V. však potvrdil, že písomný pokyn
nachádzajúci sa na č. l. 7, druhej strane vyšetrovacieho spisu, v znení: „ Rozhodnutia prerob tak, aby

tam nebolo násilie, iba nadávky, urob čisto na 49/1 a, „NÁVRH“ Potom ho zoberie späť, volala U.,“
vyhotovil obžalovaný U.. L. s dodatkom, že nemá grafologické znalosti a že taký postup, ktorý nakoniec
zvolila svedkyňa N. v predmetnom priestupkovom spise, si to táto svedkyňa „skomplikovala,“ keďže v
danom prípade postačovalo vykonať doplnenie výsluchu oznamovateľky, na základe čoho mohlo dôjsť k
prekvalifikovaniu konania priestupcu zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na ten istý priestupok podľa § 49 ods. 1
písm. a) zákona o priestupkoch, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k späťvzatiu návrhu oznamovateľky tohto
priestupkuanáslednekvybaveniuveciodloženímvecipodľa§60ods.3písm.a)zákonaopriestupkoch.
Svedok V., ktorý pritom označil svoj dlhoročný kolegiálny vzťah s obžalovaným ako priateľský, všakpotvrdil; že bol prítomný rozhovoru medzi obžalovaným a svedkyňou N., pri ktorom obžalovaný U.. L.
oznámil svedkyni N., že sa za ňou zastaví svedkyňa U. Z.; avšak nebol účastný udeľovania pokynov
obžalovaného svedkyni N. na vykonanie úprav v predmetnej priestupkovej veci; a v tejto súvislosti

ešte zdôraznil, že ani nemal vedomosť o tom, že by svedkyňa N. najprv ukončila predmetný spis
iným spôsobom a vedel len o tom, že uvedené priestupkové konanie bolo ukončené odložením veci
z dôvodu späťvzatia návrhu oznamovateľky, svedkyne U. Z.. Svedkyňa N. pritom k ďalšiemu svojmu
postupu v jej pridelenej priestupkovej veci doplnila, že obžalovaný U.. L. jej v jeden deň ráno oznámil,
že sa dostaví na ich policajné oddelenie svedkyňa U.E. Z. a obžalovaný ju preto vyzval na to, aby

svedkyni Z. predložila na podpis späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku, na čo v tento vopred
obžalovaným oznámený deň aj svedkyňa U. Z. naozaj prišla na ich policajné oddelenie a uviedla jej, že
sa dohodla s obžalovaným a dožadovala sa podpísania príslušných dokumentov, na čo jej svedkyňa N.
predložila tlačivo o späťvzatí návrhu na prejednanie priestupku, ktoré svedkyňa Z. aj opatrila podpisom.
Z originálu priestupkového spisu sp. zn. ORPZ-VT-OPP5-272/2014-P a to z Návrhu na prejednanie
priestupku zo dňa 01.11.2014, vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. a ) zákona o priestupkoch, podľa ktorého sa mal páchateľ priestupku, svedok P. Z. dopustiť len
vulgárnych nadávok na adresu oznamovateľky (č. l. 157), ako aj zo Späťvzatia návrhu na prejednanie
priestupku zo dňa 05.11.2014 (č. l. 158) pritom jednoznačne vyplýva, že tieto dokumenty sú opatrené
podpisom svedkyne U. Z.. Svedkyňa N. vzápätí na to, na podklade späťvzatia návrhu na prejednanie
priestupku podpísaného svedkyňou U.E. Z. zo dňa 05.11.2014, spracovala dňa 11.11.2014 Záznam

o odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch (č. l. 12 druhá strana) z dôvodu
nenaplnenia skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) zákona o priestupkoch, ktorý sa však nenachádzal v origináli predmetného priestupkového spisu a
bol zabezpečený vyšetrovateľom PZ v prípravnom konaní s tým, že svedkyňa N. doplnila, že takýto
záznam o odložení veci predložila na schválenie nadriadeným príslušníkom PZ. V origináli predmetného

priestupkového spisu sa však nachádzalo Upovedomenie oznamovateľky priestupku, svedkyne U. Z. o
tom, že predmetná priestupková vec priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1
písm. a) zákona o priestupkoch bola dňa 11.11.2014, podľa ustanovenia § 60 ods. 3 písm. a) zákona o
priestupkoch, odložená, pričom takéto upovedomenie je podpísané svedkom V. a zároveň je doložené
aj doručenkou o jeho prevzatí svedkyňou Z..

Svedkyňa N. sa pritom vo svojej súvislej výpovedi vyjadrila aj k ďalšej závažnej skutočnosti, že v čase,
keď sa predmetným priestupkovým spisom začala zaoberať Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, úrad
inšpekčnej služby, odbor boja proti korupcii a organizovanej kriminalite Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky (ďalej len „Inšpekčná služba“ alebo „Inšpekcia Ministerstva vnútra SR“), tak jej obžalovaný U..

L. navrhol; aby pred príslušníkmi PZ tejto policajnej súčasti obaja vypovedali, že v predmetnom spise
vykonal príslušné zmeny svedok V.. K. a obžalovaný takéto krivé obvinenie svedka V.. K. odôvodnil
tým, že určite tento svedok predmetný spis zaslal na Inšpekčnú službu ako aj tým, že svedok V.. K.
si podal aj žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ; k čomu sa však svedkyňa,
podľa svojho tvrdenia, pred obžalovaným ani nijakým spôsobom nevyjadrila a opustila miestnosť s

obžalovaným. Svedok V.. K., v úplnej zhode so svedeckou výpoveďou svedkyne N., takisto potvrdil aj
ďalší priebeh udalostí tak, že po oznámení svedkyne N. o záujme obžalovaného U.. L. obviniť ho z
vykonania úprav v predmetnom priestupkovom spise pred vyšetrovateľom Inšpekčnej služby, z tohto
dôvodu tento svedok inicioval stretnutie s vtedajším riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo X. O. Z., p.
F., ktorý mu po ozrejmení situácie svedkom V.. K. prisľúbil, že z titulu svojho služobného postavenia v

predmetnej záležitosti zakročí, bez bližšej konkretizácii zamýšľaného zásahu. Svedkyňa N. opätovne, v
zhode s výpoveďou svedka V.. K., takisto uviedla, že po stretnutí svedka V.. K. s p. F. a na návrh toho
svedka, sa aj ona stretla s riaditeľom Okresného riaditeľstva PZ vo X. O. Z. p. F., ktorému objasnila
vyžadovanie splnenia pokynu jej osobou obžalovaným U.. L. v predmetnej priestupkovej veci, ako aj
s tou skutočnosťou, že jej ďalší bezprostredne nadriadený príslušník PZ, svedok V., odmietol prijať jej

odmietnutie splnenia, podľa jej názoru, neprávneho pokynu zo strany obžalovaného, avšak takisto ako
svedok V.. K. nemala vedomosť o tom, ako vo veci ďalej postupoval riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ
vo X. O. Z..

Svedok V.. K. zdôrazňujúc pritom, že nebol osobne prítomný toho, keď obžalovaný udeľoval pokyny

svedkyni N. vykonať úpravy v jej pridelenej priestupkovej veci, tiež potvrdil svedeckú výpoveď svedkyne
N. v tom smere, že najprv od svedka U. O., v tom čase druha svedkyne N. a neskôr už aj priamo
od svedkyne N. sa dozvedel, že obžalovaný U.. L. tejto svedkyni udelil pokyn, pričom nešpecifikoval,
či to bol ústny alebo písomný pokyn, prípadne pokyn udelený inou formou, na vykonanie zmien vpriestupkovomspisevovecipriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniutak,abytentopriestupokďalej
nebolprávneposudzovanýpodľaustanovenia§49ods.1písm.d)zákonaopriestupkoch,alenazáklade
ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) tohto zákona a že v tomto prípade malo dôjsť aj k späťvzatiu návrhu

na prejednanie tohto priestupku oznamovateľkou priestupku. Svedkyňa N. sa mala tomuto svedkovi
zdôveriť aj s tým, že podľa jej názoru, s nesprávnou požiadavkou obžalovaného na vykonanie zmien
v predmetnom priestupkovom spise sa obrátila aj na vtedajšieho riaditeľa Obvodného oddelenia PZ
v F. M., svedka V., ktorý jej mal len oznámiť, že je to záležitosť jej a obžalovaného U.. L. a „on s
tým nemá nič.“ Na námietku svedka V.. K., adresovanú svedkyni N., z akého dôvodu v prejednávanej

priestupkovej veci nevykonala doplnenie výpovedí jednotlivých účastníkov priestupkového konania,
mu mala svedkyňa N. vysvetliť, že len splnila pokyn udelený jej obžalovaným U.. L. a že pri jej
namietaní požiadavky obžalovaného na vykonanie úprav v danom priestupkovom spise bezprostredne
nadriadenému tomuto obžalovanému, ju svedok V. len odbil. Svedok V.. K. opakovane upozornil, že
nebol osobne prítomný pri udeľovaní takýchto pokynov obžalovaného U.. L. na pozmenenie niektorých
dokumentoch nachádzajúcich sa v predmetnom priestupkovom spise svedkyni N..

Svedok U. O., vtedajší druh svedkyne N., k okolnostiam samotného vykonávania úprav v predmetnom
priestupkovom spise svedkyňou N. na pokyn obžalovaného U.. L., vypovedal totožne ako svedkyňa
N. s upozornením; že po oznámení mu takýchto pokynov obžalovaného svedkyňou N., ako aj po jeho
oboznámení svedkyňou N. so skutočnosťou, že starší kolegovia na ich policajnom oddelení sa touto

vecou nemajú záujem zaoberať; tejto svedkyni odporučil, aby spis predložila priamo obžalovanému na
ďalší procesný postup a zdôraznil tejto svedkyni, že ďalej sa predmetným priestupkovým spisom nebude
zaoberať. Svedok R. V., ktorý sa, podľa vlastných slov, po zadokumentovaní predmetného priestupku
v čase jeho spáchania jeho osobou, ako aj svedkom U. O., mal zúčastniť pracovnej rehabilitácie, či
dovolenky, mal vedomosť len z počutia, že svedkyňa N. predmetný priestupkový spis „prerobila,“ ale

k okolnostiam vykonania úprav v tejto priestupkovej veci, ako aj k dôvodu ich vykonania sa nevedel
bližšie vyjadriť.

Ďalší vo veci vypočutí svedkovia v postavení príslušníkov PZ a to konkrétne svedok Č. a svedok
V. mali mať vedomosť o vykonaných zmenách v tomto priestupkovom konaní manželov Z.Ý. na ich

policajnom oddelení len z počutia, pričom na hlavnom pojednávaní nevedeli ani bližšie konkretizovať
osobu, napríklad priamo svedkyňu N., či iné osoby, najpravdepodobnejšie príslušníkov PZ služobne
zaradených na Obvodnom oddelení PZ v F. M., ktoré týchto svedkov oboznámili s faktom, že svedkyňa
N. mala vykonať nejaké zásahy do predmetného priestupkového spisu na pokyn obžalovaného U.. L.,
aj keď svedok Č.R. výslovne potvrdil, že o tom mal vedomosť. Svedok V. zas nemal mať, podľa svojho

vyjadrenia, vedomosť o tom, akým spôsobom svedkyňa N.D. na pokyn obžalovaného vykonala úpravy
v jej pridelenom priestupkovom spise, pričom najprv nevedel uviesť ani konkrétny druh priestupku a
ani to, akým konaním mal byť tento priestupok spáchaný, avšak na doplňujúcu otázku súdu už vyjadril
svoju domnienku, že pravdepodobne poškodená týmto priestupkom, svedkyňa U. Z. „prišla na to,“ že
nedošlo k jej fyzickému napadnutiu a chcela zmeniť svoju výpoveď, pričom takúto svoju úvahu nijakým

spôsobom tento svedok bližšie nevysvetlil.

Svedkyňa N., svedok V.. K., ako aj svedok U. O. pritom totožne vo svojich výpovediach poukázali aj na
ďalšiu závažnú skutočnosť, že na základe pokynu obžalovaného, konkrétne v prípade oznamovateľky
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pôvodne právne kvalifikovaného podľa § 49 ods. 1 písm.

d) zákona o priestupkoch p. V.M., spáchaného dňa 25.10.2014, mala vykonať úpravy v priestupkovom
spise aj svedkyňa U., pričom takéto tvrdenie svedka U. O. je zaznamenané aj v Úradnom zázname zo
dňa 09.08.2016, spísanom v priebehu prípravného konania (č. l. 181a).

V tejto veci vypočutá svedkyňa U.Á., naďalej vykonávajúca funkciu príslušníka PZ so zaradením na

Obvodné oddelenie PZ v F. M., však v tejto súvislosti uviedla, že pokyny udeľované jej riaditeľom, či
zástupcom Obvodného oddelenia PZ v F. M., v rozhodnom období považovala nie za rozkazy, ale len za
usmernenia. Svedkyňa U. pritom tvrdenia ako svedkyne N., ale predovšetkým svedka V.. K. a svedka U.
O.; že aj ona sama mala vykonať nejaké úpravy v priestupkovom spise oznamovateľky priestupku p. V., v
prípade totožného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pôvodne právne kvalifikovaného podľa

ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a k jeho zmenenému právnemu posúdeniu
na ten istý priestupok už podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, spáchaného
dňa 25.10.2014, podľa jej vyjadrenia na základe usmernenia obžalovaného U.. L.; potvrdila len tú
skutočnosť, že jej bol pridelený na vybavenie takýto priestupkový spis, avšak s obžalovaným U.. L. silen „vymieňali názory“ pri spôsobe objasňovania tohto priestupku a vysvetľujúc, že v tom čase mala
len trojročnú prax príslušníka PZ s obmedzenými znalosťami spôsobu vybavovania priestupkových
vecí. Svedkyňa sa pritom vôbec ani nezmienila, či rovnako ako svedkyňa N. bola v prípade takéhoto

priestupkového konania aj trestne stíhaná, pričom z príslušných lustrácii v evidencii súdov na území
Slovenskej republiky vyplýva, že na túto svedkyňu nebola podaná obžaloba. Svedkyňa pritom vôbec
nevedela vysvetliť dôvody, pre ktoré by traja vyššie uvedení svedkovia, predovšetkým svedok V.. K. a
svedok U. O., uvádzali, že mala vykonávať nejaké úpravy na základe pokynov obžalovaného U.. L. v
jej pridelenej priestupkovej veci. Svedkyňa U. sa len obmedzila na konštatovanie, že obžalovaný U.. L.

jej neudelil žiaden pokyn v rozpore so zákonom.

Pri hodnotení svedeckých výpovedí predovšetkým svedkov V., Č., V. a U., však nemožno neprihliadať
na tú skutočnosť, že títo svedkovia, ako príslušníci PZ, sú naďalej služobne zaradení na Obvodnom
oddelení PZ v F. M.; a na rozdiel od svedkov N., U. O., či V.. K., ktorí boli osobne zainteresovaní v
predmetnom trestnom konaní, keďže svedkyňa N. bola z dôvodu svojho konania trestne stíhaná, svedok

O. bol v rozhodnom období v družnom pomere so svedkyňou N., s ktorou aj spoločne vychovávali
spoločné maloleté dieťa a svedka V.. K. mal, podľa výpovede svedkyne N., záujem obžalovaný obviniť
pred Inšpekčnou službou z vykonania úprav v predmetnom priestupkovom spise; títo svedkovia zas
naopak neboli osobne zainteresovaní na predmetnom konaní, nehrozil im závažnejší postih v pracovnej
oblasti a u týchto bola zjavná neochota sa k skutku bližšie vyjadrovať. Nezáujem svedkov Č., V. a

predovšetkým svedkyne U. prípadne usvedčovať zo stíhanej trestnej činnosti obžalovaného, ako svojho
bývalého nadriadeného príslušníka PZ, úplne korešponduje aj s vyjadrením svedka U. O., že keď
svedkyňa N. oboznámila všetkých svojich kolegov na policajnom oddelení so skutočnosťou, aké má
podľa pokynov obžalovaného U.. L. vykonať úpravy v predmetnej priestupkovej veci, sa títo kolegovia
mali vyjadriť, že oni s tým „nechcú mať nič spoločné.“ Svedok V. zas pri svojej výpovedi odkazoval

na tú skutočnosť, že po zaevidovaní predmetného priestupku dňa 01.11.2014 sa mal už nasledujúce
pracovné dni nachádzať mimo pracoviska, buď na pracovnej rehabilitácii alebo na dovolenke, aj keď
potvrdil, že z počutia mal informácie o vykonávaní zmien svedkyňou N. v tomto priestupkovom spise na
základe pokynov buď obžalovaného, alebo svedka V., pričom svedkyňa N. v súvislosti s touto časťou
výpovedesvedkaV.uviedla,žesvedokV.samalpodrobovaťpracovnejrehabilitácii,podľajejvedomostí,

až v neskoršom období. Pri posudzovaní významu a dôležitosti svedeckých výpovedí týchto svedkov,
ktorých sa bezprostredne predmetný skutok netýkal, nemožno teda vylúčiť ich zámer nevystupovať
v predmetnom konaní v pozícii osôb usvedčujúcich svojho bývalého nadriadeného príslušníka PZ,
obžalovaného U.. L. zo spáchania trestného činu, čo by prípadne mohlo ovplyvniť ich ďalšie pracovné
pôsobenie na Obvodnom oddelení PZ v F. M., aj keď obžalovaný už nevykonáva činnosť príslušníka PZ.

V dôsledku vyššie opísaného konania svedkyne N., na pokyn obžalovaného U.. L., tak na podklade
Nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní
priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, nebola pôvodne touto svedkyňou
vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, po zistení konkrétneho páchateľa priestupku,

zo dňa 06.11.2014, po jej schválení nadriadeným príslušníkom PZ, predložená príslušnému správnemu
orgánu podľa § 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorý by mohol na podklade vykonaného
konania o priestupku uložiť priestupcovi, teda svedkovi P. Z., peňažný sankčný postih, či pokarhanie v
zmysle príslušných ustanovení zákona o priestupkoch, prípadne mohlo dôjsť aj k vydaniu rozhodnutia
o upustení od sankcie, či k zastaveniu konania o priestupku.

Rozhodujúce pritom na naplnenie skutkovej podstaty žalovaného prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona je tá skutočnosť, že objektom tohto trestného
činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností
fyzických a právnických osôb. Na naplnenie tejto skutkovej podstaty sa teda vyžaduje, aby sa činu

dopustil špeciálny subjekt, „verejný činiteľ,“ a to jednou z troch foriem konania uvedených v citovanom
zákonnom ustanovení Trestného zákona v písmenách a/ až c/, pričom z hľadiska zavinenia úmysel
páchateľa, okrem konania, musí zahŕňať aj úmysel spôsobiť niekomu škodu, alebo zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech. Znak „v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech“
zahŕňa v sebe každé neoprávnené zvýhodnenie materiálne (majetkové) alebo imateriálne, na ktoré

páchateľ alebo iná osoba nemá právo, medzi ktoré patrí napríklad aj nestíhanie páchateľa trestného
činu, ako aj páchateľa priestupku. Znak „v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo
inému neoprávnený prospech“ charakterizuje pohnútku páchateľa, takže k dokonaniu tohto trestného
činu postačí, keď páchateľ vedený tuto pohnútkou, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcimzákonu a nie je potrebné, aby škoda skutočne vznikla, alebo, aby páchateľ skutku zadovážil sebe
alebo inému neoprávnený prospech. Pojem „vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu“
je potrebné interpretovať tak, že ide o porušovanie, alebo obchádzanie konkrétneho zákona, alebo

inej právnej normy, na podklade zákona vydanej. Páchateľ vtedy koná úmyselne aktívne v rozpore so
zákonom. Pojem „verejného činiteľa“ pritom vymedzuje Trestný zákon v ustanovení § 128 ods. 1 zo
štyroch hľadísk a to tak, že musí ísť o voleného funkcionára, alebo iného zodpovedného pracovníka
orgánu štátnej správy a samosprávy, súdu alebo iného štátneho orgánu, alebo príslušníka ozbrojených
síl, alebo ozbrojeného zboru, súdneho exekútora atď.; musí sa podieľať na plnení úloh spoločnosti a

štátu; musí pritom používať právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh
zverená a trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s touto právomocou a zodpovednosťou.

V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, vychádzajúc aj z pracovného posudku
obžalovaného, vypracovaného Okresným riaditeľom PZ vo X. O. Z., že obžalovaný U.. L. bol v
služobnom pomere príslušníka PZ od 15.11.1995 do 30.04.2016, pričom v období od 01.06.2007 do

30.04.2016 bol služobne zaradený do funkcie zástupcu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M.,
odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ vo X. O. Z., Krajského riaditeľstva PZ v Prešove,
teda je nepochybné, že aj v čase spáchania žalovaného skutku vykonával funkciu zástupcu riaditeľa na
Obvodnom oddelení PZ v F. M..

Právomoci Policajného zboru pritom upravuje zákon NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“), ktorý konkrétne v ustanovení § 2
ods. 1 písm. k) medzi úlohy Policajného zboru zaraďuje aj odhaľovanie priestupkov a zisťovanie ich
páchateľovaaktakustanovujeosobitnýzákon,priestupkyajobjasňujeaprejednáva.Vymedzeniepojmu
„objasňovanie priestupku“ upravuje zas zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v ustanovení § 58

ods. 1 ako obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal
skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto zákona alebo iného zákona, či tento skutok spáchala osoba
podozrivá zo spáchania priestupku, či sa uloží sankcia za priestupok, alebo sa od jej uloženia upustí, ak k
nápravepostačísamotnéprejednaniepriestupku,čisauložíochrannéopatrenieačisauložípáchateľovi
priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Takéto objasňovanie priestupkov podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona o priestupkoch vykonávajú
tiež orgány Policajného zboru v rozsahu podľa odseku 4 citovaného zákona (§ 58 ods. 3 písm. a/ zákona
o priestupkoch).

Podľa ustanovenia § 58 ods. 4 písm. b) zákona o priestupkoch orgány Policajného zboru objasňujú
priestupky proti verejnému poriadku, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, priestupky proti
majetku a devízové priestupky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe

vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3
zákona o priestupkoch), alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Podľa ustanovenia § 60 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch orgán oprávnený objasňovať priestupky
(§ 58 ods. 3) odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku, alebo ak nemožno priestupok

prejednať a v zmysle § 60 ods. 3 písmena d) zákona o priestupkoch predloží správu o výsledku
objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú
dôvody na postup podľa písmena a) a c).

V prejednávanom prípade bolo vykonaným dokazovaním a to predovšetkým výpoveďami svedkov, ako

aj zabezpečenými evidenčnými pomôckami Obvodného oddelenia PZ v F. M., pritom nespochybniteľne
preukázané, že obžalovaný U.. L. ako zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., zastupujúc
riaditeľa tohto policajného oddelenia, svedka V. v čase jeho neprítomnosti, ihneď po zadokumentovaní
predmetnej priestupkovej veci manželov Telepunových vo veci priestupku spáchaného dňa 01.11.2014
pridelil tento spis na vykonanie ďalších potrebných procesných úkonov svedkyni N..

Z výpovede samotného obžalovaného U.. L. a svedkyne U. Z. je zrejmé, že obžalovanému U.. L.
nasledujúci pracovný deň po spáchaní predmetného priestupku, teda dňa 03.11.2014, zatelefonovala
svedkyňa U. Z.; aj keď svedkyňa Z. nevedela s jednoznačnou istotou uviesť, či to nebolo ajnasledujúceho dňa po spáchaní skutku, teda v deň pracovného pokoja dňa 02.11.2014; s ktorým bola
táto svedkyňa v dlhoročnom priateľkom vzťahu a zisťovala u obžalovaného, aký by mala zvoliť ďalší
postup, keďže mala záujem svoje oznámenie o spáchaní priestupku na jej osobe svedkom P. Z. zobrať

späť. Obžalovaný U.. L. vypovedal, že pri tomto telefonickom rozhovore svedkyni Z. ozrejmil situáciu,
že vzhľadom na právnu kvalifikáciu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, neprichádza do úvahy späťvzatie návrhu a uvedené
priestupkové konanie je potrebné postúpiť na prejednanie priestupku príslušnému okresnému úradu,
aj keď obžalovaný označil ako príslušný správny orgán obvodný úrad, ktoré zanikli s účinnosťou od

01.10.2013. Svedkyňa Z., podľa vyjadrenia obžalovaného U.. L., po takomto oboznámení ďalšieho
procesného postupu v jej priestupkovej veci ihneď prejavila záujem zmeniť svoju pôvodnú výpoveď, v
ktorej uviedla, že bola svojím manželom, svedkom P. Z. fyzicky napadnutá a vysvetlila obžalovanému,
že v danom prípade došlo k vzájomnému sácaniu medzi ňou a jej manželom, pričom na výslovnú otázku
obžalovaného mu mala vyvrátiť, že by v dôsledku takéhoto konania svojho manžela utrpela nejaké
poranenia. Obžalovaný U.. L. podľa svojho vyjadrenia mal teda svedkyni U. Z. vysvetliť, že v takom

prípade je potrebné vykonať doplnenie jej výpovede v priebehu pracovného týždňa, kedy sa uskutočnil
tento telefonický hovor a že o takomto zámere svedkyne Z., vykonať doplnenie jej výpovede, upovedomí
príslušného policajta, ktorému pridelil spis, teda svedkyňu N.. Naproti tomu svedkyňa U. Z.Á.; pričom
pri hodnotení jej svedeckej výpovede nemožno opomenúť jej dlhoročný priateľský vzťah s obžalovaným
a teda, nepochybne táto svedkyňa nemala záujem v predmetnej trestnej veci uškodiť obžalovanému,

zvlášť v prípade, keď obžalovaný je trestne stíhaný za skutok spočívajúci v udelení nezákonného pokynu
podriadenému príslušníkovi PZ pri objasňovaní priestupku tejto svedkyne ako oznamovateľky tohto
protiprávneho konania a ktorá svedkyňa samotný obsah telefonického rozhovoru s obžalovaným opísala
veľmi stručne a nejednoznačne; tvrdila, že obžalovaný najprv nemal vedomosť o priestupkovom konaní,
v ktorom by mala vystupovať ako oznamovateľka a že po jej oboznámení obžalovaného s danou vecou

a predostrení svojho zámeru zobrať svoje oznámenie o spáchaní priestupku späť, jej mal obžalovaný
potvrdiť, že je možné zvoliť takýto postup a teda, vykonať späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku.
Táto svedkyňa však ihneď túto časť svojej výpovede doplnila konštatovaním, že na presné vyjadrenie
obžalovaného si už nepamätá. Tvrdenie svedkyne Z., že obžalovaný U.. L. jej pri telefonickom rozhovore
potvrdil, že je možné vykonať späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku, však úplne korešponduje

s obsahom písomného pokynu nachádzajúceho sa na č. l. 7, na druhej strane vyšetrovacieho spisu, v
znení: „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo násilie, iba nadávky. Urob čisto na 49/1a. „NÁVRH.“
Potom ho zoberie späť, volala U..“ V tomto smere teda absolútne nepresvedčivo vyznieva vyjadrenie
obžalovaného U.. L., že si písomný pokyn v znení „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo násilie, iba
nadávky. Urob čisto na 49/1 a. „NÁVRH“ Potom ho zoberie späť, volala U.,“ opatrený jeho podpisom,

vyhotovil len pre svoju osobnú potrebu a že to teda bola iba neformálna poznámka určená pre jeho
osobnú potrebu.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že síce obžalovaný U.. L. v prípravnom konaní v postavení
obvineného opakovane využil svoje zákonné oprávnenie a vo veci odmietol vypovedať, avšak vo veci,

ešte pred začatím trestného stíhania, bola zabezpečená aj „Zápisnica o podaní potrebnej informácie“ zo
dňa04.09.2015(č.l.28-29),ktorábolaspísanápríslušníkomPZInšpekčnejslužbyavktorejobžalovaný
U.. L., voči ktorému ešte nebolo, pochopiteľne, vznesené obvinenie za stíhaný trestný čin, uviedol, že
po telefonickom rozhovore so svedkyňou U. Z., ktorá mu uviedla, že zo strany jej manžela, svedka Z.
nedošlo priamo k fyzickému násiliu na jej osobu, ale len k soteniu a že by nemala záujem, aby bol tento

priestupkový spis postúpený príslušnému správnemu orgánu, ponechal na papieriku odkaz k danému
spisu pre svedkyňu N. v tom zmysle, aby prerobila rozhodnutia tak, aby tam nebolo násilie, skutok ďalej
právneposudzovalaakopriestupokprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.a)zákona
o priestupkoch, že „starostka,“ teda svedkyňa U. Z. potom vezme späť svoj návrh. Potom sa mal o
tomto priestupku obžalovaný U.. L., podľa svojho vlastného vyjadrenia, rozprávať aj so svedkyňou N.,

keď jej „vysvetlil všetky okolnosti,“ čo sa týka doplnenia a prepracovania zápisníc, v podstate celého
spisového materiálu. Svedkyňa N. vzápätí na to celý spisový materiál prepracovala tak, že došlo k
zmene kvalifikácie predmetného priestupku na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Svedkyňa N. tak mala, podľa tohto vyjadrenia obžalovaného,
prepracovaťrozhodnutieozaisteníosoby,záznamyopodaníoznámenia,záznamyopodanívysvetlenia,

návrh na prejednanie priestupku, ako aj späťvzatie návrhu na prejedanie priestupku a priestupkový spis
ukončila odložením veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch. Záznam o odložení veci zo
dňa 11.11.2014 podpísal v zastúpení riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M. obžalovaný U.. L., podľa
vlastného vyjadrenia, on osobne.Aj keď súd si je vedomý tej skutočnosti, že takýto záznam o podaní potrebnej informácie v štádiu ešte
pred začatím trestného stíhania nie je dôkazom, ktorý by bolo možné v konaní pred súdom použiť a že

slúži len ako prvopočiatočná informácia pre orgány činné v trestnom konaní pre posúdenie, či je možné
prípadne začať trestné stíhanie a či takto vyťažované osoby disponujú relevantnými údajmi pre trestné
konanie, ktoré bude potrebné ďalej, ďalšími dôkaznými prostriedkami, použiteľnými v súdnom konaní
a to aj výsluchmi svedkov, preveriť. Na druhej strane takéto vyjadrenia obžalovaného, pochopiteľne v
kontexte s výpoveďami ostatných vo veci vypočutých svedkov na hlavnom pojednávaní, ako procesne

použiteľnými dôkazmi, ako aj v súlade s vyššie spomenutými evidenčnými pomôckami príslušného
policajného oddelenia, potom výrazne spochybňujú, až vyvracajú obranu obžalovaného prednesenú až
v rámci konania pred súdom, že takýto ním vypracovaný písomný pokyn sa rozhodol „nikam nedávať,“
keďže by to nemalo vplyv na ukončenie spisu a mal slúžiť len pre jeho osobnú potrebu. Nemožno pritom
v tejto súvislosti nepoukázať na tú závažnú okolnosť, že obžalovaný nespochybňoval v priebehu celého
súdneho konania pravosť tohto písomného pokynu v tom smere, že by poprel, že tento písomný pokyn

bol ním vyhotovený. Obžalovaný U.. L. vysvetlil na hlavnom pojednávaní aj tú významnú okolnosť, že aj
v Denníku priestupkových spisov, pričom obžalovaný použil pravdepodobne ním zaužívaný výraz Kniha
priestupkov, zmenil právnu kvalifikáciu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z ustanovenia § 49
ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na ustanovenie § 49 ods. 1 písm. a) tohto zákona, pričom aj z tejto
evidenčnej pomôcky PZ, zabezpečenej v prípravnom konaní, možno usúdiť, že zákonné ustanovenie

§ 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, konkrétne v písmene tohto zákonného ustanovenia, bolo
prepisované.

Možno síce prisvedčiť obhajobným argumentom obžalovaného, že príslušníci PZ si môžu pri výkone
svojej služobnej činnosti, ako v každej inej pracovnej oblasti, vyhotovovať rukou písané poznámky a

to aj vo forme farebných samolepiacich papierikov, ale je odôvodnené sa domnievať a je logické, že
pokiaľ takáto poznámka má slúžiť len pre potrebu pisateľa tejto poznámky, tak takéto poznámky jej
pisateľ zvyčajne nepodpisuje a je vysoko pravdepodobné, že práve v prípade, ak má byť takýto odkaz
adresovaný osobe odlišnej od pisateľa tejto poznámky, že tento odkaz jeho tvorca aj podpíše. Zároveň,
vychádzajúc z obsahu samotného tohto pokynu, použijúc pritom rozkazovací spôsob v tvare slovesa

v znení „prerob,“ vyplýva, že tento nebol určený pre osobnú potrebu vyhotoviteľa tohto pokynu, teda
obžalovaného, ale že tento bol určený osobe odlišnej od pisateľa tohto pokynu. Nevierohodne v tomto
smere vyznieva aj ďalšia obrana obžalovaného, spočívajúca v jeho tvrdení, že on osobne nenalepil
tento samolepiaci farebný papierik s pokynom na predmetný priestupkový spis manželov Z. a že teda
iná osoba mohla tento papierik, nachádzajúci sa na jeho kancelárskom stole v služobnej kancelárii,

zobrať a nalepiť na tento spis. Súdu nie je zrejmý motív; pričom obžalovaný ani nevyslovil podozrenie
na konkrétnu osobu, ktorá by mu mohla odcudziť takýto papierik s pokynom; pre ktorý by osoba
odlišná od obžalovaného, pravdepodobne zdržiavajúca sa na Obvodnom oddelení PZ v F. M., chcela
dosiahnuť, aby na základe takéhoto pokynu, vyhotoveného obžalovaným, svedkyňa N. vykonala zmeny
v priestupkovom spise manželov Z., majúc za následok nepredloženie predmetného priestupkového

spisu príslušnému správnemu orgánu za účelom prípadného postihu páchateľa tohto priestupku, svedka
Z.; keď z vyjadrenia predovšetkým svedkyne Z., ale aj z výpovedí všetkých vo veci vypočutých svedkov
jednoznačne vyplýva, že obžalovaný U.. L. bol v priateľkom vzťahu s oznamovateľkou priestupku,
svedkyňou U. Z. a žiadna iná osoba, v tom čase služobne zaradená na Obvodnom oddelení PZ v
F. M., okrem pracovného kontaktu, nemala žiaden bližší vzťah so svedkyňou U. Z., prípadne s jej

manželom, svedkom P. Z., ktorý by odôvodňoval snahu takejto osoby odlišnej od obžalovaného docieliť
sankčné nepostihnutie svedka P. Z. v riadnom priestupkovom konaní na Okresnom úrade Vranov nad
Topľou. Nemožno opomenúť ani vyjadrenie svedka O., pričom ostatní vo veci vypočutí svedkovia sa
k tejto skutočnosti nevyjadrovali, že priestupkové spisy sa nachádzali v kancelárii vtedajšieho riaditeľa
ich policajného oddelenia, svedka V., uzamknuté v skrini, že kancelária svedka V., ako aj kancelária

obžalovaného boli v čase ich neprítomnosti uzamknuté s tým, že radoví príslušníci PZ zaradení na
Obvodnom oddelení PZ v F. M. nemali prístup k iným spisom ako k tým, ktoré im boli pridelené na
vykonanie potrebných úkonov. Nie je teda zrejmé, ako by iná osoba, okrem osoby obžalovaného, mohla
získať prístup, podľa vyjadrenia obžalovaného, k jeho neformálnej poznámke určenej pre jeho osobnú
potrebu,nachádzajúcejsanajehopracovnomstolevjehokanceláriiavzápätítakýtopísomnýodkaz,bez

výslovného označenia účastníkov konania, alebo prípadne spisovej značky, vo forme samolepiaceho
bločka prilepiť, z viacerých spisov prejednávaných v danom čase na tomto policajnom oddelení, práve
na priestupkový spis manželov Z., ktorý by sa mal, podľa vyjadrenia svedka O., nachádzať v uzamknutej
skrini v uzamknutej kancelárii svedka V..V súvislosti s námietkami obžalovaného je potrebné opätovne poukázať na už vyššie uvádzané
skutočnosti, že svedkyňa N. vypovedala, že po jej odovzdaní spisu na prekontrolovanie svojim

nadriadeným, teda, či už svedkovi V., ako vtedajšiemu riaditeľovi Obvodného oddelenia PZ v F.
M., alebo jeho zástupcovi, obžalovanému U.. L., jej bol tento spis vrátený už aj s písomným
pokynom obžalovaného U.. L. vykonať úpravy v celom tomto spise takým spôsobom, aby tam
nebolo zaznamenané fyzické násilie páchateľa tohto priestupku. Práve z dôvodu takéhoto pokynu
obžalovaného U.. L., ktorý podľa názoru svedkyne N. nebol vydaný v súlade so zákonom, ihneď

kontaktovala obžalovaného; ktorého oboznámila s tým, že odmieta splniť jeho pokyn z dôvodu, že v
priestupkovom spise je zadokumentované fyzické násilie; na čo obžalovaný naďalej trval na splnení
tohto svojho pokynu s doplnením, že mu telefonovala svedkyňa U. Z., ktorá mu oznámila, že pri spáchaní
priestupku nedošlo zo strany jej manžela, svedka Z. k použitiu fyzickej agresie. Svedkyňa N. naďalej
opakovane pred obžalovaným odoprela v priestupkovom spise vykonať nejaké zmeny a upozornila
obžalovaného, že spis by mal byť postúpený Okresnému úradu Vranov nad Topľou, na ktorom správnom

orgáne by prípadne oznamovateľka tohto priestupku mohla zmeniť svoju pôvodnú výpoveď. Svedkyňa
N., ako už bolo spomenuté, pritom upriamila pozornosť obžalovaného aj na tie skutočnosti, že fyzické
násilie bolo zaznamenané aj v príslušných evidenčných pomôckach a v Protokole udalostí sa navyše
nachádzali červené pečiatky o zaistení osoby svedka P. Z.. Obžalovaný však naďalej zotrvával na
splnení svojho pokynu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že obžalovaný U.. L. udelil svedkyni N.

nielen neformálny písomný pokyn, ale následne tento svoj pokyn aj ústne potvrdil a trval na jeho splnení,
teda, aby svedkyňa N. vykonala ním vyžadované úpravy v predmetnom priestupkovom spise. Svedkyňa
N. pritom vypovedala, že po tom, ako oboznámila s týmito pokynmi obžalovaného, či už s prvotným
písomným,takneskôružajsústnympokynomobžalovaného,ostatnýchkolegovnaObvodnomoddelení
PZ v F. M., opätovne kontaktovala obžalovaného U.. L. a prejavila opätovný nesúhlas s jeho pokynom.

Obžalovaný U.. L. napriek takémuto nesúhlasu svedkyne N., však naďalej trval na dodržaní svojho
pokynu, na čo už svedkyňa N. vyjadrila ochotu vykonať ním požadované úpravy vo výpovedi svedkyne
U. Z. st., ako aj vo výpovedi jej dcéry, p. U. Z. ml., avšak odmietla vykonať obžalovaným požadované
zmeny v rozhodnutí o zaistení osoby svedka Z., na čo jej mal obžalovaný uviesť, že on zabezpečí
vyhotovenie nového rozhodnutia o zaistení tohto svedka už bez fyzického násilia. Po predložení jej

takéhoto nového rozhodnutia o zaistení osoby svedka Z. obžalovaným, svedkyňa N., opätovne, na
výslovný príkaz obžalovaného U.. L., podpísala toto rozhodnutie za svojho vtedajšieho kolegu a zároveň
druha,svedkaU.O.,avšakodmietlaopatriťtotorozhodnutiepodpisomsvedkaR.V.,načojejobžalovaný
oznámil, že podpis tohto svedka zabezpečí on.

Z vyššie uvedeného je tak nesporné, že práve na základe takéhoto pokynu obžalovaného U.. L., ktorý
v čase spáchania žalovaného konania vykonával funkciu bezprostredne nadriadeného svedkyni N.,
ako zástupca riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., vykonala svedkyňa N. úpravy v zázname o
podaní oznámenia svedkyne U. Z. st., ako aj v zázname o podaní vysvetlenia p. Z. ml., obe záznamy
zo dňa 01.11.2014 a ktoré boli evidované pod č. ORPZ-VT-OPP5-272/2014 - P a rozhodnutie o

zaistení osoby svedka Z. č. DU:617/2014, zo dňa 01.11.2014, zas svedkyňa N. podpísala za osobu
svedka U. O.. Na základe takýchto úprav v predmetnej priestupkovej veci svedkyňa N. opätovne,
na pokyn obžalovaného U.. L., vypracovala aj späťvzatie návrhu na prejedanie priestupku č. ORPZ-
VT-OPP5-272/2014 - P, zo dňa 05.11.2014, ktorý táto svedkyňa predložila na podpis svedkyni U. Z..
Napriek tomu, že túto skutočnosť výslovne v súvislej výpovedi na hlavnom pojednávaní svedkyňa N.

neuviedla, z originálu predmetného priestupkového spisu mal však súd za preukázané, že muselo dôjsť
aj k vyhotoveniu novej písomnosti s označením „Návrh na prejedanie priestupku“ zo dňa 01.11.2014, v
ktorej už bolo výslovne uvedené namiesto pôvodnej právnej kvalifikácie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ustanovenie § 49 ods.
1 písm. a) zákona o priestupkoch so zaznamenaním len vulgárnych nadávok priestupcu na adresu

oznamovateľky priestupku, svedkyne U. Z.. Na základe takýchto zmenených listinných dokumentoch
teda svedkyňa N. neskôr vyhotovila aj Záznam o odložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona o
priestupkoch zo dňa 11.11.2014, práve z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany oznamovateľky, o čom
bola svedkyňa Mária Z. aj upovedomená písomným podaním zo dňa 11.11.2014, ktoré sa nachádza
v origináli priestupkového spisu a ktoré je aj opatrené podpisom vtedajšieho riaditeľa Obvodného

oddelenia PZ v F. M., svedkom V.. Je potrebné zdôrazniť, že za svoje konanie bola svedkyňa N. aj
trestne stíhaná, avšak na základe rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13T/151/2017-380,
zo dňa 06.05.2019, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 7To/26/2019-451, zo dňa
23.01.2020, bola táto svedkyňa právoplatne oslobodená spod obžaloby vo veci žalovaného skutku;ktorý bol obdobný ako v prípade obžalovaného a totožne právne kvalifikovaný ako prečin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona; z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom. V súvislosti s konaním tejto svedkyne je potrebné uviesť, že v odôvodneniach vyššie

citovaných rozhodnutí súdov bolo, okrem iného, skonštatované, že svedkyňa N. nedodržala zákonný
postup vyžadovaný od príslušníkov PZ v ustanovení § 48 ods. 4 zákona NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
SR a Železničnej polície (ďalej len „Zákon o štátnej službe príslušníkov PZ“), predovšetkým v poslednej
vete tohto zákonného ustanovenia, teda, že policajt je povinný odoprieť splnenie rozkazu, nariadenia,

príkazu alebo pokynu nadriadeného, ak by jeho splnením spáchal trestný čin; túto skutočnosť oznámi
bezodkladne vyššiemu nadriadenému. Svedkyňa N. s poukazom na túto svoju zákonnú povinnosť, v
zmysle citovaného ustanovenia, však v tomto konaní uviedla, že o nezákonnosti pokynu obžalovaného
U.. L. ústne informovala bezprostredne vyššieho nadriadeného, teda svedka V., ako vtedajšieho riaditeľa
Obvodného oddelenia PZ v F. M., ktorý ju mal len odkazovať na obžalovaného U.. L. a uviesť jej, že má
splniť pokyn obžalovaného. Nemožno opomenúť v prípade tejto svedkyne, že táto už mala byť v období

predchádzajúcom spáchaniu žalovaného konania, podľa svojho názoru, neoprávnene disciplinárne
postihnutá udelením písomného pokarhania, keď spoločne s kolegom, svedkom Č., opustila služobný
obvod Obvodného oddelenia PZ v F. M. z pracovných dôvodov a zároveň tejto svedkyni mal obžalovaný
U.. L. sťažovať jej starostlivosť o maloleté dieťa, keď jej spoločne s jej vtedajším druhom a otcom jej
maloletého dieťaťa, zároveň aj kolegom na tom istom policajnom oddelení, svedkom U. O., prideľoval

spoločné služby, aj keď svedkyňa N. zdôraznila, že k takémuto konaniu zo strany obžalovaného začalo
dochádzať až po tom, ako predmetnú trestnú vec začala vyšetrovať Inšpekčná služba.

Základné práva a povinnosti policajta sú pritom právne upravené v ustanovení § 48 ods. 3 zákona o
štátnej službe príslušníkov PZ a v danom prípade bolo potrebné aplikovať predovšetkým povinnosti

príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), písm. f) a písm. i) tohto zákona. Podľa vyššie
uvedeného zákonného ustanovenia je tak policajt povinný:
a)plniťsvedomiteúlohy,ktorésúmuuloženéústavou,ústavnýmizákonmi,zákonmiaďalšímivšeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,

f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby
s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti
s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného,
i) vykonávať štátnu službu nestranne.

Základné povinnosti nadriadených príslušníkov PZ sú zas pritom uvedené v ust. § 49 citovaného zákona
tak, že nadriadený je povinný:
a) riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov,
b) zabezpečovať, aby podriadení policajti boli na výkon štátnej služby náležite vycvičení a vyškolení,
c) vytvárať priaznivé podmienky na riadny výkon štátnej služby a podriadených policajtov viesť k

služobnej disciplíne,
d) oceňovať príkladne plnenie služobných povinností a navrhovať, alebo vyvodzovať dôsledky z
porušovania služobných povinností.

Vykonaným dokazovaním bola pritom nepochybne preukázaná aj tá skutočnosť, že riadiaca právomoc

nadriadených príslušníkov PZ na Obvodnom oddelení PZ v F. M. v rozhodnom období bola medzi
obžalovaným U.. L., ako zástupcom riaditeľa a svedkom V., ako riaditeľom tohto policajného
oddelenia, rozdelená takým spôsobom, že obžalovaný U.. L. mal vo svojej kompetencii prideľovanie
trestných spisov a svedok V. zas prideľovanie priestupkových spisov jednotlivým príslušníkom PZ
služobne zaradených na tomto obvodnom oddelení, pochopiteľne s určeným zastupovaním svedka

V. obžalovaným v prípade jeho neprítomnosti, či iných závažných dôvodov. Obžalovaný U.. L. tak
vykonával svoju právomoc verejného činiteľa v postavení nadriadeného príslušníka PZ vo vzťahu k
svedkyni N.; keď zastupujúc svedka V. nielenže pridelil predmetný priestupkový spis svedkyni N. na
vykonanie konkrétnych procesných úkonov v priestupkovej veci svedkov U. Z. a P. Z., ale v tejto veci
svedkyni N. aj opakovane udeľoval pokyny, ako písomne, tak aj ústne, na vykonanie úprav vo vyššie

spomenutých záznamoch o podaní oznámenia, či o podaní vysvetlenia takým spôsobom, aby v týchto
dokumentoch už nebolo uvedené fyzické násilie priestupcu, svedka P. Z.; pričom rozhodnutie o zaistení
osoby svedka P. Z., z odôvodnenia ktorého už takisto nevyplývalo fyzické násilie páchateľa priestupku,
táto svedkyňa opätovne, na príkaz obžalovaného podpísala za osobu svedka U. O.; vzápätí na čoobžalovaný prikázal svedkyni N. pripraviť späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku oznamovateľkou
tohto priestupku a následne ho svedkyni U. Z. predložiť na podpis po príchode tejto oznamovateľky
priestupku na uvedené policajné oddelenie; tak svojím konaním, napriek opakovaným upozorneniam zo

strany svedkyne N., že takýmito zásahmi do už raz vypracovaných záznamoch o podaní oznámenia,
či o podaní vysvetlenia, ako aj v podobe vypracovania nového rozhodnutia o zaistení osoby svedka
Z. bez uvedenia fyzického násilia zo strany priestupcu voči oznamovateľke priestupku, svedkyni U. Z.,
dochádza k porušeniu právnych predpisov; z pozície nadriadeného príslušníka PZ nástojil na splnení
tohto svojho pokynu svedkyňou N.; vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, čím

porušil základné povinnosti príslušníka PZ uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 48 ods. 3 písm.
a), písm. f) ako aj písm. i) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ. V tejto súvislosti je potrebné doplniť,
že vyššie citované zákonné ustanovenie § 49 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, upravujúce
povinnosti nadriadeného príslušníka PZ, výslovne nezakotvujú aj povinnosti tohto nadriadeného vo
vzťahu k ním udeleným rozkazom, nariadeniam, rozkazom, či pokynom podriadeným príslušníkom PZ,
súd tak teda nemohol stíhané konanie obžalovaného podriadiť pod žiadnu takúto zákonnú povinnosť

nadriadeného príslušníka PZ a teda, nemohol výslovne ustáliť, že by obžalovaný svojím konaním
porušil aj tieto dôležité povinnosti nadriadeného príslušníka PZ, ktorým v rozhodnom období obžalovaný
nepochybne bol.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326

ods. 1 Trestného zákona je nepostačujúce zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ vykonával
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal
v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený
motív konania páchateľa, ako zložka subjektívnej stránky jeho konania, ktorý iniciuje jeho konanie, musí
byť preukázaný.

V danom prípade bolo pritom nesporne dokázané, že obžalovaný svojím konaním, keď vyžadoval
od svedkyne N. splnenie najprv svojho písomného pokynu a neskôr už aj ústnych pokynov na
vykonanie zmien v už vyhotovených dokumentoch, nachádzajúcich sa v jej pridelenom priestupkovom
spise manželov Z., jednoznačne sledoval zámer docieliť, aby predmetné priestupkové konanie nebolo

predložené na riadne konanie o priestupku na príslušný správny orgán, teda na Okresný úrad Vranov
nad Topľou, odbor všeobecnej vnútornej správy; ale z dôvodu možnosti neskoršieho vykonania
späťvzatia návrhu na prejednanie priestupku, vopred vyhotoveného svedkyňou N. a predloženého
na podpis svedkyni Z.; bolo konanie pôvodne právne kvalifikované ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch s použitím fyzického násilia páchateľa

priestupku, ďalej právne posudzované už ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, vo vzťahu ku ktorému, podľa vtedy platnej právnej úpravy, bolo
možné vykonať späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku; čo by následne odôvodňovalo ukončenie
konania priamo na policajnom oddelení odložením veci podľa ustanovenia § 60 ods. 3 písm. a) zákona
o priestupkoch a teda, bez predloženia spisu Okresnému úradu Vranov nad Topľou podľa ustanovenia

§ 60 ods. 3 písm. d) zákona o priestupkoch na riadne vykonanie konanie o priestupku. Svedkyňa U. Z.
pritom na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ihneď nasledujúceho dňa po spáchaní prejednávaného
priestupku mala záujem dosiahnuť ukončenie tohto priestupkového konania z dôvodu, že konala v
silnom rozrušení a že naďalej mala záujem zotrvať v manželskom zväzku so svedkom Z.. Na základe
takéhoto vyjadrenia tejto svedkyne je teda možné predpokladať, že keby v danom prípade táto svedkyňa

vykonala doplnenie svojho oznámenia spáchania priestupku; v ktorom by výslovne poprela skutočnosť,
že mala byť fyzicky atakovaná zo strany svojho manžela, svedka P. Z., čo by odôvodňovalo zmenu
právnej kvalifikácie skutku pôvodne posudzovaného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na menej závažnú právnu kvalifikáciu toho istého
priestupku na § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch a po jej následnom späťvzatí návrhu na

prejednanie priestupku; mohlo dôjsť aj k odloženiu veci už na samotnom Obvodnom oddelení PZ v F.
M. bez predloženia veci príslušnému správnemu orgánu.

Vyššie opísaným konaním však obžalovaný zamýšľal dosiahnuť, aby v prípadnom riadnom
priestupkovom konaní na príslušnom správnom orgáne nedošlo k právnemu postihnutiu svedka P. Z..

Pre posúdenie úmyslu verejného činiteľa neoprávnene zvýhodniť iného je pritom nerozhodné, či tak
koná s vedomím, že táto iná osoba konala protiprávne, zakladajúc jej zodpovednosť za priestupok,
alebo túto okolnosť (hoci aj nesprávne) len predpokladá. Rovnako nepodstatným pre takéto právne
posúdenie úmyslu páchateľa je zistenie, že v prípadnom riadnom priestupkovom konaní by prichádzalado úvahy ako jedna z možných alternatív ukončenia priestupkového konania aj zastavenie konania
podľa ustanovenia § 76 zákona o priestupkoch. Súd už len na okraj poznamenáva, že je nesporné, že
sankčným postihom, ktorý by prichádzal do úvahy v prípade vydania rozhodnutia príslušným správnym

orgánom o uznaní viny svedka P. Z. zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, by
bolo uloženie pokuty do výšky 33,00 Eur v prípade tohto priestupku právne posudzovaného podľa §
49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, alebo pokuty do sumy 99,00 Eur za ten istý priestupok, ale
právne kvalifikovaný v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Súd poukazuje
aj na možnosti iných spôsobov ukončenia priestupkového konania aj na samotnom správnom orgáne,

v podobe vydania rozhodnutia o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3 zákona o priestupkoch),
alebo udelenie písomného pokarhania (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch). Pre posudzovanie
úmyslu páchateľa žalovaného trestného činu dosiahnuť získanie neoprávneného prospechu, v danom
prípade pre inú osobu, je však význam výhody, ktorý by mohla získať iná osoba, nepodstatná, len musí
ísť o materiálnu alebo inú nemateriálnu výhodu, na ktorú by v danom prípade iná osoba nemala právo.
Podstatné a kľúčové pri posudzovaní úmyslu páchateľa tohto trestného činu je tak úmysel páchateľa

dosiahnuťzískanieneoprávnenéhoprospechupresebaalebopreinúosobu;vprejednávanejvecipritom
táto výhoda predstavovala umožnenie svedkovi P. Z. vyhnúť sa riadnemu priestupkovému konaniu, či
už na Obvodnom oddelení PZ v F. M., alebo na príslušnom správnom orgáne; a je teda nerozhodné, či
a aký prípadný prospech v končenom dôsledku dosiahol v danom prípade páchateľ priestupku.

Zhrnúc vyššie uvedené úvahy tak možno skonštatovať, že je postačujúce, ak obžalovaný U.. L., vedený
pohnútkou zadovážiť inému, konkrétne svedkovi P. Z., neoprávnený prospech v podobe umožnenia
vyhnúť sa tomuto svedkovi prípadnej priestupkovej zodpovednosti za spáchaný priestupok, vykonával
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu a to bez ohľadu na to, či bol, alebo nebol následne
svedok P. Z. priestupkovo postihnutý. Je však zrejmé, že v prejednávanej veci konaním obžalovaného

U.. L.; ktorý opakovane nariaďoval z pozície nadriadeného príslušníka PZ svedkyni N. vykonať úpravy
v predmetnom priestupkovom spise manželov Z., tento aj docielil; že predmetná priestupková vec bola
nakoniec ukončená odložením veci podľa § 60 ods. 3 písm. a) zákona o priestupkoch, teda, že táto vec
ani nebola predložená na riadne priestupkové konanie príslušnému správnemu orgánu.

Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovedí svedkov V.. K., U. O., V., nepriamo aj svedkov
Č. a U. V., ale predovšetkým práve z výpovede svedkyne U. Z.; pričom obžalovaný v konaní pred súdom
nijakým spôsobom nekonkretizoval svoj vzťah so svedkyňou U.E. Z., či so svedkom P. Z. a neskôr už
vo veci odmietol vypovedať; vyplýva, že obžalovaný U.. L. nielenže osobne poznal svedkyňu U. Z.,
ale s touto bol aj v priateľskom vzťahu. Práve svedkyňa U. Z. bližšie opísala, že obžalovaného v čase

konania jej výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 28.06.2018 poznala už 22 rokov a to od doby, keď
uzavrela manželstvo s obyvateľom obce O. M., ktorý bol susedom obžalovaného a od uvedenej doby
boli s obžalovaným U.. L., podľa jej vyjadrenia, v priateľskom vzťahu. Je teda zrejmé, že obžalovaný U..
L. svojím konaním mal záujem pomôcť svedkyni U. Z. a v konečnom dôsledku svedkovi P. Z. dosiahnuť
ďalšie neprejednávanie priestupku týchto manželov riadnym zákonným postupom, teda, jeho čo možno

najrýchlejšie ukončenie. Vychádzajúc pritom z výpovede svedkyne U. Z., keďže svedok P. Z. k svojmu
vzťahu s obžalovaným U.. L.M. nebol vypočutý, sa možno oprávnene domnievať, že obžalovaný sa so
svedkom P. Z. mal osobne poznať ešte dlhšiu dobu ako so samotnou svedkyňou U. Z., keďže tento
svedok mal byť jeho susedom v obci O. M.. Obžalovaný tak vedený pohnútkou zadovážiť svedkovi
Z. neoprávnený prospech; práve z dôvodu svojho priateľského vzťahu ako so svedkyňou U. Z., tak aj

so svedkom P. Z., teda v záujme zamedzenia toho, aby svedok Z. bol priestupkovo postihnutý; nariadil
svedkyni N. vykonať úpravy v jej pridelenom priestupkovom spise manželov Z.. Takýto motív konania
obžalovaného mal súd za jednoznačne preukázaný a nespochybniteľný.

NepresvedčivopritomvyznievaobhajobnétvrdenieobžalovanéhoU..L.,žesvedkyňaN.dňa06.11.2014

neukončila predmetný priestupkový spis vypracovanou Správou o výsledku objasňovania priestupku
adresovanou Okresnému úradu Vranov nad Topľou, odboru všeobecnej vnútornej správy, keďže tento
spis nebol zabalený na poštovú prepravu a nebol predložený riaditeľovi Obvodného oddelenia PZ
v F. M., svedkovi V. na „odpísanie“ z Denníka priestupkových spisov a v spise sa mal nachádzať
len záznam o odstúpení predmetného spisu príslušnému okresnému úradu, pričom tento záznam bol

svedkyňouN.antidatovaný.Zvýpovedívšetkýchsvedkovvpredmetnomkonaní,vykonávajúcichfunkciu
príslušníkov PZ služobne zaradených na Obvodné oddelenie PZ v F. M.; ktorí mali v služobnej náplni
vybavovanie priestupkov, opakovane nevyplývalo, že by po vykonaní príslušných procesných úkonov
v priestupkových veciach a po odovzdaní spisu na ich prekontrolovanie nadriadeným príslušníkom PZ,ktorými v čase spáchania žalovaného skutku boli ako obžalovaný U.. L., ktorý mal však podľa výpovedí
týchto svedkov v kompetencii predovšetkým trestné veci, tak aj svedok V., riaditeľ tohto policajného
oddelenia, ktorý mal zas v pracovnej náplni predovšetkým priestupkové veci; malo byť aj uloženie

priestupkových spisov do poštovej obálky, či prípadne aj do balíka, za účelom ich expedovania už priamo
na Okresný úrad Vranov nad Topľou. V tejto súvislosti nemožno nepodotknúť, že obžalovaný opakovane
pri svojej výpovedi, či vo vyjadreniach k výpovediam svedkov uvádzal, že v čase prejednávania
predmetnéhopriestupkuvobdobínovembraroku2014satakétospisypostupovalinapríslušnéobvodné
úrady, ktoré však boli s účinnosťou od 01.10.2013 už zrušené a ich pôsobnosť prešla na okresné úrady.

Tvrdenie obžalovaného o tom, že by priestupkový spis manželov Z., pridelený svedkyni N., nebol touto
svedkyňou predložený s vypracovanou Správou o výsledku objasňovania priestupku s návrhom na jeho
postúpenie na príslušný okresný úrad s dátumom 06.11.2014, je pritom vyvrátené nielen samotnou
výpoveďou svedkyne N., ale aj zabezpečeným listinným dôkazom a to konkrétne touto správou
nachádzajúcou sa na č. l. 9 vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný pritom poukázal aj na tú skutočnosť, že
svedkyňa N. mala andidatovať túto Správu o výsledku objasňovania priestupku so súčasným návrhom

na predloženie veci príslušnému správnemu orgánu, pričom z výpovede nielen svedkyne N., ale do istej
miery aj obžalovaného U.. L., či svedka V. vyplýva, že v predmetnej priestupkovej veci išlo o skutkovo
a právne nezložitú vec; ktorá si nevyžadovala vykonanie ďalších procesných úkonov a to aj z dôvodu
jednoznačnej identifikácie priestupcu, ako aj poškodeného týmto priestupkom, bez spôsobenia škody,
či už materiálnej alebo na zdraví, čo by odôvodňovalo potrebu vyžiadania si prípadne ďalších správ; a

vzhľadom na tú skutočnosť, že priestupok mal byť spáchaný dňa 01.11.2014, v deň pracovného pokoja
a spis mal byť svedkyni N. pridelený dňa 03.11.2014; nie je dôvodné sa ani domnievať, že by vykonanie
potrebných úkonov v tomto priestupkovom spise si vyžadovalo výrazne kratšie alebo dlhšie časové
obdobie. Súdu ani nie zrejmé, aký vplyv na posúdenie žalovaného konania, ktoré sa obžalovanému
kládlo za vinu, by mala mať tá skutočnosť, či došlo, alebo nedošlo v prípade prejednávaného priestupku

svedkov Z. k nejakému antidatovaniu podanej Správy o výsledku objasňovania priestupku. Tvrdenie
obžalovaného popierajúce, že by svedkyni N. prikazoval nejaké dokumenty odstrániť z predmetného
priestupkového spisu, pritom opätovne vyvracia nielen výpoveď svedkyne N.; pričom ostatní vo veci
vypočutí svedkovia, čiastočne s výnimkou svedka U. O., nemali bližšiu vedomosť o konkrétnom postupe
vykonávania úprav svedkyňou N. v tomto priestupkovom spise; ale je ďalej vyvrátená aj zabezpečenými

listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise na č. l. 6 - 9, ktorých pravosť v prípade
záznamov a rozhodnutia o zaistení osoby pritom potvrdili aj svedkovia U. O. a R. V.. Svedok V.. K., ktorý
sa o vykonaní nejakých úprav v priestupkovom spise mal najprv dozvedieť od svedka U. O. a neskôr
už aj priamo od svedkyne N., pritom uvádzal, že keď zistil od svedkyne N., že obžalovaný U.. L. má
záujem po tom; ako bol vo veci podaný podnet na trestné stíhanie; pred vyšetrovateľom PZ obviniť ho z

takýchto zmien v predmetnej priestupkovej veci; tak sa o túto záležitosť už ani nezaujímal a podal si aj
žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Svedok U. O., s ktorým mala svedkyňa N.
spoločného potomka a s ktorým v rozhodnom období zdieľala aj spoločnú domácnosť, zas bližšie svoju
nevedomosť o vykonaní úprav v predmetnom priestupkovom spise svedkyňou N. odôvodňoval tým, že
v súkromnom živote neprejednávali s touto svedkyňou pracovné záležitosti z toho istého pracoviska.

Je pritom nepochybné, že udeľovanie pokynov zo strany obžalovaného U.. L. svedkyni N. sa odohralo
bez prítomnosti iných osôb, avšak svedkyňa N., podľa svojho vyjadrenia, ústne informovala ostatných
svojich kolegov na danom pracovisku, čo od nej požaduje obžalovaný U.. L., aj keď vypočutí svedkovia,
v postavení príslušníkov PZ, stručne uviedli, že sa o takomto pokyne udeleného svedkyni N. na ich
policajnom oddelení „rozprávalo.“ Nevierohodne pritom vyznieva aj obhajobná námietka obžalovaného,

že nevyvíjal nátlak na svedkyňu N. v tom smere, aby vykonala úpravy v zázname o podaní oznámenia
svedkyne U. Z., či v zázname o podaní vysvetlenia p. U.Á. Z. ml. v predmetnej priestupkovej veci a
takisto, aby zo spisu odstránila rozhodnutie o zaistení osoby svedka P. Z., obsahujúce fyzické násilie
zo strany tejto podozrivej osoby zo spáchania priestupku. Z listinných dôkazov zabezpečených v
prípravnom konaní a to predovšetkým z originálu predmetného priestupkového spisu je nepochybné;

že nielenže záznamy o podaní oznámenia svedkyňou U. Z., či o podaní vysvetlenia p. U. Z. ml., podľa
tvrdení svedkov O. a V., boli vyhotovené nové, keďže neobsahovali už fyzické násilie svedka Z. voči
oznamovateľke priestupku; ale aj rozhodnutie o zaistení osoby svedka P. Z. bolo vyhotovené nové,
keďže sa už na ňom nachádzal len podpis svedka U. O., ktorého pravosť tento svedok poprel; pričom
svedkyňa N. priznala, že ho podpísala za svedka U. O. ona a na tomto novom rozhodnutí o zaistení

osoby absentoval už podpis druhého člena hliadky PZ, svedka R. V., pričom takéto rozhodnutie, práve
podľa vyjadrenia svedka R. V.R., musí obsahovať podpisy oboch členov zasahujúcej hliadky PZ.Obžalovaný pritom ešte v štádiu prípravného konania namietal aj tú okolnosť, že svedkyňa N. riadne
nesplnila svoju zákonnú povinnosť uloženú jej ustanovením § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov PZ, teda, že nevyžadovala od neho ako svojho nadriadeného písomné potvrdenie

tohto pokynu; tvrdil ďalej, že takéto písomné potvrdenie pokynu ani nevydal; takýto pokyn nespĺňal
náležitosti pokynov v Policajnom zbore a že prípadne takýto pokyn nie je ani opatrený jeho podpisom.
Obžalovaný sa ďalej bránil tým, že písomný pokyn, nachádzajúci sa na zadnej strane Rozhodnutia o
zaistení osoby pod č. DU:617/2014, zo dňa 01.11.2014, (č. l. 7 druhá strana vyšetrovacieho spisu),
v časti poučenia zaistenej osoby, nespĺňa náležitosti písomného pokynu nadriadeného príslušníka PZ

v zmysle vyššie citovaného zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že práve
citovaný zákon výslovne nestanovuje formu pokynu nadriadeného príslušníka PZ, teda, že by muselo
ísť o písomnú formu a nie je ďalej výslovne uzákonené, že by takýto pokyn, prípadne v písomnej forme,
mal obsahovať určité predpísané zákonné náležitosti a že len v prípade splnenia takýchto náležitostí
by bolo možné pokyn nadriadeného príslušníka PZ považovať za vydaný v zmysle ustanovenia § 48
ods. 4 citovaného zákona č. 73/1998 Z. z. Je nespochybniteľné, že takýto písomný pokyn bol síce

neformálny;alevychádzajúczvýpovedesvedkyneN.,ktorájepotvrdzovanávýpoveďaminajmäsvedkov
U. O. a V.. U. K.; táto svedkyňa mala po udelení takéhoto písomného pokynu obžalovaným tohto
opakovane kontaktovať s upozornením; že takto jej udelený pokyn nie je v súlade so zákonom a najprv
odmietla zmeniť v predmetnom priestupkovom spise už svedkami U. O. a R. V. vyhotovený záznam
o podaní oznámenia svedkyne U. Z., záznam o podaní vysvetlenia p. U. Z. ml., ako aj vypracovať

nové rozhodnutie o zaistení osoby svedka P. Z., v ktorých všetkých dokumentoch bolo zaznamenané
fyzické násilie páchateľa priestupku takým spôsobom, aby z týchto dokumentov vyplývalo len vulgárne
vyjadreniesvedkaZ.naadresujehomanželky,svedkyneZ.ateda,nieužfyzickénapadnutiepoškodenej
priestupcom; na čo jej mal obžalovaný udeliť aj ústny pokyn na vykonanie takýchto úprav. Napriek
opakovaným žiadostiam a námietkam svedkyne N., že takýto postup nie je súladný so zákonom,

však obžalovaný zotrvával na splnení tohto pokynu; na čo sa táto svedkyňa nakoniec z obáv; keďže
podľa svojho vyjadrenia bola v minulosti neoprávnene disciplinárne postihnutá udelením jej písomného
pokarhania, z dôvodu oznámenia údajného jej neoprávneného odchodu zo služobného obvodu ich
policajného oddelenia obžalovaným riaditeľovi príslušného obvodného oddelenia PZ, svedkovi V., čo
by mohlo mať vplyv aj na jej prípadné služobné hodnotenie; rozhodla takéto pokyny obžalovaného

splniť. Svedkyňa N. pritom uviedla, že mala vedomosť o tom, aký je zákonný postup v prípade zmeny
výpovede oznamovateľky priestupku spočívajúci vo vykonaní doplnenia výsluchu oznamovateľky, avšak
doplnila, že aj v takom prípade by sa predmetný spis, podľa právnej úpravy v čase prejednávania tohto
priestupku, musel zaslať na príslušný správny orgán. Svedkyňa N. pritom ďalej ozrejmila, že v tejto
veci sa aj obrátila na vtedajšieho riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., svedka V., ktorý jej však

oznámil, že v predmetnom spise má vykonať úpravy podľa pokynov obžalovaného. Svedkyňa N. tiež
doplnila, že obžalovaného upozornila na svoju neochotu zmeniť rozhodnutie o zaistení osoby, na čo jej
mal obžalovaný neskôr predložiť nové rozhodnutie o zaistení osoby, neobsahujúce už fyzické násilie
páchateľa priestupku, ale len vulgárne nadávky, ktoré táto svedkyňa podpísala za svedka U. O., ale
odmietla ho podpísať za svedka R. V.. Svedkyňa N. pritom poukázala aj na to, že obžalovaného U.. L.

ďalej upozornila aj na to, že aj v Protokole udalostí a v Knihe fonogramov a hlásení je skutok zaevidovaný
ako priestupok s fyzickým násilím, pričom v Protokole udalostí sa navyše nachádzali červené pečiatky
o zaistení svedka P. Z., napriek čomu obžalovaný naďalej trval na vykonaní ním vyžadovaných úprav v
predmetnom priestupkovom spise. Z takéhoto konania svedkyne N. je tak zrejmé, že síce táto svedkyňa
netrvala na zákonnom formálnom potvrdení pokynov udelených jej obžalovaným týmto obžalovaným

a vzápätí aj bezodkladne vyšším nadriadeným, svedkom V., ale podľa svojho presvedčenia vykonala
všetky možné opatrenia, ktoré považovala za nevyhnutné vykonať a nakoniec, aj keď až po vykonaní
úkonov na základe príkazov obžalovaného, sa aj obrátila na vtedajšieho riaditeľa Okresného riaditeľstva
PZ vo X. O. Z., p. F..

Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, že počas telefonického hovoru so svedkyňou U. Z.
si napísal papierový odkaz o tom, že sa má v priestupkovej veci tejto oznamovateľky zo dňa
01.11.2014 prerobiť rozhodnutie o zaistení osoby tak, aby sa v ňom nenachádzalo fyzické násilie a
takisto, že konanie priestupcu, svedka Z. je potrebné prekvalifikovať z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch na ten istý priestupok, avšak v

zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Obžalovaný pritom poukázal aj
na tú skutočnosť, čím sa súd už zaoberal, že takýto odkaz ponechal na svojom pracovnom stole v
služobnej kancelárii. Už len zo samotného priznania obžalovaného, že na tento písomný pokyn; podľa
vyjadrenia obžalovaného „odkazu“ pre jeho osobnú potrebu; zaznačil, že je potrebné „prerobiť záznamo zaistení“ takým spôsobom, aby z neho nevyplývalo fyzické násilie, je nepochybné, že obžalovaný
mal záujem; aby iná osoba, vychádzajúc z už spomenutého rozkazovacieho tvaru slovesa; upravila
pôvodné rozhodnutie o zaistení osoby, alebo poprípade vyhotovila nové rozhodnutie o zaistení osoby

svedka P. Z., bez uvedenia fyzického násilia; keďže predmetné rozhodnutie obsahuje okrem hlavičky
a samotného výroku aj odôvodnenie, z ktorého musí nepochybne vyplývať spôsob konania priestupcu
odôvodňujúci jeho zaistenie podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona o Policajnom zbore. Nezmyselne
pritom ďalej vyznieva vyjadrenie obžalovaného, že dospel k rozhodnutiu, že tento odkaz, spísaný ním
pri telefonickom rozhovore so svedkyňou Z., „nebude nikde dávať,“ keďže by to nemalo vplyv na

ukončenie predmetného priestupkového spisu; keďže je nepochybné, že pokiaľ by nedošlo k úpravám
v predmetnom priestupkovom spise, tak tento spis by bol na základe pôvodného záznamu o podaní
oznámenia svedkyňou U. Z. st., či pôvodného záznamu o podaní vysvetlenia p. U. Z. ml., ako aj
prvotného rozhodnutia o zaistení osoby, predložený na konanie o priestupkoch na príslušný správny
orgán a teda by bolo v právomoci tohto orgánu rozhodnúť o ďalšom priebehu, ako aj o výsledku tohto
priestupkového konania, vrátane možnosti uloženia peňažnej sankcie páchateľovi tohto priestupku.

Obžalovaný pritom vo svojej súvislej výpovedi potvrdil, že svedkyňa Z. nemala záujem, aby spis bol
postúpený na prejednanie na Okresný úrad Vranov nad Topľou, aj keď obžalovaný uvádzal v tom
čase už neexistujúci obvodný úrad, pričom obvodné úrady zanikli s účinnosťou od 01.10.2013. Súdu
nie je takisto zrejmý dôvod, pre ktorý by si potom obžalovaný spisoval takýto odkaz pre, podľa jeho
vyjadrenia, svoju osobnú potrebu, pokiaľ by tým nesledoval zámer docieliť na tomto odkaze uvedené

zmeny v prejednávanej priestupkovej veci a na aký teda iný účel, ako dosiahnutie týchto zmien, si
potom vyhotovil takýto odkaz. Za preukázané súd považoval; vychádzajúc predovšetkým zo svedeckej
výpovede svedkyne N., podporne aj z výpovedí svedka U. O. a svedka V.. K.; že písomný pokyn vo forme
samolepiaceho bločku, ktorý si obžalovaný mal vyhotoviť počas telefonického rozhovoru so svedkyňou
Z.; bol obžalovaným aj prilepený na predmetný priestupkový spis oznamovateľky Z.. Svedeckými

výpoveďami svedkyne N., nepriamo aj svedka O., bolo pritom ďalej potvrdené, že tejto svedkyni udelil
obžalovaný takýto pokyn nielen písomne, ale aj ústne od nej vyžadoval, aby zmenila nielen záznam
o podaní oznámenia so svedkyňou Z. a záznam o podaní vysvetlenia s p. Z. ml., ale aj rozhodnutie
o zaistení podozrivej osoby svedka P. Z., pričom svedkyňa N. odmietla prerobiť záznam o zaistení
podozrivej osoby. V tejto súvislosti za podstatné súd považoval aj tú okolnosť, že obžalovaný v priebehu

celého súdneho konania pritom nespochybnil pravosť písomného pokynu nachádzajúceho sa na č. l.
7, druhej strane vyšetrovacieho spisu, s doslovným znením: „Rozhodnutia prerob tak, aby tam nebolo
násilie, iba nadávky. Urob čisto na 49/1a „NÁVRH“ Potom ho zoberie späť, volala U.,“ vrátane podpisu.
Predpoklad, že písomný pokyn v takomto znení vyhotovil obžalovaný U.. L., vyslovujúc aj domnienku,
že aj podpis na tomto pokyne je obžalovaného U.. L., pritom uvádzali vo svojich výpovediach v podstate

všetci vo veci vypočutí príslušníci PZ, pričom opätovne obžalovaný nenamietal výpoveď týchto svedkov
v časti ich výpovede obsahujúcej tieto skutočnosti. Obžalovaný pritom ďalej na svoju obranu uviedol aj
to, že po predložení mu predmetného priestupkového spisu svedkyňou N. dňa 11.11.2014 a po jeho
prekontrolovaní zaznamenal pri tomto priestupku do Denníka priestupkových spisov jeho ukončenie
tak, že vec bola odložená a zároveň zmenil príslušné zákonné ustanovenie predmetného priestupku

proti občianskemu spolunažívaniu pôvodne vedeného podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch na ten istý priestupok, avšak v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o
priestupkoch, teda zmenil konkrétne písmeno zákonného ustanovenia priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu; pričom z tejto evidenčnej pomôcky Obvodného oddelenia PZ v F. M. je nepochybné, že
oprávnenie na vykonanie takýchto zápisov mali len svedok V., či obžalovaný.

Obžalovaný U.. L. tak z pozície nadriadeného príslušníka PZ, vykonávajúc v čase spáchania skutku
funkciu zástupcu riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., teda konajúc ako verejný činiteľ tým; že
udelil svedkyni N. najprv písomný pokyn a neskôr opakovane požadoval od tejto svedkyne, na základe
už ústnych pokynov, vykonanie zmien v príslušných dokumentoch, nachádzajúcich sa v priestupkovom

spise oznamovateľky priestupku, svedkyne Z.j, vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
pôvodne právne kvalifikovaného podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, v
dôsledku ktorých úkonov svedkyne N. mohlo dôjsť k zmene právnej kvalifikácie stíhaného priestupku
na miernejšie ustanovenie toho istého paragrafového znenia tohto priestupku na § 49 ods. 1 písm. a)
zákona o priestupkoch a následne mohlo byť vykonané späťvzatie návrhu na prejednanie priestupku

svedkyňou U. Z., ktoré malo byť predložené tejto svedkyni svedkyňou N. na podpis, opätovne na pokyn
obžalovaného; teda vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť
inému; v danom prípade priestupcovi, svedkovi P. Z., neoprávnený prospech v podobe vyhnutia sa
prípadnej priestupkovej zodpovednosti; tak po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinuzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Súd pritom
do skutkovej vety rozsudku oproti opisu skutku v obžalobe doplnil ustanovenie o tom, že svedkyňa N.
na základe takýchto pokynov obžalovaného zmenila nielen samotný záznam o podaní oznámenia, ale

aj záznam o podaní vysvetlenia, ktorá skutočnosť, napriek použitiu množného čísla v slove „záznamy,“
nebola výslovne uvedená v skutkovej vete obžaloby.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola pritom daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu
v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, pretože obžalovaný vedel; že svojím konaním, spočívajúcim

vo vyžadovaní splnení jeho pokynu svedkyňou N. na vykonanie zmien v jej pridelenom priestupkovom
spise, za účelom dosiahnutia priaznivejšej právnej kvalifikácie priestupku a následne možnosti
vykonania späťvzatia návrhu na prejednanie priestupku jeho oznamovateľkou, svedkyňou U. Z.; môže
spôsobiť porušenie, alebo ohrozenie záujmu štátu na riadnom výkone právomoci verejného činiteľa a
na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb; a pre prípad, že takéto porušenie alebo
ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Z miesta trvalého bydliska mesta X. O. Z. je obžalovaný hodnotený všeobecne ako manžel a otec dvoch
dcér bez bližšej konkretizácie.

Z hodnotenia riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ vo X. O. Z., ako bývalého zamestnávateľa
obžalovaného, vyplýva, že tento bol v služobnom pomere príslušníka policajného zboru od 15.11.1995

do 30.04.2016, kedy bol na základe vlastnej žiadosti uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka
policajného zboru. V období od 01.06.2007 do 30.04.2016 obžalovaný vykonával funkciu zástupcu
riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v F. M., odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ vo
X. O. Z., Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra SR. Obžalovaný
mal podľa tohto hodnotenia plniť riadne a včas úlohy vyplývajúce z jeho služobného zaradenia, ako

aj udelené mu nadriadenými, či vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov a interných
aktovriadenia.Kladnebolobžalovanýtýmtopracovnýmposudkomhodnotenýajzhľadiskajehoprístupu
k plneniu služobných povinností, pričom v dostatočnej miere ovládal právne a interné predpisy s ich
adekvátnou aplikáciou vo výkone štátnej služby na úseku svojho služobného zaradenia. Vystupovanie
obžalovaného ako príslušníka PZ tiež bolo na požadovanej úrovni, pričom zo strany občanov počas

jeho pôsobenia vo funkcii zástupcu riaditeľa vyššie uvedeného policajného oddelenia neboli vznesené
námietky, či opodstatnené sťažnosti. Z predloženého prehľadu o odmenách a trestoch vyplýva, že
obžalovanému boli v minulosti udelené tri písomné pokarhania, aj keď v pracovnom hodnotení
sú uvedené len dve disciplinárne postihnutia. Po ukončení tohto služobného pomeru príslušníka
PZ, poberajúc aj výsluhový dôchodok, mal obžalovaný, podľa svojej výpovede, vykonávať činnosť

živnostníka v odbore elektrikár na území O. republiky a neskôr sa opätovne zamestnať na území
Slovenskejrepubliky.Podľavyjadreniaobžalovaného,čomalsúdzapreukázanéajzlustráciívSociálnej
poisťovni, je od 01.04.2017 zamestnaný v F. X. P., š. p., Odštepný závod M., ako B. a okrem toho má
obžalovaný aj nepravidelný príjem na základe dohody o vykonaní práce uzavretej so Spoločenstvom
vlastníkov bytov - F. L. XXXX/CX.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný má len jeden záznam za spáchanie
priestupku na úseku cestnej premávky zo dňa 03.03.2020, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške
10,00 Eur. Podľa odpisu z Registra trestov obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Obžalovanému U.. L. teda poľahčovalo, že v minulosti viedol riadny život, keďže doposiaľ nebol súdne
trestaný a priestupkovo postihnutý bol iba jedenkrát za menej závažné porušenie dopravných predpisov
(§ 36 písm. j/ Trestného zákona). Žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného
zákona na strane obžalovaného súd nezistil.

U obžalovaného tak bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami, a preto
bolo potrebné základnú trestnú sadzbu pri prečine zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 ods. 1 Trestného zákona v rozpätí od dvoch rokov do piatich rokov, v zmysle ustanovenia § 38 ods.3 Trestného zákona upraviť, teda znížiť hornú hranicu tejto základnej trestnej sadzby o jednu tretinu a
obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v trvaní od dvoch rokov do štyroch rokov.

Pri rozhodovaní o konkrétnom druhu a výmere trestu súd zohľadnil tú skutočnosť, že v danom prípade
išlo o úmyselný trestný čin, ktorého sa obžalovaný dopustil ako špeciálny subjekt a to ako verejný činiteľ,
na ktorého musia byť kladené vyššie nároky ako na iných páchateľov trestných činov. Zároveň súd
prihliadol aj na tú závažnú skutočnosť, že podľa vyjadrení svedkov N., V.. K., či U. O., mal obžalovaný
vydať pokyn na úpravu priestupkového spisu v totožnej priestupkovej veci ako v prejednávanej veci

nielen svedkyni N., ale v približne v tom istom období aj svedkyni U., aj keď túto skutočnosť svedkyňa
U. poprela, avšak bez bližšieho zdôvodnenia motívu takéhoto tvrdenia viacerých svedkov, teda svedkov
N., V.. K., či U. O., pričom táto skutočnosť ani O. byť predmetom ďalšieho dokazovania. Táto okolnosť
však naznačuje, že v prípade obžalovaného nemuselo ísť o úplne ojedinelé vybočenie z riadneho
plnenia si povinností vyplývajúcich z jeho funkcie verejného činiteľa. Pri hodnotení hľadísk ukladania
trestov a v rámci toho možnosti nápravy obžalovaného, nemohol súd ďalej opomenúť aj tvrdenie

svedka V.; prednesené síce v štádiu prípravného konania, pričom výpoveď tohto svedka v konaní
pred súdom bola nepochybne oveľa stručnejšia; že obžalovaný U.. L. mal „tendenciu pomáhať“ veľa
ľuďom, pochopiteľne s doplnením, že on sa do toho nerád „miešal,“ avšak svedok V. takúto „pomoc“
obžalovaného U.. L. pri výkone jeho služobnej činnosti bližšie neozrejmil. Zároveň súd nemohol neobísť
ani tú skutočnosť, aj keď táto okolnosť opätovne nemohla byť predmetom detailnejšieho dokazovania,

že svedkyňa N. vypovedala; pričom od tejto svedkyne mal mať túto vedomosť aj svedok V.. K., ako aj
vtedajší druh tejto svedkyne, svedok U. O.; že obžalovaný U.. L. po podaní podnetu na začatie trestného
stíhania v predmetnej trestnej veci mal svedkyni N. navrhnúť, aby za vykonávateľa úprav v predmetnom
priestupkovom spise manželov Z. obaja označili svedka V.. K., obviňujúc tohto svedka aj zo zaslania
predmetného spisu na Inšpekciu Ministerstva vnútra SR a dôvodiac aj tým, že tento svedok si už podal

aj žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ. Všetky tieto skutočnosti zistené v priebehu
dokazovania na súde nemohol súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prehliadať.

Za smerodajné pritom súd pri posudzovaní hľadísk ukladania trestov nepovažoval samotný následok
spôsobený stíhaným trestným činom a teda, že z konania obžalovaného nemal v prejednávanej veci

priestupca, svedok P. Z. výrazný neoprávnený, v danom prípade, imateriálny prospech. V zmysle už
vyššie rozvedených úvah súdu je totiž odôvodnený predpoklad, vzhľadom na prezentovaný záujem
svedkyne U. Z. zmeniť svoju pôvodnú výpoveď, usvedčujúcu jej manžela aj z fyzického násilia voči
jej osobe, že zamýšľaný prospech pre svedka P. Z. bol nevýznamný, až zanedbateľný. Určujúcou a
podstatnou pre posúdenie konania obžalovaného je totiž tá skutočnosť, že svojím konaním; pričom

nie je úplne vylúčená ani tá možnosť, že nešlo o ojedinelé zlyhanie obžalovaného v jednom prípade;
vykonával svoju právomoc v rozpore s úlohami a povinnosťami verejných činiteľov a aj v podstate
dosiahol neoprávnený prospech pre svedka P. Z., keď sa tento vyhol riadnemu priestupkovému konaniu.
Na základe vykonaného dokazovania je zároveň sa možné domnievať, aj keď súd túto skutočnosť nemal
za jednoznačne preukázanú, že konanie obžalovaného, spočívajúce v udelení nezákonného pokynu

podriadeným príslušníkom PZ pri vykonávaní úkonov v nimi pridelených spisoch, pravdepodobne
nebolo úplne zriedkavé. Všetky tieto skutočnosti tak vyznievajú v rámci úvah súdu o druhu a výmere
trestu v neprospech obžalovaného. V smere ale posúdenia jeho prognózy nápravy ako priaznivej však
vyznievajú tie fakty, že v čase rozhodovania súdu už obžalovaný nevykonával funkciu príslušníka PZ;
keďže obžalovaný sám požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka PZ a teda, by sa už

v budúcnosti ani nemal možnosť dopustiť obdobnej trestnej činnosti ako v posudzovanom prípade;
že obžalovaný nebol v minulosti opakovane súdne trestaný a ani v čase rozhodovania súdu sa voči
nemu neviedlo ďalšie trestné stíhanie; pričom tento bol len jedenkrát priestupkovo postihnutý za menej
závažné porušenie právnych predpisov na úseku cestnej premávky. Tieto okolnosti tak v celom súhrne
odôvodňujú teda predpoklad, že aj v budúcnosti by mohol obžalovaný viesť riadny život a nedopustiť

sa žiadneho protiprávneho konania.

Súd teda, zohľadňujúc aj možnosť ukladania alternatívnych trestov, pričom v prípade obžalovaného by
saakonajvhodnejšíjavilztýchtotrestovpeňažnýtrest,dospelkzáveru,ževzhľadomnaobjektchránený
Trestným zákonom v prejednávanom prípade, by nebolo postačujúce na nápravu obžalovaného z

hľadiska ako individuálnej, tak aj generálnej prevencie, uloženie mu nejakého alternatívneho trestu.
Za odôvodnený preto súd považoval trest odňatia slobody, nespojený ale s obmedzením osobnej
slobody obžalovaného. Základným princípom podmienečného odsúdenia je pritom tá skutočnosť, aby
obžalovaný sa v priebehu určenej skúšobnej doby riadne správal a spôsobom svojho života, zaprípadného uloženia aj nejakých obmedzení, či povinností, preukázal, že sa napravil, že spáchanie
trestného činu bolo len ojedinelým vybočením z jeho inak riadneho spôsobu života; inak v opačnom
prípade sa mu takto odložený výkon trestu premení na nepodmienečný trest odňatia slobody. Pri

hodnotení podmienok pre podmienečné odsúdenie súd síce musí prihliadať aj na osobu páchateľa
a okolnosti prípadu, súd však musí vždy zvažovať, či podmienečným odkladom výkonu trestu bude
dosiahnutý účel trestu.

Zohľadniacvšetkyvyššieuvedenédôvodypretosúdpovažoval,vychádzajúczupravenejtrestnejsadzby

tohto trestu odňatia slobody, za primeraný a adekvátny trest odňatia slobody na samej spodnej hranici
v trvaní dvoch rokov. Súd je toho názoru, že takto uložený trest odňatia slobody odradí obžalovaného
od ďalšieho páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Takisto za dôvodnú a postačujúcu na to, aby podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody naplnil
svoj účel, považoval súd skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, počas ktorej je obžalovaný, ako už bolo
vyššie uvedené, povinný viesť riadny život a nedopúšťať sa žiadnej protiprávnej činnosti.

Súd zároveň, na posilnenie výchovného účelu podmienečného trestu odňatia slobody, považoval za
nevyhnutné, keďže obžalovaný sa stíhaného skutku dopustil pri výkone činnosti verejného činiteľa a
to konkrétne činnosti príslušníka PZ, tomuto uložiť aj trest zákazu činnosti výkonu tejto štátnej služby,
opierajúc sa o ustanovenie § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a vychádzajúc z výmery tohto druhu

trestu od jedného do desiatich rokov. Vzhľadom aj na vyššie opísané skutočnosti; a to predovšetkým
ten fakt, že síce konaním obžalovaného nebol dosiahnutý zvlášť výrazný prospech pre iného, svedka
P. Z., ale javí sa aj dôvodný predpoklad, že konanie obžalovaného, opísané v skutkovej vete tohto
rozsudku, nemuselo byť úplne zriedkavé, teda nemožno s absolútnou istotou vylúčiť aj predpoklad,
že obžalovaný mohol nejakým spôsobom vplývať, vychádzajúc zo svojho postavenia nadriadeného

príslušníka PZ na danom policajnom oddelení, na iných príslušníkov PZ služobne zaradených na tomto
policajnom oddelení a vyvíjať tak úsilie so zámerom docieliť vykonanie nejakých úprav aj v minimálnej
jednej obdobnej priestupkovej veci ako v prejednávanom prípade; že primeraným a adekvátnym je
tento trest zákazu činnosti v trvaní dvoch rokov. Obžalovaný už síce v čase rozhodovania súdu nebol
príslušníkom PZ, keďže bol ukončený jeho služobný pomer príslušníka PZ na jeho vlastnú žiadosť,

avšak v prípade, ak sa verejný činiteľ dopustí prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §
326 Trestného zákona, je zásadne potrebné trvať na uložení trestu zákazu činnosti tej funkcie, pri ktorej
výkone sa páchateľ dopustil posudzovaného trestného činu, bez ohľadu na to, že v danom prípade v
čase rozhodovania súdu už obžalovaný nevykonáva činnosť verejného činiteľa, pri ktorej sa dopustil
takéhoto trestného činu. Súd tak zohľadnil pri úvahách o výmere tohto druhu trestu v postate tú istú

podstatnú okolnosť, ako pri svojich úvahách pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody tomuto
obžalovanému, teda to, že objektom prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
Trestného zákona je záujem spoločnosti na riadnom plnení funkcie verejného činiteľa. Vychádzajúc
z výmery tohto druhu trestu tak súd, ako už vyššie uviedol, považoval za zodpovedajúce zistenému
porušeniu povinností verejného činiteľa tento druh trestu vo výmere dvoch rokov.

V prejednávanej veci bol poškodený verejný záujem, teda v konaní ani nevystupovala žiadna poškodená
osoba, a preto o nároku na náhradu škody ani nebolo potrebné rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo

Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnenáosobaprenesprávnosťvýrokuozhabaníveci.Súdomprijatévyhlásenieobžalovaného,žeje

vinný, alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.