Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/36/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202733
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8816202733.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.
a I. XXXX/X, XXX XX M. zastúpený JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom Námestie sv. Egídia 11/6, 058
01 Poprad proti žalovanému: Y. G. so sídlom H. T. XXXX, XXX XX D. T. U. V.: XX XXX XXX zastúpený
JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom Mlynská 26, 040 01 Košice, o určenie, že záložné právo zaniklo,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11C 91/2016-737 zo dňa
22.12.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Mení napadnutý rozsudok takto:

určuje, že záložné právo zapísané v T. centrálnom registri záložných práv pod číslom zápisu XXXXX/
XXXX zaniklo.

II.NahradzujeprejavvôležalovanéhosvykonanímvýmazuzáložnéhoprávazapísanéhovT.centrálnom
registri záložných práv pod číslom zápisu XXXXX/XXXX.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania proti žalovanému v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania bolo určenie zániku záložného práva zapísaného v notárskom centrálnom
registri, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie sumy 10.000,-
eur s príslušenstvom, a to zriadením záložného práva na návese evidenčné číslo M. - XXX E..

2. Žalobca sa domáhal určenia zániku záložného práva s poukazom na skutočnosť, že zanikla
pohľadávka žalovaného voči nemu, a to započítaním s tým, že časť dlhu uhradil v hotovosti v sume

3.000,- eur a zvyšná časť zanikla započítaním jeho pohľadávky titulom vzniku bezdôvodného užívania
jeho motorového vozidla žalovaným a časť vo výške 2.000,- eur nezaplatením zo zmluvného vzťahu.

3. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia
zániku záložného práva.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní nemal za spornú skutočnosť, že medzi stranami

sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah na sumu 10.000,- eur, pričom z vykonaného dokazovania
nemal preukázané dôvody zániku tohto záväzku žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno
preukázania skutočnosti, že jeho záväzok voči žalovanému zanikol spôsobom akým ho popísal.5. Vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Poukázal na
skutočnosť,žeoznámeniežalobcuzodňa11.03.2016ojednostrannomzapočítaníjeprávneirelevantné,
nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné započítanie podľa Občianskeho zákonníka a

teda vzájomná pohľadávka žalobcu voči žalovanému neexistovala, čím nemohla byť splatná.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca nepreukázal splatenie dlhu v sume 3.000,- eur,
nakoľko z dokazovania vyplynulo, že išlo o zaplatenie nákladov za opravu, servis a naftu predmetného
motorového vozidla, ktoré hradil žalovaný respektíve, ktoré vykonal žalovaný a touto sumou žalobca

len uhradil tieto náklady žalovanému. Rovnako nebolo preukázané ani bezdôvodné obohatenie s tým,
že na preukázanie tejto výšky predložil žalobca znalecký posudok, z ktorého je však zrejmé, že táto
výška bola kvantifikovaná tak ako by bolo vozidlo využívané nepretržite od 12.02.2014 do 18.09.2015,
pričom predmetné vozidlo za celé sporné obdobie nepretržite nebolo užívané žalovaným. Ak by aj došlo
k užívaniu motorového vozidla žalobcu v určitom období bez zaplatenia protihodnoty, môže mať žalobca
nárok na bezdôvodné obohatenie len za presný počet dní, nie však určite za celé obdobie. V tejto

súvislosti žalobca podal žalobu o zaplatenie dlžnej sumy dňa 22.03.2017, teda až v priebehu tohto
konania a navyše suma v ňom požadovaná je iná než suma, ktorú preukazoval znaleckým posudkom
v tomto konaní predloženým.

7. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že započítanie z 11.03.2016, na ktoré sa žaloca v žalobe

odvolával bolo vykonané v čase, kedy neexistovala takáto pohľadávka a nebola splatná a následne
dôkazy o tomto produkoval žalobca až počas súdneho konania, kedy opätovne vznášal započítaciu
námietku.

8. Z týchto dôvodov žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu, keď priznal

úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy výsluchom navrhovaného svedka, nakoľko sa jeho účasť na
pojednávaní neporadilo zabezpečiť a jedná sa o občana M. s tým, že predloženie listín zo strany ďalšej
obchodnej spoločnosti je v rozpore s princípom ochrany obchodného tajomstva spoločnosti.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcu s poukazom na
ustanovenia § 365 písm. b/, f/ a h/ CSP. Odvolateľ namietol, že rozhodnutie je nespravodlivé, nakoľko
žalovanýužívaldopravnémotorovévozidlosnávesomvobdobíseptember2014ažseptember2015bez
toho, aby platil za jeho užívanie, pričom suma vyplývajúca z nároku za toto obohatenie prevyšuje nárok

žalobcu voči žalovanému titulom pôžičky vo výške 10.000,- eur. Je pravdou, že aj pred týmto obdobím
žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo a platby za toto užívanie uhrádzal v prospech tretej
osoby, no poukazovanie na toto predošlé obdobie je vzhľadom na vlastníctvo žalobcu k motorovému
vozidlu irelevantné. Žalobca po poskytnutí pôžičky a po tom čo vzťahy medzi stranami sporu neboli
narušené prenechal užívanie predmetného vozidla žalovanému s tým, že sa uspokojuje jeho nárok

z pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX. Preto po tomto období neboli vystavované žiadne faktúry zo strany
žalobcu. Žalobca predkladal návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by preukazovali užívanie vozidla v
období od septembra 2014 do septembra 2015, pričom žalovaný nepreukázal akúkoľvek platbu za
toto obdobie a tvrdil, že tento dopravný prostriedok žalobcu nevyužíval. Toto však bolo vyvrátené
predloženými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú vykonanie prepráv, a to minimálne XX.XX.XXXX,

XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Zároveň zo strany žalovaného došlo k úhrade poistného od februára
XXXX do XX.XX.XXXX. Rovnako tak platobnou kartou žalovaný uhrádzal mýtne poplatky v C. v mesiaci
október, november 2014, marec, apríl a máj 2015, čo potvrdil aj jeho vodič. S týmito skutočnosťami
sa súd prvej inštancie nevyporiadal a zároveň z mýtnej dokumentácie ako v G. tak aj v C. republike
vyplýva, že vozidlo bolo užívané za účelom vykonávania prepráv pre finálneho zákazníka žalovaného.

Súd nevykonal navrhované dôkazy, ktoré by preukázali to, že žalovaným boli vykonávané prepravy
prostredníctvom motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie teda porušil právo na spravodlivý
proces žalobcu a nesprávne vec právne posúdil. Týmto spôsobom došlo k odmietnutiu spravodlivosti v
jeho neprospech a súd presunul dôkazné bremeno na žalobcu s tým, že tento nepreukázal nepretržité
užívanie po celý čas. Pokiaľ ani samotný žalovaný nenamietal predložený výpočet obvyklého nájmu, súd

mal vychádzať z toho, že sa jedná o nespornú skutočnosť. Pokiaľ súd v bode 99 konštatuje, že dôvodné
bezdôvodné obohatenie by mohlo byť len čiastočné, a to za dni užívania, potom bolo povinnosťou
žalovaného dokázať, že tento rozsah nepostačuje na zánik záložného práva uplatneného žalobcom v
konaní. Z dokazovania vyplýva, že žalovaný najprv nesúhlasil s tým, že bolo vozidlo využívané za totoobdobie, ktoré uvádza žalobca, následne už svoje rozhodnutie zmenil a pripustil, že mohlo byť toto
vozidlo užívané a následne tvrdil, že túto prepravu vykonával vlastnými cisternami. Zo spisu je však
zrejmé, že takúto cisternu mal k dispozícií až od 25.05.2016. V tomto smere možno uviesť, že súd

selektívne hodnotil dôkazy bez ich vzájomnej súvislosti a aj pri závere v bode 112 pokiaľ súd uvádza, že
suma 3.000,- eur bola prijatá za účelom opravy nie úhrady pôžičky, tak aj v tomto smere sa súd priklonil k
jednostrannému vyjadreniu žalovaného bez toho, aby bral do úvahy výpoveď žalobcu. Z týchto dôvodov
žiadal, aby odvolací súd zrušil vec a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu pre vyhovenie žaloby o zánik záložného práva. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v
Rožňave pod sp.zn. 12C 35/2017, kedy súd vyhovel žalobe o zaplatenie 10.000,- eur v prospech
žalovaného. Je teda zrejmé, že záväzok žalobcu voči žalovanému vo výške 10.000,- eur je daný a
znalecký posudok predložený žalobcom v konaní je nepoužiteľný, nakoľko je vyrobený na základe
fiktívnej situácie užívania vozidla počas obdobia jedného roka. Súd prvej inštancie správne posúdil

existenciu predpokladov pre zánik záložného práva, ktoré boli splnené, a preto vo veci správne rozhodol.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobca vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný reagoval na podané
odvolanie abstraktne a všeobecne, pričom dôvod naliehavého právneho záujmu bol predmetom

skúmania súdu prvej inštancie, preto je táto jeho reakcia nesprávna. Rovnako tak poukázanie na
rozsudok Okresného súdu v Rožňave, ktorý však nie je právoplatný, nemá vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu výpovednú hodnotu. Aplikácia rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky je v tomto smere
kontraproduktívna, pričom poukázal na to, že žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal to, že
v rozhodnom období nevykonával jazdy motorovým vozidlom žalobcu a až v priebehu konania po

predložení listinných dôkazov potvrdil vykonanie niekoľkých jázd. Zároveň nevysvetlil ako je možné, že
platil za vozidlo poistné a tiež platil aj mýto v C.. Následne žalobca trval na svojich odvolacích dôvodoch
v celom rozsahu.

13. K uvedenému žalovaný vo svojom vyjadrení z 23.05.2022 uviedol, že tvrdenia predložené žalobcom

sú účelové s tým, že záložné právo zaniknúť nemohlo, nakoľko neboli predpoklady pre jeho zánik
naplnené, žalovaný súd nezavádzal a neklamal, pričom nemal vedomosť o realizovaných prepravách a
ak tam nejaké boli mal žalobca vystaviť riadne faktúru, ktorú by žalovaný zaplatil. Žalobca nepreukázal,
že poľské mýtne jednotky boli hradené kartou žalovaného, nakoľko listinné dôkazy boli anonymizované.
Havarijné poistenie uhradil z dôvodu, že vozidlo bolo predmetom zálohy, a preto sa snažil chrániť

predmet záložného práva. Ani z výsluchu svedkov nevyplýva, že by žalovaný klamal v súdnom konaní.
Súd prvej inštancie preto po riadnom vyhodnotení a vykonaní dôkazov zistil spoľahlivo skutkový stav
a vydal správny rozsudok.

14. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní predložené neboli.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.
16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku aleboargument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav , no zo zistených skutočností prijal
nesprávny právny záver.

19. Postupom podľa ust. § 388 CSP, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko
neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie, ani pre jeho zrušenie. V danej veci súd prvej inštancie

správne zistil skutkový stav, ktorý však nebol správne právne posúdený, čo však nie je dôvod na
nariadenie pojednávania a vykonávanie dokazovania na odvolacom súde (a contrario, § 384 ods. 1
CSP).

20. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise, nakoľko zo
spisu, a to na č.l. 238 až 282, ktorý obsahuje výpisy z mýtneho systému pohybu motorového vozidla J.

vyplýva, že v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predmetné motorové vozidlo sa pohybovalo tak,
že je východzím bodom, respektíve bodom dojazdu bol D. T. U. - N. - W. G., teda obec, v ktorej má sídlo
žalovaný, ktorý popieral, že predmetné motorové vozidlo v danom období vôbec využíval. Z týchto listín
vyplýva, že v mesiaci október XXXX motorové vozidlo jazdilo v dňoch XX, XX, XX, XX a XX. októbra,
teda v počte X dní. V mesiaci november to bolo v rovnakom počte X dní, v mesiaci december 2014 v

počte 3 dní. V roku 2015 za obdobie mesiaca február to bolo 6 dní, v mesiaci marec 7 dní. V danom
mesiaci je cesta na území G. republiky v dňoch 18. marca ukončená na hraničnom priechode a následne
sa začína cesta 20. marca na území G. republiky opäť na hraničnom priechode z čoho je možné logicky
vyvodiť, že dňa 19. marca bolo motorové vozidlo mimo územia G. republiky, teda na pracovnej ceste.
Rovnako v mesiaci apríl to bolo 7 dní, v mesiaci máj 10 dní, v mesiaci jún 5 dní, v mesiaci júl 6 dní a v

mesiaceseptember3dni.Zároveňtýmtozáznamomkorešpondujúajzáznamynač.l.283anasledujúce,
kde sa nachádzajú výpisy z poľského mýtneho systému, kedy je zrejmé, že dňa 03.10.2014 motorové
vozidlo jazdilo po cestách v C. republike. Rovnako to vyplýva aj zo záznamu z 25.11.2014 a 19.03.2015.
Rovnako tak z výpovede svedka, ktorý bol v pracovnom pomere u žalovaného a ktorý vykonával prácu
vodiča vyplýva, že tento vykonával jazdu týmto motorovým vozidlom aj v období september 2014 až

september 2015. Taktiež zo správy spoločnosti G. (č.l. 724 spisu) vyplýva, že kartou, ktorá bola vo
vlastníctve žalovaného bolo na uvedené motorové vozidlo zakupované pohonné hmoty v rozhodnom
období. Pri zhodnotení týchto jednotlivých dôkazov, a to jednotlivo aj v ich súhrne, odvolací súd preto
mal za preukázané, že obrana žalovaného v tom, že motorové vozidlo po XX.XX.XXXX. neužíval je
vyvrátená. Zároveň možno priznať logiku tvrdeniu žalobcu, že nevystavoval faktúry po tom, čo bola

uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej obdržal sumu 10.000,- eur od žalovaného, nakoľko táto
zmluvabolauzavretáXX.XX.XXXX.Pricelkovomzhodnotenídôkazovapritom,žezospisunepochybne
vyplývapočetvykonanýchjázdminimálnevrozsahu55dníjenepochybnevyvrátenáobranažalovaného
v tom, že predmetné motorové vozidlo za obdobie po uzavretí zmluvy o pôžičke už neužíval a že
motorové vozidlo užíval len v čase, za ktorý zaplatil žalobcovi vyfakturované sumy.

21. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bol preukázaný vznik bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného na úkor žalobcu, ktorého motorové vozidlo užíval a nepreukázal, že
došlo k zaplateniu odmeny za užívanie, pričom ak takéto užívanie vzniklo bez zmluvného vzťahu jedná
sa o vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia.

22. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Obdo V13/2005 z
24.04.2006, podľa ktorého pre platné započítanie pohľadávky sa nevyžaduje, aby obe pohľadávky boli
súdom priznané. Pohľadávka je splatná pri jej vzniku titulom bezdôvodného obohatenia v čase keď si
osoba, na úkor ktorej bezdôvodné obohatenie vzniklo túto sumu uplatní od osoby, ktorá sa na jej úkor

obohatila.

23. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.04.2006 sp.zn. 1Obdo V13/2005 je zrejmý
záver, podľa ktorého pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje
rozhodnutie súdu alebo iného orgánu ako aj bez ohľadu na to, či dlžník uznáva alebo nie. Záväzok

nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie vzniká na základe právnych úkonov, pričom
v danom prípade takýmto dôvodom pre vznik záväzku na strane žalovaného, ktorý je spôsobilý na
započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je záväzok titulom bezdôvodného obohatenia.24. Pokiaľ bolo preukázané, že obrana žalovaného nie je pravdivá a teda užíval motorové vozidlo s
návesom žalobcu minimálne v rozsahu 55 dní, pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania boli
zamietnuté z dôvodu, že sa jedná o možný konflikt s obchodným tajomstvom tretej osoby, odvolací súd

má za to, že už bolaminimálne preukázaná suma za tieto jazdy vo výške bezdôvodného obohatenia
cca 6.000,- eur. Táto výška vyplýva zo znaleckého posudku predloženého v konaní, keď denná odplata
za používanie motorového vozidla s návesom predstavuje cca 110,- eur. Tento záver svedčí o tom, že
žalobca preukázal dôkazmi, ktoré bol schopný predložiť to, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé,
žalovaný jeho vozidlo užíval. Záväzok žalobcu zanikol na základe započítania.

25. V danom prípade sa odvolací súd nestotožnil s právnym záverom, ku ktorému dospel súd prvej
inštancie, podľa ktorého je žalobca povinný preukázať dennodenné používanie motorového vozidla s
návesom za obdobie celého roka ako to tvrdil žalobca v žalobe.

26. Vzhľadom na špecifickú situáciu, kedy žalobca preukázal dôvodnosť väčšiny svojej započítacej

námietky, pričom z dôvodu obrany tretej osoby na ochranu jej údajov, ktoré sú predmetom obchodného
tajomstva odvolací súd má za to, že žalobca v dostatočnej miere uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho
zaťažuje v spore a pokiaľ žalovaný nepreukázal opak teda, že neužíval motorové vozidlo žalobcu v
rozsahu značne nižšom než preukázaných počet 55 dní, je spravodlivé dospieť k záveru, že nárok
žalobcu bol dostatočne preukázaný.

27. Pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie ohľadom nepreukázania vrátenia sumy 3.000,- eur tak ako
to tvrdil žalobca. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností, nakoľko okrem ním
produkovanej výpovede iný listinný dôkaz nepredložil na preukázanie tejto skutočnosti, pričom žalovaný

dostatočne poprel jeho tvrdenia. Vo vzťahu k meritu veci však táto námietka nie je dôvodná vzhľadom
na množstvo preukázaných vykonaných jázd žalovaným za rozhodné obdobie.

28. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli

účastníci (§ 132 O.s.p.,) Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade
nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). ( z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9.
2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009)

29. Z rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že tento pri hodnotení
dôkazov sa neriadil vyššie uvedenými zásadami. Vykonané dôkazy posúdil prehnane formalisticky a
tým aj nesprávne.

30. Rovnako tak odvolací súd nepovažoval za dôvodné prisvedčiť obrane žalovaného, že zo strany

žalobcu sa jednalo o duplicitné vyúčtovanie nákladov za prevádzku motorového vozidla s návesom,
nakoľko tieto faktúry vystavoval na iné spoločnosti, v ktorých bol konateľom a spoločníkom z toho
dôvodu, že pokiaľ takýto zmluvný vzťah medzi stranami sporu existoval a pokiaľ na základe neho
dochádzalo k plneniu, toto nebolo relevantné pre posúdenie sporného obdobia, teda september 2014
až október 2015. Za toto obdobie neboli zo strany žalovaného predložené žiadne faktúry, ktorými by mu

bol žalobca fakturoval finančné prostriedky prostredníctvom iných spoločností, s ktorými je personálne
prepojený, respektíve ktoré ovládal.

31. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

32. O trovách celého konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. , tak že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi s poukazom na jeho plný úspech
vo veci ako aj v odvolacom konaní.

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).