Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/43/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722200926
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3722200926.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. P. XXX, právne zastúpený Mgr. Tomášom Dragulom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici,
Centrum 26/31, IČO: 51 339 692 a manželky C. A., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, právne
zastúpená JUDr. Dušanom Divkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej 346/1, IČO:

36 860 654, o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 12. mája 2022, č.k. 11Pc/4/2022 - 16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľa C. A. a manželky rozviedol a
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. súd prvej inštancie po právnej
stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 2, § 18, § 19 ods. 1, 2, 3, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o
rodine,ust.§52zák.č.161/2015Civilnéhomimosporovéhoporiadku.Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,
žeúčelommanželstvajevytvorenieharmonickéhoatrvaléhoživotnéhospoločenstva.Vust.§23Zákona
o rodine je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorého je existencia

vážneho narušenia trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu
manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. Rozvrat
manželov musí byť kvalifikovaný a teda nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita rozvratu musí byť vysoká.
Z dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci sú manželia, pričom z manželstva pochádzajú tri
deti ktoré sú plnoleté. Manželstvo je hlboko a trvalo rozvrátené a nie je predpoklad na zlepšenie vzťahu
medzi manželmi. Manžel má od roku 2018 mimomanželskú známosť, pričom minimálne pred dvomi

rokmi odišiel zo spoločnej domácnosti. Účastníci dlhodobo intímne nestýkajú, pričom navrhovateľ žije v
spoločnej domácnosti so spoločnou priateľkou v ich spoločnej domácnosti, ktorá skutočnosť relevantne
preukazuje rozpad manželstva. Napriek tomu, že manželka s rozvodom nesúhlasí a manželstvo chce
zachrániť, čo deklarovala počas celého konania, avšak ako vyplynulo z písomného vyjadrenia výpovede
hlavným dôvodom je, aby nevznikol spor o vyporiadnie BSM, pretože dom, v ktorom je, je vo vlastníctve
manžela. Manžel žiadal manželstvo rozviesť, nemal záujem o jeho obnovu a preto mal súd zato, že

rozvrat manželstva je trvalý, pretože nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Pokiaľ ide
o argumentáciu manželky a jej právneho zástupcu, aby súd manželstvo nerozviedol z dôvodu budúceho
sporu o vyporiadanie BSM, v konaní o rozvod manželstva súd skúma, či manželstvo prestáva spĺňať
svoju funkciu a účel a nie či v dôsledku rozvodu vznikne medzi manželmi majetkový spor titulom
vysporiadania BSM. Keďže manželstvo si neplní svoje základné funkcie, pričom manželia viac ako dva
roky nežijú v spoločnej domácnosti ako rodina a z manželstva nepochádzajú žiadne maloleté deti, súd

manželstvo rozviedol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie manželka, ktorá mala zato, že súd prvej inštancie
nesprávneaneúplnezistilskutočnýstavveciapretožiadala,abyodvolacísúdzrušilnapadnutýrozsudok
a návrh na rozvod manželstva zamietol. Poukázala na ust. § 35 a § 36 CMP, kedy súd je povinný

zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci. Poukázala na tú skutočnosť, že
posledné dva roky žije manžel striedavo v jej domácnosti ako aj u C. T. a preto žiadala, aby bola p.
T. vypočutá, keďže neveru manželovi je ochotná odpustiť v záujme zachovania manželstva. Uviedla,
že v konaní manžela vidí jeho ľahkomyseľný pomer k manželstvu. Poukázala na povinnosť manželov
žiť spolu, čo zodpovedá mravnému a právnemu princípu monogamie. Povinnosť vzájomne si pomáhať

znamená nielen po materiálnej stránke, ale ide o citovú morálnu osobnú pomoc pre dobro druhého
manžela. Zákon ako dôvod na rozvod manželstva v ust. § 23 Zákona o rodine uvádza vážne narušený a
trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, čo v ich manželstve neexistuje. Existuje len nevera
manžela, ktorú mu odpúšťa, pretože trvalý rozvrat v ich manželstve nie je. Súd neskúmal intenzitu
narušenia aj z hľadiska, či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Preto mala zato, že súd prvej
inštancie nesprávne vyhodnotil to, čo hovoril o majetkových pomeroch a investíciách, kedy paušálne

uviedol, že vyporiadanie BSM nie je predmetom konania o rozvod, ale je s ním spojené ako následok.
Keďže manžel porušil a právne povinnosti a ona mu tieto odpúšťa, je toho názoru, že súd nemal umožniť
manželovi, aby pokračoval v tomto konaní.
3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Skutočnosti, ktoré uviedla manželka sú účelové, vytrhnuté

z kontextu a nezohľadňujú zistený skutkový stav veci. Akékoľvek tvrdenia o tom, že by navrhovateľ
ako manžel porušil manželskú vernosť popiera, pretože uviedol jednoznačne, že odporkyňou ako
manželkou si nerozumel už 10 rokov predtým, ako nadviazal mimomanželskú známosť a nadviazaním
tejto známosti bolo dôsledkom už rozvrátených vzťahov medzi nimi. Neobstojí ani tvrdenie manželky,
žeby žil striedavo s ňou a C. T., pretože bolo jednoznačne zistené, že navrhovateľ nežije v spoločnej

domácnosti s manželkou. Je teda zrejmé, že ich vzťah je dlhodobo nefunkčný a neexistujúci. Poukázal
tiež na tú skutočnosť, že riadne sa staral o svoje deti a nepodal návrh na rozvod len z dôvodu, aby deti
riadne vychovali, hoci nezhody medzi nimi trvali už dlhšiu dobu. Pomáhal manželke materiálne tým, že
prispieval na domácnosť, hoci v nej nebýval a dokonca ju nechal bývať v dome, ktorý nadobudol pred
uzatvorením manželstva a ktorý patrí jemu spoločne s bratom. Čo sa týka vyporiadania BSM po rozvode

manželstva je zrejmé, že toto bude potrebné po rozvode riešiť. Mal preto zato, že prvostupňový súd
správne vyhodnotil, že v súčasnosti a zároveň aj dlhodobo sú vzťahy medzi účastníkmi konania ako
manželmi trvalo a vážne narušené, a nie je tu možná obnova manželského spolužitia.
4. K podanému vyjadreniu sa vyjadrila manželka, ktorá zopakovala, že podľa jej názoru súd nezistil v
potrebnom rozsahu skutkový stav veci. Manžel po vyhlásení rozsudku priniesol do domu v Považskej

Bystrici krabice s jeho osobnými vecami, ktoré si predtým poodnášal. Vyslovila presvedčenie, že ich
manželstvo si môže plniť svoje poslanie a nemusí byť rozvedené. Trvala preto na svojom odvolaní, že
súd neskúmal narušenie spolužitia, nezaoberal sa príčinami, ktoré viedli k narušeniu vzťahov a žiadala
návrh na rozvod manželstva zamietnuť.
5. K podanému vyjadreniu sa opätovne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že tvrdenia manželky o

tom, žeby vzťahy neboli narušené sa nezakladajú na pravde a sú účelové. Samotná manželka vo veci
samej uviedla, že navrhovateľ žije v pomere s inou osobou minimálne posledné dva roky, pričom na
pojednávaní uviedla, že s ňou nežije a sama nič v súvislosti s vrátením navrhovateľa do spoločnej
domácnosti nevykonala. Samotná manželka teda potvrdzuje skutočnosť, že vzťahy medzi nimi sú
trvale narušené. Skutočnosť, či navrhovateľ do domu nachádzajúcom sa v Považskej Bystrici presúva

niektoré so svojich vecí nesúvisí s tým, či je potrebné manželstvo rozviesť. Predmetný dom je v
podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, každý v podiele 1-ice, pričom tento dom tvoria
dve samostatné bytové jednotky, z ktorých jednu užíva manželka a druhú brat navrhovateľa. Nie je preto
nič nelogické, ak si navrhovateľ ako vlastník samostatnej bytovej jednotky do nej uloží niektoré zo svojich
vecí. Otázka BSM absolútne nesúvisí s existenciou manželstva a prípadným budúcim vysporiadaním.

Samotná manželka vo svojom vyjadrení potvrdzuje, že vzťahy sú narušené, keď podľa jej názoru súd
neskúma výlučne príčiny, ktoré viedli k narušeniu vzťahu účastníkov konania. Pokiaľ ide o skutočnosť,
že účastníci konania spolu vychovali tri deti, je táto skutočnosť zrejmá a nesporná, avšak z jeho pohľadu
je potrebné dodať, že to boli práve ich tri deti, ktoré manželstvo konaním udržali do dňa podania návrhu
na rozvod, nakoľko hoci boli vzťahy medzi nimi narušené už v minulosti mal navrhovateľ záujem tieto tri

deti riadne vychovať. Žiadal preto, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.
6. Krajský súd ako súd odvolací veci preskúmal s tým, že v prejednávanej veci nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia
pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP neboli splnené podmienky,pretoženebolopotrebnéanidoplniť,anizopakovaťdokazovanieanevyžadujetodôležitýverejnýzáujem
a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné, a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z týchto dôvodov:

7. Účel manželstva vyplýva z jeho základnej funkcie a to funkcie biologickej spočívajúcej v tom,
že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti ako aj
na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a
v riadnej výchove detí a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného
prostredia, v ktorými manželia a ostatní členovia spoločnej domácnosti si všestranne pomáhajú ako aj

funkcie hospodárskej spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej hospodárskej jednotky sú
obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založený manželstvom podľa svojej
schopnosti a možnosti. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je skutočnosť, že
manželia alebo jednej vo vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanoveným v Zákone o rodine
a toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat manželstva. Rovnako
ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd dospel k záveru, že obnova manželského spolužitia nie

je možná. Navrhovateľ vylúčil akékoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia. Manželstvo za
týchto okolností je len formálnym zväzkom účastníkov konania a neplní si ani jednu z funkcií manželstva.
Možnosť obnovenia manželského spolužitia by prichádzala do úvahy, ak by boli ochotní obidvaja
manželia vyvinúť snahu o nápravu narušených vzťahov, čo však nie je daný prípad, keďže navrhovateľ
odmietol zotrvať v manželskom zväzku s manželkou, necíti k nej žiadnu náklonnosť.

8. Manželstvo účastníkov je tak trvalo a vážne narušené, pričom obnovenie manželského spolužitia nie
je možné očakávať. Boli preto splnené základné podmienky pre rozvod manželstva vyplývajúce z ust. §
23 Zákona o rodine. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne postupoval pokiaľ manželstvo účastníkov
rozviedol.
9. V prejednávanej veci teda navrhovateľ prejavil vôľu ukončiť manželstvo, odsťahoval sa zo spoločnej

domácnosti, pričom po dobu minimálne dvoch rokov žije s inou ženou. Neprejavil záujem o obnovenie
spolužitia s manželkou, a preto za týchto okolností tu nie je reálny predpoklad na obnovenie spolužitia,
preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý manželstvo účastníkov rozviedol.
10.Natejtoskutočnostibyničnezmenilaniprípadnýnavrhovanývýsluchsvedkyne,sktorounavrhovateľ
žije v spoločnej domácnosti, nakoľko podstatné je v prejednávanej veci je vyjadrenie samotného

navrhovateľa, ktorý poprel akúkoľvek funkčnosť manželstva, prípadne akúkoľvek možnosť obnovenia
spolužitiamedzimanželmi.Možnotedakonštatovať,žerozvrat manželstvaúčastníkovjehlbokýatrvalý,
a preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvej inštancie, ktorý manželstvo rozviedol.
11. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej
inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).