Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. jún 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/141/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115205574
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1115205574.8

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
H.: X., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky - H..
H. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX L., zastúpenej doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou,

PhD., advokátkou, so sídlom Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava, a otca - A.. H. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. 4, XXX XX L., zastúpeného Advokátska kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., so sídlom
Radvanská 21, 811 01 Bratislava, IČO: 47239441, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava I, so sídlom
Kvetná 13, 820 05 Bratislava, v konaní o návrhu otca a matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
právapovinnostikmaloletýmdeťom,aonávrhuotcananariadenieneodkladnéhoopatreniaanazmenu
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn 3P/15/2015-122,

zo dňa 04.05.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/285/2015-194, zo
dňa 29.06.2015, a uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp.zn 3P/15/2015-714 zo dňa 14.06.2017,
v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 11CoP/339/2017-748, zo dňa 30.08.2017,
doručenom súdu prvej inštancie dňa 20.04.2018, doplneného podaním dňa 24.10.2018, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 3P/15/2015-1702, zo dňa 05.08.2020, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudoksúduprvejinštanciesavovýrokochI.,II.,IV.,V., avsúvisiacomvýrokuVI.otrováchkonania
z r u š u j e a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo výroku III. sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Nariaďuje sa oprava rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 05.08.2020 v časti spisovej značky.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 3P/15/2013-1702 (správne sp.zn. 3P/15/2015-1702) zo dňa
05.08.2020, vo výroku I. zveril maloleté deti X. H., nar. XX.XX.XXXX a H. H., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti matky, zastupovanie maloletých detí a správu ich majetku ponechal v dispozícii
obidvoch rodičov, zvýšil výživné na maloletú X. H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne
a na maloletú H. H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne, ktoré uložil otcovi platiť vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 14.05.2015, zročné výživné za obdobie od 14.05.2015

do 31.07.2020 vo výške 8.738,71 eur na maloletú X. H. a vo výške 8 738,71 eur na maloletú H. H.
uložil otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným za mesiac október 2020, styk otca s maloletými deťmi
neupravil. Vo výroku II. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 8C/172/2008-303 zo dňa
23.09.2011 vo výroku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode manželstva. Vo výroku III. návrh otca na nariadenie, zmenu neodkladného opatrenia zamietol.
Vo výroku IV. návrh otca vo veci samej zamietol. Vo výroku V. návrh matky vo zvyšku zamietol. Vo výroku

VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 26, § 24 ods. 4, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,
§ 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) a tým, že na základe vykonaného dokazovania návrhom otca

doručeným súdu dňa 23.12.2014 a matky dňa 14.05.2015, výsluchom rodičov, stanoviskom Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len ÚPSVaR Bratislava) a Okresnej prokuratúry
Bratislava I, zisťovaním názoru maloletých detí dňa 09.12.2016, znaleckým posudkom č.46/2015 zo
dňa 12.02.2016 a dodatkom č.17/2017 zo dňa 13.11.2017 vypracovanými súdom povereným znalcom
z odboru psychológia Mgr. Martinom Balkom, znaleckým posudkom znalca z odboru psychológia

PhDr. Karola Kleinmanna, PhD., zo dňa 26.06.2018, výpoveďou svedkyne Mgr. Jany Čermákovej,
psychologičky Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Malacky (ďalej len
CPPPaP Malacky) dňa 06.11.2019, listinnými dôkazmi a to lekárskymi správami MUDr. Anny Kováčovej,
psychiatričkyzodňa11.09.2014,03.10.2014,12.02.2015,26.03.2015(ozdravotnomstavemaloletejX.),
prepúšťacou lekárskou správou MUDr. Evy Katrlíkovej, psychiatričky zo dňa 31.03.2015 (o zdravotnom
stave maloletej X.), lekárskou správou MUDr. Marcela Brennera, pediatra urgentnej medicíny zo dňa

31.03.2015, písomným záznamom MUDr. Beáty Kartousovej, pediatričky o konfliktnej situácii medzi
rodičmi v čakárni ambulancie zo dňa 31.03.2015, správou sociálnej pracovníčky Krízového centra
brána do života zo dňa 15.04.2015, prepúšťacou správou MUDr. Martiny Paulínyovej, ošetrujúcej
lekárky z hospitalizácie maloletej X. na Klinike detskej psychiatrie DFNsP Bratislava zo dňa 13.04.2015,
záznamom službukonajúceho lekára MUDr. Františka Bohmera počas hospitalizácie maloletej X. zo

dňa 10.04.2015, správou neziskovej organizácie ORCHIDEA. o priebehu styku otca s maloletými za
asistencie psychológa zo dňa 30.11.2016, správou neziskovej organizácie Linky detskej istoty zo dňa
10.11.2017 o priebehu asistovaných kontaktov nariadeným súdom v rámci neodkladného opatrenia,
správou referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.04.2018, lekárskou
správou MUDr. Viery Horváthovej, psychiatričky psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej

nemocnice Bratislava o zdravotnom stave matky oboznámenej na pojednávaní dňa 27.06.2018, správou
sociálneho pracovníka a hlásenia lekára Národného ústavu detských chorôb zo dňa 04.09.2018,
správou CPPPaP Malacky zo dňa 17.05.2019, listinnými dôkazmi osvedčujúcimi výdavky maloletých
detí, majetkovými a zárobkovými pomermi rodičov, dospel k vlastným právnym záverom. Skonštatoval,
že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 8C/172/2008-303 zo dňa 23.9.2011, právoplatným

dňa 27.10.2011, bolo manželstvo rodičov rozvedené s úpravou pomerov k maloletým deťom schválenou
rodičovskou dohodou, podľa ktorej boli zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a
otec sa zaviazal platiť výživné k rukám matky na každé z nich 50 eur mesačne.

3. Súd prvej inštancie svoju argumentáciu pre potreby rozhodnutia o zmene zverenia maloletých detí do

osobnej starostlivosti matky odôvodnil spoľahlivo preukázanou zmenou pomerov na strane maloletých
detí, pri uplatnení hľadiska ich najlepšieho záujmu. Uviedol, že zohľadnil podrobne zistený skutočný
stav na základe vyššie uvedeného dokazovania, pričom jeho závery prijaté v rozhodnutí o nariadení
neodkladného opatrenia uznesením sp.zn. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015, ktorým dočasne zveril
maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, sa potvrdili výsledkami vykonaného dokazovania v merite

veci. Na podporu správnosti svojho rozhodnutia poukázal na rozsiahly výpočet vykonaných dôkazov a
genézy nariadených neodkladných opatrení s uvedením dôvodov a úvah, ktorými sa pri rozhodovaní o
nich riadil. Za kľúčové považoval zabezpečenie pocitu bezpečia a istoty maloletým deťom. Zo záverov
psychológov poskytujúcich svoje odborné stanoviská mal preukázanú silnú emočnú väzbu detí na
matku, ktorej dôverujú a hľadajú u nej oporu, poukazujúc na stanovisko súdom ustanoveného znalca

Mgr. Martina Balka v jeho znaleckom posudku (odsek 22 posledná veta) a správu Linky detskej istoty
zo dňa 10.11.2017. Rešpektujúc odborné závery o citovej väzbe detí na matku prijal záver, že pokiaľ
otec túto skutočnosť nebude schopný akceptovať, naďalej bude matku spochybňovať, útočiť na jej
psychické zdravie, prejavovať voči nej výraznú nedôveru a hostilitu (nepriateľské ladenie), len ťažko
môže úspešne obnoviť vzťah s maloletými deťmi, ktoré sa cítia byť ohrozené možnosťou ich odňatia

od matky. Uviedol, že vzťah otca s maloletými deťmi nemá potencionalitu lepšiť sa bez toho, aby otec
sebareflektívne rešpektoval pokyny a odporúčania odborníkov. Návrh otca na zverenie maloletých detí
do jeho osobnej starostlivosti zamietol dôvodiac, že takéto rozhodnutie nemá oporu vo výsledkoch
vykonaného dokazovania a bolo by v rozpore so záujmom maloletých detí. Za zistenej situácie týkajúcej
sa prežívania maloletých detí, ich odmietavého postoja k otcovi, by bolo zrejme nevykonateľné bez

vážneho zásahu do ich psychického stavu, poukazujúc na zistenia znaleckým skúmaním, výpoveďou
Mgr. E. na pojednávaní dňa 06.11.2019 a správu psychológa Referátu psychologických služieb odboru
sociálnych vecí a rodiny ÚPSVaR Bratislava zo dňa 19.04.2018.4. Styk otca s maloletými deťmi neupravil poukazujúc na záujem maloletých detí, výsledky vykonaného
dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, zisteným názorom maloletých detí a ich odmietavým
postojom napriek prijatým opatreniam súdu o nariadení dočasnej asistencie pri styku, ako aj

psychologickej intervencii u maloletých iniciovanej matkou. Súd prvej inštancie dôvodil, že právo rodiča
na styk s maloletým dieťaťom nie je absolútne a uviedol, že v danom prípade nebol vytvorený priestor
a podmienky pre takúto úpravu, poukazujúc na stále prítomnú traumatizáciu maloletých detí pri téme
otec (výpoveď intervenujúcej psychologičky zo dňa 06.11.2019). Uviedol, že akákoľvek úprava styku
otca s maloletými deťmi by bola len formálna a jej prípadné ďalšie vynucovanie, napr. asistenciou polície

alebo výkonom rozhodnutia, idúce proti názoru maloletých detí by mohlo vážne ohroziť ich zdravý
psychicky vývin. Apeloval na rodičov, osobitne na otca, aby reflektovali názory a odporúčania odborníkov
a pokúsili sa vo vzájomnej kooperácii riešiť situáciu maloletých detí. Poukázal na závery znalca Mgr.
Martina Balka v posudku č. 17/2017 zo dňa 13.11.2017, že práve expozícia psychického nátlaku zo
strany otca v rámci komplikovanej rodičovskej starostlivosti negatívne poznačili aj subjektívne prežívanie
maloletej H., pôvodne dobre disponovanej na stretávanie s otcom (vychádzal zo zistení znalca, že u

maloletej H. v súvislosti so spracovávaním rodičovského konfliktu bolo prítomné nápadné vytesňovanie
až popieranie otcovskej postavy z dôvodu výrazného strachu pred nevyspytateľným resp. hostilným
a eventuálne aj agresívnym jeho správaním, v jej prežívaní boli prítomné primárne úzkostné reakcie,
ako aj tematika trestania, či anticipácia negatívnych alebo ambivalentných postojov otca voči nej, že
momentálne sa v jej vnútornom prežívaní sebapresadzujúce a neprimerane nátlakové správanie otca

v porovnaní s pôvodným vyšetrením tak zosilnilo, že s ním odmietala akýkoľvek kontakt). Súd prvej
inštancie poukázal na závery znalca, že príčina zmeny správania H. vo vzťahu k otcovi nastala postupne
a jej citový vzťah k otcovi sa zhoršoval najmä v priebehu roku 2016, pričom rozpor medzi jej prejavmi
správania uvádzanými v správe neziskovej organizácie Orchidea zo dňa 30.11.2016, jej vyjadrením pred
súdom dňa 19.12.2016, je z psychologického hľadiska možné vysvetliť jej ambivalentným (protikladným)

vnútorným prežívaním vo vzťahu k otcovi. Pokiaľ ide o maloletú X., súd prvej inštancie poukázal na
opätovné vyšetrenie znalcom (závery uvedené v jeho dodatku k posudku zo dňa 13.11.2017) u ktorej
zistil prítomné výrazne negatívne, kritické a averzívne vnímanie a hodnotenie otca, o vzťahu s ktorým
sa jej asociujú záťažové až ohrozujúce konfliktogénne situácie, spojené s prejavmi jeho verbálnej ako aj
brachiálnej heteroagresivity, pričom z psychologického hľadiska je jej vzťah s otcom výrazne narušený

a maloletá vzhľadom na jej prežívanie vykazuje známky psychotraumatizácie. Návrh matky na zákaz
styku otca s maloletými deťmi zamietol, pre nepreukázanie dôvodov prijatia takéhoto rozhodnutia,
ktoré z hľadiska intenzity považoval za mimoriadne vážny zásah a uzavrel, že zmena úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností, t.j. zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, bez úpravy
styku otca s maloletými deťmi, je dostatočným nástrojom na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie

traumatizácie maloletých detí v dôsledku neistoty v otázke ich zverenia a prípadným vynucovaním
stretnutí zo strany otca, čím zostane zachovaný aj priestor pre spoluprácu rodičov.

5. Návrh otca na nariadenie, zmenu neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasného
umiestnenia detí v Detskej psychiatrickej liečebni n.o. Hraň, stotožniac sa so stanoviskom záverečného

prednesu prokurátorky zamietol (ods. 58 odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie uviedol,
že psychiatrická liečebňa nie je zariadením zriadeným na účel vykonávania opatrení dočasne
nahradzujúcich dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie, alebo náhradné rodinné prostredie na
základe rozhodnutia súdu, nie je Centrom pre deti a rodiny a nie je ani právne možné, aby súd uložil
maloletým deťom pobyt v tejto liečebni. Bez ohľadu na uvedené dôvodil najmä zisteným skutočným

stavom v merite veci, kedy nezistil žiaden dôvod pre čo i len dočasné odňatie maloletých detí z osobnej
starostlivosti matky. Uviedol, že za situácie ustálenej vykonaným dokazovaním by rozhodnutie v zmysle
návrhu otca bolo v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí.

6. Doplnenie dokazovanie v zmysle návrhu otca výsluchom znalcov Mgr. Martina Balka a PhDr.

Karola Kleinmanna a ich vzájomnou konfrontáciou, nariadením znaleckého dokazovania znalcom z
odvetvia psychiatria na zisťovanie psychického stavu matky a zabezpečením lekárskeho posudku
o jej zdravotnom stave zamietol, považujúc ho v kontexte s už vykonaným dokazovaním za
nehospodárne a nadbytočné. Výsledky vykonaného dokazovania považoval za dostatočné pre zistenie
skutočného stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Uviedol, že zdravotný stav matky

mal postačujúco preukázaný lekárskym potvrdením vyhotoveným na žiadosť súdu MUDr. Vierou
Horváthovou, psychiatričkou matky. Zamietnutie návrhu otca na poskytnutie zvukového záznamu z
výsluchu maloletých detí zo dňa 09.12.2016, odôvodnil najlepším záujmom maloletých detí, čl. 5 písm.
g) Základných zásad Zákona o rodine a tým že v prípade zvukových záznamov z výsluchov, resp.pohovorov s maloletými deťmi postupom súdu podľa § 38 CMP, s poukazom na čl. 4 CMP, nie je
možné automaticky aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej CSP). Vzhľadom na absenciu osobitného ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom

predpise (CMP) súd prvej inštancie za použitia článku 3 ods. 2 Základných princípov CMP v súlade s
článkom 1, 2 a 4 Základných princípov CMP, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, prijal záver, že by
mohlo dôjsť k vystaveniu maloletých detí konfliktu lojality a následnému pocitu viny.

7. Pri rozhodnutí o zmene výšky výživného na maloleté deti uviedol, že hodnotil zmenu pomerov od

posledného rozsudku súdu v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP, ktorá nastala zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matke, uznesením o nariadení neodkladného opatrenia sp.zn
3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015, vykonateľným dňa 07.05.2015 a právoplatným dňa 13.07.2015 v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/285/2015-194 zo dňa 29.06.2015, v
ktorej starostlivosti sa nepretržite nachádzali aj v čase rozhodovania. Zohľadnil vek maloletých detí X. 12
rokov, H. 11 rokov a matkou vyčíslené ich mesačné náklady v sume 486,91 eur (na bývanie 33,83 eur,

stravu 120 eur, jedáleň 5,80 eur, desiatu 10,78 eur, školské potreby 12 eur, cestovné 9 eur, telefón 15 eur,
záujmovúčinnosť22eur,ZRPŠ2eur,knihy,časopisy10eur,oblečenieaobuv30eur,pomernemesačne
letný tábor, škola v prírode, školské výlety a vreckové 78,50 eur, zdravotnú starostlivosť vrátane liekov,
okuliarov a zubného aparátu 120 eur). Na strane matky vychádzal z potvrdení o jej mesačnom príjme u
zamestnávateľaNárodnýonkologickýústavBratislavazaobdobieod9/2018do2/2019715,08eurnetto,

jej partnera za obdobie od 1/2018 do 2/2019 2 096,35 eur, o poberaní rodičovského príspevku od 1/2019
do 6/2019 220,70 eur a za roky 2015 a 2016 203,20 eur, o poberaní rodinných prídavkov na maloleté
deti v čase rozhodovania 24,95 eur na každé z nich a jej ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému
C. (r.n. XXXX), že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v podiele 1/2 rodinného domu v E. a vlastníčkou 2
motorových vozidiel r.v. 2004 a 2013. Skonštatoval, že v čase rozhodovania súdu bola matka dlhodobo

práceneschopná pre chronické ochorenie. Na strane otca zistil, že je zamestnancom spol. H., a.s.,
Bratislava ako vedúci útvaru informatiky, jeho čistý priemerný mesačný príjem mal preukázaný za
obdobie od 1/2019 do 5/2019 1 428,86 eur, že je zároveň konateľom spoločnosti K., s.r.o., Bratislava
a podľa potvrdenia A.. H. H., CSc. (matky otca) ako jedinej spoločníčky zo dňa 01.08.2019, mu z titulu
funkcie konateľa nebola vyplatená žiadna odmena. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca vychádzal

zo zistení, že otec je nemajetný, avšak býva v päťizbovom byte na L. ulici v L., vo vlastníctve jeho
rodičov a jeho mesačné náklady predstavujú 750 eur. Za preukázané mal, že otec má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom H. H., nar. XX.XX.XXXX a maloletej U. H., nar. XX.XX.XXXX,
manželka otca poberala do odchodu na materskú dovolenku v 3/2018 mesačnú mzdu vo výške cca
1 050 eur mesačne, materské poberala vo výške 80 % z platu, v čase rozhodovania súdu bola na

rodičovskej dovolenke, poberala rodinné prídavky na dve maloleté deti 49,90 eur. Dôvodil preukázaním
zmeny pomerov na strane maloletých detí, vývojom životných nákladov, súčasnými odôvodnenými
potrebami maloletých detí, zárobkovými možnosťami, schopnosťami a majetkovým pomermi rodičov,
zohľadňujúc aj ich ďalšie vyživovacie povinnosti. Dôvody na zvýšenie výživného ustálil od 14.05.2015
(podanie návrhu matky vo veci samej), návrhu matky vo vzťahu k výške výživného vyhovel čiastočne a

v prevyšujúcej časti ho zamietol, poukazujúc vo všeobecnosti na zákonné kritériá určovania výživného
a jeho primeranosť ktorá mu vyplynula z vykonaného dokazovania. Pri posúdení možností a schopností
otcauviedol,žezohľadnil jehovysokoškolskévzdelanie,produktívnyvekapraxakovedúcehooddelenia
informatiky, odvetvia s jedným z najvyšších príjmov v národnom hospodárstve Slovenskej republiky.
Zročné výživné za obdobie od 14.05.2015 do 31.07.2020 vo výške 8.738,71 eur na každé z detí uložil

otcovi zaplatiť spolu s bežným výživným v mesiaci október 2020, dôvodiac, že otec splátky nenavrhol.
Uviedol, že pri výpočte zročného výživného zohľadnil platby otca nad rámec výživného určeného
ostatným súdnym rozhodnutím, vyplývajúce z výpisu z bankového účtu matky, celkovo vo výške 5 000
eur na dieťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

8. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov I., II., III., IV., a V. podal prostredníctvom zvolenej právnej
zástupkyne podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) CSP, § 62 ods.1 CMP odvolanie otec, navrhujúc
ho zrušiť, alternatívne v časti výroku III zmeniť a maloleté deti dočasne odňať z osobnej starostlivosti
matky a odovzdať do starostlivosti špecializovaného zariadenia pre výkon opatrení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately - Centra pre deti a rodiny, zriadeného za účelom vykonávania opatrení

dočasne nahrádzajúcich dieťaťu jeho rodinné prostredie podľa výberu súdu po dobu jedného mesiaca
od vykonateľnosti rozhodnutia, aby v časti výrokov I, II a IV napadnutý rozsudok zmenil tak, že maloleté
deti zverí po uplynutí doby platnosti neodkladného opatrenia do jeho osobnej starostlivosti a matke uloží
povinnosť platiť výživné na každé z detí 75 eur mesačne k jeho rukám, a návrh matky zamietne. Namietalneprimeranúdĺžkukonania,žesúdprvejinštancienepresadzovalrealizáciujehoprávanastykavýchovu
maloletých detí a od uplynutia platnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/15/2015-714 zo
dňa 14.06.2017, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/339/2017-748 zo dňa

30.08.2017, ktorá bola obmedzená na dobu 6 mesiacov odo dňa jeho vykonateľnosti a uplynula dňa
14.01.2018, nevykonal žiadny efektívny úkon smerujúci k nadviazaniu jeho vzťahov s maloletými deťmi,
pričom neodkladné opatrenie o asistovanom kontakte s maloletými deťmi nebolo z dôvodov na strane
Linky detskej istoty realizované. Mal za to, že od maloletých detí nemožno očakávať prehodnotenie ich
negatívneho postoja k nemu, pokiaľ sú pod výlučným vplyvom matky. Zásahom súdu prvej inštancie

sa začal plynutím času zhoršovať vzťah maloletých detí k nemu, čo možno považovať za neoprávnený
zásah do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Od 14.01.2018 doteraz nemá žiadnym súdnym
rozhodnutím upravený styk s maloletými deťmi, a teda aj v dôsledku nečinnosti súdu prvej inštancie
nebol v žiadnom osobnom kontakte s maloletými deťmi takmer tri roky. Uviedol, že neboli preukázané
žiadnekonkrétneskutočnostiodôvodňujúceobmedzeniealebozákazjehostykusmaloletýmideťmi,keď
znalec Mgr. Martin Balko v znaleckom posudku č. 46/2015 zo dňa 12.02.2016 odporučil upraviť širokú

možnosť jeho stretávania sa s maloletou H. a pokračovať v terapeutickom stretávaní sa s maloletou X.
a v doplňujúcom znaleckom posudku č. 17/2017 zo dňa 13.11.2017 síce odporučil neupravovať jeho
stretávanie sa s maloletou X. a jeho stretávanie sa s maloletou H. realizovať formou asistovaného styku,
avšak ani z tohto posudku nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by znamenali jeho obmedzenie vo
vzťahu k výkonu jeho rodičovských kompetencií osobnou starostlivosťou o maloleté deti a výchovným

vplyvom (znalec ho pritom v rámci prípravy doplnenia znaleckého posudku nepodrobil vyšetreniu).
Podotkol, že sa so svojou terajšou manželkou osobne stará o ich dve maloleté deti ku ktorým jeho
rodičovské kompetencie neboli spochybnené. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie doposiaľ
nerozhodol o jeho žiadosti o zmenu kolízneho opatrovníka zo dňa 12.09.2018. Súdu prvej inštancie
vytkol, že mu odmietol sprístupniť zvukový záznam z výsluchu maloletých detí zo dňa 09.12.2016, čím

došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a jeho práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd nereflektoval na ním podané žiadosti o opravu zápisníc, z pojednávania,
keď porovnaním zvukových záznamov je zrejmé, že nevyhotovil zápisnice zahŕňajúce podstatný obsah
prednesov (najmä pri výsluchu svedkyne O.). Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho
námietkami zaujatosti znalca zo dňa 30.04.2017, zo dňa 16.01.2018 a zo dňa 10.05.2018. V rozpore s

§ 52 a § 53 CSP nepredložil nadriadenému súdu jeho opakované námietky zaujatosti zákonnej sudkyne
zo dňa 14.11.2019 a dňa 22.11.2019 a bezodkladne nepredložil jeho dovolanie na Najvyšší súd SR. S
poukazom na ním uplatnené námietky zaujatosti (celkovo 8 námietok zaujatosti a 3 opakované námietky
zaujatosti) vyjadril názor, že vo veci rozhodoval nezákonný a zaujatý sudca. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku označil za nepresvedčivé a nespĺňajúce náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, keď v ňom

absentuje zmienka o tom, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov považoval súd prvej inštancie za nesporné
a ktoré za sporné, nie je zrejmé, čo považoval za podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty,
ako ich posúdil, ktoré z nich považoval za dokázané a ktoré nie, samotné hodnotenie dôkazov a úvahy
súdu prvej inštancie v časti osobnej starostlivosti o maloleté deti a úpravy styku sú zhrnuté v niekoľkých
bodoch bez vysporiadania sa najmä s argumentáciou o rozporoch záverov znaleckého dokazovania a

iných vykonaných dôkazov majúcich podstatný význam pre meritórne rozhodnutie, napr. vo vzťahu k
znalcovi Mgr. Martinovi Balkovi a jeho znaleckým posudkom (námietky, že znalec nebol podľa inštrukcie
č. 7/2009 MS SR o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti zapísaný
v odvetví poradenskej psychológie, nie je odborníkom v znaleckom odvetví psychiatria a je zaujatý,
výhrady voči obsahu a záverom znaleckého posudku a doplnenia znaleckého posudku). Zo znaleckého

dokazovania vyplýva, že u neho nie sú prítomné žiadne vážne prekážky brániace jeho osobnému
kontaktu s maloletými deťmi, napriek tomu súd fakticky absolútne obmedzil jeho právo na rodičovskú
starostlivosť a výchovu maloletých detí bez toho, aby jasne identifikoval, na základe akých zákonných
dôvodov k takémuto obmedzeniu pristúpil. Súdu prvej inštancie tiež vytkol, že nevykonal navrhnuté
dôkazy, poukazujúc na rozpory záverov znalcov PhDr. Karola Kleinmanna a Mgr. Martina Balka,

neuviedol, prečo uprednostnil znalecký posudok Mgr. Martina Balka a nevykonal ako dôkaz znalecký
posudok PhDr. Dvorskej z 09.09.2010 obsiahnutý v pripojenom spise Okresného súdu Bratislava IV
sp.zn. 8C/172/2008, ako aj správami mediátorov prostredníctvom ktorých mal záujem o dialóg s matkou.
Mal za to, že maloleté deti preberajú po matke a jej druhovi (ktorý mal mať od roku 2015 pred maloletou
H. opakovane verbálne aj fyzicky agresívne prejavy) negatívne vzorce správania. Spochybnil správu

PhDr. Hrustiča z priebehu výchovného opatrenia nariadeného rodičom, ktoré sa ďalej realizovalo s
PhDr. Polákom, na ktorého správy súd prvej inštancie neprihliadol a záverečnú správu si nevyžiadal.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé dôvod súd prvej inštancie pri neupravení jeho styk nielen
s maloletou X., ale ani s maloletou H. (s ktorou sa v septembri 2019 stretol). Namietal, že súd prvejinštancie vo veci samej rozhodoval až takmer tri roky po vykonaní posledného znaleckého dokazovania,
pričom sa nevysporiadal s tým, k akým zmenám došlo v čase od vykonania znaleckého dokazovania
a či bol ku dňu meritórneho rozhodnutia zistený skutočný stav veci. Mal za to, že výsluch školskej

psychologičky Mgr. E. O. na pojednávaní dňa 06.11.2019 nemožno považovať za dôkaz dostatočne
objasňujúci skutočný stav vo vzťahu k rozhodnutiu o osobnej starostlivosti a o úprave styku, keďže táto
nepracuje s rodinou ako celkom, nie je znalcom, psychiatrom ani psychoterapeutom, a teda nemôže
poskytnúť žiadne odborné stanovisko alebo vyjadrenie v zmysle § 206 CSP. Považoval za potrebné
ustanoviť nového znalca na odstránenie rozporov v existujúcich znaleckých posudkoch. Upozornil na

skutočnosť, že o jeho návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a zmenu neodkladného opatrenia
zo dňa 19.04.2018, ktorý súd prvej inštancie vo výroku III napadnutého rozsudku zamietol, nebolo
rozhodnuté v zákonnej lehote. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj v otázke
určenia výživného a zročného výživného, pričom v odôvodnení rozsudku neuviedol o ktoré skutkové
tvrdenia a dôkazy sa opieral, na základe čoho výšku výživného určil. Namietal výšku matkou vyčíslených
výdavkov. V súvislosti s výkonom jeho funkcie konateľa v spoločnosti K., s.r.o. uviedol, že hospodárske

výsledky tejto spoločnosti nie sú v príčinnej súvislosti s jeho osobou, nie je konečným užívateľom
výhod, rovnako nemá podiel na hospodárskom výsledku spoločnosti H., a.s., v ktorej je zamestnaný.
Vo vzťahu k uplatneniu zásady potencionality príjmu na jeho strane súdom prvej inštancie namietal
nevykonanie dokazovania, nesprávnu aplikáciu práva a nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku.
Namietal nepovolenie splátok na zaplatenie zročného výživného a priznanie zročného výživného vo

vyššej výške ako dobrovoľne platil nad rámec.

9. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, považujúc ho za zákonný a v záujme maloletých detí. Považovala
za absurdné, že dĺžkou konania sa otec cíti byť dotknutý, keď súdne konanie bolo neustále zdržované

jeho procesnými úkonmi, často nezmyselnými a opakovanými. S dôvodmi odvolania nesúhlasila.
Uviedla, že pokusov o nápravu jeho vzťahu s dcérami urobil súd niekoľko, kým si skutočne neustálil
stav, že je v záujme ich zdravého vývoja styk neupraviť. Prvoradú ochranu musia požívať deti a
akákoľvek forma styku najmä maloletej X. s otcom viedla k jej psychickej deštrukcii, pričom X. je aj
dnes v psychologickej a psychiatrickej intervencii. Reakcie opísané psychologičkou trvajú stále a sú

varovným signálom toho, ako by mohla byť osobnosť X. devastovaná, ak by sa akýkoľvek styk nariadil.
Ak bol niekto v práve na dôstojné pojednávanie diskriminovaný, tak to bola ona ako aj ostatní účastníci,
pričom posledné pojednávanie bolo vedené za účasti justičnej stráže z dôvodov správania sa otca, ktoré
korešponduje so závermi znalca Mgr. Martina Balka. Uviedla, že nikto iný ako otec necítil potrebu počuť
záznam z výsluchu detí, ktorý pri rozhovore o otcovi nezvládali dobre a potvrdili, že X. bil. Za desivé

považovala ako boli hrubo ignorované práva detí, tvrdiacich o sebe, že boli obeťami domáceho násilia a
štát im neposkytol potrebnú ochranu. Zdôraznila, že maloleté deti sú už vo veku, keď súd musí prihliadať
na ich názor. Maloletá H. až teraz vyslovila, prečo pred 4 rokmi tak náhle odmietla k otcovi chodiť (hoci
dovtedy nebolo preukázané, že ubližoval aj jej), keď uviedla, že ju neustále konfrontovali s priebehom
súdneho sporu. Táto jej výpoveď dnes logicky zapadá do obrazu, keď dievčatá veľmi razantne odmietajú

nielen otca, ale celú jeho rodinu. Mala za to, že rozsudok je dostatočne odôvodnený a jedinou jeho vadou
bolo, že bol vypracovaný po tak dlhom čase. Potvrdila zaplatenie dlžného výživného otcom. Uviedla,
že otcove videnie sveta je natoľko deformované, že nie je schopný definovať akékoľvek správanie inak
ako hostilný prejav. Priložila aktuálnu komunikáciu s otcom, ktorá preukazuje, že k žiadnej sebareflexii u
neho nedošlo. V prípade že u otca nenastane osobnostná zmena, je obnovenie dôvery úplne vylúčené.

Dievčatásahoboja,majúznehopanickúhrôzuzdôvodov,ktorédokázalivierohodneopakovaneopísať.
V súčasnosti sú obe stabilizované, hoci X. užíva antidepresíva.

10. Okresná prokuratúra Bratislava I vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na rozsiahle dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie, ktorý vecne správne rozhodol po zohľadnení všetkých relevantných

skutočností,ktorépočaskonaniavyšlinajavo.Odkázalanasvojprednesazáverečnúrečnapojednávaní
konanom dňa 27.07.2020, na ktorom zotrvala aj po oboznámení sa s obsahom podaného odvolania.
Uviedla, že otec nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dcéry, resp. sa s nimi nemôže vôbec
stretávať z dôvodu negatívneho postoja samotných maloletých detí. V konaní pritom nebolo preukázané,
žebypríčinoutohtonegatívnehopostojadetíkotcoviboloúmyselnéovplyvňovaniedcérzostranymatky,

resp. že by matka aktívne bránila otcovi v styku s deťmi. Avšak deti styk s otcom výslovne odmietajú
s tým, že podľa ich vyjadrenia, ako aj podľa vykonaného znaleckého a iného dokazovania v konaní,
odmietanie otca je zapríčinené jeho správaním, ktoré možno zhrnúť tak, že otec sa k deťom, najmä k X.
ani k ich matke (za prítomnosti dcér, resp. jednej z nich) nechoval vždy vhodne a empaticky. Maloleté detimajú z otca pocit strachu, hostility, pričom obe dievčatá majú potrebu chrániť matku. V prípade takéhoto
konania štátne orgány ako súd, prokurátor, alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
nezodpovedajú a ani nemôžu zodpovedať za výsledok. Môžu, resp. sú povinné „len“ prijať všetky také

nevyhnutné a vhodné opatrenia, ktoré možno od týchto orgánov, s ohľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu očakávať a ktoré im súčasne umožňuje prijať vnútroštátny právny poriadok. Poukázala na
súdom nariadený asistovaný styk otca s maloletými deťmi ako aj výchovné opatrenie, napriek tomu
sa však očakávaný výsledok nedostavil a vzťah detí s otcom sa nepodarilo reparovať. To, či prijaté
opatrenia budú účelné, závisí v podstatnej miere od samotných rodičov maloletých detí. Pokiaľ rodičia,

nerešpektujú odporúčania, ktoré vyplývajú z prijatých opatrení, ale napokon aj z vykonaného znaleckého
dokazovania a tiež z lekárskych správ vyhotovených napr. v súvislosti s hospitalizáciou maloletej X.,
nemožno ani očakávať zmenu. Túto zmenu, t.j. obnovenie vzťahu otca s dcérami, potom nevedia
dosiahnuť ani štátne orgány. Za takéhoto stavu úprava styku maloletých dcér s otcom a jeho prípadné
nútené vykonanie je aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva kontraproduktívne a to z
dôvodu, že môže mať za následok definitívnu degradáciu vzťahu dieťaťa s neempatickým rodičom.

S poukazom na uvedené preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Stotožnila sa s odôvodnením postupu súdu zhrnutého v bode 60. rozsudku o nesprístupnení zvukového
záznamu z výsluchu maloletých detí zo dňa 09.12.2016. Vyžiadanie správy od psychologičky CPPPaP
Malacky Mgr. E. O. a následne aj jej vypočutie považovala za dôvodné, s ohľadom na to, že s maloletou
X. pracuje od novembra 2018 na týždennej báze, pričom začala pracovať aj s H. a teda je možné

sa rozumne domnievať, že maloleté deti a najmä ich vnútorné prežívanie, ako aj prípadné zmeny v
priebehu času, sú jej dobre známe. Námietky otca uplatnené k osobe znalca Mgr. Martina Balka a
jeho postupu pri vykonávaní znaleckých úkonov považovala za nedôvodné. Pokiaľ ide o uplatnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP), nenamietala postup zákonnej sudkyne a uviedla,
žesúdprvejinštancienanámietkyzaujatostitýkajúcesaokolností,ktoréspočívajúvprocesnompostupe

sudcu alebo v jeho rozhodovacej činnosti s poukazom na § 53 ods. 3 CSP neprihliada, a teda ich ani
nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie a v konaní pokračuje ďalej, bez ohľadu na to, že ide
o opakované námietky.

11. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

12. Otec vo vyjadrení zo dňa 08.03.2021 prostredníctvom právnej zástupkyne namietal stanovisko
Okresnej prokuratúry Bratislava I, keď nebolo preukázané, že je nespôsobilý k výchove svojich dcér a
nemôže vykonávať osobnú starostlivosť o ne. Zotrval na dôvodoch svojho odvolania a v ňom uvedenej
právnej a skutkovej argumentácie. Mal za to, že súd dôkazy vykonával selektívne a v prospech matky.

Predovšetkým zdôraznil, že ak nemá absolútne žiadnu možnosť sa s maloletými posledné roky stretávať
a to ani formou asistovaných kontaktov a matka ho ignoruje a blokuje aj telefonickú komunikáciu,
tak je neudržateľný záver o akomkoľvek jeho vplyve na maloleté deti. Uviedol, že s odstupom času
minimálne v prípade H. neexistuje dôvod aby sa s ňou nestretával. Žiadna správa sa nevyjadrovala
na jeho adresu alebo jeho správanie negatívnym spôsobom, ale neutrálne až pozitívne. K otázke

nesprístupnenia zvukového záznamu z výsluchu maloletých detí trval na svojich námietkach. Poukázal
na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 406/2020 zo dňa 28.01.2021, z ktorého je možné vyvodiť
pozitívny záväzok všeobecných súdov upraviť jeho styk s maloletými deťmi alebo prijať iné opatrenia
vedúce k obnoveniu jeho vzťahu s maloletými deťmi.

13. Otec k vyjadreniu kolízneho opatrovníka a matky vo vyjadrení zo dňa 03.04.2021 prostredníctvom
právnej zástupkyne poukázal na nečinnosť kolízneho opatrovníka v priebehu konania, čomu zodpovedá
aj jeho písomné vyjadrenie k odvolaniu bez vyjadrenia sa k namietaným skutočnostiam. Nesúhlasil s
tvrdením, že je desivé ako boli hrubo porušované práva detí ktoré tvrdili, že boli obeťou domáceho
násilia, poukazujúc na ignoranciu prípadu štátnymi orgánmi, pričom vina mu vraj nebola dokázaná preto,

že sa o to nikto nepokúsil. Napriek tomu mu postupom súdu prvej inštancie boli fakticky odňaté všetky
rodičovské práva (viď Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 406/2020 zo dňa 28.01.2021). Absurdne
pôsobí údajné posledné vyjadrenie H., (nevieme komu), prečo s ním nechce byť. Matka tvrdí, že deti
sú stabilizované a súčasne udáva, že X. je na antidepresívach a nie je zrejmé kto jej ich predpisuje a
prečo, keď jeho už 6 rokov nevidela a je vo výlučnom výchovnom prostredí matky.

14. Odvolací súd po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, preskúmal rozsudok súdu prvej
inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania § 385 CSP a contrario, konštatujúc čiastočnú dôvodnosťodvolania otca v časti výrokov I., II., IV., V., zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolanie vo vzťahu k výroku III. vyhodnotil ako nedôvodné.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods. 1 CMP,

§ 380 ods. 2 CSP).

17. Odvolací súd nezistil odôvodnenosť uplatneného odvolacieho dôvodu otca, že rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) CSP) a po preskúmaní otcom namietaného
postupu zákonnej sudkyne (že zákonná sudkyňa jeho opakované podania označené ako námietky
zaujatosti zo dňa 14.11.2019 a 22.11.2019, nepredložila nadriadenému súdu) dospel k záveru, že

predmetné konanie nie je zaťažené vadou že rozhodol vylúčený sudca.

18. Podľa § 49 ods. 1 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

19. Podľa § 49 ods. 3 CSP, dôvodom na vylúčeniu sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom

postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, sú na námietku zaujatosti neprihliada, v tom prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

21. Vychádzajúc z obsahu námietky zaujatosti otca na ktoré v odvolaní poukazuje zo dňa 14.11.2019 a
22.11.2019 v ktorých otec namieta postup zákonnej sudkyne pri vedení pojednávania dňa 06.11.2019,

odvolací súd konštatuje, že otcom uvádzané dôvody, ktorými odôvodňoval zaujatosť zákonnej sudkyne
sa týkali výlučne procesného postupu zákonnej sudkyne v konaní. Odvolací súd preskúmal postup
zákonnej sudkyne od posledného predloženia otcom podanej námietky zaujatosti Krajskému súdu v
Bratislave zo dňa 08.04.2019 (č.l. 129) a vrátenia veci nadriadeným súdom bez rozhodnutia o námietke
prípisomzodňa09.04.2019(č.l.1294),posúdeniaotcompodanejnámietkyzaujatostizodňa30.08.2019

(č.l. 1429) ku ktorej sa zákonná sudkyňa vyjadrila dňa 30.08.2019 (č.l.1439), obsahom opakovaných
námietok zo dňa 27.09.2019 (č.l. 1442), zo dňa 05.11.2019 (č.l. 1464), zo dňa 22.11.2019 (č.l. 1520),
zo dňa 04.08.2020 (č.l. 1695), s poukazom na vyjadrenie zákonnej sudkyne uvedené v zápisnici z
pojednávania zo dňa 05.08.2020, a dospel k záveru o správnosti postupu zákonnej sudkyne, ktorá
opakované námietky zaujatosti vyhodnotila podľa ich obsahu ako námietky procesného postupu sudcu

a vyjadrila sa k nim na pojednávaní dňa 05.08.2020. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
je povinný predložiť námietku zaujatosti na rozhodnutie nadriadenému súdu len v prípade, ak táto
obsahuje náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP a netýka sa len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti. V takomto prípade súd prvej inštancie na námietku
zaujatosti neprihliada a vec nadriadenému súdu nepredkladá. Uvedeným spôsobom postupoval aj súd

prvej inštancie, keď správne podľa obsahu vyhodnotil podania otca zo dňa 14.11.2019 a 22.11.2019,
na ktoré poukazuje v odvolaní, že ide o námietky týkajúce sa výlučne procesného postupu súdu
prvej inštancie, preto zákonná sudkyňa bola oprávnená pokračovať v konaní, a to bez potreby ich
predloženia nadriadenému súdu (§ 53 ods. 3 CSP). Nadriadený súd o námietkach zaujatosti týkajúcich
saokolností,ktoréspočívajúvprocesnompostupezákonnéhosudcualebovjehorozhodovacejčinnosti,

nerozhoduje postupom podľa § 54 CSP ani z dôvodov opakovane podaných námietok (ktoré sa týkajú
rôznych námietok voči procesnému postupu súdu), na takúto opakovanú námietku sa § 53 ods. 2 CSP
nevzťahuje. Ustanovenie § 53 ods. 2 CSP sa vzťahuje na opakovane podané námietky o ktorých mohol
nadriadený súd rozhodovať postupom podľa § 54 CSP, t.j. námietky spočívajúce v dôvodoch zaujatosti
sudcu vymedzených v § 49 ods. 1 a 2 CSP.

22. K námietke otca o neprimeranej dĺžke súdneho konania, postupu súdu prvej inštancie a k
namietanému porušeniu práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a
rodinného života a práva na starostlivosť o deti a ich výchovu a práva rodičovskú výchovu a starostlivosť,odvolací súd poukazuje na závery Nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 406/2020-53 zo dňa 28.01.2021
prijatého v danom prejednávanom prípade.

23. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
detí a o priznaní, obmedzení a alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

24. Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

25. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo
nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane
sporu (účastníkovi konania) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti

na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012),
vrátane práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Veľký senát občianskoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp.zn. 1 VCdo 2/2017 uviedol, že pojem „procesný postup“ súdu
treba takto vykladať aj za účinnosti CSP.

28. Odvolací súd zdôrazňuje, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo
účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, resp. účastníkov konania
(avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie je

rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP, pričom rozhodnutie nemusí odpovedať na každú námietku alebo
argument použitý v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o uplatnenej žalobe (návrhu). Z odôvodnenia rozhodnutia súdu však musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a
právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to,

ženebolovydanévdôsledkuľubovôle aspôsobomporušujúcimústavnezaručenéprávonaspravodlivý
proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri
posudzovaní rozhodných skutočností, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP kladie na obsah
odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv
účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Civilný

súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom
vysvetliť,akoaprípadneprečosaurčitounámietkounezaoberal.Aktaksúdnepostupuje,porušujeprávo
účastníka civilného súdneho konania na spravodlivý proces garantovaný čl. 36 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. V danom posudzovanom prípade je výkon rodičovských práv a povinnosti k maloletým deťom
upravený rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 8C/172/2008-303 zo dňa 23.09.2011,
právoplatným dňa 27.10.2011, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po
rozvode manželstva boli maloleté deti schválenou rodičovskou dohodou zverené do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov (vo veku necelých 4 a 2 rokov), zastupovanie maloletých detí a správa

ich majetku bola ponechaná v dispozícii obidvoch rodičov a otec sa zaviazal k rukám matky prispievať
na ich výživu po 50 eur mesačne.30. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie v ňom uviedol, čoho sa
matka a otec vo svojich návrhoch domáhajú, ako sa k svojim návrhom oni a ich právni zástupcovia
vyjadrili, ako sa vyjadril kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Bratislava I, ako sa vyjadrili maloleté

deti pri zisťovaní ich názoru súdom prvej inštancie, poukázal na dôvody jednotlivých rozhodnutí súdov
o nariadení neodkladných opatrení v priebehu konania, zhrnul obsahy lekárskych správ týkajúcich
sa zdravotného stavu maloletých detí z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, uviedol obsah správ
intervenujúcich subjektov v rodine pri asistencii styku otca s maloletými deťmi, naposledy CPPPaP
Malacky a uviedol podstatný obsah výpovede psychologičky tohto centra, zhrnul obsah záverov

a zistení znaleckých posudkov súdom ustanoveného znalca Mgr. Martina Balka, obsah výpovede
znalca na pojednávaní dňa 14.09.2016, obsah záverov znaleckého posudku PhDr. Karola Kleinmanna
vyhotoveného na zadanie otca a týkajúceho sa psychického stavu a štruktúry osobnosti otca, lekárskym
potvrdením o zdravotnom stave matky, následne označil príslušné zákonné ustanovenia a svoj záver.
Odvolací súd udáva, že úlohou súdu prvej inštancie vzhľadom na návrhy rodičov na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bolo vykonaním potrebného dokazovania

ustáliť kvalifikovanú existenciu zmeny pomerov pre svoje rozhodnutie, jej dôvody, a túto vyhodnotiť
v kontexte posúdenia záujmu maloletých detí. Vyššie uvedené teoretické predpoklady pre zmenu
posledného rozsudku súdu o výkone rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom uviedol
ajsúdprvejinštancie,skonštatovaním,ževychádzalzozisteniaskutočnéhostavunazákladevykonania
rozsiahleho dokazovania, že dôkazy hodnotil vo vzájomnej súvislosti, na základe ktorých po preukázaní

zmeny pomerov potom dospel k záveru, o potrebe zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti
matke (poukazujúc na potvrdenie správnosti dôvodov uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia
sp.zn. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015), k rozhodnutiu o neupravení styku otca s maloletými deťmi
a zamietnutia návrhu matky na zákaz styku, k rozhodnutiu o zvýšení výživného na maloleté deti a
jeho výške a zamietnutí návrhu otca v celom rozsahu. Uviedol že pri rozhodnutí sledoval najlepší

záujem maloletých detí, spočívajúci v naplnení ich pocitu bezpečia a istoty, poukazujúc na závery
znalca, obsah listinných dôkazov a na preukázanú emočnú naviazanosť detí na matku, ktorej dôverujú.
Poukazujúc na celé vykonané dokazovanie ako aj posledné dôkazy a to správu CPPPaP Malalcky
(5/2019) a výsluch psychologičky centra (11/2019), že u detí je stále prítomná traumatizácia pri téme
otec, uzavrel, že vynucovaná realizácia styku otca s maloletými deťmi by viedla iba k zhoršeniu

ich psychického stavu, bez predpokladu zlepšenia ich vzťahu s otcom, apelujúc na rodičov, aby
kooperovali pri náprave vzťahov. Nadbytočnosťou a nehospodárnosťou odôvodnil zamietnutie návrhov
na doplnenie otcom navrhovaného dokazovania. Pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom na maloleté deti
a jeho zmenu (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine), odôvodnil ho zmenou pomerov na strane maloletých
detí ich zverením do osobnej starostlivosti matke neodkladným opatrením (uznesenie 3P/15/2015

zo dňa 04.05.2015 právoplatné dňa 13.07.2015), zistenými aktuálnymi nákladmi na ich potreby a
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva
hodnotenie jednotlivých dôkazov súdom prvej inštancie, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov považoval
za nesporné a ktoré za sporné, ako posúdil sporné skutkové tvrdenia či právne argumenty, ktoré
z nich považoval za dokázané a ktoré nie, ako vyhodnotil otcom namietané rozpory v znaleckých

posudkoch, ako vyhodnotil námietky otca vo vzťahu k znalcovi Mgr. Martinovi Balkovi a jeho záverom
(že znalec nebol podľa inštrukcie č. 7/2009 MS SR o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a
prekladateľskej činnosti zapísaný v odvetví poradenskej psychológie), ako hodnotil dôkaz, znalecký
posudok znalca PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. zo dňa 26.06.2018, na ktorý v rozhodnutí poukazuje.
Pokiaľ sa v posudzovanej veci v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie týmito podstatnými

skutočnosťami a námietkami nezaoberal, jednotlivé vykonané dôkazy nevyhodnocoval vo vzájomnej
súvislosti, ním prijaté rozhodnutie týkajúce sa zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom, opierajúce sa o ust. § 26 Zákona o rodine, nemožno považovať za dostatočné
a zrozumiteľné. Konajúci súd týmto postupom potom odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo
a právne argumentovať proti prijatým záverom, čoho následkom je úvaha odvolacieho súdu o

nedostatočnom objasnení skutkového a právneho základu rozhodnutia.

31. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu,
sa súd spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutočného stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a

aktivity účastníkov (§ 35 a § 36 CMP). Súd je v takomto konaní povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. Aj keď návrhy na ďalšie dokazovanie
účastníkmivkonaníneboliprodukované,súdprvejinštanciemalpostupovaťvsúladesvyššieuvedeným
zákonným ustanovením, mal vykonať dokazovanie na zistenie skutočného stavu, na základe ktoréhoby mohol ustáliť zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, dôvodnosť zmeny rozhodnutia v
osobnej starostlivosti o maloleté deti, neupravenie styku otca s maloletými deťmi ako aj posúdiť zákonné
predpoklady pre svoje rozhodnutie o zmene výšky výživného v zmysle kritérií § 62, § 75 ods. 1 a § 78

ods. 1 Zákona o rodine.

32. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že významné
preukazované skutkové okolnosti, od ktorých odvodil svoje závery v rozsudku vyhlásenom dňa
05.08.2020, mu vyplynuli z lekárskych správ o zdravotnom stave maloletej X. od MUDr. Anny Kováčovej,

psychiatričky zo dňa 11.09.2014, 03.10.2014, 12.02.2015, 26.03.2015, z prepúšťacej lekárskej správy
MUDr. Evy Katrlíkovej, psychiatričky zo dňa 31.03.2015, lekárskej správy MUDr. Marcela Brennera,
pediatra urgentnej medicíny zo dňa 31.03.2015 a zo dňa 10.04.2015, písomným záznamom MUDr.
Beáty Kartousovej, pediatričky o konfliktnej situácii medzi rodičmi v čakárni ambulancie zo dňa
31.03.2015, správou sociálnej pracovníčky Krízového centra brána do života zo dňa 15.04.2015,
prepúšťacou správou MUDr. Martiny Paulínyovej, ošetrujúcej lekárky z hospitalizácie maloletej X. na

Klinike detskej psychiatrie DFNsP Bratislava zo dňa 13.04.2015, zo zisteného názoru maloletých
detí súdom dňa 09.12.2016, záverov znaleckého posudku Mgr. Martina Balka č.46/2015 zo dňa
12.02.2016 a jeho dodatkom č.17/2017 zo dňa 13.11.2017 (súdom povereným znalcom z odboru
psychológia a v čase vypracovania posudku z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých), a jeho
výsluchom na pojednávaní dňa 14.09.2016, správou neziskovej organizácie ORCHIDEA o priebehu

styku otca s maloletými za asistencie psychológa zo dňa 30.11.2016, správou neziskovej organizácie
Linky detskej istoty zo dňa 10.11.2017 (o priebehu asistovaných kontaktov nariadeným súdom
neodkladným opatrením), správami Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava
zo dňa 19.04.2018, 26.06.2018 a poslednou zo dňa 09.08.2018, znaleckým posudkom znalca z odboru
psychológia PhDr. Karola Kleinmanna, PhD. zo dňa 26.06.2018 (na zadanie otca, bez zhodnotenia

relevancie tohto dôkazu), správou sociálneho pracovníka a hlásenia lekára Národného ústavu detských
chorôb zo dňa 04.09.2018, správou CPPPaP Malacky zo dňa 17.05.2019 a výpoveďou svedkyne Mgr.
E. psychologičky centra dňa 06.11.2019. Na základe takto vykonaného dokazovania, pri kontinuálnych
rozporných tvrdeniach rodičov v zásade v každom smere, kedy v čase vyhlásenia rozsudku a od
vykonaniaposlednéhodôkazunapojednávanídňa06.11.2019,okremnávrhovzáverečnýchrečírodičov

a Okresnej prokuratúry Bratislava I., pričom za relevantnú pre svoje rozhodnutie považoval záverečné
vyjadrenie kolízneho opatrovníka maloletých detí zo dňa 27.02.2020, sa odvolací súd nemohol stotožniť
so súdom prvej inštancie o dostatočne zistenom skutočnom stave. Súd prvej inštancie pochybil, keď
kontinuálne nepokračoval vo vlastnom vykonávaní dokazovania a pre prijatie svojich právnych záverov
nedoplnil dokazovanie v aktuálnom čase, nezisťoval názor maloletých detí (vychádzal z vyjadrení detí

spred 4 rokov), pokiaľ vychádzal zo záverov poskytovanej psychologickej intervencie CPPPaP Malacky
a výsluchu psychologičky Mgr. E. O. ktorá s maloletou X. a neskôr aj H. pracuje od novembra 2018
a teda môže sa vyjadriť k ich prežívaniu odvolací súd udáva, že informácie o maloletých deťoch z
psychologickej intervencie v čase rozhodnutia súdu neboli rovnako aktuálne vzhľadom na realizovaný
výsluch psychologičky dňa 06.11.2019, t.j. vzhľadom na poskytovanú psychologickú pomoc ktorá má

svoj obmedzený dosah a to aj vo vzťahu k dospievaniu maloletých, mal súd prvej inštancie zisťovať v
časerozhodnutiaajtietoskutkovéokolnostinovoukomplexnousprávouazáverypsychologičkypodporiť
aj inými v aktuálnom čase vykonanými dôkazmi. Bol povinný vyhodnotiť, či dôkazná situácia vyplývajúca
mu z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania v roku 2016, doplneného v roku 2017 na ktorú
odkazoval, bola relevantnou pre rozhodnutie aj v čase vyhlásenia rozsudku. Z obsahu spisu nevyplýva,

že by súd prvej inštancie zabezpečil dôkaz prešetrením rodinných pomerov v domácnostiach obidvoch
rodičov, zaobstaral správy zo školy (zamerané na prospech detí, ich správanie v kolektíve, prípravu
na vyučovanie v domácom prostredí, záujem rodičov), ktoré by objasňovali celkovú situáciu na strane
maloletých detí ako aj osobnú starostlivosť matky o ne, ktorú otec od počiatku spochybňuje. Nemožno
prehliadnuť, že kolízny opatrovník nebol v osobnom kontakte s maloletými deťmi (naposledy zrejme pri

ich výsluchu pred súdom dňa 09.12.2016), z obsahu spisu a vyjadrení kolízneho opatrovníka ako aj
postupu súdu pri vykonávaní dokazovania nevyplýva, že boli spoľahlivo zistené informácie o rodinnom
prostredí u oboch rodičov. Z obsahu spisu ani rozhodnutia nevyplýva, ako súd vyhodnotil vykonávanie
výchovného opatrenia nariadeného rodičom, ktoré malo byť tiež podkladom pre rozhodnutie (či bolo
ukončené, z akých dôvodov a s akým výsledkom), pričom v rozhodnutí vychádzal iba zo správ Referátu

poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Bratislava (poslednej zo dňa 09.08.2018), t.j. v čase
rozhodnutia súdu už viac ako 2 roky neaktuálnej. Správy a závery ostatných subjektov, organizácie
ORCHIDEA zo dňa 30.11.2016 a neziskovej organizácie Linky detskej istoty zo dňa 10.11.2017 bolo
možné použiť pri vyhodnotení kontinuálneho vývoja vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi v priebehumeritórneho konania, avšak nemohli byť pre svoju neaktuálnosť podkladom pre rozhodnutie súdu v
čase vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie tiež rozhodol bez aktualizovania zdravotného stavu
maloletej X., pritom z obsahu spisu vyplýva, že maloletá X. bola od roku 2014 v sledovaní odbornej

pedopsychiatrickej ambulancii, pričom súd v rozsudku odkazuje na správu z hospitalizácie maloletej
zo dňa 04.09.2018 (hospitalizácia od 27.08.2018-03.09.2018 na klinike detskej chirurgie, kedy pre
akútnu stresovú poruchu v reakcii na prítomnosť otca, a neskôr jeho tety, pedopsychiatrička MUDr.
Anny Kováčová odporučila medikáciu), pričom k dispozícii mal poslednú správa pedopsychiatričky
MUDr. Anny Kováčovej o zdravotnom stave maloletej zo dňa 12.10.2018 (čl. 1148). Pokiaľ ide o

postupy a závery súdom ustanoveného znalca Mgr. Martina Balka pri vypracovaní znaleckého posudku
č.46/2015 zo dňa 12.02.2016 a jeho dodatku č. 17/2017 zo dňa 13.11.2017, odvolací súd nemá dôvod
spochybňovať, avšak súčasne udáva, že bez relevantného doplnenia dokazovania v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie a preukázania zmeny alebo potvrdenia trvajúceho stavu zisteného znaleckou
činnosťou, nebolo možné vzhľadom na odstup času 3 rokov, postaviť na ňom závery súdu pre konečné
rozhodnutie. Odvolací súd osobitne nezaujal stanovisko k námietke otca k zamietnutiu jeho návrhu

súdom prvej inštancie na doplnenie dokazovania vo vzťahu k znalcovi PhDr. Karolovi Kleinmannovi,
PhD., z dôvodu nemožnosti vykonania takéhoto dôkazu (úmrtie).

33. Súdu prvej inštancie je potrebné teda v danom prípade vytknúť predčasné ukončenie dokazovania
v merite veci, keď ním vykonaným dokazovaním nemal preukázaný skutočný stav (§ 35 CMP) v čase

svojho rozhodnutia (dňa 05.08.2020), ktoré založil primárne na vykonaných dôkazoch v rokoch 2015 až
2018,azvykonanéhodokazovaniavroku2019správouCPPPaPMalackyzodňa17.05.2019avýsluchu
psychologičky tohto centra na pojednávaní dňa 06.11.2019. Preto závery súdu prvej inštancie nemožno
považovať za udržateľné a akceptovateľné a z tohto dôvodu aj nespĺňajúce podmienky na náležité
odôvodnenie, ktoré by zodpovedalo v konaní riadnemu zistenému skutočnému stavu a vychádzalo tak

aj z konfortného výkladu a aplikácie zásad CMP a uplatnení relevantných právnych noriem Zákona o
rodine.

34. Odvolací súd nemohol podporiť ani záver súdu prvej inštancie o náležite zistenom skutočnom
stave v otázke výživného. Súd prvej inštancie nevykonal potrebné dokazovanie, z rozhodnutia tiež

nevyplýva hodnotenie komplexnej zmeny pomerov tak na strane rodičov ako aj maloletých detí od
posledného rozhodnutia súdu o výživnom a porovnania relevantných skutkových okolností z ktorých
súd pri zmene výšky výživného vychádza. Súd prvej inštancie nemal preukázané majetkové a príjmové
pomery rodičov a to za celé posudzované obdobie t.j. od 14.05.2015 do rozhodnutia (z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva dôvod určenia doby zvýšenia výživného, zrejme ho súd ustálil odo dňa podania

návrhu matky v merite veci, t.j. od uplatnenia nároku). Na strane matky vychádzal z listinných dôkazov:
potvrdením o poberaní rodičovského príspevku v období rokov 2015 - 2016 vo výške 203,20 eur a v
období od januára 2019 do júna 2019 vo výške 220,70 eur, potvrdením o čistom mesačnom príjme
u zamestnávateľa Národný onkologický ústav Bratislava za obdobie od septembra 2018 do februára
2019 priemerne vo výške 715,08 eura (t.j. chýba zistenie príjmu za obdobie od ukončenia rodičovskej

dovolenky, za obdobie od r. 2017 do septembra 2018 a od júna 2019 do rozhodnutia). Pri určovaní výšky
výživného na strane otca vychádzal z jeho priemerného čistého mesačného príjmu ako zamestnanca
spol. H., a.s., za obdobie od januára 2019 do mája 2019 vo výške 1.428,86 eura, pritom z rozhodnutia
nevyplýva, že by vychádzal aj z príjmu otca na (č.l. 136) od januára 2014 do marca 2015, (t.j. nemal
preukázaný príjem otca kontinuálne za obdobie rokov 2015-2020 potvrdením od jeho zamestnávateľa

za jednotlivé kalendárne roky rozpísaný podľa jednotlivých mesiacov, spolu so zistením, či otec má
nárok alebo mu boli vyplatené odmeny, či mu zamestnávateľ poskytuje iné benefity patriace k príjmu
za vykonanú prácu). V spise sa síce nachádza Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch otca ako fyzickej
osoby zo závislej činnosti za rok 2016 (č.l. 617), Potvrdenie o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň
otca za rok 2017 (č.l. 986), za rok 2018 (č.l. 1423) s ktorými dôkazmi sa súd prvej inštancie v rozhodnutí

nevysporiadal, avšak tu odvolací súd upozorňuje, že nejde o relevantné dôkazy na preukázanie príjmu
otca za uvedené obdobie. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie nemal riadne preukázaný príjem
otca za obdobie rokov 2015 až 2020, aj preto potom nie je zrejmý jeho záver o hodnotení možností a
schopností otca z pohľadu potencionality jeho príjmov uvedený v ods. 78 a 79 odôvodnenia rozsudku.
Odvolaciemu súdu z postupu súdu prvej inštancie pri vykonávaní dokazovania vyplýva, že predloženie

relevantných listín od rodičov opakovane požadoval, avšak v dôsledku ich nedostatočnej súčinnosti
mal potom v tomto smere vykonať vlastné dokazovanie v zmysle § 35 a § 36 CMP. Z rozhodnutia
nevyplýva či súd prvej inštancie skúmal a aj vyhodnotil na strane rodičov náklady na ich osobné
potreby a ich dôvodnosť, z ktorých je možné odvodiť ich životnú úroveň (náklady na bývanie, splátkyhypotéky, náklady v dôsledku ďalších vyživovacích povinností rodičov a pod.). Súd prvej inštancie
neustálil priemerné mesačné náklady maloletých detí a odkázal iba na ich aktuálne vyčíslenie matkou,
pričom tieto bolo potrebné ustáliť za celé posudzované obdobie (zistil by tak ich prípadnú zmenu od

roku 2015 do roku 2020) v ktorom došlo k podstatným zmenám na strane maloletých detí, nielen od
obdobia posledného rozhodnutia súdu, kedy boli maloleté deti v predškolskom veku, maloletá X. 4
roky, H. 2 roky, s porovnaním obdobia školského roka 2014/2015 (kedy X. navštevovala 1 ročník ZŠ
a H. predškolské zariadenie). Nestačilo teda v rozhodnutí odkázať iba na matkou vyčíslené náklady
maloletých detí v aktuálnom období s poukazom na vek detí 12 a 11 rokov, ktoré pravdepodobne v

školskom roku 2019/2020 navštevovali 6 a 4 ročník základnej školy (z rozhodnutia súdu tieto okolnosti
nie sú zrejmé t.j. akú školu a ročník maloleté deti navštevujú). Pre rozhodnutie súdu o zmene výšky
výživného je hodnotenie zmeny pomerov detí a ich nákladov v súvislosti s ich rastom, vzdelávaním,
či zdravotným stavom nevyhnutné. Rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný v časti určenia
zročného výživného, keď v ňom absentuje výpočet záverečnej sumy zročného výživného, nie je zrejmé
ako súd prvej inštancie ustálil jednotlivé obdobia, v ktorých otec nad rámec pôvodne určeného výživného

50 eur, začal na výživu detí prispievať zvýšenou sumou, preto nie je jasné akým výpočtom súd prevej
inštancie dospel k záveru, že otec navýšenou sumou výživného (z obsahu spisu vyplýva preukazovanie
platenia výživného výpismi z účtov matky č.l. 877 za roky 2015-2018 a č.l. 1654 za obdobie od januára
až júla 2020) a v akých výškach celkovo zaplatil nad rámec ku dňu rozhodnutia 5.000 eur na jedno
dieťa. Z odôvodnenia vzťahujúceho sa k výroku o výživnom na maloleté deti nie je možné potom ustáliť,

či súd prvej inštancie na uvedené zákonné kritériá prihliadal, akým spôsobom ich vyhodnotil, čoho
následkom je úvaha odvolacieho súdu o absolútne nedostatočnom objasnení skutkového a právneho
základu rozhodnutia v tejto časti.

35. Za popísanej situácie možno čiastočne uznať odvolacie dôvody otca, že v súdenej veci došlo k

naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP,
teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne a
neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) a tento nedostatok nemožno napraviť (z dôvodu

rozsiahlosti potrebného dokazovania) odvolacím súdom, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v
rozsahu výrokov I., II., IV. a V., už len z tohto dôvodu, bez toho, aby sa zaoberal inými dôvodmi odvolania
otca, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP zrušil a podľa ust. § 391
ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Nesprávny postup súdu prvej inštancie v takomto rozsahu by nemal naprávať odvolací

súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni na základe opravných prostriedkov
preskúmať, či sa na súde prvej inštancie dosiahol účel civilného mimosporového konania vyjadrený v
článkoch 1, 4 a 6 CMP v spojení s článkom 46 a násl. Ústavy a nie nahrádzať podstatné nedostatky
postupu prvoinštančného súdu.

36. V ďalšom konaní súd prvej inštancie doplní dokazovanie smerujúce k odstráneniu vyššie uvedených
pochybení vo vzťahu k rozhodnutiu v otázke zverenia maloletých detí, v prípade opätovného ustálenia
dôvodnosti záverov súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matke na
základe doplneného dokazovania, vyhodnotí v aktuálnom čase možnosti prijatia opatrení vedúcich k

obnove vzťahov medzi otcom a maloletými deťmi, komplexne objasní a zhodnotí zákonné kritéria pre
rozhodnutie o zmene výživného. Súd prvej inštancie zadováži správy zo školy o maloletých deťoch
jednotlivo, zamerané na vyhodnotenie ich správania, prospechu, vzťahov a spolupráce rodičov so
školou, potvrdenie o zdravotnom stave maloletých detí od ich pediatra, potvrdenie o zdravotnom stave
od pedopsychiatra (vzhľadom na informáciu od matky, že X. je dlhodobo na medikamentóznej liečbe),

správu o výkone psychologickej intervencie CPPPaP Malacky o dosiahnutých výsledkoch (prípadne od
iného subjektu ak došlo k zmene), bude zisťovať názor maloletých detí vo vzťahu k otázkam týkajúcich
sa predmetu konania, vyhodnotí výsledky výchovného opatrenia nariadeného rodičom uznesením
sp.zn. 3P/219/2016-64 zo dňa 21.06.2017 (právoplatným a vykonateľným dňa 20.07.2017). Na základe
zhodnotenia skutkových okolností vyplývajúcich z vykonania týchto dôkazov, ktoré podľa potreby doplní,

vyhodnotíčizaúčelomposúdeniaodbornejotázkyjevdanomštádiukonaniadôvodnénariadiťkontrolné
znalecké dokazovane (dôvody a účel vykonania tohto dôkazu zhodnotí vzhľadom na odstup času,
aktuálny vek maloletých detí a ich názor ako aj stanoviská rodičov). Pokiaľ súd prvej inštancie bude
v novom rozhodnutí vychádzať zo záverov znaleckých posudkov Mgr. Martina Balka, vysporiada sa vrozhodnutí s námietkami otca vo vzťahu k osobe znalca a k jeho znaleckým posudkom. Na základe
kvalifikovaného dokazovania vyhodnotí a zdôvodní zmenu pomerov pri rozhodnutí o výživnom na
maloleté deti, komplexne objasní a zhodnotí schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov za

celé posudzované obdobie, vzhľadom na nespoluprácu rodičov v predchádzajúcom konaní, relevantné
listinné dôkazy zadováži sám, vyhodnotí a ustáli náklady na maloleté deti od školského roku 2014/2015
do rozhodnutia, pričom pri vyhodnocovaní zmeny pomerov relevantnej pre posúdenie výšky výživného
ktorá mu vyplynie za posudzované obdobie, výšku výživného na maloleté deti prípadne odstupňuje.
U oboch rodičov bude zároveň konajúci súd zisťovať ich aktuálne majetkové pomery, teda najmä

existenciu vlastníctva nehnuteľností, prípadne dopravných prostriedkov (vyžiadaním si informácii z
evidencie vozidiel a z údajov katastra nehnuteľností), iných majetkových hodnôt a posúdi, či nedošlo
aj k zmene ich majetkových pomerov oproti času, kedy naposledy bolo rozhodované o vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom. Zistí spôsob platenia výživného na maloleté deti zo strany otca,
uvedie zrozumiteľný výpočet zročného výživného. Vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase
svojho rozhodnutia, na základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188 a § 195

anasl.CSPa§204CSPasúčasneumožníúčastníkomkonaniavyjadriťsakdôkazom(§182CSP).Súd
prvej inštancie sa v novom rozhodnutí bude dôsledne zaoberať všetkými skutočnosťami a zákonnými
kritériamirozhodujúcimiprezmenuúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinností,rozhodnutieodôvodní
aj v časti určenia doby zmeny výšky výživného tak, aby zodpovedalo § 220 ods. 2 CSP.

37. Súd prvej inštancie rozhodne o návrhu otca na zmenu ustanoveného kolízneho opatrovníka
maloletých detí zo dňa 12.09.2018, doplnenom do zápisnice súdu z pojednávania zo dňa 14.09.2018 s
poukazom na vyjadrenie ÚPSVaR Bratislava zo dňa 28.09.2018 (č.l. 1142).

38. Súd prvej inštancie predloží dovolanie otca, doručené súdu dňa 05.12.2017 (č.l. 802) na rozhodnutie

na Najvyšší súd Slovenskej republiky (NS SR). Bude pritom postupovať spôsobom, ktorý nebude brániť
v plynulom pokračovaní ďalšieho konania v merite veci na súde prvej inštancie (za týmto účelom môže
zvoliť postup vytvorením náhradného obalu obsahujúcom podstatné listiny k rozhodnutiu o dovolaní pre
NS SR, pričom na prípadné vyžiadanie NS SR mu na nevyhnutnú dobu predloží celý spisový materiál).

39. Výrok III. napádaného rozsudku súdu prvej inštancie ktorým zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia doručený súdu prvej inštancie dňa 20.04.2018 (č.l. 897), doplneného a
zmeneného podaním doručenom súdu prvej inštancie dňa 24.10.2018 (č.l. 1149), ktorým sa otec
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnom odňatí maloletých detí z osobnej starostlivosti
matky a ich umiestnenia do Detskej psychiatrickej liečebne n.o., Hraň, SNP 447/180 Hraň (z dôvodu

vážneho zhoršeného ich psychického stavu, kedy pri sanácii jeho vzťahu s maloletými deťmi nepomohli
psychologické intervencie v rodine a vyňatím detí z domáceho prostredia u matky a jej vplyvu
môže dôjsť k úprave a obnovení jeho vzťahu s maloletými deťmi) a zmeny (správne zrušenia)
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3P/15/2015-122
zo dňa 04.05.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/285/2015-194 zo

dňa 29.06.2015, a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn 3P/15/2015-714 zo dňa 14.06.2017, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/339/2017-748 zo dňa 30.08.2017, ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

40. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

41. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť aby ten, kto má maloletého
pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej
starostlivosti.

42. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

43. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

44. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku III. podľa § 65, § 66
CMP konštatuje, že odvolanie otca v tomto smere neobsahuje osobitné dôvody a skutkové tvrdenia ato ani vo vzťahu k odvolaciemu alternatívnemu petitu, ktorým navrhol výrok III. zmeniť a maloleté deti
dočasne odňať z osobnej starostlivosti matky a odovzdať do starostlivosti špecializovaného zariadenia
pre výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa výberu súdu na dobu

jedného mesiaca od vykonateľnosti rozhodnutia. Za opodstatnenú je však potrebné považovať právnu
argumentáciu otca o nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie, keďže išlo o návrh na nariadenie
nového neodkladného opatrenia, ktorý súčasne predpokladal zrušenie predchádzajúcich neodkladných
opatrení (§ 363 CMP), aj keď otec nesprávne navrhoval v doplnení návrhu doručenom súdu dňa
24.10.2018, ich zmenu. Rozhodnutiu v tejto časti je potrebné vytknúť aj nedostatočné odôvodnenie, v

ktorom súd prvej inštancie v ods. 58 iba stručne uvádza svoj záver bez uvedenia právneho posúdenia.
Vzhľadom na celkové preskúmanie prejednávanej veci v merite, pri zhodnotení, že súd prvej inštancie
vo výroku III. vecne správne rozhodol, odvolací súd v zmysle § 67 CMP jeho rozhodnutie doplnil o
nasledujúce vecné a právne dôvody.

45. Odvolací súd poukazujúc na dôvody návrhu otca a jeho odvolania, v zhode so záverom súdu

prvej inštancie uvádza, že zákonné podmienky pre neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania v
otcom navrhovanom smere jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nespĺňal. Správne súd
prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, keď ustálil nedôvodnosť
odovzdania maloletých detí do starostlivosti Psychiatrickej liečebne Hraň (§ 325 ods. 1 CSP, § 367
ods. 1 CMP) a súčasne zmenu (správne zrušenie v zmysle § 363 CMP) označených uznesení

o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré upravujú osobnú starostlivosti o maloleté deti na čas
do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (uznesenie Okresného súdu Bratislava I
sp.zn. 3P/15/2015-122 zo dňa 04.05.2015, v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
11CoP/285/2015-194 zo dňa 29.06.2015), a spôsob realizácie styku otca s maloletými deťmi v n.o.
Linka detskej istoty, počas vymedzeného obdobia 6 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenie

OkresnéhosúduBratislavaIsp.zn3P/15/2015-714zodňa14.06.2017,vspojenísuznesenímKrajského
súdu v Bratislave sp.zn. 11CoP/339/2017-748 zo dňa 30.08.2017). Otec v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia zo dňa 20.04.2018, doplneného a zmeneného podaním zo dňa 24.10.2018 a
ani v odvolaní, neosvedčil dôvodnosť ním navrhovaného rozhodnutia súdu a potrebu bezodkladnosti
takejto úpravy pomerov maloletých detí z dôvodu prijatia opatrenia za účelom zamedzenia ťažko

napraviteľného, resp. nezvratného poškodenia ich oprávnených záujmov, ktoré by odôvodňovali čo i len
dočasné odňatie maloletých detí z osobnej starostlivosti matky a ich vyňatie z ich rodinného zázemia,
školského prostredia a poskytovanej odbornej psychologickej pomoci a zmenu neodkladného opatrenia
ktorým sú maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matke a neodkladného opatrenia
ktoré zaniklo uplynutím času. A to už bez ohľadu na neprimeranosť navrhovaného zariadenia, ktoré

poskytuje zdravotnú starostlivosť a nejde o zariadenie zriadené na účel vykonávania opatrení súdu pri
potrebe nahradenia rodinného prostredia, zabezpečenia diagnostiky alebo odbornej intervencie, navyše
vzdialeného cca 500 km od bydliska detí. Pokiaľ ide o odvolanie otca v tomto smere, aj vzhľadom na
neposkytnutie odvolacích dôvodov vo vzťahu k ním navrhovanému alternatívnemu petitu, odvolací súd
ho vyhodnotil ako neopodstatnené.

46. S postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o nesprístupnení nahrávky z výsluchu maloletých
detí vykonaného súdom dňa 09.12.2016, ktorý otec v odvolaní namieta, sa odvolací sud stotožnil a
poukazuje na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie.

47. Podľa § 98 ods. 1 CSP o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva
dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto
vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu
alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

48. Podľa § 98 ods. 2 CSP ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne.
Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

49. Podľa Čl. 1 veta prvá CMP, podľa ktorého procesného predpisu sa vedú konania vo veciach
starostlivosti súdu o maloleté deti súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv

zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy.

50. Podľa Čl. 2 ods. 1 Základných princípov CMP každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tentozákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.

51. Podľa Čl. 3 ods. 1 Základných princípov CMP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

52. Podľa Čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP ak takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne
právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné
usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu
prax najvyšších súdnych autorít.

53. Podľa Čl. 4 veta prvá a druhá Základných princípov CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako
vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho
najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa
priebehu konania a veci samej.

54. Podľa Čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä:

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

55. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovor OSN o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

56.Citovanéustanovenievyplývazmedzinárodnejzmluvy,ktorámápodľačl.7ods.5ÚstavySlovenskej
republiky prednosť pred zákonmi. Dohovor o právach dieťaťa má charakter medzinárodnej zmluvy
o ľudských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb, pričom aj v danom prípade musel súd prihliadať na medzinárodnoprávny

záväzok prednostného aplikovania najlepšieho záujmu dieťaťa pred vnútroštátnou úpravou, ktorá sa
vo vzťahu k procesnému postupu súdu v konaniach vzťahujúcim sa k maloletým deťom k danej téme
vyjadruje iba rámcovo, vo vyššie citovanom čl. 4 Základných princípov CMP, ktorý aj s odkazom na čl.
3 ods. 2 Základných zásad CMP umožňuje súdu judikovať spravodlivosť pre dieťa s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti prípadu.

57. V posudzovanej veci s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, s poukazom na najlepší
záujemdieťaťaakonazákladnékritériumprivšetkýchúkonochsúdu,ktorésatýkajúdetí,zazohľadnenia
čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine súd dospel k záveru, že v prípade zvukových
záznamov z pohovorov s maloletými deťmi sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do základných

princípov mimosporového konania (čl. 4 CMP) nie je možné automaticky aplikovať ust. § 98 ods. 2 CSP.
Vzhľadom na absenciu osobitného ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise
(CMP) rozhodol súd prvej inštancie za použitia čl. 3 ods. 2 Základných princípov CMP v súlade s
ustanoveniami čl. 1, 2 a 4 Základných princípov CMP správne. Zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu,pretrvávajúci rodičovský konflikt a prežívanie maloletých detí, ktoré v dôsledku vyhovenia žiadosti otca
bymohlibyťvystavenéneprípustnémukonfliktulojality.Opodstatnomobsahuvyjadreniamaloletýchdetí
zo dňa 09.12.2016 (zápisnica súdu č.l. 628) boli obaja rodičia informovaní na pojednávaní 27.01.2017,

pričom obsah nahrávky, ktorá je riadne uložená v súdnom manažmente, je k dispozícii odvolaciemu
senátu v rámci prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v odvolacom konaní. Unesenie NS SR sp.zn.
5Cdo/103/2018 zo dňa 27.06.2018, na ktoré otec v odvolaní odkazuje, nemožno aplikovať na daný
prípad.

58. Odvolací súd nariadil opravu zrejmej nesprávnosti v uvedení spisovej značky rozsudku súdu prvej
inštancie zo dňa 05.08.2020, v časti uvedenia správneho kalendárneho roku (§ 224 CSP). Z dôvodu, že
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v jeho výroku III., vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci
neodkladného opatrenia, je potrebné, aby rozhodnutie v tejto časti bolo správne označené.

59. Vnovomrozhodnutívovecisamejsúdprvejinštancieopätovnerozhodneotrováchprvoinštančného

konania a v súlade s ust. § 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania.

60. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).