Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. august 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/98/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203433
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5719203433.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobkyne: M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXX/X, M., proti žalovaným: 1) JUDr. V. W., 2) Mgr. V. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXXX/XX, M.-O., právne zastúpená spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom
Škultétyho 472/10, Martin, 3) Krajská prokuratúra Žilina, so sídlom Moyzesova 20, Žilina, IČO: 35 996

072, 4) Dr. P. E., právne zastúpený spoločnosťou AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho
472/10, Martin, 5) Ing. O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. E. XXXX/X, M., o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, na základe odvolania žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 24C/54/2019-249 zo
dňa 13.5.2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1/ a 3 / majú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) s poukazom na
ustanovenia§129ods.1,3CSP(citovanévnapadnutomuznesení)odmietolžalobuvčasti(uplatneného
nároku) o vydanie „osobnej a daňovej dokumentácie“ a o určenie „čoho sa dopustil žalovaný 5/“.

2.1.Súd prvej inštancie východiskovo uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobkyňa domáhala vydania
„účtovnej dokumentácie firmy Gruska“ a „jej daňovej a osobnej dokumentácie“ a „určenia, čoho sa
žalovaný 5/ dopustil tým, že jej zobral účtovnú dokumentáciu a jej písomnosti“.
2.2.V rámci výsluchu konaného dňa 19.09.2019 bola žalobkyňa poučená o zjavnej nedôvodnosti žaloby
v časti domáhajúcej sa vydania „účtovnej dokumentácie firmy Gruska“ a súčasne bola vyzvaná na
preukázanie svojho nároku proti žalovanému 5/.

2.3.Následne, uznesením č.k. 24C/54/2019-14 zo dňa 17.01.2020 bola žalobkyňa vyzvaná na doplnenie
žaloby o jednoznačný žalobný návrh a jednoznačné uvedenie predmetu konania, taktiež, aby uviedla
akej „daňovej a osobnej dokumentácie“ sa domáha a proti komu. Výzvou zo dňa 17.01.2020 okresný súd
tiež žalobkyňu vyzval na späťvzatie žaloby o vydanie „účtovnej dokumentácie firmy Gruska“ a „určenia,
čoho sa žalovaný 5/ dopustil tým, že jej zobral účtovnú dokumentáciu a jej písomnosti“.
2.4. Okresný súd uzavrel, že napriek výzve nie je zrejmé, čo sa touto časťou žalobného petitu sleduje.

Pre uvedený nedostatok nie je možné pokračovať v konaní. Dodal, že pokiaľ žalobkyňa v danom smere
uviedla, že žalovaný 5/ nepostupoval v súlade s Obchodným zákonníkom a zmluvou a dopustil sa
nátlaku a krádeže, ani z tohto nebolo zrejmé, či tvrdenia žalobkyne majú byť posúdené ako opísanie
rozhodujúcich skutočností, prípadne ako predbežná otázka pre rozhodnutie o tom, čoho sa mal žalovaný
5/ dopustiť svojim konaním, alebo o jeho povinnosti nahradiť jej uplatnenú škodu a nemajetkovú ujmu,
alebo či má súd osobitným výrokom rozsudku rozhodnúť o tom, že žalovaný 5/ sa týchto porušení a

konaní dopustil.3.1. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa a navrhla zrušiť napadnuté uznesenie v celom
rozsahu.
3.2.V rámci podania/odvolania doručeného ešte pred doručením uznesenia poukázala na konanie

prebiehajúce na prokuratúre, v rámci ktorého podľa nej došlo k obchádzaniu zákona a zľahčovaniu,
keď sa nevykonali navrhnuté dôkazy a žalované strany nevyvrátili skutky, ktoré sa im kladú za vinu.
Upozornila na priebeh súdneho pojednávania zo dňa 13.05.2021, počas ktorého nadobudla pocit,
že sa k tvrdeniam žalovaných nemohla primerane vyjadriť. Ďalej požadovala, aby súd rozhodol, že
firma FABIUS s.r.o. má vrátiť firme GRUSKA s.r.o. celé vyhotovené účtovníctvo zdaňovacieho obdobia

2009-2012, predovšetkým účtovné knihy a kompletnú účtovnú závierku v písomnej forme za kalendárny
rok 2009-2012, taktiež daňovú dokumentáciu obdobia 2009-2012 a ostatné účtovníctvo a daňové
dokumenty firmy GRUSKA s.r.o. z kalendárneho roku 2013 v tom stave, ako účtovníctvo firmy GRUSKA,
s.r.o. prestali vo firme FABIUS s.r.o. spracúvať.
3.3. Po doručení uznesenia žalobkyňa doplnila odvolanie podaním, v ktorom uviedla ju mrzí
nezrozumiteľnosť pôvodného podania a bude sa snažiť chybu odstrániť. Navrhla, aby si okresný súd

vyžiadal odborné stanovisko k postupu účtovania pri prechode na iného účtovníka, taktiež navrhla
vyžiadať potvrdenie z Finančnej správy - Daňového úradu v Martine, či si splnila firma FABIUS povinnosť
v súvislosti s daňou z príjmu a či evidujú záväzky alebo pohľadávky voči tejto spoločnosti.

4. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaná 1/ navrhla rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

Opakovane prehlásila, že žalobkyňa, ako aj všetky definované žalované subjekty sú jej známe výslovne
len v súvislosti s výkonom jej povolania. Akékoľvek osobné vzťahy so žalovanými výslovne poprela.
5. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný 3/ žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť.

6. V písomnom stanovisku k predloženým vyjadreniam žalobkyňa navrhla odvolaniu vyhovieť.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej

inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.

8.Predmetom odvolacieho prieskumu je odmietnutie dvoch uplatnených (relatívne) samostatných
nárokov/častí žalobného petitu.

9.1.Pokiaľ ide o nárok v podobe návrhu na určenie „čoho sa žalovaný 5/ dopustil tým, že zobral
účtovnú dokumentáciu a jej písomnosti“, odhliadnuc od skutočnosti akcentovanej okresným súdom, a
to že neúspešne žiadal žalobkyňu o objasnenie, či opísanou konštrukciou sleduje požiadavku riešenia/
zodpovedania predbežnej otázky (napríklad vo vzťahu k výroku o náhrade škody) alebo požaduje výrok
v takomto znení, odvolací súd s dôrazom na určujúcu požiadavku zákazu odmietnutia spravodlivosti

konštatuje, že i v prípade, ak by malo ísť o návrh výrokovej časti (t.j. nie len o predbežné posúdenie),
naráža takáto požiadavka na procesnú úpravu (§ 137 písm. c/ a d/ CSP) prípustnosti určovacích žalôb,
striktne stanovujúcu, čoho je možné (a to určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, resp. určenia či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) sa
takouto žalobou domáhať. Posudzovaný, žalobkyňou predostretý návrh totiž nekorešponduje ani jednej

alternatíve z citovaných hypotéz predmetného ustanovenia.
9.2. Okrem toho, ak žalobkyňa „na ozrejmenie“ uviedla, že žalovaný 5/ nemal postupovať v súlade
s Obchodným zákonníkom, resp. mal sa voči nej dopustiť nátlaku a krádeže, pričom v danej veci
spochybňovala postup orgánov objasňujúcich oznámenia žalobkyne o podozrení z podvodu a krádeže,
toto „doplnenie“ naznačuje požiadavku, aby súd v civilnom sporovom konaní rozhodoval (výrokom)

o naplnení skutkových podstát trestných činov (vyslovení viny), resp. o zrušení špecifikovaných
rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, čo je vylúčené. Zároveň však v spojitosti s týmto
“nárokom“ žalobkyňa vyvodzuje „klasické“ občiansko-právne nároky (náhrada škody, nemajetková
ujma), preto je náležitým záver okresného súdu o zmätočnom charaktere tejto časti žalobného návrhu.
Podania žalobkyne sú totiž zmesou rôzny skutočností/tvrdení (o porušení spotrebiteľského, trestného,

obchodného práva), z ktorých je jednoznačne zrejmé jedine to, že žalobkyňa namieta celý rad
postupov a právoplatných rozhodnutí orgánov objasňujúcich oznámenia žalobkyne o skutkoch, ktorých
sa mal dopustiť žalovaný 5/. Presný, určitý a zrozumiteľný petit žaloby pritom nie je iba vyjadrením
formálnych náležitostí žaloby, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (zmateriálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval.
Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to,
čohosadomáhajú,aniimpriznaťinéprávaauložiťiminépovinnosti,akosúnavrhované.Vtejtospojitosti

možno uzavrieť, že súd síce má určitú možnosť korekcie navrhovaného petitu (predovšetkým s ohľadom
napožiadavkuvykonateľnostisúdnehorozhodnutia),zároveňvšak musípritakomtopostupevyvažovať/
rešpektovať princíp rovnosti sporových strán, pričom v okolnostiach súdenej veci by evidentne nešlo
len o „štylistickú“ úpravu petitu, ale o jeho „vytvorenie“ v celom rozsahu súdom (čo nesporne narúša
princíp rovnosti).

9.3.Nad bezprostredne nevyhnutný rámec možno dodať, že ak tvrdenia žalobkyne smerovali k
inštitútu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
je potrebné poukázať na určujúci záver zamietnutia žaloby vo veci samej, ktorým (záverom) je
konštatovaný nedostatok pasívnej legitimácie - žalobkyňa totiž neoznačila ako žalovaný subjekt štát.
9.4.Konštatované vo svojom súhrne viedlo k potvrdeniu tejto časti odmietnutia návrhu.

10.1.Východiská zdôraznené v bode 9.2. veta štvrtá a piata tohto odôvodnenia sú relevantnými aj
vo vzťahu k potvrdeniu odmietnutia druhého nároku a to na vydanie: „účtovnej, daňovej a osobnej
dokumentácie“.
10.2.Predovšetkýmzhľadiskapožiadavkymateriálnejvykonateľnostisúdnehorozhodnutia(exekučného
titulu) náležite (a opakovane) okresný súd žiadal od žalobkyne riadnu špecifikáciu/konkretizáciu

požadovaných dokumentov. Takouto kvalifikovanou individualizáciou (s uvedením príslušných časových
a identifikačných údajov) nie je ani reakcia žalobkyne, že žiada vydanie „evidencie v súvislosti s
daňou z príjmov, plných mocí, zmlúv v súvislosti s poistením, obchodnou spoločnosťou Gimpex a
dedičským konaním rodiny W. a iných jej pomocných dokumentov“. Stále sa totiž jedná o neuzavretú
množinupotencionálnychpísomností,načomničnemeníanižalobkyňoupredostretácitáciajednotlivých

ustanovení zákona o účtovníctve. Z tej je totiž možné vyvodiť jedine to, ako účtovná jednotka účtujúca v
sústave podvojného účtovníctva účtuje v účtovných knihách, čo zahŕňa hlavná kniha a účtovná závierka,
nie však (procesne) podstatnú/zásadnú skutočnosť a to jednoznačnú špecifikáciu požadovaných listín.
10.3.Napokon, pokiaľ žalobkyňa aktuálne (bod 3.2. tohto odôvodnenia) žiada, aby jej bolo vydané
účtovníctvo zo strany firmy Fabius s.r.o., krajský súd upriamuje jej pozornosť na skutočnosť, že takýto

subjekt - obchodná spoločnosť Fabius s.r.o. - (už) nie je žalovaný (dňa 19.6.2020 bol vymazaný z
obchodného registra, 2.7.2020 bolo voči nemu konanie zastavené).

11. Keďže žalobkyňa napriek súdom prvej inštancie dodržanému zákonnému postupu (výzve na
odstránenie nedostatkov) v stanovenej lehote, ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie a rovnako

tak ani v odvolacom konaní, vady svojho podania neodstránila, nebolo možné sa v tejto časti zaoberať
vecnou stránkou žaloby a postup súdu prvej inštancie korešponduje zákonnej úprave § 129 ods. 3 CSP.
12. Len na okraj krajský súd dodáva, že odmietnutie neúplného návrhu nepredstavuje prekážku veci
už rozhodnutej a nebráni žalobkyni podať v nový návrh. Na skutočnú realizáciu požadovanej súdnej
ochrany je však nevyhnutné, aby dotknutý návrh spĺňal všetky predpísané zákonné náležitosti.

13.O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/ a 3/. Odvolateľka - žalobkyňa totiž nebola v odvolacom
štádiu konania (vôbec) úspešná, preto jej vznikla povinnosť uhradiť predmetný procesný nárok úspešnej
protistrane - žalovaným, z okruhu ktorých v súvislosti s týmto odvolacím prieskumom vznikli trovy u
žalovaných 1/ a 3 /.

14.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.