Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 25. september 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/11/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120201920
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8120201920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Easy Come & Go s.r.o., so sídlom
v Českej republike, v Prahe 3, na ul. Žerotínovej č. 1851/62, IČ: 248 283 27, proti žalovanej: W.. R. I.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v B., na ul. W. M. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom,
advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 17, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.10.2021 č.k. 11C 7/2020-78, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.191,36 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.191,36 eur od 23.01.2020 do
zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca
má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej dňa 07.02.2018 o 14:35 hodine
v Košiciach v smere na Zelený dvor - Prešov, došlo v úseku cesty za Mestom Košice ku škodovej

udalosti, keď spod kolies motorového vozidla idúceho pred motorovým vozidlom žalobcu značky Z.,
EČ: XPXXXXX sa odmrštil kameň, ktorý narazil do čelného skla motorového vozidla žalobcu a tým ho
poškodil. Pred motorovým vozidlom žalobcu na danom úseku cesty riadila osobné motorové vozidlo
žalovanej O. T., EČ: B. XXX X. vnučka N. N. a ako jej spolucestujúca bola v aute Ing. O. N.. Motorové
vozidlo žalobcu riadil jeho konateľ JUDr. L. X.. Ten svetelnými znameniami a gestikuláciou prinútil
zastaviť motorové vozidlo žalovanej a následne zavolal na prešetrenie tejto udalosti aj políciu. Za
asistencie polície bol na mieste vypísaný formulár „záznam o dopravnej nehode“, z ktorého vyplýva,

že k tejto škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej, pričom obaja vodiči - teda
JUDr. X. a N. N. uvedený záznam podpísali.

3. Záznam o preverení škodovej udalosti spísal tiež príslušník Krajského dopravného inšpektorátu
Košice, diaľničného oddelenia, v ktorom vyznačil, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej
zavinení. Záver tohto formulára sa týka postihu účastníka škodovej udalosti za priestupok podľa § 22
ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z., ktorá časť je prečiarknutá a ručne je dopísaný v poznámke nasledujúci

text: „úlet kameňa do čelného skla nezavinený vodičkou“. Tento formulár okrem policajta podpísali obaja
účastníci škodovej udalosti, teda JUDr. X. a N. N., ale aj matka vodičky Ing. O. N..4. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na náhradu škody v ČSOB poisťovni, a.s., u ktorej mala žalovaná
poistené motorové vozidlo titulom povinného zmluvného poistenia. Táto poisťovňa však listom zo
dňa 05.03.2018 oznámila žalobcovi ukončenie vyšetrovania tejto škodovej udalosti a odmietla mu

plnenie poskytnúť z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody na jeho vozidle
a prevádzkou motorového vozidla u nich poisteného, čo bolo potvrdené písomným prehlásením
poisteného z 20.12.2018.

5. Listom, ktorý bol doručený ČSOB poisťovni a.s. dňa 14.02.2018, podpísaným N. N. a Ing. O. N.,

obe pisateľky oznámili poisťovni, že neuznávajú zavinenie škodovej udalosti prevádzkou motorového
vozidla žalovanej.

6. Žalobca k žalobe pripojil faktúru Autoskla Kardos Košice z 21.02.2018 týkajúcu sa výmeny čelného
skla na jeho aute za sumu 914,06 eur a tiež pokladničný doklad zo dňa 21.02.2018 o zaplatení tejto
sumy. Ďalší pokladničný doklad je z 08.01.2018 a týka sa kúpy ročnej diaľničnej známky za 87,30 eur.

Napokon žalobca pripojil aj faktúru spoločnosti Aquapol s.r.o. Tábor adresovanú žalobcovi za prenájom
motorového vozidla dňa 21.02.2018 vo výške 4.908,75 Kč.

7. Žalovaná výšku škody, teda skutkové tvrdenie uvedené v žalobe týkajúce sa výšky škody
nespochybnila, preto platí fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia s poukazom na ust. § 151 ods.

1 C.s.p.

8. Žalobca vyzval žalovanú listom z 15.01.2020 na náhradu škody vo výške 1.193,06 eur a na
pojednávaní preukázal, že tento list bol žalovanej doručený 22.01.2020.

9. Uplatnený nárok na náhradu škody nebol posúdený podľa ust. § 420a Občianskeho zákonníka ako
to uvádzal žalobca, ale bol posúdený podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla.

10. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopraveného prostriedku

sú: udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopraveného prostriedku (resp. dopravy), škoda a
príčinná súvislosť medzi danou udalosťou a vznikom škody. Vzhľadom na sprísnenú (objektívnu) povahu
tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie a ani protiprávny úkon škodcu.

11. Potrebné je zdôrazniť, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového prostriedku je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa
nepredpokladá porušenie právnej povinnosti ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide o
zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti
tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení legeračných
dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť,

ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Medzi takúto okolnosť majúcu
pôvod v prevádzke je potrebné považovať aj vymrštenie kameňa spod kolesa iného motorového vozidla,
k čomu zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v rozhodnutí pod č. Cpj 5/2014 z 03.06.2014 uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 10/2014. Najvyšší súd v ňom uviedol,
že samotný pohyb (valivý pohyb kolesa) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou špecifickou

vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa,
ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto
prípade otáčavý pohyb jeho kolies.

12. Podľa zákona č. 9/2009 Z.z. o cestnej premávke je potrebné rozlišovať dopravnú nehodu a škodovú
udalosť. Podľa § 64 uvedeného zákona, o dopravnú nehodu ide vtedy, ak dôjde v súvislosti s premávkou
vozidla k smrti alebo zraneniu osoby, ak sa poškodí cesta alebo verejnoprospešné zariadenie, ak uniknú
nebezpečné veci alebo pri škode zrejme prevyšujúcej jeden a pol násobok väčšej škody podľa Trestného
zákona, ale je ňou aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6 zákona č.

9/2009 Z.z., ak je vodič pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ak sa účastníci nedohodli
na jej zavinení. Všetky ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti
s prevádzkou vozidla, sú škodovými udalosťami.13. V danom prípade bolo sporné, či k vyššie uvedenej škodovej udalosti došlo v dôsledku prevádzky
motorového vozidla žalovanej. Všetky vykonané dôkazy bolo potrebné teda vyhodnotiť v tom smere, či
žalobca dostatočne preukázal, že ku škode na jeho motorovom vozidle spôsobenej rozbitím čelného

skla došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Na jednej strane vypočuté
svedkyne - vodička N. N. a jej matka Ing. O. N. spochybňovali tvrdenie žalobcu s poukazom na to, že v
inkriminovanom čase pred vozidlom žalobcu jazdili aj iné vozidlá a že k podpísaniu záznamu o dopravnej
nehode došlo pod nátlakom konateľa žalobcu. Z ich samotných výpovedí však vôbec nevyplynulo, že
by konateľ žalobcu sa choval pri komunikácii s nimi agresívne a že by ich nútil k podpísaniu záznamov

o škodovej udalosti. Navyše obe svedkyne sa vyjadrovali v tom zmysle, že nie sú si vedomé toho, aby
došlo k vymršteniu kameňa spod kolesa auta, v ktorom sedeli a zároveň na otázku súdu výslovne uviedli,
ženemôžuvylúčiťto,žeskutočnekškodovejudalostidošlotak,akototvrdilžalobca.Poukázalisíceajna
zásterky na kolesách, ale podľa súdu ani táto skutočnosť nepreukazuje, že by museli zabrániť odskoku
kameňa spod kolesa. Za zásadný dôkaz sa považoval záznam o dopravnej nehode potvrdzujúci, že ku
škode došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktorý podpísala aj vodička N. N.. Sama pritom

pri výsluchu uviedla, že bola si vedomá toho, že tým potvrdzuje uznanie priebehu škodovej udalosti
podľa popisu žalobcu. Ďalším dôležitým dôkazom bol záznam o škodovej udalosti spísaný dopravným
policajtom,vktoromsakonštatuje,žejejúčastnícisadohodlinazavinení,inakbyaninešlolenoškodovú
udalosť, ale o dopravnú nehodu, ktorú by musel vyšetriť. Aj tento listinný dôkaz je podpísaný oboma
vodičmi - teda JUDr. X.om a N. N. a dokonca aj matkou vodičky. Tá pritom pri svojom vypočutí na

súde tvrdila, že žiaden záznam nepodpisovala, ale po nahliadnutí do neho pripustila, že môže ísť o
jej podpis na tomto policajnom zázname. Je teda zjavné, že svedkyňa Ing. N. o tejto skutočnosti pred
súdom nevypovedala pravdivo, čo vyvoláva pochybnosť o hodnovernosti celej jej výpovede a to aj z
iných dôvodov. Tvrdila, že bola nahlásiť v poisťovni danú poistnú udalosť za účelom jej likvidácie, ale
že vraj znalec vylúčil, že by ku škode došlo tak, ako to tvrdil žalobca a že aj podľa nej vzhľadom na

tvar praskliny na čelnom skle vozidla žalobcu muselo ísť o staršie prasknutie. Z vyjadrenia poisťovne
ČSOB a.s., u ktorej bolo poistené vozidlo žalovanej, vyplýva pritom niečo iné, a to konkrétne to, že k
odmietnutiu poskytnutia plnenia žalobcovi došlo kvôli nesúhlasnému vyjadreniu žalovanej ako poistenej
a to bolo odobrené aj písomným prehlásením adresovaným poisťovni, ktoré jej bolo doručené dňa
14.02.2018. Navyše táto svedkyňa výpoveďou naznačila, že k poškodeniu čelného skla na vozidle

žalobcu došlo skôr, čo by malo znamenať, že žalobca si len hľadal niekoho na uplatnenie nároku na
náhradu škody a vybral si práve rodinu svedkyne. Uvedené tvrdenie sa považovalo len za účelovú
konštrukciu svedkyne, ktorá vyznieva absolútne nedôveryhodne až absurdne. Nie je možné považovať
tvrdenia svedkýň o spochybňovaní príčiny vzniku škodovej udalosti za hodnoverné, ak na jednej strane
podpíšu v prítomnosti polície listiny, ktoré tento priebeh škodovej udalosti potvrdzujú a neskôr tento

priebeh spochybňujú. Súd preto nemal dôvod neveriť výpovedi žalobcu podporenej listinnými dôkazmi.
Okrem toho, práve vodič motorového vozidla žalobcu musel najlepšie vedieť a vidieť, spod kolesa
ktorého motorového vozidla bol kameň vymrštený a nemal dôvod zastaviť na mieste škodovej udalosti
iné vozidlo než vozidlo škodcu.

14. Na strane druhej je len logické, že cestujúci vo vozidle škodcu to vidieť nemohli.

15. K argumentácii žalovanej ohľadom poznámky policajta v zázname o škodovej udalosti, o ktorej sa
domnieva, že potvrdzuje jej vyjadrenie, táto nie je náležitá. Uvedená poznámka práve opačne potvrdzuje
vznik škodovej udalosti tak, ako to tvrdí žalobca a je v nej jasne uvedené, že odletel kameň do čelného

skla a údaj o tom, že to nezavinila vodička je potrebné vnímať v kontexte s predchádzajúcou časťou
formulára,naktorýnaväzujeatensatýkalsankciezaporušeniedopravnýchpredpisov.Tútočasťpolicajt
prečiarkol, keďže nepochybne vodička N. N. sa nedopustila žiadneho dopravného priestupku a teda
logicky policajt uviedol, že úlet kameňa nezavinila vodička. Tento listinný dôkaz je potrebné vnímať v
celom jeho kontexte a nie vytrhnúť z neho len časť jednej vety. Rozhodujúce je teda to, že z celého

policajného záznamu vyplýva, že účastníci škodovej udalosti L. X. a N. N. sa dohodli na jej zavinení a
že škoda bola spôsobená odleteným kameňom.

16. Pokiaľ ide o tvrdenia oboch strán o tom, čo udalosti predchádzalo, v ktorom jazdnom pruhu jazdili,
tieto sú irelevantné. Rozdielne boli aj ich tvrdenia o tom, či aj iné vozidla jazdili v inkriminovanom čase

pred vozidlom žalobcu. Žalobca tvrdil, že to bolo len vozidlo žalovanej, svedkyne tvrdili niečo iné, ale
opäť v kontexte s vyhodnotením vyššie uvedených listinných dôkazov súd prijal záver, že k škodovej
udalosti na vozidle žalobcu došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Žalobca sám musel vidieť,ktoré vozidlo jazdilo pred ním v čase, keď došlo ku škode a nemal dôvod zastaviť iné vozidlo, než to,
prevádzkou ktorého mu bola spôsobená škoda.

17. Základ nároku bol preto preukázaný a jeho výšku žalovaná nespochybnila. Z tohto dôvodu bolo
preto žalobe o zaplatenie istiny 1.193,36 eur vyhovené. Ide o náhradu škody predstavujúcej preukázané
náklady žalobcu na výmenu čelného skla vo výške 914,06 eur, za znehodnotenú diaľničnú známku v
hodnote 87,30 eur a za jednodňový prenájom vozidla v čase opravy vozidla vo výške 4.908,75 Kč, čo
po zaokrúhlení v prepočte na eur činí 190 eur.

18. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od 22.02.2018, čo súviselo s dátumom uplatnenia likvidácie
tejto poistnej udalosti v poisťovni žalovanej, avšak tento nárok je uplatnený nie voči poisťovni, ale voči
žalovanej ako prevádzkovateľovi motorového vozidla a teda ide o odlišné subjekty. Žalovaná sa do
omeškania s plnením priznaného nároku dostala nasledujúci deň po tom, čo ju žalobca vyzval na toto
plnenie. Išlo o predžalobnú výzvu z 15.01.2020, ktorá bola žalovanej doručená 22.01.2020. Úroky z

omeškania tak boli priznané od nasledujúceho dňa a keďže žalobca si uplatňoval úroky z omeškania aj
za predchádzajúce obdobie, v tejto časti bola žaloba zamietnutá.

19. Až na pojednávaní právny zástupca žalovanej vzniesol námietku premlčania, ktorú však žiadnym
spôsobom bližšie nevysvetlil a nezdôvodnil. Námietka premlčania pritom spadá pod hmotnoprávnu

námietku upravenú v § 152 C.s.p. Podľa tohto ustanovenia hmotnoprávna námietka je právny úkon
strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.

20.Keďženámietkapremlčaniajeprávnymúkonom,musíspĺňaťvšetkyatribútyplatnostiatoajvzmysle
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalovanej námietku premlčania vôbec nezdôvodnil, ide o
absolútne neplatný právny úkon, na ktorý súd nemohol prihliadnuť. Napriek tomu uvedená námietka v
podstatnej časti ani nebola vznesená dôvodne, keďže subjektívna dvojročná premlčacia doba v zmysle

ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a tom kto
za ňu zodpovedá. V tomto prípade sa žalobca dozvedel o výške škody až z príslušných faktúr, ktoré sú
zo dňa 21.02.2018 a žaloba bola podaná dňa 10.02.2020, teda včas.

22. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 C.s.p a § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.

23.Protitomutorozsudku,svýnimkouvýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti,podalavzákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom
rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedla, že záver, podľa ktorého sa účastníci škodovej udalosti dohodli
na zavinení vodičky motorového vozidla, je založený len na podpísaní policajného záznamu uvedeného

naformulári,resp.tlačive.Obesvedkyne,dcéraavnučkažalovanej,zhodnetvrdili,žeL.X.,vodičvozidla
žalobcu ich presviedčal, že celú situáciu má zaznamenanú na kamerovom zázname, a preto sa nechali
v tejto veci ovplyvniť a protokol podpísali. Skutočnosť je taká, že žiadny kamerový záznam tejto situácie
neexistuje a ani jedna zo svedkýň si nebola vedomá, aby došlo k vymršteniu kameňa spod kolesa
vozidla, aj keď vylúčiť túto okolnosť nemôžu. Je nepochybné, že odskočený kamienok vozidla súvisí s

prevádzkou vozidla. Platí však, že poškodený musí vždy preukázať s prevádzkou ktorého konkrétneho
vozidla kamienok súvisí. Ak by aj existovalo vyhlásenie škodcu, že od zadného kolesa jeho vozidla
odletel kameň a rozbil čelné sklo autu idúcemu za ním, takéto vyhlásenie by bolo irelevantné, pretože
škodca nemôže vidieť na svoje zadné kolesá a z jeho strany môže ísť len o domnienku, že by mohlo ísť o
kameň spod kolies jeho vozidla. Rozhodujúce je, aby poškodený predložil zásadný dôkaz, ktorým sa dá

jednoznačne určiť, ktoré auto škodu spôsobilo. Poškodený by mal takýmto spôsobom uniesť dôkazné
bremeno. Aktuálne sa používa najmä záznam z kamery, pretože nič vierohodnejšie zatiaľ neexistuje.
Naviac, na zadných kolesách vozidla žalovanej sa nachádzali zásterky, ktoré zabraňujú odskočeniu
kamienkov spod kolies auta počas jazdy.

24. Udalosť sa stala v strede pracovného týždňa v dopravnej špičke počas dňa. Na vozovke bola hustá
premávka motorových vozidiel, a preto kamienok mohol odskočiť spod kolies hociktorého motorového
vozidla, za ktorým premávalo vozidlo žalobcu, ktoré viedol L. X. ako vodič. N. mohol poškodiť čelné sklo
aj skôr a mohol počuť náraz kamienka, ktorý mu sklo nepoškodil. Preto je diskutabilné tvrdenie žalobcuo tom, že vie, ktoré vozidlo mu svojou prevádzkou škodu spôsobilo. Mohol produkovať aspoň dôkaz o
tom, že predchádzajúci deň mal sklo ešte v poriadku. Ani dôkaz o tomto žalobca nepredložil. Z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena mala byť žaloba v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.

25. Okrem toho škoda podľa žalobcu mala vzniknúť 07.02.2018 a žaloba bola podaná osobne
11.02.2020, teda 4 dni po dvojročnej lehote od vzniku škody. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne
len na námietky dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021 žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla
námietkupremlčania,avšaknajejprekvapenievrozporesust.§100Občianskehozákonníkapriznalsúd
premlčané právo žalobcovi. Súd tvrdí, že vznesená námietka je absolútne neplatným právnym úkonom,
čo je nelogické a na druhej strane tvrdí, že subjektívna dvojročná premlčacia lehota začína plynúť, až
keď sa žalobca dozvedel o výške škody z príslušných faktúr. Uvedené považuje za právne irelevantné.
Znamenalo by to totiž, že poškodený by si mohol posúvať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

lehoty tým, že by si dal urobiť vyčíslenie škody až vtedy, kedy by bo potreboval. Podľa ustálenej súdnej
praxe škoda by vznikla poškodením skla a začala by plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz a to je nasledujúci deň po vzniku škody. Niet potom pochybností o tom, že nárok žalobcu je
premlčaný.

26. Žalobca navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

27. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej
časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

28. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

29. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, dňa 07.02.2018 došlo ku škodovej udalosti, pri
ktorej bolo poškodené čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Ako došlo ku škodovej udalosti, podrobne
uviedol pri svojom výsluchu vodič a konateľ žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021.

30. Výsluch strany ako dôkazný prostriedok je právne upravený v ust. § 195 C.s.p. Podľa ust. § 195 ods.
1 C.s.p., na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli
najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

31. Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp.

preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že
ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami, či inými dôkaznými prostriedkami). Táto právna
úprava vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu.
Skutočnosť, že výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať
inak, predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k

objasneniu skutkového stavu veci.

32. V prejednávanej veci bol to práve konateľ žalobcu JUDr. L. X., ktorý ako jediný mohol popísať
škodovú udalosť zo dňa 07.02.2018, pri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla
žalobcu vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla žalovanej riadeného jej vnučkou N. N..

V tejto súvislosti je potrebné len dodať, že vodička N. N. a jej matka Ing. O. N. ako spolucestujúca,
nemohli mať vedomosť o tom, že spod kolies motorového vozidla žalovanej došlo k úletu kameňa do
čelného skla motorového vozidla žalobcu. Tvrdenia žalovanej o tom, že k poškodeniu čelného skla
mohlo dôjsť už skôr, alebo v súvislosti s prevádzkou iného motorového vozidla, sú ničím nepodloženými
domnienkami tejto strany sporu. V konaní vypočuté svedkyne N. N. a Ing. O. N. tieto tvrdenia nepotvrdili

a ani nevyvrátili, nakoľko si neboli vedomé toho, aby došlo k vymršteniu kameňa spod kolies motorového
vozidla žalovanej, aj keď túto okolnosť vylúčiť nemohli.33. Ďalšou okolnosťou podporujúcou tvrdenia žalobcu o priebehu škodovej udalosti je i správanie
samotnej vodičky N. N.. Táto spolu s konateľom žalobcu podpísala záznam o dopravnej nehode, z
ktorého vyplynulo, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou motorového vozidla žalovanej. Ku škodovej

udalosti bol tiež privolaný príslušník diaľničného oddelenia Krajského dopravného inšpektorátu Košice.
Podľa záznamu o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 07.02.2018 sa účastníci škodovej
udalosti dohodli na jej zavinení, pričom tento záznam podpísal nielen konateľ žalobcu a vodička N. N.,
ale aj Ing. O. N. ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle žalovanej.

34. S prihliadnutím na vyššie uvedené ani odvolací súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdení
žalobcu vo vzťahu k priebehu škodovej udalosti.

35. Podľa ust. § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom sa starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

36. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

37. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

38. V prejednávanej veci žalobca dostatočným spôsobom preukázal dôvodnosť ním uplatneného nároku
na náhradu škody podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovanej.

39. Neodôvodnenou je i námietka premlčania uplatnená žalovanou.

40. Podľa ust. § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo
na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

41. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto
dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte

plynie druhá premlčacia doba.

42.Subjektívnapremlčaciadobajedvojročnáanazačatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnu
stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode (teda nie o protiprávnom úkone, či o škodnejudalosti), ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno
objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody
uplatniť aj na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí

zhodovať s okamihom škodovej udalosti, či s protiprávnym konaním. Poškodený musí mať taktiež
vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte. Pri posudzovaní
otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej
skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nich) a
len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba.

43. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 11. novembra 2010 vydaného vo
veci I. ÚS 331/09 zdôraznil, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode a
nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí neoddeliteľný
celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode.

44. Vedomosť o škode je subjektívna kategória, ktorá však vychádza z objektívneho stavu. V súvislosti
s poškodeným motorovým vozidlom žalobcu musí byť natoľko ustálená (nemenná), aby bolo možné
hovoriť o vedomosti o škode tak, aby mohla začať plynúť dvojročná premlčacia doba, čo bolo až po
oboznámení sa žalobcu s príslušnými daňovými dokladmi zo dňa 21.02.2018.

45. Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 10.02.2020, k premlčaniu dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby počítanej od 21.02.2018 dôjsť nemohlo.

46. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok, s

výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako vecne správny potvrdil.

47.Zároveňvodvolacomkonaníúspešnémužalobcovibolapriznanáináhradatrovodvolaciehokonania
v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

48. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).