Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. júl 2022

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22C/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321202787
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2022:2321202787.5

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: ROVAMI s.r.o., so sídlom Abrahámska 1345, Sládkovičovo,
IČO: 44 964 382, zastúpený: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti
žalovanému: G.. Y. X., A.. XX.XX.XXXX, C. J. XXX, X., zastúpený: JUDr. Gabriel Laktiš, advokát, so
sídlom Mariánska ul. 8, Nitra, o ochranu dobrej povesti, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.07.2021, domáhal ochrany dobrej povesti
žalobcu.

2. Žalobca podaním, súdu doručeným dňa 14.04.2022, v znení jeho doplnenia zo dňa 16.05.2022,
zobral žalobu v celom rozsahu späť a konanie žiadal zastaviť z dôvodu, že žalobca síce zotrváva
na svojom právnom názore o danosti nároku žalobcu, avšak medzi žalobcom a žalovaným došlo k
mimosúdnemu urovnaniu sporu. Keďže žalobca je toho názoru, že priznanie náhrady trov konania
protistrane z titulu formálneho posúdenia zavinenia podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

by nebolo v súlade s dobrými mravmi navrhol, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo
sporových strán. Žalovaný podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené 24.05.2022 vyjadril súhlas
so späťvzatím žaloby a navrhol konanie zastaviť. Žalovaný v podaní uviedol, že skutočnosť, že žalobca
zotrváva na svojom právnom názore nie je právne relevantným dôvodom na zbavenie povinnosti
žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný sa tiež ohradil voči tvrdeniam žalobcu, že
došlo k mimosúdnemu urovnaniu sporu, keďže podľa tvrdení žalovaného k žiadnemu mimosúdnemu

urovnaniu v žiadnej písomnej alebo inej právne relevantnej forme nedošlo. Žalovaný je tak toho názoru,
že k späťvzatiu žaloby došlo bez uvedenia dôvodu, resp. bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, čím žalobca zavinil zastavenie konania a preto žalovaný žiada, aby súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), žalobca môže vziať

žalobu späť.

4. Podľa ust. § 145 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP, na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie.6. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. Vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu, ako aj skutočnosť, že žalovaný so
späťvzatím žaloby a zastavením konania vyjadril súhlas, súd konanie v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami zastavil.

8. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

9.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

10. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva (viď. napríklad NS SR sp.zn. 3 Cdo
257/2009 zo dňa 14.03.2011), že okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia
a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje

sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena
(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť
tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V predmetnom konaní,
keďže späťvzatie žaloby je procesným úkonom, ktorý sa týka veci samej, je žalobca zaťažený
bremenom tvrdenia ohľadom dôvodu zastavenia konania, keďže podľa dôvodu zastavenia je možné

určiť, ktorá strana zastavenie konania zavinila, resp. určiť, či v predmetnej veci existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo
strán. Žalobca späťvzatie žaloby odôvodnil mimosúdnym urovnaním sporu. Žalovaný existenciu dohody
o mimosúdnom urovnaní spochybnil a uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným k mimosúdnemu
urovnaniu v písomnej ani inej právne relevantnej forme nedošlo. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku tak súd považoval skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody medzi stranami za
spornú. V zmysle negatívne dôkaznej teórie nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby preukázal
reálnu neexistenciu právnej skutočnosti. Ak teda žalobca tvrdí, že zastáva názor o danosti svojho
nároku, avšak vo veci došlo medzi stranami k mimosúdnemu urovnaniu, žalobcu zaťažuje dôkazné
bremeno preukázania existencie takéhoto urovnania, ako skutočnosti, ktorú považuje za dôvod hodný

osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Žalobca však nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody.

12. O trovách konania preto súd rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, keďže konanie bolo
zastavené vzhľadom na správanie žalobcu, ktorý s podanou žalobou disponuje, žalobu vzal späť a týmto

späťvzatím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, v dôsledku čoho žalovanému vznikol
nároknanáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonaniaasúdnevzhliadoldôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,
na základe ktorých by bolo dôvodné žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznať. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) a m) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v
ktoréhoneprospechbolorozhodnutievydané.(§359CSP).Odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).