Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 21. august 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/15/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120367066
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:6120367066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov:

JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v právnej veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a. s.,
IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpenému advokátom: JUDr. Ondrej Tóth, so sídlom Dunajské
nábrežie 14, Komárno, o zaplatenie 1.575,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35Csp/172/2020-96 zo dňa 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 1.575,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.575,77 eur
od 08.03.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a výrokom II. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 52 ods. 1, § 415, § 420 ods. 1 a 3, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 193 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), § 14 ods. 2 písm. a/, § 61 ods. 4 písm. a/, § 62 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2001
Z.z. o ochrane pred požiarmi, § 64 ods. 6 písm. a/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa si žalobou uplatnila nárok na náhradu škody v
súvislosti so škodovou udalosťou - požiarom plynovej prípojky DN-32, ku ktorej došlo dňa 18.02.2019
na odbernom mieste B. E. č. d. XX, a to v rozsahu skutočnej škody vo výške 1.575,77 eur. K námietke
žalovaného,ktorýmalzato,ževprejednávanejveciideospotrebiteľskýspor,súdprvejinštancieuviedol,
že žalovaného ako odberateľa plynu možno podľa zákona o energetike považovať za spotrebiteľa pri
dodávke plynu, na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa

všaknetýkadodávkyplynu(žalobkyňaniejedodávateľomplynu,niejespornánapr.správnosťfakturácie
dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvného práva, ale o ide o nárok zo zodpovednosti za
škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalobkyňa si pri zásahu pri škodovej udalosti neplnila
povinnosti na základe zmluvného vzťahu so žalovaným, ale na základe príslušných ustanovení zákonao energetike (§ 64 ods. 6). Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu, a to a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b) vznik škody ako

majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou
škodou, d) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa v súvislosti so škodovou udalosťou dňa 18.02.2019 dopustil

protiprávneho konania, za ktoré bol v priestupkovom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve
HasičskéhoazáchrannéhozboruvGalantepodč.DOP20219015(ORHZ-GA2-227-004/2019),uznaný
za vinného z porušenia predpisov o ochrane pred požiarmi uvedených v § 14 ods. 2 písm. a) zák. č.
314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi a v zmysle § 61 ods. 4 písm. a) v spojení s § 62 tohto zákona mu
bola za priestupok na úseku ochrany pred požiarmi v blokovom konaní uložená pokuta. V zmysle § 193
CSP je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho

spáchal. Súd preto nie je oprávnený opätovne skúmať otázku protiprávneho konania, ktorého sa dopustil
žalovaný a otázku jeho zavinenia, keďže tieto boli konštatované v priestupkovom konaní, v ktorom bola
ako príčina požiaru zistená nedbalosť a neopatrnosť pri fajčení - odhodenie neuhaseného nedopalku
z cigarety. Vzhľadom na viazanosť súdu rozhodnutím príslušného orgánu o priestupku a o tom, kto ho
spáchal, tak súd nemohol prihliadať na argumentáciu žalovaného, ktorý dodatočne spochybňoval, že

škodu spôsobil svojím neadekvátnym konaním a spochybňoval svoje zavinenie na vzniku požiaru.

Žalobkyňa v konaní tvrdila, že v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním jej vznikla škoda a svoje
tvrdenie doložila fotodokumentáciou a záznamami o škodovej udalosti a o mimoriadnej udalosti, ktorých

obsah svojím podpisom potvrdil v čase riešenia udalosti aj žalovaný. Na ich základe mal súd za
preukázané, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo k poškodeniu plynovej prípojky DN-32,
ktoré si vyžiadalo odstavenie verejného plynovodu, realizáciu výkopových prác a opravu poškodenej
prípojky.Pripožiarizároveňdošlokúnikuplynuzplynovodu.Žalobkyňarozsahvzniknutejškodyriadnea
položkovito vyčíslila a zdokladovala a rovnako preukázala, že žalovaného vyzvala na jej zaplatenie pred

podaním žaloby na súd, a to faktúrou č. 9000317805 splatnou 07.03.2019, znejúcou na sumu 1.575,77
eur. Žalovaný vo vzťahu k príčinnej súvislosti a rozsahu škody v odpore uviedol, že sa nejednalo len
o nepatrné poškodenie plynovej prípojky, nakoľko podľa viacerých ohníkov v okolí hlavného ohňa je
evidentné, že neprišlo k jednorazovému poškodeniu materiálu, ale poškodeniu vo väčšom rozsahu, buď
vplyvomnáhody,vyššejmoci,poškodenímužnaverejnomplynovodealeboajzavinenýmkonaníminých

osôb pri neodbornom zakopaní elektrických rozvodov vedľa jeho plynovej prípojky. Žalovaný však tieto
svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nedoložil (sám dokonca uviedol, že to nie je nikde zaznamenané)
a na ich preukázanie nenavrhol žiadne dokazovanie. Žalovaný ani žiadnym relevantným spôsobom
nerozporoval listinné dôkazy predložené žalobkyňou preukazujúce výšku škody. Na druhej strane
žalobkyňa v konaní produkovala dôkazy identifikujúce subjekt zodpovedný za škodu, spôsob, akým ku

škodovej udalosti došlo, ako aj rozsah škody a opatrenia potrebné na jej odstránenie, ktoré boli opatrené
podpisom žalovaného (záznam o škodovej udalosti, o mimoriadnej udalosti). Pokiaľ chcel žalovaný
hodnovernosť či relevantnosť týchto dôkazov vyvrátiť, bol povinný v rámci svojej procesnej obrany
navrhnúť dôkazy. Žalovaný tak však neurobil, v dôsledku čoho dospel súd k záveru, že žalobkyňa riadne
preukázala, že v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku

škody v uplatnenej výške 1.575,77 eur. Súd zároveň žalobkyni priznal nárok na úroky z omeškania,
keďže žalovaný neuhradil peňažnú pohľadávku na náhradu škody, na plnenie ktorej ho žalobkyňa
vyzvala faktúrou splatnou 07.03.2019. Nakoľko nasledujúcim dňom, t.j. 08.03.2019 sa žalovaný dostal
do omeškania, žalobkyni patrí nárok na úroky z omeškania v zákonnej sadzbe 5% ročne z dlžnej sumy
od 08.03.2019 až do zaplatenia.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyňa má právo na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie svojich
práv voči žalovanému s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto

rozhodnutia.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol. Odvolanie odôvodnil tým, že

súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v nevyhnutne potrebnom rozsahu a nevykonal dokazovanie
správnym smerom, preto z nedostatočne vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery
a napokon v danej veci nesprávne rozhodol po právnej stránke. Takýmto nesprávnym procesným
postupom a tým, že súd prvej inštancie nevykonal ním ako žalovaným v odpore uvedené dôkazy, mu
znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Súd prvej inštancie pochybil najmä tým, že mu odoprel jeho ústavou garantované
právo, pretože rozhodol arbitrárne bez jeho osobnej účasti na súdnom pojednávaní konanom dňa
20.10.2021. Súd prvej inštancie mu neposkytol možnosť, aby sa na súdnom pojednávaní mohol vyjadriť
k danej právnej veci a nemal takto umožnené brániť sa a osobne predniesť ním získané dôkazy, ktoré
by vyvrátili zavádzajúce tvrdenia žalobkyne. Má za to, že takýmto mimoriadne vážnym pochybením
v danom procesnom postupe súdu prvej inštancie došlo k porušeniu článku 48 Ústavy SR, pretože

podľa ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v
jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Touto svojou pasivitou
a nekonaním súd prvej inštancie hrubo porušil jeho základné ústavné práva na spravodlivý proces.
Napriek okolnosti, že daná vec súdom prvej inštancie bola údajne prejednaná a jediné pojednávanie dňa
20.10.2021 bolo konané bez jeho účasti, naďalej v celom rozsahu zotrváva na svojich argumentoch a

relevantných tvrdeniach uvedených v jeho odpore proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom
konaní. Žalovaný poukázal na zneužitie jeho zlého psychického stavu v čase pretrvávajúceho šoku v
súvislosti s požiarom, kedy bol členmi Okresného riaditeľstva Hasičského a policajného zboru doslova
prinútený podpísať Záznam o škodovej udalosti. Záznam o škodovej udalosti a Záznam o mimoriadnej
udalosti dňa 18.02.2019 podpísal v silnom citovom rozrušení a obsahu textu týchto úradných záznamov

nerozumel a tieto bol prinútený podpísať bez okuliarov, ktoré k čítaniu potrebuje. Žalobkyňou súdu
predložené záznamy vôbec nevyjadrujú a neobsahujú jeho skutočnú slobodnú a vážnu vôľu, tieto
dokumenty podpísal v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. K spornému požiaru došlo bez jeho
osobného pričinenia a zavinenia. K požiaru mohlo dôjsť v dôsledku poškodenia verejného plynovodu
zavineným konaním iných osôb pri neodbornom zakopaní elektrických rozvodov vedľa predmetnej

plynovej prípojky. V spornom zázname o škodovej udalosti je uvedený nepravdivý údaj o spôsobení
škodovej udalosti vypaľovaním suchého porastu, pretože v čase vzniku požiaru v mieste a na okolí
požiaru nikto nezaložil oheň a nevypaľoval suchý porast. V ďalšom zázname je uvedený opakovane
nepravdivý údaj, že príčinou požiaru bolo nedbanlivostné konanie pri fajčení a odhodenie neuhaseného
nedopalku od cigarety. Žalovaný odmietol tieto tvrdenia ako klamlivé a sfalšované. Poukázal na

mimoriadne spochybniteľnú dôkaznú situáciu vyplývajúcu zo zjavne jednostranného postupu súdu prvej
inštancie.Príčinouneúplnýchskutkovýchzisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalavôbec
nevyhodnotil dôkazy na strane žalovaného, ktorými by boli preukázané právne významné skutočnosti
podporujúce dôkaznú situáciu v prospech žalovaného. Postupom súdu prvej inštancie tak došlo k
hrubému porušeniu jeho základného ústavného práva nielen na spravodlivé súdne konanie, ale došlo

aj k porušeniu jeho práva na rovnosť účastníkov v konaní a na súdnu ochranu, pretože v danom konaní
sa jedná o spotrebiteľský spor. Súd prvej inštancie neodôvodniteľne jednostranne obhajuje postavenie
a záujmy výlučne samotnej žalobkyne.

Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil. Žalobkyňa označila všetky žalovaným uvedené tvrdenia ako nepravdivé a zavádzajúce
s tým, že žalovaný k ním prezentovaným tvrdeniam nepredložil žiadne dôkazy. S poukazom na §
193 CSP uviedla, že v prvostupňovom konaní preukázala, že došlo k škodovej udalosti na odbernom
mieste žalovaného. Následne hasičský záchranársky zbor šetrením ustálil, že k škodovej udalosti

prišlo v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného. Na základe uvedených skutočností žalobkyňa
vyčíslila žalovanému sumu za odstránenie škody. Žalovaný uvedenú faktúru za spôsobenú škodu do
dnešnéhodňaneuhradil,napriektomu,žefaktúrajepodobesplatnostiažalobkyňavyzývalažalovaného
na jej uhradenie. K námietke žalovaného ohľadom rozhodnutia súdu bez jeho účasti na pojednávaní
žalobkyňa uviedla, že prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené dňa 21.06.2021, na ktoré sa dostavil

aj žalovaný A. B.. Pojednávanie bolo odročené s vytýčením nového termínu na deň 20.10.2021 s
poučením, že prítomní berú termín pojednávania na vedomie, ako sa uvádza v samotnej zápisnici
o pojednávaní zo dňa 21.06.2021. Tvrdenie žalovaného, že daná vec bola súdom prvej inštancie
prejednaná len 20.10.2021, na ktorom sa nemal možnosť zúčastniť, je preto nepravdivé. Z toho dôvoduje bezpredmetné tvrdenie, že rozhodnutie prvostupňového súdu je arbitrárne a došlo k porušeniu článku
48 Ústavy SR. Žalovaný do dnešného dňa nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť jeho
tvrdenia, že k spornému požiaru došlo bez jeho osobného pričinenia a zavinenia. Tvrdenie žalovaného

je účelové, nepravdivé a nemá oporu v žiadnych právnych predpisoch. Žalovaný v zápise o škodovej
udalosti uviedol, že k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku vypaľovania trávy. Hasičský
záchranný zbor vykonal šetrenie, kde bolo zistené, že k požiaru, ktorý viedol k poškodeniu plynovej
prípojky prišlo v dôsledku nedbanlivostného konania žalovaného. Následne bola pracovníkmi žalobkyne
vykonaná oprava plynovej prípojky, na základe čoho žalobkyňa vystavila žalovanému faktúru. Žalobkyňa

zaslala žalovanému faktúru spolu so záznamom o vykonaní prác a vyčíslení nákladov odstránenia
škodovej udalosti. Žalobkyňa poukázala na § 415 Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 3516/2007, § 14 ods. 2, § 61 ods. 4 písm. a) a f), § 62 ods. 1 a 2 zákona
č. 314/2001 Zb. o požiarnej ochrane. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný bol pri škodovej udalosti riadne
poučený a informovaný o všetkých dopadoch a následkoch, ktoré preňho podpísaním záznamu plynú.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že uvedený plynovod a plynová prípojka boli pred vznikom škodovej udalosti

funkčné a nepoškodené. Žalobkyňa štandardne pri vzniku takejto mimoriadnej udalosti odstaví verejný
plynovod, nakoľko prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný dodržiavať povinnosti upravené v zákone
č. 251/2012 Z.z.. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný nie je v postavení spotrebiteľa. Spotrebiteľský
vzťah je daný medzi koncovým odberateľom plynu a dodávateľom plynu. Pokiaľ však ide o distribútora
plynu a konečného odberateľa plynu, tu spotrebiteľský vzťah neexistuje. Žalobkyňa nemala nikdy

uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so žalovaným. Je potrebné rozlišovať medzi distribútorom
a dodávateľom, resp. dodávateľmi plynu. Spoločnosť SPP - distribúcia, a.s. je prevádzkovateľom
distribučnej siete. Zmluvy o dodávke plynu neuzatvárala a ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu
uzavierajú len dodávatelia, ktorých je po liberalizácii trhu od 01.07.2007 na trhu viacero. Je rozdiel
medzi dodávkou plynu a distribúciou plynu. Dodávku plynu zabezpečujú pre koncového odberateľa

rôzne licencované subjekty, ktoré si koncový odberateľ vyberá podľa svojho uváženia a nemožno ich
stotožňovať s distribútorom. Distribúciu plynu zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, ktorým je
spoločnosť SPP - distribúcia, a.s.. Z uvedeného jasne vyplýva, že nie je možné zamieňať žalobkyňu,
resp. distribútora zemného plynu, a dodávateľov zemného plynu. Vzhľadom na absenciu zmluvného
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je zrejmé, že sa nemôže jednať o spotrebiteľský spor. Uvedené

vyplýva priamo z definície spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa uviedla, že v konaní preukázala, že žalovaný nedbanlivým
konaním zavinil mimoriadnu udalosť, že zavinením mimoriadnej udalosti spôsobil škodu žalobkyni a
že žalovaný nie je spotrebiteľ a nedošlo k porušeniu ústavných práv žalovaného. Žalobkyňa má za
to, že vyjadrenia žalovaného neobsahujú relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť

nárok uplatnený v tomto konaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nevyvrátil tvrdenia žalobkyne a doposiaľ
nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení. Naopak žalobkyňa mnohými
dôkazmi nielen vyvrátila tvrdenia žalovaného, ale aj preukázala, že mnohé tvrdenia žalovaného sú
vyslovene nepravdivé.

Žalovaný v podaní zo dňa 14.02.2022 zotrval na ním podanom odvolaní. Uviedol, že pojednávanie
konané dňa 20.10.2021 bolo uskutočnené súdom prvej inštancie bez jeho osobnej účasti a týmto
postupom mu súd neumožnil predniesť novonadobudnuté dôkazy, ktorými by bol vyvrátil klamlivé
tvrdenia a protirečivé listinné dôkazy prezentované samotnou žalobkyňou. Žalovaný má za to, že

ak by aj škodu skutočne spôsobil svojim nedbanlivostným konaním v inkriminovaný deň 18.02.2019
v bezprostrednej blízkosti plynovej prípojky, tak v záznamoch Hasičského a záchranného zboru a
žalobkyne by boli uvedené rovnaké dôvody vzniku požiaru. V Zázname o škodovej udalosti zo dňa
18.02.2019 zamestnanec žalobkyne v popise, akým spôsobom ku škodovej udalosti prišlo, ťažko
čitateľným písmom uvádza nasledovné: „Vypalovanie suché porastu chytilo plynové skrinky prípojka

podchráničke.“. Oproti vyššie citovanému Záznamu o škodovej udalosti, v Zázname o mimoriadnej
udalosti taktiež zo dňa 18.02.2019, pravdepodobne ten istý zamestnanec žalobkyne už neuviedol
za príčinu, resp. spôsob, akým malo dôjsť ku škodovej udalosti „vypalovanie suchého porastu...“. V
Zázname o mimoriadnej udalosti nie je žiadnym spôsobom uvedená príčina mimoriadnej udalosti a
tento záznam neobsahuje ani vlastnoručný podpis žalovaného. Žalovaný odmieta účelové tvrdenie,

že pri písaní záznamu o škodovej udalosti bol zamestnancami žalobkyne štandardným spôsobom
a riadne poučený. Záznam škodovej udalosti v šoku a pod nátlakom síce podpísal, avšak záznam
o mimoriadnej udalosti nepodpísal. Záznamy vyhotovené zamestnancami žalobkyne nemajú žiadnu
výpovednú hodnotu a preto ako listinné dôkazy v danom sporovom konaní sú nepoužiteľné. Žalovanýmá za to, že žalobkyňa, resp. jej zamestnanec mimoriadne hrubým spôsobom zneužil jeho indispozíciu
po psychickej stránke v čase škodovej udalosti a pri nútenom podpisovaní záznamu o škodovej udalosti,
pričom vzhľadom na nedostatočné ovládanie slovenského jazyka žalovaný ani nemohol porozumieť

obsahu záznamu spísaného dňa 18.02.2019 a následkom, ktoré preňho podpísaním záznamu plynú.
Príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal všetky na danú
vec sa vzťahujúce neodkladné dôkazy, ktorými by boli preukázané právne významné skutočnosti.

Žalobkyňa v podaní zo dňa 24.02.2022 uviedla, že vyjadrenia žalovaného neobsahujú relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní. Žalobkyňa
má za to, že dostatočne preukázala oprávnenosť svojho nároku a zotrvala na právnych tvrdeniach a
skutkových zisteniach uvedených v žalobe.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 25.08.2020 domáhala uloženia povinnosti žalovanému
zaplatiť jej sumu 1.575,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.575,77 eur
od 08.03.2019 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu preberá skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý dospel k
správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre meritórne rozhodnutie,
pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentmi oboch strán sporu a pretože odvolací súd v celom
rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne zákonné
ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP

odvolací súd odkazuje na písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúci procesný postup súdu prvej inštancie
z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu námietok odvolateľa uvedených v odvolaní a

dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť,
pretožerozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujezavecnesprávne.Nazákladeskutočnostíuvedených
v odvolaní nemožno urobiť záver o nesprávnom vyhodnotení zisteného skutkového stavu a nesprávnom
právnom posúdení veci, keďže súd prvej inštancie daný spor ohľadom žalobou uplatneného nároku

správne právne posúdil, použil pritom relevantné právne normy, ktoré aj správne interpretoval a aplikoval
na zistený skutkový stav a z preukázaných skutkových okolností vyvodil zodpovedajúce právne závery
o právach a povinnostiach sporových strán.Žalovanývpodanomodvolanínamietalporušenieprávanaspravodlivýprocestým,žepodľajehonázoru
súd prvej inštancie rozhodol arbitrárne bez jeho osobnej účasti na súdnom pojednávaní konanom dňa

20.10.2021, čím mu znemožnil sa účinne procesne brániť a tiež nevykonal ním navrhované dôkazy.
Žalovaný ďalej namietal skutkové zistenia súdu prvej inštancie v tom smere, že k spornému požiaru
došlo bez jeho osobného pričinenia a zavinenia, keď k požiaru mohlo dôjsť v dôsledku poškodenia
verejného plynovodu zavineným konaním iných osôb s tým, že Záznam o škodovej udalosti podpísal v
silnom citovom rozrušení, obsahu textu nerozumel, tento bol prinútený podpísať bez okuliarov v tiesni a

za nápadne nevýhodných podmienok. Tiež mal za to, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň
21.06.2021, na ktoré boli strany sporu riadne predvolané. Žalovaný sa dňa 21.06.2021 na pojednávanie
dostavil osobne s tým, že požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že na svoje zastupovanie

splnomocnil advokátku JUDr. Hečovú zo Šale, ktorá sa však na pojednávanie nedostavila a nedarilo sa
mu s ňou skontaktovať. S prihliadnutím na žiadosť žalovaného súd pojednávanie odročil na 20.10.2021,
čo vzali prítomné strany sporu na vedomie s tým, že sa zriekajú písomného predvolania. Plná moc
udelená žalovaným uvedenej advokátke do spisu doložená nebola. Na pojednávanie dňa 20.10.2021,
na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, sa žalovaný nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil,

preto súd prvej inštancie v súlade s § 180 CSP pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovanému boli
písomnosti v konaní riadne doručované, vo veci sa vyjadril v podaní zo dňa 18.09.2020 (t. j. v odpore
proti platobnému rozkazu), z ktorého obsahu nevyplýva návrh na vykonanie iných dôkazov, ako tých,
ktoré boli na pojednávaní dňa 20.10.2021 vykonané. Z uvedeného možno vyvodiť, že postup súdu prvej
inštancie, ktorý rozsudok vo veci vyhlásil na pojednávaní, na ktoré sa žalovaný bez ospravedlnenia

nedostavil, nezakladal porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že predmetný spor treba považovať za spotrebiteľský, odvolací súd sa
(zhodne so závermi súdu prvej inštancie) s týmto jeho názorom nestotožňuje. Odberateľa plynu

možno považovať za spotrebiteľa pri dodávke plynu, na základe uzavretej zmluvy o dodávke plynu.
Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa však netýka dodávky plynu (žalobkyňa nie je dodávateľom
plynu, nie je sporná napr. správnosť fakturácie dodaného plynu), uplatnený nárok nevyplýva zo
zmluvného práva, ale ide o nárok na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi
žalobkyňou a žalovaným spotrebiteľský vzťah neexistuje, pretože nie je naplnený základný predpoklad

spotrebiteľského vzťahu a to existencia spotrebiteľskej zmluvy.

Žalobkyňa žalobu v prejednávanej veci odôvodnila tým, že na odbernom mieste B. E. č. XX došlo
dňa 18.02.2019 ku škodovej udalosti, pri ktorej bola poškodená plynová prípojka DN-32. Následne

bola pracovníkmi žalobkyne vykonaná oprava plynovej prípojky, na základe čoho žalobkyňa vystavila
žalovanému faktúru č. 9000317805 z 21.02.2019, splatnú 07.03.2019 na sumu 1.575,77 eur, ktorú
sumu žalovaný neuhradil. Žalovaný v Zázname o škodovej udalosti uviedol, že k poškodeniu plynovej
prípojky prišlo v dôsledku vypaľovania suchého porastu. Následne Hasičský záchranný zbor vykonal
šetrenie, kde bolo zistené, že k požiaru, ktorý viedol k poškodeniu plynovej prípojky prišlo v dôsledku

nedbanlivostného konania žalovaného.

Odvolací súd dospel k záveru, že základ nároku žalobkyne na náhradu škody podľa ustanovenia §
420 Občianskeho zákonníka je doložený listinným dôkazom preukazujúcim uloženie blokovej pokuty

žalovanému. Uvedené možno vyvodiť z oznámenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného
zboru zo 04.03.2019 vo veci č. ORHZ-GA2-227-004/2019 - Požiar plynovej prípojky a suchého porastu v
záhrade č. XX v obci B. E., v ktorom je uvedené, že dňa 18.02.2019 o 16.22 hod. bol ohlásený predmetný
požiar, ktorý je vedený v evidencii pod číslom DOP 202 19 015, ako príčina vzniku požiaru je uvedená
nedbalosť a nepatrnosť pri fajčení - odhodenie neuhaseného nedopalku z cigarety, pričom zo strany

majiteľa došlo k porušeniu predpisov o ochrane pred požiarmi uvedených v § 14 ods. 2 písm. a) zák.
č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov s tým, že majiteľ bol na mieste
udalosti vyriešený uložením blokovej pokuty. Žalovaný síce uvedené skutkové zistenia rozporoval, na
preukázanie svojich tvrdení však žiadne dôkazy neprodukoval.Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne poukázal na ust. § 193 tretej vety CSP, v zmysle ktorého je

súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Súd v civilnom konaní je viazaný okrem iného
rozhodnutím príslušným orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt
postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal; viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, nie

na odôvodnenie rozhodnutia. Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy
jeho právnu a skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu (priestupku,
správneho deliktu) konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol
spáchaný trestný čin (priestupok, správny delikt) a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky
skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Skutkové tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní spočívali v jeho výhradách k otázke zavinenia,

ktorú však súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť, nakoľko táto bola vyriešená v priestupkovom
konaní, pričom súd je v súlade s § 193 CSP viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný priestupok postihnuteľný podľa osobitného predpisu, ktorým je v prejednávanej veci zákon č.
314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi (v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ predmetného zákona fyzická
osobanesmiefajčiťalebopoužívaťotvorenýplameňnamiestachsozvýšenýmnebezpečenstvomvzniku

požiaru, v zmysle § 62 okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru je oprávnené ukladať a
vyberať pokuty v blokovom konaní za priestupky na úseku ochrany pred požiarmi).

Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym
poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný
v rámci kontradiktórneho procesu neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, a naopak žalobkyňa
v konaní preukázala naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla

v súvislosti s posudzovanou škodovou udalosťou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, keď žalovaný v odvolaní výšku
uplatneného nároku nesporoval, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku vo veci samej ako

i v závislom výroku o náhrade trov konania) podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol jej nárok na
náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a

§ 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).