Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Peter Garaj

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 13C/206/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4406215166
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2008:4406215166.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci navrhovateľky: I. G.

T., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. Z., J. X,. zast. JUDr. M. Z., advokát, Š., H. X,. proti odporcom: I.) K. S.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom J. X a II.) H. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom N. Z., J. X,. obaja zast. JUDr. V. S.,
advokát, N. Z., M.R. Š. XX,. o návrhu na určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu odporcov o
určenie, že podmienky nadobudnutia ich vlastníctva vydržaním boli splnené, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Vzájomný návrh odporcov v I. a II. rade súd z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne sa navrhovatelia v I. a II. rade sa svojím návrhom voči odporcom v I. a II. rade domáhali
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území N. Z.,
zapísaných na LV č. 723 ako parc. č. 7864/1 - zastavaná plocha o výmere 545 m2 - dom č. súp. 4438
a parc. č. 7864/2 - zastavaná plocha o výmere 32 m2 a to z dôvodu, že pôvodná kúpny zmluva, ktorou
bolo prevedené vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na A. a Ľ. S., bola súdom právoplatne určená
za neplatnú a pretože teda ňou vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na nich neprešlo, nemohli ho ani

previesť ďalej a preto stále sú vlastníkmi týchto nehnuteľností navrhovatelia, pričom otázku neplatnosti
právnych úkonov nasledujúcich po kúpnej zmluve, ktorou oni previedli nehnuteľnosti na S., žiadali riešiť
ako otázku predbežnú. Po smrti navrhovateľa v I. rade súd konal do času skončenia dedičského konania
po ňom s jeho synom Š. T., ktorý ako dedič podľa oznámenia notárky prichádzal do úvahy spolu s
navrhovateľkou v II. rade. Po skončení dedičského konania po J. T., po ktorom sa jedinou dedičkou
stala navrhovateľka, sa táto domáhala rozhodnutia s rovnakým petitom ( t.j. určenia, že bezpodielovými
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností sú zomrelý J. T. a G. T. ), pričom svoj návrh zdôvodnila tak, že

je potrebné, aby súd rozhodol o pôvodnom stave a pokiaľ tomuto návrhu bude vyhovené, v rámci
dedičského konania bude vecou notára ako rozhodne.

Odporcovia v I. a II. rade s návrhom nesúhlasili a uviedli, že pri nadobúdaní vlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam boli dobromyseľní, neplatnosť zmlúv, ktoré predchádzali nadobudnutiu vlastníctva
v ich prospech, nespôsobili a domáhali sa tiež vzájomným návrhom určenia, že splnili podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam vydržaním a tvrdili, že ako oprávnení

držiteľom im § 3 OZ a aj európska judikatúra priznáva ochranu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených súdnych spisov, dokladov a správ a zistil
tento skutkový a právny stav:Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.5.1996 medzi pôvodnými navrhovateľmi v I. a II. rade ako
predávajúcimi a A. S. a Ľ. S. ako kupujúcimi, vkladovanej dňa 16.8.1996 pod V 2192/96 súd zistil, že

ňou prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania na A. a Ľ. S..

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.12.1996 medzi A. S. a Ľ. S. ako predávajúcimi a Ing. M. T. ako
kupujúcim, vkladovanej pod V 3580/96 dňa 13.12.1996 súd zistil, že ňou prešlo vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania na Ing. M. T..

Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5.3.1998 medzi predávajúcim Ing. M. T. a odporcami v I. a II. rade ako
kupujúcimi, ktorá bola vkladovaná dňa 26.3.1998 pod V 899/98 súd zistil, že ňou odporcovia za kúpnu
cenu 829.300,-Sk nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v kat. území N. Z., zapísané na LV č. 723 ako parc. č. 7864/1 - zastavaná plocha o výmere 545 m2 -
dom č. súp. 4438 a parc. č. 7864/2 - zastavaná plocha o výmere 32 m2.

Z osvedčenia o dedičstve 13D/310/2007 zo dňa 6.12.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
6.12.2007, súd zistil, že pôvodný navrhovateľ J. T. zomrel dňa 25.6.2007 a že jedinou dedičkou po ňom
sa stala navrhovateľka v II. rade.

Z rozsudku Krajského súdu Nitra 7Co/223/2003-241 zo dňa 8.9.2004 súd zistil, že ním bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Nové Zámky 5C/56/1997-216 zo dňa 8.4.2003 a že ním bola kúpna zmluva
uzavretá dňa 13.5.1996 medzi predávajúcimi J. a G. T. a kupujúcimi A. a Ľ. S., týkajúca sa nehnuteľností,
ktorésúpredmetomtejtourčovacejžaloby,určenázaneplatnú.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosť
dňa 18.11.2004.

Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo/60/2005 zo dňa 29.11.2005, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 9.1.2006, súd zistil, že dovolanie A. a Ľ. S. voči vyššie uvedenému rozsudku
Krajského súdu v Nitre bolo zamietnuté.

Z LV č. 723 pre kat. územie N. Z. súd zistil, že odporcovia sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území N. Z., zapísaných na LV č. 723 ako parc. č. 7864/1 -
zastavaná plocha o výmere 545 m2 - dom č. súp. 4438 a parc. č. 7864/2 - zastavaná plocha o výmere
32 m2.

Podľa § 80 OZ návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: c) o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 134 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch

rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa
započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1, veta prvá) OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

V prípade určovacej žaloby súd predovšetkým skúma, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
takejto určovacej žalobe ( § 80 písm. c/ O.s.p. ). Naliehavý právny záujem na takomto určení jestvuje
najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak sa bez neho stalo neistým.
Je potom nesporné, že navrhovateľka ( resp. predtým navrhovatelia ) majú naliehavý právny záujem

na žalobe o určenie vlastníckeho práva, pretože sa ním domáhajú jeho určenia, čím by mohli vo svoj
prospech takéto právo nadobudnúť, pričom otázku vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nie je možné
vyriešiť iným spôsobom.Z vykonaného dokazovania má súd za nesporné ( a túto otázku súd riešil ako otázku predbežnú ), že po
tom ako bola prvá z kúpnych zmlúv týkajúca sa predmetných nehnuteľností ( kúpna zmluva uzavretá dňa
13.5.1996medzipôvodnýminavrhovateľmivI.aII.radeakopredávajúcimiaA.S.aĽ.S.akokupujúcimi,

vkladovaná dňa 16.8.1996 pod V 2192/96 ) právoplatne určená súdom za neplatnú, sú neplatnými i
všetky nasledujúce kúpne zmluvy ( t.j. kúpna zmluva pod V 3580/96 i V 899/98 ), pretože z dôvodu
neplatnosti prvej kúpnej zmluvy sa stalo, že pri zmluvách nasledujúcich prevádzali vlastníctvo k týmto
nehnuteľnostiam ich nevlastníci, tieto zmluvy sú preto v rozpore so zákonom a sú absolútne neplatné,
pretože platí zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má.

Súd však konštatuje, že návrhu nebolo možné vyhovieť napriek tomu, že skutkové a právne okolnosti
sú také, ako sú opísané v predchádzajúcom odseku tohto odôvodnenia. Dôvodom je skutočnosť, že
navrhovateľka sa svojím návrhom ( ktorý neupravila ani po tom ako v priebehu konania jej manžel
zomrel ) domáhala určenia, že ona a jej už zomrelý manžel sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
predmetných nehnuteľností. Takémuto návrhu však súd ( napriek tomu, že všetky navrhovateľmi

v návrhu tvrdené skutočnosti boli preukázané ) nemohol vyhovieť, pretože navrhovateľka sa svojím
návrhom domáhala určenia vlastníctva v prospech osoby ( v osobe jej zomrelého manžela ), ktorá v čase
rozhodovaniasúdunemalaprávnusubjektivitu,nakoľkotájejzaniklasmrťouanemohlapretonadobúdať
práva a brať na seba povinnosti ( § 8 ods. 1 OZ ), pričom pre rozhodnutie súdu je rozhodujúcim
stav v čase rozhodovania súdu ( § 154 ods. 1 O.s.p. ). Je preto vylúčené, aby subjektu, ktorý nemá

právnu subjektivitu, boli týmto spôsobom rozsudkom, ktorý má konštitutívne účinky, priznané práva.
Súd konštatuje, že správne mala žaloba znieť na určenie, že navrhovateľka a jej zomrelý manžel
boli ku dňu smrti pôvodného navrhovateľa v I. rade bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľností a potom v rámci dedičského konania po jej zomrelom manželovi by sa bolo dedičstvo k
týmto nehnuteľnostiam prejednalo.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh odporcov na určenie, že podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
k rovnakej nehnuteľnosti, k akej sa navrhovatelia domáhali určenia vlastníckeho práva, súd takisto
predovšetkým musel skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu na strane odporcov na takéto
určenie. Súd považuje za nesporné, že odporcovia takýto naliehavý právny záujem majú, pretože

napriek tomu, že ako vlastníci týchto nehnuteľností zapísaní sú, mohli by o toto vlastníctvo a možnosť
disponovať s ním prísť v prípade vyhovenia návrhu samotnému. V takom prípade a súčasne za splnenia
podmienok nadobudnutia ich vlastníctva vydržaním z ich strany by potom boli ukrátení o možnosť
takéhotonávrhusadomáhať,čobypodľanázorusúdubolovrozporesprincípomprávnejochrany.Tento
záver súd urobil aj s ohľadom na to, že nešlo o žalobu o určenie vlastníckeho práva v prospech odporcov

( takéto určenie neprichádzalo do úvahy, nakoľko odporcovia ako vlastníci sporných nehnuteľností
zapísaný sú ), ale o určenie, že boli naplnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam, na základe ktorého rozhodnutia súdu by aj v prípade vyhovenia návrhu navrhovateľov
vo veci samej o určenie vlastníckeho práva v ich prospech, mohlo byť zapísané vlastníctvo v prospech
odporcov, resp. by jeho zápis v ich prospech zostal zachovaný.

Samotný návrh na určenie, že pokiaľ ide o tieto nehnuteľnosti, boli zo strany odporcov v I. a II. rade
splnené podmienky potrebné pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nim vydržaním, však súd považuje
za nedôvodný a zamietol ho z dôvodu, že nebola dodržaná 10 ročná lehota pre vydržanie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti ( § 134 OZ ). Pokiaľ by aj súd započítal do doby oprávnenej držby odporcov

dobu, po ktorú nehnuteľnosť dobromyseľne užíval ich právny predchodca Ing. T., začala by táto lehota
plynúť dňom 13.12.1996 ( t.j. dňom vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech ) a skončila najneskôr
dňom 22.2.2006, teda pred uplynutím 10 ročnej lehoty. Dňa 22.2.2006 totiž bol odporcom v I. a II. rade
doručený návrh vo veci 13C/290/2005, v ktorom sa pôvodní navrhovatelia z tohto konania voči nim a Ing.
T. domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou odporcovia predmetné nehnuteľnosti nadobudli

do vlastníctva to rovnakých z dôvodov, pre ktoré i v tomto konaní v riešení predbežnej otázky žiadali
predmetnú zmluvu určiť za neplatnú. Najneskôr dňom 22.2.2006 potom došlo k prerušeniu plynutia
lehoty pre vydržanie vlastníckeho práva odporcami ( § 112 OZ ) a vydržacia doba 10 rokov splnená
nebola.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď každá zo strán sporu mala úspech v
konaní v jednej polovici ( odporcovia pokiaľ ide o pôvodný návrh a navrhovatelia pokiaľ ide o vzájomný
návrh odporcov ).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na KS Nitra.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.