Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205512
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117205512.2

Uznesenie

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.
Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: M. F. Z. E.. N. B., S. XXX, XXX XX W., J.: XX
XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ján Garaj, MBA, advokát so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov,
proti žalovanému: V. W., S. XX, XXX XX W., J.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: JUDr. Peter Ličák,
advokát so sídlom Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní

žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 8C/8/2017-85 z 10.01.2018 v
spojení s opravným uznesením č.k. 8C/8/2017-127 z 11.04.2019 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje medzitýmny rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým

medzitýmnym rozsudkom v spojení s opravným uznesením (ktorým bola na základe pokynu odvolacieho
súdu vykonaná oprava spočívajúca v zosúladení označenia formy písomného vyhotovenia rozhodnutia
s tým, ako bolo vyhlásené) rozhodol nasledovne, cit.:

„Žalobca, M. F. Z. E.. N. B., m á p r á v o na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku
parcely KN-C č. XXXX, k.ú. W., vedený na LV č. XXXXX, o výmere X.XXX m2, žalovaným, V. W., a to

za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX“.

2.Svojerozhodnutiepostavilnazávere,žežalobcajevlastníkompozemku,par.č.XXXX-ostatnéplochy
o výmere X.XXXmX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX, k.ú. W.. Ako spôsob využitia tohto pozemku je
uvedený pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň
a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie. Tento pozemok je súčasťou tzv. K. D., pričom

žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil v období dvoch rokov predchádzajúcim podaniu
žaloby užívaním týchto pozemkov obyvateľmi žalovaného, bez poskytnutia finančného ekvivalentu. Zo
znenia čl. IV. kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva pozemku zo žalovaného na
žalobcu, nemožno podľa súdu prvej inštancie vyvodiť jednoznačný záver, že by sa bol žalobca zaviazal
zachovávať funkciu chráneného areálu aj po tom, čo dôjde k jeho zrušeniu a taktiež to, že svoj záväzok
bude realizovať bezplatne. Takto ustálený skutkový stav posúdil po právnej podľa ustanovení § 123 a §

451 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., čl. 20 ods. 1 Ústavy SR. Na druhej strane odmietol na túto vec aplikovať
ustanovenia zák. č. 66/2009Z.z. dôvodiac, že žalovaný nepreukázal existenciu parku ako stavby a
prechod vlastníctva k nemu zo štátu na žalovaného s tým, že o prevode vlastníctva bolo potrebné spísať
delimitačný protokol v zmysle § 14 zák. č. 138/1991Zb. Ďalej podotkol, že záväzná časť územného plánu
žalovaného uvádza plochy pre výstavbu verejnoprospešných stavieb, medzi ktoré patrí aj W. K., v tomto
prípade však ide o nezrealizovanú stavbu, t.j. na parcele z predmetu sporu sa v súčasnosti žiadna stavba

nenachádza. Ostatná argumentácia žalovaného ostala v rozhodnutí nepovšimnutá.3. Tento medzitýmny rozsudok včas podaným, obsahovo masívnym odvolaním napadol žalovaný,
poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/ a h/ CSP. Odvolacie
námietky žalovaného možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) tvrdenie, že na danú vec je naproti

názoru súdu prvej inštancie potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 66/2009Z.z., od účinnosti ktorého
potom žalovaný užíva pozemok z predmetu sporu na základe zákonného vecného bremena, v dôsledku
čoho sa potom nemohol na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť; (ii) tvrdenie, že naproti názoru súdu
prvej inštancie k zániku záväzku žalobcu zachovávať „účel funkcie chráneného areálu a s tým spojenú
výučbu žiakov o ochrane prírody a vzťahu k životnému prostrediu“, ktorý mu vyplýval z čl. 4.2. kúpnej

zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníctva pozemku z predmetu sporu zo žalovaného na
žalobcu, po tom, ako rozhodnutím príslušného orgánu došlo k zrušeniu ochrany chráneného areálu,
nedošlo; (iii) tvrdenie, že ak žalobca kupoval pozemok z predmetu sporu - verejnú zeleň - o ktorom
vedel, že ho nebude môcť nikdy reálne užívať, nemôže z neho požívať ani úžitky, ktoré nebol oprávnený
poberať ani jeho predchodca; (iv) tvrdenie, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal argumentáciou
žalovaného svedčiacou o nedôvodnosti žaloby, ako bola napr. námietka rozporu konania žalobcu s

dobrými mravmi, ak ten nadobudol pozemok z predmetu sporu iba na základe dobrej vôle žalovaného
za symbolickú X,-B. a naproti tomu teraz požaduje od žalovaného plnenie presahujúce ročne sumu
50.000,-Eur a iné...(v) námietka, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich, napr. v súvislosti s prechodom vlastníctva pozemku z predmetu sporu zo štátu
na žalovaného a iné... a (vi) námietka absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k

prevodu vlastníctva k pozemku z predmetu sporu zo žalovaného na žalobcu, ktorou bolo simulovanie
darovania tohto pozemku. Navrhol teda napadnutý medzitýmny rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne
uplatnil trovy celého konania.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol napadnutý medzitýmny rozsudok potvrdiť, lebo v konaní pred
súdom prvej inštancie bol preukázaný jeho nárok z právneho titulu bezdôvodného obohatenia. Súčasne
uplatnil trovy odvolacieho konania.

5. Žalovaný následne zotrval na dôvodoch svojho odvolania.

6. Ďalšie podania strán dané neboli.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanou inou vadou, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a
nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne,
v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

10. Z obsahu podaného odvolania plynie, že žalovaný na prvom mieste namietal inú vadu
konania, spočívajúcu podľa neho v nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Tu však treba podotknúť, že

nepreskúmateľnosť rozhodnutia možno subsumovať iba pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1
písm. /b CSP - porušenie práva na spravodlivý proces, a nie pod odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.
1 písm. d/ CSP - inú vadu, lebo tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnompostupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. K samotnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza. Nezávislosť
rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a násl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu

pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným § 220
ods. 2 CSP, ktoré stanovuje základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie
rozsudku a jeho záväznú logickú štruktúru.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je

vždytaktieždostatočnýmarozumnýmspôsobomvyrovnaťsasargumentmisporovýchstrán,ktorémôžu
mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým
a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne
akceptovateľným spôsobom vyrovná.

13. Žalovaný ďalej tvrdil, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočnosti. Súdy nemajú všeobecnú povinnosť vykonať všetky dôkazy, ktoré strany navrhli, no z
hľadiska ústavnoprávnych garancií spravodlivého procesu však vyplývajú v prvom rade požiadavky
na odôvodnenie, ktoré viedlo súd ku nevykonaniu navrhnutého dôkazu. Nie je tu rozhodujúce to, či
navrhnutý dôkaz mal, resp. nemal súvis s prejdnávaným sporom, rozhodujúce v tomto smere je to, že

v odôvodnení rozhodnutia nemôže absentovať zmienka o dôvodoch, ktoré súd prvej inštancie viedli k
nevykonaniu dôkazu. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že odmietnutie navrhnutého dôkazu je porušením
práva na spravodlivý proces, ak takýto dôkaz mohol mať podstatný význam pre posúdenie skutkového
stavu.

14. Žalovaný ešte tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“

následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,
alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

15. Žalovaný nakoniec tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp.

zn. 7 Cdo 7/2010).

16. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 66/2009Z.z. Tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov,1) vrátane priľahlej plochy, ktorá

svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len „pozemok pod stavbou“).

17.Podľaods.2cit.zák.ust.Tentozákonsaprimeranevzťahujeajnausporiadanievlastníckychvzťahov
k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál
alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa

osobitného predpisu.2)

18. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanémuvlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu,10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,

ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.11)

19. Zákon č. 66/2009Z.z. napráva krivdy spáchané na vlastníkoch a teda povahovo ide o určitý

druh reštitúcie. Zásah do vlastníckeho práva je len dočasný a vlastník môže očakávať náhradné
riešenie, pričom nemožno vylúčiť lukratívny náhradný pozemok. Náhrada za zaberanie pozemku je len
provizórnym riešením (§ 4).

20. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Žalobca zadefinoval svoj nárok ako náhradu za bezdôvodné obohatenie.

23. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Cdo/52/2009, ktoré sa zaoberalo užívaním nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
ktorá je verejným priestranstvom, pričom v zmysle tohto rozhodnutia považuje Najvyšší súd Slovenskej
republiky nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe obvyklého nájomného za dôvodné:

„správny je aj výpočet výšky bezdôvodného obohatenia rovnajúci sa výške obvyklého nájomného v
danom mieste a čase za porovnateľný pozemok".

24. Aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky (napr. sp. zn. 32Odo/ 823/2003 z 15.01.2004) sa
prikláňa k oprávnenosti nárokov vlastníka pozemkov v prípade užívania takýchto pozemkov pre potreby

všetkých v podobe verejného priestranstva.

25. Ide o tzv. verejné užívanie verejného priestranstva, pričom pozemky, na ktorých sa nachádza zeleň,
spoluvytvárajúca toto verejné priestranstvo, sú vo vlastníctve súkromnom.

26. Ak žalovaný zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa za sporné obdobie
nijako právne nevyrovnal a niet dôvod konštatovať iný záver ako ten, že sa žalovaný bezdôvodne
obohatil na úkor žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku ,,pre všetkých“, teda na
verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť (už zmieňované rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/52/2009, i
nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS 237/09).

27. Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného,
ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by mu k tomu došlo, keby bol obohatený plnil svoje
povinnosti (R 25/1986).

28. Odvolací súd pripomína, že povaha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z časového
hľadiska korešponduje pretrvávaniu protiprávneho stavu (už zmieňovaný nález ÚS SR, sp. zn. III. ÚS
237/09 ...pri nútenom obmedzení možno uvažovať o opakovaných platbách ,,primeranej náhrady“ počas
trvania núteného obmedzenia).

29. V prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z protiprávneho stavu sa nejedná o jednorazové
právo, ale právo, ktoré vzniká v súvislosti s protiprávnym stavom (okupácia pozemku) a ten je
pretrvávajúci (žalované obdobie od 02.03.2015 do 02.03.2017).

30. Záver o tom, že zhora uvedené platí i pre tento prípad, musí byť preukázaný bez akýchkoľvek

rozumných pochybností. Nateraz v tomto spore takéto pochybnosti vyvstávajú.

31. Prvou je možná aplikácia ustanovenia zák. č. 66/2009Z.z., a to cez prizmu ust. § 1 ods. 2, ktorému
súd prvej inštancie, aj napriek masívnej argumentácii žalovaného vôbec nevenoval pozornosť. Totižto, ak by bolo dôvodné aplikovať na uvedený spor ustanovenia vyššie cit. zák., žalobná žiadosť, tak
ako je žalobcom zadefinovaná, bola by nedôvodná. Náhrada podľa cit. zák. sa musí posudzovať ako
opakujúca, a to predovšetkým z dôvodu jej dočasnosti. Ak nie je predmetom podnikania ani žiadnych

obchodnoprávnych kontraktácii strán, má povahu občianskoprávnu. Problematickým je v tomto smere
podľa odvolacieho súdu priznanie náhrady ako pri vecnom bremene na neurčitú dobu v rozsahu 20-
násobku ceny ročnej výhody spojenej s bremenom, keďže definitívne riešenie môže byť ponúknuté už
pred uplynutím 20 rokov (vyhláška 492/2004 Z.z.; F.2 Výpočet všeobecnej hodnoty vecného bremena
sa vykoná takto: a) Práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú tak, že sa zistí výhoda, ktorú tieto

práva prinášajú oprávnenému (vlastníkovi) v období jedného roka, a hodnota tejto výhody sa násobí pri
právach časovo neobmedzených dvadsiatimi, pri právach časovo obmedzených počtom rokov, počas
ktorých má právo ešte trvať, najviac však dvadsiatimi“. Ku tomu pozri aj stanoviská občianskoprávneho
ako i obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 15.05.2018 a z 17.05.2018, ale i jeho
rozhodnutia sp. zn. 5Co/168/2017, 6Co/77/2017 a 19Co/76/2018.

32. Preto sa musí súd prvej inštancie najsamprv vyrovnať s argumentáciou žalovaného, či predmetný
pozemok je verejná zeleň, ktorá nie je stavbou, následne, či je alebo nie je považovaná za samostatnú
vec, ktorá je oddelená od pozemku, na ktorom sa nachádza, a napokon, či došlo k prechodu vlastníctva
pozemku, na ktorom sa verejná zeleň nachádza, zo štátu na žalovaného. Je potrebné potom vykonať
všetky v tomto smere žalovaným navrhnuté dôkazy, resp. v prípade ich nevykonania, to oprieť

o racionálnu úvahu vychádzajúcu z priebehu konania a stavu dokazovania a uvedené premietnuť
samozrejme do dôvodov rozhodnutia.

33. Ak súd prvej inštancie dospeje k nepochybnému záveru o nemožnosti aplikácie vyššie cit. zák. na
predmetný spor, je potrebné sa primerane a racionálne vyporiadať s ďalšou masívnou argumentáciou

žalovaného spochybňujúcou dôvodnosť žalobnej žiadosti, t.j. s otázkou ne/zániku záväzku žalobcu
plynúceho mu z kúpnej zmluvy po tom, ako bola rozhodnutím príslušného orgánu zrušená ochrana
chráneného areálu, ktorého súčasťou bol aj pozemok z predmetu sporu, ďalej s otázkou, či žalobcovi,
ktorý v čaše kúpy pozemku mal vedomosť o účele jeho využitia - verejná zeleň - nemôže potom z
neho požívať úžitky, rovnako ako na to nebol oprávnený jeho predchodca, ďalej s otázkou, či vzhľadom

na výšku kúpnej ceny, za ktorú žalobca nadobudol od žalovaného pozemok z premetu sporu, nie je
požadovanie vydania bezdôvodného obohatenia v sume, ktorá by mala rádovo dosahovať niekoľko
desiatoktisíceuro ročne, v rozpore s dobrými mravmi, resp. či vzhľadom na všetky okolnosti prevodu, nie
je kúpna zmluva absolútne neplatná. Aj v tomto smere je potrebné vykonať všetky žalovaným navrhnuté
dôkazy, resp. v prípade ich nevykonania, to oprieť o racionálnu úvahu vychádzajúcu z priebehu konania

a stavu dokazovania a uvedené premietnuť samozrejme do dôvodov rozhodnutia.

34. V súdenej veci súd prvej inštancie žalobnej žiadosti vyhovel. Svoje závery však oprel výhrade
iba o tvrdenia žalujúcej strany, ktoré si nekriticky osvojil a prevzal, a na ktorých potom založil aj
svoje rozhodnutie. Na proti tomu v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol akým spôsobom sa

vyrovnal s podstatnými kontraargumentmi žalovanej strany a ako naložil s jej dôkaznými návrhmi, teda
v odôvodnení jeho rozhodnutia chýba zmienka o tom, či rozumným a primeraným spôsobom reagoval
na podstatné argumenty a návrhy žalovaného.

35. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalovaného v odvolaní voči rozhodnutiu v časti porušenia práva

na spravodlivý proces, v časti namietaného neúplného zistenia skutkového stavu veci nevykonaním
navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, v časti nesprávnych skutkových
zistení z vykonaných dôkazov pre správne rozhodnutie a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho
posúdenia veci možno súhlasiť.

36. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
zrušiť napadnuté rozhodnutie a postupom podľa § 391 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

37. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri

svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo
veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj
náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania
pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).38. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).