Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202800
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6719202800.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: Z. N., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom,
advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.
s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou

Mária Grochová a partneri, s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01,
IČO: 36 863 017, za účasti dražobníka: Dražobník, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 040 01
Košice, IČO: 36 764 281, v konaní o určenie neexistencie záložného práva, o návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.
k. 7C/21/2019 - 48 zo dňa 27. 06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/21/2019 - 48 zo dňa 27. 06. 2019 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Zvolen nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému
- Slovenskej sporiteľni, a. s., uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam
vedeným katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúcim sa v katastrálnom území
Zvolen, v obci Zvolen, okres Zvolen, zapísaným na LV č. XXXX, a to:
a/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 záhrada;

b/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 zastavaná plocha a nádvorie a zároveň súd
osobitným (druhým) výrokom uložil povinnosť spoločnosti DRAŽOBNÍK, s. r. o., so sídlom v Košiciach,
Hviezdoslavova 6, povinnosť zdržať sa realizácie dražby nehnuteľností vedeným katastrálnym odborom
Okresného úradu Zvolen, nachádzajúcim sa v katastrálnom území Zvolen, v obci Zvolen, okres Zvolen,
zapísaným na LV č. XXXX, a to:
a/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 záhrada;

b/ pozemku - parc. registra „C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 zastavaná plocha a nádvorie. Súd prvej
inštancie v odôvodnení uviedol, že rozhodoval na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcuzodňa13.06.2019,ktorýbolpodanýsúčasnesožaloboužalobcuourčenie,ženapredmetných
pozemkoch neviazne záložné právo v prospech žalovaného zriadené zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam, uzatvorenou medzi Q. N., trvale bytom vo L., Y. I. XXXX/XX, ako záložcom a
žalovaným ako záložným veriteľom dňa 27. 08. 2010, na základe ktorej bol povolený vklad záložného

práva do katastra nehnuteľností pod sp. zn. V 2300/10. Súd prvej inštancie poukázal na dosiaľ zistený
skutkový stav a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol s poukazom na ust. § 324,
§ 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že žalobca
preukázal, že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti predmetom výkonu záložného práva formou
dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. Z výpisu z LV č. 1734 pre k. ú. Zvolen, ako i
z predloženého oznámenia o dražbe mal súd preukázané, že žalovaný ako záložný veriteľ inicioval

dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností vo vlastníctve Q. N.. Je teda nesporné, že žalovaný
chce realizovať záložné právo zriadené v jeho prospech dražbou predmetných nehnuteľností. Žalobcapritom v konaní vo veci samej napadol neexistenciu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam.
Žalobca sa v (inom) konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 16C/21/2019 domáhal
určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov je

v prejednávanej veci odôvodnená správaním sa žalovaného, ktorý vykonáva úkony, v dôsledku ktorých
môže dôjsť k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V konaní vo veci samej sa žalobca domáha
určenia neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku
parcela registra “C“ č. XXX/X- záhrada a pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 -
zastavaná plocha a nádvorie. Žalobca má za to, že Q. N., ktorej daroval pozemky Darovacou zmluvou

dňa 27. 07. 2005 a následne ich výzvou dňa 07. 10. 2009 žiadal bezodkladne vrátiť, nemala právo
predmetné pozemky zaťažiť záložným právom v roku 2010. Žalobca má za to, že v dôsledku dovolania
sa práva na vrátenie daru nebola Q. N. oprávnená s nehnuteľnosťami nakladať, preto ani nedošlo k
platnému zriadeniu záložného práva v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru,
že bolo potrebné priznať žalobcovi právnu ochranu, pretože žalovanému by nič nebránilo v rámci
dobrovoľnej dražby realizovať výkon záložného práva. Uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy

o úvere v prípade neúspechu žalobcu v konaní vo veci samej nie je žiadnym spôsobom ohrozené.
Žalovaný je len v určitom rozsahu, do právoplatného skončenia konania vo veci samej, obmedzený
vo svojom práve na výkon záložného práva. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí
žalovaný v tomto spore strpieť. Súd mal tak zo skutkových a právnych okolností uvádzaných v návrhu
preukázanú potrebu dočasnej úpravy pomerov vzhľadom na existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,

ktorá by mohla viesť vo vzťahu k žalobcovi k ťažko zvrátiteľným následkom. Obava je v prejednávanej
veci daná tým, že prípadným výkonom záložného práva predajom nehnuteľností v dražbe môže dôjsť
k zmene vlastníckych vzťahov, a teda k ťažko zvrátiteľnému stavu. Hlbšie posudzovanie týchto otázok
si však vyžaduje vykonanie dokazovania a presahuje rámec rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný -
Slovenská sporiteľňa, a. s., prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f/, g/, h/ CSP. Namietal, že jedna z kľúčových skutočností, od ktorých žalobca odvíja
tvrdenie o svojom údajnom vlastníckom práve, nebola vôbec osvedčená (preukázaná). I keď v konaní

o nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vykonávať dôkazy, ako v konaní vo veci samej,
predpokladyprejehonariadeniemusiabyťaspoňosvedčené.Podstatanapadnutéhorozhodnutiapritom
tkvie v skutkovej potencialite, že p. Q. N. sa voči žalobcovi dopustila konania hrubo nezlučiteľného s
dobrými mravmi, a teda v zmysle relevantnej hmotnoprávnej úpravy odôvodňujúceho vznik oprávnenia
žalobcu domáhať sa voči nej vrátenia daru. Malo ísť o „bezdôvodné fyzické napadnutie“, pri ktorom

žalobcovi údajne spôsobila škrabance na tvári a aj na rukách, ako aj modrinu pod ľavým okom. Na
preukázanie tohto údajného počínania p. N. však nebol predložený ani označený žiaden dôkazný
prostriedok, zostalo teda v rovine prostého tvrdenia žalobcu, ktoré rozhodne žalovaný popiera, a na
ktorom teda nemôže byť nijako založený ani len pravdepodobný skutkový záver, že k nemu naozaj
došlo. Pre to, aby súd jednoducho prevzal tvrdenie žalobcu a dokonca na ňom založil svoje rozhodnutie,

ktoré výrazne zasahuje do práv žalovaného i legitímnych očakávaní týkajúcich sa výkonu záložného
práva, však neexistuje absolútne žiadna normatívna opora, a to dokonca ani pri znížených nárokoch
kladených na tú zložku civilného procesu, v rámci ktorej sa rozhoduje o poskytnutí neodkladnej ochrany.
Súd prvej inštancie preto pochybil, keď svoje rozhodnutie založil na pravdepodobnom zistení údajného
amorálneho správania p. N., ktoré zistenie však nie je výsledkom žiadneho zákonom aprobovaného

procesného postupu a už vôbec nie v takej kvalite, že miera pravdepodobnosti procesného úspechu
príslušného žalobného nároku by sa mohla dôvodne javiť vyššia ako miera jeho neúspechu. Záverom
so zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany poprel všetky
skutkové a iné tvrdenia žalobcu. Vzhľadom na tieto dôvody žalovaný navrhol, aby odvolací súd v
napadnutomrozsahuzmeniluznesenieOkresnéhosúduZvolen,atotak,ženávrhžalobcunanariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

3. Odvolanie proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia bolo žalobcovi (resp. jeho právnemu
zástupcovi) doručené dňa 01. 08. 2019. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP skúmal, či súd prvej inštancie na základe skutkových
tvrdení žalobcom uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ním predložených
dôkazov dospel k správnemu záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods. 1 CSP boli splnené. Odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci splnené boli.

10. Odvolací súd najprv vo všeobecnej rovine konštatuje, že z pozitívno-právnej úpravy Civilného
sporovéhoporiadkuvyplývajúzákladnépredpokladyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmisú:
a/ naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, b/ dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, c/ odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy a d/ určitosť,

zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je teda existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho
nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami sporu,
ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu, pričom zásah do práv dotknutej
stranymusíbyťprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaaprávomchránenýchzáujmov.

Existencia právneho vzťahu medzi stranami, existencia nároku ako aj ich osvedčenia samy osebe ešte
netvoria zákonný dôvod neodkladného opatrenia. vyžaduje sa ešte, aby tieto právne vzťahy alebo
nároky boli ohrozené. Až takéto ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím súdu vo veci samej
nariadiť príslušné neodkladné opatrenie. Ohrozenie nároku, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť
konkrétne a oprávnený účastník ho musí vždy ešte navyše osvedčiť.

11. Odvolací súd uvádza, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 06. 2019 v predmetnej veci domáhal určenia neexistencie
záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, a to pozemku parcela
registra “C“ č. XXX/X o výmere 255 m2, záhrada a pozemku parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58

m2, zastavaná plocha a nádvorie. Spolu so žalobou o určenie neexistencie záložného práva žalobca
súdu doručil i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a na podporu svojich tvrdení taktiež kópiu
žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, nehnuteľnostiam
totožným ako sú špecifikované v žalobe o určenie neexistencie záložného práva a špecifikované v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Vo veci samej, v prejednávanom prípade sa tak žalobca domáhal určenia, že na predmetných
špecifikovaných pozemkoch neviazne záložné právo v prospech žalovaného zriadené Zmluvou o
zriadení záložného práva zo dňa 27. 08. 2010, na základe ktorej bol povolený vklad záložného práva
do katastra nehnuteľností pod sp. zn. V 2300/10.

13. Spolu s návrhom vo veci samej a návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súdu žalobca
predložil tiež výzvu určenú Q. N. na vrátenie daru - nehnuteľností tak, ako sú špecifikované v žalobnom
návrhu žaloby vo veci samej, ktorá (výzva) bola doručená menovanej dňa 07. 10. 2009.

14. Žalobca tiež fotokópiou Zmluvy o zriadení záložného práva preukázal, že dňa 27. 08. 2010, bola
medzi Q. N., ako záložcom a žalovaným (Slovenskou sporiteľňou, a.s.) , ako záložným veriteľom,
uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na základe ktorej zálohom sú
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to pozemok parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 255 m2 -záhrady, pozemok parcela registra “C“ č. XXX/X o výmere 58 m2 - zastavané plochy a nádvoria a taktiež
stavby súpisné č. XXXX, nachádzajúce sa na parcele č. XXX/X - rodinný dom.

15. Zo spisu ďalej vyplýva oznámenie o dražbe spoločnosti Dražobník, s. r. o., ako dražobníka, pričom
predmetom dražby, ktorej navrhovateľom je Slovenská sporiteľňa, a. s. (žalovaný), sú nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX, a to parcela registra “C“ č. XXX/X, parcela registra “C“ č. XXX/X a stavba
rodinného domu súpisné č. XXXX, postaveného na parcele č. XXX/X. Podľa uvedeného oznámenia sa
mala dražba konať dňa 25. 06. 2019 o 14.45 h. Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby dražobníkom -

spoločnosťou Dražobník, s. r. o., vyplýva i z poznámky vykonanej na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanej
dňa 27. 05. 2019.

16.Vprejednávanejvecitakžalobcavkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapreukázal
(resp. minimálne osvedčil), že vo veci samej sa domáha určenia neexistencie záložného práva
viaznuceho na nehnuteľnostiach špecifikovaných v žalobnom návrhu, ďalej mal súd prvej inštancie

zistené a osvedčené, že žalobca sa zároveň v konaní sp. zn. 16C/21/2017 domáha určenia vlastníckeho
práva k totožným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, a to pozemku parcela registra “C“
č. XXX/X a parcela registra “C“ č. XXX/X a taktiež je v predmetnej veci osvedčené, že vo vzťahu
k týmto nehnuteľnostiam, ktorých vlastnícke právo je napadnuté žalobou žalobcu, reálne prebieha
výkon záložného práva ich predajom. V konaní sú osvedčené konkrétne kroky a konkrétne konanie

jednak žalovaného - Slovenskej sporiteľne, a. s., smerujúce k realizácii záložného práva viaznuceho na
predmetných nehnuteľnostiach predajom zálohu v dražbe, a zo spisu vyplýva tiež konkrétne konanie
spoločnosti Dražobník s.r.o. (ako dražobníka), ktorá oznámila termín konania dražby predmetných
nehnuteľností. Za predpokladu, že by bola dražba predmetných nehnuteľností úspešná, je v tom
dôsledku vysoko pravdepodobná zmena v osobe vlastníka predmetných nehnuteľností, pričom práve

otázka určenia vlastníctva k daným nehnuteľnostiam je predmetom (iného) súdneho konania. Vzhľadom
na vyššie uvedené okolnosti žalobca podaným návrhom osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť dočasná ochrana, zároveň odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú
v danej veci predstavuje strata možnosti pokračovať v konaní o určenie neexistencie záložného práva
v prípade, ak predmet záložného práva (ktorého existencia je napadnutá žalobou) bude vo verejnej

dražbe predaný. Naliehavosť vydania neodkladného opatrenia bola v prejednávanej veci osvedčená
oznámením termínu konania dobrovoľnej dražby.

17. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaný namieta, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pochybil, keď svoje rozhodnutie založil na „pravdepodobnom

zistení údajného amorálneho správania p. N., ktoré zistenie však nie je výsledkom žiadneho zákonom
aprobovanéhoprocesnéhopostupu“,tuodvolacísúdkonštatuje,žekonajúcisúdprvejinštancienezaložil
svoje rozhodnutie na pravdepodobnom zistení napadnutia žalobcu p. N., súd v predmetnom konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia svoju pozornosť týmto smerom bližšie ani nezameral
a skutkový stav, jeho preukázanie či osvedčenie v tomto rozsahu neskúmal a ani nevyhodnocoval.

Rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej súd prvej inštancie správne vyhodnotil potrebu vydania
neodkladného opatrenia, je tá okolnosť, že v súvislosti s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorých predaj
má byť realizovaný v dražbe, sú preukázateľne vedené dve súdne konania, a to konanie o určenie
neexistencie záložného práva pod sp. zn. 7C/21/2019 a tiež konanie o určenie vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam pod sp. zn. 16C/21/2019. Práve okolnosť prebiehajúcich súdnych konaní

uvedeného typu a zároveň započatie realizácie/výkonu záložného práva viaznuceho na sporných
nehnuteľnostiach predajom zálohu, naplnili zákonom predpokladané podmienky pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa s poukazom na vyššie zistený skutkový stav s
postupom súdu prvej inštancie stotožnil, tento považoval za správny a primeraný a preto uznesenie o
nariadení neodkladného opatrenia postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

18. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím, ktorým
sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP odvolací súd o nároku na náhradu trov konania
nerozhodoval.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).