Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. júl 2021

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520201739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2021:1520201739.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcov: 1/ S. H.Č.,

nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G.
XXX, XXX XX U., 3/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt N.-D. O., zastúpení advokátskou kanceláriou
BAJO LEGAL, s.r.o., IČO: 36 860 581, so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava proti žalovaným: 1/
V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt R. XXXX/XX, XXX XX N., 2/ H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt
R. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpení advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, so sídlom AK Ružová dolina
10, 821 09 Bratislava , o určenie neplatnosti listiny o vydedení a neplatnosť závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že závet poručiteľa S. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledný trvalý

pobyt R. XXXX/XX, XXX XX N., spísaný dňa 03.05.2005 formou notárskej zápisnice notárkou JUDr.
Máriou Cintavou, sp.zn. N 054/2005, Nz 19124/2005, NCRls 18909/2005 je v časti vydedenia žalobcov
v 1., 2. a 3. rade neplatný.
II. Súd u r č u j e , že žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom
jednej polovici ich dedičského podielu zo zákona.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2020 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že listina o vydedení a

závet poručiteľa S. H., rod. TF., nar. XX.XX.XXXX, spísaná dňa 03.05.2005 formou notárskej zápisnice
notárkou JUDr. Máriou Cintavou, so sídlom Notárskeho úradu Trnavská cesta č. 1, Bratislava je neplatná
a určil, že žalobca v. 1 rade, žalobkyňa v 2. rade a žalobca v 3. rade je každý z nich dedičom po
poručiteľovi S. H., rod. H., v rozsahu zodpovedajúcom dedičskému podielu zo zákona, eventuálne, v
rozsahu zodpovedajúcom 1 dedičského podielu zo zákona.

2.Žalobcoviažalobuskutkovoodôvodnilitým,ženaOkresnomsúdeBratislavaVprostredníctvomnotára

JUDr. Petry Ježkovej, prebieha v súčasnosti dedičské konanie vedené pod sp. zn. 2 D 824/2019 po
poručiteľovi S. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, rod. číslo XXXXXX/XXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Súd v dedičskej veci po poručiteľovi vydal uznesenie zo dňa 28.02.2020, č. k. 2 D 824/2019-39, D not
109/20197, ktorým prerušil dedičské konanie a odkázal žalobcov v 1. až 3. rade, aby v lehote jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia podali žalobu na Okresný súd Bratislava V na určenie,
že listina o vydedení zo dňa 03.05.2005, spísaná JUDr. Máriou Cintavou, je neplatná. Súčasne sa
žalobcovia v 1. až 3. rade domáhajú určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi a určenia neplatnosti závetu

poručiteľa obsiahnutom v notárskej zápisnici.

3. Žalobcovia tvrdia, že listina o vydedení je neplatná pre absenciu dátumu podpisu, absenciu
konkretizácie dôvodov vydedenia, neexistenciu dôvodov vydedenia.Závet je neplatný pre absenciu dátumu podpisu, opomenutie neopomenuteľných dedičov.
Podľa žalobcov, vzhľadom na skutočnosť, že listina o vydedení poručiteľa spísaná formou notárskej
zápisnice neobsahuje žiadny dátum, kedy bola poručiteľom podpísaná je neplatná, a to pre absenciu

zákonom stanovenej náležitosti v súlade s § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 476 ods.
2 Občianskeho zákonníka.
Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí okrem formálnych náležitostí, spĺňať
nevyhnutne aj materiálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia niektorého z
dôvodov vydedenia taxatívne vymenovaných § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia

musia byť v listine o vydedení jasne konkretizované, a to uvedením popisu skutkových okolností s
uvedeným časovej a miestnej špecifikácie, ktoré majú odôvodňovať niektorý resp. niektoré z dôvodov
vydedenia stanovených zákonom. Žalobcovia tvrdia, že v tomto smere nepostačuje len odkaz na
zákonné ustanovenia o dôvodoch vydedenia upravených v Občianskom zákonníku, alebo ich citácia.
Listina o vydedení poručiteľa spísaná formou notárskej zápisnice k tvrdeným dôvodom vydedenia podľa
§ 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka uvádza len nasledovné:

„z dôvodu, že títo trvalo neprejavujú o mňa opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať o
svojho otca a v rozpore s dobrými mravmi mi neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Nakoľko
počas hospitalizácie v nemocnici v roku 1999 a 2000 ako i doteraz neprejavili žiaden záujem a pomoc
o mňa - otca.“
Zpredmetnejlistinyovydedeníporučiteľaniejevôbeczrejmé:(1)akoneprejavovaližalobcoviaskutočný

záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomkovia mali o svojho otca prejavovať, (2) kedy neprejavovali
žalobcovia tento záujem, (3) ani iné bližšie okolnosti tvrdeného neprejavovania záujmu o poručiteľa zo
strany žalobcov, (4) akú pomoc žalobcovia neposkytovali poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi v
chorobe a starobe, (5) kedy mu neposkytli túto pomoc a či o ňu žiadal žalobcov, (6) v čom mal spočívať
tvrdený rozpor s dobrými mravmi, (7) v akej chorobe alebo ťažkostiach nemala byť poskytnutá, (8) ani

iné bližšie okolnosti tvrdeného neposkytovania pomoci poručiteľovi zo strany žalobcov.
Rovnako z listiny o vydedení poručiteľa nie je zrejmé v súvislosti s hospitalizáciou v nemocnici v rokoch
1999a2000,(9)oakéneprejaveniezáujmu/pomocimaloísťzostranyžalobcovvovzťahukporučiteľovi,
(10) či poručiteľ žiadal pomoc od žalobcov, kedy ju žiadal, o akú pomoc malo ísť, (11) kde mal byť
konkrétne hospitalizovaný, či o tom informoval žalobcov a iné bližšie okolností s tým spojené.

Poručiteľom uvádzané dôvody v predmetnej listine o vydedení nie sú vôbec konkretizované. Žalobcovia
sútohonázoru,želistinaovydedeníporučiteľaspísanáformounotárskejzápisnicejeabsolútneneplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre jej nezrozumiteľnosť.
Žalobcovia uviedli, že dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka
uvedené poručiteľom v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice nie sú dané a neexistujú,

pričom na objasnenie tohto je nevyhnutné súd oboznámiť s okolnosťami ohľadom vzťahov medzi
žalobcami a poručiteľom a správaním poručiteľa k žalobcom.
Vzťah medzi poručiteľom a žalobcami nemožno označiť ani za zlý, ani za taký, aký by mal byť medzi
rodinnými príslušníkmi, avšak tento stav bol spôsobený nezáujmom poručiteľa o žalobcov a jeho
správaním k nim. Poručiteľ opustil spoločnú domácnosť žalobcov a ich matku v roku 1984. V tom čase

boli všetci žalobcovia ešte maloletí (žalobca v 1. rade mal 13 rokov, žalobkyňa v 2. rade mala 9 a žalobca
v 3. rade mal 6 rokov). Od toho času sa poručiteľ vôbec o žalobcov nezaujímal, nestaral sa o nich, ani
na nich nijako finančne neprispieval. Nechodil za nimi na Vianoce, narodeniny ani iné podobné sviatky
či rodinné oslavy, a ani im neposlal k týmto udalostiam žiadny darček. Rovnako neskôr ani v dospelosti,
hoci všetci žijú na Slovensku, sa záujem poručiteľa o žalobcov vôbec nezmenil. Poručiteľ sa nesnažil

spoznať rodiny žalobcov (manželov/manželky a vnúčatá) a toto sa nezmenilo ani po smrti ich matky
dňa 13.03.2014. Z uvedeného je zrejmé, že poručiteľ nebudoval a ani sa nesnažil budovať vzťah so
žalobcami už od ich útleho veku, a preto žalobcom nemožno ani zazlievať, že tiež nevyvíjali energiu v
tomto smere. Komunikácia poručiteľa so žalobcami nebola takmer žiadna.
Žalobca v 1. rade naposledy komunikoval s poručiteľom v roku 2018. Žalobkyňa v 2. rade komunikovala

s poručiteľom naposledy v rokoch 2005/2006 keď sa stretli na pohrebe. Žalobca v 3. rade tiež naposledy
komunikoval s poručiteľom v roku 2018. Žalobcovia sú toho názoru, že dôvody vydedenia nie sú dané,
pretože s ohľadom na správanie samotného poručiteľa k žalobcom, im ani nebola daná možnosť sa
reálne zaujímať o poručiteľa, keďže ten o to ani nestál a teda nemožno sa ani diviť, že ani žalobcovia
nevyvíjali snahu o zmenu.

Pokiaľ ide o neposkytovanie pomoci v starobe a chorobe, poručiteľ nikdy nežiadal o žiadnu pomoc
žalobcov v tomto smere, ktorí by mu ju inak poskytli. Žalobcovia neboli vôbec poručiteľom informovaní
o jeho zdravotnom stave. Rovnako žalobcovia nevedia o žiadnej hospitalizácii poručiteľa v nemocnici vrokoch 1999 a 2000 ani dôvodoch hospitalizácie, pretože ani vtedy poručiteľ nepožadoval žiadnu pomoc
po žalobcoch a ani do času spísania listiny o vydedení.
Žalobcovia poukázali na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej záujem, ktorý by mal potomok

prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je
skutočnosť, je potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ
neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu
potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo
239/2009 zo dňa 24.02.2010, In. www.nsoud.sk ).

Dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení poručiteľa neexistujú a nie sú dané, preto je listina o
vydedení neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre absenciu materiálnej náležitosti vydedenia,
a tou je existencia dôvodov vydedenia žalobcov.
S poukazom na ustanovenia § 476 ods. 2 a § 476 až 480 Občianskeho zákonníka, podľa žalobcov, závet
poručiteľa obsiahnutý v notárskej zápisnici obsahuje len jediný dátum, a to dátum, kedy bola notárska
zápisnica napísaná („napísaná dňa 03.05.2005“).

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich
dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského
podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný. Poručiteľ závetom odkázal
všetok svoj hnuteľný, ako aj nehnuteľný majetok, známy aj neznámy, ako aj všetky práva žalovanému v
2. rade. S ohľadom na skutočnosť, že podľa názoru žalobcov je listina o vydedení poručiteľa neplatná,

tak závet poručiteľa v takom prípade odporuje § 479 Občianskeho zákonníka, a je v časti, v ktorej závet
odporuje právu žalobcov ako neopomenuteľných dedičov na ich dedičský podiel neplatný.
Každý zo žalobcov je priamym potomkom poručiteľa (deti poručiteľa) a ako takí patria do prvej skupiny
dedičov zo zákona podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorej majú deti poručiteľa a manžel
poručiteľa dediť rovnaký dedičský podiel. Vzhľadom na skutočnosť, že sú žalobcovia už plnoletí má

každý z nich nárok na jednu polovicu dedičského podielu zo zákona a v tejto časti je závet poručiteľa
neplatný podľa § 479 Občianskeho zákonníka.
Naliehavý právny záujem žalobcov v 1. až 3. rade na určení, že sú dedičmi po poručiteľovi je daný,
pretože bez tohto určenia, by ich postavenie ako neopomenuteľných dedičov vzhľadom na existenciu
závetu poručiteľa (ale aj listiny o vydedení) bolo ohrozené.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k žalobe ako procesnú obranu uviedli, že poručiteľ vyhotovil závet a listinu
o vydedení u notára a to formou notárskej zápisnice. Poručiteľ bol osobne prítomný u notára, preukázal
notárovi svoju totožnosť a požiadal ho, aby do notárskej zápisnice spísal závet a listinu o vydedení.
Notár spísal do notárskej zápisnice závet a listinu o vydedení a to v jeden deň a to 03.05.2005. Posledná

veta notárskej zápisnice hovorí, že notár notársku zápisnicu napísal, účastníkovi prečítal, vysvetlil a ten
ju na znak súhlasu s jej obsahom pred notárom vlastnoručne podpísal. Z toho jednoznačne vyplýva,
že ako závet, tak aj listina o vydedení boli spísané v deň 03.05.2005 formou notárskej zápisnice, a v
tento deň aj bola notárska zápisnica poručiteľom podpísaná. To znamená, že v zmysle Občianskeho
zákonníka jednoznačne z notárskej zápisnice vyplýva, že ako závet, tak aj listina o vydedení boli spísané

a podpísané dňa 03.05.2005, čo je preukázané bez všetkých pochybnosti. Preto tvrdenia žalobcov,
že závet a listina o vydedení neobsahujú dátum kedy boli spísané, sú nepravdivé a zavádzajúce.
Závet a listina o vydedení boli spísané formou notárskej zápisnice, ktorá bola vypracovaná v zmysle
Občianskeho zákonníka a Notárskeho poriadku, obsahuje všetky náležitosti ktoré má obsahovať a preto
ako závet, tak aj listina o vydedení sú platne urobené.

Žalovaní v časti týkajúcej sa absencie konkretizácie dôvodov vydedenia tvrdili, že v listine o vydedení
boli presne a konkrétne uvedené dôvody vydedenia žalobcov. Poručiteľ tam konkrétne uvádzal, že
žalobcoviatrvaloneprejavujúonehoopravdivýzáujem,ktoríbyakopotomkoviamaliprejavovaťosvojho
otca a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v starobe a chorobe, nakoľko počas
hospitalizácie v nemocnici v roku 1999 a 2000 neprejavili o neho záujem. Žalovaní sú presvedčení, že

poručiteľ presne špecifikoval a konkretizoval dôvody vydedenia žalobcov a preto je listina o vydedení
urobená v zmysle Občianskeho zákonníka.
Podľa žalovaných tvrdenia žalobcov nie sú pravdivé. Poručiteľ už keď podával návrh na rozvod
manželstva s matkou žalobcov, tak v návrhu žiadal, aby mu boli všetky tri maloleté deti zverené do
výchovy a opatery. V rozsudku o rozvode manželstva boli maloleté deti zverené matke a poručiteľ bol

zaviazaný platiť výživné. Poručiteľ pravidelne platil výživné na všetky deti, len ich matka odmietla, aby
platil výživné poštovou poukážkou, ale trvala na tom, aby dával výživné osobne jej, alebo neskôr chodili
žalobcovia si brať výživné. To, že výživné bolo platené je preukázané aj tým, že nikdy nebola podaná
exekúcia pre neplatenie výživného na poručiteľa.Okrem toho poručiteľ vždy dával deťom aj peniaze na ich narodeniny, meniny alebo Vianoce. Taktiež
aj po rozvode im platil a vybavoval letné tábory, na ktoré žalobcovia chodili. Poručiteľ sa chcel s deťmi
stretávať aj po rozvode manželstva, ale ich matka si to neželala. Kým chodili žalobcovia v 2. a 3. rade

na ZŠ, tak poručiteľ chodil vždy na ich rodičovské združenia, lebo sa zaujímal, ako sa v škole učia. O
tom, kedy budú rodičovské združenia nebol informovaný od žalobcov, ale sám si to zisťoval u triednej
učiteľky. Dokonca žalobcovi v 1. rade chodil na rodičovské združenia aj na strednú školu, lebo tento
chodil v BAZ a poručiteľ tam predtým robil. Poručiteľ dokonca v roku 1990 požiadal o zmenu zverenia
mal. S. V. O. a chcel, aby ich súd zveril do jeho výchovy a opatery. U S. o to žiadal z toho dôvodu, že sa

zhoršili jeho výsledky v škole a u O. to chcel preto, lebo už rok pred podaním návrhu sa s ňou nevidel.
O. vo svojej výpovedi uviedla, že u otca nechce žiť a nič k nemu necíti. S. zasa uviedol, že bol aj týždeň
u otca, tento sa mu venoval a pripravoval ho na vyučovanie, ale on sa takejto príprave bránil. Aj z týchto
dôvodov súd nakoniec návrh na zmenu zverenia zamietol.
Poručiteľ volal žalobcov aj na svoju svadbu v roku 1988, ale žalobcovia neprišli. Taktiež ich pozýval na
svoju 50-ku, ale ani tam neprišli a ani mu nezablahoželali. Poručiteľ sa veľakrát pokúšal skontaktovať

so žalobcami, ale kým boli maloletí, tak to odmietala ich matka a keď boli plnoletý, tak sami žalobcovia.
Poručiteľ tým trpel a neustále veril, že žalobcovia prejavia záujem sa s ním stretnúť, aby sa mohli
porozprávať a najmä stretávať sa spolu ako rodina. V januári 1999 bol poručiteľ hospitalizovaný v
Nemocnici sv. Cyrila a Metoda s hypertenziou. Keď tam bol hospitalizovaný, tak požiadal primára, aby
zavolal jeho bývalej manželke, že chce, aby ho deti navštívili v nemocnici. Primár mu povedal že volal,

ale bývalá manželka odmietla, aby deti išli navštíviť poručiteľa. Taktiež sa poručiteľovi zhoršil zdravotný
stavvjúni2000,keďopäťmuselbyťhospitalizovanývnemocnici,opäťvolalžalobcom,žeichchcevidieť,
ale títo ho ani navštíviť neprišli, ani sa vôbec nezaujímali o to, aký je jeho zdravotný stav. Žalobcovia
ďalej uvádzali v žalobe, že poručiteľ sa nesnažil spoznať rodiny žalobcov a toto sa nezmenilo ani po
smrti ich matky. K tomu žalovaní uviedli, že žalobcovia vôbec neoznámili poručiteľovi, že im zomrela

matka.Poručiteľsatodozvedel5mesiacovpojejsmrtináhodouodbratrancovejženy.Taktiežpoukazujú
na to, že žalobcovia vedeli od rozvodu svojich rodičov, že poručiteľ býva na R. XX, S. N., ale nikdy
ho nenavštívili, nekontaktovali, nezaujímali sa o jeho zdravotný stav a taktiež mu nikdy neoznámili,
kde bývajú a s kým. Skutočnosť, že žalobkyňa v 2. rade má dcéru sa dozvedel poručiteľ na pohrebe
svojho otca, kde bola aj žalobkyňa v 2. rade s dcérou. Poručiteľ sa chcel so žalobkyňou v 2. rade a

jej dcérou stretávať, lebo bol rád, že má vnučku, ale žalobkyňa v 2. rade mu povedala, že si neželá,
aby sa s vnučkou stýkal. Žalobca v 3. rade uvádza v žalobe, že naposledy komunikoval s poručiteľom v
roku 2018. Vtedy zazvonil žalobca v 3. rade na zvonček a chcel sa rozprávať s poručiteľom. Vzhľadom
k tomu, že poručiteľ prerábal byt, tak povedal žalobcovi v 3. rade, že radšej sa stretnú v neďalekej
reštaurácii, kde sa ja stretli. Keď sa poručiteľ vrátil domov, tak povedal žalovaným, že žalobca v 3. rade

iba chcel vedieť, či je pravda, že keď po rozvode predal záhradu vo S. Ú., tak dal každému žalobcovi
po 1.000 Sk. Poručiteľ povedal, že je to pravda a tieto peniaze dal ich matke, aby ich dala žalobcom.
To bolo všetko a viac sa žalobca v 3. rade s poručiteľom nekontaktoval. Keď poručiteľ náhle zomrel, tak
žalovaní našli v jeho mobile dve telefónne čísla, ktoré predpokladali, že sú žalobcov a poslali im SMS
správu, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Nikto sa im však na tieto SMS správy neozval a preto

kontaktovali sestru poručiteľa, aby dala žalobcom vedieť, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Na
pohrebe sa zúčastnili žalobcovia v 1. a 2. rade, ale vôbec sa nekontaktovali so žalovanými, nezaujímali
sa ako otec zomrel, či netreba pomôcť s pohrebom, alebo kde bude poručiteľ pochovaný. Z vyššie
uvedeného podľa žalovaných jednoznačne vyplýva, že poručiteľ sa celý svoj život snažil o to, aby sa
mohol kontaktovať so žalobcami, aby sa mohli stretávať ako rodina, lebo tým, že žalobcovia sa nechceli

s ním vôbec kontaktovať, napriek množstvu jeho pokusov, tým trpel až do svojej smrti. Vzhľadom k tomu,
že ako závet, tak aj listina o vydedení sú napísané po formálnej stránke správne a taktiež, že v listine
o vydedení sú uvedené konkrétne a opodstatnené dôvody vydedenia žalobcov, žalovaní žiadali, aby
súd po vykonanom dokazovaní zamietol žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú a priznal žalovaným
náhradu trov konania vo výške 100%.

5. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchmi strán sporu, výsluchmi navrhnutých svedkov:
P. V., I. O., O. W., L. M., W. B., listinnými dôkazmi, predovšetkým: Notárskou zápisnicou napísanou
03.05.2005 č.k. N 054/2005, Nz 19124/2005, NCRls 18909/2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou (č.l.
17,54);Overenímpravostinotárskejzápisnice(č.l.22);LekárskousprávouS.H.19.01.1999-27.01.1999

a 18.6.2020-30.06.2020 (č.l. 55-56); Rozsudok Obvodného súdu Bratislava 3 č.k. P 80/90-94 z
10.10.1991 o zmene zverenia (č.l. 57-58); Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V, č.k. 5C
100/1988-22 z 13.10.1988 o rozvod manželstva a ÚPP (č.l.68-69, 85-86) Uznesením OS BA V č.k. 12C
265/89-111 zastavenie konania o vysporiadanie BSM zo dňa 01.12.1995 (č.l. 87); Vyjadrením matkyžalobcov v konaní pred OS BA V sp.zn. 12C 265/89 o rozdelenie BSM (č.l. 70-71); vyjadrením matky
v konaní OS BA 3 sp.zn. P 80/90 z 05.10.1990 (č.l. 91-92); Znaleckým posudkom v konaní OS BA 3
sp.zn. P 80/90 zo 06.08.1991 (č.l. 93-96); Rozhodnutím o odvolaní proti neprijatiu na štúdium na SVŠT

z 19.07.1989 a návrh na zrušenie výživného z 12.07.1989 (č.l. 72-73).

6. Žalobca 1/ vo výsluchu účastníka konania uviedol, že s poručiteľom ako otcom nemali nikdy dobrý
vzťah. Rodičia sa rozviedli. Počas spoločného bývania sa otec deťom nevenoval, nechodieval domov.
Venoval sa svojim záľubám a priateľkám. Otec viackrát podal návrh na rozvod, ktorý návrh potom

stiahol. Po rozvode manželstva sa v súvislosti s vyporiadaním BSM, chodil matke vyhrážať. Keď došlo
k vyporiadaniu BSM, otec sa o deti už vôbec nestaral. Stretávali sa sporadicky, to znamená veľmi málo,
na pohreboch. Raz čo sa stretli na pohrebe, sestra s dcérou chcela predstaviť maloletú a poručiteľ aj s
manželkou sa otočili a odišli. S otcom nemali vybudovaný vzťah a aj keď prišiel za ním do bytu mal pocit,
že tam nie je vítaný. Následne už nemal záujem ani žalobca 1/. Otec bol za ním dva krát v práci, kedy ho
požiadal, aby išiel svedčiť v dedičskej veci po dedkovi a babke, že sa o nich staral, čo žalobca 1/ odmietol

nakoľko to nebola pravda. V tejto dedičskej veci v podstate išlo o to, že ešte za života bol prepísaný
majetok starých rodičov na poručiteľovu sestru a to z dôvodu, že poručiteľ fyzicky zaútočil na svojho
otca. Túto skutočnosť dosvedčila i poručiteľova sestra. Keď sa náhodou stretli u babky, kam chodievali
ako deti s mamou pravidelne, otec vynadal babke, že tam ich mama nemá čo robiť, že sú rozvedení.
Osobne žalobca 1/ nemá dobré spomienky na detstvo a správanie otca. Spolu s otcom neboli na

spoločnej dovolenke alebo výlete, netrávili spoločne sviatky. O pomoc ho otec požiadal len v súvislosti
s dedičským konaním na súde po starých rodičoch a raz, aby mu opravil počítač, pričom mu žalobca 1/
povedal nech ho donesie k nemu domov a mohol sa stretnúť aj s jeho manželkou a dcérou čo nespravil.
Raz ho otec požiadal o kontakt na brata/žalobcu v 3. rade, keď mal brat asi 40 rokov a poručiteľ chcel,
aby bola vykonaná skúška DNA, či je jeho syn, lebo v opačnom prípade ak by nebol, chcel žiadať výživné

spätne. Brata kontaktovali policajti v tejto súvislosti, či môžu poskytnúť telefónne číslo. Táto skutočnosť
by sa pravdepodobne dala dohľadať na polícii. Žalobca 1/ poprel tvrdenie žalovaných, že by bol poručiteľ
pozval deti z prvého manželstva na svadbu so žalovanou. Pritom boli v kontakte, nakoľko ho žalobca 1/
v tom čase požiadal o vyrobenie oznámení na stužkovú, čiže vedel aj o tom, že má žalobca 1/ stužkovú,
na ktorú ho pozval, ale neprišiel. Žalobca 1/ pozval otca aj na svoju svadbu, otec s termínom svadby

nesúhlasil a tvrdil, že žalobca 1/ robí hanbu rodine tým, že svadba je mesiac po pohrebe. Za otcom
žalobcovia chodili v čase, keď ešte so žalovanou neboli manželia, ale žili spolu, medzi rokmi 1984 až
1988.

7. Žalobkyňa 2/ vo výsluchu uviedla, že otca si v podstate vôbec nepamätá, keďže nechodila do škôlky,

staral sa o ňu starý otec. Otec sa o nich vôbec nestaral, neboli tam žiadne vzťahy. Nekontaktovali sa,
len keď bolo potrebné potvrdenie zo školy. Vybavoval jej električenku. Otec sa nezaujímal ani o vnukov.
Stretli sa na pohrebe, kedy sa pokúšala otcovi predstaviť manžela aj dcéru. Nemal záujem. So starými
rodičmi z otcovej strany mali dobré vzťahy, pravidelne sa navštevovali. S otcom neboli na žiadnych
výletoch, spoločných sviatkoch a otec im k sviatkom nezatelefonoval a nezagratuloval. Neoznámil im, že

má ďalšie dieťa so žalovanou. Je pravdou, že sa zaujímal o ich štúdium a známky, museli mu oznamovať
kedy je rodičovské združenie na ZŠ. Na rodičovské chodil len žalobcovi 1/ aj to len zriedka. Žalobkyňa
potvrdila, že vedela o tom, že otec požiadal o zverenie jej a žalobcu 3/ do osobnej starostlivosti, nakoľko
bola vypovedať na súde. Žalobkyňa otcovi neposlala pozvánku na svadbu, len oznámenie. Nemala
záujem o kontakt s ním, vedela kde býva.

8. Žalobca 3/ vo výsluchu uviedol, že na detstvo nemá dobré spomienky. Chvíľu býval s poručiteľom.
Vôbec sa následne nekontaktovali, jedine keď na jeho žiadosť prišiel za ním asi pred tromi rokmi. Nič
ho nezaujímalo, ako sa má, len chcel aby si dal spraviť skúšku DNA, čo žalobca odmietol. Poručiteľ
neprejavil záujem o žalobcovho syna, ktorého ani nevidel, išlo mu len o testy DNA. Spoločne ako deti

netrávili čas s otcom, len čo sa týkalo potvrdenia ohľadom električeniek. Poručiteľ ani v dospelosti
žalobcu 3/ neprejavoval záujem o neho. V detstve určitú dobu býval u otca z dôvodu, že sa mu zhoršil
prospech v škole, čo sa dozvedel zo školy a vtedy požiadal aj zverenie do osobnej starostlivosti.

9. Žalovaná 1/ vo výsluchu uviedla, že žalobcovia uvádzali nepravdy. Čo sa týka žalobcu 1/, poručiteľ mu

vybavil školu v BAZ. Deti sa s ním odmietali stretávať. Čo sa týkalo pozvania na svadbu žalobkyne 2/,
nemohol ísť, nakoľko pozvánka prišla týždeň po svadbe. Čo sa týka stretnutia so žalobcom 3/, poručiteľ
žalovanej povedal, že sa pýtal na peniaze za bývalú záhradu. Keď poručiteľ ochorel, chcel s deťmi
hovoriť a požiadal primára, aby zatelefonoval matke žalobcov, aby za ním prišli. Matka žalobcov imto pravdepodobne ani nepovedala. K svokrovcom, rodičom poručiteľa chodievali pravidelne, poručiteľ
pomohol svokrovi pri stavbe domu a žalovaná 1/ pomáhala svokre v záhrade a skleníku. S žalobkyňou
2/ sa stretli ešte raz na pohrebe babky, kedy ju poručiteľ pozval, aby prišla na dom, čo odmietla, čo

odôvodnila žalovanou 1/ a žalovaným v 2/. Žalovaná 1/ nemala kontakt na žalobcov, preto požiadala
sestru poručiteľa, aby im oznámila, kedy je pohreb. Pohrebu sa zúčastnili žalobca 1/ a 2/. Žalovaní s
poručiteľomtrávilivoľnýčasvoS.Ú.nazáhrade.Detitamtrávilitiežčas,nakoľkozáhradabolarozdelená
podľa dohody na polovicu. Od roku 1999 mal poručiteľ arytmiu srdca. Žalovaná bola osobne pri tom,
keď poručiteľ požiadal primára, aby zavolal matke žalobcov. Vedela, že keby volala ona, matka žalobcov

by jej zložila telefón. Poručiteľ nežiadal, aby zavolala priamo žalobcom v tom čase maloletým, lebo ich
matka chcela všetko riešiť cez súd. Z predaja záhrady získal poručiteľ 6.000 SKK a z toho 4.000 SKK
išlo na vkladnú knižku deťom.

10. Žalovaný 2/ vo výsluchu uviedol, že so žalobcami ako súrodencami sa stretol celkovo asi 4x, bolo to
na pohreboch a naposledy u notára, zakaždým boli osočovaní, žalobcovia slovne na žalovaných útočili.

Na pohrebe otca sa nespýtali, či treba pomôcť s pohrebom alebo kde bude otec pochovaný. Žalovaný
nemal na žalobcov kontakty a nakoľko na žalovaných útočili, nemal ani záujem kontaktovať sa s nimi.
Podľa svojich skúseností otec nebol násilný, v živote od neho nedostal bitku. Chodievali ako rodina na
výlety a na kúpaliská. V rámci možnosti, keďže rodičia boli obaja zamestnaní a žalovaný navštevoval
školu. V čase prázdnin trávil všetok čas s otcom na záhrade v Čavoji. K sviatkom dostával dary. Často

sa rozprával s otcom o vzťahu so žalobcami, otec si myslel, že keď budú dospelí, že sa vzťahy zmenia a
celý život tým trpel. Poručiteľ problém, že sa nevybudoval vzťah medzi ním a deťmi z prvého manželstva
videl v deťoch, že neprejavovali o neho záujem. Žalobcovia žalovaného 2/ osočovali, nadávali mu do
pankchartov.

11. Svedkyňa P. V. vo výsluchu svedka uviedla, že poručiteľ bol jej bratom. Žalobcovia 1/ až 3/ sú synovci
a neter. Mala dobrý vzťah k rodine brata a deťom až do rozvodu manželstva brata s matkou žalobcov.
Súrodenecký vzťah svedkyne a poručiteľa nebol typickým súrodeneckým vzťahom, nevyrastali spolu
vzhľadom na vekový rozdiel. Skôr to bol kamarátsky vzťah. Brat bol hrubej povahy, jednal príkazmi a
keď mu odporovala tak aj dostala. S matkou žalobcov sa poručiteľ ženil, keď bola vo vysokom štádiu

tehotenstva. Cez víkend sa zvykli stretávať aj s rodinami u rodičov. S matkou žalobcov a žalobcami sa
svedkyňa stretávala častejšie. S poručiteľom už nie, od doby ako dostal byt v A.V. a nadviazal vzťah so
žalovanou 1/, ktorá v podstate rozbila toto manželstvo. Poručiteľ bol hrubý nielen slovne, ale aj fyzicky.
Keď bola matka žalobcov s deťmi na dovolenke, vymenil zámky na A. byte, nemohli sa pri návrate v
noci dostať do bytu, čím prakticky manželku s deťmi vyhodil z bytu. V noci odišli k starému otcovi z

maminej strany. V byte v A. sa zdržovala aj žalovaná 1/ aj manželka s deťmi. Rovnako chodievali aj na
chalupu aj so žalovanou 1/. Matka s tým nesúhlasila, ale nemohla nič robiť lebo bol hrubý, násilnícky.
Mal povahu, že chcel mať všetko pod palcom. Matka žalobcom nezakazovala stretnutie s otcom. Skôr
poručiteľ obmedzoval kontakt detí so starými rodičmi. Vzťah bol narušený a po rozvode, keď prišli deti
za starými rodičmi z otcovej strany a keď tam bol poručiteľ, tak im povedal, že čo tam hľadajú. Osobne

aj svedkyňa mala narušený vzťah s bratom, prerušila kontakt s ním, lebo sa jej nepáčilo jeho správanie.
Poručiteľ mal narušený aj vzťah s ich otcom. Otec mal zdravotné problémy, keď mu oznámila, že je
v nemocnici, tak jej povedal, že nech si ho dochová a pochová. Otec poručiteľa si neželal, keď bol
v nemocnici, aby to bratovi oznámila. Svedkyňa, keď otec zomrel zabezpečila pohreb a všetko okolo
pohrebu. Až neskôr sa dozvedela, prečo otec nechcel poručiteľa vidieť, jednalo sa o nejaký spor v

súvislosti s chalupou, s čím otec nesúhlasil a poručiteľ ako syn mu dal facku, rovnako aj na svojho
svokra bol hrubý, dal mu facku. Vzťahy v rodine sa naštrbili. Starostlivosť matky o tri deti bola dobrá.
Deti sa dobre učili. Poručiteľ sa rozviedol keď žalovaná 1/ otehotnela. Deti nemali záujem stretávať sa
s otcom, ktorí bol ako diktátor, deti neprejavovali záujem. Svedkyňa bola na druhej svadbe poručiteľa.
Deti odmietli ísť na jeho svadbu.

12. SvedkyňaI.O.vovýsluchusvedkauviedla,žepoznásasožalovanými1/a2/súsusedianachalupe.
Žalobcov nepoznala vôbec. Poznala sa s poručiteľom celkom 11 rokov do jeho smrti, na chalupe sa
stretávali od jari do neskorej jesene. Trávili spoločne čas. Mala vedomosť o tom, že bol ženatý a má tri
deti, to jej hovoril poručiteľ. Po rozvode sa s nimi nestretával, lebo bývalá manželka mu zakazovala sa s

nimi stýkať. Platil na nich výživné pravidelne. Poručiteľ jej rozprával o tom, že deti nemali o neho záujem.
Keď bol v nemocnici, tri deti za ním nedošli. Žalobcovia sa o neho vôbec nestarali, asi mali strach, že
by sa museli o neho postarať, ale nemuseli mať, lebo manželka sa postarala. Na dovolenku chcel ísť
s nimi, ale deti nemali záujem. Podľa toho čo jej poručiteľ hovoril, ani raz mu nezavolali, či nemajú sniečím pomôcť. Svedkyňa nevedela uviesť asi v ktorom roku bol hospitalizovaný. Svedkyňa v tom čase
bola na chalupe, preto ho nešla navštíviť.

13. Svedkyňa O. W., vo výsluchu uviedla, že pozná len žalobcu 1/, bola mu triednou profesorkou
na strednej škole 4 roky, kde žalobca 1/ maturoval. Súrodencov nepoznala. Žalobca 1/ bol usilovný,
stredný až dobrý žiak. V rodine mali medzi rodičmi nejaké problémy. Poznala oboch rodičov. Zo začiatku
chodievali na rodičovské obaja. Od matky sa dozvedela, že ich otec vymkol. Svedkyňa má na neho
zlé spomienky. Žalobca 1/ aj so spolužiakmi vyhrali súťaž a dostali zájazd do Juhoslávie. Rodičia boli

už rozvedení a preto potrebovali súhlas od oboch. Otec nesúhlasil, neprial si, aby syn na zájazd išiel.
Nakoniec ale udelil súhlas. Svedkyňa mala pocit, že otec synovi neprial. Že sú v rodine problémy
vedela od matky žalobcu 1/. Čo sa týkalo vymknutia vedela od žalobcu 1/ nakoľko nebol pripravený na
vyučovanie.

14. Svedkyňa L. M. vo výsluchu svedka uviedla, že je sestrou žalovanej 1/. Žalobcov 1/ a 2/ nepoznala,

poznala len žalobcu 3/. S rodinou žalovanej 1/ mali veľmi dobrý vzťah. Často sa navštevovali. Z
rozprávaniaporučiteľavedela,žeprvémanželstvonebolodobré.Porozvodematkazakazovalastykotca
s deťmi, predpokladal, že v dospelosti sa budú stretávať. V nemocnici čakal, že mu psychicky pomôžu,
neprišli za ním, a preto sa rozhodol spísať závet. To čo vypovedala vedela z rozprávania poručiteľa.

15. Svedkyňa W. B. vo výsluchu svedka uviedla, že je priateľkou žalovaného 2/ a žije v spoločnej
domácnosti so žalovanými 1/ a 2/ približne 5-6 rokov. So žalovaným 2/ sa poznajú vyše 12 rokov,
navštevovala často rodinu poručiteľa. Poručiteľ jej rozprával, že vzťah s deťmi nebol taký, ako mal byť,
vyhľadával kontakt s nimi, oni ho odmietali, čo ho trápilo. Mal zdravotné problémy, bál sa že zomrie, chcel
aby za ním prišli, neprišli. Neozvali sa ani potom. Bola na pohrebe poručiteľa, v prvom rade mala sedieť

najbližšia rodina. Žalobcovia prišli ale nesprávali sa ako na pohrebe. O predmete sporu sa dozvedela
od žalovanej 1/.

16.Žalobcoviavkonanínamietliabsenciudôvodovvydedeniapodľa§469aods.1písm.a)Občianskeho
zákonníka, pre naplnenie ktorého musia byť splnené podmienky, že sa poručiteľ ocitol v situácii, keď

potrebuje pomoc alebo keď poručiteľ nie je schopný bez cudzej pomoci sám si obstarať svoje životné
potreby a nie je o uvedené potreby poručiteľa postarané ináč. Potomok má reálnu možnosť poručiteľovi
potrebnú pomoc poskytnúť a neposkytnutím potrebnej pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí
odporovať dobrým mravom.
Podľa žalobcov nenavštívením poručiteľa počas hospitalizácie v nemocnici nie je splnená ani len jedna

z týchto podmienok. Žalobcovia o hospitalizácii ani nevedeli. Žalovaní ani nepreukázali, že ich poručiteľ
na návštevu v nemocnici volal.
Žalovaní namietli aj dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Prípadný
nezáujem o poručiteľa by musel byť zavinený potomkom. Podľa žalobcov nemožno spravodlivo žiadať
od potomkov, aby prejavovali záujem ak medzi niminebol vybudovaný vzťah, aký by mal byť vybudovaný

medzi rodičom a dieťaťom. Ak tento vzťah nebol počas detstva vybudovaný, nemožno následne
požadovať od potomka, aby niesol zákonné dôsledky vydedenia, keď sa o tento stav nepričinil, t.j. ak
bol nezáujem vyvolaný poručiteľom.
To, že už v detstve nedošlo k vybudovaniu vzťahu medzi žalobcami a poručiteľom, čo nezavinili ako
maloletédeti,preukazovaližalobcoviaspoukazomnaniektoréskutočnosti,ktorémalizanásledok,žeuž

v detstve nedošlo k vybudovaniu vzájomného vzťahu. Súčasne žalobcovia popreli tvrdenia žalovaných,
že poručiteľ sa celý život snažil rozvíjať vzťah a ako tým trpel.

17. Z predložených listinných dôkazov súd zistil:
Rozsudkom Obvodného súdu Bratislava V zo dňa 13.10.1988 č.k. 5C 100/88-22 (č.l. 68-), na návrh

poručiteľa bolo manželstvo rodičov žalobcov rozvedené a na čas po rozvode boli maloleté deti zverené
do výchovy matky. Sám poručiteľ ako navrhovateľ v návrhu uviedol, že nový družstevný byt obdržali
v apríli 1983, cit.: „ v auguste odišla bez jeho vedomia s deťmi na dovolenku, z ktorého dôvodu
vymenil vložku v zámku bytu a tak od tohto mesiaca býva každý vo svojej domácnosti. On so svojou
priateľkou ..“. Súdom zistený skutočný stav v predmetnom konaní, uvedený v odôvodnení rozsudku o

rozvode, preukazuje tvrdenia žalobcov, že poručiteľ bol v manželstve opakovane neverný, o získaní bytu
od zamestnávateľa manželke nepovedal, býval v ňom s priateľkou. Matka s deťmi v predmetnom byte
bývali od apríla 1983 do augusta 1983, kedy ich poručiteľ vymkol (vymenil zámky) a následne až do
rozvodu manželstva (1988) bývali oddelene. V čase spoločného bývania v pridelenom byte bývali vbyte aj s poručiteľovou priateľkou (žalovanou 1/). Týmto konaním dal poručiteľ celkom zjavne najavo,
že o budovanie normálneho vzťahu s deťmi nemá záujem a uprednostňuje spolužitie so žalovanou 1/.
Z prešetrenia pomerov v rodine matky vyplynulo, že sa o deti riadne stará.

Z rozsudku Obvodného súdu Bratislava III č.k. P 80/90-94 zo dňa 10.10.1991 o zmene zverenia vyplýva,
že cit.: „zo strany otca absentovali pozitívne výchovné podnety, neskôr jeho fyzická prítomnosť. K synovi
a dcére nemal v priebehu života možnosť vytvoriť si primeraný vzťah. Jeho sporadické tvrdé výchovné
zásahy vytvárali skôr podmienky pre odmietavý postoj detí k nemu. .... I keď je povinnosťou oboch
rodičov podieľať sa na výchove detí, v danom prípade by zmena výchovy mohla nepriaznivo ovplyvniť

ďalší vývin maloletého“. V konaní bol vyhotovený aj znalecký posudok na posúdenie vhodnosti zmeny
výchovného prostredia pre ďalší vývoj a výchovu dieťaťa u otca. Otec sa odmietol zúčastniť vyšetrenia.
Z posudku cit.: „U otca absentovali pozitívne výchovné podnety, dokonca aj jeho fyzická prítomnosť.
Sporadické tvrdé výchovné zásahy vytvárali skôr podmienky pre až apriórne odmietavý postoj, pre nie
najlepší vzťah k otcovi. Intenzita a rozsah styku otca je minimalizovaný. Menovaný už v tomto čase
odmieta otcovu autoritu, pretože nie je subjektívne pozitívne motivovaný zo strany otca“.

18. Žalovaní 1/ a 2/ okrem výsluchu navrhnutých svedkov, ktorí uvádzali skutočnosti, ktoré sa dozvedeli
od poručiteľa alebo žalovaných 1/ a 2/, žiaden iný dôkaz o snahe poručiteľa nadviazať kontakt so
žalobcami nepredložili.
V záverečnom vyjadrení k vykonanému dokazovaniu uviedli, že vzťahy medzi rodičmi žalobcov v čase

ich mladosti a v čase rozvodu neboli dobré, čo žiaľ nie je v žiadnej rodine, keď prichádza k rozvodu.
Podľa žalovaných, príčinou rozvratu manželstva nebol len poručiteľ. Už manželstvo poručiteľa s matkou
žalobcov bolo uzatvárané v januári 1971 a žalobca v 1. rade sa narodil vo februári 1971, čiže manželstvo
bolo uzatvorené najmä z toho dôvodu, že čakali spolu dieťa. Sama matka žalobcov vo svojich podaniach
písala, že manželstvo nebolo od začiatku dobré a ona ho chcela zachrániť tým, že sa jej narodilo ďalšie

dieťa. Taktiež písala vo svojich vyjadreniach, že poručiteľ už ani nechcel tretie dieťa. V roku 1988 prišlo
k rozvodu manželstva. Matka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Poručiteľ v návrhu na rozvod
manželstvažiadalzveriťvšetkytrimaloletédetidojehovýchovyaopatery.Súdichzverilmatkeazaviazal
poručiteľa platiť výživné, ktoré on aj pravidelne platil. Poručiteľ sa neskôr oženil, volal žalobcov, ako svoje
deti na svadbu, ale ich matka s tým nesúhlasila a preto na svadbe neboli. V konaní bolo preukázané,

že poručiteľ platil výživné na deti a zaujímal sa o ich prospech v škole, lebo mu museli oznamovať,
kedy bude rodičovské združenie, vybavoval im električenku, pomáhal im dostať sa na školu. Dokonca
žalobcovi v 1 rade chodil na rodičovské združenia aj na strednú školu. Svedectvo svedkyne W. žalovaní
namietli ako zaujaté, nakoľko ako učiteľka žalobcu v 1 rade na strednej škole, sa pamätala na neho, ako
aj na jeho prospech, čo je dosť zvláštne, najmä po toľkých rokoch čo učí, lebo žalobca v 1 rade nebol

ničím výnimočný žiak. No už si nepamätala, že by poručiteľ pracoval v BAZ a zaujímal sa o prospech
žalobcu v 1 rade.
Žalovaná 1/ tvrdila, že poručiteľ mal záujem o žalobcov aj po rozvode manželstva. Keď poručiteľ zistil,
že sa zásadne zhoršil školský prospech žalobcu v 3. rade na základnej škole, tak požiadal súd o jeho
zverenie a žalobca v 3. rade aj u neho určitý čas býval. Za tento čas sa poručiteľ žalobcovi v 3. rade

venoval s učením a tomuto sa prospech zlepšil. Preto je podľa žalovanej nelogické, aby skoro o 30 rokov
neskôr chcel poručiteľ od žalobcu v 3. rade, aby išiel na skúšky DNA, či je jeho synom. Poprela, že
poručiteľ by sa postaral aby nebol žalobca v 1. rade prijatý na vysokoškolské štúdium, ale výsledky v
škole a výsledky prijímacích pohovorov žalobcu v 1. rade spôsobili, že nebol prijatý na vysokoškolské
štúdium. Poprela, že poručiteľ dlhoval na výživnom. Uvedené tvrdenie žalobcu 1/ je podľa žalovanej len

čiastočne pravdivé, lebo keď žalobca v 1. rade ukončil stredoškolské štúdium a neprijali ho na vysokú
školu,takpožiadalporučiteľozrušenierozhodnutia,ktorýmmalplatiťvýživnénažalobcuv1.rade.Podľa
žalovaných, pokiaľ by tak neurobil, tak by bol povinný platiť výživné na žalobcu v 1. rade naďalej a v
prípade zrušenia výživného na plnoleté dieťa sa výživné zrušuje od podania žaloby na súd a nie spätne.
Súd aj rozhodol o jeho žalobe kladne. Žalovaní nemajú vedomosť o tom, že by poručiteľ dlhoval výživné

vo výške 500 Sk na žalobcu v 1. rade, lebo nikto od neho takéto výživné nežiadal a ani nevymáhal.
Poručiteľ, podľa vyjadrenia žalovaných, ako aj svedkov M., O. a B., počas rokov, čo žalobcovia dospeli
chcel, aby sa stretli, vyjasnili sa všetky staré veci a najmä sa ďalej kontaktovali a stretávali ako deti a
rodič. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že poručiteľa trápilo, že sa žalobcovia s ním nechcú kontaktovať
a on sa snažil, aby sa to zmenilo. Snažil sa im telefonovať a stretnúť sa s nimi, ale žalobcovia

ho odmietali. Poručiteľ sa veľakrát pokúšal skontaktovať so žalobcami, ale kým boli maloletí, tak to
odmietala ich matka a keď boli plnoletí, tak sami žalobcovia. V januári 1999 bol poručiteľ hospitalizovaný
v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda s hypertenziou. Keď tam bol hospitalizovaný, tak požiadal primára, aby
zavolal jeho bývalej manželke, že chce, aby ho žalobcovia navštívili v nemocnici. Primár mu povedal,že volal, ale bývalá manželka odmietla, aby žalobcovia išli navštíviť poručiteľa. Taktiež sa poručiteľovi
zhoršil zdravotný stav v júni 2000, keď opäť musel byť hospitalizovaný v nemocnici, opäť volal žalobcom,
že ich chce vidieť, ale títo ho ani navštíviť neprišli, ani sa vôbec nezaujímali o to, aký je jeho zdravotný

stav. Žalobcovia neoznámili poručiteľovi, že im zomrela matka. Poručiteľ sa to dozvedel 5 mesiacov po
jej smrti, náhodou, od bratrancovej ženy. Žalobcovia vedeli od rozvodu svojich rodičov, že poručiteľ býva
na R. X.. XX, S. N., ale nikdy ho nenavštívili, nekontaktovali, nezaujímali sa o jeho zdravotný stav a
taktiež mu nikdy neoznámili, kde bývajú a s kým. Keď poručiteľ náhle zomrel, tak žalovaní našli v jeho
mobile dve telefónne čísla, ktoré predpokladali, že sú žalobcov a poslali im SMS správu, že im zomrel

otec a kedy bude pohreb. Nikto sa im však na tieto SMS správy neozval a preto kontaktovali sestru
poručiteľa, aby dala žalobcom vedieť, že im zomrel otec a kedy bude pohreb. Na pohrebe sa zúčastnili
žalobcovia v 1. a 2. rade, ale vôbec sa nekontaktovali so žalovanými, nezaujímali sa ako otec zomrel, či
netreba pomôcť s pohrebom, alebo kde bude poručiteľ pochovaný. Tieto skutočnosti potvrdil aj svedkyňa
B.. Žalobca v 3. rade sa ani pohrebu nezúčastnil.
Poručiteľ bol od roku 1999 invalidný, lebo mal vážne zdravotné problémy. Žalobcovia sa vôbec o

poručiteľa nezaujímali, nechceli sa s ním ani kontaktovať a to aj po desaťročiach od rozvodu rodičov, keď
už mali aj svoje vlastné rodiny. Poručiteľ tým veľmi trpel. Preto sa aj v roku 2005 sám rozhodol, že pôjde k
notárovi a spíše závet a listinu o vydedení. V závete odkázal všetok svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok
synovi žalovanému v 2. rade. Taktiež spísal listinu o vydedení, kde vydedil žalobcov, lebo neprejavujú
o neho opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať o svojho otca a v rozpore s dobrými

mravmi mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe.
Poručiteľ žil z invalidného dôchodku a aj vzhľadom na jeho zdravotný stav mal zvýšené náklady na
lieky. Taktiež musel pravidelne chodiť na lekárske prehliadky. Pri všetkých týchto úkonoch by poručiteľ
privítal aj pomoc žalobcov a najmä ich záujem o jeho zdravotný stav a to, či náhodou nepotrebuje nejakú
pomoc.Nožalobcovianapriektomu,ževedeli,žebolhospitalizovanývnemocnici,kdenevedelčiprežije,

neprejavili vôbec žiadny záujem o jeho zdravotný stav, alebo že by ho navštívili v nemocnici, alebo potom
doma a zaujímali sa o to, aký je jeho zdravotný stav a či ako ich otec nepotrebuje nejakú pomoc. Podľa
žalovaných, žalobcovia sami potvrdili, že trvalo, celé roky, neprejavovali žiadny záujem o poručiteľa,
potvrdili, že odmietali sa s ním kontaktovať a to aj napriek tomu, že poručiteľ mal záujem o stretnutie
a kontaktovanie sa. Žalobcovia stále rozprávali o veciach, ktoré sa uskutočnili v čase do rozvodu ich

rodičov, ale tento bol v roku 1988, keď boli ešte maloletí. Potom uplynuli roky, žalobcovia dospeli a
aj tak neprejavili opravdivý záujem o stretnutie sa s poručiteľom, čo je v rozpore s dobrými mravmi a
najmä všeobecným očakávaním akceptovateľného záujmu o svojho rodiča. Z toho podľa žalovaných
vyplýva, že pasivita žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi. Poručiteľ, keď videl a zistil, že napriek
jeho márnym pokusom nemajú žalobcovia žiadny záujem sa s ním kontaktovať, stretnúť, porozprávať

sa, alebo že by sa aspoň zaujímali o to, ako sa má, aké má zdravotné problémy, či nepotrebuje nejakú
pomoc, navštívil notára a spísal závet a listinu o vydedení. Toto spísal preto, lebo bol veľmi sklamaný
z nezáujmu žalobcov o neho. Veril, že si žalobcovia uvedomia, že sú rodina a rodina by si mala určité
veci tolerovať, brať s nadhľadom ale najmä držať spolu, zaujímať sa o seba a pomáhať. Žiaľ žalobcovia
neprejavili ani kúsok záujmu o poručiteľa počas jeho života. No keď išlo o dedičstvo po poručiteľovi, tak

tu sa žalobcovia okamžite o neho hlásili, dokonca sa nehanbili podať žalobu na súd, aby spochybnili
poslednú vôľu poručiteľa, len aby dedili po poručiteľovi. Aj toto svedčí o charaktere žalobcov. Počas
života poručiteľa sa o neho nezaujímali, odmietali sa s ním nie len stretnúť, ale aj kontaktovať, ale dediť
po jeho smrti chcú.

19. Žalobcovia v záverečnom vyjadrení poukázali na skutočnosť, že svedkovia navrhnutí žalovanými
predostreli iba nepriame svedectvá, ktoré spočívali výlučne v reprodukcii toho, čo im údajne ešte
pred smrťou povedal poručiteľ. Naviac, títo svedkovia vôbec nepoznali žalobcov a s výnimkou p.
M. ani poručiteľa pred rokom 2005. Títo svedkovia sa tak nevedeli vyjadriť najmä k podstatným
skutočnostiam pre toto konanie - o záujme poručiteľa o žalobcov resp. záujme poručiteľa o vzájomné

budovanie vzťahu v ich skoršom období života. Reprodukcia údajných vyjadrení poručiteľa ohľadom
jeho vzťahu so žalobcami žiadnym spôsobom nepreukazuje existenciu dôvodov vydedenia. Poručiteľ
totiž vzhľadom na to, že spísal listinu o vydedení, bol v domnienke, že existujú dôvody vydedenia.
Poručiteľ teda logicky prezentoval aj pred tretími osobami žalobcov ako tých, ktorí sa o neho nezaujímajú
(zjednodušene povedané) pričom zjavne akékoľvek zavinenie na svojej strane za neutrálny vzťah so

svojimi deťmi si nepripúšťal. Ak by tomu bolo inak, poručiteľ by nespísal listinu o vydedení. Naviac, toto
subjektívne vnímanie vzťahu so žalobcami zo strany poručiteľa, bolo zjavne neobjektívne. Poručiteľ sa
podľa vyjadrení svedkov sťažoval na nezáujem žalobcov, avšak na druhej strane už nespomenul jeho
nezáujem o žalobcov v detstve ako aj neskôr, ich vysťahovanie zo spoločnej domácnosti, ako aj mnohoďalších skutočností, ktoré by celkom poručiteľa v očiach tretích osôb neprezentovali kladne. Poručiteľ
teda zjavne vyberal prezentované skutočnosti iba selektívne a to tak, aby vystupoval v pozitívnom
svetle a žalobcovia v tom negatívnom. Niet sa potom čo čudovať, že svedkovia mohli nadobudnúť

obraz poručiteľa ako pozitívneho a žalobcov ako tých „nevďačných detí“, ktoré bezdôvodne neprejavujú
záujem o svojho otca. Ak takýto obraz aj svedkovia nadobudli, je tomu tak iba preto, že im bola
poskytnutá iba jedna verzia udalostí zo strany poručiteľa. Vzhľadom na obsah listiny o vydedení sa
môže skúmať iba to, či tento dôvod vydedenia napĺňajú tam uvádzané skutkové dôvody vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. a) OZ, t. j. že žalobcovia nemali prejaviť záujem resp. pomoc o poručiteľa

počas jeho hospitalizácie v nemocnici v rokoch 1999 a 2000 a doteraz. Na naplnenie tohto skutkového
dôvodusanemôžuskúmaťinéskutkovéokolnosti(ktorévšakžalovanívkonečnomdôsledkunetvrdiliani
nepreukazovali) ako napr. neposkytnutie pomoci v čase po spísaní listiny o vydedení a pod.. Pokiaľ ide o
prvú podmienku, t. j. že poručiteľ sa ocitol v stave odkázanosti a nie je schopný bez cudzej pomoci sám
si obstarať svoje životné potreby. Splnenie tejto podmienky nevyplýva zo samotnej listiny o vydedení.
Poručiteľ v tejto neuvádza, že by bol počas hospitalizácie (alebo aj v hociktorom inom období) v stave

odkázanosti na pomoc druhých, a že by si sám nedokázal zabezpečiť svoje základné životné potreby.
Túto skutočnosť žalovaní ani len netvrdili a nie to ešte preukazovali počas celého konania. Podmienkou
vydedenia je, že nebolo o potreby poručiteľa postarané ináč. Keďže nedošlo zo strany žalovaných k
tvrdeniu o tom, že neboli zabezpečené základné životné potreby poručiteľa, je bezpredmetné, či bolo
alebo nebolo postarané inak. Ak by aj bol poručiteľ v stave odkázanosti, potrebná pomoc mu mala

byť v prvom rade poskytnutá buď v nemocnici alebo zo strany jeho manželky žalovanej v 1. rade,
s ktorou býval v spoločnej domácnosti. Žalovaní netvrdili, že by poručiteľ vôbec upovedomil priamo
žalobcov o tom, že je hospitalizovaný a už vôbec nie, že by ich požiadal o pomoc. Žalovaná v 1. rade v
tomto smere produkovala iba pomerne nedôveryhodné tvrdenie, že primár nemocnice mal kontaktovať
priamo matku žalobcov. Aj keby skutočne primár kontaktoval matku žalobcov, nebolo tvrdené, že by

žiadal o pomoc pre poručiteľa, ktorý by bol odkázaný na pomoc iných. Tvrdené bolo, že poručiteľ
mal žiadať o návštevu v nemocnici. A aj keby došlo k oznámeniu matke žalobcov, táto skutočnosť
nepreukazuje vedomosť žalobcov o tom, že ich otec je v nemocnici. Žalobcovia dôrazne popierajú, že
by takúto vedomosť mali, keďže ich matka im takúto skutočnosť nikdy nespomenula. Takéto tvrdenie
podporuje aj výpoveď svedkyne p. V.P., ktorá ako sestra poručiteľa tiež nevedela, že by bol v tom

čase hospitalizovaný, pričom túto vedomosť nemala ani od poručiteľa resp. jeho rodiny a ani od matky
žalobcov. Z tohto dôvodu žalobcovia majú za to, že nie je splnená ani podmienka, že potomok mal
reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť, keďže ani jeden zo žalobcov o hospitalizácii
(a už vonkoncom nie o údajnej potrebe pomoci) nevedel. Žalovaní v konaní neuviedli žiadne tvrdenia,
ktoré by odôvodňovali, že údajné neposkytnutie pomoci, ku ktorému ani nemohlo prísť, by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcov, vzhľadom na vzťah poručiteľa k žalobcom a ich doslovné
odvrhnutie, by muselo dôjsť k odmietnutiu poskytnutia pomoci v naozaj v extra výraznej intenzite, aby
to bolo možné považovať za rozpor s dobrými mravmi, ako všeobecne uznávanými pravidlami morálky,
ktoré predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok spoločnosti. Poručiteľ však nebol, či už počas
hospitalizácií ani neskôr do roku 2005, v stave odkázanosti na pomoc druhých a nikdy žalobcov nežiadal

o pomoc. Poručiteľ takéto tvrdenie neuviedol ani v listine o vydedení.
K dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ žalobcovia uviedli, že nespĺňa kumulatívne
podmienkynanaplnenietohtodôvoduato: neprejavovanieopravdivéhozáujmu,ktorýbymalpotomoko
poručiteľa prejavovať, trvalosť takéhoto neprejavovania záujmu, zavinenie nezáujmu potomkom, rozpor
s dobrými mravmi. Vzťah medzi poručiteľom a žalobcami nemožno označiť za zlý, ani za taký, aký by

mal byť medzi rodinnými príslušníkmi. Vzťah medzi poručiteľom a žalobcami sa dá najlepšie označiť za
neutrálny. Jediným dôvodom takéhoto vzťahu však bol nezáujem poručiteľa o žalobcov a jeho správanie
sa k nim už od útleho detstva. Pokiaľ poručiteľ nebudoval a ani sa nesnažil budovať vzťah so svojimi
deťmi, ale naopak dával najavo svoj nezáujem (viď napr. vymknutie) resp. niekedy doslova až robil
žalobcom napriek (napr. bránenie žalobcovi v 1. rade bez zjavného dôvodu v tom, aby išiel na výlet

do zahraničia), nemožno tento vzťah pričítať za vinu deťom a už vonkoncom nie je možné od nich
požadovať, aby niesli zákonné dôsledky vydedenia. Žalobcovia poukázali na konštantnú súdnu prax,
podľa ktorej nemožno spravodlivo žiadať od potomkov, aby prejavovali záujem o poručiteľa, ak medzi
nimi nebol vybudovaný vzťah, aký by mal byť vybudovaný medzi rodičom a dieťaťom. Budovanie vzťahu
je pritom na ťarchu rodiča (Najvyšší súd SR, rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo

123/2009 alebo sp. zn. 4 Cdo 59/2012). Tieto skutočnosti predstavujú podstatnú prekážku pre naplnenie
dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ. Ak by aj bolo konštatované trvalé neprejavovanie
opravdivého záujmu žalobcov o poručiteľa, k takémuto stavu došlo bez zavinenia žalobcov a zároveň,
tento stav nepredstavuje rozpor s dobrými mravmi.20. Prejednávaná vec, sporové konanie o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení, neexistencii
dôvodov vydedenia bolo začaté podaním žaloby na súd dňa 30.03.2020.

21. Podľa § 192 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP účinný od
01.07.2016)-Akniektopredpotvrdenímnadobudnutiadedičstvatvrdí,žejededičom,apopieradedičské
právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
22. Podľa § 194 CMP - (1) Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,

odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako
menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu,
ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. (2) Súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku
sporu.
23.Podľa§469azákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“)-(1)Poručiteľmôževydediť
potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe

alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní
najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život. (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení
výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. (3) O náležitostiach
listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 až 480; v listine však musí byť

uvedený dôvod vydedenia.

24. Podľa § 473 ods. 1) OZ - (1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
25. Podľa § 476 ods. 1) OZ - Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
26. Podľa § 476d ods. 1 OZ - (1) Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;
osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
27. Podľa § 479 OZ - Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
28. Strany sporu sú podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákonnými dedičmi v prvej skupine po
poručiteľovi S. H., a to: žalobcovia 1/, 2/, 3/ plnoleté deti z prvého manželstva, žalovaní 1/ a 2/ manželka
a syn z druhého manželstva, čím je daná vecná legitimácia strán sporu.

29. Poručiteľ prejavil svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice (§ 476d ods. 1 OZ), ktorej súčasťou
bolo vydedenie tzv. neopomenuteľných dedičov/potomkov, žalobcov 1/, 2/ a 3/ z dôvodu podľa § 469a
ods. 1, písm. a), b) Občianskeho zákonníka.
Uznesením z 28.02.2020 č.k. 2D 824/2019-39, Dnot 109/2019 Okresný súd Bratislava V, konanie o
dedičstve prerušil a žalobcov odkázal, aby podali žalobu na určenie, že listina o vydedení zo dňa

03.05.2005 spísaná JUDr. Máriou Cintavou, notárkou je neplatná.

30.Žalobcoviavsporenapadliplatnosťnotárskejzápisniceatýmajprávnehoúkonuporučiteľazdôvodu,
že v notárskej zápisnici absentuje dátum jej podpisu poručiteľom.

31. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že poručiteľ S. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R.
XXXX/XX, N., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Na prejednanie dedičstva tunajší súd poveril súdneho komisára
JUDr. Petru Ježkovú na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva.
Z potvrdenia o lustrácii poručiteľa v Notárskom centrálnom registri závetov (NCRza) bol zistený záznam
o overení pravosti notárskej zápisnice, pod poradovým číslom Nz 19124/2005, spisová značka N

54/2005 s dátumom spísania dňa 03.05.2005 JUDr. Máriou Cintavou, notárkou. Notárska zápisnica bola
napísaná notárom dňa 03.05.2005 na žiadosť poručiteľa, identifikovaného dátumom narodenia, rodným
číslom, stavom, bydliskom, ktorého totožnosť bola overená občianskym preukazom, aby do notárskej
zápisnice spísal závet a listinu o vydedení. Poručiteľ, pre prípad smrti zriadil závet, podľa ktorého všetok
jeho hnuteľný, nehnuteľný majetok známy či neznámy, ako aj všetky majetkové práva, nadobudol syn

Tomáš/žalovaný 2/ v celosti a súčasne v zmysle § 469a ods. 1, písm. a), b) Občianskeho zákonníka
vydedil potomkov z prvého manželstva/žalobcov 1/, 2/, 3/ z dôvodu, že trvalo neprejavujú o poručiteľa
opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať o svojho otca a v rozpore s dobrými mravmi
mu neposkytujú potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Nakoľko počas hospitalizácie v nemocnici v roku1999 a 2000 ako i do spísania zápisnice neprejavili o neho záujem a pomoc - otca. Účinky vydedenia
sa vzťahovali aj na potomkov žalobcov.

32. Podľa § 2 zákona č. 323/1992 Zb. - o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok v znení
účinnom v čase napísania závetu a listiny o vydedení od 12.04.2005 do 31.12.2005 ďalej len „NP“) -
Notár je štátom určenou a splnomocnenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa
tohto zákona.

33. Podľa § 3 NP - (1) Notárskou činnosťou je
a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),
b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c) konania vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73).
d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
(2) Ak tak ustanoví osobitný zákon, notár vykonáva aj ďalšie činnosti.

(3) Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, notár môže ako svoju ďalšiu činnosť
vykonávať funkciu mediátora podľa podmienok ustanovených osobitným zákonom.
(4)Listinyaosvedčovaciedoložky(§56ods.2)vyhotovenévrámcinotárskejčinnosti(ďalejlen„notárska
listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.

34. Podľa § 54 NP - Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie
týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v
Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o
akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom
pobyte účastníka.

35. Závet možno charakterizovať ako jednostranný prísne formálny právny úkon, ktorým poručiteľ pre
prípad smrti určuje, kto bude dedičom jeho majetku. Z uvedeného vyplýva, že v zásade platí, že dedičia
zo závetu majú prednosť pred dedičmi zo zákona. Existencia dedičského titulu je spornou skutočnosťou,
v dôsledku ktorej musí o tejto skutočnosti rozhodnúť súd v sporovom konaní, ak nie sú skutkové tvrdenia

možných dedičov zhodné (§ 175k ods. 2 OSP).
Vydedenie je jednostranný písomný prejav poručiteľa, ktorého dôsledkom je vydedenie
neopomenuteľného dediča prípadne aj jeho potomkov z taxatívne vymenovaných dôvodov v ustanovení
§ 469a Občianskeho zákonníka, ktoré poručiteľ uviedol v listine o vydedení.
V prípade vydedenia sa pre jeho platnosť vyžaduje naplnenie všetkých predpokladov pre platnosť

právneho úkonu v súlade s § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V listine o vydedení sa
vyžaduje odkaz na konkrétne zákonné ustanovenie. Rozhodujúce je dostatočné označenie osoby, ktorá
má byť vydedená a skutkové vymedzenie dôvodu vydedenia. Samotná existencia dôvodu vydedenia
musí existovať v čase zriadenia listiny o vydedení. K vydedeniu môže dôjsť aj v závete poručiteľa a
nevyžaduje sa, aby s obsahom listiny bola vydedená osoba oboznámená za života poručiteľa.

36. Závet poručiteľa a listina o vydedení žalobcov je spísaný vo forme notárskej zápisnice N
054/2005, Nz 19124/2005, ktorá spĺňa zákonom požadované predpoklady uvedené v ustanoveniach
§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku, ako aj predpoklady pre zriadenie závetu, t.j. naplnenie osobitných
obsahových požiadaviek vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré pozostávajú z

obsahu samotného právneho úkonu, ktorý bol notárom spísaný (formálne a hmotnoprávne náležitosti
závetu a listiny o vydedení upravené Občianskym zákonníkom a § 47, § 48 Notárskeho poriadku).
V zmysle citovaného ust. § 3 ods. 4 Notárskeho poriadku je notárska zápisnica verejnou listinou.
Osoba žalobcov, ako vydedených osôb bola dostatočne označená menom a adresou pobytu platnou
v čase spísania závetu. Notár si v zmysle § 48 Notárskeho poriadku totožnosť účastníka právneho

úkonu overil podľa občianskeho preukazu, ktorú skutočnosť aj osvedčil v notárskej zápisnici. Význam
právneho úkonu poručiteľa spísaný v notárskej zápisnici bol nepochybný, t.j. vydediť pre prípad svojej
smrti neopomenuteľných dedičov, žalobcov s uvedením dôvodov podľa § 469a ods. 1, písm. a), b)
Občianskeho zákonníka.

37. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - Právny úkon je prejav vôle
smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s
takýmto prejavom spájajú.38. Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ - (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa
stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2)
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež

podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

39. Súd po preskúmaní notárskej zápisnice N 054/2005, Nz 19124/2005 napísanej dňa 03.05.2005
notárom JUDr. Máriou Cintavou dospel k záveru, že námietky vznesené žalobcami, týkajúce sa
neplatnosti notárskej zápisnice z dôvodu, že nie je pri podpise uvedený dátum, kedy došlo k podpisu

notárskej zápisnice/závetu poručiteľom nie sú dôvodné. Poručiteľ podpisoval notársku zápisnicu v deň
jej napísania dňa 03.05.2005 a s rovnakým dátumom bola zapísaná aj v Notárskom centrálnom registri
závetov.

40. Žalobcovia pred notárom v dedičskom konaní ako aj v žalobe popreli existenciu dôvodov vydedenia
podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka uvedených v notárskej zápisnici.

41.Vydedenímsarozumiejednostrannývýslovnýprejavporučiteľovejvôle,ktorýmsaodnímapotomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia

konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava
dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne
správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a
zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Zákonom stanovené dôvody
vydedeniasútotižprílišsubjektívnymiaprikaždomjednotlivcovisaposudzujúaodôvodňujúinak.Možno

nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka.

42. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. a) Občianskeho zákonníka
je správanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré spočíva v neposkytnutí potrebnej pomoci v
starobe, chorobe a iných závažných prípadoch. Tento dôvod vydedenia je subjektívnym dôvodom, so

širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem
dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané
a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a
zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci
poručiteľovi zo strany potomka.

Tento predpoklad je naplnený len vtedy, ak pomoc v zákone uvedených životných situáciách bola
potrebná, o ktorej potomok vedel alebo mohol vedieť, ktorú s prihliadnutím na všetky okolnosti bol
objektívne schopný poskytnúť a ktorej poskytnutie poručiteľ neodmietal a za danej situácie sa správanie
javí ako správanie v rozpore s dobrými mravmi, čo je nutné posudzovať aj so zreteľom na objektívne
možnosti potomka poskytnúť potrebnú pomoc.

43. Žalobcovia zo subjektívnej stránky nemali vedomosť o existencii potrebnej pomoci. K naplneniu tohto
dôvodu nestačí, že poručiteľ bol chorý. Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od
ktorej možno predovšetkým očakávať poskytnutie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje
a poskytovať môže. V konaní nebolo preukázané, že by bol poručiteľ požiadal žalobcov o poskytnutie
konkrétnej pomoci, neboli informovaní o jeho zdravotnom stave. Na druhej strane s poručiteľom v

spoločnej domácnosti žili žalovaní 1/ a 2/, od ktorých sa očakávalo poskytnutie pomoci poručiteľovi.
44. Predpokladom naplnenia dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1, písm. b) Občianskeho zákonníka,
či ide o neprejavenie opravdivého záujmu, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,

napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený § 469a ods. 1, písm.
b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto
záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené

neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia podľa tohto ustanovenia
totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná
existencia takéhoto stavu.45. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobcovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné
dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa neprejavovali záujem, spôsobil v značnej miere sám
poručiteľ tým, že si so žalobcami, deťmi, od útleho veku tento vzťah nevybudoval. Je pravdou, že

na vtedy maloleté deti platil výživné, ale len plnením si zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým
deťom sa vzájomný vzťah nevybuduje. Navyše z listinných dôkazov je preukázané, že sa deťom
nevenoval, stretávali sa sporadicky, neplnil si svoje rodičovské práva a povinnosti, predovšetkým
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie a všestranný vývin maloletého dieťaťa (§ 28
Zákona o rodine) v záujme maloletého dieťaťa, či už do rozvodu manželstva s matkou žalobcov, ako aj

po rozvode manželstva. Poručiteľ so žalobcami netrávil sviatky, negratuloval im k narodeninám ani im
nedával žiadne darčeky. Poručiteľ žalobcov nenanavštevoval, netrávil s nimi čas a ani inak o žalobcov
neprejavoval záujem. Žalobcov vymkol (vysťahoval) zo spoločnej domácnosti. V konaní nebolo zo strany
žalovaných preukázané tvrdenie, že matka žalobcom zakazovala stretávať sa s otcom. Toto tvrdenie
vyvrátila vo svojej svedeckej výpovedi aj sestra poručiteľa, ako aj listiny, napr. vyjadrenia matky žalobcov
v konaní o rozvod manželstva, o zmenu zverenia a neposlednom rade znalecký posudok, ktorý poukázal

na to, že si vzájomný vzťah poručiteľ s deťmi nevybudoval. Na druhej strane svedkyňa uviedla, že
poručiteľzakazovalžalobcomstýkaťsasostarýmirodičmiatonapriekskutočnosti,žežalobcoviamaliso
svojimi starými rodičmi dobrý vzťah Rovnako žalovaní nepreukázali tvrdenie, že sa poručiteľ v dospelosti
žalobcov sa snažil o nápravu vzťahu so žalobcami, že prejavoval záujem o nich.
Žalobcovia sa svojim konaním nepričinili na vzniku tohto stavu, tento nezavinili ani čiastočne. Za týchto

okolností nebolo možné od žalobcov požadovať zmenu v postoji voči poručiteľovi ani po dosiahnutí
plnoletosti, lebo v tom čase medzi nimi a poručiteľom neexistoval žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp.
citový vzťah, v ktorom by mohli žalobcovia pokračovať.
Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho,
že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto

záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu.

46. Na základe vykonaného dokazovania, zistenia skutkového stavu a s poukazom na citované
ustanovenia zákonov, súd dospel k záveru, že závet poručiteľa S. H. zo dňa 03.05.2005 je v časti
vydedenia žalobcov 1/, 2/ a 3/ neplatný, vo zvyšku žalobu zamietol. V zmysle zákonného ustanovenia

žalobcovia sú dedičmi po poručiteľovi v rozsahu zodpovedajúcom jednej polovici dedičského podielu
zo zákona.

47.Vrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí,rozhodnesúdajbeznávrhuonárokunanáhradutrovkonania
(§ 262 ods. 1 CSP). Strany sporu mali v konaní pomerný rovnaký úspech, preto súd vyslovil, že žiadna

zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. O tomto nároku súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného
sporovéhoporiadku,vzmyslektorého,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechu
vo veci.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)