Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. december 2021

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 11C/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6219201132
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Murgaš

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2021:6219201132.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore Ž. P. F., Z.. XX. XX. XXXX, B.

O. X. XX, právne zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Denisou Veselou, advokátkou so
sídlom Veľký Krtíš, Mierová 1, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpeného splnomocneným zástupcom
spoločnosťou Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska
32, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 825,09 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 722,43 Eur, a to v lehote do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 52 %, a to v lehote do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov.

V. Znalcovi Ing. Ivanovi Barbierikovi p r i z n á v a nárok na znalečné voči žalobcovi v rozsahu 76
% a voči žalovanému v rozsahu 24 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2019 sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.000,- Eur v určenej lehote a náhradu trov konania.

2. Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný v roku 2016 vykonal ťažbu dreva na EKN parc. č. XXXX/X, ktorá
sa nachádza v k.ú. Q. X., pričom bolo vyťažených spolu 127 m3 dreva. Nevedel o spoluvlastníckom

podiele svojej starej matky F. G.. Nesúhlasil však s ťažbou a ako domnelý dedič požiadal žalovaného
o vydanie majetku spolu s ostatnými spoluvlastníkmi. Následne došlo k prejednaniu novoobjaveného
majetku v dedičskom konaní po starej matke a titulom dedenia nadobudol pozemok parcely registra
EKN parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 3 ha a 4337 m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX pre k.ú.
a obec Q. X., okres V. A. v rozsahu 1-iny (ďalej len „predmetný pozemok/predmetná parcela“). Po
vykonanej ťažbe od žalovaného neobdŕžal žiadnu náhradu a nevedel aké množstvo dreva a v akej
kvalite sa vyťažilo. Dňa 27.04.2018 žalovaného požiadal o prinavrátenie ušlého zisku a dňa 14. 05.

2018 so žalovaným uzavrel Dohodu o odovzdaní nehnuteľnosti. Žalovaný mu dňa 26.10.2018 doručil
vyjadrenie ohľadom cenovej kalkulácie depozitu vo výške 512 EUR pre všetkých spoluvlastníkov, ktorú
nepovažoval za primeranú. Dňa 20.05.2019 žalovaný oznámil, že nezistil nezrovnalosti pri výpočte a
zohľadnil technologickú náročnosť ťažby, terénne podmienky, formu hospodárskeho lesa a kvalitatívnetriedy vyťaženého dreva. Z dôvodu nezákonnej ťažby dreva uplatnil nárok na náhradu škody. Poukázal,
že podľa cenníka LESOV Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, odštepný závod Levice, prináleží
mu za vyrúbané drevo vyššia náhrada, ktorá mu doposiaľ nebola ani sčasti uhradená. Vzhľadom na

veľkosť spoluvlastníckeho podielu (1/4 v pomere k celku) mu prislúcha nárok na náhradu škody vo výške
3.000 EUR. Na predmetnú vec sa nevzťahuje zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“).
Nemohol preto vzniknúť vzťah nájmu zo zákona, čím došlo k nelegálnej ťažbe a žalovaný počas doby
úžitku mu neuhradil nájomné ani úhradu za vyťažený lesný porast.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní dňa 26.06.2019. Poukázal, že od roku 1991
žalovaný a jeho právni predchodcovia užívali predmetný pozemok na základe nájomného vzťahu v
zmysle § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde. Žalobca do katastra nehnuteľností
na LV bol zapísaný na základe dedičského rozhodnutia zo dňa 27.06.2017. Potvrdil, že v roku 2016
na predmetnom pozemku uskutočnil ťažbu a bolo vyťažených 127 m3 dreva. Žalobca dňa 19.09.2016

požiadal o vydanie majetku, čo bolo v čase, kedy nebol vedený ako vlastník predmetnej parcely.
Po právoplatnom skončení dedičského konania so žalobcom bola uzatvorená Dohoda o odovzdaní
nehnuteľnosti zo dňa 14.05.2018, ktorú žalobca bez výhrad podpísal. Ďalej uviedol, že predmetný
pozemok užíval na základe inštitútu nájmu zo zákona podľa § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych
vzťahov do uzavretia dohody o jeho odovzdaní. Náhrada za vyťaženú drevnú hmotu bola vypočítaná

vo výške 512 EUR, pričom na podiel žalobcu pripadla suma 128 EUR, ktorá zodpovedá rozdielu
skutočných nákladov a výnosov ťažby. Žalobca nepreukázal predpoklady vzniku vzťahu zodpovednosti
zaškodu(porušenieprávnejpovinnosti,vznikškody,príčinnásúvislosť).Vsúvislostisvykonanouťažbou
neporušil žiadnu právnu povinnosť, ktorá by vyplývala z právneho predpisu a žalobcovi nevznikla škoda.

4. Žalobca ďalej reagoval písomnou replikou zo dňa 16.07.2019. Uviedol, že žalovaný a jeho právni
predchodcovia predmetnú parcelu užívali pred účinnosťou zákona o úprave vlastníckych vzťahov k
pôde (pred rokom 1991). Ustanovenie § 22 ods. 2 citovaného zákona na predmetnú vec sa nevzťahuje,
nakoľko v čase účinnosti právnej úpravy bola neb. poručiteľka F. G. (právna predchodkyňa žalobcu)
nebohá a nemohol vzniknúť platný nájomný vzťah s takouto osobou. Zároveň neboli známi ani dedičia

po poručiteľke. Z Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti nevyplýva, že žalobcovi bola vyplatená náhrada a
nebolapredloženáanikalkuláciacenovéhodepozitudreva.Podľacenovejkalkuláciedepozitunevyplýva
o aké stromy sa jednalo, v akej kvalite, akosti a hrúbkového stupňa. Nebolo ani preukázané, či náklady
žalovaného korešpondujú s realitou a cenníkom LESOV SR, š.p., OZ Levice. Okrem dôvodu nezákonnej
ťažby žalobca poukázal, že mu prináleží vyššia náhrada ako uviedol žalovaný.

5. Žalovaný sa vyjadril k sporu písomne v duplike zo dňa 08.08.2019. Poukázal, že predmetnú parcelu
užíval legálne na základe inštitútu nájmu zo zákona až do uzavretia Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti
zo dňa 14.05.2018. Ustanovenie § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde sa vzťahuje
tiež na pozemky s nezisteným vlastníctvom alebo vlastníctvom, ktoré nie je evidované v katastri

nehnuteľností. Ťažbou dreva na dotknutom pozemku si žalovaný plnil zákonnú povinnosť, nakoľko na
pozemku hospodáril podľa platného Programu starostlivosti o les pre konkrétne lesný porast. Nemohlo
dôjsť k porušeniu právnej povinnosti ani vzniku škody. Vypočítaná výška náhrady za vyťažené drevo
vychádza z cenovej kalkulácie pre depozit. Vyťažená bola drevná hmota, ktorá bola zaradená v III. a
V. kvalitatívnej triede, pričom výnos bol 6.325,30 Eur a vlastné náklady ťažby boli 5.809,89 Eur. Ďalej

poukázal, že všetky námietky žalobcu boli riadne prešetrené a vyhodnotené ako neopodstatnené.

6. Súd prejednal predmetný spor na pojednávaní dňa 05.11.2019 a následne potom dňa 21.01.2020,
12.06.2020 a dňa 21. 12. 2021.

7. Právna zástupkyňa žalobcu dňa 05.11.2019 na pojednávaní poukázala, že medzi žalobcom a
žalovaným nemohol vzniknúť nájomný vzťah zo zákona a došlo k nelegálnej ťažbe. Depozit, ktorý
bol ponúknutý žalobcovi ako náhrada za drevnú hmotu bol nedostatočný, pretože vypočítaná suma
nezodpovedala cenníkovým cenám. Dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti nepreukazuje ukončenie
nájomného vzťahu zo zákona v zmysle § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde.

Podpísaním dohody žalobca neakceptoval nájomný vzťah zo zákona. Vyčíslenie náhrady na vyťaženú
drevnú hmotu nebolo úplné, pretože údaje o nákladoch a výnosoch ťažby neboli bližšie špecifikované.8. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 05.11.2019 na pojednávaní uviedla, že žalovaný predmetnú
parcelu užíval na základe nájomného vzťahu zo zákona v zmysle § 22 ods. 2 zákony o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde. Žalobcom uvádzané skutočnosti nespôsobujú, že vzťah nájmu zo zákona

by nevznikol. Žalobca podpísal Dohodu o odovzdaní nehnuteľnosti a sám vychádzal z toho, že vzťah
existoval. Nešlo o nelegálnu ťažbu a žalovaný nemohol porušiť právnu povinnosť. Nárok na depozit za
vyťažené drevo predstavuje odlišný nárok ako je nároku na náhradu škody.

9. Na pojednávaní dňa 21.01.2020 právna zástupkyňa žalobcu doplnila, že žalobca nárok voči

žalovanému uplatnil titulom náhrady škody a prináleží mu prináleží väčšia náhrada ako deklaroval
žalovaný bez ohľadu na skutočnosť, či vznikol alebo nevznikol nájomný vzťah. Suma výnosov za
vyťažené drevo vo výške 6.325,30 EUR je neprimerane nízka, pretože boli vyťažené dreviny najvyššej
kvality, ktoré boli odpredané za ceny nezodpovedajúce cenníku. Náklady ťažby neboli žalovaným
konkretizované a nie je ani jasné, akým spôsobom drevo bolo odpredané. Žalobca uplatnil nárok na
náhradu škody a od začiatku namietal výšku depozitu a predaj dreva za nízku cenu v rozpore s platným

cenníkom Lesy SR, š. p.. Žalovaný porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, čím žalobcovi spôsobil
škodu.

10. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 21.01.2020 uviedla, že nárok na vyplatenie depozitu a nárok
na náhradu škody sú odlišné nároky, ktoré žalobca zamieňa. Žalobca nezohľadnil náklady, ktoré vznikli

pestovaním a starostlivosťou vyťaženej dreviny a následnou ťažbou. Ďalej vzniesla námietku premlčania
s poukazom na § 106 ods. 1 OZ, pretože žalobca dňa 19.09.2016 uplatnil nárok k predmetnej parcele,
kedy mal vedomosť o škode. Skutkovým základom žaloby bolo tvrdenie, že žalovaný porušil právnu
povinnosť z dôvodu nelegálnej ťažby, pričom žalobca následne upravil svoje tvrdenia a uvádzal, že
žalovaný nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri predaji dreva. Jedná sa týmto o

odlišnú právnu kvalifikáciu a odlišné iné tvrdenia.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 21.01.2020 pred súdom uviedol, že v roku 2016 požiadal žalovaného
o pozastavenie ťažby na predmetnej parcele, ku ktorej mal nadobudnúť spoluvlastnícky podiel. V roku
2018 mu žalovaným bola oznámená výška náhrady za vyťažené drevo vo výške 524,- Eur v objeme 127

m3. Od žalovaného obdržal vyčíslenie a potvrdenie o ťažbe s údajmi o množstve vyťaženého dreva,
výške náhrady, špecifikácii drevín, akosti. Podľa cenovej kalkulácie je zistiteľná cena 4 Eur za m3, ktorá
zodpovedá hodnote palivového dreva a nebola určená v súlade s cenníkom Lesy SR, š. p..

12. Svedok P. X. na pojednávaní dňa 12. 06. 2020 uviedol, že žalobcovi bol priznaný nárok ako náhrada

za vyťažené drevo vo výške 512,- Eur, pričom na podiel žalobcu pripadala z tejto sumy 1-ina. Celkom
bolo vyťažených 127 m3 dreva v lokalite A. na pozemku parc. č. XXXX/X. Náklady ťažby LESY SR, š.
p., odštepný závod Levice vyčíslil vo výške 3.652,52 Eur. Výška výnosov závisela od druhu a sortimentu
dreva. Ceny vo vzťahu k množstvám vyťaženého dreva boli uvedené ako priemerné a vychádzajú z
priestorového hospodárenia lesa. Náklady ťažby boli vyššie z dôvodu použitej lanovkovej metódy. Ťažbu

vykonali vzhľadom na existujúci nájomný vzťah v zmysle § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde, ktorý trval do roku 2018. Cenová kalkulácia bola oznámená žalobcovi formou vyjadrenia
k žiadosti ku dňu 15.05.2018. Svedok uviedol, že výška nákladovej položky v časti výrobnej réžie
bola 41,03 %, správna réžia 3,55 %, čo vychádza z interného usmernenia Smernice Lesy SR, š. p.
č. P-MOPO001-04. Výška zisku predstavovala sumu 528,08 Eur, ktorá rovnako vyplýva z interného

usmernenia. Podľa uvedeného pri výplate depozitu bola výška zisku určená sumou 10 % a pre prípad
nájomného vzťahu bola výška zisku od 5 % do 20 %.

13. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 12. 06. 2020 poukázala, že použitie lanovkovej
metódy ťažby dreva nebolo nutné. Ceny odpredaného a vyťaženého dreva nezodpovedajú platnému

cenníku a podľa cenovej kalkulácie nie je zrejmé akým spôsobom bolo drevo zaradené do akostných
tried. Cena, ktorú uplatnil žalovaný nezodpovedá ani najnižšej triede podľa cenníka platného v r. 2016 a
nekorešpondujesakosťoudreva3,4a5stupni,čímžalovanýpripredajidrevanepostupovalhospodárne
v súlade s odbornou starostlivosťou.

14. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 12.06.2020 uviedla, že rozdiel z predaja výťažku
dreva podľa cenníkových cien a kalkulácie žalovaného vzhľadom na objem vyťaženého dreva bol
minimálny a približuje sa k žalobcom požadovanej čiastke.15. Vzhľadom na uvedené sporné tvrdenia strán k správnosti cenovej kalkulácie depozitu za vyťažené
drevo, ustanovil Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 11C/22/2019-241 zo dňa 03.02.2021 v spojení
s opravným uznesením č. k. 11C/22/2019-248 zo dňa 19.04.2021 do konania znalca súdneho znalca

Ing. Ivana Barbierika z odboru lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov. Súdny znalec vyhotovil znalecký
posudok č. 36/2021 zo dňa 14.07.2021, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 30.07.2021. Znalec
v záveroch konštatoval všeobecnú hodnotu vyťažených lesných porastov na predmetnej parcele vo
výške 3.031,27 EUR, ktorú stanovil v zmysle vyhlášky MSR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku v znení neskorších ustanovení. Rôznymi meracími metódami ustálil, že predmetný

pozemok je situovaný v strmom teréne západnej orientácie so sklonom 48 % až 54 % v celej
dĺžke lesného pozemku dielca č. 205a0. Približovať vzdialenosť od ťažiska po miesto skládky dreva
predstavovala 150 m a stredná odvozná vzdialenosť do miesta lesného, resp. expedičného skladu
bola určená do 25 km. Vzhľadom na bezpečnosť ťažby a so zreteľom na sklon terénu 50 %, so
stržami a vystupujúcou materskou horninou znalec ustálil ako vhodnú žalovaným použitú ťažobnú
metódu - lanovkovou technológiou. Na výrobný cyklus znalec kalkuloval cenu nákladov 35,10 EUR/ m3.

Cenu nákladov uvádzanú žalovaným za komplexnú výrobu sortimentov na odvoznom mieste vo výške
28,86 EUR/m3 považoval za ekonomicky opodstatnenú. Ďalej vypočítal ťažbový výnos vyťažených
drevín na predmetnom pozemku vo výške 8.699,62 EUR. K správnosti cenovej kalkulácie pre depozit
konštatoval ekonomickú opodstatnenosť nákladového výkonu v odôvodnenej výške. Na strane výnosov
však poukázal, že jednotkové ceny použité pri kalkulácii boli veľmi nízke oproti cenníkovým cenám. Pri

guľatinových sortimentoch surového listnatého dreva (I. až III. triedy akosti) hrúbkový stupeň dreviny a
trieda akosti majú výrazný vplyv na hodnotu dreviny a následný predaj.

16. Dňa 21.12.2021 žalobca na pojednávaní akceptoval hodnotu ťažbového výnosu vo výške ustálenej
znalcom v sume 8.699 EUR bez DPH s tým, že vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu by mal

mu pripadnúť výnos vo výške 2.174,91 EUR. Žalobu zobral späť v časti o zaplatenie sumy 825,09 EUR
a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady škody v sume 2.174,91 EUR. Zotrval na
názore, že nájomný vzťah zo zákona medzi stranami nevznikol a žalovaný vykonal nelegálnu ťažbu.
Nesúhlasil ani s vyčíslením miery v sume 528,08 EUR, ktorý nemal byť zahrnutý do nákladov v rozsahu
10 %.

17. Žalovaný dňa 21.12.2021 uviedol, že naďalej neboli preukázané podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu. Nárok žalobcu bol premlčaný, pretože dedičské konanie bolo právoplatne skončené v roku
2017 a nárok nebol uplatnený žalobou v dvojročnej premlčacej dobe. Okrem toho pri výpočte výšky
náhrady škody žalobca nezohľadnil náklady, ktoré žalovaný určil v sume nižšej ako ustálil znalec. Ak by

škoda vznikla zodpovedala by vždy rozdielu výnosov a nákladov spojených s ťažbou dreva

18. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedka P. X., písomným znaleckým posudkom č.
36/2021 na č. l. 262 - 287 a listinami: Žiadosťou o vydanie majetku zo dňa 19.09.2016 na č. l. 7,
uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 4D/114/2017-31 zo dňa 27.06.2017 na č. l. 8 - 10, výpisom

z katastra nehnuteľností z LV č.XXXX na č. l. 11, Žiadosť prinavrátenie ušlého zisku v plnej výške zo dňa
27.04.2018 na č. l. 12, Dohoda odovzdaním nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu zo zákona
v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 229/ 1991 Zb. v znení neskorších predpisov č.: DF 04 - 1/2018/725 zo
dňa 14.05.2018 na č. l. 13 - 14, Žiadosť o prinavrátenie ušlého zisku v plnej výške - vyjadrenie zo
dňa 26.10.2008 na č. l. 15, Odvolanie na č. l. 16, Oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa

20.05.2019 na č. l.17, Cenníka sortimentov surového dreva - Lesy SR, š. p. OZ Levice na č. l. 18-21,
Porastová mapa E. Č. B. na č. l. 22, Evidencia ťažby dreva a holín, Evidencia obnovy lesa na č. l. 20 -
24, Zoznam vyťažených drevín na č. l. 25 - 26,Výpisom z Obchodného registra žalovaného na č. l. 39
- 43, Cenová kalkulácia pre depozit p. F. P. a spol. na č. l. 58 - 59, Zápisnica o prešetrení sťažnosti č.
13-sť/2019-10 zo dňa 14.05.2019 na č. l. 85 - 86, Usmernením Ministerstva pôdohospodárstva SR č.

149/1999-730 zo dňa 29.07.1999 na č. l. 105 - 109, Cenníkom sortimentov surového dreva Lesy SR š.
p., odštepný závod Levice platný od 01.01.2016 na č. l. 156 - 158. Odpis uvedených listinných dokladov
bolstranámdoručenývpriebehukonania,pričomlistinyneboliprotistranouspochybnené,pretovzmysle
§ 204 CSP súd listiny nečítal.

19. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcely registra EKN, parc. č.XXXX/X o výmere 34 337
m2 (3 ha 4337 m2), druh pozemku: orná pôda o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celejnehnuteľnosti, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny
odbor na LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec Q. X., okres V. A.. Vlastníctvo žalobcu je v katastri
nehnuteľností evidované Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor na LV č. XXXX pod B..

Žalobca predmetnú parcelu nadobudol do vlastníctva na základe výsledkov obnoveného dedičského
konania, ktoré sa viedlo v dedičskej veci po neb. poručiteľke F. G., Z.. XX.XX.XXXX, I.. XX.XX.XXXX.
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením č. k. 4D/111/2017-31 zo dňa 27.06.2017, právoplatným dňa
27.06.2017 konajúc prostredníctvom poverenej notárky JUDr. Alžbety Kondrlíkovej schválil dohodu
dedičovovyporiadanídedičstva.Napodkladededičskejdohodypredmetnúparceluzískalžalobca(vnuk

poručiteľky) v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu (1/4 v pomere k celej nehnuteľnosti) a T. F., Z..
XX.XX.XXXX o veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu (1/4 v pomere k celej nehnuteľnosti). Pôvodné
dedičskékonanieneb.poručiteľkeF.G.,Z..XX.XX.XXXX,I..XX.XX.XXXXbolovedenébývalýmŠtátnym
notárstvom vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. D 83/84 a bolo právoplatne skončené dňa 11.06.1984.

20. Podľa výpisu Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica žalovaný - Lesy SR, š. p.

je štátny podnik. Predmetom činnosti žalovaného je tiež správa lesného a iného majetku vlastníctve
Slovenskej republiky. Zároveň predmetom činnosti žalovaného je výkon ťažby dreva a lesných porastov
v súlade s platnou legislatívou a opatreniami LH, rovnako tiež približovanie, manipulácia a doprava
dreva.

21. Žalovaný v mesiaci máj 2016 na predmetnej parcele uskutočnil ťažbu dreva použitím lanovkovej
metódy vzhľadom na sklon terénu 50 %, povahu terénu so stržami a vystupujúcou materskou horninou a
z dôvodu bezpečnosti práce. Uvedenou formou bolo celkom vyťažených 127 m3 dreva (dub 96 m3, agát
16 m3, cer 10 m3, čerešňa 4 m3, hrab 1 m3). Ťažba bola uskutočnená v dielci č. 205a0 porastovej mapy
na lesných pozemkoch, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Stredné Plachtince, EKN parcele

parc. č.XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, výmera 34337 m2 evidované na LV č. XXXX pre katastrálne
územie a obec O. X.. Všeobecná hodnota vyťažených lesných porastov na predmetnej parcele bola
vyčíslená v znaleckom posudku č. 36/2021 súdnym znalcom Ing. Ivanom Barbierikom vo výške 3.031,27
EUR. Približovacia vzdialenosť dreva predstavovala 400 m a odvozná vzdialenosť 25 km.

22. V čase ťažby predmetná parcela bola evidovaná v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov T. É. o
veľkosti podielu 1 v pomere k celku, F.J. G. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 v pomere k celku, I.
F. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/8 v pomere k celku a P. A. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/8 v pomere k celku.

23. Dňa 19.09.2016 sa žalobca obrátil na žalovaného - Lesy SR, š. p., OZ Levice so Žiadosťou o vydanie
majetku. Žalovaného požiadal o vydanie majetku súvisiaceho s predmetom obnoveného dedičského
konania a s poukazom na svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku. Zároveň tiež ostatní
podieloví spoluvlastníci (P. A. a I. F.Á.) so žalobcom požiadali o vydanie uvedeného majetku do svojho

užívania a označili parcelu registra EKN, parc. č. XXXX/X vedenú na LV č. XXXX pre katastrálne územie
a obec Q. X..

24. Po právoplatnom skončení obnoveného dedičského konania sa žalobca aj ostatní podieloví
spoluvlastníci dňa 27.04.20218 obrátili na žalovaného so Žiadosťou o prinavrátenie ušlého zisku a

požiadali žalovaného o vykonanie odpočtu vyťaženej drevnej hmoty v roku 2016 s tým, že ťažba bola
uskutočnená bez platnej nájomnej zmluvy a bez oboznámenia vlastníkov dotknutej parcely.

25. Dňa 14.05.2018 bola medzi žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom predmetnej parcely a ďalšími
podielovými spoluvlastníkmi a povinnou osobou - Lesy Slovenskej republiky, š. p., Odštepný závod

Levice v zastúpení riaditeľom Ing. Vlastimil Uhlík uzavretá písomná Dohoda o odovzdaní nehnuteľností
a ukončení nájomného vzťahu zo zákona v zmysle § 22 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Dohoda“). Podľa článku I. dohody vyplýva, že žalobcovi a ostatným podielovým
spoluvlastníkom označeným v dohode boli žalovaným vydané lesné porasty v H. V. A., kat. územie Q.
X. v celkovej výmere 3 ha 4337 m2, podrobne označené v prílohe č. 1 predmetnej dohody. V článku

III. dohody strany deklarovali, že ku dňu jej účinnosti ako podieloví spoluvlastníci preberajú všetky
užívacie práva k predmetným nehnuteľnostiam označeným v článku I. dohody. Podpísaní spoluvlastníci
sa zaviazali vykonávať všetky hospodárske opatrenia a činnosti spojené s hospodárením v lese podľa
platného PSoL a v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Účinky dohody nastali ku dňu jejpodpísania stranami, t. j. od 14.05.2018. Zmluvné strany v článku V. dohody deklarovali, že uvedenú
dohodu uzatvorili dobrovoľne, bez nátlaku, nie v tiesni a za nevýhodných podmienok, ktoré by boli v
rozpore s dobrými mravmi a nebola obmedzená ich zmluvná voľnosť.

26. Podľa písomného vyjadrenia zo dňa 26.10.2018 žalovaný oznámil žalobcovi z dôvodu žiadosti
žalobcu o prinavrátenie ušlého zisku, vypočítanú výšku depozitu za vyťažené drevo v objeme 127 m3 v
sume 512 EUR. Zároveň požiadal žalobcu o odsúhlasenie postupu vrátane oznámenia čísla účtu.

27. Z kalkulácie depozitu žalobcu za rok 2016 vyhotovenej Lesy SR, š. p., Odštepný závod Levice
Ing. Hocheľom vyplýva, že žalovaným boli kalkulované náklady na mernú jednotku vyťaženého dreva
(m3) vo výške 28,76 EUR pri celkovom množstve vyťaženého dreva 127 m3. Za komplexnú výrobu
sortimentov na odvozovom mieste (riadok č. 18, č. výkonu: 123) vyplynuli celkové náklady vo výške
3.652,52 EUR za ťažbovú činnosť. Ďalšie nákladové položky tvorí výrobná réžia vo výške 41,03 %, ktorá
je zodpovedajúca sume 1.498,63 EUR, správna réžia vo výške 3,55 %, ktorá predstavuje sumu 129,66

EUR a miera zisku, ktorý bola stanovený vo výške 10 % a predstavuje sumu 528,08 EUR. Uvedené
nákladové položky mal súd preukázané tiež z obsahu dokumentu Výrobná a správna réžia ku dňu
28.02.2017 a na základe interných usmernení vedenia žalovaného na základe výpovede svedka P. X. na
pojednávaní dňa 12.06.2020 (č. l. 154). Úplné vlastné náklady, ktoré vznikli z dôvodu vykonanej ťažby
dreva v objeme 127 m3 potom súhrnne predstavujú čiastku 5.809,89 EUR. Vyťažená drevná hmota v

celkovom objeme 127 m3 bola sortimentovaná v III. a V. akostnej triede a vypočítaný výnos z jej predaja
žalovaným bol vyčíslený v sume 6.125,30 EUR (50 m3 dreva v akostnej triede III.ak,db,js,jv v jednotkovej
cene 57,28 EUR, t. j. 2.864 EUR, 47 m3 dreva v akostnej triede III.ak.list.mäkké v jednotkovej cene 50,20
EUR, t. j. čiastka 2.359,40 EUR, 30 m3 dreva akostnej triede V. vláknina listnatá v jednotkovej cene
36,73 EUR, t. j. čiastka 1.111,90 EUR), čím pre žalobcu s poukazom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho

podielu bola vykalkulovaná suma 128,85 EUR.

28. Podľa Cenníka sortimentov surového dreva - Lesy SR, š. p., OZ Levice platného od 01.01.2016
do odvolania vyplývajú cenové relácie pre výrezy listnatých sortimentov surového dreva hrúbkového
stupňa pre III.C akosti pri drevine dub, brest od 103,20 EUR do 120 EUR (s DPH), pri drevine agát

od 74,40 EUR do 86,40 EUR (s DPH), pri drevine čerešňa, orech od 60 EUR do 78 EUR (s DPH), pri
drevine hrab od 58,80 EUR (s DPH). Škála cenníkovej ceny závisí od hlukového stupňa vyťažených
drevín, ktorý cenník diferencuje od 20 cm do 60 + cm. Pre III. D triedu akosti (najnižšia akosť) pri drevine
- dub boli ceny od 72 EUR do 85,2 EUR/m3, pri drevine agát 66 EUR/m3, pri drevine cer 58,8 EUR/
m3, pri drevine čerešňa 55,2 EUR/m3, pri drevine hrab 58,8 EUR/m3. Cenníková cena listnatej vlákniny

pri spomenutých drevinách, vrátane mäkkých drevín sa pohybovala od 37,2 EUR do 51 EUR/m3. Pri
vyšších stupňoch akosti cenníkové ceny sú radovo vyššie v desiatkach EUR.

29. Žalobca s výškou depozitu za vyťažené drevo nesúhlasil a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému
v písomnom podaní (odvolanie). Žalovaného požiadal o vyplatenie skutočnej náhrady za spôsobenú

škodu z dôvodu nelegálnej ťažby dreva vzhľadom na predpokladanú výšku škody 12.000 EUR. Zároveň
požiadal o prešetrenie namietaných skutočností Generálne riaditeľstvo Lesy SR, š. p..

30. Žalovaný prešetril obsah sťažnosti a námietky žalobcu, pričom nezistil nesprávnosť cenovej
kalkulácie, výsledok prešetrenia oznámilo žalobcovi. Uviedol, že ťažba prebehla na základe nájmu zo

zákona v zmysle zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
a zákonnú povinnosť vyplývajúcu z platného predpisu Programu starostlivosti o les. Podľa žalovaného
cenová kalkulácia primerane odzrkadľuje náročnosť použitej ťažbovej technológie (lanovková metóda),
terénne podmienky aj formu hospodárskeho lesa, pričom vo výpočte nezistil žiadne nezrovnalosti, čo
vyplýva aj zo zápisnice o prešetrení sťažnosti žalobcu č. 13-sť/2019-10 zo dňa 14.05.2019.

31. Podľa § 106 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“); právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

32. Podľa § 415 OZ; každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.
33. Podľa § 420 ods. 1 OZ; každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.34. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“); zákon sa

vzťahuje na pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí,1) a v rozsahu
ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond.

35. Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon o úprave vlastníckych vzťahov k pôde“);

vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke
právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa predpisov o
poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom porastov
užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.

36. Podľa § 22 ods. 1 písm. b), c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; dňom účinnosti tohto

zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v § 1 ods. 1:
b) právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,
c) právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa.

37. Podľa § 22 ods. 2 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; ak medzi doterajším užívateľom

a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti
tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný
vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka; to neplatí, ak ide o lesné pozemky, na ktoré
sa vzťahujú odseky 3 a 4. V roku 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie poľnohospodárskej výroby
vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru 1992 výpoveďou doručenou najneskôr

do jedného mesiaca pred týmto dňom.

38. Podľa § 22 ods. 3 písm. c) zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; nájomný vzťah k lesnému
pozemku, ktorý vznikol podľa odseku 2, zaniká dohodou.

39. Podľa § 24 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; v prípade, že trvalé porasty vzišli
na pozemkoch v čase ich užívania poľnohospodárskymi alebo lesnými organizáciami podľa osobitných
predpisov, stávajú sa vlastníctvom vlastníka pozemku dňom skončenia práva užívania; užívateľovi
pozemku však patria úžitky z nich po dobu užívania.

40. Podľa § 24 ods. 4 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; ak na pozemku nie sú ku dňu
skončenia práva užívania porovnateľné trvalé porasty, ktoré na ňom boli ku dňu vzniku práva užívania,
vlastníkovi patrí náhrada za trvalý porast podľa § 15 ods. 1 až 3.

41. Podľa § 15 ods. 1 zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde; oprávnenej osobe prislúcha právo

na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou
osobou, ak v čase vydania pozemku na ňom nie je iný porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry.

42. Súd citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitného zákona o úprave vlastníckych
vzťahov k pôde aplikoval na zistený skutkový stav, pričom dospel k záveru, že žaloba bola čiastočne

dôvodná, v ktorom rozsahu súd žalobe vyhovel vo výške ako bolo uvedené vo výroku tohto rozsudku.
V zostávajúcej časti potom súd žalobu zamietol.

43. Žalobca na pojednávaní dňa 21.12.221 zobral späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 829,05 EUR, v
ktorom rozsahu súd predmetné konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). V zvyšnej časti žalobca zotrval na žalobe, pričom predmetom konania zostal
žalobnýnárokozaplatenieistinyvovýške2.174,91EUR,ktorýžalobcauplatňovaltitulomnáhradyškody.

44. Podľa odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca v spore sa domáhal zaplatenia sumy 3.000 EUR
právnym titulom náhrady škody z dôvodu vykonania nezákonnej ťažby na pozemku v jeho podielovom

spoluvlastníctve. Predmet konania je zachovaný vtedy, ak zhodný nárok alebo stav, ktorý bol definovaný
žalobným návrhom (petitom) vyplýva tiež zo žalobcom predložených podstatných skutkových tvrdení,
t. j. z rovnakého skutkového deja. Uvedenú podmienku mal súd za preukázanú obsahom žaloby a
tiež podľa písomných podaní žalobcu zo 16.07.2019 (replika). Rovnako na základe skutkových tvrdení,ktoré žalobca predniesol na pojednávaní dňa 05.11.2019 a dňa 21.01.2020. Na základe týchto prejavov
žalobcu nemožno dospieť k záveru, že žalobca uplatnil dva odlišné alebo protichodné právne nároky,
ktoré by vyžadovali odlišný rozsah dokazovania. Naopak od začiatku konania žalobca sa domáhal voči

žalovanému zaplatenia peňažného plnenia vo výške 3.000 EUR titulom náhrady škody. K uvedenému
nároku predložil komplexné skutkové tvrdenia v tom zmysle, že ťažba dreva, ktorá bola vykonaná
žalovaným v septembri 2016 nemala zákonný základ, pretože neexistoval nájomný vzťah medzi
žalobcom žalovaným. Súčasne od začiatku konania tvrdil, že žalovaný odpredal drevo za neprimerane
nízkucenu(vrozporesplatnýmcenníkom),čímnedodržalpožiadavkyodbornejstarostlivostiažalobcovi

spôsobil škodu. Vzhľadom na uvedené tvrdenia súd nepovažoval za dôvodné námietky žalovaného,
ktoré vzniesol voči totožnosti predmetu konania.

45. Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobného nároku, ktorú súd vyhodnotil ako
neopodstatnenú.Vtejtosúvislostipoukazuje,žeprávonanáhraduškodysapremlčípodľa§106ods.1,2
OZzadvarokyododňa,keďsapoškodenýoškodedozvedelatiežktozaškoduzodpovedá(subjektívna

lehota). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky od dňa, keď došlo k udalosti, z
ktorej škoda vznikla (objektívna lehota). Objektívna premlčacia lehota v danej veci plynula od škodovej
udalosti, ktorá sa spája s realizáciou ťažby v mesiaci september 2016. Vlastnícke právo žalobcu k
predmetnému lesného pozemku bolo deklarované na základe výsledku dedičského konania, ktoré bolo
právoplatne skončené dňa 27.06.2017. Od tohto momentu sa odvíjalo plynutie subjektívnej premlčacej

doby na uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody. Skôr žalobca nemal postavenie poškodeného a
nemohol ani nadobudnúť vedomosť o vzniku škody, a kto za škodu zodpovedá. K odlišnému záveru
nemožno dospieť ani podľa písomnej žiadosti žalobcu zo dňa 19.09.2016, ktorá nepreukazuje vedomosť
žalobcu o tom, že mu škoda na majetku vznikla.

46. Ďalej sa súd zaoberal vecnou stránkou žaloby v zmysle, či boli naplnené zákonné podmienky
všeobecnej zodpovednosti za škodu. Právna teória a prax pri určovaní povinnosti nahradiť škodu v ust.
§ 420 OZ predpokladá naplnenie zákonných podmienok, ktorými sú existencia protiprávneho úkonu
(právny delikt), vznik škody, príčinná súvislosť medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie, ktoré sa
u konajúcej osoby predpokladá.

47. Podmienkou úspešnosti predmetnej žaloby bolo, aby žalobca v prvom rade preukázal protiprávnosť,
t. j. faktické správanie (konanie alebo opomenutie) škodcu, ktoré porušuje konkrétnu právnu povinnosť
(zákonnú alebo zmluvnú), resp. sa týka nezachovania určitého všeobecného štandardu správania
(porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ).

48. K podmienke protiprávnosti súd konštatuje, že od roku 1958 všetky lesné pozemky prešli zo
súkromného vlastníctva do užívania a hospodárenia v prospech štátu. Zákonom č. 100/1977 Zb. o
hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva bola uzákonená povinnosť štátu plánovite
obhospodarovať všetky lesy ako lesný fond bez ohľadu na jeho veľkosť a správu (vlastníctvo, užívanie),

aby sa zabezpečovali a zlepšovali funkciu lesov a vytvárali predpoklady na racionalizáciu lesného
hospodárstva. Podľa spomenutej koncepcie zák. č. 61/1977 Zb. o lesoch bolo konštituované užívacie
právo štátnych organizácií, ktoré užívali lesné pozemky vo vlastníctve občanov na zabezpečenie
lesnej výroby a ostatných funkcií lesa. Uvedený právny stav trval až do účinnosti prijatého zák. č.
229/1991 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,

ktorým bolo zrušené spomenuté užívacie právo štátnych organizácii na zabezpečenie lesnej výroby a
ostatných funkcií lesa ku dňu 21.05.1991. Užívacie právo štátu po účinnosti zákona o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k pôde bolo nahradené inštitútom nájmu zo zákona, čím medzi doterajším
užívateľom a vlastníkom lesného pozemku (ak medzi nimi nedošlo k dohode) vznikol nájomný vzťah
so zákona ku dňu účinnosti uvedeného zákona. Zákonná úprava súčasne predpokladala dôvod zániku

nájmu na základe dohody medzi doterajším užívateľom lesného pozemku a vlastníkom.

49. Z vyššie opísaného právneho rámca súd vychádzal tiež v predmetnej veci. Na základe nespornej
skutočnosti zistených v konaní bolo možné konštatovať, že subjektívne vlastnícke právo neb. poručiteľky
F. G. k predmetnému pozemku zaniklo jej smrťou ku dňu 09.02.1984 (pred účinnosťou zákona o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde). V rovnakom momente však nastúpilo vlastnícke právo oprávnených
dedičov, na ktorých prešiel predmet vlastníctva v totožnom stave, v akom ku dňu smrti poručiteľky bol
zistený podľa výsledkov obnoveného dedičského konania. Vlastnícke právo žalobcu k predmetnému
pozemku do právoplatného skončenia dedičského konania nebolo zistené a nebolo ani evidované.Deklarované bolo následne v obnovenom dedičskom konaní na podklade právoplatného uznesenia
Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 4D/114/2017-30 zo dňa 27.06.2017, ktorým bola schválená dedičská
dohoda s účinkami nadobudnutia dedičstva ku dňu smrti poručiteľky. Podľa ust. § 22 ods. 2 zák. č.

229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku vyplýva,
že „… medzi doterajším užívateľom a vlastníkom … lesného pozemku …, vznikne dňom účinnosti
zákona…, ...nájomný vzťah …“. Pojem „vlastník“ použitý v citovanom ustanovení subsumuje podľa
súdu zároveň vlastníkov neznámych, ktorých vlastníctvo ku dňu účinnosti zákona nebolo zistené a ku
ktorému neuplatnili svoje práva. Pre daný výklad svedčí taktiež právna úprava zák. č. 180/1995 Z. z. o

niektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctvakpozemkom,ktoráustanovuje,žeštátnaorganizácia
(žalovaný), ktorá je v postavení správcu nakladá s lesnými pozemkami, ktorých vlastníctvo nie je
evidovanépodľapredpisovokatastrinehnuteľnostívsúboregeodetickýchinformáciíasúborepopisných
informácií alebo ak sa nepreukáže inak. Totožné postavenie žalovaného ako v prípade zákonného
zastúpenia podľa § 16 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 180/1995 Z. z. vyplýva pre prípad nájomného vzťahu zo
zákona podľa ust. § 22 ods. 2 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde. Obdobne tomu

názoru zodpovedá obsah usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva SR na disponovanie s lesným
majetkom štátu, lesným pôdnym fondom s nezisteným vlastníctvom, ktorého vlastníctvo nie je evidované
a ku ktorému vlastníci svoje práva neuplatnili a na vydávanie majetku v ucelených lesných častiach č.
149/1999-730, ktoré bolo vydané dňa 29.07.1999 (na č. l. 105 - 109). Podľa spomenutého predpisu
Ministerstva pôdohospodárstva SR bolo špecifikované podrobné usmernenie ústredného orgánu štátu k

používaniu a výkladu § 22 ods. 2 zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde v tom zmysle,
že lesný fond s nezisteným vlastníctvom, ktorého vlastníctvo nie je evidované, ku ktorému vlastníci svoje
správanie neuplatnili majú štátne organizácie lesného hospodárstva v nájomnom vzťahu, ktorí pôdu
užívajúvsúlades§8zák.č.100/1977Zb.ohospodárenívlesochaštátnejsprávelesnéhohospodárstva
v znení neskorších predpisov.

50. Nedáva žiadny zmysel, aby zákonodarca okruh regulácie právnych vzťahov vlastníctva k pôde ku
dňu účinnosti zákona zúžil výlučne na vzťahy nájmu, ktoré vznikli medzi dovtedajším užívateľom a
známym vlastníkom lesného pozemku, resp. vlastníkom ktorého vlastníctvo bolo iba formálne evidované
hoci nešlo o skutočného vlastníka (napr. z dôvodu smrti). Zároveň prípady, v ktorých nastal zánik

užívacieho práva štátu k lesným pozemkom by zákonodarca ponechal bez akejkoľvek regulácie.
Žalobcomuvedenáinterpretáciaust.§22ods.2zákonaoúpraveniektorýchvlastníckychvzťahovkpôde
podľa súdu popiera zmysel takejto právnej úpravy. Podstatou zákona bolo, aby v prípadoch kedy medzi
dovtedajším užívateľom a vlastníkom lesného pozemku nevznikla dohoda o odovzdaní nehnuteľnosti a
zániku zákonného nájmu, naďalej zostalo optimálne zabezpečené využívanie produkčného potenciálu

lesa a plnenie funkcií lesa, ktoré predstavujú súčasť realizácie programu starostlivosti o les v tom, aby
nájomca (žalovaný) mohol prípadne usmerniť úpravu lesnej ťažby (§ 39 ods. 11 zák. č. 326/2005 Z. z.
o lesoch). Preto do času ukončenia zákonného nájmu a podpísania (účinnosti) Dohody o odovzdaní
nehnuteľnosti (od 21.05.1991 do 14.05.2018) žalovaný hospodáril na predmetnom pozemku v zmysle
platného Programu starostlivosti o les (ďalej len „PSL“), ktorý bol vypracovaný pre lesný hospodársky

celok Č. B. pre rok platnosti 2012 - 2021 v súlade so zákonom, čím uskutočňoval práva povinnosti
vyplývajúce zo zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde. Žalobca podpísaním Dohody
o odovzdaní nehnuteľnosti a ukončení nájomného vzťahu zo zákona č.: DF 04-1/2018/725 zo dňa
14.05.2018 deklaroval slobodnú vôľu (čl. V Dohody), ktorá smerovala k tomu, aby prevzal všetky
užívacie práva k nehnuteľnostiam označeným v dohode vrátane predmetného pozemku. Uvedeným

aktom súčasne uznal existenciu predchádzajúceho právneho vzťahu nájmu zo zákona medzi ním a
žalovaným, pričom zmluvné strany obsahom dohody deklarovali zánik nájomného vzťahu zo zákona ku
dňuúčinnostidohody,t.j.kudňu14.05.2018.Nazákladeuvedenéhosúduzatvára,žepostupžalovaného
v súvislosti s ťažbou dreva, ktorú uskutočnil v septembri 2016 na predmetnom pozemku vo vlastníctve
žalovaného bol zákonný. Žalovaný nekonal protiprávne, ale svojím postupom napĺňal zákonom dané

práva a povinnosti.

51. Zároveň žalobca tvrdil protiprávnosť konania žalovaného z dôvodu porušenia prevenčnej povinnosti
podľa § 415 OZ, pretože nepostupoval pri predaji dreva s náležitou opatrnosťou, pretože nevynaložil
dostatočnú odbornú starostlivosť a vyťažené drevo odpredal za neprimerane nízku cenu v rozpore s

cenníkom Lesy SR, š. p., OZ Levice platný od 01.01.2016 do odvolania. Žalovaný vykalkuloval nízku
náhradu za vyrúbané drevo v porovnaní s tým, aká žalobcovi v skutočnosti prináležala pri dodržaní
starostlivého prístupu, čím mu spôsobil škodu vo forme ušlého zisku.52. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej
len „ObZ“) je štátny podnik, ktorý sa zapisuje do Obchodného registra. Rozhodujúcou náplňou činnosti
žalovaného je spravovanie lesného a iného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný zo

zákona zodpovedal za hospodárenie na predmetnom lesnom pozemku, na ktorom uskutočnil ťažobnú
činnosť počas trvania nájomného vzťahu zo zákona od 21.05.1991 do 14.05.2018. Bolo povinnosťou
žalovaného postupovať pri výkone ťažobnej činnosti takým spôsobom, aby žalobcovi (vlastníkovi)
nespôsobil škodu a vzhľadom na konkrétne podmienky dodržal stupeň primeranej odbornej starostlivosti
tak, aby bol spôsobilý zabrániť vzniku hroziacich škôd. Uvedené pravidlo generálnej prevencie sa

vzťahovalo nielen na ťažobnú činnosť ale tiež súvisiacu činnosť, najmä aby vyťažené drevo žalovaný
odpredal za primeranú náhradu, ktorá zodpovedala trhovým cenám a aby postupoval ako dobrý
hospodár podľa platného cenníka Lesy SR, š. p., OZ Levice, od 01.01.2016. Pre posúdenie, či žalovaný
pri odpredaj dreva postupoval v súlade s uvedenou prevenčnou povinnosťou bolo relevantné overenie
cenovej kalkulácie náhrady (depozitu) za vyťaženú drevnú hmotu v roku 2016 na pozemku žalovaného.
Z cenovej kalkulácie pre depozit za rok 2016 (č. l. 58) súd mal preukázané, že na strane žalovaného

vznikli priame náklady ťažby za komplexnú výrobu sortimentov na odvoznom mieste vo výške 3.652,52
EUR. Uvedené vzhľadom na objem vyťaženej drevnej hmoty v rozsahu 127 m3 predstavuje náklad
na jednu mernú jednotku (m3) vo výške 28,76 EUR/m3, ktorá čiastka bola primeraná a ekonomicky
opodstatnená. Uvedené je zrejmé tiež vzhľadom na závery znaleckého dokazovania uvedené v posudku
znalca č. 36/2021 (str. 8). Povinnosťou žalovaného bolo, aby pri predaji dreva, čo najviac znižoval

vlastné náklady ťažby, ktorú podmienku dodržal, pretože kalkulovaná suma nákladov za mernú jednotku
(m3) bola nižšia oproti výpočtom znalca a odzrkadľuje výsledok verejnej súťaže. V časti nákladovej
položky žalobca namietal voči vykázanému zisku z dôvodu jeho neprimeranosti v rozsahu 10 % v
sume 528 EUR. Súd mal preukázaný postup žalovaného v súlade s internými predpismi. Svedok P.
X. potvrdil, že uplatňovaná miera zisku žalovaným bola pri nájomných vzťahoch vždy od 5 % do 20

%. Pri kalkulácii depozitu žalobca vykazoval zisk vo výške 10 %, čo vyplývalo z interných predpisov
žalovaného. Žalobca k uvedenému tvrdeniu neprodukoval ďalšie tvrdenia o podstatných okolnostiach,
čím tvrdenia žalovaného účinne nepoprel, preto nepreukázal neopatrný postup žalovaného pri vyčíslení
miery zisku vo výške 528,08 EUR

53. Nadväzne k vyčíslením výnosom podľa cenovej kalkulácie nárok 2016 súd konštatuje, že vyťažená
drevná hmota bola zaradená do troch sortimentov a to III.ak,db,jv,js o objeme 50 m3 pri jednotkovej
cene 57,28 m3, III.ak list. tvrdé o objeme 47 m3 pri jednotkovej cene 50,20 EUR a V. vláknina listnatá
o objeme 30 m3 pri jednotkovej cene 36,73 EUR. Kalkulovaná suma celkových výnosov predstavuje
čiastku 6.325,30 EUR. Porovnaním jednotkových cien použitých žalovaným s jednotkovými cenami

podľa platného cenníka Lesy SR, š. p., OZ Levice od 01.01.2016 súd mal preukázané, že cenníkové
ceny pre III. triedu dreva už v najnižšej akosti sú vyššie ako bola cena, za ktorú v skutočnosti
žalovaný drevo odpredal a následne vykalkuloval výšku žalobcovi ponúknutého depozitu. Nemožno
súčasne prehliadnuť, že pri ďalších vyšších triedach kvality dreva boli jednotkové ceny listnatého dreva
rádovo vyššie v desiatkach EUR. Žalovaný dosiahol nízke výnosy za vyťažené drevo a kalkulácia

depozitu nezodpovedá platnému cenníku. Uvedené dosvedčuje aj výsledok znaleckého dokazovania,
ktorým bol ustálený primeraný ťažbový výnos drevín v sume 8.699,62 EUR (bez DPH). Na základe
preukázaných skutočnosti súd konštatuje, že žalovaný porušil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415
OZ. Počas doby trvania právneho vzťahu nájmu zo zákona (od 21.05.1991 do 14.05.2018) nekonal s
primeranou opatrnosťou, pretože efektívne nenakladal s majetkom žalobcu. Predaj vyťaženej drevnej

hmoty uskutočnil za nízke ceny v rozpore s platným cenníkom Postupoval bez dostatočnej odbornej
starostlivosti a zodpovedá za protiprávny stav, ktorý týmto nastolil.

54. Ďalej súd k predpokladom všeobecnej zodpovednosti za škodu konštatuje, že podľa § 15 ods. 1
zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k pôde vlastníkovi pozemku patrí náhrada za trvalý

porast, ktorý sa nachádzal na pozemku v čase prevzatia lesného pozemku štátom alebo právnickou
osobou. Ku dňu 14.05.2018 na predmetnom pozemku sa nenachádzal porovnateľný trvalý porast
rovnakej kultúry. Žalobcovi tým prináležala náhrada za vyťažený drevený porast. Bolo preukázané,
že na predmetnom pozemku bolo vyťažených celkom 127 m3 dreva. Súd pri výpočte náhrady vyšiel
z kalkulácie nákladov na ťažbu činnosť vo výške 28,76 EUR na mernú jednotku (m3), čím vyplýva

celkový náklad ťažby vo výške 3.652,52 EUR. Znalec Ing. Barbierik v posudku č. 36/2021 kalkuloval
sumu nákladov na jednu mernú jednotku (35 EUR/m3). Súd však prihliadol, že nižšia cena odzrkadľuje
výsledky verejnej súťaže, ktoré žalovanému umožnili zabezpečiť ťažbu za nižšie náklady. Považoval
preto za opodstatnené vychádzať zo sumy 28,86 EUR/m3. Ostatné nákladové položky (výrobná réžia- 1.408,63 EUR, správna réžia - 129,66 EUR, miera zisku - 628,08 EUR, daň z nehnuteľnosti-1 EUR)
súd považoval za ekonomicky opodstatnené a na strane žalovaného vznikli oprávnené celkové náklady
ťažby v sume 5.809,89 EUR. Znaleckým dokazovaním bol určený primeraný výnos ťažby vo výške

8.699,62 EUR. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu za vyťažený drevný porast vo výške 2.889,73
EUR, ktorá zodpovedá rozdielu výnosovej a nákladovej položky. Na spoluvlastnícky podiel žalobcu
o veľkosti 1 prislúchala náhrada v sume 722,43 EUR, ktorá žalobcovi nebola žalovaným doposiaľ
uhradená. Keďže žalovaný žalobcovi nevyplatil náhradu (depozit) za vyťažené drevo a výšku depozitu
vykalkuloval nesprávne, nakoľko drevo odpredal za neprimerane nízke ceny spôsobil v majetkovej sfére

žalobcu ujmu. Žalobca ako podielový spoluvlastník oprávnene mohol očakávať, že nastane prírastok
jeho majetku z dôvodu vykonanej ťažby, za ktorú mu patrila primeraná náhrada vo výške 722,43 EUR.
K rozšíreniu majetku žalobcu nedošlo, čím žalobcovi patrí nárok na náhradu škody, ktorá kompenzuje
jeho majetkovú stratu vo výške 722,43 EUR.

55. Zákonnou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu bolo preukázanie príčinnej

súvislosti medzi vznikom škody a porušením prevenčnej povinnosti. Podľa vykonaného dokazovania
nevyplýva iná príčina kauzálneho vzťahu (okrem neprimeraného postupu žalovaného) medzi
majetkovou ujmou žalobcu z dôvodu ušlého zisku a postupom žalovaného pri predaji dreva z dôvodu
vykonanej ťažby.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery, pretože boli preukázané všetky zákonné
predpoklady všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
bol opodstatnený vo výške 722,43 EUR. V uvedenom rozsahu súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť škodu žalobcovi v lehote určenej vo výroku tohto rozsudku.

57. V zostávajúcej časti žaloba nebola dôvodná. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby v
rozsahu 825,09 EUR zostal žalobný nárok vo výške 2.174,90 EUR. Keďže nebol preukázaný nezákonný
postup žalovaného pri realizácii ťažby v rozpore so zákonom, žalobe nebolo možné v tejto časti vyhovieť.
Náhrada škody v požadovanej výške žalobcom nezodpovedala skutočnosti a neodzrkadľuje skutočnú
škodu. Žalobca nezobral do úvahy reálne náklady ťažby, ktoré by na vyťaženie dreva tiež musel

vynaložiť. Suma 2.174,90 EUR deklaruje výlučne očakávané výnosy žalobcu bez zohľadnenia nákladov
ťažby, čím tiež žalobe v uvedenom rozsahu nemohlo byť vyhovené, preto súd žalobu zamietol.

58. V priebehu konania uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš, č. k. 11C/22/2019-241 zo dňa
03.02.2021 bol ustanovený súdny znalec Ing. Ivan Barbierik, ktorému súd priznal znalečné na základe

uznesenia, č. k. 11C/22/2019-291 zo dňa 12.10.2021 vo výške 738,32 EUR, pričom z uvedenej
čiastky bola znalcovi vyplatená položka vo výške 400 EUR zo sumy preddavku zloženého žalobcom.
Zostávajúca čiastka znalečného vo výške 338,32 EUR znalcovi nebola vyplatená, pretože v súdnom
konaní nebola krytá preddavkom. Z tohto dôvodu súd uznesením zo dňa 12.10.2021 deklaroval, že o
zostávajúcej časti znalečného bude rozhodnuté v rámci rozhodovania o náhrade trov konania podľa

pomeru úspechu sporových strán. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v predmetnom spore súd v
rozsudku rozhodol, že ustanovený znalec Ing. Ivan Barbierik má nárok na znalečné voči žalobcovi v
rozsahu76%avočižalovanémuvrozsahu24%,pričomopovinnostivyplatiťznalcoviuvedenéznalečné
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.

59. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1, 2CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
podľa zásady procesného úspechu. V rozsahu, v ktorom konanie o žalobe bolo čiastočne zastavené súd
pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal zo zásady zavinenia (§ 256 ods. 1 CSP). Žalobca zavinil
zastavenie konania v časti o zaplatenie 825,09 EUR, pretože v uvedenom rozsahu zobral žalobu späť

v zmysle § 145 ods. 2 CSP, čím zavinil zastavenie konania v tomto rozsahu. Následne po čiastočnom
zastavení zostal predmetom konania žalobný nárok 2.174,90 EUR, ktorému súd vyhovel čiastočne v
rozsahu 722,43 EUR a žalovanému uložil povinnosť uvedenú čiastku zaplatiť žalobcovi. Na základe
uvedeného potom možno konštatovať, že v predmetnom spore predstavuje procesný úspech žalobcu 24
% a žalovaný bol procesne úspešný v rozsahu 76 %. Žalovanému po odpočítaní miery jeho neúspechu

vznikol nárok na náhradu trov v rozsahu 52 % (76 % - 24 % = 52 %). S poukazom na uvedené súd
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu priliehajúcom jeho čistého
procesného úspechu, t. j. v rozsahu 52 % v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým
bude rozhodnuté o výške náhrady trov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa
podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v

Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).