Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204565
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8210204565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: D., a.s., so sídlom C. XX, XXX XX
J., W.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, so sídlom Jarkova č. 63, 080
01 Prešov, proti žalovaným: 1/ G. D., so sídlom L. C. XXX XX G., 2/ N. B. D., so sídlom I. č. XX, XXX
XX J., W.: XX XXX XXX, 3/ D. G. J., so sídlom T. č. X., XXX XX J., W.: XX XXX XXX, žalovaní v 2/ a
v 3/ rade právne zastúpení I.. Jozef Stašák, advokát, so sídlom Andraščíkova č. 3, 085 01 Bardejov, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 91.293,46 Eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.02.2018, č.k. 4C/149/2010-551 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch II. až V.

II. Žalovaní v 1. až v 3. rade m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou dňa 10.08.2010 vedenou pod sp.zn. 4C/149/2010 po čiastočnom
späťvzatí žaloby a po zmene žalobného návrhu podaním doručeným súdu dňa 13.04.2011, o ktorých
bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 19.04.2011, č.k. 4C/149/2010-76 sa domáhal, aby súd uložil
žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 8 722,84 Eura spolu s 9% ročným úrokom z

omeškania zo sumy 8 722,84 Eura od 10.08.2010 do zaplatenia; uložil žalovaným v 1/ až v 3/ rade
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 45 860,62 Eura spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 45 860,62 Eura od 10.08.2010 do zaplatenia a spoločne a nerozdielne nahradiť
trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalobca žalobou doručenou dňa 12.09.2011
vedenou pod sp.zn. 6C/164/2011 sa domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1/ až v 3/ rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 36.660 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
36 660 Eur od 14.12.2010 do zaplatenia, a rovnako tak spoločne a nerozdielne žalobcovi nahradiť

trovy konania titulom bezdôvodného obohatenia. Následne uznesením Okresného súdu Bardejov zo
dňa 16.06.2016, č.k. 4C/149/2010-383 boli na spoločné konanie spojené veci tohto súdu a to pod sp.zn.
4C/149/2010 a sp.zn. 6C/164/2011, ktoré sa budú viesť pod spoločnou sp.zn. 4C/149/2010. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 27.06.2016. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že žalovaní v
I. až III. Rade v čase od 27.11.2008 do 31.07.2010 užívali nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX v
k.ú. J. o výmere XX.XXX m2, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to bez právneho titulu a bez
toho, aby žalobcovi bola vyplatená akákoľvek náhrada.

2. Okresný súd Bardejov, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol cit. :„Žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 54 583,46 Eura s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 54 583,46 Eura od 10.08.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v I. rade zamieta.

Žalobu voči žalovaným v II. a v III. rade zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému v I. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,64 %.

Žalovaným v II. a III. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.„

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že na pozemkoch, ktoré sú vo
vlastníctve žalobcu a to parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/X,

parcela č. XXXX/X sú postavené stavby v katastri nehnuteľností evidované ako budovy pre školstvo, na
vzdelávanie a výskum, ktorých vlastníkom je žalovaný v 1. rade, ktorý tieto zveril do správy žalovaným
v 2. a 3. rade. Tieto parcely spolu s ďalšími susediacimi parcelami vo vlastníctve žalobcu parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X tvoria jeden školský areál, v ktorom pôsobia žalovaní v 2. a 3.
rade ako vzdelávacie inštitúcie. Ďalej bolo preukázané, že v prvom období od 27.11.2008 do 30.06.2009

neexistoval žiadny právny dôvod, na základe ktorého by bol upravený vzťah medzi žalobcom ako
vlastníkom pozemkov na jednej strane a žalovaným v 1. rade ako vlastníkom budov na nich postavených
a žalovanými v 2. a 3. rade ako subjektmi vykonávajúcich svoju činnosť na pozemkoch žalobcu a v
budovách žalovaného v 1. rade, na druhej strane. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v
1. rade v zmysle zákona č. 302/2001 Z.z. je ako vyšší územný celok samostatný územný samosprávy

a správny celok SR, je právnickou osobou, ktorý za podmienok ustanovených zákonom samostatne
hospodári s vlastným majetkom. V zmysle uvedeného zákona sa žalovaný v 1. rade stará o všestranný
rozvoj svojho územia a o potreby svojich obyvateľov okrem iného aj tým, že utvára podmienky na rozvoj
výchovy a vzdelávania, najmä v stredných školách. Majetok žalovaného v 1. rade slúži na plnenie jeho
úloh. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, títo sú rozpočtovými organizáciami, ktoré zriadil žalovaný v

1. rade, a ktorým ako správcom zveril do správy svoj majetok - budovy stojace na parcelách žalobcu. Z
uvedeného teda plynie, že žalovaný v 1. rade za účelom naplnenia svojich zákonnom stanovených úloh
zriadil žalovaných v 1. a 2. rade ako svoje rozpočtové organizácie na poskytovanie vzdelania a prípravy
na štúdium na vysokej škole a na naplnenie týchto úloh im zveril do správy svoj majetok, t.j. školské
budovy stojace na pozemkoch žalobcu. Zároveň z § 6 zákona č. 446/2001 Z.z. plynie, že žalovaný v

1. rade hospodári so svojim majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu, ktorý je oprávnený
a povinný zverený majetok držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti
s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia,
pričom majetok, ktorý správca nadobúda je vlastníctvom žalovaného v 1. rade a pri nadobúdaní a
správe zvereného majetku vykonáva správca úkony v mene žalovaného v 1. rade a v jeho mene

koná aj pred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného mal súd za jednoznačne preukázané, že povinným
subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi je iba žalovaný v 1. rade, ktorý sa na jeho
úkor bezdôvodne obohatil, keďže na naplnenie svojich zákonných povinností (úloh) v oblasti výchovy a
vzdelávania síce zriadil žalovaných v 2. a 3. rade ako svoje rozpočtové organizácie, avšak nezabezpečil
im dostatočné materiálne zabezpečenie na naplnenie im zverených úloh a preto pri napĺňaní zákonných

úloh žalovaného v 1. rade jeho správcovia využívali bez právneho titulu pozemky žalobcu. V tejto
súvislosti súd poukázal na rozhodnutie R 25/1986, v zmysle ktorého bezdôvodné obohatenie vzniká
nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží majetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok
nezmenšil, hoci by bol obohatený plnil svoje povinnosti. Teda, ak by žalovaný v 1. rade zabezpečil svojim
správcom právny titul (napr. kúpna zmluva, nájomná zmluva) na užívanie pozemkov pod budovami,

ktoré im zveril do správy, došlo by k zmenšeniu jeho majetku. Zároveň v zmysle § 6 ods. 3 zákona č.
446/2001 Z.z. správca (žalovaný v 2. a 3. rade) pri nadobúdaní a správe majetku žalovaného v 1. rade
koná v jeho mene a v jeho mene koná aj pred súdmi. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobu pre
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných v 2. a 3. rade v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodnú, keďže žalovaní v 2. a 3. rade pri užívaní pozemkov žalobcu vystupovali iba ako správcovia

žalovaného v 1. rade a ako jeho správcovia konajú pri správe zvereného majetku v mene žalovaného
v 1. rade. Z uvedeného dôvodu sa už súd v rozhodnutí vo veci samej nezaoberal ďalšou procesnou
obranou žalovaných v 2. a 3. rade.4. Pokiaľ ide o určenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré je žalovaný v 1. rade povinný vydať
žalobcovi, súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a to jednak znalca W.. C. P., ktorý za rok 2008
stanovilvýškunájomnéhozapredmetnépozemkyvovýškeX,XXXR./mXazarokXXXXvovýškeX,XXX

R./ mX a znalca W.. C. T., ktorý za obdobie od 27.11.2008 do 30.06.2009 stanovil výšku nájomného vo
výške X,XXX R./ m2. Znalci pri určení výšky nájomného, ktoré zodpovedá bezdôvodnému obohateniu
postupovali metódou polohovej diferenciácie, nakoľko porovnávacia metóda reálne nemohla byť použitá
a preto mal súd za to, že hodnotu týchto pozemkov ako aj hodnotu bezdôvodného obohatenia za ich
užívanie možno určiť len metódou polohovej diferenciácie a to pri zohľadnení polohy miesta, kde sa

tieto pozemky nachádzajú, návratnosti investície ako aj ďalších faktorov, ktoré znalci použili a uviedli
v znaleckých posudkoch alebo pri výsluchoch na súde (odseky 25, 26, 28, 29 odôvodnenia rozsudku
súdu). Pokiaľ ide o odborné vyjadrenie znalca W.. I. V. súd mal za to, že jeho závery nie sú použiteľné
na predmetné konanie, keďže tento znalec posudzoval každú parcelu samostatne, pričom vzhľadom na
vykonané dokazovanie ohľadne účelu a využitia uvedených pozemkov mal súd za to, že tieto parcely
tvoria ako školský areál jeden ucelený celok a preto nie je možné stanoviť rozdielnu cenu pre jednotlivé

parcely. Keďže žalobca požadoval výšku bezdôvodného obohatenia vo výške 4,- Eur za m2 za rok, čo
je v rámci znalcami určenej výšky bezdôvodného obohatenia, súd nejdúc ultra petitum vychádzal z tejto
sumy. Súd vyhovel žalobe žalobcu voči žalovanému v 1. rade o vydanie bezdôvodného obohatenia za
prvé obdobie od 27.11.2008 do 30.06.2009 v celkovej sume 54.583,46 Eur, čo predstavuje 4,- Eur za
mX za rok, pri celkovej výmere XX.XXX m2.

5. Z priznanej istiny súd priznal žalobcovi postupom podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka a
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 10.8.2010
do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania podľa súdu vyplynulo, že žalobca predžalobnou výzvou zo
dňa 26.05.2010, danou na poštovú prepravu dňa 26.05.2010, vyzval žalovaného v 1. rade na vydanie

bezdôvodného obohatenia v lehote do 7 dní od doručenia výzvy a teda dňa 10.8.2010 už bol žalovaný
v 1. rade v omeškaní s plnením bezdôvodného obohatenia žalobcovi.

6. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného v 1. rade vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu za
prvé obdobie (odsek 6 odôvodnenia rozsudku) k tomu súd uviedol, že právny vzťah medzi žalobcom a

žalovaným v 1. rade súd posúdil ako obchodnoprávny záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka v znení účinnom v rozhodnom období (27.11.2008 do 30.06.2009), keďže ide o vzťah
medzi žalovaným v 1. rade ako samosprávnou územnou jednotkou pri zabezpečovaní verejných
potrieb (zabezpečovanie výchovy a vzdelávania obyvateľom kraja) a žalobcom ako podnikateľom
(obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri) pri podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z odseku

37 odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu sa uplatnené právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčuje v štvorročnej premlčacej dobe podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a
s poukazom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 28.11.2008 do 30.06.2009 a žaloba bola podaná na súd dňa 10.08.2010, námietka premlčania
nie je dôvodná, keďže žaloba bola na súd podaná v rámci plynutia premlčacej doby. Právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia sa nepremlčuje jednorazovo, ale každý deň trvania bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje samostatne. Uplatnené právo žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
bynebolopremlčanéanipodľa§107Občianskehozákonníka.Pokiaľideoobranuspočívajúcuvtvrdení,
že nie všetky pozemky žalobcu sú užívané žalovanými v 2. a 3. rade, z vykonaného dokazovania a to
predovšetkým ohliadkou na mieste samom, oboznámením fotografií, ako aj zo znaleckých posudkov

vyplýva, že všetky pozemky žalobcu, ktoré sú užívané žalovanými v 2. a 3. rade ako správcami majetku
žalovaného v 1. rade tvoria jeden ucelený, kompaktný školský areál, ktorý je tvorený budovami škôl,
telocvičňou, školskou jedálňou, školským ihriskom, nádvorím, parkoviskom, záhradou, lesíkom. Tento
školský areál je z troch strán (z oboch bočných a zo zadnej strany) oplotený kovovým plotom, na
ktorom je tabuľa s nápisom „Majetok G.. Zákaz vstupu nepovolaným osobám!.“ Zároveň z výsluchu

štatutárneho zástupcu žalovaného v 3. rade vyplynulo, že do školského areálu sú štyri vchody, z toho
tri patria žalovanému v 3. rade a tieto sa po vyučovaní uzatvárajú, aby nedochádzalo k ničeniu majetku
žalovaného v 1. rade. Z uvedeného plynie nedeliteľnosť školského areálu a preto nie je rozhodujúce,
že niektoré parcely, resp. ich časti sú užívané žalovanými v 1. a 2. rade na dennej báze, niektoré
iba niekoľko mesiacov v roku (ihrisko) a niektoré plnia skôr iba estetickú alebo relaxačnú funkciu

(napr. lesík, záhrada). Podstatná je skutočnosť, že všetky tieto parcely tvoria jednotný celok školského
areálu. To, že všetky pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú predmetom tohto konania tvoria školský
areál a sú využívané žalovanými v 2. a 3. rade potvrdil aj samotný žalovaný v 1. rade, keď listom zo
dňa 10.07.2009 (odsek 13 odôvodnenia rozsudku) žiadal od žalobcu uzatvorenie nájomných zmlúvk všetkým pozemkom žalobcu v celkovej výmere XX.XXX m2, ktoré tvoria školský areál a teda aj k
súdnom konaní namietaným pozemkom (odsek 1.4. odôvodnenia rozsudku). Taktiež žalovaný v 1. rade
v priebehu konania tvrdil, že k pozemkom vzniklo dňom 01.07.2009 zákonné vecné bremeno podľa

zákona č. 66/2009 Z.z, čím taktiež mal za to, že predmetné pozemky tvoriace školský areál tvoria
jednotný areál, keďže podmienkou vzniku vecného bremena k priľahlým plochám je skutočnosť, že
musia svojím umiestnením a využitím tvoriť neoddeliteľný celok so stavbou. Vzhľadom na uvedené, súd
uvedenú námietku žalovaného v 1. rade nezohľadnil. Za situácie, keď žalovaný v 1. rade od roku 2002
neposkytoval pôvodným vlastníkom predmetných pozemkov žiadnu náhradu za ich užívanie, nemožno

uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia za ich užívanie terajším vlastníkom pozemkov,
t.j. žalobcom kvalifikovať ako výkon práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že
na predmetných pozemkoch sú postavené stavby vo vlastníctve žalovaného v 1. rade zohľadnili znalci
pri stanovení výšky nájomného za ich užívanie. V tejto súvislosti ohľadne určenia výšky nájomného za
porovnateľné pozemky súd poukázal aj na nájomnú zmluvu, ktorou žalobca prenechal Q. X. D.. R. J. do
nájmu časť parcely č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. J., za nájomné

vo výške X,XX R. + K. za mX/ročne, čo prevyšuje žalobcom požadovanú sumu X,- R. za mX/rok.

7. Pokiaľ ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za druhé obdobie od 01.07.2009 do
31.12.2009, súd mal za to, že od 01.07.2009 vzniklo v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z.
žalovanémuv1.radeakovlastníkovistaviebprávozodpovedajúcevecnémubremenu,ktoréhoobsahom

je držba a užívanie pozemkov pod stavbami, pričom podľa § 1 ods. 1 uvedeného zákona týmito
pozemkami pod stavbami sú aj priľahlé plochy, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný
celok so stavbou. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že za priľahlé plochy je potrebné
považovať aj pozemky, na ktorých nie sú postavené stavby žalovaného v 1. rade, keďže ako už súd
konštatoval v odseku 86 tohto odôvodnenia všetky pozemky žalobcu, ktoré sú užívané žalovanými v

2. a 3. rade ako správcami majetku žalovaného v 1. rade tvoria jeden ucelený, kompaktný a plotom
ohradený školský areál, ktorý v celku slúži na plnenie úloh v oblasti výchovy a vzdelávania. Teda aj
svojím umiestnením a aj svojím využitím tieto pozemky tvoria nedeliteľný celok so stavbami žalovaného
v 1. rade, t.j. školskými budovami. Žalovaný v 1. rade ako vlastník stavieb od 01.07.2009 má právny
titul na užívanie pozemkov žalobcu a teda nie je naplnená žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaní v 2.
a 3. rade ako správcovia odvodzujú svojej oprávnenie užívať pozemky žalobcu od svojho zriaďovateľa,
t.j. žalovaného v 1. rade, ktorý im zveril do správy budovy stojace na pozemkoch žalobcu, a keďže
žalovaný v 1. rade od 01.07.2009 má právny titul na ich užívanie, tak aj žalovaní v 2. a 3. rade ako
jeho správcovia sú oprávnení užívať tieto pozemky a preto ani títo sa nemohli dopustiť bezdôvodného

obohatenia na úkor žalobcu. Aj keď zákon č. 66/2009 Z.z. neuvádza, že vecné bremeno vzniknuté
podľa § 4 tohto zákona vzniká za náhradu, je potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z čl. 11 ods. 4
Listiny základných práv a slobôd a z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR. Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje
sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na zmenu vlastníctva, a tak nemožno jeho
vznik posudzovať samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z uvedeného potom vyplýva,

že finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter
opakovaného plnenia (renty). Zákonodarca explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia z
práva na primeranú náhradu zo zákonného vecného bremena. Ak by tento cieľ zákonodarca sledoval,
nepochybne by takáto regulácia opakujúceho sa plnenia bola v zákone presne stanovená. Súd poukázal
ajnato,žejemuznámarozdielnarozhodovaciačinnosťsúdovohľadnepriznávaniaopakovanejnáhrady

za vecné bremená vzniknuté zo zákona. K názoru, že za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením
zákonného vecného bremena patrí iba jednorazová náhrada dospeli pri svojom rozhodovaní aj Krajský
súd v Prešove rozsudkom sp.zn. 2Co/81/2015 zo dňa 29.06.2016, Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.
3Cdo/49/2014zodňa14.04.2016,ÚstavnýsúdSRuznesenímsp.zn.I.ÚS474/2013zodňa07.08.2013.
Za týchto okolností nemožno podľa záveru súdu považovať nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009 za dôvodný práve so zreteľom na existenciu
zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z.z. zriadeného na pozemkoch žalobcu. Za
zriadenie zákonného vecného bremena patrí žalobcovi náhrada, ktorá je však jednorazová, ktorú však
žalobca v konaní nepožadoval a teda jej výška nebola predmetom dokazovania. Z uvedeného dôvodu
súd žalobu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009

zamietol ako nedôvodnú, keďže žalovaní v 2. a 3. rade ako správcovia užívali pozemky žalobcu z titulu
zákonného vecného bremena oprávneného žalovaného v 1.rade.
8. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,
ust. § 123, § 124, § 128 ods. 2, § 488, § 489, § 451 ods. 1, § 451 ods. 2, § 454, § 456, § 151 n) ods.1, § 151n) ods. 2, § 151 o) ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 1 ods. 3, § 2 ods. 1, § 2 ods.
2, § 2 ods. 3, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z., § 1 ods. 1, § 1 ods. 2, § 1
ods. 3 písm. h), § 1 ods. 5, § 4 ods. 1 písm. f) a ), § 10 ods. 1, § 10 ods. 2 zákona č. 302/2001 Z.z.,

§ 3 ods. 1, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2, § 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z.z., § 261 ods. 2, § 369 ods. 1, §
369 ods. 2 Obchodného zákonníka.
9. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 255
ods. 2 CSP, a to tak, že o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd
rozhodol podľa ustanovenia vyššie citovaného s tým, že žalobca sa voči žalovanému v 1. rade domáhal

celkovo zaplatenia sumy 91 273,76 Eura, pričom úspech mal v časti o zaplatenie 54 583,46 Eura, teda
v rozsahu 59,82% a neúspech v rozsahu 40,18%, čo predstavuje sumu 36 660 Eur. Preto pomerne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému v 1. rade nárok na pomernú náhradu trov konania
v rozsahu 19,64%. O nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. a v 2. rade
rozhodol, že žalovaní v 2. a v 3. rade mali plný úspech vo veci, preto im súd priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej
časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Alternatívne navrhol,
aby súd druhej inštancie prípadne rozhodol sám tak, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže spoločne a

nerozdielne žalovaných v 1. a v 3. rade na zaplatenie žalobou uplatnených súm, a prizná žalobcovi
voči žalovaným v 1. až v 3. rade 100% nárok na náhradu trov konania. V odvolaní žalobca uviedol, že
odvolanie podáva voči výrokom II., III., IV. a V. Odôvodňuje svoje odvolanie tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vo vzťahu k druhému výroku

rozsudku namietal skutočnosť, že súd sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s vykonaným
dokazovaním vo vzťahu k nároku žalobcu za obdobie od 01.07.2009 do 31.12.2009, ktoré sa pôvodne
viedlo na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 6C/164/2011. Bolo podľa názoru žalobcu dokázané,
že športový areál nachádzajúci sa čiastočne aj na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v 1. rade
vyžívali v rozhodnom období okrem žalovaných v 2. a v 3. rade aj iné subjekty rozdielne od strán

sporu na strane žalovaných, ktorých čestné vyhlásenia o využívaní športového areálu predložili súdu
prvého stupňa, práve len žalovaní v 2. a v 3. rade. Súčasne žalovaní v 2. a v 3. rade sa vyjadrili,
že nepotrebujú k svojej činnosti využívanie predmetných pozemkov, keďže každý zo žalovaných v 2.
a v 3. rade zabezpečuje primárne svoju funkciu v oblasti telesnej výchovy a športu v telocvičniach.
Zároveň súd nezdôvodnil pri svojom rozhodnutí skutočnosť, že pozemok v kat. uz. J. zapísaný na LV

č. XXXXX ako parcela č. XXX/X o výmere XX.XXX mX - zastavané plochy a nádvoria je od počiatku
súdneho konania označovaný žalovanými v 1. a ž v 3. rade ako športový areál. Uvedené vyplýva aj
zo záverov vykonanej obhliadky, či samotnej zabezpečenej fotodokumentácie. Pri takomto dokázanom
účele využitia pozemku na parcele č. XXXX/X ako športového areálu, kedy sa toto umiestnením na
dôvažok vo svojej druhej časti nachádza na pozemkoch vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, kde sa

ďalej nachádza napríklad tribúna, ale aj volejbalové ihrisko, nebolo možné na tento pozemok aplikovať,
ako na tzv. priľahlý pozemok zákonný režim zákonného vecného bremena podľa zákona č. 66/2009
Z.z.. Primerané použitie tohto zákona a z neho vyplývajúceho vzniku vecného bremena ku športovým
areálom podľa názoru žalobcu vylučuje definícia subjektu oprávneného z vecného bremena podľa § 1
ods. 2 zákona, ktorá pripúšťa primerané použitia tohto zákona len v prípade, ak tento športový areál

prešiel do vlastníctva obce. Takisto namietal, že ani k pozemkom v katastrálnom území J. zapísaných
na LV č. XXXXX, ako parcela č. XXXX/X o výmere X XXX mX, záhrady a parcela č. XXXX/X o výmere
XXX m2 ostatné plochy, nevzniklo zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného v 1. rade ako
oprávneného z vecného bremena. Tieto pozemky sú žalovanými v 1. rade až v 3. rade od začiatku
považované za pozemky na ktorých sa nachádza zeleň a údržbu ktorej sa starajú žalovaní v 2. a v 3.

rade, respektíve verejná zeleň, pričom touto zeleňou sú porastené aj niektoré časti parcely č. XXXX/
X. Uvedené má vyplývať aj z písomného vyjadrenia žalovaných v 2. a v 3. rade a zo záverov samotnej
ohliadky. Z tohto dôvodu namieta závery súdu prvej inštancie o tom, že označené pozemky žalobcu sú
priľahlými plochami, keďže sa nejedná ani v jednom prípade pozemku označeného v žalobe pôvodne
pod sp.zn. 6C/164/2011 o kumulatívne naplnenie zákonných znakov pre jeho možné posúdenie ako

priľahlej plochy, ktorá by teda svojim umiestnením a využitím tvorila neoddeliteľný celok, s čo i len jednou
stavbou vo vlastníctve žalovaného v1. rade. Súd taktiež nevyhodnotil v prospech argumentácie žalobcu
proti vzniku zákonného vecného bremena ani schválenie uzavretia nájomných zmlúv zastupiteľstvom
žalovaného v 1. rade medzi žalovanými v 2. a v 3. rade a žalobcom na prenájom všetkým pozemkovžalobcu a to práve na obdobie od 01.07.2009 do budúcna. Táto skutočnosť podľa názoru žalobcu
osvedčila neexistenciu zákonného vecného bremena viaznuceho na pozemkoch žalobcu označených
touto žalobou, ktoré sa pôvodne viedli v súdnom konaní pod sp.zn. 6C/164/2011. Podľa názoru žalobcu

je právne neakceptovateľné a v rozpore s princípom všeobecne spravodlivosti, aby súd bez opory
v zákone zohľadňujúc len čiastočné oplotenie pozemkov nezastavaných stavbami a benevolentne
akceptujúc jednostrannú uzurpáciu užívania všetkých pozemkov žalobcu zo strany žalovaných v 1. až v
3.Radeurčil,žepozemkyoúhrnnejvýmere19374m2,tedapozemkysviacako5násobnouvýmerousú
využitím výlučne podriadené pozemkom žalobcu zastavanými stavbami žalovaného v 1. rade s rozlohou

viac ako 5 krát menšou. Súd teda nezákonne a v rozpore s neexistenciou vzniku zákonného vecného
bremena v katastri nehnuteľností pri nedostatočnom odôvodnení dospel k záveru, že k pozemkom
označeným žalobcom v žalobe sp.zn. 6C/164/2011 vzniklo dňa 01.07.2009 zákonné vecné bremeno, a
to z uvedeného dôvodu existuje na ich užívanie od 01.09.2009, právny titul pre žalovaného v 1. rade,
čo vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných subjektov na úkor žalobcu, pričom však za
toto zriadenie vecného bremena patrí žalobcovi jednorazové finančné vyrovnanie. Žalobca namieta,

že v danom prípade bol dokázaný skutkový a právny stav taký, že na pozemkoch žalobu nevzniklo
zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného v 1. rade a z uvedeného dôvodu patrí žalobcovi súdne
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj za čas po 01.07.2009. Vo vzťahu k III. výroku
rozsudkužalobcanamietal,ženakoľkoakožalovanýv2.radetakajžalovanýv3.radesúakorozpočtové
organizácie samostatné subjekty práva s právnou subjektivitou a spôsobilosťou na právne úkony. Ako

tieto samostatné subjekty práva, obe stredné školy vždy samostatne vstupovali do právnych vzťahov
s tretími subjektmi podnikateľmi tak, ako to sami žalovaní v 2. a v 3. rade súdu preukázali zmluvami o
nájme časti nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Nikdy tieto právne úkony neuzatvárali
žalovaní v 2. a v 3. rade v mene žalovaného v 1. rade. Príjem z týchto právnych vzťahov bol vždy príjmom
rozpočtov žalovaným v 2. a v 3. rade a nie príjmom rozpočtu žalovaného v 1. rade. Taktiež namietal,

že súd nerozlišoval pri svojej rozhodovacej činnosti skutočnosť, že žalobca žalobu po pripustení jej
úpravy si uplatnil len voči žalovanému v 1. rade, svoj nárok na zaplatenie titulom vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie pozemkov žalobcu zastavaných stavbami žalovaného v 1. rade bez právneho
titulu, a súčasne si uplatnil svoj nárok na zaplatenie titulu vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie
pozemkov žalobcu nezastavanými stavbami žalovaného v 1. rade bez právneho titulu, voči žalovaným

v 1. až v 3. rade ako solidárnym dlžníkom, keďže u každého zo žalovaných v 1. až v 3. rade absentoval
v označenom rozhodnom období právny titul na užívanie pozemkov a to parcely č. XXXX/X, č. XXXX/
X a č. XXXX/X. Už pri tomto uplatnení si nárokov žalobca rešpektoval skutočnosť, že žalovaní v 2. a v
3. rade vstupujú vo vzťahu k stavbám postavených na pozemkov žalobcu len ako ich správcovia. Súd
pri svojej rozhodovacej činnosti sa náležite nevysporiadal ani s tým, že žalovaní v 2. a v 3. rade toto

právo zodpovedajúce vecnému bremenu nenadobudli k pozemkom žalobcu nezastavanými stavbami
žalovaného v 1. rade, v zmysle § 6 ods. 1 - 3 zákona č. 446/2001 Z.z. o majetku vyšších územných
celkov, keďže správa majetku vyššieho územného celku je v súhrnnom oprávnení a povinností k tej
časti majetku vyššieho územného celku, ktorý mu vyšší územní celok zveril do správy. Vecné bremeno
podľa súdu prvého stupňa nadobudnuté žalovaným v 1. rade dňa 01.07.2009 k pozemkom žalobcu

nezastavanými stavbami nebolo ako časť majetku žalovaného v 1. rade nijako po jeho nadobudnutí
protokolárne zverené do správy žalovaných v 2. a v 3. rade tak, aby bolo naplnené ustanovenie § 6 ods.
2 č. 46/2001 Z.z. o správe časti majetku zvereného do správy správcovi a to rozpočtovej organizácií tak,
aby žalovaní v 2. a v 3. rade mohli toto právo respektíve oprávnenia z tohto vecného práva vyplývajúce
užívať práve na plnenie úloh, či v súvislosti s tým brať z neho úžitky. Takisto namietal, že niet právneho

dôvodu, aby súd priznával žalovaným v 2. a v 3. rade oprávnenie zo zákonného vecného bremena, keď
takéto súdom prijaté nadobudnutie práva nebolo v rámci dokazovania v súdnom konaní preukázané.

11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní v 2. a v 3. rade, pričom títo navrhli potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie vo výrokoch III. a V. Žalobca sa k rozsudku a to jeho výroku I. nevyjadril v odvolaní,

teda majú za to, že s ním súhlasil. Nevidia dôvod na podanie odvolania žalobcom proti výroku III.
súdu, lebo výrok I. pohlcuje i nároky o ktorých je rozhodnuté vo výroku III. Žalobca vedel aké pozemky
kupuje a vedel, že na niektorých sú postavené stavby vo vlastníctve E., rovnako vedel na aký účel
tieto pozemky slúžia, vedel, že ich nebude môcť užívať pre svoju podnikateľskú činnosť. Rovnako
namietali, že nemožno založiť výrokom súdu spoločnú solidárnu povinnosť žalovaných na plnenie.

Pasívnu solidaritu dlžníkov upravuje ust. § 511 Občianskeho zákonníka a je charakterizovaná viacerými
subjektmi na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne.
Predpokladom solidárnych záväzkov je viac subjektov na dlžníckej strane, existencia zákonom
ustanovenej právnej skutočnosti, ktorá zakladá solidaritu, pričom takouto právnou skutočnosťou pripasívnej solidarite v zmysle ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka je právny predpis, napríklad v ust.
§ 139 a ust. § 145 Občianskeho zákonníka, alebo dohoda veriteľa s dlžníkom, prípadne rozhodnutie
súdu alebo ak to vyplýva z povahy plnenia. Zároveň plnenie musí byť deliteľné. Aj podľa rozsudku

R 1/1979 možno založiť solidárnu povinnosť súdnym výrokom iba vtedy, keď je podložená osobitným
ustanovením napríklad ust. § 139 ods. 1, či ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie upravujú ust. § 451 až ust. § 459 Občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia nezakladajú
solidárnu povinnosť žalovaných. Žalovaní v 1. až v 3. rade nehnuteľnosti, teda pozemky neužívali
spoločne a preto nemôžu byť zaviazaní na spoločné plnenie. Rovnako namietali nedostatok vecnej

pasívnej legitimácie žalovaných v 2. a v 3. rade, lebo títo nie sú nositeľmi hmotnoprávnej solidárnej
povinnosti. Takáto povinnosť im nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Preto podľa ich názoru
by mal súd žalobu v celom rozsahu voči nim zamietnuť bez skúmania ďalších skutočností vo vzťahu ku
všetkýmžalovaným.ZároveňvsúdnomspisesanachádzaajstanoviskoMinisterstvafinanciíSlovenskej
republiky zo dňa 29.03.2012, ktoré vysvetľuje, čo sú priľahlé pozemky. Majú zároveň za to, že použitie
výpočtu výšky nájmu uvedenej v odbornom stanovisku znalca W.. I. V. je najobjektívnejšie a majú za to,

žetentovýpočetsanajviacpribližujekrealitevporovnanísoznaleckýmiposudkamiW..P.aW..T..Podľa
zákona č. 66/2009 Z.z. pri náhrade za vecné bremeno, patrí iba jednorázová finančná náhrada, ktorej
výška sa vypočíta podľa vyhlášky č. 492/2004s Z.z., čo ale nie je predmetom tohto súdneho konania.
Tento zákon ukladá povinnosti vlastníkovi stavby, vyšším územným celkom alebo obciam. Žalovaní v
2. a v 3. rade sú iba správcami majetku Prešovského samosprávneho kraja a preto odvodzujú právo

užívať pozemky žalobcu od práva zriaďovateľa. Sú toho názoru, že na predmetný spor je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z.z., ktorý je osobitným zákonom a má prednosť pred inými
zákonmi. Majú za to, že na tento spor sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 a nie ust. § 1 ods. 2 a 3 zákona č.
66/2009 Z.z.. Zápis vecného bremena formou záznamu o vzniku zákonného vecného bremena v katastri
nehnuteľností má iba deklaratórny charakter. Zákon č. 66/2009 Z.z. upravuje aj spôsob usporiadania

vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami a priľahlých pozemkov vo vlastníctve vyššie územného
celku, ktoré prešli do jeho vlastníctva z vlastníctva štátu. Týka sa to aj priľahlých pozemkov, ktoré
svojim umiestnením a využitím tvoria neoddeliteľný celok so stavbou. Podľa stanoviska Ministerstva
financií Slovenskej republiky zo dňa 29.03.2012 pojem priľahlá plocha nie je podrobne upravený v
zákone č. 66/2009 Z.z... Podľa názoru ministerstva sa priľahlou plochou rozumie pozemok, ktorý je

pre vlastníka stavby z dôvodu zabezpečenia riadneho užívania nevyhnutný, pretože jeho poloha a účel
využitia sú neoddeliteľne spojené s touto stavbou. Či určitý pozemok tvorí priľahlú plochu k zastavanému
pozemku je potrebné posudzovať v každom prípade konkrétne. Kritériom priľahlého pozemku by mala
byť skutočnosť, že svojou polohou a využiteľnosťou je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku
konkrétnej stavbe. Predovšetkým by malo ísť o nehnuteľnosti, ktoré tvoria jeden ucelený areál. Zo

zriaďovacej listiny žalovaného v 2. a v 3. rade vyplýva, že škola môže konať nad rámec svojej vlastnej
činnosti iba s predchádzajúcim súhlasom zriaďovateľa. Riešenie právnych vzťahov k žalobcovi je nad
rámec činnosti žalovaných škôl. Z tohto dôvodu žalovaní navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil vo výrokoch č. II., III., IV. a V., ktoré sú predmetom odvolania a priznal žalovaným v
2. a v 3. rade náhradu trov odvolacieho konania.

12. V rámci odvolacej repliky žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že námietka žalovaných v 2. a v
3. rade o neexistencii ich solidárneho záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa žalobcu
neobstojí vzhľadom na znenie ust. § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka podľa
ktorého, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a

nerozdielne je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Je nesporné, že každý zo
žalovaných v 2. rade a v 3. rade bezodplatne a bez právneho titulu v rozhodnom období užíval pozemky
žalobcu, čo predstavuje jednu zo skutkových podstát zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Podľa
názoru žalobcu samotná žiadosť žalovaného v 1. rade zo dňa 10.07.2009 na uzatvorenie nájomnej
zmluvy so žalovanými v 2. a v 3. rade od 01.07.2009 svedčí a dokazuje, že dňa 01.07.2009 nevzniklo

zákonné vecné bremeno v prospech žalovaného v 1. rade a ani žiadne iné zákonné oprávnenie na
bezplatné užívanie pozemkov žalobcu žalovanými v 2. a v 3. rade. Rovnako žalobca namietal, že
žalovaní v 2. a v 3. rade nijako v podanom vyjadrení nepreukázali, aby došlo medzi žalovaným v 1. rade
a žalovanými v 2. a v 3. rade k zákonnému prevodu, či prechodu oprávnení z práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, keďže vecné bremeno vzniká podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., v

prospech vyššieho územného celku a nie v prospech akejkoľvek inej tretej osoby, teda ani v prospech
žalovaných v 2. a v 3. rade. Pokiaľ žalovaní v 2. a v 3. rade vo svojom vyjadrení uvádzajú, že pozemky
žalobcu mohli užívať a držať na základe zákonného vecného bremena žalovaného v 1. Rade, právne
neodôvodnili ako mali toto právo zodpovedajúce vecné bremeno nadobudnúť, keďže toto oprávnenie immohlo vzniknúť len potom, ako by im bolo toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako majetkové
právo tvoriace majetok vyššieho územného celku po jeho nadobudnutí vyšším územným celkom, teda
po 01.07.2009 zverené do správy.

13. V rámci odvolacej dupliky sa žalovaní v 2. a v 3. rade vyjadrili, že podľa ich názoru prvý výrok
súdu je právoplatný a žalovaný v 1. rade žalovanú sumu žalobcovi zaplatil. Odvolanie žalobcu proti
žalovaným v 2. a 3. rade vo výroku III. rozsudku súdu vo výške 45 860,62 Eura je nedôvodné aj z
dôvodu,žepredmetsporuodpadol.Jeprávoplatnerozhodnuté,ževecnepasívnelegitimovanýmvspore

je žalovaný v 1. rade. Žalobca podal v upomínacom konaní návrh na vydanie platobného rozkazu o
skutkovo i právne rovnakom spore o 62 226,02 Eura s prísl. za obdobie od 01.04.2014 do 31.12.2014
iba proti žalovanému v 1. rade. Tým uznal, že vecne pasívne legitimovaným aj v tomto spore je žalovaný
v 1. rade. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 12.04.2018 platobný rozkaz proti Prešovskému
samosprávnemu kraju. Proti platobnému rozkazu podal Prešovský samosprávny kraj odpor a Okresný
súd Banská Bystrica rozhodol o postúpení súdneho sporu na Okresný súd Prešov. Taktiež uviedol, že

na LV č. XXXXX katastrálne územie J. je v časti ťarchy zapísané vecné bremeno držba a užívanie
pozemkov, ako aj pozemkov pod stavbami v správe žalovaných v 2. a v 3. rade. Vecné bremeno bolo
zapísané do katastra nehnuteľností na základe žiadosti Prešovského samosprávneho kraja. Tento list
vlastníctva bol už pripojený do súdneho spisu.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ust. § 34
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. §
470 ods. 1 a 2 CSP vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia
pojednávania ( ust. § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych

zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza v zmysle
ust. § 387 ods. 2 CSP nasledovné.

16. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa zamietnutia žaloby za obdobie po účinnosti

zákona č. 66/2009 Z.z., tieto neboli posúdené ako dôvodné. Podľa názoru odvolacieho súdu v súlade
s právnym názorom súdu prvej inštancie je nutné na zistený skutkový stav aplikovať zákon č. 66/2009
Z.z., účinný od 01.07.2009, nakoľko vychádzajúc z ust. § 1 ods. 1 citovaného zákona tento upravuje
usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami a vo vlastníctve vyššieho územného
celku, ktoré prešli do jeho vlastníctva podľa osobitných predpisov vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim

umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Zákon sa vzťahuje na pozemky, ktoré
sú definované ako pozemky pod stavbou, vrátane priľahlej plochy tvoriacej umiestnením a využitím
so stavbou neoddeliteľný celok. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd v zhode s názorom súdu
prvej inštancie považuje aj pozemky na ktorých je športovisko, respektíve ktoré sú porastené kríkmi a
trávnatými porastmi za priľahlú plochou k pozemkom zastavanými budovami patriacimi žalovanému v

1. rade, ktoré sú v správe žalovaných v 2. a v 3. rade. Tomuto záveru svedčí umiestnenie športovísk,
ich využitie primárne na školské edukatívne účely ako aj to, že tento celý priestor je oplotený z
troch strán a pri vstupe označený ako majetok žalovaného v 1. rade. Preto na všetky pozemky, z
ktorých užívania uplatňuje žalobca v tomto konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je nutné
aplikovať režim zákona č. 66/2009 Z.z. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom žalobcu podľa

ktorého by predmetné športoviská mali byť posúdené ako samostatný športový areál, či verejná zeleň,
ktorá však neprešla do vlastníctva obce v zmysle ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona. Primárne pokiaľ
tieto športoviská slúžia na poskytovanie športovej výučby pre predmetné školy, musí byť tento priestor
vzhľadom na jeho charakteristiku, ohraničenosť a užívanie považovaný za priľahlú plochu v zmysle ust.
§ 1 ods. 1 citovaného zákona, a preto správne posúdil súd prvej inštancie nárok žalobcu za obdobie po

účinnosti tohto zákona ako nedôvodný, nakoľko v takomto prípade nevzniká žalobcovi nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Tento jeho nárok by mohol byť posúdený len v zmysle citovaného zákona,
čo však v danom prípade nie je možné nakoľko žalobca, ako „dominus litis“ jednoznačne skutkovo aj
právne vymedzil svoj nárok v zmysle ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, preto za totoobdobie, ktoré nasleduje po účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., nárok žalobcu správne právne posúdil
súd prvej inštancie.

17. Súd prvej inštancie zároveň správne vo svojom rozhodnutí skúmal v akom právnom vzťahu sú
žalovaní v 1. rade na jednej strane a žalovaní v 2. a v 3. rade na strane druhej. Teda, ktorý z týchto
subjektov sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. Žalovaný v 1. rade je ako vyšší územný celok,
samostatný územný správny a samosprávny celok Slovenskej republiky právnickou osobou, ktorá za
podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom. Žalovaný v 1. rade sa

stará aj o všestranný rozvoj svojho územia a potreby svojich obyvateľov okrem iného aj tým, že utvára
podmienky na rozvoj výchovy a vzdelávania najmä v stredných školách. Teda majetok žalovaného v 1.
rade slúži na plnenie jeho úloh. Žalovaný v 1. rade za účelom naplnenia svojich zákonom stanovených
úloh zriadil žalovaných v 2. a v 3. rade, ako svoje rozpočtové organizácie na poskytovanie vzdelania
a prípravy na štúdium na vysokej škole, a na naplnenie týchto úloh im zveril do správy svoj majetok,
teda školské budovy stojace na pozemkoch žalobcu. Žalovaný v 1. rade hospodári so svojim majetkom

samostatne alebo prostredníctvom správcu, ktorý je oprávnený a povinný zverený majetok držať, užívať
na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s
ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia, pričom majetok, ktorý správca nadobúda
je vlastníctvom žalovaného v 1. Rade. Pri nadobúdaní a správe zvereného majetku vykonáva správca
úkony v mene žalovaného v 1. rade a v jeho mene koná aj pred súdmi a inými orgánmi. Z uvedeného

súd prvej inštancie správne uzavrel, že povinným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je
iba žalovaný v 1. rade, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a to z dôvodu, že ak by žalovaný v 1.
rade zabezpečil svojim správcom právny titul na užívanie pozemkov pod budovami v podobe kúpnych,
či nájomných zmlúv, ktoré im zveril do správy došlo by k zmenšeniu jeho majetku. Zároveň v zmysle ust.
§ 6 ods. 3 zákona č. 446/2001 Z.z. správca a teda žalovaní v 2. a v 3. rade pri nadobúdaní a správe

majetku žalovaného v 1. rade koná v jeho mene a v jeho mene koná aj pred súdmi.

18. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako vecne
správneho potvrdil (ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP).

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP, kde úspešným žalovaným v 1. až v 3. rade, keď odvolanie žalobcu bolo vyhodnotené
ako nedôvodné, bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi
v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).