Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/89/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418205306
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418205306.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek

senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: L.. W. Č., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/X, N., zastúpená Mgr. Mariannou Paulíkovou, advokátkou, so sídlom:
Karloveské rameno 8/A, Bratislava, proti odporcovi: O. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom: G. XXXX/XX, N.,
zastúpený JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom: Záhradnícka 27, Bratislava, o návrhu na
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporcu voči rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV, zo dňa 12.10.2020, č.k. 9Pc/21/2018-305 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07.05.2021, č.k.
9Pc/21/2018-337, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, zo dňa 12.10.2020, č.k. 9Pc/21/2018-305 v
spojení s opravným uznesením zo dňa 07.05.2021, č.k. 9Pc/21/2018-337 v napadnutej časti p o t v r
d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 12.10.2020, č.k. 9Pc/21/2018-305 v spojení s opravným
uznesenímzodňa07.05.2021,č.k.9Pc/21/2018-337uložilpovinnosťodporcovi,t.j.osobepovinnejplatiť
výživné zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od 21.11.2018 do 30.06.2020 v sume 3.726,66

eur. Súd prvej inštancie povolil odporcovi dlžné výživné navrhovateľke zaplatiť v splátkach po 310,55
eur mesačne, odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane
splatným celý dlh a týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky
zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012-39. O trovách konania zároveň rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania

doručeným súdu dňa 21.11.2018 domáhala, aby súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu sumou
350,- eur mesačne a nahradiť jej trovy konania. Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012-39, bol odporca zaviazaný prispievať na jej
výživu sumou 160,- eur mesačne, počnúc dňom 01.01.2012 a po začatí štúdia na vysokej škole, odporcu
požiadala, aby na jej výživu prispieval vyššou sumou, avšak odporca to odmietol s odôvodnením, že jeho
finančná situácia mu to nedovoľuje. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného
došlokpodstatnýmzmenámnajejstrane,keďžeještudentkouSlovenskejpoľnohospodárskejuniverzity

v Nitre, do školy denne dochádza a tiež došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Navrhovateľka súdu
prvej inštancie poukázala na to, že v roku 2016 jej bola diagnostikovaná C. L., v ktorej súvislosti užíva
U., Š.U. Z. V. N. S., O. H. Y. V. na H., A., A. V. L. V. W. V. V., O. V. V. R.. Poukazovala tiež na vývoj
jej životných nákladov, uviedla, že sa snaží aj privyrobiť si, cez víkendy chodí na brigády, popri škole tonie je možné, pretože má prednášky a cvičenia rozložené na celý týždeň a voľný čas venuje štúdiu a
príprave seminárnych prác. Ďalej súdu prvej inštancie uviedla, že jej výdavky predstavujú cestovné O. -
N. (kde býva jej matka) 0,75 eur, lístok F. M. (H.) D. 2,75 eur až 3,70 eur, mesačne 150-170,- eur, škola

- isic 22,- eur, skriptá od 3,50 eur do 17,50 eur, knižnica 2,50 eur - 5,- eur, obedy/ jeden obed 1,29-1,89
eur, drogéria - 30,- eur, okuliare, každé 2 roky 200,- eur, mobil - 23,- eur, splátka tablet 7,- eur, lieky 15,-
eur, strava cca 280,- eur, voľnočasové aktivity cca 50,- eur. Navrhovateľka uviedla, že jej matka býva s
manželom v dome v obci Mariánka a pracuje ako pomocný personál v nemocnici s príjmom 588,16 eur
mesačne, a jej manžel pracuje v spoločnosti Volkswagen Bratislava ako výrobný pracovník s príjmom

1.098,75 eur mesačne. Zároveň uviedla, že o príjme odporcu - jej otca nemá vedomosť, stretáva sa s
ním sporadicky cca 3-4 krát do roka, okrem výživného jej otec sporadicky dá vreckové 25,- eur, inak,
okrem výživného 160,- eur mesačne a vreckového na jej výživu neprispieva ničím.

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky
na zvýšenie výživného je dôvodný, preto uložil odporcovi povinnosť od podania návrhu, t.j. od

21.11.2018 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne do dňa 30.06.2020 (mesiac,
kedy navrhovateľka ukončila vysokoškolské štúdium). V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie
preukázané, že došlo k podstatným zmenám pomerov na strane navrhovateľky, ako aj jej rodičov. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľka bola v období predchádzajúceho rozhodovania súdu
vo veku 16 rokov a navštevovala 1. ročník strednej školy, pričom v čase podania návrhu mala 22

rokov a bola študentkou 1. ročníka inžinierskeho štúdia na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite
v Nitre a výdavky na jej výživu sa nepochybne zvýšili predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, štúdia
na vysokej škole, ale i nákladov na zdravotnú starostlivosť. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia
svojho rozhodnutia uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k nej stále trvala, nakoľko nenadobudla
schopnosť sama sa živiť. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania zistil, že príjem matky

sa oproti minulosti zvýšil, keďže jej priemerný čistý príjem v roku 2017 a 2018 bol vo výške 588,16 eur
mesačne a v roku 2020 vo výške 730,93 eur mesačne a rovnako sa príjem odporcu oproti roku 2012
sa výrazne zvýšil zo sumy 1.300,- eur mesačne, keď v roku 2018 jeho čistý priemerný mesačný príjem
bol 2.224,14 eur a v roku 2019 vo výške 2.440,18 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka
vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky na sumu 677,39 eur, pričom z nich 79,59 eur sú náklady na

bývanie, 250,- eur strava, 18,55 eur obedy v škole, 50,- eur ošatenie a obuv, 30,- eur drogéria, 15,83 eur
zdravotná starostlivosť, 35,75 eur školské potreby, cestovné 133,33 eur, poplatky a záujmová činnosť
33,33 eur, mobil 31,- eur. Podľa názoru súdu prvej inštancie všetky výdavky vyčíslené navrhovateľkou
sú reálne a reflektujú jej nevyhnutné potreby, nie sú nadmerné, ani neprimerané a korešpondujú so
súčasným charakterom doby a hlavne nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Súd prvej

inštancie uviedol, že čo sa týka výdavkov odporcu, tento vo vyjadrení k návrhu uviedol, že jeho
nevyhnutné mesačné náklady sú náklady na bývanie 230,- eur, televízia, internet a mobil 155,- eur,
strava 750,- eur, drogéria 90,- eur, oblečenie 80,- eur, doprava 300,- eur, lieky 30,- eur, mobil 60,-
eur, splátka úveru 238,71 eur, taktiež má psa a voľnočasové aktivity asi 200,- eur mesačne, čo spolu
predstavuje sumu 2.133,71 eur s tým, že jeho príjem predstavuje sumu cca 1.800,- eur mesačne, na

pojednávaní konanom 03.08.2020 odporca doplnil, že si medzičasom kúpil na leasing aj nové auto,
Z. S., ktoré spláca po 335,- eur mesačne. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie preukázané,
že matka navrhovateľky si svoju vyživovaciu povinnosť plní nepochybne vo väčšom rozsahu, ako by
v zmysle zákona bola povinná, pretože všetky potreby navrhovateľky, ktoré nie sú pokryté výživným
od odporcu, hradí sama a navrhovateľke poskytuje aj bývanie, čo tiež tvorí súčasť plnenia vyživovacej

povinnosti. Súd prvej inštancie skonštatoval, že odporca sa okrem platenia výživného v sume 160,-
eur mesačne sa na potrebách navrhovateľky nepodieľal žiadnou inou formou (okrem vreckového do
novembra 2018 vo výške 25,- eur mesačne), teda ani príležitostnými výletmi, darčekmi, prispievaním
nad rámec výživného, platením sporenia, poistenia a pod.. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením
odporcu, že má novú rodinu, keďže sa druhýkrát oženil, a že je prirodzené, že zabezpečuje potreby

svojej novej rodiny. Pri stanovení výšky výživného súd prvej inštancie neprihliadol na údajný úver
odporcu čerpaný na zveľadenie bytu jeho druhej manželky, ktorý ako uviedol, že spláca vo výške 238,71
eur mesačne, keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Súd prvej inštancie mal za
to, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z rovnakých dôvodov súd prvej inštancie

neprihliadol ani na leasingové splátky na nové auto, vo výške 335,- eur mesačne. Súd prvej inštancie
súčasne uviedol, že odporca musel mať na zreteli, že jeho jediné dieťa - dcéra W. študuje na vysokej
škole, a že je potrebné, aby jej výživu i on primerane zabezpečoval. Taktiež poukázal na to, že odporca
sa rozhodol zakúpiť si nové vozidlo v cene 19.000,- eur počas konania o zvýšenie výživného na dieťa,čo je podľa súdu prvej inštancie zarážajúce. V ďalšom súd prvej inštancie zohľadnil, ako už bolo vyššie
uvedené, že odporca sa inak na zabezpečovaní výživy navrhovateľky nepodieľal a ako uviedol na
pojednávaní, do kina, na plaváreň, na výlety, hrady a zámky a iné chodí so svojou novou rodinou. V

tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že suma 160,- eur, ktorou odporca prispieva na výživu
navrhovateľky je nepochybne sumou nízkou. Súd prvej inštancie, preto zaviazal odporcu prispievať na
výživu navrhovateľky sumou 350,- eur mesačne. Určenie výživného v takomto rozsahu považoval súd
prvej inštancie za primerané.

4. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka dňa 16.06.2020 ukončila
vysokoškolské štúdium, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej nedoplatok na výživnom za obdobie od
21.11.2018 do 30.06.2020 v sume 3.726,66 eur - za november 2018 nedoplatok v sume 116,66 eur,
za december 2018 v sume 190 eur, spolu za rok 2018 nedoplatok v sume 306,66 eur, za január 2019
až december 2019 vznikol odporcovi nedoplatok v sume 2.280,- eur (190 eur x 12), a za január až jún
2020 mu vznikol nedoplatok v sume 1.140,- eur (190 eur x 6) po zohľadnení odporcom platené výživné

v sume 160,- eur mesačne, spolu nedoplatok odporcu predstavuje sumu 3.726,66 eur. Nedoplatok súd
prvej inštancie uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 310,55 eur mesačne, odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, nezaplatením čo i len jednej splátky. Zároveň
týmto rozhodnutím zmenil rozhodnutie Okresného súdu Malacky zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012-39
vo výroku o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, nakoľko má za to, že
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Otec v odvolaní namietal skutočnosť,
že súd prvej inštancie v posudzovanej veci mal za preukázané, že došlo k podstatným zmenám pomerov
na strane navrhovateľky, ako aj jej rodičov, ako aj to, že podľa názoru súdu prvej inštancie všetky
výdavky vyčíslené navrhovateľkou sú reálne a reflektujú jej nevyhnutné potreby, a že tieto výdavky nie
sú nadmerné, ani neprimerané a korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne nárokmi, ktoré

prináša štúdium na vysokej škole. Otec uviedol, že si je vedomý toho, že navrhovateľka chodí na vysokú
školu, a že je to dôvod na zvýšenie výživného, ale podľa jeho názoru nie v takej výške ako požaduje.
V prvom rade poukázal na náklady na cestovné, keďže podľa neho navrhovateľka nechodí do školy
každý deň, navyše uviedol, že cestovné náklady sa zohľadňovali už pri poslednej úprave vyživovacej
povinnosti, kedy navrhovateľka naozaj denne dochádzala na strednú školu v Ivanke pri Dunaji. Na

základe uvedeného má otec za to, že náklady na cestovné deklarované navrhovateľkou sú premrštené
a nezvýšili sa jej až tak podstatne od poslednej úpravy. Ohľadom zdravotného stavu navrhovateľky,
otec namietal, že v prílohách nebola žiadna lekárska správa ani potvrdenia o zvýšených nákladoch
na liečbu. Podľa otca liečbu V. celú pokrýva zdravotná poisťovňa, a čo sa týka nákladov na stravu z
dôvodu C. L. má vedomosť, že tieto náklady sú nepatrné, keďže zhodou okolností touto diagnózou trpí

aj dieťa jeho manželky. Čo sa týka ďalších výdavkov navrhovateľky, otec uviedol, že náklady na školské
pomôcky, ako ich navrhovateľka uviedla, sú len o niečo vyššie od nákladov, ktoré mala na pomôcky na
strednej odbornej škole /pri uvedenom dodal, že ISIC je jednorazová platba na začiatku roka, skriptá a
knihy sa kupujú taktiež na začiatku roka a nie každý mesiac, pričom je možné si ich aj prefotiť s nižšími
nákladmi. Otec nerozumie nákladom na okuliare každé dva roky, keďže on už tie svoje nosí vyše 6

rokov, takže z jeho pohľadu vymieňať rám každé dva roky je nadštandard. Otec v rámci svojho odvolania
poukázal na to, že so všetkou úctou k navrhovateľke jej nemieni prispievať na antikoncepciu. Čo sa
týka navrhovateľkou uvádzaných nákladov na výstavy so psom, ide podľa otca taktiež o nadštandardný
výdavok, ktorý by nemal byť hradený z výživného. Navyše uviedol, že prispieva navrhovateľke každý
mesiac vreckovým na jej účet v sume 25,- € a k tomu, že navrhovateľka to síce vo svojom návrhu opísala

akonepravidelnúplatbu,priznal,žezabudolnatorazčidvakrát.Tieždodal,ženavrhovateľkavpodstate
dostala od neho na výživu 185,- € mesačne. Otec uviedol, že v súčasnosti žije v jednej domácnosti s
manželkou a jej synom a nevyhnutné mesačné náklady na domácnosť tvoria byt a energie vo výške
230,- €, TV, internet, mobil 155,- €, strava spolu 750,- €, drogéria spolu 90,- €, oblečenie spolu 80,-
€, doprava spolu 300,- €, lieky spolu 30,- €, mobil 60,- €, splátka úveru 238,71 €, taktiež majú psa a

voľnočasové aktivity, spolu asi 200,-€ mesačne. Otec uviedol, že jeho príjem je priemerne 1.800,- €
mesačne, a že z potvrdení o príjme je zjavné, že ani on ani matka nemajú nadštandardné príjmy, preto
navrhovateľka podľa neho tomu musí prispôsobiť aj svoju životnú úroveň, keďže podľa sumy, ktorú od
neho žiada to vyzerá tak, že jej životné náklady sú asi 700,- € mesačne. Podľa jeho výpočtov by sarelevantné náklady navrhovateľky mali pohybovať medzi 450-500,- € mesačne, pričom po odpočítaní
príjmov a nevyhnutných výdavkov v jeho domácnosti mu ostáva tak, aby nešli do mínusu, a preto je
ochotnýpristúpiťkuzvýšeniujehovyživovacejpovinnostinasumu200,-€mesačne.Vzhľadomnavyššie

uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že „.
M. A. A. S. S. S. XXX,- €. O., S. G. XX. W. S. O. S. G. F. navrhovateľky, A. W.O. H. F..“. Alternatívne
navrhol, aby odvolací súd zrušil predmetný výrok a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie
a rozhodnutie vo veci.

6. Navrhovateľka k odvolaniu odporcu uviedla, že v prvom rade žiada o prešetrenie, či odvolanie
otca nebolo podané oneskorene, keďže má za to, že právny zástupca otca prevzal rozhodnutie súdu
prvej inštancie dňa 28.11.2020 a z uvedeného vyplýva, že prvý deň na podanie odvolania bol deň
29.11.2020 a posledný deň na podanie odvolania bol 13.11.2020, nakoľko tento deň pripadol na nedeľu
posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol podľa nej v pondelok dňa 14.11.2020, pričom podľa
nej je odvolanie odporcu síce datované na deň 14.11.2020, ale odoslané bolo až 15.11.2020, teda

po uplynutí lehoty na odvolanie. Z tohto dôvodu sa domnieva, že odvolanie odporcu bolo podané
oneskorene a žiada, aby odvolací súd jeho odvolanie v zmysle ustanovenia § 386 písm. a) CSP odmietol
z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Zároveň uviedla, že je toho názoru, že odvolanie otca je doslovne
identické s jeho vyjadrením k návrhu zo dňa 29.01.2019, neuvádza žiadne námietky a ani neuvádza
žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné sa vyjadriť. Čo sa týka cestovných nákladov, ktoré

otec namietal vo svojom odvolaní uviedla, že na vysokú školu dochádza podľa školského rozvrhu na
daný školský pol rok, pričom v čase podania návrhu dochádzala do školy každý deň a v súčasnosti
dochádza štyrikrát týždenne. Navrhovateľka má za to, že nie je možné zrovnávať cestu Marianka -
Ivanka pri Dunaji, čo je približne 70 km tam aj späť a cestu Marianka - Nitra, čo je približne 220
km /čiže trojnásobok pôvodnej cesty/. Navrhovateľka zároveň uviedla, že práve náklady na cestovné

spotrebúvajú spoločne so stravou najväčšiu časť ňou požadovaného výživného. Taktiež poukázala na
to, že posledná úprava výživného bola v roku 2012, to znamená pred viac ako siedmymi (v súčasnosti
už deviatimi) rokmi, pričom je nespochybniteľné, že za túto dobu narástli nielen náklady na cestovné u
verejného prepravcu /autobus, vlak/, ale aj náklady na benzín, príp. náklady spojené s bežnou údržbou
motorového vozidla, neodhliadnuc od novo zavedenej dane z poistného. Ohľadom zdravotného stavu

navrhovateľka uviedla, že čo sa týka jej C. L., lekársku správu predložila v jej návrhu zo dňa 15.11.2019
ide o to, že existujú takzvané povolené a zakázané potraviny, ktoré môže, resp. nemôže jesť. Tiež
dodala, že pokiaľ obedy v školskej jedálni obsahujú tzv. zakázané potraviny, musí si variť, pričom variť
pre jednu, dve osoby vždy vyjde viac peňazí, ako variť naraz pre veľa osôb a nad rámec povolených
potravín si kupuje aj bezlaktózové výrobky, ktoré sú vždy drahšie ako výrobky obsahujúce laktózu.

Navrhovateľka poukázala na to, že samotný otec vo svojom návrhu uvádza, že minú na stravu sumu
750,- Eur/mesačne, teda nezdieľa jeho názor, že by náklady na špeciálnu stravu mali byť v porovnateľnej
výške s tými bežnými. Tiež zdôraznila, že lieky, ktoré má predpísané si čiastočne musí hradiť aj sama.
Navrhovateľka poukázala na to, že nie je pravdou, že náklady na pomôcky na strednej odbornej škole
a na vysokej škole sú len o niečo vyššie. Uviedla, že skriptá aj knihy si aj prefocuje, ale nie vždy je to

výhodnejšie, ako si kúpiť priamo knihu, tiež vypracováva seminárne práce a tie musí tlačiť a zväzovať,
teda jedna seminárna práca ju vyjde, tak okolo 2-3 eurá a v rámci polroka ich potrebuje 7 až 9. Čo
sa týka výmeny okuliarov, ktoré otec namietal uviedla, že okuliare potrebuje obmieňať cca každé dva
roky, z toho dôvodu, že sa jej zmenili dioptrie, nie z rozmaru, pričom používa okuliare denno - denne,
preto sa tieto aj opotrebujú. K antikoncepcii uviedla, že ju berie z toho dôvodu, že sa jej po jej aplikácii

výrazne zmenila pleť, je dievča a chce sa páčiť, nechce mať akné. Čo sa týka výdavkov na výstavy so
psom, navrhovateľka uviedla, že otec vie, aký má vzťah k zvieratám, nie je to, že by peniaze minula
na hlúposti, ale jedná sa o jej voľnočasovú aktivitu, pričom sám otec uviedol v odvolaní, že majú psa
a voľnočasové aktivity, spolu predstavujú u neho 200,- Eur, preto nerozumie, prečo teda v jej prípade
by malo ísť o nadštandardný výdavok. Dodala, že otec chce, aby sa podieľala na životnej úrovni otca,

ale podľa toho čo uvádza, on má psa a voľnočasové aktivity, spolu 200,- eur, ale u nej sa jedná o
nadštandardný výdavok. Nad rámec podotkla, že od novembra 2018 jej odporca už vreckové neposlal
vôbec, domnieva sa, že je to z toho dôvodu, že podala návrh na zvýšenie výživného. Navrhovateľka
namietala, že otec nepredložil žiadny doklad o jednotlivých výdavkoch, ktoré v jeho odvolaní uviedol.
Poukázala na to, že odporca ako príjmy uvádza len tie svoje, príjmy manželky a jej dieťa, ktoré podľa

jej dostupných informácií už pracuje, neuvádza, avšak výdavky rozpisuje na tri osoby. Navrhovateľka
uviedla, že si nemyslí, že príjem odporcu vo výške 1.800,- eur by nebol nadštandardný, keďže jej matka
toľko nezarobí ani spoločne s jej manželom. Naopak, domnieva sa, že odporcove majetkové pomery
dovoľujú, hradiť ňou požadované výživné. Navrhovateľka namietala, že otec jej náklady spochybňuje,ale sám uvádza, že pri príjme 1.800,- eur (bez započítania príjmu jeho manželky a jej dieťaťa, ktoré
je zárobkovo činné a je schopné sa už samo živiť) im zostáva tak, aby nešli do mínusu, čo vychádza
cca. 600,- eur na osobu v jeho domácnosti. Navrhovateľka dala do pozornosti odvolacieho súdu, že

bola tiež ochotná sa s odporcom ohľadne výživného dohodnúť, snažila sa tak urobiť ešte pred podaním
návrhu, ale on nemal záujem. Zdôraznila, že ak v odporcovej domácnosti je normálne minúť v priemere
600,- eur na 1 osobu a nepovažuje to za nadštandard, prečo u nej ako u jeho dcéry, ktorá sa podľa
zákona má právo podieľať na jeho životnej úrovni by to mala byť len 1/3, teda 200,- eur. Navrhovateľka
poukázala na jej všetky ostatné vyjadrenia a vyčerpávajúcim spôsobom zopakovala, prečo považuje

svoj návrh za dôvodný. Má za to, že je nutné konštatovať, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, preto žiada, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66

Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie
pojednávania, podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné
podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.08.2022
(§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola navrhovateľka, právna

zástupkyňa navrhovateľky, odporca, právny zástupca odporcu, upovedomení zákonným spôsobom.

8. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie
všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak
po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby

odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie
(schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie
schopnostíamožnostírodičovplniťsisvojuvyživovaciupovinnosťvočidieťaťujezistenieichskutočných
príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným
a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym

možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom
slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo
všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorý je rôzny vzhľadom na vek,
zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj
z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi

kritériami (medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov)
platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť
na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je
odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj
také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne,

také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa
je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu
výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností
a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť
úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný

venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu
a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na
vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

9. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti

potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa (hoci plnoletého, avšak výživou
odkázaného na rodičov), ako aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi
existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že

musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu
rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či
všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.10. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou právnej zástupkyne navrhovateľky ohľadom včasnosti
podaného odvolania. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že rozsudok vo veci samej bol právnemu
zástupcovi odporcu doručený dňa 28.11.2020, pričom odvolanie vo veci samej právny zástupca odporcu

odoslalnasúddňa14.12.2020o23:47hodt.j.vrámcizákonnejlehotynapodanieodvolania.Pokiaľideo
vecnénámietkytýkajúcesameritaveciodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštancievprejednávanejveci,
vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a porovnanie pomerov na strane navrhovateľky,
ako plnoletého dieťaťa - študentky, výživou odkázanej na rodičov, ako aj na strane jej rodičov (matky
a otca) v čase od poslednej úpravy (t.j. od roku 2012), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania v

predmetnejveci(t.j.vroku2020prirozhodovanívecisúdomprvejinštancieavroku2022prirozhodovaní
veci odvolacím súdom). Naposledy bola upravovaná vyživovacia povinnosť otca rozsudkom súdu prvej
inštancie zo dňa 23.05.2012, č.k. 9P/6/2012-39 kedy súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na
základe ktorej sa otec zaviazal prispievať, v tom čase na maloletú dcéru zvýšeným výživným zo sumy
43,15 eur mesačne, sumou 160,- € mesačne, počnúc dňom 01.01.2012. Zo skutočného stavu zisteného
riadne súdom prvej inštancie vyplýva, že navrhovateľka bola od 01.09.2015 prijatá na denné štúdium

na Slovenskú poľnohospodársku univerzitu v Nitre, konkrétne na fakultu agrobiológie a potravinových
zdrojov, pričom toto štúdium ukončila k 30.06.2020. Na základe uvedeného počas prvoinštančného
konania bolo ustálené rozhodné obdobie.

11. Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti odvolací súd udáva, že od posledného rozhodovania

o výživnom sa toho času plnoletej navrhovateľke, ktorá mala v rozhodnom období 22 - 24 rokov
podstatne zvýšili výdavky v súvislosti s nástupom na vysokú školu, s bežnými aktivitami a činnosťami, so
stravou, s hygienickými potrebami, ako aj s oblečením. Inak povedané, návrh navrhovateľky na určenie
výživného aj s prihliadnutím na uplynutie času (6 rokov od určenia poslednej vyživovacej povinnosti),
ako aj s prihliadnutím na zvýšenie výdavkov, ktoré navrhovateľka nemusí preukazovať absolútne (t.j.

plynutie času je objektívna veličina) na toho času plnoletú navrhovateľku je primeraný a dôvodný. V
prejednávanej veci súd prvej inštancie, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i zistenie a
porovnanie pomerov na strane plnoletej navrhovateľky, ako aj na strane jej rodičov. Z tohto dokazovania
vyvodil správne skutkové závery a následne správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací
súd. Pokiaľ ide o argumenty otca uvedené v odvolaní odvolací súd uvádza, že zvýšené výdavky

navrhovateľky na stravu spôsobené jej C. L. a preukázané lekárskou správou založenou v súdnom spise
č.l.10,akoajvýdavkynalieky(vrátaneantikoncepcieaokuliarov),asúčasnevýdavkynajejvoľnočasové
aktivity považuje odvolací súd za preukázané a za oprávnené. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka
je dospelá žena, ktorá v rozhodnom období nebola schopná sama sa živiť bolo teda v rozhodnom
období výživou odkázaná na svojich rodičov, ktorí boli v danom čase povinní poskytovať jej finančné

prostriedky, ako aj osobnú starostlivosť do času, kým nebude schopná sama sa živiť. Otec v rámci
odvolania namietal hlavne výdavky navrhovateľky ako také t.j. výdavky na stravu, výdavky na cestovné,
výdavky na lieky a iné. V danom prípade odvolací súd uvádza, že už z rozhodovacej praxe súdov možno
ustáliť, že výdavky na navrhovateľku sú výdavkami dospelej ženy, pričom s prihliadnutím na jej zvýšené
výdavky na stravu a lieky môžu tieto výdavky predstavovať sumu cca 600,- eur mesačne. Pri určovaní

výšky vyživovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie zohrala nepochybne rolu aj skutočnosť,
že otec sa so svojou plnoletou dcérou takmer vôbec nestretáva, pravidelne jej síce poskytuje výživné,
ale iné benefity (výlety, dovolenka...), ktoré reálne zabezpečuje svojej „novej rodine“ dcére nepochybne
neposkytuje. Na základe všetkých skutočností súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca vo
výške 350,- eur mesačne, pričom takto určené výživné považuje odvolací súd bezpochyby za primerané

atoajsohľadomnazárobkovépomeryotca,ktorévroku2019bolivovýške2.440,18eurnettomesačne.
Spoukazomnazostávajúcedôvodyotcauvedenévodvolaníodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštancie
sa už vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými aj v rámci podaného odvolania. Inak povedané, otec
v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na výdavky plnoletej

navrhovateľky je výživné na navrhovateľku určené v primeranej sume, zohľadňujúce potreby plnoletej
navrhovateľky, a súčasne je primerané možnostiam a schopnostiam druhého rodiča t.j. otca. Na základe
vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

12. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie
práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je
súd povinný dať podrobnú odpoveď. Odvolací súd zdôrazňuje, že nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadnedostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej

republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.
ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo
8/2008).

13. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na
odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52

C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).