Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2022

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 1T/101/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3721011024
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2022:3721011024.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, v trestnej veci obžalovaného 1/ Z. M.,

nar. XX.XX.XXXX v S. C. a obžalovaného 2/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX v S. C., pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm. b) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
apríla 2022 v Považskej Bystrici, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. sa vo vzťahu k obžalovanému 1/ Z. M. ruší výrok o vine a treste z rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 05. 03. 2020, sp. zn. 1T/165/2019-185, právoplatného dňa
21. 03. 2020, ktorým bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. k §

364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Obžalovaný 1/ Z. M., nar. XX. XX. XXXX v S. C., trvale bytom S. C., Q., toho času v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody T., a

obžalovaný 2/ Q. Z., nar. XX. XX. XXXX v S. C., trvale bytom S. C., Q. XXXX/XX,

s ú v i n n í ,ž e

1/
obžalovaný 1/ Z. M.
dňa 03. februára 2019 okolo 00:50 hod. pred kaviarňou M. na sídlisku K. XX/XX v S. C., pod vplyvom
alkoholu, bez predchádzajúceho konfliktu, najskôr Z. E., ktorý bol za toto konanie odsúdený rozsudkom,

pristúpil k T. D., ktorej napľul do tváre, dvakrát ju sotil, v dôsledku čoho spadla na zem, kde ju asi trikrát
kopol do oblasti hrudníka, brucha a kolena, znovu ju opľul a počas útoku jej vulgárne nadával a keď
Z. C. chcel ísť T. D. brániť, zabránil mu v tom obžalovaný 1/ Z. M., ktorý ho jedenkrát udrel do hlavy,
následkom čoho Z. C. spadol na zem, kde ho dvakrát kopol do hlavy, čím Z. E. spôsobil T. D., trvale
bytom S. C., Q. XXXX/XX, pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie brušnej steny, pomliaždenie ľavého
kolena ľahkého stupňa a podvrtnutie ľavého členku, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť od
03.02.2019 do 30.04.2019 a obmedzovali poškodenú v obvyklom spôsobe živote po dobu minimálne

14 dní stredne silnou bolesťou, nutnosťou dodržiavať fyzický pokoj a absolvovať viaceré lekárske
vyšetrenia, obmedzením pohybovej funkcie nohy znemožnením dokročenia na ľavú nohu a sťaženou
hygienou ľavej dolnej končatiny a obžalovaný 1/ Z. M. spôsobil Z. C., trvale bytom S. XX, okres S.
C., pomliaždenie tváre s výskytom krvných podliatin okolo oboch očí, ktoré zranenie neobmedzovalo
poškodeného v obvyklom spôsobe živote,

2/

obžalovaní 1/ Z. M. a 2/ Q. Z.dňa 03. februára 2019 v presne nezistenom čase po 03:00 hod., pred barom U., ktorý sa nachádza v
budove hotela Z., na N. ulici v S. C., teda na mieste verejnosti prístupnom, spolu s obvineným G. C.,
proti ktorému bolo trestné stíhanie uznesením prokurátora zo dňa 18.06.2020, sp. zn. Pv 332/20/3306-5,

právoplatným dňa 26.06.2020, podľa § 215 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku s poukazom na § 9 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku, zastavené, a spoločne najmenej s tromi ďalšími bližšie nestotožnenými
mužmi, fyzicky napadli poškodeného Z. N. a poškodeného N. N., a to tak, že po tom, ako vyšli z baru
U. a spozorovali poškodených, obžalovaný 1/ Z. M. prišiel k Z. N. a udrel ho do tváre, v dôsledku čoho
Z. N. spadol na zem, následne sa postavil a začal sa brániť tým spôsobom, že obžalovaného 1/ Z. M.

chytil za ruky, aby ho tento neudrel, po čom sa obaja začali naťahovať, v dôsledku čoho spadli na zem,
kde Z. N. obžalovaného 1/ Z. M. spacifikoval tým, že ho priľahol a tým ho znehybnil, následne však
k nim prišiel obvinený G. C. spolu s minimálne jedným ďalším mužom a začali udierať Z. N., pričom
obvinený G. C. udrel poškodeného Z. N. najmenej dvakrát do hlavy skleneným popolníkom o priemere
14 cm, výške 3,5 cm s hrúbkou skla 0,7 cm a váhe 460 g, ktorý si priniesol z baru U., v dôsledku čoho
poškodený Z. N. pustil obžalovaného 1/ Z. M. a začal si rukami chrániť hlavu, vtedy sa obžalovaný

2/ Q. Z. spolu so zvyšnými bližšie nestotožnenými mužmi rozbehli k poškodenému N. N. a chceli ho
napadnúť, N. N. sa podarilo prvých dvoch nestotožnených útočníkov odraziť, následne mu však jeden
z nestotožnených útočníkov podrazil nohy a N. N. spadol na zem, kde ho začali nestotožnení útočníci,
vrátane obžalovaného 2/ Q. Z., biť po celom tele, N. N. si rukami chránil hlavu a utrpel zranenie, ktoré si
vyžiadalo jednorazové ošetrenie bez práceneschopnosti, pričom obžalovaný 1/ Z. M., obžalovaný 2/ Q.

Z. a obvinený G. C., spolu s najmenej tromi ďalšími bližšie nestotožnenými mužmi, sa dopustili skutku z
pomsty ako odplatu za konflikt, ku ktorému došlo dňa 03.02.2019 v bližšie nezistenom čase nejneskôr
do 03:00 hod. v S. C., pred barom M., medzi obžalovaným 2/ Q. Z. a poškodeným N. N.
a v súvislosti so zraneniami spôsobenými poškodenému Z. N. bolo trestné stíhanie vedené proti
obvinenému G. C. za pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1, ods. 2 písm. c)

Trestného zákona s poukázaním na ustanovenie § 140 písm. b) Trestného zákona,

t e d a

obžalovaný 1/ Z. M.

v bode 1/ a 2/
spoločnýmkonanímsadopustilfyzicky,namiesteverejnostiprístupnomvýtržnostitým,ženapadoliného
a taký čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty,

obžalovaný 2/ Q. Z.

v bode 2/
spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného
a taký čin spáchal z osobitného motívu - z pomsty,

t ý m s p á c h a l i

obžalovaný 1/ Z. M.
v bode 1/ a 2/
pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukázaním na § 140 písm. b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný 2/ Q. Z.
v bode 2/
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na §
140 písm. b) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona,

o d s u d z u j ú s a z a t o :

obžalovaný 1/ Z. M.
Podľa § 324 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n)

Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 41 ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona na spoločný úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (slovom:
dva) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa§42ods.2TrestnéhozákonasarušívýrokotrestezrozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystrica
zo dňa 03.08.2021, sp. zn. 12T/46/2021-536 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
05.10.2021, sp. zn. 23To/71/2021-579, právoplatného dňa 05.10.2021, ktorým rozsudkom bol uznaný
vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s
prečinomútokunaverejnéhočiniteľapodľa§324ods.1písm.a),ods.2Trestnéhozákonaspoukázaním

na § 138 písm. j) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní dva
roky nepodmienečne, ako aj všetky výroky na tento rozsudok nadväzujúci, ktorý vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

obžalovaný 2/ Q. Z.
Podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2

Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1 200,- (slovom: tisícdvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ukladá náhradný trest vo výmere 6 (slovom: šesť) mesiacov odňatia slobody.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodení Z. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C., N.
XX/XX a N. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C., N., odkazujú s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Považská Bystrica podala na obžalovaných obžalobu pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukázaním na § 140 písm.
b) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný 1/ sa v prípravnom konaní ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu nedoznal. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29.03.2022 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,

teda, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu a na všetky otázky uvedené v § 333
ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal „áno“.

Nakoľko prokurátor súhlasil s prijatím vyhlásenia obžalovaného 1/, súd v zmysle § 257 ods. 7 Trestného
poriadku uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného 1/ o tom, že je vinný zo spáchania uvedeného

skutku.

Podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku, ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného podľa ods. 5
prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa
nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s nepriznaným skutkom, výrokom o treste, náhrade škody alebo

ochranné opatrenia.

Obžalovaný 2/ sa v prípravnom konaní ku skutku, ktorý je mu kladený za vinu nedoznali. Na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 29.03.2022 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku,
teda, že je nevinný.

Súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného 1/ Z. M., obžalovaného
2/ Q. Z., poškodených Z. N. a N. N., svedkov R. X., Z. E., R. Z. a N. Z., oboznámením sa s obsahom
záverov znaleckého posudku, rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T/165/2019, rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 12T/46/2021, ako aj uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/71/2021-579, správami

na obžalovaných, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, pričom na obžalovaného 1/ len k uloženému
druhu trestu a jeho výmere a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné:

Obžalovaný 1/ na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.03.2022 urobil vyhlásenie o vine.Obžalovaný 2/ na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.03.2022 uviedol, že skutok začal v bare M.,
kde títo dvaja chlapci, s ním vyvolali konflikt, pretože prišli do baru ku záverečnej, dožadovali sa, aby im
čašníčka naliala, keď odmietla, vulgárne jej nadávali, na čo im povedal, aby prestali. Títo chceli, aby išiel

s nimi von, tak išiel. Vonku bol Z. a jeden zo N., začali sa spolu biť, na pomoc si zavolali ďalšieho N.,
ktorý tam dovtedy nebol. Po príchode hliadky Mestskej polície odišiel spolu s Z. do baru U., kde nakoľko
bol z konfliktu špinavý, sa umyl a poutieral. V priebehu desiatich minút do baru, do dverí prišli aj N.. V
bare sedeli iba E., M. a C., ktorým povedal, čo sa mu stalo a ktorí sa ho opýtali, či ho títo dvaja, ktorí
prišli do dverí, napadli, na čo im uviedol, že áno. E., M. a C. vyšli von, pričom on s Z. ostali ešte dnu, aby

sa mohol pri bare opláchnuť. Následne išiel von za nimi, otvoril dvere a videl N. N. sedieť na M., ktorého
dole skopol, kopačkou do chrbta alebo do ramena, C., popolník určite nemal. Oni sa postavili, boli medzi
nimi ďalšie naťahovačky, avšak krv žiadnu nevidel. Bitka a hádky sa presunuli ku chodníku, kde prišiel
aj on, ešte chvíľu sa hádali, vysvetľovali si veci, no ani jedného poškodeného fyzicky nenapadol, ani oni
jeho nenapadli. Pokiaľ toto tvrdí svedok X., tento pri konfrontácií s ním uviedol, že ho nevidel zapojiť sa
do bitky a nevie, prečo tak vypovedal, no možno to povedal z dôvodu, že v minulosti mali spolu konflikt.

Následne z baru vyšiel SBS-kár X., aby si prišli vziať bundy a veci, lebo bar sa zatvára. Potom sa rozišli,
on išiel domov s Z., mali spoločnú cestu. E., M. a N. išli každý svojím smerov domov.

Poškodený N. N., bez vzťahu k obžalovaným uviedol, že so svedkom Z. prišiel do baru M., kde bol pri
dverách bezdôvodne napadnutý obžalovaným 2/. Do baru prišiel aj brat, ktorý ho neskôr išiel odprevadiť

k taxíku, po ceste k D. Z. stretli neznámeho staršieho muža, ktorý im povedal, že niekto niekoho hľadá.
Keď išli okolo D. Z., jeden z nich ich zbadal a následne vybehli von aj ostatní, boli asi piati, boli medzi
nimi Z. E., obžalovaní. Najskôr brata napadol M., potom sa pridal C., potom tam videl už aj obžalovaného
2/, ako sa bil. Následne pred U. na chodníku napadli ostatní, i obžalovaný 2/, aj jeho, zhodili ho na
zem, kopali, udierali päsťami. Má za to, že s bratom boli napadnutí z dôvodu pomsty, odplaty konfliktu

v bare M..

Poškodený Z. N., bez vzťahu k obžalovaným uviedol, že pri konflikte pred barom M. bol a bol tam aj
obžalovaný 2/. Odtiaľ s bratom išli k taxíku pred D. Z.. Starší neznámy pán ich upozornil, že sa niekto na
nich chystá, že títo majú v rukách popolníky. Keď prechádzali okolo baru U., M., čo sa dozvedel neskôr,

od brata, ako sa volá, ho ako prvého napadol skokom zo schodov, podarilo sa mu ho spacifikovať,
no následne ho napadli ostatní, bolo ich tam možno päť - šesť, bol medzi nimi aj obžalovaný 2/, ktorí
zaútočili následne aj na brata, avšak nevie kto konkrétne a či všetci, nakoľko po úderoch do hlavy bol
dezorientovaný. Boli mu spôsobené odreniny, pomliaždeniny, zlomeniny, tržné rany.

Svedok R. X., známy s obžalovaným 1/ a 2/ uviedol, že obžalovaný 2/ pri bare U. zbadal N., tých ktorí ho
mali napadnúť a povedal to ostatným. Ako prví N. napadol M., potom C.. Potom pri zábradlí na chodníku
pri hlavnej ceste došlo k bitke, do ktorej sa zapojili všetci, teda M., C. a obžalovaný 2/, avšak nevidel,
ako obžalovaný 2/ sedí na N. a kope ho. Obžalovaný 2/ postupne z bitky odišiel preč a ostali tam iba
štyria, M., C. a N., kde C. trafil jedného zo N. popolníkom.

Svedok Z. E., známy s obžalovaným 1/ a 2/ uviedol, že ten večer trávil s M. v podniku Z.. Od
obžalovaného 2/ mal niekoľko zmeškaných hovorov, tento prišiel do podniku a bolo na ňom vidieť, že sa
s niekým pobil. Po určitej chvíli sa objavili N. N. a ešte jeden pán, teraz už vie, že ide o jeho brata, kedy
obžalovaný 2/ povedal, že s nimi mal konflikt v podniku M.. Má vedomosť, že boli vonku, no fyzický útok

žiaden nevidel. Vtedy stál s N. N. pri zvodidlách pri hlavnej ceste.

Svedok R. Z., bez vzťahu k obžalovaným uviedol, že so N. išli z oslavy, spolu s N. N. vošli do baru M.,
otvorili záves a hneď bez dôvodu naňho niekto vybehol a začal konflikt. Z. N. tam nebol, no neskôr k
baru prišiel. Išli pred bar, N. N. ho spacifikoval a ukľudnili sa. Následne si zavolal taxík a išiel domov do

S. R., pred barom U. nebol. Iba mu N. potom povedali, že Z. zbili, boli tam viacerí.

Svedok N. Z., kamarát obžalovaného 2/ uviedol, že obžalovaného 2/ sa nevidel byť. S obžalovaným 2/
boli v bare U., kde vypili pivo, počuli slovnú výmenu názorov, vyšli von, stáli pri dverách, fajčili cigaretu a
videli ako sa tam, päť metrov od nich, strhla bitka. Bil sa M. a poškodení N., jeden z poškodených sedel

na M.. Boli tam asi piati. Potom N., E. a M. mali medzi sebou slovnú výmenu. On ani obžalovaný 2/ sa
do bitky nezapájali. V bare boli barmanka, X., M., E., C. a on s obžalovaným 2/.

Ďalej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil, že:Zo záverov znaleckého posudku č. 130/2019, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie súdne lekárstvo
MUDr. B. D., PhD., vyplýva, že poškodený Z. N. pri napadnutí dňa 03.02.2019 utrpel odreninu hornej

pery veľkosti 2 cm, odreninu čela vľavo veľkosti 2x3 cm, pomliaždenie tváre v okoloočnicovej oblasti
vľavo s krvnou podliatinou a otvorenou ranou (tržno-zmliaždená rana, odrenina) a podspojovkovým
krvým výronom ľavého oka, zlomeninu nosových kostí bez posunu úlomkov, pomliaždenie s krvnou
podliatinou v oblastiach pred ušnicou obojstranne, v dôsledku pôsobenia opakovaného tupého násilia
strednejažsilneintenzityvoblastitváre,ktorémalocharakterviacerýchprudkýchúderovpevnýmtvrdým

predmetom tupohranatého tvaru, ktorým mohli byť veľmi dobre hánky prstov ruky zovretej do päste a
tiež údery chodidlom v pevnej obuvi - kopanie. Údery do tváre mohli byť vedené spredu, prípadne spredu
a zboku, pričom pri postavení tvárou v tvár voči útočníkovi, by úder do ľavej časti čela a ľavého oka
prichádzal z pravej strany útočníka, teda pravdepodobne pravou rukou. Zo súdnolekárskeho hľadiska
sa jedná o relatívne ľahké poranenia, pričom pomliaždenia a odreniny sú miernej lokálnej bolestivosti,
zlomenina nosa je stredne intenzívne až intenzívne bolestivá. Celkové hodnotenie náhrady za bolesť

predstavuje sumu 1 145,- eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal potom súd ohľadne obžalovaného 1/ Z. M. jednoznačne
preukázané a to samotným vyhlásením obžalovaného, že tento svojím konaním naplnil všetky pojmové
znaky prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a to spolupáchateľstvom v zmysle § 20 k

§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko tento spoločným konaním s iným sa dopustil fyzicky na mieste
verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.

Čo sa týka uznania viny obžalovaného 2/ Q. Z. súd vychádzal z nasledovných skutočností:

Obžalovaný 2/ Q. Z., ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie trestnej
činnosti, ako aj svoju účasť na konaní Z. M. a už nebohého G. C. s tým, že síce bol prítomný pri uvedenej
bitke pred barom U., ale do tohto konfliktu sa žiadnym spôsobom nezapojil a tento konflikt sledoval len
obďaleč. Poprel, žeby on napadol bratov N. alebo sa aktívne do bitky zapojil. Po tom, čo N. išli pred bar
U. sa ho E., M. a C. opýtali, či sú to tí dvaja, s ktorými mali konflikt bezprostredne pred barom M., čo on

potvrdil. Bol to len E., M. a C., ktorí s nimi mali konflikt, boli tam nejaké naťahovačky a vlastne on prišiel až
po tejto bitke. Do tejto sa nejako nezapájal. Súd túto výpoveď obžalovaného 2/ považoval za nepravdivú
v snahe vyviniť sa zo skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Bez akýchkoľvek pochýb je usvedčovaný
svedkom a zároveň poškodeným N. N., ako aj svedkom a poškodeným Z. N., ktorí zhodne potvrdili, že
po tom, čo boli napadnutí M. a C. sa v priebehu tohto konfliktu zapojili viacerí muži a jednoznačne obaja

usvedčili z tohto konania aj obžalovaného 2/. Bolo tam päť - šesť osôb, ktorí útočili, kopali ich na zemi a
bez akýchkoľvek pochýb tam bol aj obžalovaný 2/. Svedok R. X., ktorý je práve známy s obžalovaným
1/ aj obžalovaným 2/ potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania, že aktívne sa do bitky zapojil aj
obžalovaný 2/, avšak nevidel, žeby obžalovaný 2/ mal sedieť na N. a kope ho. Obžalovaný 2/ postupne
z bitky „vycúval“. Svedok E. - kamarát oboch obžalovaných tvrdil, že nevidel žiaden útok. Evidentne

celá jeho výpoveď bola úplne nejasná v snahe pomôcť obžalovaným, aj spôsob ako vypovedal (smiech)
svedčí o tom, že nevypovedá pravdu. Nakoľko aj ostatní, aj samotní obžalovaní potvrdili, že bitka bola,
pričom tento svedok aj podľa ostatných svedeckých výpovedí bol na mieste, napriek tomu, že on žiadny
konflikt nevidel. Svedok R. Z. pri bitke pred barom U. nebol. Ďalší svedok N. Z. - kamarát obžalovaného
2/ uviedol, že on videl biť sa len obžalovaného 1/ Z. M.. N., E. a M. mali len slovnú výmenu, on ani s

obžalovaný 2/ sa do bitky nezapojili.

Súd vyhodnotil všetky tieto dôkazy a dospel k záveru, že nie je možné na základe takto vykonaného
dokazovania ustáliť záver, že obžalovaný 2/ sa uvedenej trestnej činnosti nedopustil. Naopak, tento je
jednoznačne usvedčovaný svedkami bratmi N., čiastočne aj svedkom R. X. zo spáchania tohto skutku,

títo ako v prípravnom, tak aj na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochýb potvrdili, že bitky sa
zúčastnil aj obžalovaný 2/ a to aj aktívne spolu aj s ostatnými pre nich aj neznámymi osobami, teda nie je
pravdou,žebytentokonfliktlensledovalzoschodovadonehosanezapájal.Súdneuverilobžalovanému
2/, ako aj svedkom E. a Z., ktorí mali aj majú priateľský vzťah k obžalovanému 2/ a svojimi výpoveďami,
chceli evidentne obžalovanému 2/ pomôcť.

Spoluobžalovaný Z. M. urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., teda on týmto
vyhlásením potvrdil, že sa dopustil trestnej činnosti spolupáchateľstvom, tak ako mu bola kladená za
vinu v obžalobe, ktorého skutku sa mal dopustiť práve spolu s obžalovaným 2/, čím teda nepriamo ajtýmto vyhlásením usvedčuje obžalovaného 2/, i keď následne, keď ho chcel súd vypočuť v zmysle § 257
ods. 8 Tr. por. ku konaniu obžalovaného 2/ využil zákonnú možnosť odmietnuť vypovedať.

Na základe všetkých týchto skutočností potom súd kvalifikoval konanie obžalovaného 2/ ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. b) Tr.
zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., nakoľko spoločným konaním s iným sa dopustil fyzicky na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a taký čin spáchal z osobitného motívu
- z pomsty.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1T/165/2019-185 mal súd za preukázané vo vzťahu k obžalovanému
1/ Z. M., tento bol týmto rozsudkom uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr.
zák. a to za skutok, ktorý spáchal dňa 03. 02. 2019 o približne 00:50 hod., za tento skutok bol odsúdený
na trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov podmienečne so skúšobnou dobou na 18 mesiacov, ktorý
nadobudol právoplatnosť 21. 03. 2020.

Ďalším rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 12T/46/2021-536 zo dňa 03. 08. 2021
v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/71/2021-579 zo dňa 05. 10. 2021bol
obžalovaný 1/ Z. M. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 324 ods. 1 písm. a),
ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne.

Obžalovaný 1/ Z. M. v súčasnej dobe vykonáva trest odňatia slobody v ÚVV P., odkiaľ je hodnotený
spočiatku negatívne, avšak od posledného uloženia disciplinárneho trestu vo februári 2021 sa jeho
správanie sa výrazne zmenilo k lepšiemu, je bezproblémový a dodržuje ústavom nariadené povinnosti.

V mieste bydliska požíva nenarušenú povesť, podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR
bol päťkrát postihnutý. Celkovo bol sedemkrát súdne trestaný. Naposledy vyššie citovaným rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/46/2021-536.

Obžalovaný 2/ Q. Z. v mieste bydliska požíva nenarušenú povesť, bol deväťkrát postihnutý za spáchanie

rôznych priestupkov. Jedenkrát bol súdne trestaný. Hľadí sa na neho ako na netrestaného.

Podľa § 34 ods. 1, 4 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a výmery prihliada na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností,
osobu obžalovaného a jeho pomery, ako i možnosť jeho nápravy. Súd zároveň prihliada na to, že trest

má okrem iného zabezpečiť v prvom rade ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu bráni v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho nápravu, k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
má na trest aj preventívny charakter v tom, že iných odradí od páchania trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 veta prvá Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Podľa § 41 ods. 3 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý

tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činov spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane

nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov jedna a dva § 42 a § 43 sa použijú
primerane.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin uloží mu súhrnný trest podľa
zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 42 ods. 2 veta prvá a veta druhá Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok

o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Súhrnný trest
nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160,- Eur do 331.930,- Eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

Podľa § 56 ods. 2 Tr. zák. bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1 môže súd peňažný trest uložiť,
ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest
odňatia slobody neukladá.

Podľa§57ods.3Tr.zák.,aksúdukladápeňažnýtrestustanovípreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestu
mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie
spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného 1/ Z. M. prihliadol na spôsob

spáchania trestného činu, následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, pričom
u obžalovaného 1/ zistil dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., teda, že
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň tento napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a to jeho vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní,
zároveň u tohto obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák.

teda, že spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený, takže pomer poľahčujúcich k
priťažujúcim okolnostiam bol 2:2. Zároveň súd u obžalovaného v zmysle § 41 ods. 3 Tr. zák. ukladal
spoločný trest a to vzhľadom k tomu, že uvedený skutok súd kvalifikoval ako čiastkový útok jedného
pokračujúceho trestného činu nakoľko tohto trestného činu sa dopustil v jeden deň t.j. 03. 02. 2019,
pričom prvý čiastkový skutok spáchal o 00:50 hod., za ktorý skutok bol odsúdený rozsudkom tunajšieho

súdu sp. zn. 1T/165/2019 a druhý čiastkový skutok spáchal po 03:00 hod., takže jednoznačne oba
tieto útoky a skutky tvoria jeden ucelený trestný čin. Zároveň súd tomuto ukladal súhrnný trest, nakoľko
tento bol medzičasom po spáchaní týchto dvoch čiastkových skutkov odsúdený rozsudkom Okresného
súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 12T/46/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a bol vyhlásený po
spáchaní uvedených skutkov. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery vzhľadom na čas, kedy

došlo k spáchaniu skutkov, ako aj vyhlásenie obžalovaného 1/ dospel k záveru, že tomuto možno uložiť
uvedený druh trestu, ako aj jeho výmeru v trvaní dvoch rokov, nakoľko boli splnené zákonom stanovené
podmienky pri ukladaní spoločného a súhrnného trestu v tom, že tomuto miernejší trest uložený nebol
a takto uložený trest a jeho výmeru potom súd považoval za trest, ktorý splní svoju zákonnom určenú
funkciu.

Súd teda zároveň v rámci ukladania spoločného trestu zrušil výrok o vine a treste z rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica sp. zn. 1T/165/2019, ako aj v rámci ukladania súhrnného trestu výrok o treste z
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 12T/46/2021-356 s tým, že pre výkon tohto trestu
obžalovaného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia,

nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto skutku vo výkone trestu odňatia
slobody.

Čo sa týka ukladania trestu obžalovanému 2/ Q. Majcíkovi u tohto súd nezistil žiadnu poľahčujúcu
ani priťažujúcu okolnosť v zmysle § 36 a § 37 Tr. zák.. Súd dospel k záveru, že vzhľadom na osobu

obžalovaného, na ktorého sa hľadí, že nebol v minulosti súdne trestaný, na závažnosť skutku, mieru
zavinenia bude postačujúce na dosiahnutie účelu trestu uloženie peňažného trestu a to vo výške 1.200,-
Eur, pričom mu súd zároveň uložil náhradný trest v trvaní šesť mesiacov odňatia slobody, ktoré uloženie
trestu súd považoval za adekvátne.Poškodenísiriadneavčasuplatnilinároknanáhraduškody,avšaktátoškodanebolapresnepreukázaná
a dokazovanie o výške skutočnej škody by podstatne presiahlo potreby trestného konania a preto v

zmysle § 288 ods. 1 Tr. por. súd týchto s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Nazákladetýchtoskutočnostípotomsúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Poučenie:

Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

V prospech obžalovanému môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor

môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorému rozsudok smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenia v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.