Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/64/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204882
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4418204882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov

senátuJUDr.KatarínyMarčekovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vsporežalobcov:1.I.V.,nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. K., L. XX, t. č. O. K., B. XX, 2. U. U., rod. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., E.
7, proti žalovanej: U.. L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K., L. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Mgr.
Jozef Vida, s. r. o., Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47 258 250, o vydanie kľúčov, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 9. marca 2022 č. k. 13C/63/2018-217 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi v 1. rade sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

Žalobkyni v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť vydať žalobcom v 1. a 2. rade
kľúče od vchodovej brány a dverí rodinného domu nachádzajúceho sa v O. K. na L. XX, ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX pre kat. úz. O. K. ako rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. 2037 do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

1.1. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 136, § 137, § 139
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa pripojených dokladov a správ
a zistil nasledovný skutkový právny stav:

Z LV č. 7236 pre k. ú. O. K. súd zistil, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 2037 a
2038 a rodinného domu č. súp. XXX nachádzajúceho sa na parcele č. 2037, a to každý z nich v podiele
1/8 k celku a podiel v rozsahu 5/8 k celku vlastní ich už nebohá matka U. V.. Žalobca v 1. rade vo
svojej výpovedi uviedol, že sa dožaduje kľúčov od L. XX, kde od roku 2016 nebýva, lebo žalovaná ho
odtiaľ vykázala a nepustí ho tam, napriek tomu, že tam má všetky veci, auto, motorky, všetko ostatné,
pričom podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú oni všetci traja, každý z nich má jednu osminu,

pretože dedičské konanie po matke dosiaľ nebolo skončené a že by tam chcel bývať, tak ako predtým.
Dodal, že momentálne býva na B. XX, ide o nehnuteľnosť patriacu jeho sestre, dve malé zničené izby,
ktoré nie sú vhodné na bývanie, ale nemal kde ísť. Žalobkyňa v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že
vlastní 1/8 nehnuteľnosti a kľúče od nej nemá, žalovaná ju tam nepustí už niekedy od roku 2015 alebo2016. Uviedla, že tam má záhradu a osobné veci, šaty a nemôže tam ísť. Dodala, že už od roku 1990
býva na E. ulici, môže potvrdiť, že v nehnuteľnosti na B. nie je elektrina, plyn ani voda.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že do rodinného domu, o ktorý ide, sa dostala konečne po 20

rokoch, pričom žalobcovia obaja dostali byty od ich rodičov a tento dom si vyslúžila ona, mala dohodu,
že s rodičmi bude bývať. Uviedla, že všetci traja majú podiel 1/8, pretože časť nehnuteľnosti po matke
nebola prededená, žalobcov tam nepúšťa, pretože žalobca bol násilný voči nej aj rodičom a tiež sa ju
pokúšal z domu dostať, pokúšal sa ju aj usmrtiť, čo hlásila na polícii, bol vydaný trestný rozkaz, ale on
s tým nesúhlasil, podal odpor, a preto právoplatne odsúdený nebol. Uviedla, že už 14 rokov sa žalobca

v 1. rade lieči na psychiatrii, kľúče od domu im nevydá, lebo sa bojí. Dodala, že čo sa týka žaloby o
určenie nakladania s predmetom podielového spoluvlastníctva, túto nepodávali, ale mieni ju podať.
Z uznesenia OS Nové Zámky 9C/212/2016 zo dňa 13. 07. 2017 v spojení s rozhodnutím KS v Nitre
25Co/334/2017-296 zo dňa 27. 09. 2017 súd zistil, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal vstupovať do nehnuteľnosti, ktorá je aj predmetom tohto konania a to z
dôvodu, že navrhovateľka neodkladného opatrenia nepreukázala svoje tvrdenia a neosvedčila potrebu

dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, zamietol.
Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 13C/115/2006-174 zo dňa 04. 05. 2009 súd zistil, že ním
bol žalobca v 1. rade zaviazaný k vydaniu kľúčov od totožnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
konania, pričom išlo o skutkovo i právne obdobnú rei vindikačnú žalobu (strany sporu však vtedy
vystupovali na opačných stranách konania), pričom súd obdobne ako v tomto rozsudku konštatoval

rovnaký nárok všetkých podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti.
Z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky 9C/212/2016-530 zo dňa 21. 10. 2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre 6Co/64/2020 zo dňa 24. 02. 2021 súd zistil, že ním bol právoplatne zamietnutý
návrh žalobkyne (v tomto konaní žalovanej) podľa § 146 OZ o vykázanie žalovaného (v tomto konaní
žalobcu v 1. rade) z obydlia (nehnuteľnosti totožnej ako tá, ktorá je predmetom tohto konania), a to z

dôvodu, že problematiku sporov medzi stranami nie je možné riešiť podľa § 146 OZ, pretože to sa týka
iba manželov, nie podielových spoluvlastníkov (tých sa týka § 139 a nasl. OZ).
Z uznesenia Krajského súdu v Nitre 6Co/4/2021-787 zo dňa 18. 01. 2021 prvoinštančný súd zistil, že ním
bolozmenenéuznesenieOkresnéhosúduNovéZámky9C/212/2016-711zodňa30.07.2020aodvolací
súd návrh navrhovateľky (v tomto konaní žalovanej) na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

bolo žalovanému (v tomto konaní žalobca v 1. rade) nariadené, aby sa nepribližoval k navrhovateľke
a aby nevstupoval do nehnuteľností tam označených (totožných s tými, ktoré sú predmetom tohto
konania) zamietol. Dôvodom opätovne bolo, že navrhovateľka neodkladného opatrenia nepreukázala
svoje tvrdenia a neosvedčila potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu.

1.3. Žalobcovia v 1. a 2. rade v konaní preukázali, že tak ako žalovaná, aj oni sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, a to v rovnakom pomere k celku ako ona (1/8-ina). Zároveň
poukázal na to, že vlastnícke právo je chránené Ústavou SR a uviedol, že ostatní podieloví spoluvlastníci
(žalobcovia) nemôžu byť vystavení svojvôli žalovanej, ktorá sama rozhodla, že žalobcov v 1. a 2. rade
bez ďalšieho vylúči z užívania nehnuteľností, ktorých sú všetci podielovými spoluvlastníkmi v rovnakom

rozsahu. V prospech konania žalovanej nehovorí riadne z vyššie uvedených rozhodnutí súdov, naopak,
je žaloba o vylúčenie žalobcu v 1. rade z užívania bola právoplatne zamietnutá tak, ako aj jej návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia. Súd preto konštatuje, že žalovaná nemá žiaden právny titul k tomu,
aby bránila žalobcom v užívaní predmetných nehnuteľností, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve
všetkých troch v rovnakom pomere a nič ju neoprávňuje k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť užívala

výlučne sama.

1.4. Návrhy, ktoré žalovaná v konaní prednášala v smere preukazovania násilného správania žalobcu
v 1. rade voči nej, resp. v tom smere, že žalobcovia majú zabezpečená inú možnosť bývania ako v
predmetnej nehnuteľnosti, v ktorej ona býva, a že pokiaľ im kľúče vydá, vyostrí to len situáciu medzi

nimi, nie je pre dokazovanie v tejto vlastníckej veci relevantné, nemôže mať vplyv na právo žalobcov
predmetné nehnuteľnosti užívať, preto súd navrhované dôkazy žalovanou (výsluchy svedkov a iné)
nevyhovel.

1.5. Keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o nakladaní a užívaní predmetných nehnuteľností

(a takúto dohodu ani vzhľadom na narušené vzťahy nemožno očakávať) a ani jeden z podielových
spoluvlastníkov nepodal na súde žalobu podľa § 139 ods. 2 OZ, aby súd rozhodol o užívaní
nehnuteľností, je potrebné konštatovať, že všetci podieloví spoluvlastníci majú rovnaký nárok na
užívanie predmetných nehnuteľností.1.6. Preto, pokiaľ žalovaná žalobcom v 1. a 2. rade v ich užívaní bráni, porušuje ich zákon, čo bolo
nesporne v tomto konaní preukázané, keď ich odmieta do nehnuteľnosti vpustiť a odmieta im vydať od

nej kľúče, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú, aby žalobcom v 1. a 2. rade kľúče od vchodovej
brány domu a dverí rodinného domu vydala. Súd preto podľa II. oddielu 2. hlavy Ústavy SR a podľa §
124 OZ a § 126 OZ poskytol žalobcom súdnu ochranu.

1.7. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o existencii jej dohody s rodičmi, že žalobcovia obaja dostali byty

od rodičov a tento dom si ona vyslúžila a mala dohodu, že s rodičmi bude bývať, jednak nebola
nijako preukázaná, keď žalovaná v tomto smere žiadne dôkazy ani nenavrhovala a ide len o jej
tvrdenie, a jednak ani v takom prípade by to nič nemenilo na spoluvlastníckych vzťahoch strán sporu v
predmetnej nehnuteľnosti a na práve žalobcov užívať pri rovnakom spoluvlastníckom podiele predmetné
nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu ako žalovaná.

1.8. Podľa názoru súdu je v prípade takto vzájomne narušených vzťahov medzi podielovými
spoluvlastníkmi nevyhnutné podanie žaloby podľa § 139 ods. 2 OZ (zo strany hociktorého podielového
spoluvlastníka) alebo podanie žaloby na zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva (to
však až v čase, kedy bude ukončené dedičské konanie po väčšinovej podielovej spoluvlastníčke),
pretože iba to môže vlastnícke vzťahy medzi stranami sporu vyriešiť (alebo upraviť) s konečnou

platnosťou a predísť tak opakujúcim sa a dlho trvajúcim problémom medzi nimi a to najmä, ak strany
sporu boli súdmi opakovane poučené o možnosti podania žaloby podľa § 139 OZ.

1.9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a 2. rade v konaní plne
úspešným priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške ich nároku na náhradu trov konania

súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny a zamietnutia žaloby, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Uviedla, že svoje odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1

písm. f/ a h/ CSP.

2.1. Namietala, že žalobca v 1. rade opiera svoj nárok o tú skutočnosť, že býva na ulici B. v rodinnom
dome, ktorý podľa jeho tvrdenia patrí jeho sestre. Z LV č. XXXX kat. úz. O. K. vyplýva, že rodinný dom
so súp. č. XXXX je v podielovom spoluvlastníctve oboch žalobcov. Podľa jej názoru chcel súd uviesť do

omylu a účelovo tvrdiť, že nemá zabezpečené bývanie vo vlastnom dome. Rovnako nie je pravdivé jeho
tvrdenie, že by v uvedenom rodinnom dome na B. ulici nebola zavedená elektrika a voda. V predmetnom
dome má zabezpečené aj kúrenie kachľami. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nikdy nemal
dočinenia so psychiatriou, pretože pravdou je to, že žalobca v 1. rade bol dlhodobo 13 rokov sledovaný
v psychiatrickej ambulancii. Svoj problém vždy riešil násilím, nijakým spôsobom sa nesnažil zabezpečiť

svoje potreby a aj v súčasnej dobe žije v rodinnom dome, ktorý kupoval ich otec.

2.2. Súd pri rozhodovaní vôbec nebral ohľad na tú skutočnosť, ktorú tvrdila, ale aj preukázala listinnými
dôkazmi, že žalobca v 1. rade je psychopat s nekontrolovateľnými záchvatmi krutosti a v minulosti jej
život pred ním zachraňovali jej rodičia. Tieto skutočnosti boli preukázané doloženým CD nosičom so

zvukovou nahrávkou, ktorý dôkaz však súd nevykonal. Napokon uviedla, že žalobca v 1. rade bol v
minulosti podozrivý zo spáchania trestného činu vraždy svojej priateľky, avšak tento trestný čin dodnes
nebol riadne vyšetrený.

2.3. Je presvedčená, že ochrana jej života a zdravia musí mať prednosť pred uloženou povinnosťou

vydať kľúče žalobcom, ktorý majú svoje bývanie zabezpečené a tieto kľúče vôbec nepotrebujú.
Žalobkyňa v 2. rade nadŕža žalobcovi v 1. rade, a keby aj kľúče vydala, táto by ich určite poskytla
žalobcovi v 1. rade.

2.4. Poukazovala na trestný rozkaz a následne oslobodzujúci rozsudok, ktorý bol KS v Nitre v

konaní 1To/107/2005 zrušený. Rovnako poukazuje na neodkladné opatrenia, ktoré konania ešte neboli
ukončené, nakoľko vo veci podala dovolanie. Predmetné veci sa týkali práve vykázania žalobcu v 1.
rade z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Namietala, že nie je pravdou ani to, že účastníci konania boli
vlastníkmi nehnuteľností po 1/3-ine k celku, nakoľko nebohá matka účastníkov je stále vedená akospoluvlastníčka, pričom dedičské konanie po nej stále nebolo ukončené. Poznamenala, že v konaní
13C/115/2006 jej síce žalobca v 1. rade kľúče od domovej nehnuteľnosti vydal, ale násilím jej naďalej
bránil vstup do domu, zámky znovu vymenil a do domu sa dostal až po jeho vykázaní z domu v roku

2016. Akonáhle boli Krajským súdom v Nitre zrušené neodkladné opatrenia, žalobca v 1. rade ju začal
terorizovať, vyhrážal sa jej a napadol ju slzotvorným plynom v blízkosti vchodovej brány, pričom sa jej
aj slovne vyhrážal. Zo všetkých dôvodov navrhuje, aby Krajský súd v Nitre zmenil rozsudok a žalobu
zamietol.
Preúplnosťpoukázalanato,žedňa20.03.2022podalanaOSNovéZámkyžalobuovylúčeniežalobcov

v 1. a 2. rade z užívania predmetnej nehnuteľnosti podľa § 139 OZ, ktoré konanie sa vedie pod č.
10C/30/2022.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca v 1. rade, ktorý uviedol, že v domovej
nehnuteľnosti od roku 2016 nebýva, lebo ho žalovaná vykázala, nepustí ho tam, napriek tomu, že tam
má všetky svoje veci, auto, motorky a všetko ostatné. Dňom 19. 12. 2016 bol vykázaný z nehnuteľnosti,

od tej doby k nej nemá prístup a toto vykázanie neporušil. Poukázal na tú skutočnosť, že OS Nové
Zámky na základe právneho názoru odvolacieho súdu rozhodol zamietnutím neodkladného opatrenia v
jeho prospech a rozhodnutie súdu - uznesenie sp. zn. 9C/212/2016-258 zo dňa 13. 07. 2017 nadobudlo
právoplatnosť dňa 16. 11. 2017 a vykonateľnosť 16. 11. 2017, no nebolo mu umožnené získať od súdu
vyznačenie právoplatnosti a vykonateľnosti hneď po tomto dátume, až dňa 28. 02. 2020, čo je značný

časový odstup.

3.1. Dodal, že spoločne so žalobkyňou v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý
v podiele 1-ica k celku, zapísaných na LV č. XXXX, kde sa nachádza aj dom súp. č. XXXX na ul. B.
XX v O. K.. V tejto spomínanej schátralej nehnuteľnosti sa zdržuje, pretože inú možnosť nemá, ale v

nehnuteľnosti nie je zavedená elektrika, voda ani plyn. Domová nehnuteľnosť je v značne schátralom
stave a vyžaduje si úplnú rekonštrukciu, na ktorú je potrebné vynaložiť finančné prostriedky, ktorými
nedisponuje. Preto nie je pravdou, že má zabezpečené bývanie v rodinnom dome. V konaní nebolo
preukázané, že by v minulosti mal za cieľ násilne sa dostať do domu alebo žalovanú usmrtiť. Žiadne z
týchto tvrdení žalovanej sa nepotvrdilo.

3.2. Pokiaľ žalovaná v závere odvolania poukázala na to, že na OS Nové Zámky podala žalobu o
vylúčenie žalobcov v 1. a 2. rade z užívania nehnuteľností, opätovne sa preukázalo, že žalovaná využila
časové rozpätie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a „poistila“ si svoje bývanie bez
ďalších osôb (žalobcov). Pokiaľ žalovaná v odvolaní žiadala vylúčiť z konania senát JUDr. Podhorcovej

(JUDr. Polyákovej a JUDr. Doležajovej), je to z dôvodu, že senát rozhodoval vo veci neodkladných
opatrení, tento sa dopodrobna zaoberal vecou, komplexne ju vyhodnotil, dôkazy a tvrdenia vysvetlil a
zároveň poukázal na konkrétne chyby v rozhodnutí prvostupňového súdu. Záverom svojho vyjadrenia
navrhol, aby odvolanie žalovanej bolo zamietnuté (zrejme sa domáhal potvrdenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie).

4. Ďalšie vyjadrenia v konaní stranami sporu už podané neboli.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou a v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) spĺňajúce náležitosti v zmysle § 365 a nasl.

CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom bol
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a prejednal vec bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozsudkuprisplnenísipovinnostiuvedenej
v ust. § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 odsek 1, 2 CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania je nárok žalobcov v 1. a 2. rade na uloženie povinnosti žalovanej vydať im kľúče
odvchodovejbrányadverírodinnéhodomunachádzajúcehosavO.K.naL.ulicič.XX,ktorýjezapísaný
na LV č. XXXX pre kat. úz. O. K. ako rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. 2037 do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi

parc. č. 2037 a 2038 a rodinného domu so súp. č. XXX nachádzajúceho sa na parc. č. 2037, a to u
každého z nich v podiele 1/8 k celku, pričom podiel v rozsahu 5/8-ín vlastnila nebohá matka strán sporu
U. V., po ktorej dedičské konanie nebolo doposiaľ ukončené. Predmetnú nehnuteľnosť užíva výlučne
žalovaná, ktorá žalobcom v 1. a 2. rade znemožňuje užívanie nehnuteľnosti a odmieta im vydať kľúčeod domovej nehnuteľnosti. Až do rozhodnutia súdu prvej inštancie nebola podaná žaloba v zmysle §
139 ods. 2 OZ o spôsobe užívania týchto nehnuteľností. Súd skonštatoval, že žalovaná nemá žiaden
právny titul k tomu, aby bránila žalobcom v užívaní predmetných nehnuteľností, ktoré sú v podielovom

spoluvlastníctve všetkých strán v spore a zároveň žalovaná nie je ani väčšinová spoluvlastníčka, ktorá
by ju oprávňovala k tomu, aby predmetnú nehnuteľnosť užívala výlučne sama. Súd preto v zmysle II
oddielu 2. hlavy Ústavy SR a podľa § 124 a § 126 OZ poskytol žalobcom súdnu ochranu a podanej
žalobe vyhovel. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná, ktoré
odvolanie je predmetom prieskumu odvolacieho súdu.

7. Podľa § 387 odsek 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj žalovanou
namietaných skutočností v podanom odvolaní, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je vyčerpávajúce, skutkovo správne, ako aj právne správne odôvodnené a zodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán sporu v prejednávanej veci, zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a aplikoval
správne právne predpisy na prejednávaný prípad. Svoje prijaté závery aj primerane vysvetlil. Z
odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení
všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu a podstaty. Samotný fakt, že
žalovaná s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie sa nestotožnila, ešte neznamená, že

odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú kladené v ust. § 220 CSP. Súd prvej
inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel.

9. Vzhľadom na skonštatovanie vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a stotožnenia
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie, odvolací súd podľa

§ 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.
IV. ÚS 350/09, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005 pri potvrdení rozhodnutia
okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery
napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/05, IV. ÚS 372/08)
a tým je postačujúce odkázať cez ust. § 387 ods. 2 CSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom
rozsudku prvoinštančného súdu.

10. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11.Podľa§126odsek1OZ,vlastníkvecimáprávonaochranuprotitomu,ktodojehovlastníckehopráva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

12. Podľa § 136 odsek 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

12.1. Podľa § 136 odsek 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

13. Podľa § 137 odsek 1 OZ, podiel vyjadruje mierou, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

14. Podľa § 139 odsek 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

14.1. Podľa § 139 odsek 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.14.2. Podielové spoluvlastníci chápe zákon ako spoluvlastníctvo ideálne, pretože výška
spoluvlastníckeho podielu jednotlivého spoluvlastníka nezodpovedá konkrétnej časti spoločnej veci.
Podielové spoluvlastníctvo je charakterizované spoluvlastníckym podielom, ktorý určuje mieru účasti

spoluvlastníka na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva, avšak vzhľadom k veci ako k celku sa
spoluvlastníci považujú za jedinú osobu a nakladajú s vecou ako jedna osoba.

14.3. Inak povedané, podstatou podielového spoluvlastníctva sú podiely, ktoré viažu spoluvlastníkov
k spoločnej veci a ktoré ich súčasne oprávňuje na výkon vlastníckych práv uvedených v § 123 OZ. Z

toho vyplýva, že každý zo spoluvlastníkov je z hľadiska zákona samostatným právnym subjektom a má
tie isté oprávnenia ako jediný vlastník, s tým rozdielom, že tieto oprávnenia sú súčasne obmedzené
oprávneniami ostatných spoluvlastníkov.

14.4. Mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho
vzťahu vyjadruje spoluvlastnícky podiel, ktorý však nevyjadruje reálnu časť predmetu vlastníctva. Pri

podielovom spoluvlastníctve prislúchajú spoluvlastníkom iba ideálne podiely.

15. Ustanovenie § 139 odsek 2 OZ upravuje rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení
so spoločnou vecou. Toto ustanovenie sa týka tak existujúceho podielového spoluvlastníctva, ako aj
prípadov, keď po úmrtí vlastníka veci (poručiteľa) zdedená vec sa stáva spoluvlastníctvom dedičov.

Pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“ v sebe zahŕňa všetky úkony, ktoré sa týkajú ekonomickej
stránky celej spoločnej veci, na vykonávanie ktorej nie je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov
(v tom prípade rozhoduje väčšina spoluvlastníkov). Pod tento pojem nemožno zahrnúť také právne
konanie, keď so spoločnou vecou sa nakladá na základe úradného rozhodnutia alebo ide o plnenie
povinnosti, ktorá všetkým spoluvlastníkom vyplýva zo zákona.

15.1. Hospodárenie so spoločnou vecou podľa § 139 odsek 2 OZ sa rozumie tiež užívanie nehnuteľnosti.
Väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov rozhodujú spoluvlastníci aj o užívaní nehnuteľnosti.

16. V preskúmavanej veci je nesporné, že podielovými spoluvlastníkmi parc. č. 2037 a č. 2038, ako

aj rodinného domu so súp. č. XXX zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. O. K. sú žalobcovia v 1.,
2. rade a žalovaná, a to každý v podiele 1/8 k celku, pričom podiel v rozsahu 5/8-ín patrí ku dňu
smrti ich nebohej matke U. V., ktorej dedičské konanie, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
nebolo doposiaľ skončené. Žalobcovia sa domáhali vydania kľúčov od vchodovej brány, ale aj od
rodinného domu vyššie uvedenej nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaná od roku 2016 im neumožňuje

vstúpiť do nehnuteľnosti. Žalobcovia v konaní tvrdili, že v nehnuteľnosti stále majú svoje osobné veci
ako auto, motorku, šaty a nemôžu si po ne ísť. Žalobca v 1. rade v konaní tvrdil, že momentálne
býva v nehnuteľnosti na B. ul. č. XX v O. K., avšak ide o nehnuteľnosť, ktorú majú v podielovom
spoluvlastníctve so žalobkyňou v 2. rade, pričom ide o nehnuteľnosť v schátralom stave, bez elektriny,
vody a plynu. Podľa tvrdenia žalobcu v 1. rade by si nehnuteľnosť vyžadovala totálnu rekonštrukciu, na

ktorú nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie,žežalovanávčaserozhodovaniasúduprvejinštancie,aleanivčaserozhodovaniaopodanom
odvolaní nepreukázala žiaden právny titul k tomu, aby bránila žalobcom v užívaní nehnuteľností,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve všetkých troch spoluvlastníkov, pričom žalovaná nie je ani v
pozícii väčšinového spoluvlastníka. Nebolo sporné, že k dohode ohľadne spôsobu užívania daných

nehnuteľností nedošlo, a preto bolo dôvodné poskytnúť žalobcom ochranu ich vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam.

16.1. Žalovaná sa v podanom odvolaní bránila, že žalobca v 1. rade nepravdivo tvrdil, že nehnuteľnosť
na B. XX v O. K. je vo vlastníctve jeho sestry, a teda účelovo tvrdil, že nemá zabezpečené bývanie.

Odvolací súd považuje túto jej námietku za nedôvodnú. V priebehu konania bolo preukázané, že
nehnuteľnosť, v ktorej žalobca v 1. rade býva, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade,
ku ktorej nehnuteľnosti žalobca v 1. rade má rovnako len určitý podiel ako k nehnuteľnosti, ktorá je v
spoluvlastníctve strán sporu a o vydanie kľúčov sa žalobcovia domáhajú. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že
žalobca má vyriešené bývanie vo vlastnom dome, táto skutočnosť bola popretá samotnými žalobcami,

ktorí potvrdili, že sa jedná o nehnuteľnosť v schrátralom stave, ktorá je bez napojenia plynu, elektriky,
vody a ktorá si vyžaduje značnú rekonštrukciu. Tvrdenie žalovanej, že uvedené tvrdenia žalobcov nie
sú pravdivé, v konaní nepreukázala.16.2. Ani ďalšia odvolacia námietka žalovanej, že žalobca v 1. rade je sledovaný v psychiatrickej
ambulancii a mal sa pokúsiť o usmrtenie jej osoby, v konaní preukázaná nebola. Rovnako nemá vplyv
na posúdenie danej veci tvrdenie žalovanej, že o rodinný dom na L. ul. v O. K. sa zaslúžila práve ona

a žalobcovia sa na získaní tohto domu nijakým spôsobom nepodieľali, nemá vplyv na posúdenie danej
veci, a tieto jej tvrdenia ani neboli v konaní preukázané.

16.3 Nie je možné stotožniť sa s námietkou žalovanej, že súd prvej inštancie nebral zreteľ na jej tvrdenia,
že žalobca v 1. rade je psychopat s nekontrolovateľnými záchvatmi krutosti. Súd prvej inštancie v

bode 31. svojho rozsudku poukázal práve na to, že v prípade narušených vzťahov medzi podielovými
spoluvlastníkmi je nevyhnutné podanie žaloby v zmysle § 139 ods. 2 OZ alebo žaloby na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Iba takýmto spôsobom je možné spoluvlastnícke vzťahy
vyriešiť do budúcna s konečnou platnosťou a predísť tak opakujúcim sa vzťahovým problémom medzi
stranami sporu. Tvrdenie žalovanej, že žalobca v 1. rade bol v minulosti podozrivý zo spáchania
trestného činu vraždy svojej priateľky, v konaní rovnako nebola preukázaná a žalovaná na preukázanie

takéhoto tvrdenia neoznačila žiadne dôkazy. Žalovaná v podanom odvolaní poukazovala na konania,
v ktorých sa rozhodovalo o vydaní neodkladných opatrení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
uznesením OS Nové Zámky 9C/212/2016 zo dňa 13. 07. 2017 v spojení s rozhodnutím KS v Nitre
pod č. k. 25Co/334/2017-296 zo dňa 27. 09. 2017 bol návrh žalovanej na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal vstupovať žalobcovi v 1. rade do nehnuteľnosti a ktorá je predmetom

tohto konania, bol návrh zamietnutý pre nepreukázanie tvrdení a neosvedčenie potreby dočasnej úpravy
vzťahov medzi stranami sporu. Z ďalšieho rozsudku OS Nové Zámky 9C/212/2016-530 zo dňa 21. 10.
2019 v spojení s rozsudkom KS v Nitre 6Co/64/2020 zo dňa 24. 02. 2021 bolo rozhodnuté, že návrh
žalobkyne (v tomto konaní žalovanej) podľa § 146 OZ o vykázanie žalovaného (v tomto konaní žalobcu
v 1. rade) z obydlia (nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania) zamietol, a to z dôvodu, že

problematiku medzi stranami sporu nebolo možné riešiť podľa § 146 OZ. Napokon, uznesením KS v
Nitre 6Co/4/2021-787 zo dňa 18. 01. 2021 bolo rozhodnuté tak, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým žiadala žalovaná, aby sa žalobca v 1. rade nepribližoval k nej a nevstupoval do
nehnuteľností (rovnaké, aké sú predmetom tohto konania) zamietol.

17. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovanej, po preskúmaní
veci v tomto rozsahu dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé zmeniť rozhodnutie
súdu prvej inštancie a spochybniť jeho správnosť, keď odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý vo veci dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil aj
po právnej stránke, preto ho v zmysle § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

17.1. Záverom odvolací súd dodáva, že predmetom konania bolo vydanie kľúčov žalobcom od
nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve. Súd v tomto konaní preto neriešil otázku hospodárenia
so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 OZ, a teda ani užívanie spoločnej nehnuteľnosti. To bude
predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod č. k. 10C/30/2022. Ani podanie žaloby v

zmysle § 139 ods. 2 OZ, na ktoré poukazovala žalovaná v podanom odvolaní, nemohlo byť spôsobilé
zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, keď odvolací súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu
súdom prvej inštancie a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu neexistovala dohoda spoluvlastníkov
o užívaní spoločnej veci, ani právoplatné rozhodnutie v zmysle § 139 ods. 2 OZ.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 a § 255
odsek 1 CSP a úspešnému žalobcovi v 1. rade priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%. Žalobkyni v 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).