Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. september 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220201813
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4220201813.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcov: S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/
XX, A., a B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXX/XX, žalobcovia v konaní zastúpení: JUDr. Zuzana
Smatanová, advokátka so sídlom Komárno, Nádvorie Európy, Estónsky dom č. 36, proti žalovanému:
U.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., O. XX/XX, o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom a záložné právo tu nie je, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo
dňa 21. mája 2021, č. k. 13C/16/2020-106, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcom1/a2/vočižalovanémupriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 21. mája 2021, č. k. 13C/16/2020-106 určil, že
nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., byt č. XX, na 8. poschodí obytného domu
so súpisným č. XXX na B. ulici v D., vchod č. XX, obytný dom postavený na parcele reg. „C“ KN č.
5225, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6850/444825,

spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6850/444825 na pozemku parcela reg. „C“ KN č. 5225, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalobcov nie sú
zaťažené záložným právom V - 4985/2006 v prospech žalovaného a záložné právo tu nie je. Druhým
výrokom rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34,
§ 39, § 151a, § 151b ods. 1, § 151d ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 137 CSP.

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že dňa 05.05.2020 bola súdu doručená žaloba žalobcov,
ktorou sa voči žalovanému domáhali určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a že
záložné právo tu nie je.

4. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D.:

- byt č. XX, na 8. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na B. ulici v D., vchod č. XX, obytný dom
postavený na parcele reg. ,,C“ KN č. 5225, - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuoveľkosti6850/444825,-spoluvlastníckypodieloveľkosti6850/444825napozemku
parcela reg. ,,C“ KN č. 5225, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v celosti. (ďalej vtexte len ako Nehnuteľnosti alebo Predmetné nehnuteľnosti). Uviedli, že sa od roku 1997 domáhali na
príslušných súdoch ochrany svojho vlastníckeho práva a to: - v konaní o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 26.09.1997 medzi žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P., žalobe bolo

vyhovené v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88 zo dňa
06.05.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo dňa 04.04.2001,
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001,
- v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.10.1997 medzi Y. P. a manželkou
Y. P. ako predávajúcimi a U.. O. D. a manželkou O. D. ako kupujúcimi, žalobe bolo vyhovené v celom

rozsahu rozsudkom Krajského súde v Nitre sp. zn. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.07.2009, ktorými bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C 408/2001-148 zo dňa 12.09.2005, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2007 (bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo
45/2007, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR SP. zn. 5Cdo 45/2007 - 207 zo dňa 20.03.2008
zamietnuté, právoplatnosť dňa 06.05.2008), - v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
voči žalovanému Prvá realitná a splátková kancelária, a. s. (ďalej v texte ako P.R.S.K., a. s.), žalobe

bolo v celom rozsahu vyhovené rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C/159/2007-145 zo dňa
15.02.2010vspojenísopravnýmuznesenímzodňa14.06.2010avspojenísrozsudkomKrajskéhosúdu
v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010 248 zo dňa 30.06.2011, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011.
Týmito súdnymi rozhodnutiami bolo určené, že kúpne zmluvy k Nehnuteľnostiam sú neplatné a
následne rozsudkom právoplatným v roku 2011 určené, že Nehnuteľnosti patria do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov žalobcov. Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor zapísal do katastra
nehnuteľností žalobcov zápisom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. Z-5684/2011. Žalobcovia sú
tak od roku 1997 vedení ako vlastníci Nehnuteľností na liste vlastníctva. Dňa 04.01.2007 Správa
katastra Komárno zapísala do katastra nehnuteľností záložné právo V-4985/2006, ktoré viazne na
Nehnuteľnostiach. Záložné právo bolo zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 14.11.2006 uzatvorenou

medzi záložným veriteľom GARANT INVESTING s. r. o., v zast. žalovaným a záložcom P.R.S.K, a s.
v zast. Mgr. O. D.. Dňa 06.04.2016 Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor zapísal pod 1152/2016
do katastra nehnuteľnosti zmenu v osobe záložného veriteľa - postupníka - žalovaného, a to na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 uzatvorenej medzi postupcom GARANT
INVESTING s. r. o., a postupníkom - žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vlastnícke

právo nikdy nestratili, pretože obe kúpne zmluvy (zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997) sú absolútne
neplatné a nevyvolali zamýšľané právne účinky, považovali záložné právo V-4985/2006 viaznuce na
Nehnuteľnostiach za neexistujúce. Mali za to, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené týmto právom. Uviedli,
že je potrebné vyhodnotiť Záložnú zmluvu V-4985/2006 uzatvorenú dňa 14.11.2006 ako absolútne
neplatnú zmluvu z dôvodu, že žalobcovia nikdy nestratili k Nehnuteľnostiam vlastnícke právo a tak

záložné právo zriadené na Nehnuteľnostiach bez ich súhlasu vzniknúť nemohlo. Uviedli, že ,,záložca“
P.R.S.K, a.s. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C/159/2007-145 zo dňa
15.2.2010 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.6.2010 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010-248 zo dňa 30.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011 bol
síce v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy (dňa 14.11.2006) vedený ako vlastník nehnuteľností, avšak v

dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997, je nevyhnutné
považovať všetky následné právne úkony, ako aj kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006 uzatvorenú medzi
A.. O. D. ako predávajúcou a P.R.S.K, a.s. ako kupujúcim, za absolútne neplatné právne úkony od
samého začiatku (,,ex tunc“) v zmysle §39 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú za následok vznik,
zmenu a zánik práv a povinnosti. Žalovaný, ako aj jeho manželka A.. O. D., museli mať v čase

uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 (ako štatutári zmluvných strán) vedomosť o tom, že
Kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997 uzatvorená medzi žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P.,
bola rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88 zo dňa 06.05.1998 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo dňa 04.04.2001, rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.12.2001, určená za neplatný právny úkon. V tom čase totiž prebiehalo súdne

konanie na Okresnom súde Komárno sp. zn. 9C/408/2001. Žalobcovia prostredníctvom právneho
zástupcu vyzvali listom zo dňa 10.01.2020 žalovaného na podanie návrhu na výmaz záložného práva
V-4985/2006. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 30.01.2020, ktorého obsahom je odmietavé
stanovisko na výzvu. Na určení, že Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom V-4985/2006 a
záložné právo tu nie je majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko na LV č. XXXX, k. ú. D., k bytu

č. XX je vedená v časti C ťarcha: Záložné právo V-4985/06 v prospech žalovaného na zabezpečenie
pohľadávky s príslušenstvom na byt č. XX/X, vch. č. XX/ vlastneným žalobcami a spoločné časti a
spoločné zariadenie domu a spoluvlastnícky podiel k poz.6850/444825 pol. 23/07, 3626/11.5. Žalobcovia k žalobe pripojili Čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 03.05.2020, Záložnú zmluvu
zo dňa 14.11.2006, Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 29.02.2016,
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016, Výzvu žalobcov na podanie návrhu na výmaz

záložného práva V-4985/06 zo dňa 10.01.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.01.2020. K podanej
žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť
ako nedôvodnú v celom rozsahu. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 30.01.2020. Poprel, že by
na strane žalobcov existoval naliehavý právny záujem, nakoľko sa tu nejedná o spôsobilosť na
podklad pre zmenu vlastníckeho práva, pretože takáto žaloba sa netýka ustálenia, resp. potvrdenia

vlastníckeho práva žalobcov, tak ako to uvádza rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/179/2010, resp.
rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 31Cdo/154/2006 zo dňa 15.10.2008, nakoľko existuje stav objektívnej
neistotymedziúčastníkmikonaniaohrozujúcimprávnepostaveniežalobcov,ktoréniejemožnéodstrániť
inými prostriedkami a toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže žalobcovia mohli a môžu uplatniť
v prípade, ak sa domnievajú, že ich práva sú ohrozené záložným právom v prospech žalovaného,
odporovateľnosť právneho úkonu - zápis záložného práva k bytu č. XX, zapísaného na LV č, XXXX,

k. ú. D.. Uviedol, že záložné právo vzniklo zápisom do LV č. XXXX na základe reálnej pohľadávky,
ktorá do dnešného dňa nezanikla. Uviedol, že záložné právo v prospech žalovaného neustále trvá a
mohlo by zaniknúť len v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení zo dňa 30.01.2020
žalovaný uviedol, že je evidentné, že zo strany navrhovateľov (pozn. súdu žalobcov) ide o podvod
voči žalovanému a jeho bývalej manželke - A.. O. D.. Vyjadril svoj názor k priebehu konania na

Okresnom súde Komárno. Uviedol aj, že k právoplatnému rozsudku o určovacej žalobe došlo až
niekoľko rokov po právoplatnom zapísaní záložného práva k spornému bytu v prospech spol. GARANT
INVESTING, s.r.o., so sídlom Jókaiho 28/12, 945 01 Komárno, IČO: 36 533 106. Žalovaný ďalej vo
svojom vyjadrení uviedol, že k právoplatnému zapísaniu záložného práva k predmetnému bytu došlo
ešte začiatkom roka 2007, t. j. dávno predtým, ako súd prisúdil vlastnícke právo navrhovateľom. Toto

záložné právo vzniklo k Nehnuteľnosti na základe finančných záväzkov spoločnosti P.R.S.K. a.s. voči
spoločnosti GARANT INVESTING, s.r.o. Tento finančný záväzok zo strany spoločnosti P.R.S.K. voči
spol. GARANT INVESTING, s.r.o. bol splnený len sčasti a do dnešného dňa nezanikol. Práve aj pre
nemožnosť vymoženia tejto pohľadávky pre druhotnú platobnú neschopnosť spol. P.R.S.K, a.s., ako
aj skutočnosť, že medzitým určovacou žalobou súdy rozhodli o vlastníckom práve k Nehnuteľnosti, v

prospech navrhovateľov, ako aj žalovaného rozvod s Mgr. O. D. a kvôli majetkovému rozdeleniu, sa
rozhodol o postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Na základe vyššie uvedených skutočnosti preto
žalovaný tvrdil, že jeho pohľadávka voči spol. P.R.S.K. a. s. trvá a činí k 30.01.2020 sumu 8.916,35
eura, pričom výmaz záložného práva podmieňoval úhradou tejto sumy. Ďalej uviedol, že záložné právo
môže zaniknúť len v taxatívne vymedzených prípadoch, ako ich uvádza zákon č. 40/1964 Zb. a takáto

skutočnosť doposiaľ nenastala. Odvolávanie sa navrhovateľov na predchádzajúce rozsudky súdov je
právne irelevantné, nakoľko záložné právo sa zriaďuje na nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola vo
vlastníctve P.R.S.K., a.s. a slúži na zabezpečenie záväzku veriteľa, bez ohľadu na to, či sa vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zmenilo alebo nie. Uviedol ďalej, že v prípade, ak sa žalobcovia domáhali, že
záložnéprávobolozapísanénaLVneoprávnene,mohlivyužiťsvojeprávoavtrojročnejlehoteodporovať

tento právny úkon.

6. Žalovaný k vyjadreniu pripojil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/119/2007-105 zo dňa
24.07.2007, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 20.04.2020.

7. V replike žalobcovia uviedli, že žalovaným uvádzaná genéza ,,celého prípadu“ je irelevantná, nakoľko
bolo v súdnych konaniach právoplatne príslušnými súdmi rozhodnuté o tom, že právne úkony, ktoré
predchádzali uzatvoreniu touto žalobou napadnutej Záložnej zmluvy V-4985/06 sú neplatné a zároveň
bolo OS Komárno určené, že vlastníkmi Nehnuteľnosti sú žalobcovia. Tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobcovia sa mohli a môžu domáhať svojho nároku cez žalobu - odporovateľnosť právneho úkonu, je

podľa žalobcov nesprávne. Postavenie žalobcov ako vlastníkov bytu, ktorý je zaťažený podľa názoru
žalobcov záložným právom, ktoré nevzniklo z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, nezakladá aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcov na konanie, na ktoré vo svojom vyjadrení odkazuje žalovaný. Žalobcovia
nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému záložnému veriteľovi GARANT INVESTING
s.r.o. postavenie veriteľa, čím nie je splnená zákonná podmienka podľa ustanovenia § 42a a nasl.

Občianskeho zákonníka na podanie odporovacej žaloby.

8. V duplike žalovaný zotrval na vyjadrení zo dňa 19.06.2020. Uviedol ďalej, že tvrdenie žalobcov,
že: ,,žalobcovia nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému záložnému veriteľovi GARANTINVESTING, s.r.o. postavenie veriteľa, čím nie je splnená zákonná podmienka podľa ustanovenia § 42a
a nasl. Obč. zákonníka na podanie odporovacej žaloby" je zmätočné a o. i. postráda logiku, nakoľko
v danom prípade žalobcovia mohli postupovať podľa § 42 b, ods. 2, resp. ods. 3 Obč. zákonníka.

Poukázal na § 151a, §151h ods. a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že záložné právo neustále
trvá bez ohľadu na zmenu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, nakoľko v čase vzniku pohľadávky
a zriadenia záložného práva k tejto Nehnuteľnosti bola vlastníkom spoločnosť P.R.S.K. a.s., ktorá ju
nadobudla v dobrej viere. Podmienky pre zánik záložného práva v zmysle § 151 md OZ do dnešného
dňa nenastali, rovnako by nebolo možné uplatniť ani premlčanie záložného práva v zmysle § 100, ods.2

Obč. zákonníka: ,,Záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka“. Žiadal preto, aby
súd žalobu žalobcov zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za ospravedlnenej neúčasti žalovaného.
Zástupkyňa žalobcov uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Uviedla, že žaloba je skutkovo a právne
odôvodnená. Žalovaný vo svojich tvrdeniach nepoprel tvrdenia žalobcov o neplatnosti záložnej zmluvy,

založenej určením neplatnosti právnych úkonov, ktoré predchádzali uzatvorením záložnej zmluvy a to
práve platnými rozhodnutiami OS Komárno, KS v Nitre ako aj NS SR. Naliehavý právny záujem je daný
najmä tým, že určením toho, že Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov nie je zaťažená záložným právom
zriadeným v prospech žalovaného, bude jednoznačne a definitívne vyriešený spor medzi stranami sporu
a nebude ďalej priestor na vznik ďalších súdnych sporov. Uviedla, že žaloba na určenie, že záložné

právo nie je a Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom je najúčinnejší právny prostriedok
zodpovedajúci povahe sporu medzi stranami sporu. Určovací rozsudok bude pre žalobcov podstatným
spôsobom užitočný a žalobcovia nebudú po viac ako 14 rokoch obmedzení na výkone vlastníckeho
práva. Obrana žalovaného k tomu, že žalobcovia mali uplatniť žalobu podľa § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka neobstojí, nakoľko žalobcovia neevidujú existujúcu pohľadávku voči žalovanému a takáto

pohľadávka prakticky ani neexistuje. A na to, aby bolo možné aplikovať toto ustanovenie je nevyhnutné,
aby bol odporovaný právny úkon platný, čo si strana žalobcov myslí, že v tomto prípade splnené nie je.
V ostatnej časti poukázala na písomné vyjadrenia uvedené v žalobe a navrhla aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

10. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania zistil z čiastočného výpisu z LV č.
XXXX pre okres D., obec D., k. ú. D., že žalobcovia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
nehnuteľnosti: - byt č. XX, na 8. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na B. ulici v D., vchod č.
XX, obytný dom postavený na parcele reg. ,,C“ KN č. 5225, - podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6850/444825, - spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6850/444825

na pozemku parcela reg. ,,C“ KN č. 5225, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v celosti.
Na uvedenom LV č. XXXX je v časti C: Ťarchy zapísané pod č. 45 záložné právo V4985/06 v prospech
žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na byt č. XX/X, vchod č. XX/ a spoločné
časti a spoločné zariadenia domu a spoluvlastnícky podiel k poz. 6850/444825, pol. 23/07, 3626/11
vo vlastníctve žalobcov. Z pripojenej Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 súdu zistil, že na základe

tejto zmluvy záložný veriteľ - spoločnosť GARANT INVESTING, s.r.o., IČO: 36 533 106, zastúpená
konateľom Ing. O. D., a záložný dlžník - P. R. S. K., a. s., IČO: 36 527 076, zastúpená Mgr. O. D. ako
podpredsedníčkou predstavenstva spoločnosti, zriadili záložné právo k Predmetným nehnuteľnostiam,
pričom trvanie záložného práva podmienil záložný veriteľ splatením celej výšky spotrebiteľského úveru
600.000,- Sk, vrátane navýšenia - RPMN 10 %; t. j. spolu 660 000,- Sk, slovom: šesťstošesťdesiattisíc

SK, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006. Záložca (dlžník) sa zaviazal dodržať
podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006 a v prípade jej neplnenia zobral na
vedomie, že záložný veriteľ sa môže domáhať plnenia formou uplatnenia záložného práva a predaja
nehnuteľnosti na dražbe. Z pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 bolo zistené,
že spoločnosť GARANT INVESTING, s.r.o., IČO: 36 533 106, zastúpená konateľom Ing. O. D., ako

postupca postúpil na žalovaného ako postupníka, pohľadávku voči dlžníkovi P.R.S.K. a.s., Škultétyho
1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 527 076, vo výške istiny 8.916,35 eura, titulom nevrátenia pôžičky zo
dňa 14.11.2006. Splatnosť pohľadávky identifikovanej v predchádzajúcej vete nastala dňa 22.08.2015.
Postupník postúpenú pohľadávku prijal, pričom sa zaviazal za postúpenie zaplatiť postupcovi odplatu
vo výške 8.916,35 eura, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola splatná do 31.12.2020. Z

pripojeného Návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 29.02.2016 súd zistil,
že spoločnosť GARANT INVESTING, s.r.o., IČO: 36 533 106, zastúpená konateľom Ing. O. D., ako
postupca a žalovaný ako postupník, navrhli zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Návrh
odôvodnili tým, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.11.2006 medzi dlžníkom:P.R.S.K. a.s., IČO: 36527076 a veriteľom: GARANT INVESTING, s.r.o., IČO: 36533106 bolo zriadené
záložné právo na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom v prospech veriteľa pod č. V 4985/06 na
Predmetnénehnuteľnosti.Zriadeniezáložnéhoprávasatýkaajpodielupriestorunaspoločnýchčastiach

a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 6850/444825-in.
Dňa 29.02.2016 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom GARANT INVESTING,
s.r.o., ako navrhovateľom I. a postupníkom - Ing. O. D. ako navrhovateľom II. prešli všetky práva s ňou
spojené v zmysle § 524, ods. 2 Občianskeho zákonníka na postupníka. V zmysle vyššie uvedeného, v
súlade s § 34 zákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z. z. preto žiadali o vykonanie zápisu záložného

práva k Predmetným nehnuteľnostiam v prospech postupníka: Ing. O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, rod.
č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom O. XX/XX, XXX XX D.. Žalobcovia výzvou zo dňa 10.01.2020 vyzvali
žalobcu na výmaz záložného práva V-4985/06. Výzva bola žalovanému doručená dňa 13.01.2020. K
výzve sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 30.01.2020. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno
sp. zn. 10C/317/1997 bolo zistené, že v predmetnom konaní sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.09.1997 medzi žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P..

Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 06.05.1998 rozhodol, že kúpna zmluva zo 26.09.1997 je
neplatný právny úkon. Žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy vyhovel s odkazom na § 49a OZ,
keď konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ (kupujúci) uviedli do omylu žalovaného 3/, ktorý za žalobcov
ako predávajúcich uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu. Žalovaní 1/ a 2/ (kupujúci) totiž vedeli o zámere
žalobcov neuzavrieť s nimi právny úkon o prevode Predmetných nehnuteľností, no na túto skutočnosť

žalovaného 3/ pri uzavieraní kúpnej zmluvy neupozornili. Žalovaný 3/ pritom zmluvu uzavrel na základe
poverenia zo strany žalobcov formou mandátnej zmluvy. Súd skonštatoval, že uzavretie samotnej
mandátnej zmluvy medzi účastníkmi nemohlo byť v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
V dôsledku toho nemohlo byť platné ani uzavretie samotnej kúpnej zmluvy bez toho, aby túto zmluvu
výslovne podpísali samotní žalobcovia. Súd ďalej skonštatoval, že z mandátnej zmluvy vyplynulo, že

žalobcovia nesplnomocnili žalovaného 3/ priamo na uzavretie kúpnej zmluvy v ich mene, ale že ho
poverili len na vykonanie činnosti nevyhnutných na (budúce) uzavretie kúpnej zmluvy a to za cenu podľa
samostatnej dohody a len v prítomnosti predávajúcich. Túto okolnosť vyplývajúcu zo zmluvy mal mať
na zreteli aj Okresný úrad v Komárne, keď rozhodoval o povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle §
31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) a § 39 ods. 1 písm. i/ vyhl. č. 79/1996 Z. z., ktorou

sa vykonáva katastrálny zákon. Výsledky vykonaného dokazovania nemohli viesť k inému záveru, než
k tomu, že žalovaný 3/ nemal žiadne oprávnenie podpísať kúpnu zmluvu za žalovaných, v dôsledku
čoho je kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997 ním za žalobcov podpísaná absolútne neplatná. Krajskú súd
v Nitre rozsudkom č. k. 7Co/125/2000-167 zo dňa 04.04.2001 rozsudok Okresného súdu Komárno zo
dňa 06.05.1998 potvrdil a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001.

11. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/408/2001 bolo prvoinštančným súdom
zistené, že v tomto konaní sa žalobcovia (manželia D.) domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy
k Predmetným nehnuteľnostiam uzatvorenej dňa 17.10.1997 medzi Y. P. a manželkou Y. P. ako
predávajúcimi a U.. O. D. a manželkou O. D. ako kupujúcimi. Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu

rozsudkom Krajského súde v Nitre sp. zn. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.7.2009, ktorými bol zmenený
rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C 408/2001-148 zo dňa 12.09.2005. Krajský súd v Nitre
rozhodol že Kúpna zmluva uzavretá dňa 17.10.1997 medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a
žalovanými 3/ a 4/ ako kupujúcimi o predaji Predmetných nehnuteľností, je neplatná. Odvolací súd
ustálil, že manželia D. ako žalovaní 3/ a 4/ odkúpili dňa 17.10.1997 Predmetné nehnuteľnosti do svojho

bezpodielového spoluvlastníctva. Je zrejmé aj to, že nevedeli o tom, že kúpna zmluva, ktorou predmetný
bytnadobudlimanželiaP.akožalovaní1/a2/jeabsolútneneplatnýmprávnymúkonom.Včaseuzavretia
zmluvy boli dobromyseľní. Súd konštatoval, že niet takého zákonného ustanovenia, ktoré by bolo možno
použiť na daný prípad, a preto za situácie, že žalovaní 3/ a 4/ nadobudli vlastníctvo bytu od nevlastníkov,
nemôžu sa dôvodne domáhať ochrany aj v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, že nikto

nemôže previesť na iného viac práv, než sám má. Preto ak bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
prvej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 1/ a 2/ rozsudkom Okresného súdu v Komárne č. k.
10C/317/97-88 zo dňa 06.05.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/125/00-167
zo dňa 04.04.2001, právoplatným dňa 13.12.2002, a účinky neplatnosti sú od počiatku, musí mať táto
okolnosť ten právny následok, že pokiaľ sa predchádzajúca zmluva hodnotí ako absolútne neplatná

„ex tunc“ (od samého začiatku), potom aj následná zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanými
1/ a 2/ zo dňa 17.10.1997 (V-3052/1997), resp. každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva sa musí
hodnotiť ako neplatná. Rozsudok Krajského súdu v Nitre nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007 (bolo
podané dovolanie na Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo/45/2007, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súduSR č. k. 5Cdo 45/2007 - 207 zo dňa 20.03.2008 zamietnuté a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 06.05.2008).

12. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/159/2007 bolo prvoinštančným súdom zistené, že
v tomto konaní sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti voči žalovanému
P.R.S.K., a. s. Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 15.02.2010. č. k. 9C/159/2007-145 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 14.06.2010, č. k. 9C 159/2007-172 určil, že Predmetná nehnuteľnosť patrí
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti. Rozsudok

dol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010-248 zo dňa 30.06.2011, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011. V konaní sp. zn. 9C/159/2007 súd poukázal na konanie
sp. zn. 10C/317/1997 a sp. zn. 9C/408/2001 Súd skonštatoval, že dôsledkom absolútnej neplatnosti
oboch kúpnych zmlúv zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997 je, že žalobcovia vlastnícke právo k
Nehnuteľnosti nestratili, pretože obe kúpne zmluvy je treba považovať za absolútne neplatné právne
úkony, ktoré nemohli vyvolať zamýšľané právne účinky. V konaní bolo ďalej konštatované, že na

základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva zo
dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi manželmi D., predmetom ktorej boli aj Predmetné nehnuteľnosti, bol
povolený vklad vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam pod č. V 3966/05 dňa 04.11.2005
a ako výlučná vlastníčka Nehnuteľnosti bola vedená Mgr. O. D.. Mgr. O. D. následne uzatvorila s
P.R.S.K., a.s. kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006 v znení dodatkov, ktorej vklad Správa katastra povolila

dňa 06.11.2006 pod č. V-4181/06, na základe ktorej bolo zapísané v katastri vlastnícke právo v
prospech P.R.S.K., a.s. V konaní sp. zn. 9C/159/2007 bolo konštatované, že dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. za trvania manželstva zo dňa 03.03.2003 a Kúpnu zmluvu
zo dňa 20.09.2006 je treba považovať od samého začiatku („ex tunc“) za absolútne neplatné právne
úkony v zmysle § 39 OZ, ktoré nemajú za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Preto na

ich základe nemohla P.R.S.K., a.s. nadobudnúť zákonným spôsobom vlastnícke právo k Predmetným
nehnuteľnostiam od predávajúcej Mgr. O. D., ktorá rovnako nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
k Predmetným nehnuteľnostiam na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovzatrvaniamanželstva,pretoževzhľadomkprávoplatnýmvyššieuvádzanýmrozsudkomsúdov
manželiaD.vlastníckeprávokPredmetnýmnehnuteľnostiamvdôsledkuneplatnostizmlúvnenadobudli.

Vo vzťahu k vlastníckemu práv žalobcov k Predmetným nehnuteľnostiam má potom tento záver ten
následok, že v dôsledku celého radu neplatných zmlúv nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
Predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov na ďalšie osoby, pretože pokiaľ je predchádzajúca zmluva
o prevode nehnuteľnosti neplatná, musí sa hodnotiť každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako
neplatný právny úkon.

13. S poukazom na § 137 písm. c/ CSP súd prvej inštancie uviedol, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom

užitočný. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou
legitimáciou žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je
dôvodom pre zastavenie konania, či pre odmietnutie žaloby. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny
záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by
bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla

opodstatnená spravidla tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Posúdenie naliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov),
ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinnosti iným
subjektom. Naliehavý záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým
procesným inštrumentom ochrany práva. Žalobou o určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú

zaťažené záložným právom v prospech žalovaného sa odstráni neisté postavenie žalobcov, nakoľko
v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je napr. oprávnený pristúpiť k výkonu záložného
práva. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré je v súčasnosti medzi žalobcami a
žalovaným sporné, nebude môcť prebehnúť výkon záložného práva na návrh žalovaného, na základe
ktorého hrozí žalobcom nezákonná strata vlastníctva k Nehnuteľnostiam údajne zaťaženým záložným

právom. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, pretože prípadné pozitívne rozhodnutie súdu o tejto otázke by
odstránilo neisté postavenie žalobcov.14. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalobcovia sa svojho práva mali
domáhať žalobou podanou v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa veriteľ
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. V danom prípade
podľa názoru súdu postavenie žalobcov, ako vlastníkov bytu, ktorý je zaťažený záložným právom a
ktoré nevzniklo z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov
na podanie odporovacej žaloby. Žalobcovia nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému

záložnému veriteľovi GARANT INVESTING s.r.o. postavenie veriteľa, čím nie je splnená zákonná
podmienka podľa ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka na podanie odporovacej žaloby.

15. Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že Predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom a záložné právo na Predmetných
nehnuteľnostiach v prospech žalovaného tu nie je. Na uvedenom LV č. XXXX je v časti C: Ťarchy,

zapísané pod č. 45 záložné právo V4985/06 v prospech žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky
s príslušenstvom na byt č. XX/X, vchod č. XX/ a spoločné časti a spoločné zariadenia domu a
spoluvlastnícky podiel k poz. 6850/444825 pol. 23/07, 3626/11 vo vlastníctve žalobcov. Ako bolo
zistené, záložné právo na Predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo
dňa 14.11.2006, na základe ktorej záložný veriteľ - spoločnosť GARANT INVESTING s.r.o., IČO:

36 533 106, zastúpená konateľom Ing. O. D., a záložný dlžník - P.R.S.K., a. s., IČO: 36 527 076,
zastúpená Mgr. O. D. ako podpredsedníčkou predstavenstva spoločnosti, zriadili záložné právo k
Predmetným nehnuteľnostiam, pričom trvanie záložného práva podmienil záložný veriteľ splatením celej
výšky spotrebiteľského úveru 600.000,- Sk, vrátane navýšenia - RPMN 10 %; t. j. spolu 660 000,-
Sk, slovom: šesťstošesťdesiattisíc slov. korún, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa

14.11.2006. Záložca (dlžník) sa zaviazal dodržať podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
14.11.2006 a v prípade jej neplnenia zobral na vedomie, že záložný veriteľ sa môže domáhať plnenia
formou uplatnenia záložného práva a predaja nehnuteľnosti na dražbe. Záložné právo v prospech
žalovaného malo vzniknúť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016, ktorou
spoločnosťGARANTINVESTINGs.r.o.,IČO:36533106,zastúpenákonateľomIng.O.D.,akopostupca

postúpil na žalovaného ako postupníka, pohľadávku voči dlžníkovi P.R.S.K. a.s., IČO: 36527076, vo
výške istiny 8.916,35 eura, titulom nevrátenia pôžičky zo dňa 14.11.2006. Splatnosť pohľadávky nastala
dňa 22.08.2015. Postupník postúpenú pohľadávku prijal, pričom sa zaviazal za postúpenie zaplatiť
postupcovi odplatu vo výške 8.916,35 eura, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola splatná do
31.12.2020.

16. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým však z pripojených spisov tunajšieho súdu bolo
jednoznačne preukázané, že Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov-manželovB.D.,nar.XX.XX.XXXXaS.D.,nar.XX.XX.XXXXpodiele1/1kcelkunehnuteľnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/97 zo dňa 06.05.1998, vo veci navrhovateľov

B. D. s manželkou proti odporcom Y. P. s manželkou v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre, č. k. 7Co/125/00-167 zo dňa 04.04.2001, bolo právoplatne rozhodnuté, že Kúpna zmluva
uzatvorená dňa 26.09.1997 medzi manželmi D. a manželmi P. je neplatná, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 13.12.2001. Napriek právoplatnému rozsudku sa navrhovatelia opätovne
nestali vlastníkmi sporného bytu, pretože medzičasom manželia P. Predmetné nehnuteľnosti odpredali

manželom D.. Vo veci Okresného súdu Komárno vedenom pod sp. zn. 9C/408/01 znova manželia
D. žalovali účastníkov ďalšej zmluvy a to manželov P. a manželov D. o určenie neplatnosť Kúpnej
zmluvy zo dňa 17.10.1997, ktorou nadobudli vlastníctvo k bytu manželia D.. V tejto veci rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, č. k. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.07.2009 bolo určené, že aj kúpna zmluva zo
dňa17.10.1997jeneplatná.Tentorozsudoknadobudolprávoplatnosť14.02.2007.Protitomutorozsudku

bolo podané dovolanie, ktoré však rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. 5Cdo 45/2007-207 zo dňa
20.03.2008 bolo zamietnuté a rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.05.2008. Súd skonštatoval, že
dôsledkom absolútnej neplatnosti oboch kúpnych zmlúv zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997 je,
že žalobcovia (t. j. manželia D.) vlastnícke právo k Predmetnej nehnuteľnosti nestratili, pretože kúpne
zmluvy zo dňa 26.09.1997 ako aj zo dňa 17.10.1997 je treba považovať za absolútne neplatné právne

úkony, ktoré nemohli vyvolať zamýšľané právne účinky. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 9C/159/2007 bolo určené, že Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov D. v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplynulo,
že na základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstvazo dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi manželmi D. bol povolený vklad vlastníckeho práva k Predmetnej
nehnuteľnosti pod č. V 3966/05 dňa 04.11.2005 a ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti bola
vedená Mgr. O. D.. Mgr. O. D. následne uzatvorila s P. R. S. K., a. s., kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006

v znení dodatkov, ktorej vklad Správa katastra povolila dňa 06.11.2006 pod č. V-4181/06, na základe
ktorej bolo zapísané v katastri vlastnícke právo v prospech P. R. S. K., a. s. V konaní sp. zn. 9C/159/2007
bolo konštatované, že Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. za trvania
manželstva zo dňa 03.03.2003 a Kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006 je treba považovať od samého
začiatku („ex tunc“) za absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ, ktoré nemajú za následok

vznik, zmenu a zánik práv a povinnosti. Preto na ich základe nemohla P. R. S. K., a. s., nadobudnúť
zákonnýmspôsobomvlastníckeprávokPredmetnýmnehnuteľnostiamodpredávajúcejMgr.O.D.,ktorá
rovnako nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam na základe dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pretože vzhľadom
k vyššie uvádzaným právoplatným rozsudkom súdov manželia D. vlastnícke právo k Predmetným
nehnuteľnostiam v dôsledku neplatnosti zmlúv nenadobudli. Vo vzťahu k vlastníckemu práv žalobcov k

Predmetnýmnehnuteľnostiammápotomtentozávertennásledok,ževdôsledkuceléhoraduneplatných
zmlúv nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov
(manželov D.) na ďalšie osoby, pretože pokiaľ je predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti
neplatná, musí sa hodnotiť každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako neplatný právny úkon.

17. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Definičnými znakmi záložného
práva sú existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, existencia spôsobilého predmetu
záložného práva, vecno-právny charakter záložného práva a akcesorický a subsidiárny vzťah záložného
práva k zabezpečenej pohľadávke. Predmet záložného práva sa nazýva záloh. Zmluvné záložné právo
sa zriaďuje záložnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ zabezpečenej pohľadávky) a

záložca. Záložcom je zvyčajne vlastník zálohu. Z ustanovení § 151d ods. 3 a 4 OZ vyplýva, že záložné
právo možno zriadiť na majetku, ktorý patrí záložcovi alebo ktorý záložca nadobudne v budúcnosti.
Zásadou, že nik nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má (nemo dat quod non habet), je
vyjadrená právna norma, že záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento majetok
poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu). Z pravidla, že zmluvné

záložné právo nemôže vzniknúť k cudzej veci (k cudziemu majetku), nie je vyjadrená žiadna výnimka
expressis verbis v texte zákona. Pre úplnosť súd uvádza, že právna úprava účinná pred 1. januárom
2003 obsahovala právnu normu za účelom ochrany dobromyseľného záložného veriteľa (§ 151d ods. 1
OZ, v znení účinnom pred 1. januárom 2003). Ak niekto dal do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka,
záložné právo vzniklo len vtedy, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi a ten ju prijal dobromyseľne,

že záložca je oprávnený vec založiť. Judikatúra vykladala označené ustanovenie tak (R 13/1999), že
prijatím veci odovzdanej dobromyseľnému veriteľovi bez súhlasu vlastníka alebo inej osoby, ktorá má
k veci iné vecné právo nezlučiteľné s iným právom, môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci.
Právnu normu obdobného charakteru platná právna úprava neobsahuje. Napriek absencii výslovnej
výnimky z pravidla, že vznik záložného práva k cudzej veci je vylúčený, je prijateľný výklad (a maiore

ad minus), že v prípadoch, kedy dobromyseľný nadobúdateľ nadobúda vlastnícke právo od nevlastníka,
vzniká aj dobromyseľnému veriteľovi záložné právo. Do úvahy by prichádzala ochrana dobromyseľného
veriteľa v prípadoch, ak napr. záložné právo zriadil ten, koho vlastnícke právo k predmetu zálohu bolo
v tom čase osvedčené právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo neskôr v konaní o mimoriadnom
opravnom prostriedku zrušené (§ 418 a 456 CSP); ide o prípad, kedy skutočný vlastník bol účastníkom

konania a záložný veriteľ nebol účastníkom konania, z ktorého toto rozhodnutie vzišlo.

18. Záložné právo na Predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo dňa
14.11.2006,nazákladektorejzáložnýveriteľ-spoločnosťGARANTINVESTINGs.r.o.,IČO:36533106,
zastúpená konateľom Ing. O. D., a záložný dlžník P. R. S. K., a. s., zriadili záložné právo k Predmetným

nehnuteľnostiam. Záložné právo v prospech žalovaného malo vzniknúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.02.2016, ktorou spoločnosť GARANT INVESTING s. r. o., IČO: 36 533 106,
zastúpená konateľom Ing. O. D., ako postupca postúpila na postupníka - žalovaného pohľadávku voči
dlžníkovi P.R.S.K. a.s., vo výške istiny 8.916,35 eura.

19. V bode 30. napadnutého rozsudku prvoinštančný súd uviedol, že vždy v prípade dobromyseľnosti
záložného veriteľa treba zvažovať či záložný veriteľ pri bežnej obvyklej opatrnosti vzhľadom k
okolnostiam daného prípadu pri uzatváraní záložnej zmluvy mohol zistiť, že predmet zálohu nie je vo
vlastníctve dlžníka. Žalovaný, ako aj jeho manželka Mgr. O. D. v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy zodňa 14.11.2006 (ako štatutári zmluvných strán predmetnej Záložnej zmluvy) museli mať vedomosť o
tom, že Kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997 uzatvorená medzi žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou
Y. P., bola rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88 zo dňa 06.05.1998 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo dňa 04.04.2001, ktorý rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001, určená za neplatný právny úkon. V tom čase totiž prebiehalo
súdne konanie na Okresnom súde Komárno sp. zn. 9C/408/2001 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
zo dňa 27.10.1997 (ktorou manželia P. previedli vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam na
manželov D.), pričom žaloba v tejto veci bola žalovanému doručená dňa 01.02.2002 a Mgr. O. D. dňa

31.01.2002, t. j. viac ako 4 roky pred uzatvorením Záložnej zmluvy. Žalovaný, ako aj jeho manželka
Mgr. O. D., sa teda najneskôr dňa 01.02.2002 dozvedeli o tom, že Kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997
uzatvorená medzi žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P., bola určená za neplatný právny úkon.
Ako súd uviedol vyššie, do úvahy by prichádzala ochrana dobromyseľného veriteľa v prípadoch, ak
napr. záložné právo zriadil ten, koho vlastnícke právo k predmetu zálohu bolo v tom čase osvedčené
právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo neskôr v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku

zrušené. V danom prípade však v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 nebolo
vlastníckeho právo k Predmetným nehnuteľnostiam spoločnosti P.R.S.K., a.s. osvedčené právoplatným
rozhodnutím súdu, keďže v tom čase prebiehalo konanie o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo
dňa 27.10.1997 (ktorou manželia P. previedli vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam na
manželov D.). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nemohol prihliadnuť na dobromyseľnosť veriteľa,

keďže žalovaný v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vedel, že zmluva, ktorá predchádzala uzatvoreniu
Kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1997, ktorou žalovaný nadobudol (spolu s manželkou) vlastnícke právo
k Predmetnej nehnuteľnosti, bola vyhlásená za neplatnú a že sa vedie súdne konanie, v ktorom
sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti aj Kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1997, pričom v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy toto konanie nebolo právoplatne skončené. Z vykonaného dokazovania v

tomto konaní ďalej vyplynulo, že Dohoda o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov počas
trvania manželstva zo dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi manželmi D., na základe ktorej sa Mgr. O.
D. stala výlučnou vlastníčkou Predmetných nehnuteľností a Kúpna zmluva zo dňa 20.09.2006, na
základe ktorej Mgr. O. D. previedla vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam prospech P. R.
S. K., a. s. boli právoplatne v konaní sp. zn. 9C/159/2007 vyhlásené za absolútne neplatné úkony od

samého začiatku („ex tunc“) v zmysle § 39 OZ, a nemali za následok vznik, zmenu a zánik práv a
povinnosti. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy

prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

20. V danom prípade v intenciách vyššie uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru,
že keďže záložné právo sa zriaďuje záložnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ
zabezpečenej pohľadávky) a záložca, pričom záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu,

kto tento majetok poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu), nemohla
byť v danom prípade platne uzatvorená Záložná zmluva dňa 14.11.2006, keďže v čase uzatvorenia
predmetnej záložnej zmluvy s prihliadnutím na neplatnosť predchádzajúcich právnych úkonov „ex tunc“
záložný dlžník P.R.S.K., a. s., nemohol zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré mu nepatrili.
Záložný dlžník P.R.S.K., a. s. nebol vlastníkom Predmetných nehnuteľností a preto nemohlo vzniknúť

záložné právo na majetku, ktorý do vlastníctva spoločnosti P.R.S.K., a. s. nepatril a takto nemohol
uvedený majetok poskytnúť ako zábezpeku. V zmysle zásady, že nie nemôže na iného previesť
viac práv, ako sám má, preto potom spoločnosť GARANT INVESTING s. r. o., nemohla na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 na žalovaného postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi
P.R.S.K. a.s. zabezpečenú záložným právom k Predmetným nehnuteľnostiam, keďže záložné právo k

Predmetným nehnuteľnostiam na základe Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 s poukazom na vyššie
uvedené vzniknúť nemohlo. Pokiaľ je predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti neplatná, musí
sa hodnotiť každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako aj každá iná zmluva, ktorej predmetom je
nakladanie alebo zaťaženie predmetu prevodu ako neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť
na iného viac práv než sám má. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a

pôsobí od začiatku voči každému. Toto právo sa nepremlčuje a ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu
právnenásledkynenastanúatoanidodatočnýmschválenímaniodpadnutímvadyprejavu.Naabsolútnu
neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti a zároveň z úradnej povinnosti aj vyvodzuje dôsledky. Nazáklade uvedeného preto súd určil, že Predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a
záložné právo tu nie je.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262
ods. 1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní proti žalovanému plne úspešnou stranou sporu, a preto im súd
proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov konania rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnutý rozsudok
zmeniť a zamietnuť žalobu, resp. zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že napriek jeho ospravedlneniu z neúčasti na pojednávaní
dňa 21.05.2021 zo zdravotných dôvodov sa súd uspokojil len výsluchom zo strany žalobcov, čo v
takomto závažnom prípade považuje za nedostatočné a na základe týchto jednostranných dôkazov

hneď rozhodol na prvom pojednávaní a to bez jediného výsluchu žalovaného, a preto „súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. Súd sa dôsledne nezaoberal dôvodmi platnosti vzniku
záložného práva k spornej nehnuteľnosti, ktoré bolo zapísané v dobrej viere, pretože v čase založenia
nehnuteľnosti začiatkom roka 2007 neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho

práva k spornému bytu č. XX obytného domu so súpisným číslom č. XXX na B. ulici v D., vchod č. XX v
prospech žalobcov. Jeho pohľadávka vo výške 8 916,35 € voči P.R.S.K. a.s. neustále trvá a vzhľadom na
finančnú situáciu ju nie je možné iným spôsobom vymôcť, eventuálne len výkonom záložného práva. Za
zmienku stojí aj celá genéza prípadu, ktorú opísal vo vyjadrení zo dňa 30.01.2020 zaslanému právnej
zástupkyni žalobcov JUDr. Zuzane Smatanovej. Z tohto celého prípadu (bohužiaľ, čo v právnej rovine

je neuplatniteľné) vyplýva, že prostredníctvom „dier“ v právnom systéme SR sa stali s jeho bývalou
manželkou Mgr. O. D. obeťami sofistikovaného podvodu zo strany žalobcov a manželov P., ktoré súdy
v SR „takýmto spôsobom“ odobrujú.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia 1/ a 2/ tak, že súd prvej inštancie postupoval v

súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, keď na základe „Ospravedlnenia
žalovaného zo dna 16.05.2021“ žalovaný výslovne vyhlásil, že súhlasí s tým, aby súd pojednával v
jeho neprítomnosti. Súd dostatočne a preskúmateľne odôvodnil prečo neprihliadol na dobromyseľnosť
veriteľa (žalovaného) pri uzatváraní záložnej zmluvy. Finančná situácia obchodnej spol. P.R.S.K a.s.
a pohľadávka žalovaného voči tejto spoločnosti nie sú predmetom tohto konania. Záložná zmluva

uzatvorená dňa 14.11.2006 medzi spol. GARANT INVESTING, s.r.o. zastúpená žalovaným a spol.
P.R.S.K. a.s. zastúpená Mgr. O. D. a následne Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016
uzatvorená medzi postupcom spol. GARANT INVESTING s.r.o., zastúpená žalovaným a postupníkom
- žalovaným sú absolútne neplatné právne úkony, ktoré vzhľadom na to, že žalobcovia nikdy nestratili
vlastnícke právo (KZ z 26.09.1997 a KZ z 17.10.1997 boli súdom právoplatne určené ako absolútne

neplatné právne úkony) a v zmysle zásady, že nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako sám má
nemohlo platne vzniknúť záložné právo viaznuce na predmetnom byte žalobcov, t. j. je neprípustné
a vylúčené, aby výkonom tohto záložného práva bola uspokojená pohľadávky žalovaného, na ktorú
poukazuje. Navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

24. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadril žalovaný tak, že nepovažuje postup Okresného súdu
Komárno za správny, keďže podľa vyjadrenia právnej zástupkyne žalobcov, ani žalobcovia neboli
vypočutí na pojednávaní, nie je možné, aby súd vo veci rozhodol bez vypočutia čo i len jednej zo
strán sporu. Jedná sa o zjavné procesné pochybenie OS v Komárne, keďže pokiaľ by sa aj osobne
zúčastnil pojednávania konaného dňa 21.05.2021, nebol by mohol klásť otázky žalobcom a žiadať

od nich podrobné vysvetlenie a dôkazy k predmetu sporu. Nestotožňuje sa s názorom žalobcov, že
súd prvej inštancie sa v bode 28. a nasledujúcich napadnutého rozsudku vysporiadal a dostatočne a
preskúmateľne odôvodnil prečo neprihliadol na dobromyseľnosť veriteľa (žalovaného) pri uzatváraní
záložnej zmluvy. Nestotožňuje sa s konštatovaním žalobcov, že záložná zmluva uzatvorená dňa
14.11.2006 medzi spol. GARANT INVESTING, s.r.o., zastúpená žalovaným a spol. P.R.S.K. a. s.,

zastúpená Mgr. O. D. a následne Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2006 uzatvorená
medzi postupcom GARANT INVESTING, s.r.o., zastúpená žalovaným a postupníkom -žalovaným, sú
absolútne neplatné právne úkony.25. Žalobcovia 1/ a 2/ sa následne vyjadrili len v rozsahu konštatovania, že žalovaný vo vyjadrení
neuviedol nič nové.

26.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34CSP)preskúmalodvolaniežalovanéhoprotinapadnutému
rozsudku prvoinštančného súdu, postupujúc pritom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario, keď v zmysle § 219 ods. 3 za
použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k tomu

záveru, že rozsudok prvej inštancie je vecne aj odôvodnením správny, preto ho postupom podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
28.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
29. Podľa § 137 písm. d/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30. Nevyhovenie žalobe len pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu (zamietnutie, resp.
odmietnutie v prípade chápania naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky konania)
nevytvára prekážku veci rozhodnutej (a nejde o vec samu), preto bolo potrebné sa odvolacím súdom v

krátkosti k otázke existencie naliehavého právneho záujmu ex offo ako podmienke prípustnosti žaloby
vyjadriť, hoci tento záujem nebol v odvolacom konaní spochybňovaný. Odvolací súd, aj vzhľadom na
teoretické vymedzenie predpokladov skúmania naliehavého právneho záujmu prvoinštančným súdom v
odôvodnení napadnutého rozsudku a jeho príklon k väčšinovému názoru o naliehavom právnom záujme
akosúčastivecnejlegitimáciekonštatuje,ževtomtoprípadeboldanýnaliehavýprávnyzáujemnaurčení

„neexistencie záložného práva“. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že bolo v katastri zapísané záložné
právo na nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorej žalobcovia ako zapísaní vlastníci nehnuteľnosti, nezriadili
záložné právo a tvrdia, že záložné právo neexistuje.
31. Vzhľadom na to, že prvoinštančný súd správne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil,
odvolací súd napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, preto ho postupom podľa § 387 ods. 1,

2 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov konania, ktorý vychádzal zo záveru
úspechu žalobcov 1/ a 2/.
32. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd konštatuje správnosť postupu prvoinštančného súdu
pri zisťovaní skutkového stavu dokazovaním.
33. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

34. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.
35.Podľa§195ods.1CSP,nanávrhmôžesúdnariadiťvýsluchstranyotvrdenýchskutočnostiach,ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

36. Podľa ods. 2 cit. ust., ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na
výsluch. O tom musia byť poučené.
37. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak zo žalobcom tvrdených skutočností, ktoré sú preukázané
v rámci dokazovania vyplynie pravdivosť rozhodujúcich tvrdení, možno konštatovať, že žalobca uniesol
dôkazné bremeno. Súd prejednávajúci spor (pre zistenie skutkového stavu podľa § 215 ods. 1 CSP)

nepotrebuje vyjadrenie strany na pojednávaní najmä za situácie, že o účasť na pojednávaní nežiadala.
V tomto prípade žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s pojednávaním v jeho
neprítomnosti. Pokiaľ ide o stránku dôkazného prostriedku, návrh na vypočutie strán sporu zistený v
konaní nebol, preto nebolo potrebné taký dôkazný prostriedok realizovať.
38. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona,

podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V
civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej len strany v spore nesú zodpovednosť
za unesenie dôkazného bremena. Výsluch strany ako dôkaz je potrebné odlišovať od prednesu strany.
Súd nariadi tento dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a na preukázanie tvrdenýchskutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno iným spôsobom. (Števček. M,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 740 s.).

39. Pokiaľ išlo o ďalší odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v jeho dobrej viere pri nadobudnutí
práva vyplývajúceho zo záložného práva, tento bol prvoinštančným súdom vyhodnotený správne. Je
pravdou, že striktné posudzovanie zásady nemo plus iuris by samo o sebe dalo odpoveď na otázku,
či záložná zmluva založila stav vzniku záložného práva k zálohu za situácie, ktorá sa ukázala neskôr,
že vlastníkom zálohu nebol záložca. Uvedené ale nebolo predmetom odvolacích dôvodov žalovaného.

Len pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že v skorších konaniach, ktoré sa týkali určovania neplatnosti
scudzovacích zmlúv k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá mala byť neskôr použitá ako záloh, hoci mohli
byť vyhodnocované otázky dobromyseľnosti, tieto nemali a nemajú vplyv na skutočnosť, že predmetné
kúpne zmluvy boli určené ako neplatné, preto v tomto konaní sa posudzuje výslovne len otázka
dobromyseľnosti vo vzťahu k vzniku záložného práva, nie dobromyseľnosti, ktorá sa mohla týkať
okolností pri mienenom nadobúdaní vlastníckeho práva.

40. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd vyhodnocoval otázky dobromyseľnosti pri
nadobudnutí práva, ktoré vyplývajú z postavenia záložného veriteľa - žalovaného, správne. V tomto
smere odvolací súd odkazuje na body 28. až 31. napadnutého rozsudku. Prvoinštančný súd sa správne
(doplňujúco) vysporiadal s historickou zákonnou úpravou, ktorá počítala so vznikom záložného práva v
prípade existencie dobromyseľnosti u záložného veriteľa (§ 151d ods. 1 OZ účinného do 31.12.2022)

so správnym konštatovaním o judikatórnych záveroch ohľadne hnuteľných vecí, ktoré prichádzali do
úvahy. Rozhodujúcimi tvrdeniami prvoinštančného súdu ale boli zistenia a závery, že žalovaný ako
štatutár účastníka záložnej zmluvy musel vedieť v čase jej uzavretia o skutočnosti spornej existencie
vlastníckeho práva záložcu k predmetu zálohu s tým, že nemohol byť dobromyseľným. Vedomosť o
spornosti vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam záložcu mohol a aj mal mať žalovaný najneskôr v

čase existencie konania sp. zn. 9C/408/2001, ktorého bol účastníkom (stranou). Preto možno vo svojom
súhrne konštatovať, že záložná zmluva nebola uzavretá platne v dôsledku zásady „nemo plus iuris“ na
jednej strane a záložné právo nevzniklo ani v dôsledku dobromyseľnosti záložného veriteľa, na strane
druhej.
41. Už len na záver a okrajovo, keďže tento dôvod nie je celkom relevantným odvolacím dôvodom,

odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pohľadávka žalovaného voči spoločnosti P.R.S.K. a.s. môže,
tak ako tvrdí žalovaný, neustále existovať, nič to však nemení na skutočnosti, že toto konanie dalo
odpoveď otázku na existenciu zabezpečenia pohľadávky záložným právom vo vzťahu k nehnuteľnosti
žalobcov tak, že predmetná nehnuteľnosť nezabezpečuje pohľadávku žalovaného voči uvedenej
spoločnosti.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny a správne
odôvodnený potvrdil.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že v odvolacom konaní žalovaný nebol s odvolaním úspešný, preto priznal žalobcom 1/ a

2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

45. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).