Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Blanka Podmajerská

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/411/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205143
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218205143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti:
L. F., nar. XX.XX.XXXX a V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti rodičov: matka D.. A.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/K, B., zastúpená : WISE3, s.r.o., IČO: 36 868 604, Kalinčiakova 33A,
Bratislava a otec: D.. V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. I. XX, Q., korešpondenčná adresa V. XX,
E., zastúpený : AK ZAHRADNIK & Spol.s.r.o., IČO: 36 854 930, so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava,
o zmenu rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom a o určenie

výživného, na odvolanie otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 26.06.2019,
č.k. 49P/139/2018-235, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch I., II., IV. a VI. potvrdzuje.

Vo výrokoch III., V. a VII. sa rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodol, že :

- striedavá osobná starostlivosť, do ktorej boli maloleté deti L. F., nar. X.X.XXXX a V. F., nar. XX.X.XXXX,
zverené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.03.2017, č.k. 37P/256/2016-240, sa
bude realizovať tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou
letných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin v každom párnom
kalendárnom týždni od pondelka od 08:00 hod. do stredy nasledujúceho nepárneho kalendárneho
týždňa do 08:00 hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou
letných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin v každom nepárnom

kalendárnom týždni od stredy od 08:00. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do
08:00 hod. ( výrok I.),

- mení sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.03.2017, č.k. 37P/256/2016-240, v časti
výroku o rozsahu striedavej osobnej starostlivosti s výnimkou letných prázdnin, Veľkonočných sviatkov,
Vianočných sviatkov a jarných prázdnin (výrok II.),

-v ostatných častiach zostáva rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.03.2017, č.k.
37P/256/2016 - 240, nezmenený (výrok III.),

-návrh matkynazmenuzverenia maloletých detídovýlučnejstarostlivostimatkysa zamieta(výrokIV.),- návrh matky na určenie vyživovacej povinnosti otca sa zamieta (výrok V.),

-návrh otca na zmenu rozsahu striedavej osobnej starostlivosti sa zamieta (výrok VI.),

-žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 24 ods.2,4, § 26, § 62 ods.1,2,4,5,6, § 63 ods.1,2, § 65 ods.1,

§ 75 ods.1, § 78 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) konštatujúc, že v zmysle § 26 Zákona o
rodine, v spojení s § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej „ C.m.p.“)
dohody i súdne rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre doterajšiu úpravu, pričom
zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre

zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností je teda zmena
pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výkon rodičovských
práva povinností za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa,

alebo objektívne - vývojom objektívnych okolností. Ide teda o výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
súdnych rozhodnutí, teda možnosť prelomenia prekážky res iudicata v prípade splnenia podmienky
zmeny pomerov účastníkov relevantnej intenzity a tomu zodpovedajúcu potrebu porovnania tvrdených
a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi zistenými pri ostatnom rozhodnutí.

3. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie dospel k názoru že nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu striedavej starostlivosti na výlučnú starostlivosť. Za kvalifikovanú zmenu
nemožno považovať nespokojnosť jedného z rodičov s pôvodným rozhodnutím, v tomto prípade
dokonca s vlastným rozhodnutím, keďže v pôvodnom konaní rodičia uzavreli rodičovskú dohodu.
Uzavretie rodičovskej dohody v rozvodovom konaní nebolo jednoduchou záležitosťou, z rozvodového

spisuvyplýva,ženešlo onáhly,nepremyslenýkrokrodičov.Súdnerozhodnutiepredpokladáistústabilitu
a trvácnosť, nemožno súdnym rozhodnutím reagovať na každú zmenu, ktorá sa udeje či už u deti alebo
u ich rodičov. To, že medzi rodičmi panuje napätie a ich vzájomný vzťah nie je ideálny , bolo zrejme aj
z ich prejavov na pojednávaní. Schopnosť komunikovať však nie nezávislá veličina, je to zručnosť a na
získanítejtozručnostijemožnépracovaťazlepšovaťju,samozrejmezapredpokladu,žezainteresované

strany majú o to záujem. Súd prvej inštancie naďalej považoval formu striedavej starostlivosti za
najlepší model pre maloleté deti a považoval za nesprávne, aby boli maloleté deti vystavované
dôsledkom neschopnosti svojich rodičov zvládnuť porozvodové emócie. Argumenty , ktoré matka
neustále uvádzala " nevieme sa dohodnúť, komunikácia s otcom je problematická" nepovažoval súd
za relevantné, navyše nezhody takej intenzity, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia preukázané

neboli. Súd poukázal na to, že i v prípade výlučnej starostlivosti by boli rodičia "nútení" sa dohodnúť,
nakoľko výlučná starostlivosť nemení nič na práve druhého rodiča maloleté dieťa zastupovať. Jediné,
čo súd prvej inštancie zmenil v rozhodnutí bol rozsah striedavej starostlivosti tak, že "scelil" obdobia
striedavej starostlivosti u každého z rodičov na pomer, ktorý vo svojom návrhu požadovala matka. Tento
rozsah kopíruje matkin návrh a z hľadiska vnímania maloletých detí je bezpredmetné, či ide o striedavú

starostlivosť alebo výlučnú starostlivosť. Zjednodušené, ak matka nevidela problém v pomere 9:5 ( sama
tentopomer navrhla),takvzásadebymalabyťschopnáprijaťtentopomerajvrežimestriedavejosobnej
starostlivosti. Čo sa týka otca, pre neho rozhodnutie znamená viac menej kozmetickú úpravu, striedavá
osobná starostlivosť ostala zachovaná, ostal zachovaný aj počet dní, menilo sa len ich usporiadanie.
Návrh otca na zmenu striedavej starostlivosti na pomer 7:7 súd zamietol z dôvodu veku detí, hlavne

mladšieho syna, ktorý je viac naviazaný na matku a neprítomnosť matky v rozsahu 7 dní, by bola pre
nehomimoriadnenáročná.Súdprvejinštancie poukázalnato,že otecsipodalnávrhnazmenuzverenia
až po podaní návrhu zo strany matky, čo vyvoláva pochybnosti o tom, že išlo o reakciu otca na potreby
detí, samotný otec pripúšťal na pojednávaní pomer 8:6, sotva teda obstojí argument, že 9 dní bez detí
je pre otca neprijateľný stav, naviac rodičom nič nebráni v tom, aby aj počas tých 9 dní, kedy majú byť

deti s matkou, prebehlo stretnutie otca s deťmi.

4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie vo vzťahu k návrhu matky na určenie vyživovacej
povinnosti otca uviedol, že nevidel dôvod na zmenu vyživovacej povinnosti. Konštatoval, že oteczabezpečuje bežné výdavky detí počas ich pobytu u seba, podieľa sa na poplatkoch za škôlku, za školu
v prírode, za športovú akadémiu, podieľa sa na výdavkoch na zdravotnú starostlivosť a dôvodom na
zmenu rozhodnutia nemôže byť matkina nespokojnosť s tým, ako otec trávi s deťmi svoj voľný čas.

Každý z rodičov má právo tráviť čas s dieťaťom podľa svojich predstáv, v zásade nemožno prijať ako
hlavne kritérium vhodnosti aktivity jej finančnú náročnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na tú
skutočnosť, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh matky
na určenie vyživovacej povinnosti zamietol.

5. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkmi - výsluch psychologičky, prešetrovania pomerov
v domácnostiach, znalecké dokazovanie a zisťovanie príjmov otcovej partnerky súd prvej inštancie
nevykonal pre ich nadbytočnosť, nehospodárnosť, keď ich vykonanie by nebolo v súlade so záujmami
maloletých detí. Ide o deti útleho veku, hlavne mladšieho V. , teda prípady, v ktorých žiaľ znalecké
posudky nie vždy prinášajú uspokojivé odpovede. Súd prvej inštancie nevidel dôvod na to, aby
psychicky zaťažil maloleté deti a zároveň zasiahol do finančného rozpočtu ich rodičov, naviac znalecké

dokazovanie žiadal otec len v prípade zmeny zverenia do výlučnej starostlivosti matky. Čo sa týka príjmu
otcovej partnerky poukázal na to, že nejde o manželku otca a jej príjem nie je súčasťou príjmu otca, z
ktorého súd vychádza pri určení vyživovacej povinnosti.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p..

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka namietajúc, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 365 ods. 1 písm. e/
C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f/ C.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/

C.s.p.) a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 C.m.p.). S
rozhodnutím súdu o zamietnutí jej návrhu na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti
nesúhlasila a konštatovala, že takéto rozhodnutie je v najlepšom záujme maloletých detí, keďže s otcom
nie je možné efektívne komunikovať ani ohľadom základných vecí týkajúcich sa detí, je ťažkopádny vo
veciach týkajúcich sa detí, je vzťahovačný, ak matka navrhne nejaké riešenie prvá. Zverením detí do

jej osobnej starostlivosti by sa predišlo zbytočnému vytváraniu tlaku zo strany otca a matka by mohla
bez súhlasu otca efektívne rozhodovať aspoň v bežných veciach, napr. pri nákupoch oblečenia, obuvi,
výberuazabezpečeniasprievodudetínakrúžkyapod.Súdprvejinštanciemalprirozhodovaníprihliadať
na skutočnosť, že s otcom sa vo väčšine prípadov nedá dohodnúť, tento nekoná v prospech detí a po
rozhodnutí súdu nesúhlasil s tým, aby sa striedanie detí riadilo ešte neprávoplatným rozhodnutím. S

rozsahomzvereniadetídostarostlivostirodičovmatkasúhlasila,nakoľkostriedaniedetípodvochatroch
dňoch u rodičov je pre deti neefektívne a stresujúce. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca, tento v r.
2017 pri rozvode nerozporoval výdavky na deti vo výške cca 766 eur, od tohto obdobia došlo k navýšeniu
výdavkov detí a náklady na zdravotnú starostlivosť detí, matka s deťmi v zime absolvuje lyžovanie
a financuje s tým spojené výdavky, snažila sa dodržiavať otcom určený spôsob vyplňovania tabuľky

výdavkov, pri ktorých otec následne preplácal iba výdavky , ktoré považoval za nevyhnutné, žiadne z
jej nákladov prakticky neuhradil s odôvodnením, že aj on má svoje náklady. Otec sa finančne nepodieľa
podľa svojich možností a schopností na potrebách maloletých a neplní si vyživovaciu povinnosť v
rozsahu ako matka, ktorá zabezpečuje starostlivosť o deti v 2/3nách mesiaca. Príjem partnerky otca s
ktorou žije v spoločnej domácnosti so spoločným dieťaťom je dôležitým faktorom na určenie vyživovacej

povinnosti otca. Matka mala za to, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zverenie maloletých detí
do jej osobnej starostlivosti , ako aj určenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom a navrhla,
aby odvolací súd vyhovel jej návrhu.

8. Proti výrokom I., II. a VI. rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365
ods. 1 písm. e/ C.s.p.), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) a nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.1 C.m.p.).
Mal za to, že rozhodnutie súdu, ktorým ponechal doterajší rozsah starostlivosti totožný a zmenil len

usporiadanie nie je správne a nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí. S argumentáciou súdu
prvej inštancie odôvodňujúcou rozhodnutie v tejto časti otec nesúhlasil , mal za to, že vek detí nie je
sám o sebe dôvodom, pre ktorý by sa nemohla realizovať pomerná striedavá starostlivosť, ku ktorej
v roku 2017 nedošlo práve pre útly vek detí, ktoré sú už staršie , režim striedavej starostlivosti je užzabehnutý a ktoré nie sú už na matku naviazané tak, ako v čase vydania pôvodného rozhodnutia. Deti
sú s ním zvyknuté tráviť aj viac času , žiadne negatívne prejavy u nich nezaznamenal a dožadujú sa
širšieho času s ním stráveného. V rozhodnutí súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil, prečo sa z

hľadiska rozsahu priklonil práve k návrhu matky, keď širší rozsah starostlivosti odporúčal dokonca aj
kolízny opatrovník. Nesprávne rozhodnutie súdu v ponechaní rozsahu starostlivosti bez rozšírenia čo
i len jediného dňa tkvie v nesprávnych zisteniach a záveroch a v nevykonaní dôkazov, ktorými by súd
riadne preveril skutočný stav veci, t.j. aký rozsah starostlivosti by bol v záujme detí. Súd nezisťoval
názor detí, nevykonal ich výsluch napriek tomu, že sú vo veku, kedy sa výsluch bežne vykonáva, a

to ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka , nevykonal šetrenie v domácnosti ani jedného z rodičov
a ani výsluch otca neuskutočnil spôsobom a v rozsahu, ktorý by postačoval pre správne rozhodnutie
súdu vo veci rozhodovania o rozšírení starostlivosti o deti. Otec v odvolaní navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutiesúdu prvejinštanciezmenilamaloletédeti zverildostriedavejosobnej starostlivostirodičov
tak, že matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou letných prázdnin,
Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin v každom párnom kalendárnom týždni

od pondelka od 08:00 hod. do pondelka nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa do 08:00
hod. a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti, s výnimkou letných prázdnin,
Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin v každom nepárnom kalendárnom
týždni od pondelka od 08:00. do pondelka nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 08:00 hod..

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení sa k odvolaniam uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia kolízneho
opatrovníka na pojednávaní dňa 26.06.2019, kde navrhol zmeniť striedavú starostlivosť rodičov na
pomer8dníumatkya6dníuotca akonanieourčenievýživnéhonavrholvylúčiťnasamostatnékonanie.

10. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že nesúhlasí so striedaním starostlivosti o

deti po 7 ich dňoch, deti sú viac naviazané na matku a sú zvyknuté tráviť s ňou viac času , takýto pomer
neodporučila ani psychologička Mgr. Iveta Jamáriková a ani kolízny opatrovník. Vo veci vzhľadom na
vek najmä mladšieho syna nebolo a nie je potrebné vykonať dokazovanie výsluchom maloletých detí.
Zverením detí do osobnej starostlivosti matky by sa predišlo vytváraniu zbytočného tlaku zo strany otca
a takéto zverenie je v najlepšom záujme maloletých detí. Výdavky na jedno dieťa boli už v čase rozvodu

vo výške cca 766 eur, čo otec v tom čase nerozporoval, výdavky sa zvýšili, otec prepláca matke iba
výdavky podľa svojho uváženia, čo je hlavne polovica výdavkov za škôlku, v ktorej majú deti zaplatených
len 12 pracovných dní mesačne (otec sa podieľa na úhrade 6 ich pracovných dní mesačne), zvyšné
dni zabezpečuje matka starostlivosť na vlastné náklady, okrem týchto výdavkov sa otec nepodieľa na
žiadnych nákladoch na deti, okrem zapisovania svojich výdavkov viedol fiktívnu evidenciu v tabuľke, z

ktorej vyhadzoval náklady ktoré považoval za nenárokovateľné a prakticky žiadne z jej nákladov nikdy
neuhradil s odôvodnením,, že aj on má svoje náklady. Takýmto spôsobom sa nedá fungovať, aby matka
na vlastné riziko zabezpečovala deťom potrebné veci a čakala, ktoré z nich bude otec akceptovať, alebo
sa s otcom doťahovala na tom, či môže takéto výdavky vynaložiť. Súd prvej inštancie sa v rozsudku
týmito jej argumentmi nezaoberal a nebral ich do úvahy.

11. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že argumentácia matky pre zverenie
maloletých detí je postavená len na subjektívnej nespokojnosti matky s jej komunikáciou s otcom.
Matka účelovo koná tak, aby komunikácia a možnosť dohodnúť sa bola sťažená, jej komunikácia
je často nekonzistentná a nepredvídateľná. Poukazujúc na spôsob komunikácie matky súvisiacej so

zabezpečením preočkovania detí a prehliadky u ortopéda mal za to, že striedavá osobná starostlivosť
lepšie zabezpečuje potreby detí a k zmene pomerov v tomto smere nedošlo. Poukazujúc na vyjadrenie
z 19.06.2019 otec poprel, že výdavky na maloleté deti v roku 2017 nerozporoval. Rovnako ako
matka má náklady na športové aktivity, oblečenie a zdravotné náklady, športové aktivity detí v škôlke
(športová akadémia, futbal) uhrádzajú na polovicu, otec hradil ortopedické vložky do topánok, zakupuje

ortopedickú obuv, hradil polovicu nákladov na lyže, lyžiarky a palice, deti si neodovzdávajú s oblečením,
takže sa obaja rodičia podieľajú na úhrade týchto nákladov v zásade osobitne. K fungovaniu tabuľky
sa vyjadroval, vedenie takejto tabuľky navrhla matka. Matka je ten z rodičov, ktorý má vyššiu životnú
úroveň a životný štýl, ktorý zahrňuje zvýšené výdavky na ňu a na deti. Otec rovnako ako matka trávi
s deťmi voľný čas, venuje sa im, podporuje ich v záujmových činnostiach, učí ich novým veciam a od

matky nevyžaduje, aby sa podieľala na úhrade nákladov na voľnočasové aktivity, ktoré s deťmi realizuje
v čase, kedy sú deti v jeho starostlivosti. So svojou partnerkou uzatvoril manželstvo dňa 13.07.2019 a
táto z dôvodu, že jej príjmom sú len dávky súvisiace s narodení maloletej K., nezvyšuje svojim príjmomživotnú úroveň otca. Matka maloletých detí má partnera a podľa informácie detí by sa mali sťahovať do
nového bytu a bývať v ňom s partnerom matky.

12. Matka v následných písomných vyjadreniach uviedla, že došlo k zmene pomerov odôvodňujúcich
zmenu striedavej osobnej starostlivosti na osobnú starostlivosť matky a to s poukazom na sťaženú
komunikáciu s otcom, ktorá sa žiadnym spôsobom nezlepšila. Poukazujúc na konanie otca súvisiace
ohľadom zistenia nemocnice v prípade operácie dieťaťa, nosenia ortopedických vložiek dieťaťa, zápisu
maloletéhoL.doškolskéhozariadeniauviedla,žeotecspravidlanedoriešivecitýkajúcesadetídokonca.

Matka uviedla nesúhlas s prístupom otca ohľadne škôlky v prírode, kedy otec odrádza deti ju absolvovať,
pričom pred matkou a škôlkou deti prezentujú túžbu škôlku v prírode absolvovať a sú smutné, keď sa
ostatné deti z nej vracajú. Podľa informácie riaditeľky škôlky je maloletý V. zmätený z režimu, v akom
s rodičmi funguje a tento je pre neho nevhodný. Tvrdenie otca o podieľaní sa na výdavkoch detí na
lyže, lyžiarky a palice je nepravdivé. Jej partner s ňou nežije v spoločnej domácnosti a nepodieľa sa
na nákladoch domácnosti a nákladoch na deti. Matka uviedla, že za dobu posledného jeden a pol roka

absolvovala dve cesty - cestu do Panamy za dobrovoľnícku organizáciu v čase letných prázdnin, kedy
deti výlučne trávili dlhší čas s otcom (2 týždne) a služobná cesta v roku 2019 v trvaní 12 dní v čase
prázdnin, čo bolo vopred odkomunikované s otcom a deti boli na neprítomnosť matky vopred psychicky
pripravované týždne vopred. Deti nekalkulujú čas, ktorý strávia s rodičmi, vnímajú časté striedanie , otec
problém častého striedania nerieši a naopak, bojkotuje ho. Pokiaľ otec poukazuje na trávenie voľného

času matky, matka nevidí problém v tom, že vo svojom voľnom čase navštevuje lyžiarske stredisko.
Pokiaľ otec tvrdí, že prispel deťom na lyžiarsku výstroj, tento náklad je ešte z roku 2017, pričom na
ostatných nákladoch súvisiacich s rastom detí (deti už majú od tej doby 3. Lyžiarky) sa otec nepodieľal
a to aj napriek tomu, že tieto výdavky matka rieši úsporne kúpu vecí z bazáru. Manželstvo uzavreté
s novým partnerom bolo uzatvorené len formálne (symbolicky) a nikdy nebolo uznané a ratifikované

príslušnými orgánmi SR. Matka a jej partner naďalej žijú vo svojich domácnostiach a maloleté deti s ním
majú dobrý vzťah. To, že strávi dlhší čas na dovolenke bez prítomnosti detí sa stáva približne jedenkrát
do roka, a to vždy počas prázdnin detí, túto situáciu vždy vopred odkomunikuje s otcom a dohodne sa
s ním. Matka pravidelne cestuje na zahraničné dovolenky aj s deťmi a tento stav neodzrkadľuje bežný
stav starostlivosti o maloleté deti. Možnosť zobrať deti na dovolenky počas prázdnin má aj otec, tento

ich namiesto toho umiestňuje do predškolského zariadenia a čas, o ktorý tak zanietene bojuje v konaní,
s nimi netrávi. Maloletý V. opakovane nechce odchádzať k otcovi, čo prezentoval aj v čase prázdnin,
kedy sa rodičia striedajú v starostlivosti o deti v pomere 7 dní a 7 dní. Matka poukázala na necitlivé
správanie sa otca, ktorý neprišiel na 1. deň školy maloletého L., na to, že maloletý V. v súčasnosti
navštevuje prakticky dve škôlky naraz a na odmietanie financovania potrieb detí otcom.

13. Otec v následných písomných vyjadreniach uviedol, že narodenie jeho najmladšieho dieťaťa nie je
dôvodom, pre ktorý by nemala byť nariadená pomerná striedavá starostlivosť. Všetky svoje deti má rád
rovnako a so všetkými chce tráviť čo najviac času. Matka opakovane odchádza na dlhšie dovolenky,
čo vyplýva z blogu matky. Cestovanie matky po svete okrem jej vysokej životnej úrovne preukazuje aj

fakt, že deti bez matky opakovane vydržia aj viac ako 2 týždne a preto neexistuje žiaden dôvod, prečo
by s nimi nemohol byť 7 dní nepretržite aj on. Psychologička Jamáriková sa s deťmi osobne nestretla
a absolvovala iba dve stretnutia s matkou a otcom. Maloleté deti sú vo veku, kedy mohol byť výsluch
vykonaný a kedy už vedia vyjadriť svoj názor. Komunikácia nemôže byť sama o sebe dôvodom, pre
ktorý by deti nemali byť zverené do striedavej starostlivosti , najmä ak ju jeden z rodičov úmyselne

marí. Matka sa úmyselne snaží komunikáciu komplikovať, pričom v konaní neboli zistené také závažné
nedostatky, ktoré by bránili striedavej starostlivosti. Neurčenie výživného je správnym rozhodnutím
súdu, ktoré vychádzalo z predložených dôkazov, s ktorými sa súd riadne vysporiadal. Otec uviedol, že
začiatkom októbra 2019 deťom kúpil komplexné športové vybavenie na futbal a športovú akadémiu, na
ktorého kúpu od matky prispieť nežiadal. Otec v podaní zo dňa 07.01.2020 oznámil, že matka uzavrela

dňa 23.12.2019 manželstvo so svojim partnerom vo G. X. a bola na dovolenke spojenej so svadobnou
cestou 18 dní, počas ktorých boli maloleté deti v rozsahu 10 dní nepretržite v starostlivosti otca. V
písomnom podaní zo dňa 22.07.2021 vyjadril pochybnosti o tvrdení matky o symbolickom uzatvorení
manželstva a tom, že matka aj po jeho uzavretí bývala s partnerom v oddelených domácnostiach.
Na jednej strane matka tvrdí, že s otcom je ťažká komunikácia, na strane druhej uvádza, že s otcom

si zmenu starostlivosti s ohľadom na dovolenky vedia odkonzultovať. K návrhu matky na určenie
výživného a otcom preukazovanej nedôvodnosti návrhu s ohľadom na vysoké náklady na deti, ktorými
matka vytvára nadštandardnú životnú úroveň, otec poukázal na nezmenenosť tohto stavu, keď matka v
roku2021bolanadovolenkesdeťmivI.ubytovanávsúkromnejvile,čojemožnépovažovaťzanákladnúa exotickú dovolenku. Matka si hradí upratovanie vo svojej domácnosti, kúpila si lezeckú výstroj, chodí
lyžovať do J., absolvuje ďalšie nákladné dovolenky, a to aj v období pandémie, kedy tvrdí, že jej vypadol
príjem. Matke navrhol, aby sa začali striedať v starostlivosti o deti aj viac dní po sebe v pomere 8:6, avšak

matka na tento návrh nereflektovala. Tvrdenia matky o striedaní sa rodičov v starostlivosti v pomere 7:7
neodráža vyjadrenie maloletého V. adresované otcovi a je aj v rozpore s konaním matky, kedy sa s
otcom dohodla, že deti boli v jeho starostlivosti aj viac ako sedem dní nepretržite. Matka sa snaží otca
vykresliť v negatívnom svetle. K financovaniu nákladov otec predložil komunikáciu ohľadom hradenia
nákladov na deti a ich spoločného delenia ktoré preukazuje, že rodičia si hradenie týchto nákladov vedia

odkomunikovať, pričom dochádza k bezproblémovému dorovnaniu.

14. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1,
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k nasledujúcim záverom.

15. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16. Ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380

ods. 2 C.s.p.).

17. So súdom prvej inštancie sa odvolací súd v nadväznosti na posudzovaný predmet konania zhoduje
v tom, že z ust. § 121 C.m.p. vyplýva, že rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a
výžive maloletých možno zmeniť, alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Predpokladom na

zmenu právoplatného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu (§ 121 C.m.p., § 26, § 78 Zákona o rodine),
ktorá je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby,
dožadujúcej sa návrhom takejto zmeny. Za zmenu pomerov v zmysle citovaných ustanovení treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, oproti času, keď súd

rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností Závažnosť zmeny pomerov sa vyžaduje
preto, lebo jedným z významných faktorov prispievajúcim k riadnej výchove dieťaťa je stabilita jeho
pomerov, vrátane stability výchovného prostredia.

18. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III,

č.k. 37P/256/2016-240, zo dňa 14.03.2017, (ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
31.03.2017) bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a zároveň bola schválená rodičovská
dohoda,podľaktorejboliobemaloletédetinačasporozvodezverenédostriedavejosobnejstarostlivosti
oboch rodičov a to tak, že s výnimkou sviatkov a prázdnin bude matka zabezpečovať osobnú
starostlivosťomaloletédetivkaždompárnomkalendárnomtýždniodpondelkaod8:00hod.dostredydo

8:00hod.aodpiatkuod8:00hod.dopiatkunasledujúcehonepárnehokalendárnehotýždňado8:00hod.
a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v každom párnom kalendárnom týždni
od stredy od 8:00 hod. do piatku do 8:00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od piatku od
8:00 hod. do pondelku nasledujúceho párneho kalendárneho týždňa do 8:00 hod.. V priebehu sviatkov
a školských prázdnin bola dohodnutá osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti o maloleté deti .

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bolo priznané obom rodičom, výživné na
maloleté deti nebolo určené. Ďalej bolo dohodnuté, že daňový bonus na maloleté deti si bude uplatňovať
otec a rodinné prídavky na deti bude poberať matka. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava
III. sp.zn. 37P/256/2016. vyplýva, že v čase rozvodu manželstva rodičov obe maloleté deti navštevovali
súkromnú materskú školu, kde poplatok za obe deti predstavoval spolu sumu 700 eur mesačne, matka

v konaní vyčísľovala výdavky na jedno dieťa v sume 725 eur mesačne (vrátane poplatku za škôlku),
matka bola zamestnaná a dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 2 171 eur netto, priemerný
mesačný príjem otca v spoločnosti M. spol. s.r.o., bol vo výške 2 486,87 eur netto, matka a otec boli
podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu v Q. (každý v 1/2, pričom výdavky spojené s užívaním
domu vrátane splátok úverov predstavovali celkovo sumu 1 587 eur mesačne), v tomto dome sa rodičia

striedali pri výkone starostlivosti o spoločné maloleté deti a inak bývali v prenajatých bytoch.

19. Pokiaľ ide o formu osobnej starostlivosti oboch rodičov o maloleté deti, aj odvolací súd dospel
k záveru, že v posudzovanej veci nebola zistená existencia závažnej zmeny pomerov na stranemaloletých detí a oboch rodičov odôvodňujúca zmenu striedavej starostlivosti rodičov dohodnutej
v poslednom súdnom rozhodnutí na výlučnú starostlivosť matky s úpravou styku detí s otcom. So
súdom prvej inštancie sa zhoduje v tom, že za kvalifikovanú zmenu pomerov nie je možné považovať

nespokojnosť rodičov s pôvodným rozhodnutím, v ktorom súd prvej inštancie po preskúmaní podmienok
podľa § 24 Zákona o rodine schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k obom maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, rešpektujúcu právo maloletých detí na
zachovanie ich vzťahu k obom rodičom a prihliadajúcu na záujem maloletých detí. So súdom prvej
inštancie sa zhoduje i v tom, že uzavretie rodičovskej dohody v rozvodovom konaní nebolo jednoduchou

záležitosťou ( matka v tomto konaní spočiatku žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté deti do jej
osobnej starostlivosti práve s poukazom na emočnú nezrelosť otca, neschopnosť otca robiť dôležité
rozhodnutia a vzájomne komunikovať, nespoľahlivosť otca, väčšiu citovú naviazanosť maloletých detí
na matku a neschopnosť otca tráviť sám s deťmi viac ako niekoľko hodín) a je možné vzhľadom
na vek rodičov a ich vzdelanie s najvyššou mierou pravdepodobnosti predpokladať, že k uzavretiu
rodičovskejdohodysdohodnutýmobsahom(ajnapriekvkonaníuvádzanýmnámietkammatkytýkajúcim

sa charakterových vlastností otca a jeho rodičovských zručností) obaja rodičia pristúpili po dôkladnom
zvážení a nejednalo sa o náhly, resp. nepremyslený krok rodičov. Skutočnosť, že medzi rodičmi
panuje napätie a ich vzájomný vzťah a schopnosť vzájomne komunikovať, vrátane otázok týkajúcich sa
financovania potrieb detí, nebol v čase podania návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností a ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu ideálny, (takýmto však nebol ani v čase

posledného súdneho rozhodnutia), sama osebe nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo nutné pristúpiť k
zmene v poslednom súdnom rozhodnutí nastavenej striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Odvolací
súd zdôrazňuje, že obe maloleté deti sú na formu striedavej osobnej starostlivosti rodičov dlhodobo
zvyknuté, vnímajú ju ako súčasť života už od svojho útleho veku, v konaní neboli zistené nedostatky
rodičov pri výkone osobnej striedavej starostlivosti a touto formou je zabezpečené právo maloletých detí

na udržiavanie a rozvíjanie citových väzieb k obom svojim rodičom a právo na výchovu z ich strany. Za
daného stavu súd prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu týkajúcemu sa zmeny v poslednom rozhodnutí
súdu nastavenej formy starostlivosti rodičov o maloleté deti a v záujme predídenia nadbytočnému
psychickému zaťažovaniu maloletých detí, správne nepristúpil k otcom navrhovanému znaleckému
dokazovaniu, ani k výsluchu maloletých detí, (ktoré otec navrhol „v prípade, ak bude súd zvažovať

zmenu zverenia“) a správne ako nadbytočný zamietol aj návrh matky na výsluch PhDr. Jamárikovej,
psychologičky ÚPSVaR Bratislava, ktorá v minulosti s rodičmi pracovala.

20. Za vecne a právne správne považuje odvolací súd aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý

pristúpil pri nezmenenom rozsahu v poslednom súdnom rozhodnutí nastavenej striedavej osobnej
starostlivosti rodičov počas bežného roka k úprave období osobnej starostlivosti každého z rodičov tak,
že v poslednom súdnom rozhodnutí určené obdobia scelil a upravil tak, aby tieto (okrem osobitnej
úpravy týkajúcej sa letných prázdnin, Veľkonočných sviatkov, Vianočných sviatkov a jarných prázdnin)
predstavovali striedanie neprerušenej dĺžky starostlivosti matky 9 dní a dĺžky starostlivosti otca 5

dní. Má za to, že takto určené striedanie sa osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti zodpovedá
veku maloletých, ktorí sú síce starší, ale zároveň sú ešte stále vo veku, kedy sú prirodzene citovo
naviazaní na matku, ktorá je pre nich ešte stále preferenčným rodičom. Určená úprava striedavej
osobnej starostlivosti rodičov je v záujme maloletých detí tým, že počas bežného roka odbúrava časté
striedanie sa krátkych období starostlivosti rodičov o obe maloleté deti a zaťažovanie detí častými

presunmi , vytvára rodičom väčší priestor na možné trávenie spoločných aktivít s deťmi a zároveň
vytvárasituáciu,kedybudúmaloletédetipostupnenavykanénadlhšiuneprítomnosťmatkyaajnadlhšie
časové obdobie, v ktorom bude osobnú starostlivosť o nich zabezpečovať otec. S poukazom na uvedené
sa odvolací súd nestotožnil s námietkami otca požadujúcim úpravu striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté deti na pomer 7:7, resp. 8:6 v prospech matky. Pokiaľ otec v priebehu konania

poukazoval na to, že sa vedeli s matkou dohodnúť na inom (dlhšom) rozsahu osobnej starostlivosti o
deti v prípadoch, kedy sa matka zdržiavala mimo územia Slovenskej republiky, jednalo sa výnimočné
a pravidelne sa neopakujúce situácie, na ktoré boli maloleté deti vopred psychicky pripravované a
ktoré nie je možné vnímať ako situácie preukazujúce, že otcom navrhovaný rozsah striedavej osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté deti počas bežného roka, by maloleté deti bez akéhokoľvek strádania z

ich strany dlhodobo zvládli, a že takýto rozsah striedania sa rodičov je v najlepšom záujme maloletých
detí.21. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. a VI. podľa
§ 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. PokiaľideoodvolaniematkyprotivýrokuV.rozhodnutia,ktorýmsúdprvejinštanciezamietoljejnávrh
naurčenievyživovacejpovinnostiotca,súčasťouktoréhojeajnávrhmatky,žedaňovýbonusnamaloleté
deti si bude uplatňovať matka, odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom na zmenu právoplatného
rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je
treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou

a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa
návrhom zvýšenia (resp. aj zníženia) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona
o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých
je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre
určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým

okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej
povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa
výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu
rozhodnutia.

23. Poukazujúcnaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostívostatnomrozhodnutísúdu(rozsudku
Okresného súdu Bratislava III, č.k. 37P/256/2016-240, zo dňa 14.03.2017), v ktorom bola schválená
rodičovská dohoda (o.i.) o tom, že výživné na maloleté deti sa neurčuje a daňový bonus na maloleté
deti si bude uplatňovať otec, bolo pre rozhodovanie súdu prvej inštancie podstatným posúdenie, či
na strane rodičov, resp. maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov v porovnaní s ostatným

rozhodnutím súdu, v dôsledku ktorej by bolo nutné pristúpiť k matkou navrhovanej úprave. Súd prvej
inštancieprijatúúvahuozamietnutínávrhumatkyvtejtočasti odôvodniltým,že nevideldôvodnazmenu
vyživovacej povinnosti, keďže otec zabezpečuje bežné výdavky detí počas ich pobytu u seba, podieľa
sa na poplatkoch za škôlku, za školu v prírode, za športovú akadémiu, na výdavkoch na zdravotnú
starostlivosť,pribudlamuvyživovaciapovinnosť adôvodomnazmenurozhodnutia nemôžebyťmatkina

nespokojnosť s tým, ako otec trávi s deťmi svoj voľný čas.

24. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že matkou uvedené odvolacie dôvody sú vo
vzťahu k zamietajúcemu výroku V. práve v nadväznosti na stručné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie naplnené. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie totiž nemožno ustáliť (vychádzajúc

z odôvodnenia rozhodnutia), či a s akým výsledkom v súlade s ustanovením § 78 Zákona o rodine
súd prvej inštancie vôbec vyhodnocoval majetkové a zárobkové pomery na strane oboch rodičov a i
rozsah odôvodnených potrieb na strane maloletých, limitovaných výškou životnej úrovne povinného
rodiča, či tieto dôsledne porovnal so stavom existujúcim v čase rozhodnutia súdu, ktorý naposledy
rozhodoval v otázke vyživovacej povinnosti rodičov na maloleté deti (schválil rodičovskú dohodu), plne

opomenul vyporiadať sa s argumentáciou matky produkovanou v návrhu o razantnom znížení jej príjmu
zo spoločností H. K. consulting, s.r.o., a H. K. mentoring s.r.o. na sumu 124 eur mesačne (príjem z
dohody o pracovnej činnosti), o zabezpečovaní starostlivosti o maloleté deti vo väčšom rozsahu ako otec
(pomer 9:5), o nepodieľaní sa otca na finančných výdavkoch detí podľa uzavretej rodičovskej dohody,
opierajúcou sa o výsledky vykonaného dokazovania, v odôvodnení sa nevyporiadal s návrhom matky,

že si bude uplatňovať daňový bonus na deti, (ktorý tvorí súčasť návrhu na určenie vyživovacej povinnosti
otca). Na základe uvedeného súd prvej inštancie odoprel účastníkom konania možnosť skutkovo
a právne argumentovať proti záverom prijatým vo výroku V. napadnutého rozhodnutia a odvolacie
námietky matky, vo vzťahu k prijatým skutkovým záverom a ich právnemu posúdeniu vzťahujúcim sa k
výroku V., nie je možné ani riadne vyhodnotiť.

25. V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
vzťahujúce sa k výroku V. za nepreskúmateľné, nespĺňajúce zákonné náležitosti predpísané v § 220
ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú všetky dôvody, na ktorých konajúci súd svoje rozhodnutie v
tejto časti založil, majúce pritom podstatný význam pre jeho skutkové a právne posúdenie, podľa §

389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p. výrok V. a závislé výroky III. a VII. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní
veci posúdiť a ustáliť otázky naznačené odvolacím súdom v predchádzajúcej časti rozhodnutia, po
doplnení dokazovania potrebného na zistenie skutočného stavu veci opätovne o návrhu matky naurčenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ktorého súčasťou je aj návrh matky, že si bude
uplatňovať daňový bonus na deti, rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220
ods.2C.s.p.,t.zn.vňomuviesťstručnýajasnývýkladotom,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézistenia

a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní návrhu, riadne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty účastníkov konania týkajúce sa zákonných podmienok posudzovaných vo
vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca, t.j. existencie podstatnej zmeny pomerov pri porovnaní
s pomermi existujúcimi v čase posledného rozhodnutia súdu, majetkových a finančných pomerov na
strane oboch rodičov, ustáleného rozsahu odôvodnených potrieb maloletých a ich výšky, finančného

podieľania sa otca na potrebách maloletých detí, opierajúce sa o vykonané dokazovanie pri zohľadnení
ich prípadných ďalších podstatných zmien, v rozhodnutí sa vyporiada s návrhom matky, že si bude
uplatňovať daňový bonus na maloleté deti, v rozhodnutí uvedie, ktoré skutočnosti považoval vo vzťahu
k zostávajúcemu predmetu konania za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal, ako ich právne a skutkovo vyhodnotil a dôvod prípadného nevykonania účastníkmi
navrhnutého dokazovania. V novom rozhodnutí o zostávajúcom predmete konania súd prvej inštancie

rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.