Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. máj 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220201813
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4220201813.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom JUDr. Máriom Pivarčim, v spore žalobcov: S. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, A., a B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, A., žalobcovia v konaní zastúpení:
JUDr. Zuzana Smatanová, advokátka so sídlom Nádvorie Európy Estónsky dom č. 36, Komárno, proti
žalovanému: U.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, D., o určenie, že nehnuteľnosti nie sú
zaťažené záložným právom a záložné právo tu nie je, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti vedené na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D., byt č. XX, na X.
poschodí obytného domu so súpisným č. XXX na B. Q. K. D., vchod č. XX, obytný dom postavený na
parcele reg. „C“ D. č. XXXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
o veľkosti 6850/444825, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6850/444825 na pozemku parcela reg. „C“ D.
č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
žalobcov n i e s ú zaťažené záložným právom K. - XXXX/XXXX v prospech žalovaného a záložné
právo tu n i e j e .

II. Žalobcovia m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.05.2020 bola súdu doručená žaloba žalobcov, ktorou sa voči žalovanému domáhali určenia,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a že záložné právo tu nie je. Svoju žalobu odôvodnili
tým, že žalobcovia vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti vedené na liste
vlastníctva č. XXXX, k. ú. D.:

- byt č. XX, na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na B. Q. K. D., vchod č. XX, obytný dom
postavený na parcele reg. ,,C" D. č. XXXX,
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6850/444825,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6850/444825 na pozemku parcela reg. ,,C" D. č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v celosti. (ďalej v texte len ako Nehnuteľnosti alebo Predmetné
nehnuteľnosti).
Uviedli, že sa od roku 1997 domáhali na príslušných súdoch ochrany svojho vlastníckeho práva a to:

- v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.09.1997 medzi žalobcami a
kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P., žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu rozsudkom Okresného súdu
Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88 zo dňa 06.05.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo dňa 04.04.2001, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001,
- v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.10.1997 medzi Y.E. P. a manželkou
Y. P. ako predávajúcimi a U.. O. D. a manželkou O. D. ako kupujúcimi, žalobe bolo vyhovené v celom

rozsahu rozsudkom Krajského súde v Nitre sp. zn. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.7.2009, ktorými bol
zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C 408/2001-148 zo dňa 12.9.2005, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.2.2007 (bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR, sp. zn. 5Cdo45/2007, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR SP. zn. 5Cdo 45/2007 - 207 zo dňa 20.3.2008
zamietnuté, právoplatnosť dňa 6.5.2008),
- v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti voči žalovanému Prvá realitná a splátková

kancelária, a. s. (ďalej v texte ako P.R.S.K., a. s.), žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené rozsudkom
Okresného súdu Komárno, sp. zn. 9C/159/2007-145 zo dňa 15.02.2010 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 14.6.2010 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010 248
zo dňa 30.6.2011, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011.
Týmito súdnymi rozhodnutiami bolo určené, že kúpne zmluvy k Nehnuteľnostiam sú neplatné a

následne rozsudkom právoplatným v roku 2011 určené, že Nehnuteľnosti patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobcov. Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor zapísal do katastra
nehnuteľností žalobcov zápisom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. Y.-XXXX/XXXX. Žalobcovia
sú tak od roku 1997 vedení ako vlastníci Nehnuteľností na liste vlastníctva. Dňa 04.01.2007 Správa
katastra Komárno, zapísala do katastra nehnuteľností záložné právo K.-XXXX/XXXX, ktoré viazne na
Nehnuteľnostiach. Záložné právo bolo zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 14.11.2006 uzatvorenou

medzi záložným veriteľom M. U. s. r. o, v zast. žalovaným a záložcom P.R.S.K, a s. v zast. A.. O.
D.. Dňa 06.04.2016 Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor zapísal pod XXXX/XXXX do katastra
nehnuteľnosti zmenu v osobe záložného veriteľa - postupníka - žalovaného, a to na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 uzatvorenej medzi postupcom M. U. s. r. o., a postupníkom -
žalovaným. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia vlastnícke právo nikdy nestratili, pretože obe kúpne

zmluvy (zo dňa 26.9.1997 a zo dňa 17.10.1997) sú absolútne neplatné a nevyvolali zamýšľané právne
účinky, považovali záložné právo V-XXXX/XXXX viaznuce na Nehnuteľnostiach za neexistujúce. Mali za
to,žeNehnuteľnostiniesúzaťaženétýmtoprávom.Uviedli,žejepotrebnévyhodnotiťZáložnúzmluvuV-
XXXX/XXXX uzatvorenú dňa 14.11.2006 ako absolútne neplatnú zmluvu z dôvodu, že žalobcovia nikdy
nestratili k Nehnuteľnostiam vlastnícke právo a tak záložné právo zriadené na Nehnuteľnostiach bez ich

súhlasu vzniknúť nemohlo. Uviedli, že ,,záložca" P.R.S.K, a.s. vzhľadom na rozsudok Okresného súdu
Komárno,sp.zn.9C/159/2007-145zodňa15.2.2010vspojenísopravnýmuznesenímzodňa14.6.2010
a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010-248 zo dňa 30.6.2011, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011 bol síce v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy (dňa 14.11.2006)
vedený ako vlastník nehnuteľností avšak v dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv zo dňa

26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997, je nevyhnutné považovať všetky následné právne úkony, ako aj kúpnu
zmluvuzodňa20.09.2006uzatvorenúmedziMgr.O.D.akopredávajúcouaP.R.S.K,a.s.akokupujúcim,
za absolútne neplatné právne úkony od samého začiatku (,,ex tunc") v zmysle §39 Občianskeho
zákonníka, ktoré nemajú za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinnosti. Žalovaný, ako aj jeho
manželka A.. O. D., museli mať v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 (ako štatutári

zmluvných strán) vedomosť o tom, že Kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997 uzatvorená medzi žalobcami a
kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P., bola rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88
zo dňa 06.05.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo dňa
04.04.2001, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001, určená za neplatný právny úkon. V
tom čase totiž prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Komárno sp. zn. 9C/408/2001. Žalobcovia

prostredníctvom právneho zástupcu vyzvali listom zo dňa 10.01.2020 žalovaného na podanie návrhu na
výmaz záložného práva V-XXXX/XXXX. Žalovaný na výzvu reagoval listom zo dňa 30.01.2020, ktorého
obsahom je odmietavé stanovisko na výzvu. Na určení, že E. nie sú zaťažené záložným právom V-V./
XXXX a záložné právo tu nie je majú žalobcovia naliehavý právny záujem, nakoľko na LV č. XXXX, k.
ú. D., k bytu č. XX je vedená v časti C ťarcha: Záložné právo V-XXXX/XX v prospech žalovaného na

zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na byt č.XX/X,vch.č.XX/ vlastneným žalobcami a spoločné
časti a spoločné zariadenie domu a spoluvlastnícky podiel k poz.6850/444825 pol.XX/XX, XXXX/XX.

2. Žalobcovia k žalobe pripojili Čiastočný výpis z LV č. XXXX zo dňa 03.05.2020, Záložnú zmluvu zo
dňa 14.11.2006, Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 29.02.2016, Zmluvu

o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016, Výzvu žalobcov na podanie návrhu na výmaz záložného
práva V-XXXX/XX zo dňa 10.01.2020, vyjadrenie žalovaného zo dňa 30.01.2020.

3. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju
zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. Poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 30.01.2020. Poprel,

že by na strane žalobcov existoval naliehavý právny záujem, nakoľko sa tu nejedná o spôsobilosť na
podklad pre zmenu vlastníckeho práva, pretože takáto žaloba sa netýka ustálenia, resp. potvrdenia
vlastníckeho práva žalobcov, tak ako to uvádza rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6Cdo/179/2010, resp.
rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 31Cdo/154/2006 zo dňa 15.10.2008, nakoľko existuje stav objektívnejneistotymedziúčastníkmikonaniaohrozujúcimprávnepostaveniežalobcov,ktoréniejemožnéodstrániť
inými prostriedkami a toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, keďže žalobcovia mohli a môžu uplatniť
v prípade, ak sa domnievajú, že ich práva sú ohrozené záložným právom v prospech žalovaného,

odporovateľnosť právneho úkonu - zápis záložného práva k bytu č. XX, zapísaného na LV č, XXXX,
k. ú. D.. Uviedol, že záložné právo vzniklo zápisom do LV č. XXXX na základe reálnej pohľadávky,
ktorá do dnešného dňa nezanikla. Uviedol, že záložné právo v prospech žalovaného neustále trvá a
mohlo by zaniknúť len v zmysle § 151md Občianskeho zákonníka. Vo vyjadrení zo dňa 30.01.2020
žalovaný uviedol, že je evidentné, že zo strany navrhovateľov (pozn. súdu žalobcov) ide o podvod voči

žalovanému a jeho bývalej manželke - A.. O. D.. Vyjadril svoj názor k priebehu konania na Okresnom
súde Komárno. Uviedol aj, že k právoplatnému rozsudku o určovacej žalobe došlo až niekoľko rokov po
právoplatnom zapísaní záložného práva k spornému bytu v prospech spol. M. U., s.r.o., so sídlom O.
XX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX. Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že k právoplatnému
zapísaniu záložného práva k predmetnému bytu došlo ešte začiatkom roka 2007, t. j. dávno predtým,
ako súd prisúdil vlastnícke právo navrhovateľom. Toto záložné právo vzniklo k Nehnuteľnosti na základe

finančných záväzkov spoločnosti P.R.S.K. a.s. voči spoločnosti M. U., s.r.o. Tento finančný záväzok
zo strany spoločnosti P.R.S.K. voči spol. M. U., s.r.o. bol splnený len sčasti a do dnešného dňa
nezanikol. Práve aj pre nemožnosť vymoženia tejto pohľadávky pre druhotnú platobnú neschopnosť
spol.P.R.S.K,a.s.,akoajskutočnosť,žemedzitýmurčovacoužalobousúdyrozhodliovlastníckompráve
k Nehnuteľnosti, v prospech navrhovateľov, ako aj žalovaného rozvod s A.. O. D. a kvôli majetkovému

rozdeleniu, sa rozhodol o postúpenie tejto pohľadávky na žalovaného. Na základe vyššie uvedených
skutočnosti preto žalovaný tvrdil, že jeho pohľadávka voči spol. P.R.S.K. a. s. trvá a činí k 30.01.2020
sumu
8.916,35 eura, pričom výmaz záložného práva podmieňoval úhradou tejto sumy. Ďalej uviedol, že
záložné právo môže zaniknúť len v taxatívne vymedzených prípadoch, ako ich uvádza zákon č. 40/1964

Zb. a takáto skutočnosť doposiaľ nenastala. Odvolávanie sa navrhovateľov na predchádzajúce rozsudky
súdov je právne irelevantné, nakoľko záložné právo sa zriaďuje na nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola
vo vlastníctve P.R.S.K., a.s. a slúži na zabezpečenie záväzku veriteľa, bez ohľadu na to, či sa vlastnícke
právo k nehnuteľnosti zmenilo alebo nie. Uviedol ďalej, že v prípade, ak sa žalobcovia domáhali, že
záložnéprávobolozapísanénaLVneoprávnene,mohlivyužiťsvojeprávoavtrojročnejlehoteodporovať

tento právny úkon.

4. Žalovaný k vyjadreniu pripojil uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/119/2007-105 zo dňa
24.07.2007, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 20.04.2020.
5. V replike žalobcovia uviedli, že žalovaným uvádzaná genéza ,,celého prípadu" je irelevantná, nakoľko

bolo v súdnych konaniach právoplatne príslušnými súdmi rozhodnuté o tom, že právne úkony, ktoré
predchádzali uzatvoreniu touto žalobou napadnutej Záložnej zmluvy V-XXXX/XX sú neplatné a zároveň
bolo OS Komárno určené, že vlastníkmi Nehnuteľnosti sú žalobcovia. Tvrdenie žalovaného o tom, že
žalobcovia sa mohli a môžu domáhať svojho nároku cez žalobu - odporovateľnosť právneho úkonu, je
podľa žalobcov nesprávne. Postavenie žalobcov ako vlastníkov bytu, ktorý je zaťažený podľa názoru

žalobcov záložným právom, ktoré nevzniklo z dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy, nezakladá aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcov na konanie, na ktoré vo svojom vyjadrení odkazuje žalovaný. Žalobcovia
nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému záložnému veriteľovi M. U. s.r.o. postavenie
veriteľa,čímniejesplnenázákonnápodmienkapodľaustanovenia§42aanasl.Občianskehozákonníka
na podanie odporovacej žaloby.

6. V duplike žalovaný zotrval na vyjadrení zo dňa 19.06.2020. Uviedol ďalej, že tvrdenie žalobcov,
že: ,,žalobcovia nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému záložnému veriteľovi M. U.,
s.r.o. postavenie veriteľa, čím nie je splnená zákonná podmienka podľa ustanovenia §42a a nasl. Obč.
zákonníka na podanie odporovacej žaloby" je zmätočné a o. i. postráda logiku, nakoľko v danom prípade

žalobcovia mohli postupovať podľa § 42 b, ods. 2, resp. ods. 3 Obč. zákonníka. Poukázal na § 151a,
§151h ods. a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že záložné právo neustále trvá bez ohľadu na
zmenu vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti, nakoľko v čase vzniku pohľadávky a zriadenia záložného
práva k tejto Nehnuteľnosti bola vlastníkom spoločnosť P.R.S.K. a.s., ktorá ju nadobudla v dobrej viere.
Podmienky pre zánik záložného práva v zmysle § 151 md OZ do dnešného dňa nenastali, rovnako by

nebolo možné uplatniť ani premlčanie záložného práva v zmysle § 100, ods.2 Obč. zákonníka: ,,Záložné
práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka". Žiadal preto, aby súd žalobu žalobcov
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal za ospravedlnenej neúčasti žalovaného.
Zástupkyňa žalobcov uviedla, že zotrváva na podanej žalobe. Uviedla, že žaloba je skutkovo a právne
odôvodnená. Žalovaný vo svojich tvrdeniach nepoprel tvrdenia žalobcov o neplatnosti záložnej zmluvy,

založenej určením neplatnosti právnych úkonov, ktoré predchádzali uzatvorením záložnej zmluvy a to
práve platnými rozhodnutiami OS Komárno, KS v Nitre ako aj NS SR. Naliehavý právny záujem je daný
najmä tým, že určením toho, že Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov nie je zaťažená záložným právom
zriadeným v prospech žalovaného, bude jednoznačne a definitívne vyriešený spor medzi stranami sporu
a nebude ďalej priestor na vznik ďalších súdnych sporov. Uviedla, že žaloba na určenie, že záložné

právo nie je a Nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom je najúčinnejší právny prostriedok
zodpovedajúci povahe sporu medzi stranami sporu. Určovací rozsudok bude pre žalobcov podstatným
spôsobom užitočný a žalobcovia nebudú po viac ako 14 rokoch obmedzení na výkone vlastníckeho
práva. Obrana žalovaného k tomu, že žalobcovia mali uplatniť žalobu podľa § 42a a nasl. Občianskeho
zákonníka neobstojí, nakoľko žalobcovia neevidujú existujúcu pohľadávku voči žalovanému a takáto
pohľadávka prakticky ani neexistuje. A na to, aby bolo možné aplikovať toto ustanovenie je nevyhnutné,

aby bol odporovaný právny úkon platný, čo si strana žalobcov myslí, že v tomto prípade splnené nie je.
V ostatnej časti poukázala na písomné vyjadrenia uvedené v žalobe a navrhla aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

8. Súd sa na nariadenom pojednávaní oboznámil s obsahom listinných dôkazov založených v spise, ako

aj pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 10C/317/1997, 9C/408/2001, 9C/159/2007, a na základe
takto vykonaného dokazovania zistil nasledovné skutkový a právny stav veci:

9. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX pre okres D., obec D., k. ú. D., vyplynulo, že žalobcovia vlastnia
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti:

- byt č. XX, na X. poschodí obytného domu so súp. č. XXX na B. vchod č. XX, obytný dom postavený
na parcele reg. ,,C" KN č. XXXX,
-podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6850/444825,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6850/444825 na pozemku parcela reg. ,,C" KN č. XXXX, zastavaná
plocha a nádvorie vo výmere 649 m2, v celosti.

Na uvedenom LV č. XXXX je v časti C: Ťarchy zapísané pod č. XX záložné právo K v prospech
žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom na byt č.XX/X, vchod č.XX/ a spoločné
časti a spoločné zariadenia domu a spoluvlastnícky podiel k poz.6850/444825, pol.XX/XX, XXXX/XX vo
vlastníctve žalobcov.

10. Z pripojenej Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 súdu zistil, že na základe tejto zmluvy záložný
veriteľ - spoločnosť M. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, zastúpená konateľom U.. O. D., a záložný
dlžník - P. R. S. K., a. s., IČO: XX XXX XXX, zastúpená A.. O. D. ako Z., zriadili záložné právo k
Predmetným nehnuteľnostiam, pričom trvanie záložného práva podmienil záložný veriteľ splatením celej
výšky spotrebiteľského úveru 600.000,- Sk, vrátane navýšenia - RPMN 10%; t.j. spolu 660 000,- Sk,

slovom: šesťstošesťdesiattisíc SK, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006.
Záložca (dĺžník) sa zaviazal dodržať podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006 a v
prípade jej neplnenia zobral na vedomie, že záložný veriteľ sa môže domáhať plnenia formou uplatnenia
záložného práva a predaja nehnuteľnosti na dražbe.

11. Z pripojenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016 bolo zistené, že spoločnosť M.
U., s.r.o., U.: XX XXX XXX, zastúpená konateľom U.. O. D., ako postupca postúpil na žalovaného ako
postupníka, pohľadávku voči dlžníkovi P.R.S.K. a.s., K. IČO: XX XXX XXX, vo výške istiny 8.916,35 eura,
titulom nevrátenia pôžičky zo dňa 14.11.2006. Splatnosť pohľadávky identifikovanej v predchádzajúcej
vete nastala dňa 22.08.2015. Postupník postúpenú pohľadávku prijal, pričom sa zaviazal za postúpenie

zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 8.916,35 eura, pričom odplata za postúpenie pohľadávky bola
splatná do 31.12.2020.

12. Z pripojeného Návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností zo dňa 29.02.2016 súd
zistil, že spoločnosť M. U., s.r.o., U.: XX XXX XXX, zastúpená konateľom U.. O. D., ako postupca a

žalovaný ako postupník, navrhli zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Návrh odôvodnili
tým, že na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 14.11.2006 medzi dlžníkom : P.R.S.K.
a.s., IČO: XXXXXXXX a veriteľom: M. U., s.r.o., IČO: XXXXXXXX bolo zriadené záložné právo na
zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom v prospech veriteľa pod č. V XXXX/XX na Predmetnénehnuteľnosti. Zriadenie záložného práva sa týka aj podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku vo výške 6850/444825-in.
Dňa 29.02.2016 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom M. U., s.r.o., ako

navrhovateľom I. a postupníkom - U.. O. D. ako navrhovateľom II. prešli všetky práva s ňou spojené
v zmysle § 524, ods. 2 Občianskeho zákonníka na postupníka. V zmysle vyššie uvedeného, v súlade
s § 34 zákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z.z. preto žiadali o vykonanie zápisu záložného práva
k Predmetným nehnuteľnostiam v prospech postupníka: U.. O. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.
XXXXXX/XXXX, trvale bytom O. XX/XX, XXX XX D..

13.Žalobcoviavýzvouzodňa10.01.2020vyzvaližalobcunavýmazzáložnéhoprávaV-XXXX/XX.Výzva
bola žalovanému doručená dňa 13.01.2020. K výzve sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 30.01.2020.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C/317/1997 bolo zistené, že v predmetnom
konaní sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.09.1997 medzi

žalobcami a kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P.. Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 06.05.1998
rozhodol, že kúpna zmluva zo 26.09.1997 je neplatný právny úkon. Žalobe o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy vyhovel s odkazom na § 49a OZ, keď konštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ (kupujúci) uviedli do omylu
žalovaného 3/, ktorý za žalobcov ako predávajúcich uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu. Žalovaní 1/ a
2/ (kupujúci) totiž vedeli o zámere žalobcov neuzavrieť s nimi právny úkon o prevode Predmetných

nehnuteľností, no na túto skutočnosť žalovaného 3/ pri uzavieraní kúpnej zmluvy neupozornili. Žalovaný
3/ pritom zmluvu uzavrel na základe poverenia zo strany žalobcov formou mandátnej zmluvy. Súd
skonštatoval, že uzavretie samotnej mandátnej zmluvy medzi účastníkmi nemohlo byť v súlade s
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V dôsledku toho nemohlo byť platné ani uzavretie samotnej
kúpnej zmluvy bez toho, aby túto zmluvu výslovne podpísali samotní žalobcovia. Súd ďalej skonštatoval,

že z mandátnej zmluvy vyplynulo, že žalobcovia nesplnomocnili žalovaného 3/ priamo na uzavretie
kúpnej zmluvy v ich mene, ale že ho poverili len na vykonanie činnosti nevyhnutných na (budúce)
uzavretie kúpnej zmluvy a to za cenu podľa samostatnej dohody a len v prítomnosti predávajúcich.
Túto okolnosť vyplývajúcu zo zmluvy mal mať na zreteli aj Okresný úrad v Komárne, keď rozhodoval o
povolení vkladu vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon) a §

39 ods. 1 písm. i) vyhl. č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Výsledky vykonaného
dokazovania nemohli viesť k inému záveru, než k tomu, že žalovaný 3/ nemal žiadne oprávnenie
podpísať kúpnu zmluvu za žalovaných, v dôsledku čoho je kúpna zmluva zo dňa 26.09.1997 ním za
žalobcov podpísaná absolútne neplatná. Krajskú súd v Nitre rozsudkom č. k. 7Co/125/2000-167 zo
dňa 04.04.2001 rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 06.05.1998 potvrdil a rozsudok nadobudol

právoplatnosť dňa 13.12.2001.

15. Z pripojeného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 9C/408/2001 bolo zistené, že v tomto konaní
sažalobcovia(manželiaD.)domáhaliurčenianeplatnostikúpnejzmluvykPredmetnýmnehnuteľnostiam
uzatvorenej dňa 17.10.1997 medzi Y. P. a manželkou Y. P. ako predávajúcimi a U.. O. D. a manželkou

O. D. ako kupujúcimi. Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu rozsudkom Krajského súde v Nitre sp.
zn. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.7.2009, ktorými bol zmenený rozsudok Okresného súdu Komárno, sp.
zn. 9C 408/2001-148 zo dňa 12.9.2005. Krajský súd v Nitre rozhodol že Kúpna zmluva uzavretá dňa
17.10.1997 medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalovanými 3/ a 4/ ako kupujúcimi o predaji
Predmetnýchnehnuteľností,jeneplatná.Odvolacísúdustálil,žemanželiaD.akožalovaní3/a4/odkúpili

dňa 17.10.1997 Predmetné nehnuteľnosti do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Je zrejmé aj to,
že nevedeli o tom, že kúpna zmluva, ktorou predmetný byt nadobudli manželia P. ako žalovaní 1/ a 2/
je absolútne neplatným právnym úkonom. V čase uzavretia zmluvy boli dobromyseľní. Súd konštatoval,
že niet takého zákonného ustanovenia, ktoré by bolo možno použiť na daný prípad, a preto za situácie,
že žalovaní 3/ a 4/ nadobudli vlastníctvo bytu od nevlastníkov, nemôžu sa dôvodne domáhať ochrany

aj v súlade so základnými zásadami právneho poriadku, že nikto nemôže previesť na iného viac práv,
než sám má. Preto ak bolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti prvej zmluvy medzi žalobcami 1/ a 2/
a žalovanými 1/ a 2/ rozsudkom Okresného súdu v Komárne č. k. 10C/317/97-88 zo dňa 06.5.1998 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/125/00-167 zo dňa 04.04.2001, právoplatným dňa
13.12.2002, a účinky neplatnosti sú od počiatku, musí mať táto okolnosť ten právny následok, že pokiaľ

sa predchádzajúca zmluva hodnotí ako absolútne neplatná „ex tunc" (od samého začiatku), potom aj
následná zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovanými 1/ a 2/ zo dňa 17.10.1997 (V-XXXX/XXXX),
resp. každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva sa musí hodnotiť ako neplatná. Rozsudok Krajského
súdu v Nitre nadobudol právoplatnosť dňa 14.02.2007 (bolo podané dovolanie na Najvyšší súd SR,sp. zn. 5Cdo/45/2007, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 5Cdo 45/2007 - 207 zo dňa
20.03.2008 zamietnuté a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2008).

16. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9C/159/2007 bolo zistené, že v tomto konaní sa
žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti voči žalovanému P.R.S.K., a. s.
Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 15.02.2010. č. k. 9C/159/2007-145 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 14.06.2010, č. k. 9C 159/2007-172 určil, že Predmetná nehnuteľnosť patrí do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcov podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti. Rozsudok dol

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/99/2010-248 zo dňa 30.06.2011, rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 19.09.2011. V konaní sp. zn. 9C/159/2007 súd poukázal na konanie
sp. zn. 10C/317/1997 a sp. zn. 9C/408/2001 Súd skonštatoval, že dôsledkom absolútnej neplatnosti
oboch kúpnych zmlúv zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997 je, že žalobcovia vlastnícke právo k
Nehnuteľnosti nestratili, pretože obe kúpne zmluvy je treba považovať za absolútne neplatné právne
úkony, ktoré nemohli vyvolať zamýšľané právne účinky. V konaní bolo ďalej konštatované, že na

základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva zo
dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi manželmi D., predmetom ktorej boli aj Predmetné nehnuteľnosti, bol
povolený vklad vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam pod č. V XXXX/XX dňa 04.11.2005
a ako výlučná vlastníčka Nehnuteľnosti bola vedená A.. O. D.. A.. O. D. následne uzatvorila s
P.R.S.K., a.s. kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006 v znení dodatkov, ktorej vklad Správa katastra povolila

dňa 06.11.2006 pod č. V-XXXX/XX, na základe ktorej bolo zapísané v katastri vlastnícke právo v
prospech P.R.S.K., a.s. V konaní sp. zn. 9C/159/2007 bolo konštatované, že dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. za trvania manželstva zo dňa 03.03.2003 a Kúpnu
zmluvu zo dňa 20.09.2006 je treba považovať od samého začiatku („ex tunc") za absolútne neplatné
právne úkony v zmysle § 39 OZ, ktoré nemajú za následok vznik, zmenu a zánik práv a povinnosti.

Preto na ich základe nemohla P.R.S.K., a.s. nadobudnúť zákonným spôsobom vlastnícke právo k
Predmetným nehnuteľnostiam od predávajúcej A., ktorá rovnako nemohla nadobudnúť vlastnícke právo
k Predmetným nehnuteľnostiam na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovzatrvaniamanželstva,pretoževzhľadomkprávoplatnýmvyššieuvádzanýmrozsudkomsúdov
manželiaD.vlastníckeprávokPredmetnýmnehnuteľnostiamvdôsledkuneplatnostizmlúvnenadobudli.

Vo vzťahu k vlastníckemu práv žalobcov k Predmetným nehnuteľnostiam má potom tento záver ten
následok, že v dôsledku celého radu neplatných zmlúv nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k
Predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov na ďalšie osoby, pretože pokiaľ je predchádzajúca zmluva
o prevode nehnuteľnosti neplatná, musí sa hodnotiť každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako
neplatný právny úkon.

17. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občianskeho zákonníka),
občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája.

18. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa §151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

21. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

22.Podľa§151dods.1,ods.3,ods.4Občianskehozákonníka,zálohmôžebyťvec,právo,inámajetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak.3a) Záloh môže byť
aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná
vec. Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu, alebo naprávo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo,
inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik

závisí od splnenia podmienky.

23. Podľa § 137 písm. c) zákona č. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z

osobitného predpisu.

24. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,
že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa
väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou

žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom pre
zastavenie konania, či pre odmietnutie žaloby. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je
daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez
tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená spravidla tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva, alebo
právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide priaznivo ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému.
Totopriaznivéovplyvneniemôžespočívaťnielenvodstráneníspornosti,čineistotyžalobcovhoprávneho
postavenia voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti
uplatnenia voči žalovanému vlastného zo zákona, príp. zo záväzkového vzťahu vynútiteľného práva k

predmetu určenia (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 56/2009). Cieľom určovacej
žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo
právny vzťah je, alebo nie je. Zákon pre procesnú prípustnosť určovacej žaloby, teda predpokladá
existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten ktorý právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, a zároveň
tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možné odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Posúdenie

naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych
povinnosti iným subjektom. Naliehavý záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba
môže byť spôsobilým procesným inštrumentom ochrany práva. Žalobou o určenie, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného sa odstráni neisté postavenie

žalobcov, nakoľko v prípade, ak záložné právo neexistuje, žalovaný nie je napr. oprávnený pristúpiť k
výkonu záložného práva. V prípade určenia neexistencie záložného práva, ktoré je v súčasnosti medzi
žalobcami a žalovaným sporné, nebude môcť prebehnúť výkon záložného práva na návrh žalovaného,
na základe ktorého hrozí žalobcom nezákonná strata vlastníctva k Nehnuteľnostiam údajne zaťaženým
záložným právom. Na základe vyššie uvedeného preto súd dospel k záveru, že žalobcovia majú

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože prípadné pozitívne rozhodnutie súdu o tejto
otázke by odstránilo neisté postavenie žalobcov.

25. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného, že žalobcovia sa svojho práva mali domáhať žalobou
podanou v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, sa veriteľ môže domáhať, aby

súd určil, že dlžníkove právne úkony, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. V danom prípade podľa názoru súdu
postavenie žalobcov, ako vlastníkov bytu, ktorý je zaťažený záložným právom a ktoré nevzniklo z dôvodu
neplatnosti záložnej zmluvy, nezakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie odporovacej

žaloby. Žalobcovia nikdy nemali vo vzťahu k žalovanému, resp. pôvodnému záložnému veriteľovi M.
U. s.r.o. postavenie veriteľa, čím nie je splnená zákonná podmienka podľa ustanovenia § 42a a nasl.
Občianskeho zákonníka na podanie odporovacej žaloby.26. Žalobcovia sa podanou žalobou voči žalovanému domáhali určenia, že Predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX nie sú zaťažené záložným právom a záložné právo na Predmetných
nehnuteľnostiach v prospech žalovaného tu nie je. Na uvedenom LV č. XXXX je v časti C:

Ťarchy, zapísané pod č. XX záložné právo K v prospech žalovaného, na zabezpečenie pohľadávky
s príslušenstvom na byt č.XX/X, vchod č.XX/ a spoločné časti a spoločné zariadenia domu a
spoluvlastnícky podiel k poz.6850/444825 pol.XX/XX, XXXX/XX vo vlastníctve žalobcov. Ako bolo
zistené, záložné právo na Predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo dňa
14.11.2006, na základe ktorej záložný veriteľ - spoločnosť M. U. s.r.o., U.: XX XXX XXX, zastúpená

konateľom U.. O. D., a záložný dlžník - P.R.S.K., a. s., IČO: XX XXX XXX, zastúpená A.. O. D. ako
podpredsedníčkou predstavenstva spoločnosti, zriadili záložné právo k Predmetným nehnuteľnostiam,
pričom trvanie záložného práva podmienil záložný veriteľ splatením celej výšky spotrebiteľského úveru
600.000,- Sk, vrátane navýšenia - RPMN 10%; t.j. spolu 660 000,- Sk, slovom: šesťstošesťdesiattisíc
slov. korún, na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006. Záložca (dĺžník) sa zaviazal
dodržať podmienky Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.11.2006 a v prípade jej neplnenia

zobral na vedomie, že záložný veriteľ sa môže domáhať plnenia formou uplatnenia záložného práva
a predaja nehnuteľnosti na dražbe. Záložné právo v prospech žalovaného malo vzniknúť na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2016, ktorou spoločnosť M. U. s.r.o., U.: XX XXX 106,
zastúpená konateľom U.. O. D., ako postupca postúpil na žalovaného ako postupníka, pohľadávku voči
dlžníkovi P.R.S.K. a.s., IČO: XXXXXXXX, vo výške istiny 8.916,35 eura, titulom nevrátenia pôžičky zo

dňa 14.11.2006. Splatnosť pohľadávky nastala dňa 22.08.2015. Postupník postúpenú pohľadávku prijal,
pričom sa zaviazal za postúpenie zaplatiť postupcovi odplatu vo výške 8.916,35 eura, pričom odplata
za postúpenie pohľadávky bola splatná do 31.12.2020.

27. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým však z pripojených spisov tunajšieho súdu bolo

jednoznačne preukázané, že Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov - manželov B. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.X.XXXX podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti.
Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/97 zo dňa 06.05.1998, vo vecí navrhovateľov
B. D. s manželkou proti odporcom Y. P. s manželkou v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre, č. k. 7Co/125/00-167 zo dňa 04.04.2001, bolo právoplatne rozhodnuté, že Kúpna zmluva

uzatvorená dňa 26.09.1997 medzi manželmi D. a manželmi P. je neplatná, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 13.12.2001. Napriek právoplatnému rozsudku sa navrhovatelia opätovne
nestali vlastníkmi sporného bytu, pretože medzičasom manželia P. Predmetné nehnuteľnosti odpredali
manželom D.. Vo veci Okresného súdu Komárno vedenom pod sp. zn. 9C/408/01 znova manželia
D. žalovali účastníkov ďalšej zmluvy a to manželov P. a manželov D. o určenie neplatnosť Kúpnej

zmluvy zo dňa 17.10.1997, ktorou nadobudli vlastníctvo k bytu manželia D.. V tejto veci rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, č. k. 6Co/11/2006-189 zo dňa 27.07.2009 bolo určené, že aj kúpna zmluva
zo dňa 17.10.1997 je neplatná. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 14.02.2007. Proti tomuto
rozsudku bolo podané dovolanie, ktoré však rozsudkom Najvyššieho súdu SR, č. k. 5Cdo 45/2007-207
zo dňa 20.3.2008 bolo zamietnuté a rozsudok nadobudol právoplatnosť 06.05.2008. Súd skonštatoval,

že dôsledkom absolútnej neplatnosti oboch kúpnych zmlúv zo dňa 26.09.1997 a zo dňa 17.10.1997 je,
že žalobcovia (t. j. manželia D.) vlastnícke právo k Predmetnej nehnuteľnosti nestratili, pretože kúpne
zmluvy zo dňa 26.09.1997 ako aj zo dňa 17.10.1997 je treba považovať za absolútne neplatné právne
úkony, ktoré nemohli vyvolať zamýšľané právne účinky. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 9C/159/2007 bolo určené, že Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov D. v podiele 1/1 k celku nehnuteľnosti. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní vyplynulo,
že na základe Dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva
zo dňa 03.03.2003 uzatvorenej medzi manželmi D. bol povolený vklad vlastníckeho práva k Predmetnej
nehnuteľnosti pod č. V XXXX/XX dňa 04.11.2005 a ako výlučná vlastníčka spornej nehnuteľnosti bola
vedená A.. O. D.. A.. O. D. následne uzatvorila s P. R. S. K., a. s., kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006

v znení dodatkov, ktorej vklad Správa katastra povolila dňa 06.11.2006 pod č. V-XXXX/XX, na základe
ktorej bolo zapísané v katastri vlastnícke právo v prospech P. R. S. K., a. s. V konaní sp. zn. 9C/159/2007
bolo konštatované, že Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov D. za trvania
manželstva zo dňa 03.03.2003 a Kúpnu zmluvu zo dňa 20.09.2006 je treba považovať od samého
začiatku („ex tunc") za absolútne neplatné právne úkony v zmysle § 39 OZ, ktoré nemajú za následok

vznik, zmenu a zánik práv a povinnosti. Preto na ich základe nemohla P. R. S. K., a. s., nadobudnúť
zákonným spôsobom vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam od predávajúcej A.. O. D., ktorá
rovnako nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam na základe dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva, pretože vzhľadomk vyššie uvádzaným právoplatným rozsudkom súdov manželia D. vlastnícke právo k Predmetným
nehnuteľnostiam v dôsledku neplatnosti zmlúv nenadobudli. Vo vzťahu k vlastníckemu práv žalobcov k
Predmetnýmnehnuteľnostiammápotomtentozávertennásledok,ževdôsledkuceléhoraduneplatných

zmlúv nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k Predmetným nehnuteľnostiam zo žalobcov
(manželov D.) na ďalšie osoby, pretože pokiaľ je predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti
neplatná, musí sa hodnotiť každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako neplatný právny úkon.

28. Záložné právo je právny inštitút slúžiaci na zabezpečenie záväzku. Definičnými znakmi záložného

práva sú existencia pohľadávky, ktorú záložné právo zabezpečuje, existencia spôsobilého predmetu
záložného práva, vecno-právny charakter záložného práva a akcesorický a subsidiárny vzťah záložného
práva k zabezpečenej pohľadávke. Predmet záložného práva sa nazýva záloh. Zmluvné záložné právo
sa zriaďuje záložnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ zabezpečenej pohľadávky) a
záložca. Záložcom je zvyčajne vlastník zálohu. Z ustanovení § 151d ods. 3 a 4 OZ vyplýva, že záložné
právo možno zriadiť na majetku, ktorý patrí záložcovi alebo ktorý záložca nadobudne v budúcnosti.

Zásadou, že nik nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má (nemo dat quod non habet), je
vyjadrená právna norma, že záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento majetok
poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu). Z pravidla, že zmluvné
záložné právo nemôže vzniknúť k cudzej veci (k cudziemu majetku), nie je vyjadrená žiadna výnimka
expressis verbis v texte zákona. Pre úplnosť súd uvádza, že právna úprava účinná pred 1. januárom

2003 obsahovala právnu normu za účelom ochrany dobromyseľného záložného veriteľa (§ 151d ods. 1
OZ, v znení účinnom pred 1. januárom 2003). Ak niekto dal do zálohu cudziu vec bez súhlasu vlastníka,
záložné právo vzniklo len vtedy, ak sa vec odovzdala záložnému veriteľovi a ten ju prijal dobromyseľne,
že záložca je oprávnený vec založiť. Judikatúra vykladala označené ustanovenie tak (R 13/1999), že
prijatím veci odovzdanej dobromyseľnému veriteľovi bez súhlasu vlastníka alebo inej osoby, ktorá má

k veci iné vecné právo nezlučiteľné s iným právom, môže vzniknúť záložné právo len k hnuteľnej veci.
Právnu normu obdobného charakteru platná právna úprava neobsahuje. Napriek absencii výslovnej
výnimky z pravidla, že vznik záložného práva k cudzej veci je vylúčený, je prijateľný výklad (a maiore
ad minus), že v prípadoch, kedy dobromyseľný nadobúdateľ nadobúda vlastnícke právo od nevlastníka,
vzniká aj dobromyseľnému veriteľovi záložné právo. Do úvahy by prichádzala ochrana dobromyseľného

veriteľa v prípadoch, ak napr. záložné právo zriadil ten, koho vlastnícke právo k predmetu zálohu bolo
v tom čase osvedčené právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo neskôr v konaní o mimoriadnom
opravnom prostriedku zrušené (§ 418 a 456 CSP); ide o prípad, kedy skutočný vlastník bol účastníkom
konania a záložný veriteľ nebol účastníkom konania, z ktorého toto rozhodnutie vzišlo.

29. Záložné právo na Predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené na základe Záložnej zmluvy zo dňa
14.11.2006, na základe ktorej záložný veriteľ - spoločnosť M. U. s. r. o., U.: XX XXX XXX, zastúpená
konateľom U.. O. D., a záložný dlžník P. R. S. K., a. s., zriadili záložné právo k Predmetným
nehnuteľnostiam. Záložné právo v prospech žalovaného malo vzniknúť na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.02.2016, ktorou spoločnosť M. U. s. r. o., U.: XX XXX XXX, zastúpená konateľom

U.. O. D., ako postupca postúpila na postupníka - žalovaného pohľadávku voči dlžníkovi P.R.S.K. a.s.,
vo výške istiny 8.916,35 eura.

30. Vždy v prípade dobromyseľnosti záložného veriteľa treba zvažovať či záložný veriteľ pri bežnej
obvyklej opatrnosti vzhľadom k okolnostiam daného prípadu pri uzatváraní záložnej zmluvy mohol zistiť,

že predmet zálohu nie je vo vlastníctve dlžníka. Žalovaný, ako aj jeho manželka A.. O. D. v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 (ako štatutári zmluvných strán predmetnej Záložnej
zmluvy)muselimaťvedomosťotom,žeKúpnazmluvazodňa26.09.1997uzatvorenámedzižalobcamia
kupujúcimi Y. P. a manželkou Y. P., bola rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 10C/317/1997-88
zo dňa 06.05.1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/125/2000-167 zo

dňa 04.04.2001, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2001, určená za neplatný právny
úkon. V tom čase totiž prebiehalo súdne konanie na Okresnom súde Komárno sp. zn. 9C/408/2001 o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1997 (ktorou manželia P. previedli vlastnícke právo k
Predmetným nehnuteľnostiam na manželov D.), pričom žaloba v tejto veci bola žalovanému doručená
dňa 01.02.2002 a A.. O. D. dňa 31.01.2002, t. j. viac ako 4 roky pred uzatvorením Záložnej zmluvy.

Žalovaný, ako aj jeho manželka A.. O. D., sa teda najneskôr dňa 01.02.2002 dozvedeli o tom, že Kúpna
zmluvazodňa26.09.1997uzatvorenámedzižalobcamiakupujúcimiY.P.amanželkouY.P.,bolaurčená
za neplatný právny úkon.31. Ako súd uviedol vyššie, do úvahy by prichádzala ochrana dobromyseľného veriteľa v prípadoch, ak
napr. záložné právo zriadil ten, koho vlastnícke právo k predmetu zálohu bolo v tom čase osvedčené
právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo neskôr v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku

zrušené. V danom prípade však v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 nebolo
vlastníckeho právo k Predmetným nehnuteľnostiam spoločnosti P.R.S.K., a.s. osvedčené právoplatným
rozhodnutím súdu, keďže v tom čase prebiehalo konanie o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy zo
dňa 27.10.1997 (ktorou manželia P. previedli vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam na
manželov D.). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nemohol prihliadnuť na dobromyseľnosť veriteľa,

keďže žalovaný v čase uzatvorenia Záložnej zmluvy vedel, že zmluva, ktorá predchádzala uzatvoreniu
Kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1997, ktorou žalovaný nadobudol (spolu s manželkou) vlastnícke právo
k Predmetnej nehnuteľnosti, bola vyhlásená za neplatnú a že sa vedie súdne konanie, v ktorom
sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti aj Kúpnej zmluvy zo dňa 27.10.1997, pričom v čase
uzatvorenia Záložnej zmluvy toto konanie nebolo právoplatne skončené.

32. Z vykonaného dokazovania v tomto konaní ďalej vyplynulo, že Dohoda o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctvamanželovpočastrvaniamanželstvazodňa03.03.2003uzatvorenejmedzimanželmiD.,
na základe ktorej sa A.. O. D. stala výlučnou vlastníčkou Predmetných nehnuteľností a Kúpna zmluva zo
dňa 20.09.2006, na základe ktorej A.. O. D. previedla vlastnícke právo k Predmetným nehnuteľnostiam
prospechP.R.S.K.,a.s.boliprávoplatnevkonanísp.zn.9C/159/2007vyhlásenézaabsolútneneplatné

úkony od samého začiatku („ex tunc") v zmysle § 39 OZ, a nemali za následok vznik, zmenu a zánik práv
a povinnosti. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase
jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy

prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

33. V danom prípade v intenciách vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že keďže
záložné právo sa zriaďuje záložnou zmluvou, ktorú uzatvára záložný veriteľ (teda veriteľ zabezpečenej
pohľadávky) a záložca, pričom záložné právo vzniká výlučne na majetku, ktorý patrí tomu, kto tento

majetok poskytuje ako zábezpeku (kto uzatvára záložnú zmluvu v postavení záložcu), nemohla byť
v danom prípade platne uzatvorená Záložná zmluva dňa 14.11.2006, keďže v čase uzatvorenia
predmetnej záložnej zmluvy s prihliadnutím na neplatnosť predchádzajúcich právnych úkonov „ex tunc“
záložný dlžník P.R.S.K., a. s., nemohol zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach, ktoré mu nepatrili.
Záložný dlžník P.R.S.K., a. s. nebol vlastníkom Predmetných nehnuteľností a preto nemohlo vzniknúť

záložné právo na majetku, ktorý do vlastníctva spoločnosti P.R.S.K., a. s. nepatril a takto nemohol
uvedený majetok poskytnúť ako zábezpeku. V zmysle zásady, že nie nemôže na iného previesť viac
práv, ako sám má, preto potom spoločnosť M. U. s. r. o., nemohla na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 29.02.2016 na žalovaného postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi P.R.S.K. a.s.
zabezpečenú záložným právom k Predmetným nehnuteľnostiam, keďže záložné právo k Predmetným

nehnuteľnostiam na základe Záložnej zmluvy zo dňa 14.11.2006 s poukazom na vyššie uvedené
vzniknúť nemohlo. Pokiaľ je predchádzajúca zmluva o prevode nehnuteľnosti neplatná, musí sa hodnotiť
každá ďalšia zmluva o prevode vlastníctva ako aj každá iná zmluva, ktorej predmetom je nakladanie
alebo zaťaženie predmetu prevodu ako neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť na iného
viac práv než sám má. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od

začiatku voči každému. Toto právo sa nepremlčuje a ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne
následky nenastanú a to ani dodatočným schválením ani odpadnutím vady prejavu. Na absolútnu
neplatnosť súd prihliada z úradnej povinnosti a zároveň z úradnej povinnosti aj vyvodzuje dôsledky. Na
základe uvedeného preto súd určil, že Predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom a
záložné právo tu nie je.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP postupom podľa § 262 ods.
1 CSP, keď žalobcovia boli v konaní proti žalovanému plne úspešnou stranou sporu a preto im súd proti
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.37. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho
súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so sídlom
Štúrova 9, 950 48 Nitra.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o

odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.