Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/101/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619011446
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619011446.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich Mgr. Zlatice Jankovskej a Mgr. Michala Hanzlíka na hlavnom pojednávaní dňa 30. marca
2020 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý
B. P. T. R. E. N. P., nar. X. X. XXXX Z. L. M., trvale bytom O. Ľ. XXX, okres L. M., t. č. vo väzbe v

Ústave na výkon väzby a ústave na výkon trestu odňatia slobody Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

1./ B. P. po vzájomnej dohode spolu s M. I. dňa 20. 9. 2013 asi o 00.15 hod. na účelovej komunikácii

vedúcej cez Vyšné Malatíny, okres Liptovský Mikuláš oproti Magura Village odzadu pristúpili ku B.Í. C.,
nar. XX. X. XXXX, ktorý vykonával práve obchôdzku Magura Village a Hotela Sojka, kde pracoval ako
strážnik v spoločnosti Sojka s. r. o., so sídlom v Malatínach, B. P. aj M. I. boli oblečení v tmavom oblečení
a na hlavách mali čierne kukly, B. P. ho udrel drevenou palicou, kde po týchto úderoch B. C. spadol na
zem, po tomto ho obidvaja odtiahli vedľa cesty, kde ho zložili na zem, prikázali mu, aby bol ticho, lebo B.
C. volal o pomoc, M. I. mu lepiacou páskou obviazal ústa a spútal mu ruky prekrížené za chrbtom, potom

ho odtiahli na druhú stranu cesty za kríky, kde ho opäť násilím zvalili na zem, tu mu zviazali lepiacou
páskou aj nohy a kázali mu nech je ticho, že sa mu nič nestane, pričom B. P. mal v rukách drevenú
palicu, po čom B. P. spolu s M. I. odišli po hlavnej ceste smerom k Hotelu Sojka, po asi 5 minútach
sa B. P. vrátil k zviazanému vrátnikovi a pýtal si od neho kľúče od recepcie Hotela Sojka, na čo mu
on povedal, že kľúče nemá, že má len čip, po tomto ho P. prehľadal, kde vo vrecku bundy mu našiel
len jeho mobilný telefón, ktorý mu zobral, zahodil ho a z miesta odišiel, a v čase o 00.23 hod. B. P.
spolu s M. I. prišli ku budove recepcie Hotela Sojka, kde B. P. prineseným železným pajserom vypáčil

vchodové dvere v oblasti zámku, ktoré poškodili, obidvaja vošli do vnútra recepcie, kde spoza pultu
zo skrine odcudzili 2 ks železné mini trezory o rozmere 35x25x20 cm, v ktorých sa nachádzala tržba
z pokladne a augustová tržba z Magura Village, taktiež sa vlámali aj do druhej skrine, kde poškodili
kovanie a visiaci zámok, a následne si trezory odniesli, a z recepcie odišli o 00.30 hod. ku blízkemu
potoku, kde spoločne odcudzené trezory otvorili a v týchto sa nachádzalo 8.300,- Eur a dva občianske
preukazy, po tomto si tieto peniaze spoločne rozdelili na polovicu, trezory a občianske preukazy zahodili

do potoka a z miesta utiekli, každý do miesta svojho trvalého bydliska, pričom týmto konaním spôsobili
spoločnosti SOJKA s. r. o., so sídlom Malatíny č. 104, okres Liptovský Mikuláš, IČO: 360 393 14, škodu
odcudzením finančnej hotovosti vo výške najmenej 8.300,- Eur, dvoch trezorov vo výške 300,- Eur a
škodu poškodením vo výške najmenej 120,- Eur, pričom pri prepade B. C., nedošlo k jeho zraneniu, ani
mu žiadna iná škoda nevznikla,

2./ B. P. spolu s M. I., po vzájomnej dohode, že olúpia Z. U. v M., dňa 23. 12. 2014 v skorých ranných

hodinách prišli ku rodinnému domu č. XX v obci M., ktorého vlastníčka je Z. U., nar. XX. X. XXXX,obaja sa maskovali tmavým oblečením a na hlavách mali čierne kukly, M. I. ostal strážiť pred domom,
či nepôjdu policajti a B. P. prišiel ku vchodovým dverám domu, tu rozbil okno na vchodových dverách,
otvoril si dvere, vošiel do kuchyne na prízemí, kde spala Z. U., zobudil ju so slovami ,,dávaj peniaze, kde

máš peniaze“, pritom jej svietil baterkou do očí, po tom, ako sa posadila, začal ju drevenou latou biť po
hornej časti tela, hlavne po rukách, stále od nej pýtal peniaze, následne sa postavila a chcela sa brániť
a preto ju viackrát opätovne bil latou po rukách a hornej časti tela, keď Z. U. spadla na posteľ, chytil ju
za nohy a zhodil z postele na zem, kde jej zviazal ruky a nohy lepiacou páskou, stále od nej požadoval
peniaze, následne prehľadával celý dom a hľadal peniaze, v dome našiel najmenej 350,- Eur v rôznych

bankovkách, 1 ks tenkej zlatej retiazky na krk, 1 ks hrubej zlatej retiazky na krk so srdcovými očkami, 1 ks
zlatej retiazky na krk s príveskom znamenia baran, 1 ks zlatého hrubšieho prsteňa s červeným očkom, 1
ks zlatého tenšieho prsteňa s červeným očkom, ktoré mala Z. U. uložené v šperkovnici na sekretariáte v
obývačke, následne prišiel B. P. za poškodenou Z. U. do kuchyne, kde bola menovaná stále zviazaná,
tu jej kázal si dať dole náušnice, ktoré boli zo zlata s červeným očkom a z miesta utiekol, kde po tomto
skutku prišiel ku I., ktorý strážil pred domom, tu mu P. dal 100,- Eur a dva zlaté prstene s červeným

očkom, ktoré z domu ukradol, po čom sa každý z nich vybral do miesta trvalého bydliska, po chvíli sa Z.
U. podarilo pomocou noža prerezať putá a utiecť zo svojho domu a privolať pomoc, čím Z. U. spôsobili
poranenie sleziny II. až III. stupňa, trieštivú zlomeninu pravej lakťovej kosti, zlomeninu VIII. až X. rebra
vľavo, pomliaždenie pravej hornej končatiny s krvnými výronmi, pomliaždenie ľavého ramena, predlaktia
a ruky s krvným výronom a pomliaždenie dolnej pery s krvným výronom, čo ju obmedzovalo v obvyklom

spôsobe života po dobu najmenej 8 týždňov, a odcudzením finančnej hotovosti jej spôsobili škodu vo
výške 350,- Eur, zlatých predmetov vo výške 437,94 eura a poškodením zariadenia vo výške 89,- Eur,

3./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, prišli B. P. a M. I. dňa 6. 12. 2014 asi o 05.00 hod. osobným
motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k rodinnému domu

č. XXX v obci Ludrová, okres P., kde si dali rukavice a na hlavy si nasadili kukly podomácky vyrobené
s otvormi na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu, prišli k
plastovému oknu vedúcemu do kuchyne, ktoré B. P. vypáčil prineseným pajsrom a vošli do kuchyne,
pohybovali sa po dome, kde v jednej izbe našli spiacu V. Š., nar. XX. X. XXXX, ktorú pri svetle baterky
zobudili a prinútili, aby vstala z postele a požadovali od nej peniaze, V. Š. sa pokúsila kričať a začala sa

brániť a vtedy jej niektorý z nich strhol z uší zlaté náušnice, následne ju B. P. strčil do stoličky, pričom
spadla na zem, M. I. ju na zemi pritlačil, držal ju nohou k zemi a pridŕžal jej ústa, aby nekričala a strážil
ju, medzitým B. P. chodil po dome a hľadal peniaze, v perináku, v peňaženke, v izbe, v kredenci v
kuchyni našiel finančnú hotovosť spolu vo výške 1.200,- Eur, po chvíli sa vrátil k M. I., ktorému povedal
„mám“ a obaja odišli cez vchodové dvere, v ktorých bol kľúč, V. Š. po tom, ako obidvaja z domu odišli, v

strachu vybehla z domu von ukryť sa k susedom, uvedeným konaním B. P. a M. I. spôsobili V. Š. krvný
výron ľavého ramena, zlomeninu bázy stredného článku IV. prsta vpravo, pomliaždenie v oblasti ľavého
bedra a pomliaždenie driekovej oblasti vpravo, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu
najmenej 5 týždňov, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 900,- Eur a zlatých náušníc vo
výške 199,73 eura a jej synovi B. Š., spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 300,- Eur,

4./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, B. P. a M. I. prišli dňa 3. 10. 2012 asi o 23.30 hod. osobným
motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k obci Turík, kde
vozidlo zaparkovali na hlavnej ceste a pokračovali ďalej peši, pričom mali so sebou baterky, boli oblečení
v tmavom oblečení, dali si na ruky pracovné rukavice a na hlavy si nasadili kukly podomácky vyrobené

s otvormi na očiach a ústach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu v
obci E. Č.. XX, v ktorom v tom čase bývala V. V., nar. XX. XX. XXXX, kde M. I. zostal pred rodinným
domom, kde dával pozor, B. P. sa nezisteným spôsobom cez okno špajze o rozmeroch 40x40 cm dostal
dnu do domu, a v dome otvoril okno na obývacej izbe, aby počul, keby ho M. I.Š. varoval, následne B. P.
z priestorov domu odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 3110, IMEI 353183033994564 a fľašu medoviny,

zo schodišťa odcudzil jelenie parožie s lebkou, z peňaženky, ktorá bola v kabelke v chodbe na vešiaku
odcudzil 20,- Eur, pričom veci vyniesol cez dvojkrídlové okno v obývačke von z domu, čím spôsobili
V. V., škodu odcudzením vo výške 120,- Eur, následne B. P. znova vošiel do domu v obci E. Č.. XX,
vyšiel na poschodie rodinného domu do spálne, kde v tom čase spala V. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorú
chytil za pyžamo, na čo sa zobudila, svietil jej baterkou do očí a sústavne jej opakoval „daj peniaze, daj

peniaze, lebo ťa zabijem“, chytil ju rukou za pyžamo v oblasti hrudníka, postavil ju na nohy a stále po nej
kričal „daj peniaze, lebo ťa zabijem“, V. V. mu povedala, že „zabi ma, ja peniaze nemám“, na čo ju strčil
rukami do radiátora, až spadla na zem, postavila sa, ale znova ju strčil a stále po nej kričal a pýtal od nej
peniaze, potom mu V. V. povedala, že dole má peňaženku, kde je kreditná karta, následne zišli spoludo kuchyne, kde z peňaženky V. V. vybrala kreditnú kartu k účtu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
vedeného vo Z., a. s., na jej zosnulého manžela V. V., B. P. na ňu kričal, nech dá aj PIN kód, na čo V. V.
vybrala papierik z peňaženky s napísaným PIN kódom, ktorý jej z ruky vytrhol a vyšiel na chodbu, kde

strhol vnútornú žalúziu pred dverami, odomkol si dvere a vybral kľúč, ktorým poškodenú zamkol zvonka
a spolu aj s M. I., ktorý po celý čas stál pred domom a dával pozor, utekali smerom k odparkovanému
vozidlu, sadli do auta, kde sa dohodli, že idú do bankomatu vybrať peniaze, vozidlom išli smerom do
Ružomberka, kde sa po ceste zastavili a do Váhu zahodili kukly aj rukavice, následne prišli dňa 4. 10.
2012 do Ružomberku, kde v čase od 00.16 hod. do 00.20 hod. z bankomatu A. A., a. s., č. 003411 v

Ružomberku, Podhora 51, obchodné centrum Adria, vykonali tri neoprávnené výbery spolu vo výške
460,- Eur a pokúsili sa dvakrát o neoprávnený výber v celkovej sume 2.870,- Eur, pričom bankomat kartu
o 00.42 hod. zadržal a následne obaja odišli autom domov, čím V. V. spôsobili pomliaždenie hrudníka
vpravo s následným rozvojom hematómov na oboch prsníkoch, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe
života po dobu najmenej 10 dní a odcudzením finančných prostriedkov z účtu jej spôsobili škodu vo
výške 460,- Eur,

5./ po predchádzajúcej spoločnej dohode, B. P. a M. I. prišli okolo polnoci zo dňa 28. 4. 2015 na deň
29. 4. 2015 osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755CH, ktoré používal B.
P., do obce Liptovský Michal, kde vozidlo odparkovali, následne prešli peši k rodinnému domu v obci L.
E. Č.. XX, okres P., ktorého vlastníkmi sú Ľ. V., nar. XX. X. XXXX a U. V., nar. XX. X. XXXX, pričom boli

oblečení v tmavom oblečení, dali si na ruky pracovné rukavice a na hlavy si nasadili kukly podomácky
vyrobené s otvormi na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu,
prišli ku garáži, ktorú otvoril M. I. tak, že potiahol dvere a tie sa otvorili, odkiaľ vzali drôt, drevené palice a
železnú sekerku, potom nezisteným spôsobom vošli aj do drevárne, ktorú prezreli, ale nič odtiaľ nevzali,
následne prišli ku prvým vchodovým dverám, ktoré B. P. rozbil nezisteným predmetom, otvorili si dvere

z vnútra kľúčom, ktorý bol v zámke a rovnakým spôsobom rozbili a otvorili si aj druhé vchodové dvere a
vošli do rodinného domu, so zasvietenými baterkami vyšli na poschodie domu do spálne, kde v tom čase
spali manželia Ľ. V. a U. V., ktorí im povedali, čo tam robia, že majú ísť preč, Ľ. V. prišiel k jednému z
nich, ktorému chcel stiahnuť z hlavy kuklu, ale ten ho strčil až spadol na zem, následne oboch manželov
zviazali prineseným tenkým kovovým drôtom a kravatami, čo našli v spálni v skrini, pričom Ľ. V. zviazali

len ruky a U. V. zviazali ruky aj nohy a obom povedali, že „dajte peniaze a nič sa vám nestane“, obidvaja
prehľadávali dom na poschodí aj na prízemí, pričom v spálni zo skrine a v kuchyni z peňaženky odcudzili
finančnú hotovosť vo výške 5.200,- Eur, zlatý náramok, 2 ks zlatých obrúčok, zlatý prsteň, pár zlatých
náušníc a zlatý prívesok, všetko v hodnote 739,70 eura a odišli z domu preč a Ľ. V. a U. V. nechali
zviazaných v dome, čím im spôsobili škodu odcudzením vo výške 5.939,70 eura, škodu rozbitím skla na

vchodových dverách vo výške 9,37 eura, Ľ. V. spôsobili podkožný krvný výron v oblasti pravého lakťa,
čo ho obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 5 dní a U.Ľ. V. spôsobili pomliaždenie
ľavého ramena s podkožným krvným výronom šírky 18 cm, pomliaždenie pravého pleca s podkožným
krvným výronom s priemerom 8 cm, hematóm na ľavom prsníku veľkosti 8x3 cm a odreninu chrbta pravej
ruky, čo ju obmedzovalo v obvyklom spôsobe života po dobu najmenej 10 dní,

6./ po predchádzajúcej spoločnej dohode B. P. a M. I., prišli dňa 18. 4. 2015 asi o 22.00 hod. osobným
motorovým vozidlom zn. Peugeot 405 GLD, ev. č. LM 755 CH, ktoré používal B. P., k rodinnému domu
v P. - K. O., Z. M. Č.. XXXX/XXA, kde si dali rukavice a na hlavy si nasadili podomácky vyrobené kukly
s otvormi na očiach, ktoré zabezpečil B. P. a preskočili oplotený pozemok rodinného domu, prišli k

pootvorenému plastovému oknu na vetranie pod schodiskom, ktoré M. I. nezisteným spôsobom otvoril a
obaja vošli do chodby domu, následne v dome vypli elektrické ističe a vošli do miestnosti, kde bol B. M.,
nar. XX. XX. XXXX, ktorého B. P. udrel prinesenou drevenou palicou tak, že poškodený spadol na zem
a obaja kričali po ňom, nech dá peniaze, že sa mu nič nestane, následne poškodenému M. I. zviazal
nohy prinesenými PVC sťahovacími jednorazovými páskami a B. P. začal prehľadávať miestnosť, ako

to B. M. videl, povedal im, že v peňaženke vo vrecku má 20,- Eur, ktoré zobral B. P., nakoľko pokračovali
v prehľadávaní domu, povedal im, že má ešte 500,- Eur odložené na uhlie, ktoré vzal M. I., B. M. ich
žiadal, aby z domu odišli, napriek tomu pokračovali v prehľadávaní domu, pričom zo stola mu zobrali 1
ks hodiniek nezistenej značky, 1 ks sklápací nôž, rôzne presne neurčené potraviny, 1 ks mobilný telefón
zn. Nokia (s užívateľským číslom XXXXXXXXXX), z police ďalšie 2 ks mobilných telefónov zn. Nokia

(bez SIM kariet), všetko nezistených výrobných čísiel, z vedľajšej miestnosti B. P. zobral maskáčový
ruksak, do ktorého vložil mikrovlnku nezistenej značky a výrobného čísla a následne z domu odišli,
pričom B. M. nechali zviazaného na zemi a uzamknutého v miestnosti, čím B. M. spôsobili zlomeninu
ľavej strednej časti ramennej kosti s posunom, ktorá by ho obmedzovala v obvyklom spôsobe života podobu najmenej 4 mesiacov, škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 520,- Eur, a odcudzením
1 ks hodiniek neurčenej značky, 1 ks sklápacieho nožíka, presne neurčeného množstva potravín, 3 ks
mobilných telefónov zn. Nokia, 1 ks maskáčového ruksaku, 1 ks mikrovlnky škodu vo výške 104,34 eura,

t e d a

v bodoch 1./ až 6./

spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a činom spôsobil väčšiu
škodu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania (so zbraňou, vlámaním, na viacerých osobách) a
na chránenej osobe (osoba vyššieho veku) a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

v bodoch 2./, 3./, 5./, 6./

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

v bode 4./

spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(vlámaním),

spoločným konaním si neoprávnene obstaral platobný prostriedok a použil ho ako pravý,

č í m s p á c h a l

pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods.

3 písm. a/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej
platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného

zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:

Podľa § 188 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného
zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona mu súd u k l a d á
ochranný dohľad na dobu 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených

Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava,Allianz - Slovenskú poisťovňu, a. s., IČO: 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava,

spoločnosť SOJKA s. r. o., IČO: 360 393 14, so sídlom Malatíny č. 104, okres Liptovský Mikuláš,

Z. U., nar. XX. X. XXXX Z. M., okres L. M., trvale bytom M. XX, okres L. M.,

V. Š., nar. XX. X. XXXX v P., trvale bytom L. XXX, okres P.,

B. Š., nar. XX. X. XXXX v P., trvale bytom L. XXX, okres P.,

V. V., nar. XX. XX. XXXX v L. M., trvale bytom K. XXXX/XX, L. M.,

U. V., nar. XX. X. XXXX Z. L. E., okres P., trvale bytom L. E. Č.. XX, okres P.,

T. M., nar. X. X. XXXX v P., trvale bytom U. XXX/X, I. G. I.,

o d k a z u j e s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 8. 11. 2019 na M. I. a B. P. obžalobu

pre pokračovací obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/,
písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pokračovací prečin porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona, prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona všetky spáchané

formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť na vyššie popísanom
skutkovom základe. Uznesením zo dňa 12. 11. 2019 súd rozhodol o postúpení predmetnej trestnej veci
obžalovaných na prejednanie senátu z dôvodov predpokladaných v § 42 ods. 1 Trestného zákona v
spojení s § 349 ods. 2 Trestného poriadku, keďže u obžalovaného M. I. prichádzalo do úvahy uloženie
súhrnného trestu a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Obžalovaný M. I. zhodne ako v prípravnom konaní, vypovedal k trestnej činnosti, ktorá bola kladená za
vinu nielen jemu, ale aj obžalovanému B. P.. Pri svojej výpovedi dňa 23. 5. 2019 vypovedal ku skutku
zo dňa 6. 12. 2014 v Ludrovej, že nemal odkiaľ vedieť, že v rodinnom dome žije teta a ujček, pretože
do tej rodiny vôbec nechodil a týchto ľudí nepoznal. B. P. tam pásol jalovice a chlapa, ktorý býval v tom

dome, kde urobili lúpež, poznal a aj ten pán, ktorý v tom dome býva pozná B. P.. Asi deň predtým, než
to urobili, mu B. P. povedal, že má robotu, čím myslel lúpež. On to nechcel ísť urobiť, pretože sa vrátil
z basy a bál sa, no nakoniec ho prehovoril, takže išiel s ním. B. mal už presne zistené, ako ten pán
chodí domov, do roboty, pretože s ním robil na majetkoch. Vedel presne, kedy chodí do roboty na bicykli.
Niekedy v noci išli na aute, bielom Peugeote 405, ktoré viedol B. P.. Auto nechali asi 100 metrov poniže

domu, kde išli vykonať lúpež. Čakali, kým ten pán pôjde z domu do roboty na bicykli. V aute si dali na
hlavy kukly a na ruky rukavice, ktoré prichystal B.. Dohodnutí boli, že obaja pôjdu dnu do domu. Kukly
boli vyrobené z legín a rukavice boli pracovné. Ako ich B. vyrobil, ho nezaujímalo. Sledovali toho pána,
až kým nepôjde do roboty. Niekedy nad ránom asi o 04.30 hod. až 05.00 hod. išiel z domu na bicykli.
B. videl z auta, že je to on. Dali si na hlavy kukly, rukavice, išli do domu. Preskočili plot. B. otvoril biele

plastové okno na dome. Ako boli vstupné dvere do domu, bolo veľké plastové okno po pravej strane.
Otvoril ho so šrobovákom. Okno bolo vo výške asi jeden meter. Skočili cezeň dnu do domu. Dostali sa
do kuchyne, kde nik nebol. Išli do izby, svietili si baterkami. Z kuchyne išli naľavo, kde bola chodba do
miestnosti, kde spala staršia pani. Keď vošli, zobudila sa a jeden z nich povedal, kde sú peniaze. Ona
na to vstala a išla s nimi do kuchyne. B. ju sotil, pričom spadla na zem. I. zostal pri nej v kuchyni, držal

na nej pritlačenú nohu, aby nevstala a povedal jej, že sa jej nič nestane. P. išiel prezerať, v kuchyni
dvíhal matrace, hľadal peniaze. Našiel ich, hľadal ďalej aj v iných miestnostiach domu, ale nenašiel nič,
len peniaze uložené pod matracom v posteli. To bolo asi 500,- Eur, ktoré si rozdelili na polovicu. Nič
iné nezobrali. B. prišiel za ním a povedal mu, že má, že môžu ísť. Inak sa medzi sebou nerozprávali.
Odišli dverami, ktoré boli zamknuté zvnútra, odomkli si ich. Znovu preskočili cez plot. Či dvere zamkli

alebo nie, si nebol istý. Možno išli oknom, ale to si nebol istý, pretože sa to zomlelo rýchlo. Domov išlina aute. Cestou zahodili kukly, rukavice, asi do vody do potoka. Peniaze si rozdelili hneď v aute. Bolo
to v 100,- eurových a 50,- eurových bankovkách. Po tom, ako sa to stalo, bol v Ružomberku obvinený
asi štyri roky dozadu, pretože B. P. na neho povedal, že to mal urobiť len on a zobrať ringopílu. Vtedy

popieral, pretože nechcel ísť do basy. Nechápal, prečo to B. všetko hovorí naňho. Od tej chvíle sa s
ním prestal baviť. O tomto skutku sa dohovárali v Partizánskej Ľupči u starkej Ľ. P., kde v tom čase B.
P. býval a I. chodil k nemu.

Ku skutku zo dňa 3. 10. 2012 v obci Turík vypovedal, že vtedy tam chodil s B. P. za jedným pánom, ktorý

choval holuby, hydinu. Jeho zaujímali holuby, preto tam s P. za ním chodil. Popísal miesta, kde býval
muž, za ktorým s P. chodil. P. mu po nejakej dobe povedal, že má robotu, čím myslel lúpež. Bola to jeho
prvá lúpež, dosť sa toho obával. Rozprávali sa o tom pár dní dopredu. B. mu veril, že nič nepovie. Do
poslednej chvíle mu veril aj on až dovtedy, kým nezačal na neho hovoriť lúpeže, že ich spravil sám bez
B.. Povyše domu toho pána bol rodinný dom a P. mal zistené, že v ňom žije len jedna pani. Dohodli sa
na lúpeži a išli na bielom Peugeote 405 asi o 22.00 až 23.00 hod. z domu z Partizánskej Ľupče. Auto

nechali poniže dediny asi na hlavnej ceste. Uplynula už odvtedy nejaká doba. Išli hore ku domu pešo.
Preskočili bránu, išli zo zadnej strany ku domu. Na sebe mali čierne veci, kukly a pracovné rukavice.
Kukly vyrobil B.. Dávali si ich na hlavy hneď, ako vystupovali z auta a išli dnu do domu. Zo zadnej strany
domu bolo okno asi vo výške 1,8 až 2 metre. Toto okienko bolo pootvorené, ničím ho nepáčil, len ho
otvoril a prepchal sa dnu. On P. čakal vonku a dával pozor, ak by išli policajti, hodil by skalu do okna. Boli

dohodnutí, že on bude strážiť vonku a P. pôjde dnu. Mali so sebou baterky. On s baterkou nesvietil, aby
ho nikto nevidel. Či si B. svietil baterkou, uviesť nevedel. Pred domom stál tak, aby videl aj na cestu aj
na dom. Stál pred hnedým dvojkrídlovým plastovým oknom, ktoré si otvoril P., aby tadiaľ vyšiel, a aby ho
aj počul. Asi po pol hodine z tohto okna vyšiel, v ruke mal parohy aj nejakú kapsičku, na to išli k autu. P.
sa znovu do domu nevrátil. Či zamkli dom zvonka uviesť nevedel. Znovu preskočili bránu a z pozemku

odišli. Mohlo to byť aj cez bráničku, pletie sa mu to, pretože je veľa lúpeží, ktoré vykonal. P. určite vyšiel
von tým oknom, ktoré si otvoril. Išli do auta s parohami, kde mu B. ukázal bankomatovú kartičku s PIN
kódom. Išli do Ružomberka po starej ceste cez Liptovský Michal cez dedinu, kde sa napojili na cestu
I/18. V Ružomberku išli do bankomatu pri železničnej stanici, pretože B. povedal, že to je od ruky a
nič tam nehrozí. On išiel vytiahnuť peniaze, nemal už kuklu na hlave, ale obaja mali na hlave kapucne,

zadával PIN kód, ktorý bol napísaný na papieriku. B. stál pri ňom a dával pozor, či nepôjdu policajti. Začal
vyťahovať peniaze. Najprv naťukal vyššiu sumu, ktorú mu nedalo a vrátilo mu kartu, takže ťukal znova
po menších sumách, ktoré mu bankomat vydal. Vytiahol peniaze asi na trikrát, ale vie, že skúšal viackrát.
Najprv to bolo okolo 2.000,-, potom menšie sumy okolo 200,- až 300,- Eur a nakoniec mu kartičku zhltlo.
V aute si rozdelili peniaze na polovicu. Po ceste naspäť vyhodili kukly a rukavice do Váhu a išli domov. B.

býval v Ľ., on býval v M.. Peniaze minul pre svoju potrebu. Parožie si nechal B., čo s ním urobil, nevedel.
Ku skutku z 18. 4. 2015 vo Vyšnom Matejkove vypovedal, že B. P. takisto v tejto dedine pásol jalovice
a povedal mu, že vie ako zarobiť peniaze. Nebolo mu to po chuti, ale nakoniec s ním išiel. B. presne
vedel, kto žije v tom dome a kde. Dohadovali sa už pár dní predtým. Nedokázal mu povedať, že nepôjde,
lebo ho ľahko ovplyvnil. Išiel s ním aj preto, že boli rodina a nechcel, aby sa na neho hneval. Išli na

bielom Peugeote. Znovu mali zabezpečené kukly, už si nepamätal, či ich prichystal on alebo P.. Boli
vyrobené s otvormi na oči. Mali so sebou aj lampáše. B. mal dopredu zistené, kde idú. On v tej dedine
nikdy predtým nebol. Auto nechali ďalej od domu, niekde na parkovisku. Išli pešo ku domu. V tej dobe
ešte svietili lampy, bolo to v noci. Preskočili hrdzavý plot a išli ku domu. Videli, že v dome sa svieti. Vedľa
hlavných dverí vpravo bolo malé okienko. Vošli cez okno, ktoré bolo priotvorené, nevypačovali ho. B. P.

išiel prvý, on išiel za ním hore schodíkmi. Po tom, čo vošli dnu hore schodíkmi, bola presklená terasa.
Išli ku hlavným dverám po chodbe smerom naľavo. Ako vošli, vypol ističe. B. išiel dnu a on šiel za ním.
V miestnosti stál muž, ktorý sa čudoval, prečo mu nejde elektrika, vtedy vtrhli dnu. B. muža sotil na zem.
On ostal pri ňom, nech nevstane, nech leží. Obaja mali so sebou palice, ktoré odtrhli z kríkov. B. udrel
toho pána palicou, aj on ho udrel tou palicou. Muž spadol na zem, zostal na zemi, kričali po ňom, kde

má peniaze. On povedal, že ich má v skrini, že to má na uhlie, že mu majú nechať aspoň 100,- Eur, ale
mu ich nenechali. V aute mali aj sťahovacie pásky, ktoré zobrali so sebou do domu. Už nevedel uviesť,
či on alebo B. toho pána zviazali páskami asi na nohách. On ostal pri tom pánovi a B. prehľadával dom.
Keď pán povedal, kde má peniaze odložené, tak B. išiel do izby buď do skrine alebo do kapsy. Bolo tam
asi 500,- Eur, v čom boli tie peniaze nevedel. On tiež prehľadával dom. Odišiel od toho pána na chvíľu.

Prehľadávali viaceré miestnosti, bol to veľký rodinný dom. Či mal poschodie nevedel. Zobrali 500,- Eur,
ktoré boli v izbe vedľa kuchyne, vzal ich B., tiež asi dva telefóny neznámej značky. Neskôr ich B. zahodil.
On si odtiaľ zobral staré hodinky zo šuflíka CASIO, nechal si ich. B. zobral aj maskáčový ruksak, do
ktorého zobrali potraviny. Mikrovlnku odtiaľ určite nevzali, bol by to veľký kus. Potom z domu odišli. Pánanechali zviazaného a zvonku ho kľúčom zamkli. Z domu odišli cez vchodové dvere, v ktorých bol kľúč, a
ktoré si odomkli. Tieto dvere už nezamykali. Znovu preskočili plot a odišli ku autu. Cestou zahodili kukly
aj rukavice do Váhu, pretože ten dom bol cez hlavnú cestu, kadiaľ tečie Váh. Peniaze si rozdelili, hodinky

si nechal on, potraviny si nechal B., telefóny B. niekde zahodil, ruksak bol dlho pohodený v humne v
Partizánskej Ľupči u starkej. On potom išiel pešo domov do Malatín. S B. sa o tom viac nerozprávali.
Ku skutku v Liptovskej Teplej na prelome 28. 4. 2015 a 29. 4. 2015 vypovedal, že s B. debatili o lúpeži.
B. mal robotu aj v Teplej. Robil vtedy v Martine s ovcami. I. v tej dobe býval v Partizánskej Ľupči pri
starkej a B. prišiel jedného dňa na aute s tým, že má robotu, že spravia lúpež, kde je väčší obnos peňazí.

Dohodli sa na dni. I. zabezpečil kukly aj rukavice. Dom bol vytipovaný P.. Odkiaľ mal indície na tento
dom, nevedel. P. prišiel pre neho do Ľupče, mohlo byť asi 22.00 hod. Išli na bielom Peugeote. Vozidlo
nechali v Ivachnovej, dedine pred Teplou. Išli cez most ponad rieku Váh k domu. Dali si kukly, rukavice,
mali so sebou baterky. Išli na vedľajší pozemok, kde preskočili plot. Pozemok bol po ľavej strane, ako sa
vchádza železnou bránou do domu. Zozadu preskočili plot aj na tom pozemku, kde išli k domu. Prišli na
pozemok zo zadnej strany, poobzerali sa. On otvoril garážičku, ktorá nebola zamknutá, len priotvorená.

Mala zámku, ale nemusel ju vylamovať. Zobral tam drôt a sekerku. Z toho pozemku boli na nejakej
kôlničke zavesené palice, odkiaľ dve zobrali, aby mohli rozbiť sklo na dverách. Mohlo byť okolo polnoci.
Dnu do domu vošli tak, že B. rozbil na vchodových dverách sklo palicou, vošli dnu. Touto palicou znovu
rozbil ďalšie vchodové dvere. Po tom, čo vošli dnu, išli rovnými schodmi hore na pravú stranu, kde spali
chlap so ženou. Vošli do izby, svietili si baterkami, na hlavách mali kukly, na rukách rukavice. Manželia

sa prebudili, pýtali sa ich, čo tam chcú, že majú ísť preč. Obaja im povedali „dajte peniaze a nič sa vám
nestane“. Ten muž sa postavil, B. ho zastrčil, padol na zem alebo do postele. I. bol pri tej žene z druhej
strany. Potom ich zviazali drôtom aj kravatou zo skrine, ruky aj nohy. Tej starej pani drôtom. B. pánovi
zviazal ruky, či aj nohy, to už nevedel. Bolo to rýchle. Asi aj nohy, pretože inak by vstal. I. ostal pri nich a
hovoril im, že sa im nič nestane. B. išiel zatiaľ hľadať peniaze. Najprv hľadal v miestnosti, kde boli všetci.

Potom išiel hľadať aj do vedľajšej izby, aj inde v dome, v kuchyni, v celom dome. On išiel tiež hľadať,
kým bol B. dole vo vedľajšej izbe. Inak strážil tých ľudí. B. asi po polhodine prišiel hore, povedal mu, že
má a išli preč. Ešte aj cestou, keď odchádzali, tak sa išiel do kuchyne popozerať, ale nič nezobral. On
osobne z domu nič nevzal. Cestou dole do kuchyne už vedel, že B. má peniaze. Koľko to bolo, nevedel.
Manželov nerozviazali, odchádzali vchodovými dverami cez hlavnú bránu, v ktorých bol kľúč a odtiaľ

odišli. Zdá sa mu, že odtiaľ vzali aj dva bicykle a išli na nich naspäť, kde išli po moste. Kukly a rukavice z
mosta hodili do Váhu, ako aj bicykle. Potom išli ku autu a išli domov. Z domu zobrali peniaze 5.000,- Eur
a zlato, nejaké retiazky, prstene, presne už nevedel. Keď prišli do auta, peniaze si rozdelili na polovicu.
Tieto peniaze boli v 50,- Eur bankovkách. Zlato si nechal B.. Potom ho predal nasadeným policajtom
a viac už nevedel.

Jeho vzťah s B. P. bol dobrý, kým na neho P. nehovoril, čo bolo asi pred štyrmi rokmi dozadu. Keď naňho
P. začal svedčiť, bol koniec. Vôbec sa spolu nerozprávajú, nie sú v kontakte. Má na neho hnev, ale už by
mu nedokázal nejako ublížiť. Poprel, že by sa niekedy v minulosti predstavoval ako M. P., ale aj policajti
si to mýlili, nevedel z akého dôvodu mu aj párkrát povedali P., nepredstavoval sa tak, nemal na to dôvod.
Ďalej uviedol, že sa ku skutkom priznal dobrovoľne, tieto oľutoval.

KjehovýpovedisabezprostrednevyjadrilobvinenýB.P.,ktorýpoukázalna,ževšetkozačalotýmzlatom,
ktoré kúpil od I. za 150,- Eur, prečo by ho kupoval, keď bol s ním, sú aj svedkovia, ktorým zlato predával
a nekúpili ho, napr. M. K., na základe jej výpovede bol prepustený, pretože nebola pravda to, čo hovoril
I., ale to, čo hovoril on. Namietal tiež, ako ich mohla pani v Ludrovej rozumieť, keď nesvietili a je hluchá.
Obvinený M. I. uviedol, že sa rozprávali dovtedy, kým mu nebolo vznesené obvinenie za zlato a za

Ludrovú,malidobrévzťahy,až,kýmnanehonezačalP.hovoriť.ZlatobolozanesenéM.K.,ktoráhomala
predať, keď ho nemohla predať, si ho predal P. sám. Pri lúpeži v Ludrovej pani začala jačať a povedala,
že žiadne peniaze nemá. Prehľadával sa dom, peniaze B. našiel a potom išli preč. Mali lampášiky, či
je hluchá nevedel, dozvedel sa až teraz. Nikdy predtým v tom dome nebol, ani toho chlapa, ani tú pani
nepoznal, odkiaľ by mal tušiť, že je hluchá. Vtedy asi hluchá nebola, keď odpovedala, že peniaze nemá,

aby odtiaľ odišli. Pokiaľ išli okolo nejakej vody, tak vždy kukly a rukavice hodili do nej. Ďalej dodal, že je
podľa neho normálne, pokiaľ sa aj človek v nejakej vete pomýli, keď má za sebou deväť lúpeží. Nemá
dôvodobžalovanémuB.P.nejakoublížiť.Hovorílenpravdu.Vie,žeP.sabojíísťdobasy,ktobysanebál.
Potreboval sa odbremeniť. Je možné, že sa aj mohol zmýliť v nejakých detailoch, ale hovorí pravdu.
Obvinený M. I. pri svojej výpovedi dňa 11. 7. 2019 vypovedal ku lúpeži zo dňa 20. 9. 2013 v hoteli Sojka.

Od svojej bývalej družky N. W., ktorá pracovala v hoteli Sojka ako recepčná a bola v tom čase jeho
priateľkou aj spolu žili, sa mu B. P. kázal spýtať, či sú tam nejaké peniaze. Vtedy ešte nevedel, že chce
ísť urobiť lúpež, tak sa jej popýtal, kde čo je, kde sú trezory. B. P. sa najprv dohadoval s O. I., že to spolu
urobia, tak mu to aspoň povedal B., ale nakoniec I. nešiel a B. prehovoril jeho, tak išiel s ním on. Bývalápriateľka čosi tušila, že niečo špekuluje, ale on to mal zistiť kvôli B.. Či to N. W. potom nejako riešila,
si už nepamätal. Tých lúpeží, čo spravil, bolo viac a už sa mu to pletie. Určite sa jej pýtal na situáciu v
Sojke. Ona mu odpovedala. Ďalej sa jej už nepýtal, nevylúčil, že o tom vedela, alebo tušila, prečo sa jej

to pýta. Ešte mu povedala, že v tých trezoroch býva väčší obnos peňazí aj 5.000,-, 6.000,- Eur. Pár dní
pred tým, ako lúpež išli urobiť, išiel do Ľupče za B. P., ktorý mu navrhol, či by tú Sojku nešiel s ním urobiť.
Prehovoril ho a išli. Každý sám si urobili kukly, presne si už na to nepamätá, ale vedel, že mali kukly,
rukavice aj lampáše. Ku Sojke išli pešo z Partizánskej Ľupče. Mohlo byť okolo polnoci. V kríkoch odtrhli
dve palice z kríkov, čakali na vrátnika, ktorý robieval obhliadku. Boli v kríkoch, keď išiel hore skontrolovať

ďalší pozemok, ktorý patrí ku hotelu Sojka. Keď išiel cestou naspäť, tak B. vyskočil z kriakov, udrel ho
palicou, chlap spadol na zem. I. ho zviazal lepiacou páskou, ktorú zobral B. z domu, na rukách a nohách.
Nevedel, či aj na ústach, ale zdá sa mu, že na ústa nie. Bola to strieborná páska. B. sa ho pýtal, kde má
kľúče od Sojky, on povedal, že nemá, že má len kartičku. B. nevedel, o akú kartičku ide, tak ho nechal.
B. ho prehľadal, našiel mu v nohaviciach telefón, ktorý zahodil do kriakov. Chlapa nechali tam a išli
dole do Sojky. B. otvoril dvere pajsrom alebo šrobovákom, ale bola to sekunda. Potom vošli dnu, začali

prehľadávať. V skrini boli dva trezory veľkosti 30x30 cm. Tie dvere boli otvorené väčším šrobovákom,
ním potom otvorili trezory v kriakoch. Nič iné nezobrali. Odtiaľ išli smerom do Nižných Malatín na hlavnú
cestu.Vkríkochtrezoryotvorili,vobálkachboloviacobčianskychpreukazovapeniaze.Inédokumentysi
už nepamätá. V trezoroch bolo okolo 10.000,- Eur, ktoré si rozdelili na polovicu. Trezory aj s občianskymi
preukazmi hodili do potoka, ktorý tečie cez dedinu. Peniaze minuli. Čo spravil s peniazmi P. nevedel.

Kukly aj rukavice určite zahodili, nevedel kde. Také veci zvykli páliť alebo zahodiť do vody. Potom sa
rozdelili a každý šiel svojou cestou. Jeho hnevalo, že nechal toho chlapa, tak ho chcel ísť rozviazať,
ale už tam nebol. N. W. sa ho pýtala, či tú lúpež spravili s B., povedal, že spravili a mal na sebe aj jej
bundu. Ona už vedela, že to urobil s B.. Bolo toho viacej a pre odstup času si už na všetky podrobnosti
nepamätal komu, čo a kedy povedal. B. sa ho vtedy opýtal, či sú v Sojke nejaké peniaze, pretože vedel

o tom, že mal priateľku, ktorá robila s peniazmi v Sojke. N. sa aj s B. poznala, pretože B. chodieval k
nim a oni zase k nemu. S nápadom urobiť lúpež v Sojke prišiel B.. Na ktorých miestach sú peniaze, kde
a ako chodí strážnik mu povedala N. W..
K lúpeži u Z. U. uviedol, že v roku 2014 vyšiel z basy. B. prišiel pre neho do basy v Sučanoch, zaviezol
ho domov do Malatín. Dal B. 30,- Eur vreckové z basy na benzín, lebo nemal. Cestou do Malatín zo

Sučian sa rozprávali, že je bez peňazí, že nemá peniaze. Z ničoho nič sa ho B. opýtal, či v Malatínach
žije ešte tá Z. U., či žije sama. On mu na to povedal, že kým bol doma, tak ešte žila. Túto lúpež mal
B. tiež ísť vykonať s O. I., o tom mu hovoril B., že sa spolu o tom dohadovali, lenže I. nešiel a jemu
B. povedal, že má ísť on, že bude len dávať pozor, pretože sa bál, lebo dva dni predtým vyšiel z basy.
Súhlasil s tým pod podmienkou, že bude len dávať pozor a dnu nepôjde. Na detaily prípravy sa už

nepamätal, či doniesol kukly B. alebo on. Ale určite ich mali, aj rukavice. B. mal aj lampáš, on nie, lebo
bol iba von. S B. sa dohodli, že sa spolu stretnú na hlavnej ceste medzi Vyšnými a Nižnými Malatínami.
Každý šiel peši. Potom sa stretli a išli pred dom Z. U., kde si dali na hlavy kukly, rukavice. Mohlo to byť
okolo polnoci. Pozemok mal otvorenú bránu. B. išiel dnu cez bránu na pozemok, on išiel za ním. Svietilo
pouličné osvetlenie. Po polnoci už zhaslo. On ostal stáť raz na ceste, raz na pozemku a dával pozor,

či nepôjdu policajti. B. rozbil okienko na dverách. On bol vtedy na ceste, čím ho rozbil, nevedel. Išiel
dnu, bol tam asi pol hodinu, možno viac. Potom vyšiel von tými istými dverami. Či za sebou aj zamkol,
nevedel. V ruke mal len peniaze a zlato. Išli preč. O tom, čo sa dnu dialo, mu B. nepovedal. Nikdy sa o
tom s B. spolu nerozprávali. Dal mu 100,- Eur za to, že strážil a potom išli domov každý svojou cestou.
Kuklu asi spálil v krbe. B. išiel domov inou cestou. Viac sa o tom nebavili. O nejaký mesiac potom B.

ponúkal to zlato jednému kamarátovi O. C., ktorý mal kamaráta, ten bol nasadený policajt. B. pri tom
chytili, pretože on mal z lúpeže viac zlata a naraz to potom predával. I. o zlate z lúpeží vedel, ale nemal
kde to zlato predať, pretože vedel, že je to kontrolované a B. mu povedal, že to predá a peniaze si potom
rozdelia. Dva prstene z toho si nechal, a to išiel predať do Banskej Bystrice na jeho občiansky preukaz,
kde bol aj s T. E., so svojou družkou M. U., jej dcérou G. a so svojou sestrou C.. Nikomu nehovoril, že

by išiel do záložne zlato predať. Vtedy o tom nikto nevedel. Možno sa to neskôr dozvedela jeho družka
M.. V záložni bol sám. Všetci ho čakali vonku. Poprel, že by nejaké náušnice z týchto lúpeží dával N.
Q.. Pochyboval o tom, že by jej ich dal B., mohlo ho to usvedčiť.
Pri svojej výpovedi dňa 4. 10. 2019 M. I. poprel, že by B. P. nejaké zlato predal. Vždy vo všetkých
lúpežiach išli pol na pol. Zvyčajne však keď bol obvinený z niečoho, tak sa dozvedel, že tam bolo viac

peňazí, ako mu tvrdil B. a oklamal ho, lebo peniaze vždy našiel B.. Raz našiel aj on a B. z tých peňazí
dal polovicu. Aj M. U., ak tvrdí, že mal zlato predať P., tak to nie je pravda. K jej osobe sa však vyjadrovať
bližšie nechcel, ani ku svojej rodine. Má problémy kvôli tomu, že svedčí na B., rodina sa k nemu už
neozýva a proti rodine vypovedať nebude. Aj B. je síce jeho rodina, ale ten ho zo všetkých skutkovpoobviňoval a on sa nepriznal. Zhadzoval vinu na neho, preto jeho obvinili. Starkej povedal, že príde
čas na to, keď mu to vráti. To, čo hovorí ohľadne B. P., je pravda. Ďalej vypovedal, že poškodená Z. U.
opoznala aj B. aj jeho. Ona to chcela stiahnuť, keď sa to stalo, ale jej syn to stiahnuť nechcel, aspoň

tak mu to bolo povedané. O jej zvyklostiach nevedel, pretože ju nenavštevoval, ani raz tam nebol. Pri
rekognícii im vyšetrovateľ povedal, že ak U. opozná jedného z nich, zostane tam na úkony, ale ona ich
neopoznala, tak išli domov. S B. sa rozprávali o tom, že by mohli zmeniť hlasy a hlbšie hovoriť, aj tak
hovorili, ale nič z toho, neopoznala ich, takže išli domov. Aspoň im nikto z policajtov nepovedal, že by
niektorého z nich U. opoznala, preto boli v domnení, že ich U. neopoznala. K tomu, že poškodená U. vo

svojej výpovedi uviedla, že práve M. I. mal vykonať predmetnú lúpež a nie B. P., pričom pri rekognícii
bol Z. U. opoznaný práve B. P., M. I. uviedol, že je z tej istej dediny a Z. U. ľudia nahovorili, že to bol on,
čo však nie je pravda. Už na druhý deň po lúpeži ľudia v dedine hovorili, že to mohol byť M. I.. Takéto
meno mal v dedine. Nikdy sa k lúpežiam nepriznal, až teraz.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 1. 2020 obžalovaný M. I. uzavrel s prokurátorom dohodu o vine
a treste, predtým, než súd schválil predloženú dohodu a potvrdil ju vyhláseným rozsudkom, vypočul

obžalovaného k trestnej činnosti spáchanej ním a spoluobžalovaným.

Obžalovaný M. I. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 1. 2020 vypovedal k lúpeži v Sojke, že v tom čase
mal priateľku N. W.. B. P. mu povedal, že by mohli získať nejaké peniaze. Cez ňu zistil, kde sú trezory.
B. povedal, že by to mohli ísť urobiť. On sa bál, pretože dovtedy žiadnu lúpež neurobil, nakoniec šiel.

Dohodli sa na presný večer, kedy pôjdu. Urobili si kukly, rukavice. Od priateľky zistil, kde je strážnik, kam
chodí na obchôdzku. Šli do Malatín, nad Sojkou boli kriaky, kde čakali, kým strážnik pôjde na obchôdzku
chát, šli pomaly, potichu za ním. V ruke mal lampáš a svietil ním, keď obchádzal chaty, ktoré sú povyše.
Vracal sa späť do dolnej Sojky, čakali v kriakoch. Keď šiel späť, B. P. ho napadol, spacifikovali ho na
zem, vyvliekli ho hore nad kriaky na lúku povyše cesty. Tam ho zviazal lepiacou páskou, ktorú doniesol

B. P.. Asi obaja chceli, aby dal kľúče, ale on povedal, že nemá kľúče, že má len kartičku. Predtým
mu zobrali mobilný telefón, ktorý zahodili do kriakov. Nechali ho hore zviazaného a obaja šli do Sojky.
B. P. otvoril dvere šrubovákom alebo pajsrom. Keď vošli, po ľavej strane boli skrine, tam boli trezory,
zobrali dva trezory, šli do Nižných Malatín, prešli hlavnú cestu na Nižné Malatíny a v prvých kriakoch
šli doprava, kde šrobovákmi otvorili trezory, boli v nich obálky s peniazmi a občianskymi preukazmi.

Občianske povyhadzovali do vody a peniaze si rozdelili. Potom šli pešo domov každý svojím smerom.
Na začiatku do Malatín prišli pešo, stretnutie si dohodli na zástavke, na hlavnej ceste. Obaja prišli pešo.
Jemu bolo ľúto toho pána, ktorého nechali zviazaného v kríkoch, tak sa za ním vrátil, ale už tam nebol.
Strážnika spacifikovali palicou. Pri začiatku toho útoku mu nič nehovorili. Potom pýtali od neho kľúče,
ale nemal, že má kartičku, no tú neriešili. Strážnika skrytí čakali dosť dlho, svetlá v dedine svietili do

23.00 hod. Keď išiel strážnik, boli už zhasnuté. Mohla byť asi polnoc. Peniaze si rozdelili v kriakoch. S
vyšetrovateľkou sa na tom mieste robil úkon. Chcel ukázať, kde zahodili trezory, tie tam už neboli. V tom
čase mali s N. W. dobrý vzťah, vtedy žila pri ňom. V tom čase M. U. nepoznal.

Ku druhej lúpeži vypovedal, že s B. P. sa bavili o tom, že starí ľudia majú doma peniaze, šperky, pýtal

sa ho, či žije tá pani U., a či žije niekto pri nej. Povedal mu, že žije sama. B. sa pýtal, či spravia aj túto
lúpež. Dohodli sa na čase, z Ľupče do Nižného Malatína šli pešo. Dohodli sa, že B. pôjde dnu a on
bude čakať von. Nechcel ísť dnu, lebo U. poznal. Dával pozor na policajtov, bola tam len jedna hlavná
cesta. Mali so sebou lampáše. Za to, že bude čakať mu P. dal 100,- Eur a dva prstene si zobral z tých,
čo ukradol. Predal ich po nejakom čase v Bystrici. Ostatné zlato si nechal B.. Dnu bol trištvrte hodiny,

možno hodinu, kým on čakal von. Keď šli domov, tak si to rozdelili na hlavnej ceste a každý šiel svojou
cestou. On nikoho nevidel vybiehať z domu. Pani U. poznal od mala. B. P. šiel dnu cez hlavné dvere.
Mali kukly aj rukavice, obaja. Nepočul žiaden krik z domu. Boli na opoznaní hlasov. Boli viacerí. Vtedy
neopoznala ani jedného, ale postupom času a vyšetrovaním mu povedali policajti, že pani U. opoznala
na 90 % P.. Na tom úkone bol aj B. P.. Na opoznanie prišiel autobusom. V ten deň asi bol s P. v kontakte,

v tom čase bol s ním v kontakte často. Nerozprávali sa o tom, ako to bude prebiehať. On sám to nevedel.
Počas rekognície nemenil hlas, normálne rozprával. Aj vyšetrovatelia by ho na to upozornili. B. P. hovoril
tiež svojím normálnym hlasom. Zlato bol predať do Bystrice. Prišlo mu stíhanie, ale toto bolo zastavené,
lebo mali len ústrižok, že zaniesol zlato a nebol to dôvod na trestné stíhanie. Nahneval sa kvôli tomu,
že B. zbalili policajti a zo všetkého k týmto lúpežiam obvinil jeho, že sa mu chválil s lúpežami a zobrali

ho do CPZ, neskôr obvinili. B. nikdy neobvinili, všetko bolo na ňom. Toto sa dialo aj po lúpeži v Sojke a
v Ludrovej. Medzi sebou sa o týchto lúpežiach veľmi nebavili. Uvedomuje si, že to boli zlé veci.Ku tretej lúpeži vypovedal, že B. P. vtedy pásol jalovice v Ludrovej a pýtal sa ho, či s ním pôjde urobiť
lúpež, lebo v dedine je niekto, koho pozná. Presne vedel, kedy ten pán chodí z domu na majetky robiť.
Bolo to v ranných hodinách. Šli na bielom Peugeote 405, mali pripravené kukly, rukavice, lampášiky.

Auto odstavili v Ludrovej asi 100 m od toho domu. Tam čakali asi hodinku, dve, kým B. povedal „aha
už ide“. Pán, ktorý tam býval, šiel na bicykli. V aute si dali kukly, rukavice a šli k tomu domu. Preskočili
bráničku a šli ku hlavným dverám. B. otvoril šrobovákom biele plastové okno, cez ktoré obaja skočili
dnu. Potom vošli do izby, kde bola staršia pani. Ona vyskočila, že čo sa deje, kričala „choďte preč“. B.
ju hodil na zem, on ostal pri nej a strážil ju, nech nevybľakuje. B. zatiaľ prehľadával dom. Trvalo to asi

15 minút. Prišiel, že našiel peniaze a šli preč. Jemu povedal, že tam bolo 500,- Eur, ktoré si rozdelili
na polovicu. Počas vyšetrovania zistil, že tam bolo viac peňazí, ako mu B. povedal. Odtiaľ šli domov
do Ľupče. Tam sa rozišli, B. šiel domov ku starkej, vtedy býval pri starkej a on do Malatín. Počas toho,
ako boli dnu tej pani povedal, že sa nič nestane, nech leží. Nie je si istý, či ju zviazali, ale asi nie. Keď
odchádzali von, tak zamkli dvere zvonku jej kľúčikom, ale to si nie je istý. Kľúčik asi zahodili. Nepoznal
tú rodinu, nevedel, o koho sa jedná. Ten pán robil na majetkoch, ako B. a on to mal dopredu zistené, aké

sú tam pomery. Vo výkone trestu bol v 2013 a v 2014 ho púšťali. Prvý raz, keď ho pustili z výkonu trestu,
prišiel po neho B., dal mu na benzín a šli sa najesť. Vtedy neboli v Ludrovej, vtedy šli rovno domov.

Ku štvrtej lúpeži uviedol, že v Turíku B. poznal pána, nepamätal si, ako sa volá, ku ktorému šiel s B. pár
krát domov, pozrieť zvieratá a holuby, ktoré ho vtedy bavili. Povyše jeho parcely, ako choval zvieratá,

tak B. povedal, že vedľa býva pani a býva tam sama. On to presne vedel. Dohodli sa a šli na tom bielom
Peugeote, spravili si kukly, rukavice, auto nechali asi 400 - 500 m od domu. Preskočili bráničku. Dom mal
hnedé plastové okná. Z boku bolo malinké okno, tak povedal, že on bude čakať von a B. pôjde do domu
cez to malinké okno. Okno bolo pootvorené. B. šiel dnu a on povedal, že má dávať pozor von a keby
išli policajti, hodí mu skalu do okna. Po nejakej chvíli B. vyšiel von a mal v ruke parožie a tú peňaženku,

či kartičku. Potom zobrali parohy a kartičku a šli do Ružomberka po hlavnej ceste a potom cez dedinu.
Nechceli ísť popri Liskovej, aby ich policajti nechytili. B. povedal, že idú do takého bankomatu, aby tam
nebolo príliš rušno. Šli na stanicu do Ružomberka. Pri tej kartičke bol aj papier s PIN kódom a bankomat
im dal asi 400,- až 500,- Eur, ale druhý krát kartičku zhltol. Peniaze si delili na polovice. Parohy si zobral
B.. Lúpež trvala možno pol hodiny. Nepočul zvnútra žiaden zvuk. B. prišiel cez okno, ale keď sa tieto veci

robili, prezrel sa celý dom. Von vyšiel cez okno na terasu, ktoré si zvnútra otvoril, okno bolo pootvorené,
aby počul znamenie, ak by šli policajti.
Tieto nápady na lúpeže boli stále rovnaké. B. už mal zistené, že budú mať peniaze, že žijú sami. Dohodli
sa, spravili si kukly, rukavice. Šli na Peugeote. Keď sa urobila Teplá, B. robil v Martine na majetkoch.
Auto nechali v ďalšej dedine, aby ich policajti nezastavili. Išli pešo odzadu k domu, bola noc, preskočili

plot. Otvoril garáž, bola mizerne zamknutá a zobrali odtiaľ sekeru, ktorou B. rozbil dvere, tie boli dvoje.
Vybehli hore schodmi na poschodie, vošli do izby, kde spali starší pán so svojou manželkou. Keď vleteli
dnu, kričali. Tých manželov pýtali, kde majú peniaze, oni povedali, že peniaze nemajú, aby šli preč.
Obaja sa bránili a kričali. Pán sa vzchopil, že čo tu hľadajú, B. ho zrazil na zem. Staršia pani nekládla
odpor. Len ju zviazal a ležala na posteli. Pán kládol odpor, s B. sa potrhali, ale B. ho potom zviazal.

On ostal pri nich, strážil a B. šiel prehľadávať dom. Táto lúpež trvala asi pol hodinu. B. našiel peniaze a
šli preč. Keď šli už preč, vzali bicykle, aby sa rýchlejšie dostali preč, kým zavolajú policajtov. Na moste
cez Váh hodili bicykle do vody a na aute šli domov. On šiel domov a B. šiel nazad do Martina. Zobrali
peniaze a zdá sa mu, že zlato. Zlato si ponechal B.. On zobral len peniaze, bol tam väčší obnos peňazí.
Pri týchto lúpežiach sa vždy delili v aute. Postupom vyšetrovania sa dozvedel, že tam bolo viac peňazí,

ako prišiel B., že našiel. S týmto zlatom B. chytili v Ružomberku policajti, ktorí boli nasadení. Bolo to pár
týždňov alebo mesiacov po lúpeži, nie hneď. Čo sa medzitým dialo s tým zlatom, on nevedel. Zlato si B.
sám predával. Nie je pravda, že by on toto zlato P. predal. To by si ho sám predal. Nevie, koľko peňazí
za neho chcel. Ich vzťahy normálne fungovali, dovtedy normálne chodili po lúpežiach, až keď mu prišlo
stíhanie kvôli Sojke, čo spomínal, tak odvtedy sa s B. nebaví.

Počas toho, ako B. pásol v Matejkove jalovice, prišiel za ním, že má lúpež, vie, kde žije starý pán,
že tam bude veľa peňazí. Nevedel, odkiaľ to vedel, že sú tam sami. Zase s ním šiel. Šli z Ľupče na
bielom Peugeote. Odstavili auto na parkovisku a šli pešo cez cestu k veľkému rodinnému domu s
terasou. Lampy ešte svietili, preskočili plot. Pod domom bola kotolňa, ktorá mala pootvorené dvierka.
Tými dvierkami vošli. B. šiel prvý, lebo to tam poznal. Prišli dnu, boli tam schodíky a teraska ku hlavným

dverám, vošli dnu. Ten pán pozeral televízor, B. ho zhodil na zem. On bol pri ňom a B. prehľadával
skrine, kde boli peniaze, 500,- Eur. Starý pán vravel, že „to mi neberte, že to má na uhlie, nechajte mi
aspoň 100,- Eur“, ale zobrali mu všetko. Prezreli aj šuflíky v kuchyni. On odtiaľ zobral hodinky a B. zobral
mobilné telefóny. Postupom času tie hodinky dal jeho synovi B. P.. Nie je si istý, ale staršieho pána asinezviazali a pri tom skutku sa mu zlomila ruka, ale vie, že bol chorý. B. P. toho pána kopol a on padol na
zem. Pán nebojoval nijako. Celú dobu ležal na zemi. Nekomunikovali s ním. Len mu povedali, kde sú
peniaze, asi B. P. to povedal. Ten pán povedal, že peniaze sú v skrini. Z domu vyšli cez hlavné dvere, tie

zamkli. Potom cez dvor, preskočili plot a šli k autu. Kukly, rukavice a lampáše zahodili do Váhu. Peniaze
si rozdelili na polovicu v aute. Nechceli sa dlho zdržiavať na mieste. Pripustil, že postupom času sa v
detailoch môže mýliť.

Pred lúpežou v Sojke sa stretli na zástavke na hlavnej ceste na rázcestí a odtiaľ šli nie hneď rovno ku

Sojke, lebo tam sú kamery, šli hore na lúčku, aby videli presne na recepciu. Prišli v čase, keď ešte svietili
lampy v obci, mohlo byť asi 22.00 hod. Lampy zhasínajú asi o 23.00 hod. Čakali, kým lampy zhasnú
a videli strážnika s lampášom. K tvrdeniu svedkyne M. U. počas jej výsluchu zo dňa 25. 6. 2019, keď
I. spravil Sojku, od nej odišiel o 23.00 hod. domov a ona ostala tiež doma, uviedol, že by nechcel U. v
tejto veci nejako ublížiť, pretože ona so žiadnou lúpežou nemá nič spoločné, ale v tom čase chodil s N.,
potom sa rozišli a dal sa dokopy s U., ktorú nahováral, aby svedčila, že vtedy bol u nej. Voči nemu bolo

vznesené obvinenie a išlo ho od nervov roztrhnúť, že P. bol vo všetkom spolu s ním a obvinený bol len
on, takže sa nechcel ku tomu priznať a chcel sa z toho vyvliecť. Zotrval na tom, že v tej dobe sa s U.
ešte nepoznal. Poukázal na to, že keď urobili Sojku, dlho sa nič nedialo, prasklo to až po nejakom čase,
že B. bol podozrivý a jeho na základe toho zobrali, prišlo mu obvinenie. Už dva roky je vo výkone trestu,
obvinený bol asi v roku 2016. Dodal, že sa ani nečuduje, že sa P. nepriznáva, ani neberie dohodu,

pretože sa jedná o roky, nie je to pekné, čo robili, ale ako vravel už na začiatku, nemá dôvod nikoho
naťahovať. Po lúpeži v Matejkove hodili kukly do riečky, ak uviedol do Váhu, možno sa mýlil, je tam
nejaký potok. Do vody to hádzal on osobne. K otázke, kto dával K. zlato z Liptovskej Teplej, aby ho
išla predať sa nechcel vyjadriť ani predtým, preto na tom zotrval. Z lupu z Liptovskej Teplej išli čiernou
hlavnou bránou. Na most išli s bicyklami a potom k autu. Pokiaľ pani tvrdí, že bicykle používa dodnes,

zarazilo ho to, ale trval na tom, že šli bicyklami, ktoré odtiaľ vzali a boli položené pri bráne. Či P. našiel
peniaze hore, alebo dole, si už nebol istý.

Obžalovaný B. P. nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a po zákonnom poučení
v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný, preto súd

pokračoval v hlavnom pojednávaní s týmto obžalovaným.

Obžalovaný B. P. zhodne ako v prípravnom konaní, aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku
jemu kladenému za vinu. Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 23. 5. 2019 vypovedal, že to, čo sa mu
kladiezavinuniejepravda.Jetodôsledoktoho,ženaniekohopovedal,žemupredalzlato.Keďhokúpil,

išiel ho predať, zadržali ho s tým zlatom. Vtedy povedal, že ho kúpil od M. I.. M. I. vtedy prisahal u starej
mamy Ľ. P., že ťažko za toto raz zaplače. Skúšali to cez jeho syna B. P. tak, že na neho nahrali lúpež,
čo sa nedokázalo a pravda bola niekde inde. Má na mysli M. I. a jeho priateľku M. U., ktorí odcudzili
kartičku jeho syna a urobili lúpež, podhodili kartičku na mieste činu. Jeho syn bol vyšetrovaný, bolo
mu vznesené obvinenie, ktoré bolo voči nemu aj zastavené. Všetky tieto obvinenia voči jeho osobe je

pomsta M. I. proti nemu za to, že ho prezradil, že od neho kúpil ukradnuté zlato. Za podielnictvo bol
on trestne stíhaný aj odsúdený. K tomu, čo sa mu kladie za vinu nič uviesť nevie. V týchto veciach bol
vypočutý ako svedok a uviedol, že s týmto nemá nič spoločné. Uviedol, že M. I., keď si vypije, chváli
sa tým, čo všetko spravil aj iným cudzím ľuďom. Jemu sa chválil ako okradol Z. U., že jej ukradol zlato,
slaninu, klobásy, ale nehovoril mu postup, ako to urobil. No urobil to sám. M. mu povedal, že Z. U. mala

sily ako chlap. S ním a s I. bola robená rekognícia. Z. U. vraj opoznala niekoho cudzieho, nie ich. Mal
vedomosť o tom, že v obci Ludrová mal I. vziať bicykel a ringopílu, no nakoniec sa dopočul, že prepadol
aj tú pani, že vbehol do domu. S I. nebol v kontakte asi štyri až päť rokov dozadu. Vychádzali spolu
dobre dovtedy, kým nepovedal na neho o tom zlate. Odvtedy nemal záujem sa s ním baviť. M. I. sa aj
medzi kamarátmi predstavoval ako M. P., a to robilo zle jeho menu. Policajti vždy ku nim chodili, keď

hľadali M. I. ako M. P. a musel im vysvetľovať, že musia ísť do Malatín, kde býva. Hovoril mu, že sa mu
to nepáči, že sa tak predstavuje, ale on sa len smial. O tom vie aj jeho mama Ľ.F. P.. Načo by robil zlé
veci, keď poctivo robí celý život.
Pri svojom ďalšom výsluchu dňa 9. 10. 2019 obvinený B. P. namietal tvrdenia obvineného M. I. k lúpeži u
Z. U., kde mal stáť na ceste a na pozemku, čakať na pozemku pri bráničke pri plote, pričom poškodená

sa oslobodila, išla k susedom hľadať pomoc, zatiaľ, čo páchateľ bol ešte v dome, ako je možné, že ju
I. nestretol, ani nevidel, keď vyšla cez dvere, musela ísť popri ňom. I. povedal, že mali lampáše, ale
poškodená tvrdí, že páchateľ mal čelovku. Namietal blízky vzťah svedka R. a W. s I.. Tiež tvrdenie I., že
sa on osobne podieľal na tom a zisťoval, kde sa trezory v Sojke nachádzajú, aby išli na istotu, pričom W.tvrdí, že sa s ním v živote nebavila. Svedkyňa Ž., ktorá údajne počula od I., že spolu chodili po lúpežiach,
vo svojej výpovedi tvrdí, že pozná len jeho syna, nie jeho a svedkyne U. a Z. ju ovplyvňovali alebo
navádzali. Rozporoval výpoveď M. U. v tej časti, kde tvrdila, že raz mala to zlato v ruke, raz ho nemala.

Poukázal na rozpor, keď I. tvrdil, že v Liptovskej Teplej na bicykloch odišli smerom ku autu po moste a
na tomto moste, ktorý ide ponad Váh zahodili do vody rukavice, kukly a aj bicykle, pričom poškodená V.
tvrdí, že bicykle tam zostali a ona ich používa dodnes. Z výpovede M. U. vyplýva, že sa jej I. chválil, že
lúpež u U. mal ísť urobiť so svedkom I.. Tvrdil, že je čistým klamstvom tvrdenie svedkyne U., že boli on
a I. predvolaní na políciu na opoznanie, pričom U. opoznala P.. Potvrdil, že po prepustení M. I. z výkonu

trestu v Sučanoch preňho bol, cestou išli k V. na podnet I., ktorý bol za ním dnu, ale on nevie o čom sa
rozprávali. Rozporoval tvrdenie I., že po ceste z výkonu trestu sa ho pýtal, či U. býva sama, prečo by sa
ho na to pýtal, keď bol zavretý dlhší čas. Od V. išli do Ludrovej, kde je za obcou prameň s minerálnou
vodou, aby si nabral vodu do fliaš. Po jej nabratí išli dolu dedinou, spomenul mu, že odtiaľ mal psov. I. sa
ho pýtal akých, rozprávali sa o tých ľuďoch, ktorí tam bývajú, a teda o pánovi, ktorý tam býva aj s mamou,
že mal od neho dvoch psov. Pýtal sa na týchto ľudí, ako žijú a išli smerom do Teplej, kde mu bývala

priateľka, kde ho odviezol. Ku svedkovi T. Ž. uviedol, že tento svedok ho osobne nepozná. V živote s
ním nebol. Len to, že mu I. hovoril, že chodí s ním vykonávať lúpeže, čo mal len z počutia. Poukázal na
to, že odkiaľ mala U. informácie z lúpeže z Teplej, U. V. a M. M. sú matka s dcérou. Pokiaľ I. vypovedal,
že nebol v živote vo Vyšnom Matejkove na Bodege, pritom tam chodil a aj do Ludrovej. Poukázal na to,
že I. sa mu vyhrážal so zbraňou za to, že na neho povedal, že kúpil od neho zlato, ktoré bolo z trestnej

činnosti z Teplej a vyhrážal sa jeho synovi, aby mu to odkázal. Tiež poukázal na to, že keď I. robil s
otcom v hore, nezarobil viac ako 100,- až 200,- Eur mesačne, ostatok mu otec vzal. Popritom si žil na
vysokej nohe. On sám nepotreboval chodiť po lúpežiach, lebo si vedel zarobiť aj poctivou prácou. Znovu
poukázal na motív I. k jeho výpovedi, ktorým malo byť to, že kým nepovedal na neho, že zlato kúpil
od neho, bolo všetko v poriadku. Poprel, že by mal vedomosť, kto mal byť druhým páchateľom spolu s

obvineným I. pri lúpeži v Sojke. I. sa mu nezdôveroval so všetkými počinmi len o U., že ju prepadol, bil
sa s ňou. Nikdy mu nenavrhol, aby spolu podnikli krádež alebo lúpež, I. ho krivo obviňuje.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný B. P. zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania a dodal, že
ku lúpeži v Sojke ani nemá, čo bližšie uviesť, pretože tam nebol, podrobnejšie sa o ňom dozvedel zo
spisov a predtým vedel len to, čo počul od ľudí rozprávať po dedine, pretože hoci býva v Partizánskej

Ľupči, keďže v Malatínach obchod nie je, ľudia chodia do obchodu k nim. Vedel, že vykradli Sojku a
dobili chlapa a nič bližšie. S I. sa rozprával len o týchto veciach, čo bolo známe. Od neho sa nedozvedel
nič nové. Ku Sojke policajtmi pred vznesením obvinenia vypočúvaný nebol. N. W. pozná, je to bývalá
priateľka I.. Videli sa asi dvakrát v živote. Od I. vie, že v tom čase v Sojke pracovala ako chyžná alebo
niečo iné.

O prepade U. sa dozvedel na nasledujúci deň u nich v obchode. Asi o 3-4 dni prišiel I. do Ľupče, debatili
o tom a asi o 2-3 týždne sa mu on sám pochválil, že U. mala takú silu, že by to na ňu nik nepovedal. I. mu
tiež povedal, že jej ukradol klobásu a slaninu, ale klobásy sa mu pokazili, takže s nimi kŕmil psov. Ostatné
veci sa dozvedel až z výpovedí. U. poznal od mala, pretože býva v Malatínach, kde on vyrastal. Z Malatín

sa odsťahoval asi v roku 1989, v čase jej prepadu už býval v Partizánskej Ľupči. Ku tejto kauze predtým
nevypovedal. Bol na opoznaní, ktoré dopadlo tak, že policajt im povedal, že ak U. niekoho usvedčí, tak
ten zostane na ďalšie úkony, ale poslali ich preč. Zo spisov sa dozvedel, že na 100% opoznala I., ale sa
ho bála označiť ho, aby ju neprišiel prizabiť. I. bol na opoznaní tiež. Do kancelárie išli spolu. Všetkým
naraz im dali kukly a čísla, potom prišla U., každý urobil to, čo mu kázali, mali sa prejsť a povedať to, čo

bolo napísané na papieri. S I. sa o tom nerozprávali. On bol na takom niečom prvý raz a nevedel, čo sa
tam bude diať. Do Liptovského Mikuláša šiel autom bez I.. Naspäť ho bral, ale to si nebol istý. O U. vie,
že je na dôchodku, bližšie informácie nemá. Po dedine sa ani nerozprávalo, čo jej malo byť ukradnuté.
I. podľa neho tvrdí, že to spáchal spolu s ním preto, že od neho nakúpil zlato z jednej lúpeže. Odvtedy
to začalo. To zlato od neho iní ľudia nekúpili. Ponúkol ho jemu. Keď ho kúpil, zatkli ho, dali do CPZ,

povedal pravdu a na základe výpovedí iných ľudí ho odtiaľ prepustili a neskôr podmienečne odsúdili.
To bolo asi 4,5 až 5 rokov dozadu a odvtedy sa to celé začalo. Tiež chceli hodiť lúpež na jeho syna.
Na jeseň 2018 za ním prišli dvaja policajti, dali mu ponuku, že ak im pomôže usvedčiť I. z lúpeží, tak
jemu zabezpečia beztrestnosť, no povedal im, že vie len to, čo počul. I. sa mu chce pomstiť za to zlato.
I. bol prvý vnuk, maznáčik rodiny. Na strednej škole začal popíjať. Neskôr býval v inej dedine, keď sa

sestra vydala, tak sa odsťahovali a I., keď prišiel ku starkej, tak prišiel aj ku nemu. Chodil nepravidelne.
Vzťah medzi nimi bol bežný, nič extra.O. I. je bývalý spolužiak. Býval v Ľupči. Poznal ho len zbežne zo školy. Nevie, ako vypovedal v
prípravnom konaní. Prečo ho usvedčuje z lúpeže v Sojke, si nevie vysvetliť. V minulosti s ním konflikt
nemal. M. U. je bývalá družka I.. Nemal s ňou žiaden konkrétny vzťah, boli málo v kontakte. Po tom,

keď mu I. predal zlato, povedala mu bližšie informácie, odkiaľ to mal, kde k tomu prišiel. C. L. je bývalá
suseda I.. Nerozprávali sa s ňou o žiadnych lúpežiach. Ona povedala len to, čo videla a počula. Svedkov
T. Ž. a N. Ž. nevidel ani nebol s nimi v kontakte. To, čo tvrdia sú klamstvá. Ž. vo svojich výpovediach
tvrdí, že oni dvaja vykradli Sojku, peniaze, že popadali do vody, aj, že ju ovplyvňovala U. s C. a navádzali
ju, aby jeho poškodila. U. mu volala, aby sa stretli a dohodli na výpovedi v čase, keď on nebol obvinený

a nevie, či I. za Sojku obvinený už bol alebo ešte nebol. T. Ž. teraz žije s U., odkedy je I. vo výkone
trestu. Nie je pravda, že U. je I. družkou. Na konfrontácii hrali divadlo, nemala dôvod, aby sa s ním
nekonfrontovala. Čo tým chcú svedkovia dosiahnuť, u I. nevie, U., Ž. a Ž. jeden druhému kryjú chrbát.

Ku skutku č. 3 vypovedal, že do Ludrovej chodieva po minerálnu vodu z prameňa. Bol tam aj s I., keď
bol pre neho vo výkone trestu v Sučanoch 4. 12. 2014. Po ceste zo Sučian šli cez Ružomberok. Tam

sa zastavil u kamaráta a potom šli do Ludrovej pre vodu. Po ceste I. hovoril, že tam pásol a mal tam
kamaráta, kolegu, ktorého volajú B.. Nevedel ani, ako sa naozaj volá priezviskom, že je to Š.. Bola to
bežná debata, po ceste mu ukazoval, že mal od neho požičaných psov. Rozprávali sa, čo chová atď.
Nezastavovali sa. Čo sa potom udialo sa dozvedel z prečítania výpovedí. Ešte U. povedala, že mal dať
z tej lúpeže náušnice svojej sestre, nevie, kde na to prišla. O lúpeži sa dozvedel asi po dvoch mesiacoch

od bývalého kolegu, že B. vykradli. Jeho mamu videl len, keď prišiel pre psov, asi v roku 2013. O tomto
skutku sa s I. veľmi nerozprával, len raz sa ho pýtal, či to náhodou nebol on, ale neodpovedal mu, len
sa pousmial. Viac to s ním neriešil.

Ku skutku č. 4 v Turíku sa dozvedel podrobne až zo spisu, z výpovedí. V dedine má kamaráta N. K.,

ktorého pozná asi desať rokov. Ten od pani V. kúpil maštaľ. K nemu chodil pravidelne. Bol tam s ním
aj I., ale čakal ho len pred domom. Dnu ku K. nešiel. I. s K. v kontakte nebol. O tom, čo sa tam stalo,
sa s I. nikdy nerozprávali.

O skutku zo dňa 28. 4. 2015 sa dozvedel po tom, keď kúpil od I. zlato. V tom čase bol úplne inde. Robil

na salaši pri Martine a jeho syn býval u jeho mamy, teda starkej. Vždy, keď syn potreboval, tak im urobil
nákup a priniesol, bolo to asi raz za týždeň alebo za dva týždne. Keď takto prišiel, I. mu ponúkol zlato
na predaj, že je od U. známych z Liptovskej Teplej, lebo s tými V. sa vraj U. dobre pozná, konkrétne
jej mama sa kamaráti s V., pretože mama U. si od V. požičiava peniaze. Toto vie od I. aj U.. Takže
ona presne vedela, čo kde u V. je. On vedel, že zlato je ukradnuté, ale nič bližšie. I. mu povedal, že sa

nemá čoho báť, že tí ľudia na to zatiaľ neprišli. Povedal mu, že M. verí, že ho neprezradí, že už boli
viac krát a nikdy ho nesklamala. Na to nadväzuje aj prípad v Matejkove, lebo poškodený je príbuzný V..
Zlato od neho zobral, mal ho asi 2 až 3 mesiace odložené. Šiel ho predať. Kontaktoval C., ktorý dohodol
stretnutie na Kozom Vŕšku. Tam prišiel nejaký chlap, teraz už vie, že to bol policajt. Dali si večeru, dohodli
sa na 100,- Eur, hoci pôvodne chcel 300,- Eur. Pýtal sa ho odkiaľ to má, ale jemu nepovedal, že je to

kradnuté. V obchode v Teplej ho policajti zatkli. S C. bol za ním nejaký chlap, no iný, ako ten policajt.
Potom sa dozvedel, že to bol tiež nasadený policajt. Zadržaný bol vtedy aj I., lebo povedal pravdu, kto
mu zlato predal.

O skutku vo Vyšnom Matejkove sa dozvedel len zo spisu. Nič bližšie k tomu nevie.

I. v dedine nemal veľa kamarátov, skôr v meste, nemal nejakého veľmi dobrého kamaráta. Je
presvedčený o tom, že lúpeže u V., v Sojke a Matejkove spáchal I. spolu s U.. V čase spáchania skutku
v Sojke žil I. s W., ale vo výpovedi U. je uvedené, že už vtedy spolu niečo riešili a práve v ten deň
alebo noc mal byť u nej. U. je takej výšky ako I. a ľahšia od neho. Ľudia, čo opisujú lupičov, ten druhý by

mal byť robustnejší ako on, v tom čase mal do 65 kíl, teraz je pribratejší. Na salašoch robil v Ludrovej,
Liptovskej Štiavnici, Nižnom a Vyšnom Matejkove. Chodievala za ním manželka, vozieval ju aj I.. Keď
bol na lúkach, tak ju len doviezol a ona ostala v maringotke a on šiel preč. Ak bol tam, tak ostal na čaj
a na kus reči. Niekedy ju čakal v krčme, kým prišli. Naspäť chodievala autobusom. Nevie si vysvetliť,
prečo I. na neho tvrdí, že on mal byť fundátorom všetkého. Jeho výpovede sú také, že raz hovoril, že

nikde nechodil po tých dedinách a pri konfrontáciách, keď mu povedal, že bol tam a tam, až vtedy si
spomínal. Takže zakaždým hovoril inak, a preto nehovoril pravdu. I. pozná od malička, tak vie, že keď
hovorí blbosť, tak hovorí súvisle. Ale keď má povedať pravdu, tak sa zajaká. Vidí na ňom, či klame alebo
neklame. I. peniaze nikdy nemal a zrazu mal, spýtal sa ho, čo urobil, pretože zarobené peniaze dávalrodičom, ktorí mu nechali 100,- Eur, hneď vedel, že míňa peniaze, ktoré nemôžu byť poctivo zarobené.
Pochválil sa mu, že ho naháňali policajti, strieľali po ňom a nemohli ho dostihnúť, alebo sa I. spýtal
priamo, či niečo neurobil. K týmto skutkom, ktoré sa prejednávajú spomenul osobu U., že ich spáchali

spolu,atedakonkrétneLiptovskúTeplú,MatejkovoaSojku.VzťahmedzinímaI.sapokazilpotomzlate.
Už predtým mal od neho odstup, pretože keď urobil krádež, kradnuté veci podhodil starkej a ju aj jeho
policajti vypočúvali. Mnoho zlého, či výsluchy, či prehliadka auta sa mu stalo v súvislosti s I.. Po vznesení
obvinenia mal s ním normálny vzťah, ale s rezervou. On tým ľuďom neublížil, nič zlé im nespravil.

Pokiaľ na otázku, či má vedomosť, kto mal byť druhým páchateľom spolu s obvineným I. pri lúpeži v
Sojke, odpovedal v prípravnom konaní odlišne, keď uviedol, že nevie, kto to ním mohol byť, pričom na
hlavnom pojednávaní uviedol osobu M. U., tento rozpor vysvetlil tým, že možno vtedy nezareagoval
správne na otázku. Keby si to bol vtedy všimol, tak by odpovedal správne. Nie je na takéto výsluchy
školený a po niekoľkých otázkach už nevie povedať, ako odpovedal na prvú otázku. Na hlavnom
pojednávaní si to už uvedomoval a po tých mesiacoch, čo je zavretý v jednej miestnosti, keď si číta

dennodennetieistépapiere,taksanepomýli.Narozporvjehoodpovediachnaotázku,čisamuobvinený
I. zdôveroval so svojimi počinmi, keď najskôr uviedol, že sa mu I. nezdôveroval a neskôr uviedol, kedy
sa mu zdôveril, uviedol, že mu otázka bola položená k U., takže povedal, čo vedel a nevidí v tom
rozdiel. K Teplej a iným lúpežiam o U. nehovoril, pretože nevedel, čo kto o ňom ide rozprávať a čo
všetko mu bude naložené.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom poškodených Z. U., U. V., svedkov
M. U., Ľ.F. P., M. P., N. Q., N. P., T. Ž., N. Ž., prečítaním výpovedí poškodených B. C., W. Z., V. V., V. Š., B.
Š., Ľ. V.É. a B. M., svedkov vypočutých v prípravnom konaní, znaleckých posudkov a listinných dôkazov.
Svedkyňa a poškodená Z. U. dňa 24. 5. 2019 vypovedala, že 23. 12. 2013 o 01.30 hod. spala v rodinnom

dome v spodnej izbe, keď sa otvorili dvere, zobudila sa a vo dverách sa zjavil človek v kukle. Na hlave
mal čelenku, ktorá svietila, mal otvory na očiach. Kričal po nej „Máš peniaze? Daj peniaze, daj peniaze.“
a rozháňal sa latou z jednej strany na druhú. Vyskočila na rovné nohy, hodila sa na neho. On sa rozohnal
a latou ju trafil do pravej ruky a na ľavú stranu. Sadla si na posteľ, stále po nej kričal a pýtal peniaze,
na čo mu povedala, že nemá. Povedal: „Daj náušnice“, tieto mu podala. Vtedy si zhasol čelenku na

hlave, stále pýtal peniaze. Posadila sa na posteli. Potom sa ocitla na zemi. Poviazal ju širokolepiacou
páskou, ruky vpredu, nohy dohromady a tiež ústa. Sedela na zemi, začal jej šmátrať po dome, stále od
nej pýtal peniaze. Nechal ju v izbe, ktorá je spálňou a zároveň kuchyňou. Prehľadal celý kredenc. Bála
sa, lebo vedela, že má väčší obnos peňazí odložený. Povedala mu, že dole je pokladnička, v ktorej sú
peniaze. Zdalo sa mu to málo. Boli tam mince. Vytriasol peňaženku, ktorú mala v kabelke, kde bolo asi

50,- Eur. V šuflíku našiel 300,- Eur v stoeurových bankovkách. Stále sa mu to zdalo málo. Potom išiel
do ďalšej izby, spálne. Kým prehľadával, rozmýšľala ako sa vyslobodiť. Pri nohách mala hodený nôž,
ktorý ukryla pod seba a za ten čas, čo bol v inej izbe, si začala nožom rozväzovať nohy, vtom prišiel
a poviazal ju znova. Stále od nej pýtal peniaze. Možno prešla už aj hodina. Chcela ho dostať hore do
domu, kde mala odložený jej sestra kabát a v ňom nejaké peniaze, preto ho poslala tam. Ten nožík si

nevšimol, nechal ho tam. Chodil po dome, zháňal. Kým bol preč, chodil nazrieť. Hore peniaze nenašiel
a za ten čas, čo išiel hore sa jej podarilo prerezať pásku z nôh a zo zaviazanými rukami a ústami v
teplákoch a bosá vyšla von, zatiaľ čo páchateľ bol hore. Išla ku najbližším susedom, kde klopala nožom,
nedobúchala sa, tak išla do bytoviek a zazvonila. Bolo už 03.30 hod, vyšiel sused, ktorý ju zobral k sebe.
Volal sanitku a políciu. Potom s druhým susedom išli pozrieť ku nej domov, kde už nikto nebol. Policajti

a sanitka prišli hneď. Ďalej vypovedala, že v dome videla len jedného muža. Vonku nevidela nikoho.
Bežala k susedom. Hospitalizovaná bola 18 dní. Mala zlomenú pravú ruku a poškodenú slezinu. Neskôr
zistila, že jej boli odcudzené zlaté šperky, tri retiazky na krk, dva prstene, náušnice, peniaze a nejaké
potraviny. Poškodené boli nové plastové vchodové dvere, na ktorých rozbil sklo. Síce utrpela šok, ale
ten muž nebol až taký agresívny. Upokojila sa tým, že ho pozná, že je to M. I., čo vie z jeho postavy.

Býval v bytovke s jej bratom. Pozná aj B. P., ten je starší ako I., už odišiel a dal sa od nich preč. I. nemá
dobré meno v dedine. To, že u nej v dome bol M. I. usudzovala podľa toho, že nebola prvá, a na základe
toho, že ju pozná, vedel, že zabila býka. Nikdy sa s ním nerozprávala, ale poznala ho podľa postavy,
aj na polícii ho poznala. Musel sa jej prejsť. Nechcela ho opoznať na sto percent, lebo sa bála, aby ju
znova neprišiel okradnúť a prizabiť. Pri svojom ďalšom výsluchu svedkyňa a poškodená uviedla, že ju

mrzí, že je tam ten P., lebo on už dlhší čas s I. nepaktoval, odlúčil sa od neho. P. sa už dva a pol roka
nezapodieva s I., čo sa aj odsťahoval, už nechodil s ním. I. stále voľačo mal, nemal pokoja, furt musel
niečo v dedine ukradnúť naftu, bicykel, ale nie a nie ho dolapiť. P. pozná, lebo v Malatínach vyrástol a
uviedla ho preto, lebo už v detstve ho I. navádzal na tieto veci.Poškodená Z. U. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že
trvá na tom, čo tvrdila doposiaľ, nechce na tom nič meniť, policajtom to podrobne porozprávala. Nemôže

ani na jedného, ani na druhého na 100 % povedať, ale myslí si, že u nej bol I., nie P.. Aj na polícii
ho nechala, nech sa prejde a podľa postavy ho poznala. U nej bol iba jeden, ak by boli dvaja, tak by
nemohla odtiaľ ujsť. I. predtým poznala, vie ako vyzerá, pretože je z tej istej dediny a býva neďaleko jej
brata. Osobne sa s ním nerozprávala. Ako spoluobčana I. poznala od malička, od dieťaťa robil zle, strihal
ploty. Keď ju prepadol, stále býval v dedine. P. tiež pochádza z Malatín, ale už dlhšiu dobu tam nebýval,

býval v Ľupči a dlhšiu dobu ho nevidela. S ním sa možno niekedy dávno rozprávala. Páchateľa jej dávali
poznávať aj po hlase, ale po hlase ho nemohla po troch mesiacoch poznať. Na opoznávaní na polícii
mali osoby kukly s otvormi na oči. Prišla do miestnosti a osoby mali čísla. Prezrela si ich po jednom,
potom sa prešli oni a kričali to, čo v noci, teda tú vetu, ktorú povedala, že jej kričal páchateľ. Pri prvom
opoznávaní povedali vety a prešli sa a pri druhom už nehovorili nič, len stáli v rade a ona mala povedať,
ktoré číslo to je, vtedy im aj prehodili čísla. Pri prvom opoznávaní označila aj I. aj P., vedela, ktorí to

sú. Toho, ktorý bol u nej vo vnútri opoznala podľa chôdze. Podľa nej opoznala I., skôr podľa postavy,
ako podľa hlasu. Pokiaľ sa v tej vete pri opoznávaní spomínala A., to je suseda, ktorá robí v krčme, tiež
chodila domov s peniazmi a mala strach, aby ju niekto neprepadol. Veci si ešte stále rovnako pamätá.
Keď utekala v tú noc z domu, vyšla hlavným vchodom rovno do susedov. Má síce aj zadný vchod do
domu, ale tým nešla. Keď vyjde z hlavného vchodu svojho domu, prejde kúsok rovno, krížom cez dvor a

je u susedov, s ktorými ju nedelí plot. Ak by šla doprava, tak vyjde na ulicu na hlavnú cestu, tým smerom
ona vtedy v noci nešla. Po nahliadnutí na fotografiu jej domu a pozemku (č. l. 780) potvrdila, že stav
zodpovedá stavu v čase lúpeže. Dodala, že je presvedčená o tom, že toto spôsobil I., nie P..

Svedkyňa a poškodená U. V. v prípravnom konaní vypovedala, že žije v spoločnej domácnosti v L. E.

Č.. XX s manželom Ľ. V., ktorý je chorý. Bol v umelom spánku, štyri dni hospitalizovaný na ARO pre
zástavu srdca, nie je podľa nej schopný výsluchu. Dňa 28. 4. 2015 niekedy po polnoci, kedy s manželom
spali na poschodí v spálni sa otvorili dvere, zobudili sa na to, ako dnu vošli dve postavy, ktoré mali
na hlavách kukly s otvormi na očiach a svietili na nich baterkami do očí. Jedna z postáv mala v ruke
násadu do motyky, ktorú mal jej manžel v drevárni a touto palicou ju štuchal do hrudníka. Manžel sa na

to zobudil, vstal z postele a druhej postave chcel stiahnuť kuklu. Táto postava ho následne zhodila na
zem a ten, ktorý bol na jej strane mu povedal „hoď ho na posteľ“. Potom sa odmlčali. Najprv manžela
hodili na posteľ. Zviazali jej ruky, nohy drôtom. Manželovi ruky, nohy zviazali drôtom aj kravatami, ktoré
vybrali zo skrine. Ten, čo bol pri nej jej povedal: „Daj peniaze a nič sa ti nestane“. Počula, ako otvárajú
skrine, v ktorých boli šperky, zlato a peniaze v obálke, spolu 5.000,- Eur. Jeden bol pri nej, druhý hľadal

po skrini. Jeden povedal „hoď ho na posteľ“, druhý nehovoril vôbec nič. Mysleli si, či to aj nebola žena,
aby sa neprezradil, za celú dobu nič nepovedal. Potom ich nechali zviazaných v izbe a odišli. Keď vošli
k nim do izby spýtala sa ich, ako sa tam dostali. Potom sa manžel oslobodil z drôtu, zišiel do pivnice,
zobral kliešte a oslobodil aj ju. Volala políciu. Zistili, že peniaze v skrini nie sú, preč boli aj šperky. V
dome boli rozhádzané veci, veci vyhádzané zo skríň a rozhádzané postele. Z kuchyne zobrali z malej

peňaženky 15,- Eur, z väčšej 180,- až 190,- Eur. Dnu sa museli dostať cez dvoje dverí s okienkami, ktoré
boli zamknuté, ale kľúče boli vo dverách zvnútra, rozbili ich železným roksorom. Pokúšali sa dostať aj
do murovanej stajne, kde bola vytrhnutá zámka. Boli aj v drevárni, ktorá bola otvorená. Podľa jej názoru
museli prísť odzadu od lekárne, pretože tam bol pokrčený plot. Museli odísť cez bráničku, ktorá bola
predtým zamknutá a kľúče mali na okne v chodbe, pretože bráničku našli pootvorenú. Stolička bola

položená na inom mieste. Pred bránou boli aj dva bicykle, tie tam zostali. Na bicykli chodí dodnes. Dom
majú riadne oplotený. Raz pre ňu prišli pre ňu policajti, ukázali jej fotografie zlata, ktoré identifikovala ako
svoje. Bolo jej vrátené bez jej obrúčky. Utrpela psychickú ujmu, aj s manželom boli u lekárov. Uplatnila
si náhradu škody. K páchateľom uviedla, že na jej strane bol taký vyšší a štíhly, na druhej strane toho
vôbec nevidela. Nevedela by ich opoznať. Po nich nenašli nič, ani rukavice, ktoré mali na rukách. Boli

v tmavom oblečení, svietili im do tváre, nebolo vidieť nič. Podľa hlasu by ich nevedela spoznať, ten bol
zmenený, huhňavý.
Poškodená U. V. zotrvala na svojej predošlej výpovedi. Keď tí dvaja vošli k nim do spálne, osoba, ktorá
prišla na jej stranu postele povedala „Daj peniaze, nič sa ti nestane“ a podľa hlasu to bol určite muž,
mal huhňavý hlas. Druhá osoba, ktorá stála na manželovej strane postele, pri tej sa nedalo na 100 %

rozoznať, či je to muž alebo žena, tá nehovorila nič, až neskôr povedala „mám“. V čase, keď ešte stáli
pri manželskej posteli, manžel vstal a pokúsil sa osobe stojacej pri ňom strhnúť kuklu. Táto osoba ho
dosť veľkou silou sotila na zem. Manžel má výšku 172 cm, 80 kg váhu, ruky a nohy tenké, pretože celý
život fyzicky pracoval, a odkedy bol chorý, pribral na bruchu a taký bol aj v čase lúpeže. V čase lúpežeuž nemal takú fyzickú silu ako zvykol mať, v dôsledku choroby. Druhú osobu nevedela popísať, pretože
bola v strese, baterkou jej svietili do očí, ruky a nohy zviazali drôtom. K prvej osobe, podľa hlasu určite
môže povedať, že to bol mladý muž. Ten prvý druhej osobe povedal „hoď ho na posteľ“, čím mysleli

jej manžela. Nevidela to, pretože bola chrbtom, manžela dali na posteľ a zakryli paplónom. Porovnať
tých dvoch páchateľov navzájom nevedela, pretože druhú osobu nevidela. Hneď, ako bola prebudená
svietil jej do očí a bola v podstate chrbtom. To, že by druhá osoba mohla byť aj žena, s manželom
dedukovali z toho, že druhú osobu vôbec nepočuli rozprávať. Povedala len to slovo „mám“. Na toto
sa ich pýtali aj policajti. Ďalej uviedla, že M. U. nepozná, nevie, či ju niekedy vôbec stretla. Rodinu U.

pozná len z videnia, pretože bývajú v rovnakej obci. Vylúčila, že by sa stretávali, navštevovali alebo
niečo podobné, ani peniaze im nepožičiavala. Nikto z U. ani nebol u nich v dome. Dom je poschodový,
rabovali odspodu. Peniaze, ktoré vzali boli uložené v skrini na manželovej strane. Podľa vrznutia vie, že
ich odtiaľ brali. Boli v obálke pod prádlom. Prádlo bolo všade rozhádzané. V ďalšej skrini boli šperky,
ktoré nenosila, tiež zmizli a dole v kuchyni mala peňaženku a menšiu peňaženku, ktorú nosievala do
kostola, z nej tiež zobrali peniaze. Peniaze, ktoré im ukradli boli spoločné s manželom. Nezaznamenala

šuchotanie s peniazmi. V spálni stôl nemajú. Po lúpeži zistili, že páchatelia podložili starú deku pod okno
na dverách, aby nerinčalo, keď ho rozbili. Bicykle mali umiestnené za zamknutou bránou v podchode,
ktorýmajúvdome.Samotnébicyklenezamykajú.Bicyklenezmizli,stálebolitam,ajpolúpeži.Zdrevárne
si páchatelia naštikali drôt, ktorým ich zviazali, zobrali aj železnú palicu, s ktorou rozbili okná na dvoch
dverách a drevené násady, ktoré mal manžel pripravené na motyky a s tými ich štuchali a spôsobili

zranenia. Tie bicykle majú doteraz, boli nedotknuté.

Svedok a poškodený B. C. v prípravnom konaní dňa 24. 5. 2019 ku skutku vypovedal, že sa stal v
septembri 2013, kedy bol zamestnaný v spoločnosti SOJKA ako nočný strážnik. Mohlo byť okolo polnoci,
keď išiel na obchôdzku. Vychádzal z recepcie SOJKA hore smerom do objektu Magura Village, pouličné

svetlá už boli vypnuté. Mal v ruke aj baterku, hore cestou ju nemal zapnutú. Svietil ňou po všetkých
chatách. Keď vychádzal z objektu Magura Village pár metrov po hlavnej ceste smerom na recepciu
počul, že niečo zašuchotalo v kríkoch tesne za jeho úrovňou. Obzrel sa, zbadal ako z kríkov vybehli
dvaja chlapi v tmavom oblečení s kuklami na hlavách a s otvormi na oči, kukly mali podomácky vyrobené.
Jeden z nich mal v ruke palicu. Obchytili ho, odviedli z cesty dole na trávnik vedľa cesty, kde ho zvalili

na zem. Kričal o pomoc, upozornili ho, aby bol ticho, aby nekričal, že sa mu nič nestane. Ruky mu
zlepili dozadu stavbárskou páskou, ktorou mu prelepili aj ústa. Zodvihli ho zo zeme, obaja boli pri ňom,
previedli ho z trávnika cez cestu za kríky, kde boli predtým schovaní. Tam ho jemne, nie drasticky zvalili
na zem, prelepili mu páskou nohy, rozbehli sa smerom na recepciu do SOJKY. Za päť minút sa jeden z
nich vrátil, pýtal kľúče od recepcie, kľúče pri sebe nemal, mal čip na dvere, ktorý používal. V tej rýchlosti

ho páchateľ nepochopil, že čipom sa môžu otvoriť dvere a išiel naspäť. Recepcia bola od neho asi 150
metrov, nevidel na ňu, bola tma. Rozmýšľal, čo má robiť, mal zalepené nohy, ruky aj ústa. Keď od neho
druhýkrát páchateľ odbehol, snažil sa s rukami narábať, až kým sa mu podarilo pásku z rúk odlepiť.
Ešte chvíľu čušal. Oni sa nevracali, odlepil si pásku z úst a oslobodil si aj nohy. Popri tom rozmýšľal, čo
ide robiť. Telefonovať nemohol, keď sa páchateľ vrátil po kľúče, prehľadával ho, našiel mobilný telefón,

ktorý mal vo vrecku a zahodil do kríkov. Vybral sa na vyšný koniec do chaty, kde bývali majitelia SOJKY,
zaklopal na okno, majiteľovi porozprával, čo sa stalo. Sadli do auta, medzitým majiteľ volal políciu. Keď
prišli s majiteľom na recepciu, páchatelia tam už neboli, boli vypáčené dvere, odcudzili príručný trezor
s peniazmi, kde bola mesačná tržba z Magury. Jemu nebolo nič spôsobené, nemal žiadne zranenia,
palicou sa ho nedotkli. Palicu mal jeden z nich, nepoužil ju. Mobil sa našiel po príchode polície. Obaja

mali po celý čas kukly na hlave, nevedel by ich opoznať ani podľa hlasu, lebo rozprávali minimum, boli
zhruba jeho postavy.

Svedok a poškodený W. Z., vlastník hotela SOJKA, s. r. o. v Malatínach v prípravnom konaní dňa 25. 6.
2019 ku skutku vypovedal, že spal doma v noci, keď mu niekto klopal na okne, bol to šok. Ten, čo bol

vonku kričal, že kradli. Mal na rukách a nohách lepiacu pásku. Vyšiel pred dom, zistil, že je to C., ktorý
pracuje pre nich ako údržbár a strážnik. Opakoval „kradli, kradli“. Snažil sa ho ukľudniť. C. mu povedal,
že niekde pri kríkoch, pri zruboch ho čakali páchatelia, dali ho do kríkov, zviazali ho, povedali mu, aby bol
ticho, že sa mu nič nestane. Zobrali mu mobil, hodili ho do kríkov. Lepiacou páskou mu zalepili aj ústa.
Hneď volal policajtov a spolu s C. išli do hotela na recepciu. C. mu ukázal aj kríky, kde ležal. Na recepcii

videl poškodené dvere, recepcia bola otvorená. Dnu zistil, že boli preč dva malé trezory a poškodený
zámok na jednej skrini, kde boli len písomnosti. V trezore mali dosť peňazí, pretože sa nešlo do banky s
peniazmi. Bola plná sezóna. Prišli policajti, hľadali stopy. Zistili, že majú poškodené vstupné dvere, ktoré
museli dať opraviť, oprava stála 120,- Eur aj s poškodeným zámkom na skrini. V jednom trezore bolahotovosť 1.000,- Eur, belgické občianske preukazy, v druhom trezore bola hotovosť 7.300,- Eur. Trezory
boli hotelové, kovové, na kódy, v hodnote asi 100,- Eur za kus. Nemali to poistené. Žiadal nahradiť
spôsobenú škoda vo výške 8.620,- Eur. Mali aj kamerový záznam, ktorý si pozrel spolu s policajtmi. Z

neho bolo zrejmé, že páchatelia boli dvaja, v tmavom oblečení, s kuklami na hlavách. Veľmi rýchlo boli
vo vnútri, hneď vyšli každý s jedným trezorom vonku peši smerom k ceste I/18. Trvalo to veľmi krátko.
Hľadali len tie trezory. Boli v tej jednej skrini, nikde inde. Vedeli, že sú tam trezory a peniaze.
Splnomocnenkyňa poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Žilina B.. Q. Š. pri svojom
výsluchu v prípravnom konaní dňa 20. 6. 2019 uplatnila trestným činom spôsobenú škodu, ku ktorej

došlo poškodením zdravia ich poistenca B. M., nar. XX. XX. XXXX, v dôsledku fyzického napadnutia
dňa 18. 4. 2015, pričom na jeho zdravotnú starostlivosť poisťovňa vynaložila sumu 1.801,65 eura, ktorú
poskytovateľom aj uhradila, ďalej u poistenkyne V. Š., nar. XX. X. XXXX, poškodením zdravia dňa 6. 12.
2014 v dôsledku fyzického napadnutia, u ktorej poisťovňa vynaložila na zdravotnú starostlivosť sumu
53,03 eura, ktorú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj uhradila a u poistenkyne V. V., nar. XX.
XX. XXXX, v dôsledku fyzického napadnutia dňa 3. 10. 2012 došlo k poškodeniu zdravia, za ktorého

liečenie poisťovňa vynaložila sumu 40,03 eura, ktorú poskytovateľom aj uhradila, čo spolu predstavuje
sumu 1.894,71 eura.

Z výpovede svedkyne a poškodenej M.. M. L., splnomocnenkyne Allianz -Slovenská poistovňa, a. s., z
prípravného konania zo dňa 20. 6. 2019 vyplýva výplata poistného plnenia poškodenému Ľ. V., bytom L.

E. XX, na základe poistnej zmluvy č. 7100932357, ktorú uzavrel s účinnosťou od 8. 8. 2005 na poistenie
domácnosti. Dňa 5. 5. 2015 poistený nahlásil poistnú udalosť zo dňa 29. 4. 2015, pri ktorej došlo ku
škode na majetku poisteného a škodu krytú poistením vyplatili dňa 5. 11. 2015 vo výške 369,94 eura,
čím prešiel nárok na náhradu škody na Allianz - Slovenskú poisťovňu. K okolnostiam spáchania skutku
sa vyjadriť nevedela.

Svedkyňa a poškodená V. Š. v prípravnom konaní dňa 24. 5. 2019 vypovedala, že býva v L. v rodinnom
prízemnom dome so synom B.. V decembri pred 4 rokmi o 05.00 hod., keď spala v spálni sama, prišli
dve osoby zamaskované, bolo im vidno len oči, na hlavách kapucne a šoférske rukavice s dierami. Mali
baterku, ktorú zobrali z kredenca z linky. Svietili si, aby videli. Jeden z nich jej strhol perinu, zodvihla

sa, jeden z nich jej musel zobrať z uší obe náušnice, lebo u susedov ich už nemala. Druhého zatiaľ
nevidela, lebo raboval vedľa v kuchyni, v špajzi, hľadal peniaze. Strhol jej perinu, kričal na ňu, aby mu
dala peniaze, povedala mu, že nemá. Kričala, bála sa, prišla do chodby. Vtedy ju zasotil rukami, spadla
na zem na pravý bok. Na zemi ju pristúpil nohou. Pýtala sa ho, či ju chce zabiť a potom ju bez slova
zodvihol, nemohla sa zdvihnúť sama. Jeden, čo bol stále pri ne, išiel s ňou do kuchyne. Druhý vošiel do

špajze, kde raboval. Chcela zasvietiť svetlo, ale ten, čo stále chodil s ňou, ju zase zasotil. Spadla na ľavý
bok v kuchyni na zem. Postavila sa pomocou stoličky, ktorej sa zachytila. Kým oni boli v kuchyni, nejako
sa odtiaľ dostala, dvere boli otvorené, všetko bolo pootvárané. Utekala z domu v pyžame do susedov,
volať políciu. Kým bola u susedov, oni ešte rabovali. Keď sa za päť minút vrátila aj so susedom do domu,
už boli preč, našli peniaze. Zobrali jej 900,- Eur, ktoré mala v peňaženke v perináku pod dokladmi a zlaté

okrúhle duté tenké náušnice, ktoré si dala vyrobiť z obrúčky. Uplatnila si škodu 1.050,- Eur. Policajti ju
vzali na ošetrenie do Vojenskej nemocnice, mala zlomený prstenník na pravej ruke, poudierané bedrá
a dali jej barly. Chodila na kontroly s prstom. Synovi vzali 250,- Eur, ktoré mal pod gaučom a v linke
v obálke mal 50,- Eur. Stále myslela na to, čo sa jej stalo, mala to pred očami, nemohla spávať. Ďalej
uviedla, že jej syn zvykol ráno chodievať do práce o 05.00 hod. na bicykli, robí na družstve v Ludrovej.

Páchateľov by nevedela opoznať, boli vysokí ako ona, do 170 cm, ani tuční, ani chudí, strednej postavy.
Počula ich hovoriť, keď kričali a pýtali len peniaze.

Svedok a poškodený B. Š. v prípravnom konaní dňa 27. 6. 2019 vypovedal, že v sobotu 6. 12. 2014 o
05.00 hod. išiel do roboty. O 06.00 hod. prišla za ním vrátnička, že má ísť domov, že bol vykradnutý. Do

roboty išiel na bicykli. Býva v obci Ludrová v rodinnom dome č. XXX spolu s mamou V.. Keď odišiel z
domu už za sebou nezamykal dvere, mama ešte ležala, keď odišiel do práce. Pracuje v PD Ludrová ako
krmič. Prišiel domov, doma už bol jeden žandár. Hneď prišli ďalší. Všetko bolo vyhádzané zo skríň. Bolo
mu odcudzených 250,- Eur mal odložené vo svojej posteli a 50,- Eur mal v kuchynskej linke v kredenci.
Mama mu povedala, že prišli dvaja chlapi v kuklách, hodili ju o zem, pýtali od nej peniaze. Mama ich

nepoznala. Jej zobrali 900,- Eur, klobásy a zbytočnosti, strhali jej z uší malé zlaté náušnice, kolieska,
ktoré si dala spraviť z obrúčky. Do domu vošli tak, že vypáčili plastové okno v kuchyni. Poškodili poistku
na okne, vytisli okno, asi pajsrom. Okno si dal opraviť kamarátovi, nič ho to nestálo. Dom je spredu
oplotený kovovým plotom do výške 150 cm, zo zadnej strany plot nemajú. Mal vtedy aj dvoch psov, ktorési v lete B. P. požičal, lebo nemal a išiel pracovať na PD Ludrová na sezónu od mája do novembra.
Keď pásol, tak suka prišla domov sama a druhého psa mu obesil, že mu nechcel robiť. Psov mával
uviazaných vo dvore. P. poznal, keď prišiel na družstvo pracovať, rozprávali sa o bežných veciach. Pýtal

sa ho na psov, či mu ich predá alebo požičia, že načo sú mu doma. P. v novembri odišiel z družstva. P.
vedel, čo približne robí, ale kedy presne odchádza z domu, si musel od niekoho zistiť. Uplatnil si náhradu
škody vo výške 300,- Eur. Potvrdil, že mama mala zlomený palec, bola na ošetrení. Z papierov vedel,
že lúpežného prepadnutia sa mal dopustiť práve P. a už bručí.

Svedkyňa a poškodená V. V. pri svojom výsluchu dňa 24. 5. 2019 v prípravnom konaní vypovedala, že
bývala v rodinnom dome č. XX v E., ktorý patril jej a nebohému manželovi. Dom potom musela predať,
pretože sa v ňom bála. Manžel jej zomrel 29. 7. 2012 a v októbri v nočných hodinách ju prepadli niekedy
pred 24.00 hod. V tom čase spala hore v podkroví v spálni. Zobudila sa na to, ako jej muž s vojenskou
pletenou kuklou s otvormi na oči svietil do tváre s lampášom. Chytil ju za prsia, za pyžamo, hodil ju tri,
štyri razy o radiátor a kričal „Daj peniaze, zabijem ťa“. Už keď nevládala, ledva sa pozviechala, sadla

si na kraj postele, povedala mu „zabi ma, ja peniaze nemám“. Spýtal sa jej, čo má a v tom strese mu
povedala, že má platobnú kartu, ktorú už predtým hľadal. Našiel 20,- Eur, ktoré si zobral, čo zistila až
neskôr. Potom ju zobral za ruku tak tuho, že mala na ruke modriny. Musela tuho kráčať za ním, pretože
ju ťahal. Išli do kuchyne, ktorá je na prízemí, tam už mal jej peňaženku na kuchynskej linke, ktorú jej
vybral z kabelky na chodbe. Tých 20,- Eur už v nej nebolo. Kartu mu dala, chcel aj PIN. Tento mala

napísaný na lístočku, ktorý mu vybrala z peňaženky. Chcela mu ho prečítať, ale on jej ho vytrhol, vyletel
na chodbu. Na tej chodbe mala vertikálne žalúzie, tie postrhával, odomkol si dvere na terasu, kľúče
vybral a zvonku ju zamkol. Niekto ho musel vonku čakať, lebo jej to aj sám povedal, že nie je sám a cez
okno v obývačke podával komplicovi jej mobil, ktorý jej vzal z chladničky v kuchyni. Mobil bol kúpený za
1,- Eur. Okno v obývačke bolo predtým zavreté, musel ho otvoriť, nevidela to, ani ako veci vyložil cez

okno von, ani či tam vonku niekto bol. Nová sedačka bola postúpaná jeho nohami. Okno bolo otvorené.
Vtedy ešte nevedela, že vzal aj parožie, ktoré bolo na schodisku hore do spálne. Keď vyšiel z domu
a zamkol ju, išla hore do spálne, tam mala pod vecami skrytý mobil, ktorý odkedy jej zomrel manžel,
nosila vždy so sebou. Volala dcére do Ondrašovej, čo sa jej stalo. Tá prišla po pätnástich minútach,
volala žandárov. Pozisťovalo sa, že vzal parožie, mobil, medovinu, kartu a peniaze 20,- Eur. Neskôr

zistila, že z karty, ktorá bola vedená na jej manžela, bolo vybratých 460,- Eur. Páchateľ sa musel dostať
cez okienko v špajzi, ktoré bolo otvorené na vetračku, je vo výške 2 až 2,5 metra nad zemou. Zobral
si rebrík z dvora. Rebrík tam zostal opretý. Okno celé vybral, zahodil do záhrady a tak vošiel do domu.
Najprv si musel prezrieť spodné bývanie a až potom prišiel ku nej hore do spálne. Keď ten muž od nej
z domu odišiel, cez kuchynské okno sledovala, kde uteká. Bol sám a utekal cez bráničku, ktorú otvoril

a vybehol na cestu. Vonku bola tma. Dom bol v tom čase oplotený, popri pozemku tečie voda. Musela
ísť na pohotovosť, pretože nemohla dýchať, čo ju doudieral o radiátor. Poslali ju na r?ntgen. Mala byť
aj hospitalizovaná, ale odmietla. Prsníky mala samú modrinu. Chodila tri týždne na kontroly. Zlomené
nemala nič, len pomliaždený hrudník. Celkovo jej bola spôsobená škoda na odcudzených veciach a
finančnej hotovosti 560,- Eur. Páchateľ bol chudý muž, nie dáky starý, lebo sa zmestil cez malé okienko.

Nevedela, čo mal oblečené, pretože jej stále svietil baterkou do tváre. Nepoznala by toho muža. Je to už
sedem rokov. Nemal vadu reči, mal normálny hlas. Neustále opakoval „daj peniaze, zabijem ťa“. Raz sa
preriekol, keď boli spolu dole, že nie je sám, aby mu dala tú kartu. Nevedela, ako chodil, ťahal ju dole,
potom utekal k tej bráničke. Po tomto sa bála ísť vonku. Stále je pod liekmi, bojí sa doteraz.

Zápisnica o výsluchu svedka a poškodeného Ľ. V. z prípravného konania zo dňa 29. 4. 2015 (svedok bol
vypočutý bezprostredne po spáchaní skutku, ešte pred vznesením obvinenia obom obžalovaným) bola
na hlavnom pojednávaní prečítaná z dôvodu, že súd mal preukázaný vážny zdravotný stav svedka, ktorý
natrvalo znemožnil jeho výsluch v ďalšom priebehu trestného konania (lekárska správa na č. l. 1200 a
výpoveď svedkyne U. V.). Z jeho výpovede vyplýva, že je spoluvlastníkom rodinného domu č. XX v L. E.

s manželkou U. V.. V dome bývajú sami. Včerajšieho dňa (28. 5. 2014) asi o 23.00 hod. išli s manželkou
spať do spálne na poschodí (pri obhliadke miesta činu nazvaná ako spálňa č. 2, spávajú v nej obaja).
Vchodové dvere do domu boli určite uzatvorené aj uzamknuté, a to oboje dverí, pričom kľúč nechávajú
v zámkach z vnútornej strany dverí. Večer určite zamkol aj dvere na kovovej bráne, pričom kľúč vybral,
dal ho v chodbe domu na okno. Po lúpeži kľúč našiel v kovovej bráne, ktorú páchatelia odomkli. V dome

mali pozhasínané svetlá. Asi o polnoci, presný čas uviesť nevedel, sa zobudil na krik. V spálni videl
siluety dvoch postáv, ktoré si svietili baterkou. Podľa hlasu vedel, že sa jednalo o mladých mužov. Obaja
boli oblečení v čiernom, resp. v tmavom oblečení. Presne nevedel, pretože bola tma. Obaja mali na
hlavách kukly. Títo muži im s manželkou povedali „dajte peniaze a nič sa vám nestane“, potom jehoaj manželku zviazali tak, že mali ruky vpredu, zviazali ich tenkým kovovým drôtom a kravatami, ktoré
vytiahli zo skrine v spálni. Ešte predtým sa on pokúsil vstať a jednému z tých mužov chcel stiahnuť kuklu.
Tento ho sotil. Spadol na zem, ale nebolo mu spôsobené žiadne zranenie. Potom jeho a manželku títo

muži nechali na pokoji. Zviazaní ležali na posteli, nijako ich neudierali, ani už nič nepovedali. Muži si
svietili baterkou, bolo slabé svetlo. On nemal možnosť si ich bližšie všimnúť. Čo vie povedať určite, že
mali obaja rukavice, čo mali obuté, nevedel povedal. Jeden z mužov bol pri nich, druhý raboval v ich
spálni. Potom počul ako raboval vo vedľajšej miestnosti, aj v ďalšej spálni, čo majú na poschodí. Potom
počul, ako obaja bez slova zišli dole. Či dole na prízemí v obývačke a kuchyni rabovali predtým, ako

prišli hore alebo až po tom, ako od nich odišli, nevedel. Mohlo to trvať pätnásť až tridsať minút ako boli
s manželkou zviazaní. Jemu sa potom podarilo vyslobodiť si ruky z drôtov, zasvietil svetlo, zišiel dole do
pivnice po kombinované kliešte a oslobodil aj manželku. Manželka hneď volala políciu. Kým čakali na
políciu, všimli si, že na vchodových dverách domu majú rozbité okná a dvere sú pootvárané. Okná na
dverách museli rozbiť páchatelia a cez tieto okná odomkli dvere kľúčmi, ktoré boli v zámke z vnútornej
strany dverí. S manželkou zistili, že z ich spálne páchatelia odcudzili hotovosť 5.000,- Eur, ktoré tam mali

odložené na pohreb. Ďalej im zo spálne odcudzili zlatý náramok na ruku, ktorý patril manželke, 2 ks zlaté
obrúčky, zlatý prsteň. Dole v kuchyni mali peňaženky, z ktorých páchatelia vzali celú finančnú hotovosť,
koľko peňazí to bolo, uviesť nevedel, vedela by manželka. Doklady im neukradli, odcudzenie iných vecí
nezistili. Celkovo odhadol škodu, ktorú im páchatelia spôsobili krádežou na 5.900,- Eur a škodu rozbitím
skla na 100,- Eur. Páchateľov popísal tak, že podľa hlasu to boli dvaja mladí muži, oblečení v čiernom

alebo tmavom oblečení s kuklami a rukavicami. Svietili si baterkou, bola tma. Podľa hlasu odhadol ich
veknapribližne25rokov.Drôt,ktorýmichspútali,domanemal.Priobhliadkesanašlidvedrevenépalice,
ktoré určite neboli ich, tieto si museli páchatelia priniesť so sebou. Jedna bola u nich v spálni, druhá pri
kovovej bráne. Za ich pozemkom sa nachádza železnica, v blízkosti železničná stanica, kde železničiari
vypiľovali okolo dráhy stromy. Tam videl podobné napílené konáre. Páchatelia asi prišli od záhrady, teda

od železnice. Vedľa domu a na dvore sa nachádzal železný roxor, železný sekáč, ktoré mal svedok v
drevárni, odtiaľ ich museli zobrať páchatelia. Na záhrade našiel skrutkovač s modrou plastovou rúčkou,
ktorý nepatril jemu. V obývacej izbe na stole našli otvorenú bibliu, ktorú predtým určite nemali otvorenú,
na nej bol drevený vrchnáčik z dreveného pohára. Vrchnák musel na knihu položiť jeden z páchateľov,
on ani manželka to neurobili.

Na hlavnom pojednávaní bola taktiež prečítaná zápisnica o výsluchu zo dňa 21. 4. 2015 z dôvodu, že
svedok a poškodený B. M. dňa 24. 9. 2015 zomrel. Poškodený vypočutý bezprostredne po spáchaní
skutku, ešte pred vznesením obvinenia obom obžalovaným, vypovedal, že v sobotu večer asi o 22.00
hod., sedel doma v izbe, pozeral televízor. Zrazu mu vyplo svetlo. Po chvíľke naskočilo, potom zhaslo

druhýkrát aj naskočilo, zhaslo tretíkrát, ostal sedieť, či to znova naskočí. Zrazu sa rozleteli dvere na jeho
izbe. Do vnútra smerom na neho sa rútili dvaja chlapi. Jeden z nich ho ihneď sotil starým sekáčom na
ľad. On na to spadol a tou palicou ho pridržiaval na zemi. Ten druhý mu zatiaľ zviazal nohy. Už vtedy
ako vbehli, obaja kričali „kde máš peniaze, daj peniaze, nič ti neurobíme“, povedal im, že peniaze nemá,
ale po čase, ako sa prehrabávali vo veciach, im povedal, že v peňaženke vo vrecku má 20,- Eur. Tú

peňaženku im pravou rukou, ktorou mohol hýbať, podal. Ten druhý zatiaľ lachoval, všetko vyhadzoval
z políc. Keď mu podal peňaženku a videl, že ďalej prehľadávajú izbu, ten jeden už aj chladničku, mal
strach, čo bude ďalej. V strachu povedal, že má ešte peniaze v obálke v diplomatke. Jeden z nich tašku
našiel pri stolíku, vytriasol ju celú, našiel obálku. Obálku tiež vytriasol opatrne za konček. Aj tak ešte
prehľadávali izbu. Videl, že jeden z nich má jeho ruksak, bol naplnený. Čo všetko do neho vzali, nevidel.

Myslel si, že mu idú pobrať všetko, čo odnesú, bol ticho, sledoval, čo sa robí. Keď si jeden z nich zobral
tie peniaze a videl, že ruksak je naplnený, tak jeden z nich povedal „keď má päťsto, tak bude mať ešte
viac“, ale už nič viac nenašli, rozhodli sa odísť. Jeden za druhým vyšli, za sebou zamkli dvere jeho
izby, potom aj vchodové dvere. Počul, ako sa otáčajú kľúčiky. Vchodové dvere mal predtým zamknuté.
Zamykal, keď prišiel. Prečo neboli vylomené nevedel uviesť. Do soboty bol v nemocnici, prišiel z nej

asi o 11.00 hod. Cestou sa zastavil na šach u svojho známeho B. Š.. Od neho boli ešte v Kauflande,
domov prišiel asi o 17.30 hod. Cestou domov ani k domu si nevšimol žiadne osoby, ktoré by o neho
javili záujem. Od momentu, ako prišiel domov sa zdržiaval v baraku aj večer bol celý čas doma. Zobrali
mu 520,- Eur, zo stola hodinky, sklápací nôž, rôzne potraviny, jeden mobilný telefón značky Nokia a z
police dva kusy starších mobilných telefónov. Vedľa z miestnosti jeden z nich vzal maskáčový ruksak, do

ktorého si vložil mikrovlnku značky Eurotech, voňavku, ktorú dostal do daru, zrejme odcudzili aj vŕtačku.
Hneď ako odišli nikoho nezalarmoval, pretože mal strach, bol na zemi, bolela ho ruka, bol zviazaný
na rukách, trvalo mu dosť dlho, kým si poradil a pásku presekol, roztrhol nohami. Bol v šoku a slabý,
pretože bral chemoterapiu, ukradli mu mobil, nemal ako telefonovať. Nemohol sa postaviť na nohy, akoho prebíjala bolesť z ruky, len sa povalil. Jediné, čoho bol schopný, že si dokázal zapáliť sviečku, skúsil
aj dvere, ale boli zamknuté. Nekričal, akurát jojkal, že mu zlomili ruku. To im hovoril už vtedy, keď ho
zhodili na zem, lebo ruka mu hneď puchla a strašne bolela. Nemohol sa postaviť, mal problém sa vôbec

pohnúť, dostať sa na posteľ, preto nebol schopný volať o pomoc a dostať sa z izby. Ráno, keď sa zobudil
prešiel cez druhé dvere do vedľajšej izby, tam sa mu cez okno podarilo dostať do chodbičky. Išiel von
ku švagrinej, ktorej povedal, čo sa mu stalo a tá volala policajtov. K popisu páchateľov uviedol, že obaja
mali kukly, asi čiernej farby a na rukách pletené rukavice. Jednému sa po rukáve odrážali čiernomodré
trojuholníky. Obaja mali aj kapucne. Mali svetlé botasky. Ich postavy nevedel popísať, zhodili ho na zem,

nevedel sa k tomu lepšie vyjadriť. Podľa reči svedok odhadol, že by mali byť Liptáci, pozná aj lužniansky
akcent, ale to isto nebolo tak, ako sa tam hovorí. To, čo povedali, povedali tichšie, ale bez prízvuku alebo
niečoho, čo by si všimol. Nemá voči nikomu nevybavené dlžoby. Nikto cudzí ho nežiadal o požičanie
peňazí, ani sa nikomu nechválil, kedy a koľko dostával dôchodok. V čase skutku bol triezvy. Uplatnil si
náhradu škody vo výške 700,- Eur.

Syn nebohého poškodeného B. M., T. M. dňa 27. 6. 2019 vypovedal, že jeho otec zomrel dňa 23.
9. 2015, vybavoval záležitosti týkajúce sa pohrebu. Okolnosti skutku poznal od svojho otca. Bol na
služobnej ceste, keď mu otec telefonoval, že ho doma prepadli dvaja muži. Povedal mu, že ich nepoznal.
Nespomínal, čo mali oblečené. Hovoril, že ho udreli nejakou palicou po ruke, ktorú mal potom následne
nájsť zlomenú, zviazali ho, vzali mu mobilný telefón, pýtali od neho peniaze. Vie, že mal nejaké peniaze

odložené na uhlie, sumu nevie, väčšinou mal peniaze odložené v sekretári. Zobrali mu aj nejakú
elektroniku, mikrovlnku, maskáčový ruksak a nevie, čo všetko ešte. Či bol otec zamknutý, nevedel, do
domusadáprejsťajceztakémaléokienko,akosavchádzadopivničky.Kadiaľpáchateliavošli,nevedel.
Otec mu tvrdil, že vtedy spal a oni ho zobudili. Malo sa to stať medzi 21.00 hod. až 23.00 hod. Otec bol v
tom čase už chorý, mal rakovinu, bol zoslabnutý, schudnutý, určite bol aj na ošetrení, pretože mal ruku

v sadre. Sťažoval sa na silné bolesti. Určite mu aj toto pomohlo k tomu, že krátko na to otec aj zomrel.
K odcudzeným veciam sa bližšie vyjadriť nevedel. Pripojil sa k trestnému konaniu a žiadal o náhradu
škody za otcove zranenia a za odcudzené veci tak, ako určia znalecké posudky.
Svedkyňa M. U. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kedy zotrvala na svojej výpovedi z prípravného
konania. Dodala, že skutkov sa priamo nezúčastnila. S odsúdeným I. sa zoznámili v pohostinstve v

Liptovskej Teplej a s obžalovaným P. sa zoznámila cez I.. Týždeň po zoznámení sa presťahovala k
I. z Liptovskej Teplej do Malatín, bývali u jeho otčima. Asi po mesiaci sa presťahovali k jeho tete do
Partizánskej Ľupče. Kým nastúpil výkon trestu spolu bývali, medzitým sa dvakrát rozišli a vtedy bývala u
mamy v Liptovskej Teplej. Druhý raz, keď spolu nebývali, bolo to preto, že nastúpil výkon trestu, keď ho
prepustili znovu spolu bývali. O tom, aký M. je, sa dozvedela z rečí ľudí a vtedy, keď za ním prišli policajti

po nejakej lúpeži. O P. sa vtedy nič nehovorilo. Policajti zobrali najskôr I. a ich sa pýtali, kde bol v noci, až
potom ho pustili. Policajti k nim chodievali často, či sa stala nejaká krádež alebo lúpež. O jeho trestnej
činnosti sa zvyčajne dozvedela po tom, čo sa stala, no niekedy sa zdôveril, čo má v pláne. Odhovárala
ho, ale nedal si povedať. Toto jej hovoril o krádežiach, ale o lúpežiach nehovoril nič, len to, že niekde
bol. Napríklad, keď ukradol cigarety, doniesol ich domov, spýtala sa, odkiaľ to má, tak len povedal “bol

som“ a hneď to išiel predať, aby mu to nenašli policajti pri domovej prehliadke.
Ku krádeži v Sojke vie, že tam s ním bol obžalovaný P.. Vyčítala to z papierov, ale až po tom, čo sa to
prevalilo. Ju I. donútil povedať, že bol v tú noc za ňou. Potvrdil jej to osobne, že pri tej lúpeži bol s P.,
ale ako konkrétne sa to odohralo, že toho chlapa zviazali, hodili niekde do priekopy a čo sa tam dialo,
sa dozvedela len z papierov, ktoré I. doniesol domov. Hoci ju donútil povedať, že bol s ňou a ona tak

aj vypovedala, spolu ešte neboli, dokopy sa dali až dlho potom, v roku 2014. Tá lúpež sa stala niekedy
rok predtým. On v ten večer vôbec nebol u nej. K Sojke spomínal veľký obnos peňazí, v tom čase mal
priateľku, ktorá tam pracovala a tej sa na rôzne veci vyzvedal. Potom si aj kúpil nejakú motorku, z akých
peňazí potvrdiť nevie, mal nejaký úver.

Vedela tiež, že z lúpeže v Liptovskej Teplej mal peniaze, ktoré rozflákal a prepil, kúpil si vtedy aj auto. V
tom čase bývali v Ľupči u jeho starkej, asi po týždni ju I. vyhodil, pohádali sa, lebo nechcela, aby pil. Mal
vtedy probačný dohľad. On od začiatku, ako sa to prevalilo, tvrdil na P., ale jej o tom zakázal rozprávať.
Keďsivypil,bolagresívny,pretohopočúvla.Onsiišielzasvojím.Juvtýchtoveciachnepočúval.Niektoré
veci sa dozvedela až od policajtov, nie od neho, napríklad Ludrovú. Keď mal I. vypité chvastal sa, aké

má kde kšefty. Veľakrát aj sám seba takto potopil. Jemu bolo jedno, komu všetko to rozpráva, či niekoho
pozná len chvíľu. Koľkokrát k nim na druhý deň prišli policajti na základe týchto rečí. Frajera zo seba
robil, či bol opitý alebo triezvy. Veľakrát sa mu to nevyplatilo, mal kvôli tomu problémy a s ním mala
problémy aj ona, aj jeho otčim. Okrem peňazí v Liptovskej Teplej bolo ukradnuté aj zlato a I. ju donútil,aby ho išla predať. Boli tam náušnice aj prsteň, niečo malo červené očko. I. ju poslal ku kamarátke M.
K., ona tie šperky nekúpila, že to nemá komu predať, tak mu to doniesla naspäť. Zlato mal pri sebe I.,
nie P.. Potom, ako policajti zadržali I. aj P. sa dozvedela, že to zlato mal u seba P.. Odkiaľ to zlato mal

nevedela, až potom, čo mu ho od K. priniesla naspäť, povedal jej, že je z lúpeže z Teplej, odkiaľ boli aj
tie peniaze. Nepovedal jej u koho lúpil. P. vtedy býval v Martine, málokedy chodieval ku mame do Ľupče,
takže s ním veľmi v kontakte nebola. O lúpeži u U. vie od I., že tam bol s P.. Ostatné veci sa dozvedala
aj od neho, aj z rečí. Hneď ráno na nasledujúci deň mali domovú prehliadku, policajti prišli k nim.
Nechce ublížiť ani B. ani M., ale M. sa stále vyhováral na B.. Rozhádali sa po tom, čo bol B. zadržaný v

súvislosti s tým zlatom. Pýtala sa I., prečo to na B. hovorí, keď sa spolu nebavia, on jej na to povedal, že
to je jeho vec. Povedala mu, že už toho bolo dosť, všetci majú hanbu z toho, čo narobil. Povedala mu,
aby hovoril pravdu, na čo jej povedal, že on už pravdu povedal. Keď zobrali P. do väzby, bol M. kamarát
s V. M. a keď sa B. s M. prestal rozprávať, M. prišiel domov s tým, že P. u neho skončil a odvtedy začal
na neho rozprávať veci.

O tomto sa nezdôverovala, jedine K., boli kamarátky. C. L. o tom nerozprávala. M. jej druhovi O., jeho
priezvisko nevie, dával raz cigarety. Ona sa ho pýtala koľko za to chce, na to im M. povedal niečo také,
akože to bol zobrať, mal vtedy vypité, tak povedal pravdu a ona sa vtedy veľmi nahnevala a kričala, že
s takýmito vecami nechce mať nič spoločné. Keď sa jej L. pýtala, potvrdila jej, že asi je to pravda, ak jej
to M. takto povedal. L. sa tiež pýtala na lúpež u Z. U.. Veľa ľudí sa na M. zvyklo pýtať ohľadom týchto

vecí, policajti po ňom išli, len neboli dôkazy. Na B. sa ľudia takto nepýtali. T. Ž. je jej bývalý priateľ, čakali
spolu dieťa. On vedel o tom, čo M. robil. T. si rád vypije. K nemu si chodili aj s M. posedieť a vypiť. Čo
mu M. povedal, keď bol opitý, ona nevie. T. vravela, že už má dosť toho, čo M. robí a T. sa jej pýtal, či je
to o M. pravda, takže to zrejme vedel od neho. V. R. je bývalý priateľ M. sestry, či s M. niekde bol alebo
nie, ona nevie. Je to možné, pretože M. vedel ľudí ovplyvniť.

S obžalovaným P. nikdy nemala problémy, ani sa nepohádali. Keď ich M. otčim vyhodil z domu, B. ich
vzal k sebe. Nič proti nemu nemala. V tom čase im veľmi pomohol. Vždy bola ovplyvnená M. a tým, že
sa oni dvaja pohádali. Kvôli čomu sa M. na B. nahneval, nevedela. M. tvrdí, že sa kvôli B. dostal do CPZ.
O skutkoch sa s B. nerozprávala, jediný od koho to vždy vedela, bol M., ktorý jej len povedal, že tam

bol s B.. Svoj vzťah s obžalovaným P. charakterizovala ako dobrý. Keď sa spoznali, robila čašníčku v
Liptovskom Mikuláši, potom v pekárni v Ľubeli a potom, keď M. zavreli, jej obžalovaný P. vybavil robotu
v Ľubeli na družstve. Navzájom sa nejako nezdôverovali, s lúpežami určite nie.

N. W. bola I. priateľka pred ňou. S I. sa dali dokopy v roku 2014. Predtým bol v 2013 vo výkone trestu, v

júli 2014 išiel znovu do výkonu trestu, v decembri 2014 ho pustili. O lúpeži v Sojke sa prvýkrát dozvedela
z papierov, keď už bol M. obvinený. O P. jej povedal až po čase, keď M. začalo niečo hroziť. Kto a čo pri
lúpeži robil, jej nevravel, len to, že tam bol s B.. Po lúpeži u Z. U. boli ráno u nich policajti a prehľadávali
dom, bývali vtedy u jeho otčima. Jej aj otčimovi povedal, že prečo by mal trpieť len on, keď tam bol s
P.. Povedal im to asi deň po domovej prehliadke. Keď lúpež spravil, nehovoril o tom, až odstupom času,

keď sa opil, tak povedal, že U. on zbil, ale bol tam aj s P.. Priezvisko V. jej nič nehovorí. Vie, že takí
bývajú v Teplej, ale U.W. V. a Ľ. V. nepozná. Do tejto obce sú prisťahovaní, takže pozná len najbližších
susedov. V Liptovskej Teplej dlhšiu dobu nebýva, chodieva tam len k mame. Ani jedného skutku sa s M.
I. nezúčastnila. Výšku má 173 cm, v roku 2015 mohla mať okolo 70 kg. I. je od nej nižší a ťažší. Zlato,
ktoré mala predať K. vrátila I., schoval ho na dva dni, a až keď ich zbalili do CPZ sa dozvedela, že ho mal

P.. Nevie, či to zlato M. P. predával, ona pri tom nebola. O zlate rozprával až neskôr, keď si vypil, chválil
sa, že tam s ním bol P.. Vypiť si zvykol vždy po výplate, ktorú dostal 31. v mesiaci, keď robil v hore,
potom pozýval chlapov a chválil sa. Keď bol triezvy, bol ticho. O. I. je druh M. K.. Raz sa ho M. I. pýtal, či
ho niekde odvezie, bolo to v súvislosti s lúpežou u Z. U.. Nepochybuje, že by sa M. O. I. chválil aj s touto
lúpežou, lebo on sa chválil každému. Pri domovej prehliadke mal M. zlato od U. skryté v stene v otvore

asi na elektriku. V Banskej Bystrici boli zlato predať ešte v ten mesiac. O tejto lúpeži rozprával jedine
M., keď sa chválil. Ona o tom nikomu nehovorila. Považuje sa za družku M. I., pretože s T. Ž. sa rozišli.

Na hlavnom pojednávaní boli tiež vypočutí svedkovia T. Ž. a N. Ž..
Svedok T. Ž. vypovedal, že o týchto veciach vie od I., ktorý keď si vypil, rád o tom rozprával. Asi pred

tromi rokmi mu to vravel, keď doma popíjali, tak sa tým chválil. Spomínal mu to takto viackrát. V súvislosti
s B. P. mu hovoril o Malatínach a o Ludrovej, o iných lúpežiach nehovoril, že by tam bol s ním. S U.
žijú asi pol roka, nie sú spolu v jednej domácnosti, niekedy u nej prespí. S U. sa o jej výpovedi na súde
nerozprávali. O lúpeži v Malatínach hovoril sám Miro. Z NAKY chceli odo neho, aby o M. veciach zistilviac, tak sa na to pýtal priamo U.. V tom čase s U. vo vzťahu ešte neboli. Policajti z NAKY mu v tejto
súvislosti o P. nerozprávali. V súvislosti so Sojkou I. hovoril, že mali odtiaľ dosť veľa peňazí, nad 7.000,-
Eur. Kúpil si za to auto, motorku. Koľko z toho mal P., mu nehovoril. Pri lúpeži mal kuklu a to, čo sa tam

dialo opísal tak, že tam nabehli, zviazali tú osobu, asi recepčného, vzali peniaze a ušli. Aký bol vzťah
medzi I. a P., o tom nehovoril, vie len, že sú rodina. M. spomínal nejakú Z., že niečo spravil, že bol u
nejakej Z., priezvisko U. nehovoril. O V. Š. mu nespomínal nič. Hovoril aj, že spravili aj Ludrovú, ale nič
viac k tomu nevravel. Keď sa chválil, tak to bolo aj pred jeho sestrou N. Ž. a jeho rodinou, za prítomnosti
sestier, detí. Tiež v Malatínach, aj v Ľupči o tom vedia. Vždy mal takú tendenciu, keď si vypil. Keď bol

triezvy, bavil sa o normálnych veciach.

S I. mal lúpež v Bobrovníku. Je to už uzavretá vec a M. tam podhodil kartičku poistenca P. syna. Ako to
hodil, on nevidel. Keď to našli, tak povedal, že P. syn tam ani nebol. Myslí si, že to I. urobil preto, aby tá
lúpež nebola na neho. V. O. chodil s I. sesternicou a s I. bol tiež na nejakých akciách. V súvislosti s P.
ho, ale nespomínal. Bolo toho veľa, čo M. spravil, napríklad aj pumpu. Tam P. nebol, ale O., podľa toho,

čo mu I. povedal. Takto sa mu zveril, kým ho nezačali riešiť policajti, čo bolo asi dva roky dozadu. Potom
s tým už nič nechcel mať spoločné. Keď mu o týchto veciach I. rozprával, neoznámil to, lebo nechcel
mať problémy. I. len vynadal a pomyslel si, že je blbý. Keď mu I. rozprával o Sojke, povedal mu len o
peniazoch, o iných veciach nie.

Svedkyňa N. Ž. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v čase lúpeže v Sojke M. U. s M. ešte nechodila.
On mal inú priateľku. Sama sa ich na tieto veci nikdy nepýtala. Kým jej brat T. nechodil s C. C., tak ich ani
nepoznala. Raz, keď išli z výsluchu v júni 2019 a M. U. povedala, že ide volať B. P., nevie, či mladšiemu,
či staršiemu, hovorila mu do telefónu, že policajti o všetkom ešte nevedia, že sa s ním chce dohodnúť,
čo idú vypovedať. Keď sa U. pýtala, o čom sa chce dohadovať, tak povedala, že o Liptovskej Teplej a

neskôr sa tvárila, že o Liptovskej Teplej ona nič nevie. U. povedala, že ide volať P., v tom čase nevedela,
že je starý a mladý P.. Hlas na druhej strane telefónu nerozoznala, počula len, že za ňou príde, ale nevie
kedy a ona stále omieľala, že sa potrebuje dohodnúť. Myslí si, že to všetko U. robila preto, že chcela
ešte zachrániť M., aby dostal menej rokov. S M. U. jej brat T. teraz chodí striedavo. Dieťa, ktoré čakali,
zomrelo v septembri 2019. On s ňou zostal z ľútosti. Vzťah začali mať asi dva, tri mesiace predtým, ako

bola tehotná. U. je stále v kontakte s M., čo potvrdila aj M. sestra C.. Dieťa, ktoré U. čakala, mohlo byť aj
M., a na jej brata povedala, aby sa mal kto postarať, keď M. zavreli. Bolo to také nejasné, nevychádzali
jej termíny. Má vedomosť o tom, že U., I., C. a C. chodievali kradnúť po domoch. Nerozumie, prečo
aj U. nie je stíhaná. Keď si M. vypil, tak začal rozprávať tieto svoje historky. M. chcela od M. peniaze
a keď neboli peniaze, tak kradol aj cigarety. Potvrdila, že má vedomosť o tom, že I. s P. mali urobiť

tú Sojku. O Teplej M. nevravel, o tom rozprávala M.. Raz niečo hovorili o U. v Malatínach, M. aj s M.,
spomínali aj P., ale nič bližšie nevraveli. Zo Sojky mali zobrať peniaze, sumu si nepamätala, či zbili
majiteľa v Sojke, alebo na benzínke nevie, možno si to pletie s lúpežou na benzínke JURKI. V Teplej
vzali peniaze a asi M. začal tú tetu, ktorá ich prekvapila, biť. K U. nevie nič bližšie len to, že je z Malatín,
ona ju nepozná. M. často spomínal P. ohľadne Sojky. Prečo M. mala potrebu kontaktovať P., nevie. Pri

vzťahu medzi P. a I. mala pocit, akoby si M. z neho robil srandu, že sa mu dal na všetko nahovoriť. P.,
ale pri tomto posmievaní nikdy osobne nebol. Pokiaľ vo svojom predchádzajúcom výsluchu vravela, že
M. volala starému P., tak v tom čase vedela, že M. I. má uja B. P., ale nevedela, že má aj bratranca B.
P.. I. doslovne povedal, že bol s B. P. pri U. v Malatínach, ale čo tam robili, nevie, vravela to policajtom
aj pri predchádzajúcich výsluchoch. Potom ho M. zahriakla a dávala pozor, aby predo ňou o tom viac

nehovoril. Keď sa I. vysmieval, že B. P. sa dá na všetko nahovoriť, boli prítomní M. U., brat T. a sused T.
K.. Započula to z obývačky, bola s deťmi v kuchyni. K jej ovplyvňovaniu U. došlo vtedy, keď policajti boli
u nej doma v K. XX na prehliadke v trestnej veci, kde bol stíhaný jej brat T. a I.. Nechala nech hľadajú,
nemala, čo skrývať. M. U., keď policajti odišli, si z podprsenky vytiahla kuklu, kde ju pred policajtmi skryla.
Musela byť M.. M. jej vtedy povedal, aby si zavrela zobák. U. sa jej vyhrážala, oznámila to na polícii,

tam jej povedali, že s tým bez dôkazu nemôžu nič robiť. Potom sa s U. už nebavila o ničom.

Z výpovedí svedkýň M. P. (manželka obžalovaného), Ľ. P. (matka obžalovaného), N. Q. (sestra
obžalovaného), N. P. (neter obžalovaného), vyplynuli najmä okolnosti týkajúce sa osoby obžalovaného
B. P. a jeho vzťahu k M. I..

Svedkyňa Ľ. P. (matka obžalovaného) vypovedala, že vzťah M. I., jej vnuka a jej syna B. P. bol spočiatku
dobrý, spolu robili, potom sa rozvadili. M. si kúpil motorky, potom bol vo väzení. M. si potom našiel staršiu
priateľku M. U., kvôli ktorej začal kradnúť. S ňou sa nedalo o ničom rozprávať, to boli len samé klebety aintrigy. Asi dva mesiace u nej spolu bývali. Raz boli u nich policajti, našli parohy a z toho vyšlo, že ich M.
ukradol. Nie raz ho policajti hľadali pod menom „M. P.“, ako chlapec u nich býval, tak na neho nevraveli
I., ale P.. Jej syn nikdy nedoniesol cudziu vec, normálne si zarobil, dom si prerábal. Medzi ľuďmi sa o M.

I. veľa narozprávalo, dohovárala mu, robil sa neviniatko a nedal si povedať. Jej syn nikdy s ním nebol.
Keď posledný krát M. I. zavreli, jej syn U. vybavil robotu v Ľubeli, kde bola dvakrát a potom sa pobalila a
odišla za T. Ž.. O zlate sa dozvedela, až keď ich brali policajti. Oni robili spolu v hore, kedy nastal zlom,
nevedela. Keď sa M. vrátil z basy druhýkrát, vzťahy už asi neboli dobré. Syn sa snažil na neho dobre
vplývať. Syn býval u nej po tom, ako robil v Martine. Vtedy M. I. býval pri otčimovi v Malatínach. Keď

u nej bývala U., vzťahy medzi M. a B. boli už zlé. Z. U. pozná, pretože v Malatínach bývala 12 rokov,
a ona ich tiež všetkých pozná. N. W. robila v Sojke a chodila s M. I. ešte pred U.. S U. sa dal dokopy
po tom, ako vyšiel druhýkrát z basy.

Manželka obžalovaného, svedkyňa M. P. v prípravnom konaní najprv využila svoje právo nevypovedať,
neskôr vypovedala, že I. sa chce jej manželovi pomstiť kvôli problému so zlatom, ktoré od neho kúpil, na

hlavnom pojednávaní vypovedala, že nevie o tom, že by mal jej muž spáchať nejaké skutky. M. doniesol
nejaké parohy, bolo to povedané na jej manžela, pritom spal vedľa nej. S M. mala bežný, rodinný vzťah,
o týchto skutkoch jej nikdy nehovoril, až keď sa celé toto začalo, sa dozvedela. Reči boli na dedine
rôzne, aj s manželom sa o tom rozprávala. Keď sa ho na to pýtala, povedal jej, že kedy to mal urobiť,
keď bol s ňou. I. ju asi dvakrát odviezol za manželom do reštaurácie Bodega za Bielym Potokom. Keď

bol manžel vo väzbe, boli za ňou vyšetrovatelia z NAKA, presviedčali ju, aby sa k niektorým skutkom
priznal. Vzťah medzi j jmanželom a M. I. bol normálny, rodinný. Potom odišla s manželom pracovať do
Martina, s I. sa už toľko nestretávali a potom sa stala vec so zlatom. Vie, že ho od M. kúpil, kvôli zlatu sa
medzi nimi naštrbili veci. Vyšlo jej z toho, že ho ukradol M. I., ktorý ho jej mužovi predal. Keď vypovedali,
že muž zlato od I. kúpil, tak sa I. vyhrážal cez ich syna, že otca zastrelí. Kým sa stala vec so zlatom,

navštevovali sa normálne, rodinne. Myslela si, že jej muž je pre M. I. vzorom, aspoň čo sa týka práce.

Svedkyňa N. Q., sestra obžalovaného v prípravnom konaní využila svoje právo nevypovedať, na
hlavnom pojednávaní vypovedala, že M. I. je synovec. Asi 6-7 rokov dozadu vzťahy medzi I. a P.
nefungujú, kvôli čomu sa to zhoršilo, udialo sa niečo s financiami v hore, kde spolu pracovali. Vtedy

nebola vyplatená I. výplata a ten sa na jej brata nahneval. O trestnej činnosti, ona nevie nič, ale oni
dvaja ju určite spolu nepáchali. Brat bol dosť vyťažený pracovne, bol rád, že si po práci oddýchne a
povenuje sa synovi. O tejto trestnej činnosti určite všetko vie M. U., ktorú pozná osobne. Nemá s ňou
dobré skúsenosti, ale tie sa netýkajú jej brata. Párkrát sa stalo, že jej M. U. v noci o 03.00 hod. zavolala,
či nevie, kde je M.. Od nej vie, že M. mal chodiť kradnúť, ona jej povedala, že I. chodil sám kradnúť, s

nikým nechcel mať nič a s B. určite kradnúť nechodil. Od farára z dediny si pýtali potvrdenie o tom, aký
je brat občan, ako sa správa, že je pracovitý, povedal, že sa porozpráva s Z. U., ktorá povedala, že ich
pozná, že sú dobrí ľudia, ale odmietol takéto potvrdenie dať a odkázal ich na starostu. O zlate vie od M.
U., že ho ukradol M. I., nie jej brat. Už pred tým zlatom sa M. a brat nejako nebavili. Aj keď boli vzťahy
dobré, tak sa stretávali u nej alebo u ich mamy, že by niekam spolu chodili, to nie. Pomstiť sa mu M.

chce pre tie peniaze v hore, ktoré mu neboli vyplatené a to vedia všetci v rodine, že M. povedal, že sa
mu raz za tieto peniaze pomstí. Z. U. pozná, sú z jednej dediny. U. pozná aj I., M. mama s otčimom
bývali v Malatínach. M. od chlapca robil zle. Sále mu dohovárali, keď sa dozvedali len z počutia. Jej
brat mu bol vzorom, pretože bol pracovitý, všetko si svojpomocne urobil, vedel sa o rodinu postarať a
v tomto smere sa aj oni snažili na M. vplývať.

Svedkyňa N. P., neter obžalovaného, nemala vedomosť o tom, že by jej krstný niekam chodil kradnúť.
M. I. a krstný mali normálny rodinný vzťah. Z počutia od ľudí vedela, že M. chodil kradnúť sám, aj nejaké
zlato, že ukradol. Mala by to vedieť jeho priateľka M. U.. Keď M. I. prišiel k nim, tak sa s ňou o tom
nerozprával. O krstnom sa od ľudí takéto veci nikdy nedozvedela.

Zápisnice o výsluchu svedka O. I. z prípravného konania zo dňa 9. 3. 2016, zo dňa 4. 5. 2016, zo dňa 22.
9. 2016 a zo dňa 21. 4. 2017 boli prečítané z dôvodu, že svedok sa pobytom na neznámom mieste stal
nedosiahnuteľným (v inom trestnom konaní bol na neho dňa 9. 5. 2018 vydaný príkaz na zatknutie, ktorý
doposiaľ nebol zrealizovaný). Tento svedok vypovedal, že je dobrý kamarát s M. I. a B. P., pretože títo sú

jeho susedia v Partizánskej Ľupči. Niekedy v roku 2013 mu B. P. povedal, že mali nejakého známeho,
nejakú kamošku, ktorá robila v rezorte Sojka v Malatínach, od tejto osoby mali mať informácie o tom,
ako sa pohybuje vrátnik a kde je umiestnený trezor. Jaro P. mu povedal, že urobil lúpež v Sojke a to tak,
že niekde v kriakoch čakali na to, kedy pôjde na obchôdzku nočný vrátnik. Povedal mu, že vedeli, kdemajú ísť. Išli do Sojky, kde vykopli dvere, presne vedeli, kde je trezor a zobrali peniaze, aj to, že cestou,
keď utekali z miesta, nejaké peniaze v nejakej vode stratili. Ďalej vypovedal, že niekedy v decembri 2014
ho M. I. v noci cez konto na Y. oslovil, že potrebuje odvoz z rázcestia Nižné a Vyšné Malatíny, na čo mu

on neodpovedal, bol vtedy v meste. Následne M. I. napísal svedkovej priateľke M. K. a tiež ju žiadal, či
by ho neodviezla z tohto rázcestia. Ona tiež nereagovala. Na druhý deň ráno sa dozvedel o lúpežnom
prepadnutí pani U. z G. M., ku ktorému malo dôjsť v jej rodinnom dome v Nižných Malatínach a hneď si
to spojil s M. I.. Po tejto lúpeži mal M. I. zrazu peniaze, chodil vo veľkom so svojou priateľkou na nákupy.
Svedok mal vedomosť aj o lúpežnom prepadnutí z roku 2015 v obci Liptovská Teplá, a to od M. U., ktorá

je priateľkou M. I.. Porozprávala mu o tejto lúpeži, keď boli u neho na návšteve spolu s M. I.. Povedala
mu, že ona dala M. tip na starých ľudí, v tejto obci mala trvalé bydlisko a týchto ľudí poznala. Ona alebo
M. mu povedali, že na lúpeži bol M. I. spolu s B. P.. Dnu mal ísť najprv M., ktorý mal ujčeka hodiť na
zem, poviazať a potom mal ísť dnu do domu aj P., kde následne spolu prehľadali celý dom a odcudzili
finančnú hotovosť. B. mu po nejakom čase uviedol, že M. mal počas lúpeže odcudziť aj nejaké zlato,
o ktorom jemu nepovedal a preto sa na I. hnevá. I. mu po nejakom čase dokonca toto zlato predal, za

ktoré je teraz B. P. stíhaný. M. U. mu tiež uviedla, že počas prehliadky ich bytu v Malatínach, mala mať
ulúpené zlato schované v nejakej skrinke za dverami a policajti ho pri prehliadke nenašli.

Pri svojich ďalších výpovediach svedok v podstate zopakoval to, čo pri predchádzajúcich výpovediach,
čo sa týka vedomosti o účasti M. I. a B. P. pri lúpeži v Sojke v Malatínach, ako aj žiadosti I. o odvoz z

rázcestiaMalatínyvdecembri2014.I.hooslovil,pretožesakamarátiliichpriateľky.KlúpeživMalatínach
u U. viac uviesť nevedel. Dodal, že s P. je v kamarátskom vzťahu od školy, s I. sa poznajú, tykajú si.
Okolnosti vie len sprostredkovane od P.. Poprel, že by ho P. ovplyvňoval ohľadne výsluchu voči I.. N.
W. nepozná.

Z prečítanej výpovede svedkyne N. W. z prípravného konania zo dňa 25. 6. 2019 vyplýva, že s M.
I. sa spoznala asi v roku 2012-2013 na Magura Village, kde pracovala ako recepčná. Pozná aj jeho
sestru C.. Chodili spolu asi 8 až 9 mesiacov. Na Magura Village sa stalo, že zmizli peniaze. Nevedela,
či s tým má niečo do činenia M. I.. Peniaze zmizli z recepcie aj z peňaženky, musela ich zaplatiť,
vtedy pracovala aj pre hotel Sojka. Tieto prevádzky sú prepojené. Dostala výpoveď z dôvodu, že zmizli

peniaze. Musela odísť z bytu, ktorý mala nad recepciou Magura Village. Neskôr jej M. navrhol, aby sa ku
nim do Malatín nasťahovala. Asi dva, tri mesiace bolo dobre, mala novú robotu v Liptovskom Mikuláši.
V tom čase pracovala v Bille, bývala už pri I.. Vtedy sa začal vypytovať na strážnika zo Sojky, ktorý
chodil na obhliadky aj Magura Village, aj hotela Sojka. Zisťoval od nej informácie, kedy chodí, o ktorej,
či má nejakého psa, či má nejaký obušok, zbraň. Ona mu hovorila, že nevie. V tom čase pracovala na

dvanásťhodinové zmeny a nedávala si do súvisu, prečo sa jej na také veci pýta. Pýtal sa, ako to tam
funguje, kde majú trezor, koľko peňazí má hotel. Nevedela mu na to odpovedať. Potom si dala veci do
súvisu, či náhodou nechcel hotel Sojka vykradnúť. Keď raz prišla z roboty domov, opýtala sa ho na to
priamo.Odpovedaljej,abynebláznilaazasmialsa.Ráno,keďišladorobotyvidelapredSojkoupolicajné
autá. Už vtedy jej napadlo, čo M. spravil. Keď prišla z práce M. jej nič nepovedal, bol dosť tichý, pretože

mu aj mama zomrela. Vôbec sa s ním o Sojke nebavila. Na druhý deň si chcela do práce obliecť čiernu
mikinu s brmbolcami, ktorá jej chýbala. M. si ju od nej požičal, potom ju už nemal a už ju nevidela. Asi o
týždeň alebo dva neskôr jej volala kriminálna polícia ohľadne výsluchu, čo sa stalo v Sojke. Vtedy bola
na výsluchu prvýkrát, potom bola ešte viackrát. V tom čase, keď s M. chodili, mal asi dve pôžičky. Keď
mal peniaze, chodil po baroch, kupoval si veci. Krátko na to, ako sa stala Sojka sa s I.U. rozišli. Rozišla

sa s ním aj preto, že bola za ňou polícia a chodil po baroch. M. si kúpil auto, ktoré neskôr predal. Kúpil
si motorku, či to bolo z peňazí z pôžičiek alebo z iných uviesť nevedela. Osobu B. P. staršieho videla asi
dvakrát, osobne ho nepozná, neudržiavala s ním žiadnu komunikáciu. Keď sa s I. rozišla, odsťahovala
sa do Liptovského Mikuláša a odvtedy sa s I. nestretávala a nekontaktovala.

Svedok T.. T. E., ktorého výpoveď bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, v prípravnom konaní dňa
25. 6. 2019 uviedol, že s M. I. a B. P. sa pozná. K ich trestnej činnosti sa vyjadriť nevedel, jemu tiež
veľa vecí pomizlo. Mal podozrenie na obidvoch, ale nemohol to dokázať. Bol v Afrike, vrátil sa dva dni
pred Vianocami, už nevie v ktorom roku. Vtedy chodili policajti po Malatínach kvôli Z. U.. Teraz už vie,
že M. možno vykradol Z., možno aj B., vtedy to nevedel. Mal nejaké peniaze, chcel si kúpiť auto. Dobre

vychádza s C. Z., predtým C., ktorej navrhol, či sa s ním nechce ísť previezť do Sliača. Do auta sa
mu natlačili M. I. s M., ktorá žila s M. a ešte aj dcéra M. G.. M. nemá rád, ani nevie, kedy si prisadla
G.. Povedali, že sa idú s nimi previezť do Banskej Bystrice. Keď prišli, zastal s autom pred jednou
reštauráciou, kde si išiel sadnúť, dať si kávu. Začali ho bolieť nohy, tak už do Sliača nešiel. Sedel vreštaurácii, oni išli do mesta. Povedali, že keď už sú tam, pôjdu si niečo nakúpiť. Kde boli, uviesť nevedel.
C. zvykol občas dať nejaké peniaze, ale či jej práve vtedy dal, už nevedel. Po nejakej dobe sa vrátili
naspäť do reštaurácie, mali nejaké tašky s nákupom. Sadli do auta a išli domov. V tej dobe nevedel,

že by M., M. a C. boli predávať nejaké zlato v záložni. Neskôr sa už o tom hovorilo. On len sedel v
reštaurácii a následne oni prišli s nákupmi. Čo nakúpili a či mali v tej dobe peniaze, nevedel.

Svedkyňa C. Z., sestra obvineného M. I., v prípravnom konaní využila svoje právo nevypovedať.

Výpoveď svedkyne C. L. z prípravného konania zo dňa 26. 6. 2019 bola na hlavnom pojednávaní
prečítaná, táto vypovedala, že sa pozná s M. U., bola jej suseda, keď bývala u C. s I.. M. si k nej chodila
požičiavať veci, nevrátila jej nič. Rodina sa jej zakázala kontaktovať s ňou aj s I., lebo sa dozvedeli, čo
sú to za ľudia. Kým sa s ňou kamarátila, tak sa s ňou rozprávala. M. jej povedala, že zajtra idú na kšeft,
že zajtra idú vykradnúť naftu. Neuvedomila si, čo tým myslí. Potom začali chodiť policajti, vypytovali sa
jej. Od M. sa dozvedela, kde chodili kradnúť, že v Sojke. Tam, že zmizlo nejakých 8.000,- Eur, plazmy,

televízory, dobili tam strážnika, M. I. a nejaký V., B. a nejaký V. R., či tam boli všetci nevie, nesledovala
ich. Vie to iba od U.. Keď sa jej opýtala, že televízory, plazmy to sú veľké veci, ako to chcú odviezť
povedala jej, že to nie je problém, že majú na to auto. V Ľupči sa v obchode dozvedela, že pani U. bola
dobitá, prepadnutá, je s ňou zle, že je v nemocnici. Keď sa vracala domov, pred bytovkou bola U., na
ktorú hneď zakričala, že čo robia a rozprávajú klebety, že bola dobitá pani U. z Malatín a klame jej, že

M. sestre C. za to kúpili nejaké oblečenie, aby ich neprezradila, kde boli. Na to začala M. U. kričať na
M., ktorý bol v maštali, že čo C. rozpráva, kde boli, že boli predať zlato v Bystrici, v Krupine, boli na aute
s mužom, ktorý býva poniže bytovky, najala ho C., a ktorý ani nevie, prečo tam išli. Išli predávať zlato a
večer sa vrátili napakovaní. Všetky peniaze za to zlato, čo predali, za to si kúpili jedlo, oblečenie, hračky.
Malitohoplnéauto.Vláčiliveci,abyichniktonevidel.TozlatobolopaniU.,tovieodU..Keďsadozvedela

klebety v obchode, pýtala sa M., či prepadli U., na to jej povedala M., že M. jej len päsťou vrazil a B. ju
doriadil, a aby bola ticho, aby ju nepočula švagriná U.. M. verejne hovorila, kde čo idú zobrať v noci, akú
kuklu urobil I.Š. tomu R.. Potom sa dozvedeli, že do rána boli vykradnuté potraviny. M. jej hovorila, že
musí páliť nejaké veci. Dvakrát jej robili domovú prehliadku a nič jej nenašli. Rozprávali aj o tom, že v
Bukovine aj nejakého strážnika dobili. Svedkyňa sa potom z dediny radšej odsťahovala, aby mala pokoj.

Zo zápisnice o výsluchu svedka V. R. z prípravného konania zo dňa 25. 7. 2019 vyplýva, že sa pozná
s M. I., aj s B. P.. Chodil s M. sestrou C.. Keď M. I. sedel, išiel namiesto neho pracovať do Partizánskej
Ľupče. Asi pred piatimi rokmi pracoval vo Vyšných Malatínach, kde býval aj s C. C., potom odišiel. Keď
sa M. I. vrátil z väzenia, tiež tam býval, spolu pracovali v hore. Von s ním nechodil. B. P. pozná len po
mene, nestretával sa s ním. O trestnej činnosti týchto dvoch nemal žiadnu vedomosť. Je rád, že ich

nevidí. M. U. poznal len medzi rečou, nie osobne, nebol s ňou v kontakte. Poznal aj C. L., nesadli si,
povedali si navzájom, čo si o sebe myslia. S priateľom C. sedávali v pivnici, popíjali a bol z toho problém.
S I. sa tiež nejako extra nebavil, len o bežných veciach ako chlapi. Z Malatín odišiel, pretože nedostal
zaplatené za prácu. Chvíľu si príležitostne písal s U. o bežných veciach, ktorá sa kvôli mame a deťom
musela vrátiť naspäť k nej z Malatín do inej obce. Nezaujíma ho, čo sa tam deje.

Svedok N. K. v prípravnom konaní dňa 27. 6. 2019 vypovedal, že býva v obci Turík, od V., ktorý neskôr
zomrel, kupoval pozemok. V. ostala sama a od nej sa dozvedel, že ju niekto u nej v dome v noci
prepadol. Zdalo sa mu, že hovorila len o jednom, že druhý ho niekde čakal, ale ho už nevidela. Mal na
hlave ponožku alebo nejakú masku. Do tváre mu vidieť nebolo. Bolo to v noci, spala, detaily nevie, s

odstupom času si nespomínal. Asi kričal, aby mu dala peniaze, od V. vie, že jej zobral platobnú kartu,
mala z toho traumu. Hovorila mu o tom niekoľko dní po tom, čo sa jej to stalo. Páchateľ vošiel cez
zadné okno alebo dverami. M. I. nepozná. B. P. pozná, neboli často spolu v kontakte, ako kedy. Niekedy
bol u neho aj dvakrát za týždeň, niekedy tri, štyri mesiace nebol. Poznal ho pracovne, chodieval sám
alebo s manželkou alebo so synom B.. Raz bol u neho spolu s nejakým V., raz prišiel ešte s nejakým

ďalším mužom, raz bol s C., ktorý už zomrel. P. sa ho na pani V. nepýtal. Kto sa mal dopustiť lúpežného
prepadnutia u V. nevedel, až vyšetrovateľka mu povedala a jeho by to nenapadlo, že by to mohol urobiť
P.. Ku nemu sa vždy správal slušne, nikdy s ním nemal žiadny problém, bol ochotný, keď potreboval
pomôcť.

Svedok M. O., ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania zo dňa 27. 6. 2019 bola prečítaná,
vypovedal, že v letných mesiacoch roku 2015 ho oslovil pán C., ktorý už zomrel, že má možnosť kúpiť
výhodne zlato, ale osoba, ktorá mu zlato ponúka je nebezpečná, že sa ho bojí, či by nešiel s ním. V
tom čase mu bola osoba neznáma, neskôr sa dozvedel, že je priezviskom P., menom si nespomínal,vekom bol mladší ako on. Nebol mladý ani starý. Šli na jeho osobnom vozidle do okresu Martin na bývalé
družstvo do Valče. Po príchode na družstvo čakali, pretože P. mal robotu. C. ho P. predstavil s tým, že
ho doviezol na aute. C. P. požiadal, nech mu dá to zlato. P. mu doniesol malý igelitový sáčok, v ktorom

boli rôzne zlaté šperky. P. sa opýtal, odkiaľ to zlato je, koľko chce zaň peňazí, P. ho chcel predať asi za
300,- Eur. P. mu povedal, že zlato kúpil za 300,- Eur a za rovnakú sumu chce zlato predať. Keď sa P.
opýtal otázky ohľadne zlata, nebol na ne pripravený, ostal prekvapený. Spýtal sa P., či je to „lopata“, on
zostal ticho, povedal mu, že sa k tomu bude stavať tak, že je to „lopata“. C. to zlato nakoniec zobral. C.
povedal, aby sa ho nedotýkal. Hovoril, že zlato nie je čisté, že má z toho zlý pocit. Návštevu ukončili, C.

si zobral zlato s tým, že mu dohodí na to zlato kupca. P. mu ešte povedal, že sa za ním zastaví a keď
zlato predá, dá mu peniaze. V aute C. hovoril, že sa mu to nepáči, že zlato môže pochádzať aj z trestnej
činnosti, preto bude dobré, keď to oznámia polícii, tak sa aj stalo. C. vec oznámil polícii. Nakoniec sa
aj potvrdilo, že zlato pochádza z trestnej činnosti.

Svedkyňa M. K. v prípravnom konaní dňa 11. 7. 2019 vypovedala, že U. prišla za ňou, či by vedela

predať nejaké zlato, mala ho v sáčku alebo v servítke. Spýtala sa jej, odkiaľ zlato má. U. jej povedala, že
od babky alebo od starkej, nevedela od akej, neriešila to. Bol tam náramok, náušnice, dva prstene. U.
povedala, že sa jej ozve, skúsi niekomu napísať, či zlato kúpi, či povedala aj cenu, za akú to má predať, si
už nespomínala. Chcela ho predať naraz. Ponúkala ho viacerým, kontaktovala V., ktorému zlato ukázala,
držal ho v ruke, pýtal sa odkiaľ je. Povedala mu, že ho doniesla U., má to od babky. V. zlato nekúpil, mal

podozrenie, že tuší odkiaľ to je, ona to neriešila. Zlato vrátila M., ktorá si preň prišla. Je presvedčená, že
U. zlato vzala svojej babke, ako jej povedala. Po Partizánskej Ľupči sa začalo rozprávať, že B. P. a M. I.
okradli nejakú babku, že tam vzali aj nejaké zlato. Nemala vedomosť, že zlato, ktoré jej M. priniesla by
pochádzalo z trestnej činnosti. Potom ju doplietlo to, že M. jej povedala, že nakoniec zlato kúpil P., lebo
sa rozprávalo po dedine, že tú babku okradli obaja B. P. a M. I. a tak si myslela, že sa jedná o iné zlato.

Svedok B. P. mladší, syn obžalovaného B. P., dňa 22. 10. 2019 vypovedal, že nemá vedomosť o trestnej
činnosti, ktorú vraj robil jeho otec. M. I. sa jeho otcovi chcel kvôli zlatu pomstiť cez neho tak, že páchatelia
podhodili jeho zdravotnú kartičku pri lúpeži v Bukovine, za tento skutok bol aj obvinený. Páchateľmi v tej
veci podľa toho, čo počul bol M. I. s T. Ž.. Po tom, čo sa dozvedel, že skutok, z ktorého bol aj on obvinený,
spáchal M. I., znenávidel ho a nebavil sa s ním. Raz M. I. prišiel domov ku starkej, kam chodieval na

návštevy, s jeho otcom boli už povadení ohľadom toho zlata a jemu I. povedal, že vystrieľa jeho rodičov,
že ich neznáša. On to povedal rodičom a už sa to neriešilo. Otec pred ním nespomínal, že má nejaké
aktivity s I., kšefty a podobne. Vie, že spolu robili v hore, keď bol mladší.

Z výpovede svedkyne V. O., ktorej zápisnica o výsluchu z prípravného konania zo dňa 22. 10. 2019

bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, vyplýva, že k trestnej činnosti M. I. a B. P. sa vyjadriť nevie,
pretože od roku 2016 býva v Dúbrave a nebola s nimi. B. P. je jej krstný otec, jej pomohol finančne, keď
potrebovala peniaze. S I. sa vôbec nestretávala. S krstným otcom si dopisuje, ale nie o trestnej činnosti,
ani o tom, čo a ako má vypovedať.

Svedok M. V. v prípravnom konaní dňa 8. 7. 2019 vypovedal, že s M. I. sa pozná z výkonu trestu
v Sučanoch. S B. P. sa nepozná. Bolo to najmenej tri roky dozadu, keď M. K., ktorú pozná, mu
zatelefonovala, že má na predaj nejaké zlato, či nemá záujem ho lacno kúpiť. Keď prišiel k nej mala
nejakú retiazku na ruku, prívesok, náušnice, bolo to staršie poškodené zlomkové zlato. Zlato držal v
ruke, pôvodne ho chcel kúpiť. Nespomínal si na cenu. Keď mu povedala, že jej to dal M. I. a že pochádza

z trestnej činnosti I., odmietol. Kontaktoval aj príslušníka polície v Ružomberku, ktorý mu potom povedal,
že zlato sa stotožnilo a pochádzalo z nejakej vlámačky. Policajti mu zobrali aj DNA, ktorá sa na zlate
našla s tým, že sa tam dostala tak, že každý jeden kúsok držal v ruke. M. K. je toho času na úteku s
O. I., ktorý je v pátraní.
Zo zápisnice o výsluchu svedkyne M.. M. M. z prípravného konania zo dňa 28. 6. 2019, ktorá bola na

hlavnom pojednávaní prečítaná vyplýva, že B. M., ktorý zomrel v septembri 2015, bol jej švagor a býval
v susedstve. Švagor raz prišiel zavčas rána k nim domov. Povedal, že bol prepadnutý dvoma osobami,
ktoré mali kukly na hlavách. Buď spal alebo pozeral televízor. Mohlo to byť asi o 23.00 hod., zhasla mu
elektrika, hneď potom vošli dvaja, ktorí vykopli dvere, mali na hlavách kukly, palicu alebo palice. Žiadali
odnehopeniaze.Keďimničnedal,zviazalihoasidrôtom,začalihobiťpalicoualeboporiskomzniečoho.

Začali hľadať peniaze, vyhadzovali veci, robili neporiadok, povyhadzovali mu veci zo skríň. Mal asi 500,-
Eur, ktoré im dal. Nevie, kde ich mal odložené. Zakázali mu telefonovať, bol zviazaný do rána. Podarilo
sa mu rozviazať a prísť k nej. Na miesto činu sa pozrieť nešla. Volali políciu, švagor šiel na ošetrenie,
pretože mal zlomenú ramennú kosť na ľavej ruke. Čo mu presne zobrali, uviesť nevedela. Vedela len openiazoch. Veľa cenností nemal. Vypli mu poistky, bol bez elektriny. Páchatelia mali so sebou baterky.
Medzi sebou sa nerozprávali, len mu povedali, aby dal peniaze a na konci, aby nikde nevolal. Páchateľov
asi nepoznal. Jej rodičia U. V. a Ľ. V. týždeň na to boli prepadnutí takým istým spôsobom. Matka jej volala

až ráno, čo sa stalo. Povedala, že boli v noci asi o 23.00 hod. až 24.00 hod. prepadnutí. Mali vypnuté
ističe. Rodičia mali dvoje vchodových presklených dverí, ktoré páchatelia rozbili, otvorili si kľúčom, ktorý
bol vo dverách zvnútra v oboch dverách. Najprv pochodili prízemie, povyhadzovali veci. Potom vyšli na
poschodie, prehľadali izby, povyhadzovali veci. V spálni na poschodí spali rodičia. Páchatelia mali na
hlavách kukly, boli v tmavom oblečení. Jeden prišiel k mame, druhý k otcovi. Otec mu chcel stiahnuť

kuklu, ale páchateľ ho zasotil na posteľ. Rodičom zviazali ruky aj nohy drôtom, ktorý našli v garáži. Našlo
sa tam aj nejaké porisko, ktorým mamu zbili, keďže nechceli povedať, kde sú peniaze. Pýtali peniaze,
prehrabali im izbu, kde rodičia spali, v skrini našli zlato, zobrali ho aj s krabicou. Našli aj peniaze. Mama
mala doma dosť vysoký obnos peňazí, pretože nemala účet v banke. Bolo to asi 5.000,- Eur. To isté
povedali aj rodičom, aby nevolali policajtov. Mama jej volala až ráno, čo sa stalo. Povedala jej, nech
volá policajtov, čo aj urobili. Otcovi nič neurobili. Mama bola dobitá, bola na ošetrení, mala čierne na

hrudi, podliatiny na prsiach, na ramene aj po zviazaní na rukách. Bola veľmi vystrašená. Zobrali im
zlato,náušnice,retiazky,prívesky,obrúčky.Všetkosaimvrátilookremjednejobrúčkyapeňazí.Poškodili
dvoje vchodových dverí na dome. Otcov zdravotný stav je vážny, má vysoký vek, ťažko chodí, je po
operáciách, mal nádor, nie je schopný vypovedať. B. M. a jej rodičia páchateľov popísali tak, že jeden
bol vyšší a chudší a druhý nižší, mal okolo 173 cm, ale nebol štíhly, taký priemerný.

Na hlavnom pojednávaní boli na návrh prokurátora a so súhlasom obžalovaného prečítané znalecké
posudky:
Znalecký ústav Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s. r. o., z odboru zdravotníctvo a farmácia,
podal písomný znalecký posudok č. 99055/2019 za účelom posúdenia poranení u poškodených Z. U., V.

Š.,V.V.,Ľ.V.aU.V..UpoškodenejZ.U.boliobjektivizovanézranenia:poranenieslezinyII.ažIII.stupňa,
ktoré si nevyžiadalo operáciu, trieštivá fraktúra diafýzy dlhej časti kosti pravej lakťovej kosti, ktorá bola
liečená operáciou, zlomenina VIII. až X. rebra vľavo s minimálnym fluidothoraxom (prítomnosť tekutiny v
dutine brušnej), pomliaždenia pravej hornej končatiny s krvnými výronmi, pomliaždenie pravého ramena
predlaktia a ruky s krvným výronom, pomliaždenie dolnej pery s krvným výronom. U poškodenej V.

Š. boli objektivizované poranenia spôsobené dňa 6. 12. 2014: hematóm (krvný výron) ľavého ramena,
zlomeninabázystrednéhočlánkuIV.prstapravejrukysnutnosťounaloženiatzv.špachtľovejdlahynaIV.
prst vpravo, pomliaždenie v oblasti ľavého bedra, pomliaždenie driekovej oblasti vpravo. U poškodenej
V. V. boli objektivizované poranenia zo dňa 4. 10. 2012: pomliaždenie hrudníka vpravo s následným
rozvojom hematómov na oboch prsníkoch. Poškodenému Ľ. V. boli objektivizované poranenia zo dňa

29. 4. 2015: podkožný krvný výron v oblasti ulnárneho epikondylu pravého lakťa. Poškodenej U. V.
boli objektivizované poranenia zo dňa 29. 4. 2015: pomliaždenie ľavého ramena s podkožným krvným
výronom šírky asi 18 cm, pomliaždenie pravého pleca s podkožným krvným výronom s priemerom 8 cm,
hematóm na ľavom prsníku o veľkosti asi 8x3 cm, odrenina chrbta pravej ruky nedefinovanej veľkosti,
dňa 7. 8. 2015 absolvovala aj psychologické vyšetrenie, kde jej bola diagnostikovaná posttraumatická

stresová porucha s pretrvávaním zabezpečovacieho správania.

K mechanizmu vzniku zranení poškodených znalci uviedli, že v prípade Z. U. podľa jej výpovede malo
dôjsť k úderu drevenou latou do oblasti hornej polovice jej tela, po horných končatinách, po ľavom
boku, medzi útočníkom a poškodenou k zápasu, následne útočník poškodenú mal sotiť, stiahnuť z

postele na zem, poviazať ruky, nohy lepiacou páskou. Poranenia poškodenej mohli veľmi dobre vzniknúť
pri útoku inej osoby, a to pôsobením priameho tupého násilia, účinkom úderov tupým predmetom
napríklad drevenou latou do oblastí horných končatín, hrudníka a ľavého boku poškodenej, pri údere
tvrdým skôr hranatým predmetom, drevená lata spĺňa uvedené charakteristiky. Zranenia môžu byť
spôsobené plochou nárazovej časti, hranami alebo rohom predmetu. Vlastnosti kontaktnej plochy

sa odrážajú v morfológii poranení. Charakter poranení tiež závisí od sily úderu na anatomických
vlastnostiach poranených častiach tela, na prítomnosti a vlastnostiach odevu, pri pôsobení tupého
predmetu proti telu vznikajú pomliaždeniny v podobe krvných výronov, odrenín, pri trení predmetu tržné
a tržno-zmliaždené rany, pri kontakte s hranou predmetu so vzrastajúcou intenzitou násilia a útoku
takýmto tupým predmetom môže dôjsť k zlomeninám kostí, poranení vnútorných orgánov, rozsiahlym

devastačným poraneniam. Pri intenzívnom pôsobení tupého násilia do oblasti ľavého boku môže
dôjsť k vzniku pomliaždenia, krvných výronov, odrenín, môže vzniknúť tiež rôzny stupeň poranenia
sleziny, ľavej obličky či zlomeniny rebier ľavej polovice hrudníka pôsobením tupého násilia v oblasti
hrudníka môže dôjsť k pomliaždeniu mäkkých tkanív s krvnými výronmi a ku zlomeninám rebier.Môže vzniknúť aj pomliaždenie pľúc až ich mechanické poranenia v zmysle mikroskopickej trhliny. Na
hornýchkončatináchprinapadnutíaopakovanýchúderochtupýmpredmetomdochádzakpomliaždeniu,
odreninám a podkožným krvným výronom. Pri vyvinutí intenzívnejšieho násilia tupým predmetom

dochádza k zlomeniu kosti tiež dochádza k vzniku tržných, tržno-zmliaždených rán. Znalci konštatovali,
že k poraneniam Z. U. mohlo veľmi dobre dôjsť tak, ako to uviedla vo svojich výpovediach. U V. Š.
malo dôjsť k jej stiahnutiu z postele, k soteniu do stoličky, pričom mala spadnúť na zem na pravý
bok, mal ju páchateľ pristúpiť, miesto pristúpenia tela nie je uvedené, a následne spadla na ľavý bok.
Objektivizované poranenia poškodenej, ktoré jej boli spôsobené, mohli vzniknúť priamym pôsobením

vonkajšieho tupého mechanického násilia miernej až stredne silnej intenzity pádovými, či nárazovými
mechanizmami. Zlomenina bázy stredného článku prsta ruky mohla vzniknúť aj pri pristúpení ruky
poškodenej inou osobou alebo pôsobením vonkajšieho tupého násilia skôr rozsahu silnej intenzity,
vzhľadom na lokalitu zlomeniny na prste znalecký ústav favorizuje vznik práve pri konaní inej osoby.
K poraneniam poškodenej mohlo dôjsť aj tak, ako uvádza. Pre vznik poranenia prsta sa nenachádza
v jej výpovedi avizovaný konkrétny mechanizmus vzniku. Jedným z možných spôsobov mohlo byť aj

pristúpením pravej ruky. V prípade V. V. malo dôjsť k jej opakovanému soteniu so zásahom, nárazom
do radiátora, k uchopeniu za oblasť pŕs, či úderom do oblasti pŕs. Znalci konštatujú, že k poraneniu
mohlo veľmi dobre dôjsť aj tak, ako to poškodená uvádza. Pomliaždenie pravej polovice hrudníka, resp.
prsníkov, zodpovedá vzniku priamym pôsobením vonkajšieho tupého násilia mechanického, miernej,
resp. stredne silnej intenzity, napríklad pri náraze do kovového predmetu, napr. radiátora. Je možné

pripustiť aj silnejšie uchopenie za prsia konaním inej osoby, opakované údery do tejto oblasti. Poranenie
poškodeného Ľ. V. spôsobené priamym pôsobením vonkajšieho tupého mechanického násilia na
miernej až stredne silnej intenzity, v danom prípade sa mohlo uplatniť priame pôsobenie hladkého
predmetu napríklad päste, či otvorenej dlane, pri aktívnom konaní inej osoby. Je možné pripustiť aj
vznik poranenia pri dopade pravej hornej končatiny na tvrdý predmet, napr. podlahu. Predpokladaný

mechanizmus vzniku tohto poranenia pádový mechanizmus pri jeho sotení páchateľom je v súlade s
údajom vo výpovedi poškodeného. V prípade poškodenej U. V. boli poranenia spôsobené priamym
pôsobením vonkajšieho tupého mechanického násilia miernej až stredne silnej intenzity. Mohlo sa
uplatniť priame pôsobenie hladkého predmetu, napríklad päste, otvorenej dlane pri aktívnom konaní inej
osoby, avšak nemožno vylúčiť ani pádový mechanizmus vzniku daných poranení, opakovanými pádmi

na zem a na iný tvrdý predmet postrčením inou osobou, je možné pripustiť aj úchopový mechanizmus
zo strany inej osoby za oblasti horných končatín. Pri odrenine na chrbte pravej ruky je možné pripustiť
aj vznik pri zviazaní rúk textíliami, drôtom. Predpokladaný mechanizmus vzniku poranení je v súlade s
údajom vo výpovedi poškodenej.

K dĺžke práceneschopnosti a dĺžke liečby a či bola táto primeraná znalci uviedli, že vzhľadom k
dôchodcovskému veku nebola práceneschopnosť vystavená. V prípade poškodenej Z. U. si poranenia
vyžiadali hospitalizáciu o dĺžke 18 dní, pričom dĺžku celkovej liečby najviac ovplyvnila zlomenina lakťovej
kosti, bola ambulantne liečená 14 týždňov a v danom prípade by si zranenia vyžadovali vystavenie
práceneschopnosti v dĺžke trvania 8 až 10 týždňov. Doba liečby mohla v danom prípade presiahnuť dobu

práceneschopnosti a bola adekvátna utrpeným poraneniam. U poškodenej V. Š. nie je zaznamenaná
celková dĺžka liečby, vzhľadom na charakter jej poranení je možné predpokladať obdobie liečby v dĺžke
7 až 8 týždňov. U poškodenej V. V. je zaznamenaná doba liečenia približne 8 týždňov, ktorá sa javí byť
neprimerane dlhá, znalci stanovili dĺžku liečby v trvaní cca 3 týždne ako primeranú a práceneschopnosť
by zodpovedala dĺžke 10 až 14 dní. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie nemožno bližšie analyzovať,

prečo poškodená absolvovala kontrolné vyšetrenie až dňa 8. 1. 2013, t. j. až 8 týždňov po incidente. U
poškodeného Ľ. V. možno ustáliť dobu liečby na 5 až 6 dní, poranenie by si nevyžadovalo vystavenie
práceneschopnosti. U poškodenej U. V. ustálili dobu jej liečby na 10 až 14 dní, ktorej by aj zodpovedala
prípadná práceneschopnosť. Z hľadiska posúdenia dokumentovaného psychického stavu si poúrazový
zdravotný stav poškodenej vyžiadal aj opakované psychoterapeutické sedenia, je možné predpokladať

dobu liečby daného stavu v trvaní cca 4 až 5 mesiacov. Z hľadiska psychických následkov po úraze je
možné vo všeobecnosti akceptovať práceneschopnosť v dĺžke 4 až 5 týždňov.

K dobe obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodených a charaktere narušenia ich bežného
života - u poškodenej Z. U. celkovo obmedzenie trvalo 8 až 10 týždňov a spočívalo najmä v nemožnosti

používať pravú hornú končatinu pri každodenných činnostiach, u poškodenej V. Š. obmedzenie trvalo
cca 5 až 6 týždňov a bolo spôsobené najmä nemožnosťou používania úchopovej funkcie pravej ruky
pri každodenných činnostiach a bolestivosťou poranených oblastí tela, u poškodenej V. V. obmedzenie
trvalo po dobu cca 10 až 14 dní, spôsobené bolestivosťou pravej polovice hrudníka po dobu postupnejresorpcie krvných výronov. U poškodeného Ľ. V. obmedzenie trvalo 3 až 4 dni a spočívalo najmä v
bolestivosti v oblasti lakťa s prípadným obmedzením pohyblivosti ľahkého stupňa. U poškodenej U. V.
obmedzenie trvalo cca 10 až 14 dní a spočívalo najmä v bolestivosti v poranených oblastiach tela.

Z hľadiska poškodenia životne dôležitých orgánov, trvalých následkov, ohrozenia životných funkcií
z posudzovaných osôb najťažšie poranenia utrpela poškodená Z. U., u ktorej išlo o ťažkú poruchu
zdravia. Slezina síce nepredstavuje životne dôležitý orgán, avšak trhliny, ktoré pri úraze vznikli, mohli
viesť ku krvácaniu do brušnej dutiny, čo poškodenú mohlo ohroziť na živote, vznikom pomerne

rýchlo progredujúceho krvácajúceho šoku. Ostatné zranenia nepredstavujú zranenia ohrozujúce život,
pravdepodobne nezanechali trvalé následky. U poškodených V. Š., V. V., Ľ. V., U. V. boli zranenia
skôr ľahkého charakteru a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nezanechali žiadne funkčné
trvalé následky. K trvalým psychickým následkom u U. V. nebolo možné sa vyjadriť. Stanovili bodové
ohodnotenie za bolesť u poškodenej Z. U. na hodnotu 275 bodov, u poškodenej V. Š. na hodnotu 65
bodov, u V. V. na hodnotu 20 bodov, u Ľ. V. na hodnotu 15 bodov a u U. V. na hodnotu 55 bodov.

Na hlavnom pojednávaní bol prečítaný aj písomný znalecký posudok, ktorý v prípravnom konaní
vypracoval znalec M.. E. L., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, č. 30/2015 zo dňa
27. 4. 2015 k zraneniam, ktoré utrpel poškodený B. M. v súvislosti so skutkom dňa 19. 4. 2015, a to
zlomenina strednej časti ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov, riešená operačne, ktorá predstavuje

ťažké zranenie, iné závažné zranenia zistené neboli. Mechanizmus vzniku tohto zranenia znalec určil
ako pád na ľavú hornú končatinu. Zohľadnil aj stav pacienta, ktorý mal mierne redšie kosti, v liečbe
onkologické ochorenia (nádorové ochorenie pľúc) a tesne pred incidentom sa vrátil z hospitalizácie
z onkologického oddelenia, kde bol podrobovaný chemoterapii. Znalec určil dobu práceneschopnosti,
liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodeného v trvaní predbežne 4 až 5 mesiacov.

Obmedzenie obvyklého spôsobu života spočívalo v hospitalizácii, obmedzenej hybnosti ľavej hornej
končatiny a rehabilitácii.

Znalkyňa O.. C. O., podala písomný znalecký posudok č. 14/2019 zo dňa 7. 8. 2019 z odboru
psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých, k duševnému a rozumovému

vývoju poškodených V. V., U. V., Z. U. a V. Š.. V rámci jeho záverov sa detailne venovala úrovni
duševného a rozumového vývoja u jednotlivých poškodených, v súhrne dospela k záveru, že všetky
poškodené sú schopné prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich
reprodukovať. Všetky reprodukovali len to, čo prežili, a to aj napriek výraznému časovému odstupu
niekoľkých rokov medzi jednotlivými výpoveďami. Sklony ku konfabuláciám ani prejavy sugestivity sa

ani u jednej z poškodených znaleckým vyšetrením nepotvrdili. K traumatizácii U. V. došlo do takej miery,
že sa od prepadu liečila na psychologickej ambulancii z dôvodu výrazného diskomfortu po prepade a
uviazania spolu s manželom v domácom prostredí. V krátkom období od prepadu sa objavila prítomnosť
flashbackov - typický prejav posttraumatickej stresovej poruchy, najmä pred zaspávaním. Musí užívať
Stilnox na spanie, večer má strach a obavy. Celý dom zabezpečili mrežami a poplašným zariadením a

keby nebolo toto opatrenie, nemohla by v dome bývať. Téme prepadu sa snaží vyhnúť, nehovorí o tom,
pretožespomienkamibysiopätovneprivodilanepríjemnéemocionálneladenievzmysleúzkosti,strachu
a obáv so sprievodnými poruchami spánku. V. V.Á. sa 7 rokov vyrovnáva s prežitou traumou, nikdy na to
nezabudne, z obáv a strachu z možných podobných situácií predala dom a odsťahovala sa do bytovky.

Znalkyňa M.. K. V., z odboru psychológia, klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých,
podala v prípravnom konaní písomný znalecký posudok č. 19/2019 zo dňa 31. 8. 2019 na základe
psychologického vyšetrenia B. P., z ktorého vyplýva, že rozumová chápavosť obžalovaného je
priemerne zachovaná na úrovni širšieho populačného priemeru, pamäťové schopnosti sú neporušené.
Z forenzného hľadiska jeho jednotlivé kognitívne funkcie nevykazujú poruchy, ktoré by mali vplyv na

schopnosť správne vnímať, zapamätať si a aj následne reprodukovať prežité udalosti. Nie sú prítomné
ani poruchy vnímania, ani myslenia. Kontakt s realitou je uchovaný, nie psychotický. Vedomie výkladu
prítomné, orientovaný správne, psychologická, všeobecná vierohodnosť je zachovaná. Psychologická
špecifická vierohodnosť obžalovaného je znížená a oslabená, na čom sa podieľa jeho osobnostná
štruktúra. Jeho osobnosť je akcentovaná s črtami egocentrickej, simplexne štruktúrovanej osobnosti s

disharmonickými postojmi a správaním s poruchami vyšších citov, manipuláciou. Je sociálne zručný vo
vzťahoch, vychytralý, prefíkaný, lišiacky. Štylizuje sa do určitej roly. Pre druhých je častokrát navonok
nečitateľný, vie si udržať masku, pretvárku. Celková aktuálna úroveň intelektových schopností sa
pohybuje na úrovni podpriemeru, v rámci dolnej úrovne populačnej normy s IQ 92. Intelektové funkciesú dispozične na úrovni populačného priemeru. V čase vývoja nedošlo k naplneniu týchto intelektových
dispozícií. Osobnosť akcentovaná simplexnejšie štruktúrovaná, extrovertne orientovaná. Rád sa
pohybuje medzi ľuďmi. Sociálny kontakt nadväzuje rýchlo, nemá pri tom výraznejšie problémy. Nemá

problém nadviazať kontakt a komunikáciu aj s neznámymi. Je samostatný, nezávislý, sebavedomý,
sebaistý, pomerne silná osobnosť. Je sociálne zručný, obratný vo vzťahoch. Emočne rezervovanejšia
osobnosť až chladnejšia s oslabenou empatiou voči druhým. Nerád sa vzdáva, nerád prehráva. Má
rád zmenu. Nemá rád stereotyp, je aktívny. V kontakte s druhými ľuďmi je priateľský. Snaží sa byť
dominantný. Chce manipulovať s druhými. Sám je veľmi slabo manipulovateľný a málo podrobivý.

Navonok sa snaží udržať v situácii zdanie kooperatívnosti a prezentovať sa v pozitívnom svetle.
Je schopný zahrať divadielko, ochotu, nadšenie. Je samostatný, nezávislý, sebavedomý, sebaistý,
dominantný. Snaží sa organizovať svoj život, ale aj životy iných, s ktorými je v kontakte, spokojný sám
so sebou, so svojím životom. Spolieha sa na seba, vie sa uplatniť. Ťažšie sa podrobuje autorite, vedeniu
iných osôb. Najradšej o sebe rozhoduje sám. Pokiaľ to však situácia vyžaduje zváži, že je to v jeho
prospech,vtedyjeochotnýsapodriadiť,zmeniťsvojpostoj.Zjehostranysamusíjednaťostotožneniesa

s cieľom, ku ktorému daným správaním a konaním dospeje. Má pozitívnu motiváciu, vôľu, záujem z jeho
strany. Správanie, konanie výrazne záleží od situácií a jeho vzťahu k nej. Je cieľavedomý, tvrdohlavý,
ide si za svojím cieľom, neodkloniteľný, prekážky ho neodradzujú, práve naopak ešte viac ho mobilizujú,
naštartujú k väčšej aktivite. Má nadobudnuté základné sociálne etické právne normy a vedomosti
pozná ich. Sú situácie, kedy je ochotný tieto normy prestúpiť. V takýchto situáciách stráca mravné

zábrany v správaní a konaní aj napriek tomu, že vie anticipovať možný vývoj situácie a možné následky
za svoje konanie. Tieto normy prestúpi, nerešpektuje. Ak to považuje za potrebné, snaží sa správať
primerane, kultivovane, udržať navonok formu, pózu, prezentovať v adaptabilnom prejave a konaní.
Výrazne to záleží od vzťahu k situácii. Znalkyňa uviedla, že intelektové schopnosti mu umožňujú správne
vnímať, pochopiť, zapamätať si, následne aj reprodukovať prežité udalosti. Schopnosti nevykazujú

poruchy, dosahujú úroveň populačnej normy. Nepotvrdili sa známky duševnej choroby. V rámci
štruktúry osobnosti v správaní pri reprodukovaní sa môžu objaviť sklony ku skresľovaniu skutočnosti,
prežitých udalostí, jednak tým, že obvinený je schopný manipulovať osobami, faktami, situáciou, s
ktorou sa stretáva podľa vlastných potrieb, predpokladov, ale aj z dôvodov obranných osobnostných
mechanizmov, bagatelizácie, popierania, odmietania, racionalizácie, vytesnenia problému. Agresivita

ako primárna osobnostná črta sa nezobrazila v osobnosti. Má sklon k vnútornej, psychickej tenzii
s pocitmi nespokojnosti, mrzutosti, disfórie s narastajúcou vnútornou tenziou. Pri kumulácii takejto
vnútornej tenzie môže dochádzať k afektívnej impulzivite, odbrzdenosti, ktorá sa môže následne javiť v
jehosprávaní,konaníformouverbálnejagresie.Ideoreakciu,ktorásamôžeobjaviťhlavnevzáťažových
situáciách,konfliktnýchproblémovýchsituáciáchpokiaľsanevyvíjajúpodľajehopredstáv,predpokladov.

Ide u neho o obranné mechanizmy osobnosti, mechanizmy racionalizácie, bagatelizácie, popierania,
vytesnenia, odmietania problémov, konfliktov. Prenáša pocity viny na druhých, svoju vinu nepripúšťa,
resp. odmieta, vidí chyby len na druhých. Má tendenciu k manipulácii osobami, faktami, situáciou.
Sám so sebou nenechá manipulovať. V popredí motivácie je zištný dôvod získať materiálne veci,
financie, zisk, obohatiť sa. Patologickú motiváciu vylúčila. V osobnosti nezistila zo psychologického

hľadiska známky duševnej choroby, ani známky organických porúch centrálneho nervového systému.
Ďalej uviedla, že v nových sociálnych situáciách aj životných podmienkach manévruje ľahko, pružne
sa adaptuje, vyrovnáva sa so zmenenými podmienkami, vzťahmi aj situáciami. Do situácie nevchádza
náhodne, vždy ju má dopredu pripravenú, premyslenú aj alternatívne riešenia. Je schopný manipulovať
situáciou a osobami, faktami, s ktorými je v kontakte podľa vlastných predpokladov a potrieb. Navonok

sa snaží udržať v situácii zdanie kooperatívnosti. Vo vzťahu k druhým ľuďom nie vždy je úprimný,
snaží sa mať okolie pod kontrolou, byť v strehu, nič sa nedeje len tak, všetko má dopredu premyslené,
naplánované. V jeho živote nie sú náhody. Je sociálne zručný, obratný vo vzťahoch, vychytralý, lišiacky,
štylizuje sa do určitej roly. Pre druhých je navonok nečitateľný. V úzkom sociálnom prostredí rodiny,
v širšom sociálnom pracovnom, či občianskom prostredí je schopný sa adaptovať, keď je to pre neho

dôležité. Pracuje, žije so svojou rodinou.

Znalec O.. M. Š., O.., podal písomný znalecký posudok z odboru psychológia, klinická psychológia
dospelých, č. 5/2019 dňa 16. 8. 2019 na základe celkového psychologického vyšetrenia na
obžalovaného M. I. a dospel k záveru, že duševný vývin obvineného je mierne zaostalý. Jeho intelektové

schopnosti sú v pásme priemeru. Zníženie je sčasti podmienené málo podnetným prostredím, v ktorom
vyrastal. Jeho mravný vývoj je narušený so sklonom k páchaniu trestnej činnosti. Jeho temperament je
cholerický s tendenciou k rýchlym, nepremysleným reakciám. Jeho osobnosť je abnormne štruktúrovaná
so sklonom k disociálnemu správaniu, so zníženým sebavedomím, tendenciou reagovať úzkostne anechať sa ovplyvniť druhými osobami. Hodnotovo je zameraný na uspokojovanie základných potrieb,
získavanie majetkového prospechu s nedostatočnými morálnymi zábranami. Je schopný správne
vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať podstatné časti prežitých udalostí, nepodstatné detaily

môže reprodukovať nepresne, čo je spôsobené podpriemernou úrovňou pamäťových schopností.
Psychologické vyšetrenie potvrdilo zvýšenú úroveň impulzivity, nepotvrdilo zvýšenú úroveň agresivity.
Vzhľadom k tendencii k úzkostným reakciám v záťažových situáciách (konflikt, stres, frustrácia,
deprimácia) nemožno sklon k agresívnym prejavom v týchto situáciách vylúčiť. Motivácia k páchaniu
trestných činov bola zištná, získanie majetkového prospechu. M. I. nemá vytvorenú primeranú úroveň

sociálnych vzťahov. Bol závislý na svojom otčimovi a matkinom bratovi. Nedokázal si tiež vytvoriť
primerané partnerské vzťahy. Na spoločenské prostredie, v ktorom žije, je nedostatočne adaptovaný.
Jeho adaptácia sa zhoršila po smrti jeho matky.

Znalecká organizácia JHS, s. r. o., z odboru ekonomika, riadenie podnikov, odvetvie oceňovanie a
hodnotenie podnikov, č. 566/2019 zo dňa 5. 8. 2019 podala písomný znalecký posudok za účelom

určenia výšky škody pri skutku zo dňa 23. 12. 2014 u poškodenej Z. U., ktorej boli odcudzené 1 ks tenká
zlatá retiazka na krk, 1 ks hrubšia zlatá retiazka na krk, 1 ks zlatá retiazka na krk s príveskom znamenia
Baran,1kszlatýhrubšíprsteňsčervenýmočkom,1kszlatýtenšíprsteňsčervenýmočkomapárzlatých
náušníc s červeným očkom, spolu v hodnote 437,94 eura vrátane DPH a za poškodené okno na spálni, v
suteréne domu a plastové dvere rozbitím skla, poškrabaním plastu spôsobenú škodu vo výške 89,- Eur

vrátane DPH. Poškodenej V. Š. konaním zo dňa 6. 12. 2014 odcudzením páru zlatých náušníc vznikla
škoda 199,73 eura vrátane DPH, k poškodeniu plastového okna sa nemohli vyjadriť. Poškodenému B.
M. boli konaním dňa 18. 4. 2015 odcudzené pánske hodinky, sklápací nôž, mikrovlnná rúra, vŕtačka
spolu ohodnotené na 104,34 eura vrátane DPH, z odcudzených vecí potraviny, 3 ks mobilné telefóny
zn. Nokia a maskáčový ruksak nebolo možné ohodnotiť z dôvodu ich nedostatočnej identifikácie.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 1. obžaloby zo dňa 20. 9. 2013 boli prečítané listinné dôkazy:
Zápisnica o obhliadke miesta činu s pripojenou fotodokumentáciou uskutočnená v Relax hoteli Sojka,
Vyšné Malatíny č. 104, dňa 20. 9. 2013 od 01.45 hod. do 02.45 hod., z ktorej obsahu vyplýva, že miesto
činu sa nachádza v hoteli Sojka vo Vyšných Malatínach, na recepcii, kde dvojkrídlové drevené dvere
mali stopy po páčení v oblasti zámku, v priestoroch recepcie krajná skriňa otvorená s vylomenou rúčkou,

na jednej strane dverí visiaci zámok je poškodený páčením, pokrivený. Následne pri ohliadke miesta
činu pokračovali po trase páchateľa od hotela Sojka po hlavnej ceste smerom na Malatíny, asi 300 m
vedľa budovy Magura Village, kde poškodený ukázal miesto, kde ho prepadli. Za kríkmi sa nachádzalo
miesto s pováľanou trávou, kde ležal poviazaný a asi 1,5 metra od neho sa našiel jeho mobil, funkčný,
nepoškodený, mokrý. Vedľa cesty v tráve sa našiel čierny dáždnik, ktorý patril poškodenému. Boli

zaistené vecné stopy (lepiaca páska z rúk poškodeného, krku poškodeného) a z nich biologické stopy.
Na mieste činu bola dňa 28. 8. 2019 uskutočnená previerka výpovede na mieste s pripojenou
fotodokumentáciou za prítomnosti obvinených B. P., M. I., obhajcov, nezúčastnenej osoby, z ktorej
zápisnice vyplýva, že M. I. označil miesto, kde v kríkoch ležal on a B. P. (fotografia č. 1). Ďalej ukázal
na miesto oproti po ceste, kde smerom k nim išiel vrátnik a vrhli sa na neho (fotografia č. 2). B. P. začal

tohto muža biť palicou, ktorú si odtrhol v kriakoch poniže Sojky, I. palicu asi nemal, je to doba, nebol
si istý. Potom vrátnika postavili a išli za kríky. Vrátnik išiel po svojich. Tam ho zviazali. I. uvádza, že ho
asi zviazal on páskou, ktorú doniesol B. P.. B. P. mu povedal, nech dá kľúče od Sojky, na to uviedol, že
žiadne nemá, len kartičku, zobrali mu telefón a zahodili do kriakov (fotografia č. 3). Tam vrátnika nechali
a išli smerom dole do Sojky (fotografia č. 4). Pred recepciou hotela Sojka ukázal I., kde B. P. otvoril dvere

buď šrobovákom alebo pajserom, vošli dnu a zo skrine vybrali dva trezory (fotografia č. 5). Recepcia bola
vtedy situovaná inak a namiesto sedacej súpravy boli dve skrine otočené dvierkami smerom na východ,
z ktorých zobrali dva trezory, každý vzal jeden (fotografia č. 6). Následne išli smerom na križovatku do
kriakov, kde trezory otvorili šrobovákom, peniaze odtiaľ zobrali, občianske nahádzali do vody, a trezory
zahodili do vody (fotografia č. 7). M. I. označil miesto, kde v kriakoch boli zahodené trezory, prístup k

vode je dosť zarastený, trezory sa v potoku pre nános bahna nenašli. K tejto výpovedi sa B. P. vyjadril
tak, že to videl v daný deň prvýkrát a tvrdenia I. označil za vymyslené.
Odborným vyjadrením bola stanovená hodnota 2 ks trezorov na 300,- Eur, 1 ks visiaci zámok a kľučka
na 20,- Eur, poškodenie dverí páčením v oblasti zámku na 100,- Eur.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 2. obžaloby zo dňa 23. 12. 2014 boli prečítané listinné dôkazy:
V rodinnom dome M. Č.. XX a priľahlom dvore bola u poškodenej Z. U. krátko po skutku dňa 23. 12.
2014 o 05.05 hod. vykonaná obhliadka miesta činu, pri ktorej boli v blatistom teréne dvora zaistené
viaceré trasologické stopy (č. 1-3), mechanoskopická stopa (č. 4) na poškodenom visiacom zámku.Ľavá presklená časť plastových dvojkrídlových hnedých dverí rodinného domu bola rozbitá. Nájdené
boli kladivo, 3 ks pajsrov, 1 ks šrobovák. Znečistená podlaha domu. V kuchyni zadokumentované
porozhadzované veci, pootvárané šuflíky, pri kredenci na zemi čierna peňaženka, pri nej drobné mince.

Na posteli v kuchyni bola zaistená vecná stopa - lepiaca páska. Na prvom poschodí v izbe v skrini
nájdené kabáty s peniazmi a vkladnou knižkou. Horné poschodie a pôjd neporušené. Pred domom v
predzáhradke boli zaistené ďalšie trasologické a vecné stopy (drevená lata vytrhnutá z obloka spálne
na prízemí). Vyhotovená bola fotodokumentácia.
Dňa 23. 12. 2014 bola vykonaná aj obhliadka priestranstva za bytovým domom č. XX vo Z. M. za

prítomnosti T. C., kde na prístupovej ceste k budove na rozbahnenom teréne boli zaistené aj fotograficky
zdokumentované trasologické stopy (č. 1-3).

S poškodenou Z. U. dňa 4. 3. 2015 uskutočnená rekognícia s pripojenou fotodokumentáciou, z
vyhotovenej zápisnice vyplýva, že opoznávaným osobám pred začiatkom úkonu bolo umožnené, aby si
vybrali miesto, kde budú stáť a čísla označenej osoby a poznávajúcej osobe Z. U. boli následne ukázané

osoby v poradí č. 1 M. O., č. 2 P. C., č. 3 B. C., č. 4 B. P., č. 5 M. I.. Z. U. bola vyzvaná, aby si tieto osoby
riadne pozrela, označila, či je medzi nimi osoba muža, ktorý sa dňa 23. 12. 2014 v skorých ranných
hodinách dopustil skutku lúpeže v jej dome na adrese M. XX. Poškodená uviedla, že to mohlo byť č.
4 a č. 5 a žiadala opakovať všetkých o vyslovenie vety, ktorú jej povedal páchateľ a o vystúpenie z
radu. Osobám boli odovzdané papieriky s vetou. Uviedla, že jej je veľmi podozrivá č. 4, ktorú by dala

ako najistejšiu podľa hlasu, nebola si na 100 % istá, ale na 90 % je to číslo 4 a zdala by sa jej podľa
hlasu č. 5 trochu a podľa hlasu jej bola divná aj osoba č. 2. Ďalej opoznávané osoby stojac vedľa seba
v jednom rade, na pokyn každý z nich jednotlivo vystúpil krok vpred, prešiel sa pár metrov po chodbe,
potom sa znova zaradil do radu a na pokyn jednotlivo povedali: „Davaj peniaze, viem, že máš peniaze.
Povedal mi to tvoj synovec a A.. A. povedala, že máš peniaze. Teraz ťa idem poviazať a odídem.“ Na

to Z. U. uviedla, že sa medzi opoznávanými osobami na muža, ktorý ju dňa 23. 12. 2014 v skorých
ranných hodinách prepadol v jej dome na adrese M. XX, najviac podobá č. 4 asi na 90 %, čo sa aj jej
zdá podľa hlasu a postavy.

Následne si opoznávané osoby vymenili poradie. Vybrali si číslo. Na oblečenie si vzali bundy a zoradili

sa nasledovne: č. 1 B. P., č. 2 B. C., č. 3 P. C., č. 4 M. I. a č. 5 M. O.. Po výmene miest, bola poškodená
Z. U. vyzvaná, aby si osoby znovu riadne pozrela a označila, či je medzi nimi osoba muža, ktorý sa
skutku voči nej dopustil, na čo uviedla, že teraz č. 1, bola predtým č. 4, na 90 % je to číslo 1 podľa hlasu
a postavy. Podľa nej to bolo č. 4 predtým. Následne osoby stojac v jednom rade vystúpili o krok vpred,
prešli sa po chodbe, zopakovali vetu a Z. U. po tom, čo jej bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na to,

aby medzi opoznávanými osobami označila muža, ktorý sa dopustil skutku voči nej, uviedla, že sa jej
najviac podobá č. 1, no nie je si istá na 100 %, pričom sa jej to javí podľa hlasu a postavy. Z rekognície
vyplynul záver, že po prvom opoznávaní uviedla poškodená Z. U., že podľa hlasu a postavy najviac sa jej
podobá č. 4 na 90 %, trochu sa jej podobal hlasom aj č. 5. Po druhom opoznaní uviedla, že by to mohlo
byť č. 1 podľa hlasu a postavy. Nebola si istá na 100 %, svoju istotu ohodnotila asi na 90 %. Z pripojenej

fotodokumentácie vyplýva, že nielen opoznávané osoby mali na hlavách kukly, tak, ako páchateľ v čase
skutku, ale aj poškodená, ktorá ako vyplynulo z jej výpovede žiadala mať pri rekognícii kuklu.
K zraneniam poškodenej Z. U. boli prečítané lekárske správy traumatologického oddelenia Liptovskou
nemocnicou s poliklinikou Liptovský Mikuláš, z 23. 12. 2014, kedy bola prijatá s viacerými zraneniami,
operovaná 7. 1. 2015, hospitalizácia ukončená 9. 1. 2015, tiež správy z januára, marca 2015 z

rádiologického oddelenia, kde podstúpila USG vyšetrenie, tieto s boli podkladom na vypracovanie
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 3. obžaloby spáchaného dňa 6. 12. 2014 v Ludrovej boli
prečítané listinné dôkazy:

Zo zápisnice o obhliadka miesta činu vyplýva, že bola uskutočnená dňa 6. 12. 2014 od 7.00 hod. v L.
v samostatne stojacom rodinnom dome č. XXX s priľahlým pozemkom oploteným od ulice, pričom do
domu sa vstupuje odzadu od dvora, kde pozemok nie je oplotený. Dvere na dome neboli nepoškodené.
Podlaha znečistená bez viditeľných stôp obuvi. V kuchyni sa nachádza posteľ, vankúše zhodené na
zemi, zásuvky na kuchynskej linke otvorené. Na kuchynskej linke sú tri peňaženky, dvierka horných

skriniek otvorené. V obývacej izbe posteľ, resp. perinák otvorený s otvorenou plechovou krabičkou, na
obývacej stene pootvárané dvierka, zásuvky povyťahované, pod otvorenou skriňou rozhádzané záclony,
oproti dverám komoda s piatimi pootváranými zásuvkami, na zemi posteľná bielizeň. V druhej obývacej
izbe na gauči povyťahované matrace, z kresla zhodený na zemi matrac zo sedacej časti, dvierka azásuvky na sekretári a perináku sú taktiež otvorené. Zaistené biologické a vecné stopy, na vonkajšom
a vnútornom parapete z okna do kuchyne zaistená trasologická stopa.

Podľa obsahu lekárskej správy týkajúcej sa poškodenej V. Š. absolvovala vyšetrenie dňa 6. 12. 2014 na
úrazovej ambulancii v Ústrednej vojenskej nemocnici Ružomberok, s objektívnym nálezom zlomenina
stredného článku IV. prsta, hematóm v oblasti ramena a lumbálnej oblasti.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 4. obžaloby zo dňa 3. 10. 2012 v Turíku boli prečítané listinné

dôkazy:
Obhliadka miesta činu bola vykonaná dňa 4. 10. 2012 v rodinnom dome v obci E. č. XX a dodatočná
obhliadka toho istého dňa za denného svetla, z vyhotovenej zápisnice a fotodokumentácie vyplýva, že
dvojpodlažný rodinný dom je oplotený, za bráničkou dvojpodlažný rodinný dom, betónové schodisko,
terasa. V obývacej izbe domu na pravom krídle trojkrídlového plastového okna je kľučka v polohe
otvorené, na parapetnej doske sa nachádza z vnútornej strany neúplný odtlačok obuvi zaistený ako

trasologická stopa č. 1. Na vonkajšej časti parapetnej dosky je ďalší neúplný odtlačok obuvi zaistený
fotograficky. V obývacej stene sú povytiahnuté drevené zásuvky. Na schodisku na stene sa nachádza
prázdny úchyt, kde sa podľa poškodenej nachádzali parohy. Dodatočná obhliadka bola zameraná na
zaistenie trasologických stôp v poraste okolo domu, kde bola nájdená sklenená priesvitná fľaša a
hliníkový uzáver, ktoré boli zaistené za účelom zistenia biologických stôp.

Z lekárskych správ týkajúcich sa poškodenej V. V. z traumatologickej ambulancie, Ústredná vojenská
nemocnicaRužomberok, dňa4.10.2012vyplývanálezzranení-pomliaždeniepravejpolovicehrudníka,
následne bola vyšetrená na úrazovej chirurgii 5. 10. 2012, 12. 10. 2012 na traumatologickej ambulancii
ÚVN Ružomberok, (povrchové poranenie hrudníka, iné poranenie prednej hrudníkovej steny).

Odborným vyjadrením bola vyčíslená hodnota vecí odcudzených V. V. dňa 3. 10. 2012, konkrétne
mobilný telefón zn. Nokia 3310 Clasic na 30,- Eur, parožie s lebkou na 60,- Eur, litrová fľaša medoviny
na 10,- Eur.

Z vyjadrení a správ z Z. banky a A. A., a. s. bolo zistené, že kamerový záznam pri bankomate č. 3411,
ktorý sa nachádza v Ružomberku, Pod Horami 51, nemožno poskytnúť, pretože tento bankomat nie je
vybavený bezpečnostnou kamerou. Z výpisu z účtu na meno V. V. je zrejmé, že dňa 4. 10. 2012 o 00.16
hod. bol vykonaný neúspešný pokus o výber sumy 2.220,- Eur, 4. 10. 2012 o 00.17 hod. nasledoval
výber sumy 150,- Eur (transakcia úspešná), 4. 10. 2012 o 00.18 hod. výber sumy 210,- Eur (transakcia

úspešná), 4. 10. 2012 o 00.19 hod. bol vykonaný neúspešný pokus o výber sumy 500,- Eur, 4. 10.
2012 o 00.20 hod. suma 100,- Eur (transakcia úspešná), a následne o 00.42 hod. bola platobná karta
pri vyberaní sumy 150,- Eur blokovaná.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 5. obžaloby v noci zo dňa 28. 4. 2015 na 29. 4. 2015 v Liptovskej

Teplej boli prečítané listinné dôkazy:
Obhliadka miesta činu bola dňa 29. 4. 2015 od 01.20 hod. do 03.30 hod. za použitia služobného psa
uskutočnená v rodinnom dome L. E. Č.. XX, u poškodených vlastníkov Ľ.E. V. a U. V., kde boli zaisťované
jednotlivé trasologické, vecné, biologické stopy. Zo zápisnice a pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že
na podlahe chodbičky rodinného domu boli nájdené sklenené črepy, sklo na dverách je rozbité v úrovni

zámku, dvere uzatvorené, neuzamknuté. Na vnútorných dverách chodbičky bolo taktiež rozbité sklo, na
podlahe sú sklenené črepy. Vo vnútornej strane zámku sa nachádza kľúč. Pri schodišti zaistený neúplný
odtlačok, v obývačke zaistená biologická stopa, na podlahe v miestnosti zaznamenaný neporiadok, veci
rozhádzané zo skríň, porozhadzované časopisy. V kuchyni oproti obývačke taktiež na stole, sedačke,
na zemi rozhádzané veci, papiere, čierna dámska kabelka a dva kusy prázdnych peňaženiek na stole.

Na podlahe v spálni na poschodí porozhadzované veci zo skríň, oblečenie, papiere. V spálni č. 2 na
podlahe taktiež rozhádzané veci, oblečenie, fotografie. Na drevenej posteli bola nájdená drevená palica
o dĺžke 206 cm, priemeru 5 cm, zaistená ako vecná stopa. Na podlahe nájdené tri kusy drôtov rôznej
veľkosti zaistené ako vecné stopy. Na šijacom stroji nájdené kombinované kliešte a zelená papierová
krabica s modrým puzdrom od zlatého náramku. V spálni č. 3 na podlahe povyhadzované veci, šatstvo,

v skrini uložená dlhá guľová zbraň. V okolí rodinného domu zaistený čiastočný odtlačok obuvi, asi dva
metre od neho nájdený kovový sekáč a pri stene rodinného domu kovový roxor. Z drevárne za rodinným
domom bol odstránený visiaci zámok, ktorý bol nájdený aj s kliešťami na doske vedľa dverí. Skrutkovač
s modrou plastovou rúčkou zaistený ako vecná stopa.Z lekárskych správ vyplýva, že poškodení Ľ. V. a U. V. boli k zraneniam utrpeným 29. 4. 2015 vyšetrení
u všeobecného lekára. U. V. absolvovala aj psychologické vyšetrenie so záverom posttraumatickej

stresovej poruchy.

Odborné vyjadrenie stanovilo hodnotu rozbitých skiel dverí na 5,07 eura a 4,30 eura, hodnotu
odcudzených šperkov (náramok, náušnice, prsteň, prívesok a dve obrúčky zo žltého kovu) spolu na
739,70 eura.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že odcudzené šperky, s výnimkou jednej obrúčky (náramok,
náušnice, prsteň, prívesok a obrúčka zo žltého kovu) boli dňa 22. 7. 2015 vrátené poškodenej U. V..

V. C. dňa 4. 6. 2015 dobrovoľne vydal šperky zo žltého kovu (1 ks náramok s trojuholníkovými očkami
spojený okrúhlymi očkami, 1 ks obrúčku, 1 pár náušnice s fialovými očkami, 1 prsteň s dvoma červenými

očkami, 1 prívesok - brošňa s červeným kameňom), ktoré mu toho istého dňa odovzdal B. P., zároveň
boli fotograficky zadokumentované.

V konaní ČVS:ORP-150/VYS-RK-2015 bola B. P. po jeho zadržaní v súvislosti s predajom zlatých
šperkov, ktoré boli ulúpené U. V., dňa 16. 6. 2015 vykonaná osobná prehliadka a prehliadka osobného

motorového vozidla zn. Peugeot 405, bielej farby. Na uvedené úkony nadväzoval výsluch agenta B.G.
C., ktorému B. P. predmetné šperky predal, z jeho výpovede zo dňa 27. 7. 2015 vyplýva, že s cieľovou
osobou menom B. si dohodol dňa 16. 6. 2015 asi o 19.30 hod. stretnutie v reštaurácii Kozí Vŕšok, pred
Ružomberkom v smere z Liptovského Mikuláša. Cieľová osoba prišla na osobnom motorovom vozidle
Peugeot bielej farby s evidenčnou značkou okresu Liptovský Mikuláš. Prisadol si k nemu v reštaurácii,

predstavil sa mu ako B.. On sa mu predstavil ako B., viedol všeobecný rozhovor. Hovoril, že na živobytie
si zarába páchaním trestnej činnosti. Na to mu on povedal, že je bača, stará sa o dobytok, má známych,
ktorí vykrádajú chalupy, domy, kradnú rôzne veci, ktoré mu potom nosia a keď je výhodná kúpa, tak
ich kúpi. Po rozhovore sa mu zdalo, že cieľová osoba sa uvoľnila, využil situáciu, snažil sa pomaly
zistiť pôvod šperkov, ktorými v tom čase disponoval. Cieľová osoba mu uviedla, že šperky pochádzajú

z rodinného domu z neďalekej obce Lisková, pričom sa cieľovej osoby opýtal, či by mu vedel ukázať
rodinný dom, z ktorého boli ukradnuté. Cieľová osoba mu povedala, že on mu konkrétny dom ukázať
nevie, pretože sa na samotnej lúpeži nezúčastnil, avšak vie zistiť, z ktorého domu tieto šperky boli
ukradnuté a keď príde za ním druhýkrát, tak ho k tomu domu zavedie, ľudí, ktorí tieto šperky ukradli on
veľmi dobre pozná, s nimi sa často stretáva a spolupracuje, títo chalani mu toto zlato doniesli, zdalo sa

mu výhodné ich kúpiť a vyplatil im za ne 250,- Eur, aj v minulosti mu doniesli rôzne veci, ktoré kradli z
domov. Ich identitu neuviedol. Nimi odcudzené veci ďalej odpredáva so ziskom. Po ďalšom rozhovore
sa cieľovej osoby spýtal, koľko chce od neho za šperky. Cieľová osoba žiadala toľko, čo za ne zaplatila,
teda 250,- Eur. Na čo mu on povedal, že 250,- Eur je veľa a dá mu maximálne 100,- Eur s čím cieľová
osoba súhlasila. Následne tejto cieľovej osobe menom B. dal 100,- Eur v dvoch päťdesiat eurových

bankovkách. Odišli von z reštaurácie. Zdal sa mu nervózny, pôsobil na neho, že chce rýchlo odísť.
Prehováral ho, aby ešte zotrval na mieste, avšak cieľová osoba odišla k svojmu vozidlu. Agent sa vrátil
naspäť do reštaurácie, čakal na ďalšie inštrukcie. Bližšie okolnosti lúpeže, z ktorej šperky pochádzali sa
agentovi nepodarilo zistiť len to, že sa to stalo nedávno.
K čiastkovému útoku skutku pod bodom 6. obžaloby zo dňa 18. 4. 2015 vo Vyšnom Matejkove boli

prečítané listinné dôkazy:
Dňa 19. 4. 2015 bola uskutočnená obhliadka miesta činu v rodinnom dome O. XXA, Z. M. u poškodeného
B. M., z ktorej zápisnice vyplýva, že na dverách sa nenachádzajú žiadne viditeľné stopy po násilí, v
čase skutku mali byť neuzamknuté. Interiérové dvere s kľúčom v zámku do miestnosti, kde došlo ku
skutku, sú bez poškodenia, po zemi porozhadzované rôzne veci, vysávač, karty, sekretár otvorený,

porozhadzované veci, zaistená ako vecná stopa bola palica s kovovým sekáčom, údajne použitá pri
útoku. Vo vedľajších miestnostiach neboli zistené žiadne upotrebiteľné stopy.

Z lekárskej správy vyplýva, že poškodený B. M. absolvoval dňa 19. 4. 2015 ošetrenie na
traumatologickom oddelení Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde bol privezený rýchlou

zdravotnou pomocou po tom, čo bol včerajšieho dňa napadnutý dvomi neznámymi osobami, rontgenom
zistená zlomenina diafýzy ramennej kosti a bol prijatý na oddelenie k operačnej liečbe.K osobe obžalovaného bolo zo správy Sociálnej poisťovne zistené, že do 7. 5. 2013 bol registrovaný
ako SZČO, od 27. 5. 2013 do 30. 11. 2013 a od 1. 5. 2014 do 31. 10. 2014 bol zamestnaný v
Poľnohospodárskom družstve Ludrová, od 17. 4. 2015 do 30. 4. 2017 v Poľnohospodárskom družstve

Valča, od 12. 6. 2017 v AGRO-RACIO, s. r. o. V lustrácii evidencie vozidiel je na obžalovaného vedené
nákladné motorové vozidlo zn. Citroën Berlingo LM 872 DA červenej metalízy. Osobné motorové vozidlo
zn. Peugeot 405 bielej farby, od 9. 1. 2017 vyradené z evidencie, bolo vedené na Ľ. P., t. j. matku
obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotiac všetky dôkazy získané zákonným spôsobom,
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu,
jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že skutok a jeho jednotlivé čiastkové
útoky zo dňa 3. 10. 2012, 20. 9. 2013, 6. 12. 2014, 23. 12. 2014, 18. 4. 2015 a 29. 4. 2015, ktoré sú
popísané vo výrokovej časti rozsudku sa stali, dopustil sa ich obžalovaný B. P., ktorý svojím konaním

naplnil všetky znaky skutkovej podstaty obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Trestného zákona, prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku,
elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, všetky formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, a to spoločným konaním s už právoplatne odsúdeným
M. I., preto ho súd uznal vinným z ich spáchania.

Zločinu lúpeže sa podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, dopustí ten, kto proti inému použije násilie

alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci. Prísnejšia právna kvalifikácia
podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, sa použije, ak spácha vyššie uvedený čin spôsobí ním väčšiu
škodu (nad 2.660,- Eur), závažnejším spôsobom konania - so zbraňou (t. j. vtedy, ak páchateľ alebo
s jeho vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie
odporu alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva

niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším), vlámaním (ak páchateľ vnikol
do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej
prekážky použitím sily alebo ľsťou), na viacerých osobách (najmenej tri osoby), na chránenej osobe
(osobe vyššieho veku, t. j. staršej ako 60 rokov). Právna kvalifikácia podľa § 188 ods. 3 Trestného
zákona sa použije, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, trestný čin lúpeže

sa podľa tohto ustanovenia považuje za obzvlášť závažný zločin. Poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas
sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú
neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala
obvyklý spôsob života poškodeného. Pri komplexnom posúdení okolností, za akých boli zranenia
poškodených Z. U. a B. M. spôsobené, zo záverov znaleckého posudku a z ich výpovedí vyplýva,

že najzávažnejšie zranenie spôsobené Z. U. konaním obžalovaného - spočívalo v poranení sleziny II.
až III. stupňa, ktoré si vyžadovalo zvláštne lekárske ošetrenie, išlo o ťažkú poruchu zdravia, pretože
trhliny, ktoré pri úraze vznikli, mohli viesť ku krvácaniu do brušnej dutiny, čo poškodenú mohlo ohroziť
na živote, a v súhrne obmedzovalo obvyklý spôsob života poškodenej po dobu 8 až 10 týždňov, u B. M.,
ktorý konaním obžalovaného utrpel zlomeninu strednej časti ramennej kosti vľavo s posunom úlomkov,

riešenú operačne, ktorá predstavuje ťažké zranenie a obmedzovalo ho v obvyklom spôsobe života po
dobu 4 až 5 mesiacov, v dôsledku čoho možno prijať spoľahlivý záver o tom, že u oboch poškodeného
sa jedná o poruchu zdravia v zmysle zákonnej definície ťažkej ujmy na zdraví podľa § 123 ods. 3 písm.
i/ Trestného zákona, pretože u nich išlo o dlhšie trvajúcu poruchu zdravia, za ktorú sa v súdnej praxi
považuje doba dlhšia ako 6 týždňov. Obžalovaný uvedený následok na zdraví poškodených zavinil

vo vedomej nedbanlivosti, pretože vedel, že násilným konaním, úderom vyššej intenzity môže osobe
vyššieho veku nielen spôsobiť znehybnenie a odvrátiť kladenie odporu, ale aj poruchu zdravia, ale bez
primeraných dôvodov sa spoliehal, že jeho konaním ku takémuto následku nedôjde. Zároveň mal súd
preukázané, že medzi nedbanlivostným konaním obžalovaného a spôsobeným následkom (ťažká ujma
na zdraví poškodených) je príčinná súvislosť.

Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda a majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť.
Objektívnou stránkou tohto trestného činu je konanie páchateľa spočívajúce v použití násilia alebo
hrozby násilím ako prostriedku na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeného.Trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ na jeho spáchanie použije fyzické násilie proti telesnej
integrite inej osoby, alebo ak je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou,
alebo ak páchateľ použil násilie proti veci iného (§ 122 ods. 7). Z hľadiska subjektívnej stránky sa

vyžaduje úmysel, ktorý sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo
znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak nemôže zmocniť veci, ako aj na to, aby sa zmocnil cudzej veci.
Pri spolupáchateľstve nie je rozhodujúce, či každý z páchateľov použil násilie, lebo konkrétnu účasť na
lúpeži si môžu spolupáchatelia rozdeliť (R 67/1971).

Prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto
neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá. Použitie kvalifikovanej skutkovej
podstaty podľa § 194 ods. 2 písm. a/ predpokladá spáchanie tohto činu závažnejším spôsobom konania
- vlámaním (ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo
prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou). Objektom tohto trestného činu
je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 Trestného zákona, trestný čin je

spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na
bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Zákon chráni
domovú slobodu tak vlastníka, ako aj užívateľa domu alebo bytu, a to proti komukoľvek, ale iba tie
priestory, ktoré užívateľ používa na bývanie (R 30/1965). Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne
obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica,

povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré
sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Objektívna
stránka tohto trestného činu spočíva v konaní páchateľa, ktoré je charakterizované ako vniknutie alebo
neoprávnené zotrvanie. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa
uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody (R

11/1997-II). Neoprávneným zotrvaním sa rozumie prípad, keď sa páchateľ dostane do domu alebo bytu
iného oprávnene, ale potom sa vzoprie vôli oprávneného užívateľa a bez oprávnenia sa odmieta vzdialiť.
Táto vôľa oprávneného užívateľa môže byť prejavená výslovne alebo konkludentne. Zo subjektívnej
stránky musí ísť o úmysel. Proti útoku, ktorý smeruje proti domovej slobode spôsobom uvedeným v §
194 ods. 1, je prípustná nutná obrana; útok trvá až dovtedy, kým sa nepodarí útočníka z domu alebo

bytu vyhnať (R 9/1980, resp. 18/1996).
Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vyrobí,
pozmení, napodobní, falšuje alebo si obstará platobný prostriedok alebo elektronické peniaze alebo inú
platobnú kartu vrátane telefónnej karty alebo predmet spôsobilý plniť takú funkciu na účel použiť ho

ako pravý alebo na taký účel ho prechováva, prepravuje, použije alebo poskytne inému. Objektom tohto
trestného činu je vlastníctvo veci, pokiaľ ide o výkon oprávnení súvisiacich s jeho využívaním. V zmysle
§ 5 písm. l/ zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov bankovou platobnou
kartou je platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným
prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Neoprávneným

obstaraním je akékoľvek získanie platobnej karty bez právneho dôvodu (napr. krádež, lúpež). Z hľadiska
subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý mu je kladený za vinu od počiatku popieral, z jeho spáchania
je usvedčovaný najmä výpoveďou spoluobžalovaného M. I., ktorý v prípravnom konaní aj na hlavnom
pojednávaní stále v procesnom postavení obžalovaného jasne a presne popísal podiel na konaní a

spôsobsvojejúčastinastíhanomskutku,aleajúčastiobžalovanéhoB.P..Preúplnosťjepotrebnéuviesť,
že obžalovaný M. I. predtým, než bola na hlavnom pojednávaní dňa 13. 1. 2020 schválená dohoda o vine
atreste,ktorútentoobžalovanýuzavrelsprokurátoromabolvyhlásenývočinemuodsudzujúcirozsudok,
vypovedal v procesnom postavení obžalovaného k celej trestnej činnosti oboch spoluobžalovaných.
Okrem obžalovaného M. I., boli očitými svedkami každého z čiastkových útokov pokračovacieho skutku

poškodení. Vzhľadom na to, že páchatelia, ktorí sa trestnej činnosti dopustili, boli dôkladne maskovaní
- v tmavom oblečení, na hlavách mali kukly s výrezmi na oči a na rukách mali pracovné, resp. šoférske
rukavice, boli poškodení schopní vypovedať len k počtu páchateľov, ku konaniu, ktorého sa voči nim
dopustili, a vzhľadom na pre poškodených veľmi stresujúci spôsob uskutočnenia lúpeže (prepadnutie
v noci, vo vlastnom obydlí, náhle prebudenie zo spánku, agresívne konanie s následkami na zdraví

a psychike, minimálny slovný prejav zo strany páchateľov) a tiež s poukazom na charakteristiky
spočívajúce v osobách poškodených (osoby vyššieho veku, choré osoby) nebolo možné, s výnimkou
poškodenej Z. U., od poškodených oprávnene očakávať, že by dokázali popísať páchateľa alebo oboch
páchateľov takým konkrétnym spôsobom, že by s nimi bolo možné vykonať rekogníciu. Z ich výpovedíje vo všeobecnosti preukázané, že páchateľov na základe hlasového prejavu popisovali podľa veku
skôr ako mladších mužov, priemernej postavy, s výškou okolo 170-175 cm, ani chudých, ani tučných,
bez zvláštnych poznávacích znakov v prejave, poškodený B. M. vyslovil presvedčenie, že mali liptovský

prízvuk. Napriek tomu, že na miestach činu boli zaistené viaceré vecné, trasologické a biologické stopy,
taktiež použitý policajný pes, výsledky znaleckých skúmaní, ktorým boli podrobené odobraté vzorky zo
stôp neboli schopné identifikovať konkrétneho páchateľa, a to ani obžalovaného M. I., ani obžalovaného
B. P.. Na základe uvedeného je nutné konštatovať, že žiaden z očitých svedkov (poškodení), okrem
poškodenej Z. U., ani výsledky znaleckého skúmania stôp z miest činu nedokázal za páchateľa skutku

výslovne označiť obžalovaného M. I. a B. P.. Až na základe výpovede M. I. v prípravnom konaní bolo
možné identifikovať druhého páchateľa trestnej činnosti, ktorá sa v tomto konaní prejednáva.
Výpoveď spoluobžalovaného M. I., ktorý sa k trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, na hlavnom
pojednávaní uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom a na základe jeho výpovede je okrem neho,
usvedčený ďalší spolupáchateľ trestnej činnosti, je dôkaz, ako každý iný a každý ďalší dôkaz vykonaný
v tomto trestnom konaní a nemožno ho vyhodnocovať bez toho, aby súd neprihliadal na jeho vnútornú

súladnosť (zhodnosť výpovedí v každom štádiu trestného konania). Táto výpoveď musí byť zároveň
podrobená skúmaniu taktiež v súvislosti s námietkami obžalovaného B. P. a zároveň musel súd skúmať,
či nie je v rozpore s ďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní.
Obžalovaný B. P., namietal viaceré skutkové okolnosti uvádzané obžalovaným I. alebo svedkami.
Viaceré z týchto námietok však boli vyvrátené inými dôkazmi alebo rozpormi v jeho vlastných

výpovediach.
Obžalovaný P., najprv poprel, že by vôbec mal vedomosť, kto mal byť druhým páchateľom spolu s I.
pri lúpeži v Sojke s tým, že I. sa mu nezdôveroval so všetkými počinmi len o lúpeži u U.. Neskôr tvrdil,
že je presvedčený o tom, že minimálne lúpež v Sojke, Vyšnom Matejkove a Liptovskej Teplej spáchal
I. spolu s U.. Takéto tvrdenia súd považuje za vylúčené, pretože nielen z výpovede I., U., ale aj Ľ. P.,

matky obžalovaného bezpečne vyplýva, že I. sa s U. dal dokopy po tom, čo bol druhýkrát prepustený v
výkonu trestu, t. j. 4. 12. 2014, pričom lúpež v Sojke bola spáchaná 20. 9. 2013, a svedkyňa N. Ž. tiež
potvrdila, že počas lúpeže v Sojke mal I.Š. inú priateľku. I. vysvetlil aj dôvod, prečo chcel od U., aby
mu vtedy poskytla alibi a poškodený B. C. vypovedal, že bol prepadnutý dvoma mužmi. Účelové je aj
tvrdenie, že v Liptovskej Teplej mala byť druhým páchateľom žena, ktoré bolo dokazovaním vyvrátené

výpoveďou poškodeného V., taktiež skutočnosť, že obaja páchatelia lúpeže vo Vyšnom Matejkove boli
muži, bola preukázané výpoveďou poškodeného M.. O tom, že ide len o spôsob obrany obžalovaného
svedčí pri odstraňovaní rozporov v jeho výpovediach, aj vysvetlenie na hlavnom pojednávaní prečo
neuviedol druhého páchateľa skutku, keď tvrdí, že ním mala byť svedkyňa U., že vtedy nevedel, čo kto
o ňom ide rozprávať a čo všetko mu bude naložené.

Jeho výpoveď je značne rozporuplná aj v časti, v ktorej sa vyjadroval k zlatu ulúpenému u poškodených
V. v Liptovskej Teplej. Podľa jeho výpovede mal zlato kúpiť od M. I., ktorý sa ho predtým pokúsil predať
iným osobám (M. K. a M. V.), následne, keď sa mu to nepodarilo, mal ho P. kúpiť za 300,- Eur (výpoveď
svedka O.), pred agentom tvrdil, že zaň vyplatil 250,- Eur a napokon sa uspokojil so 100,- Eur, ktoré

získal od agenta. Úplne neuveriteľne znie obhajoba obžalovaného, že kradnuté veci, ktoré mal údajne
kúpiť za 300,- Eur s cieľom zisku („má kamarátov, ktorí mu na predaj nosia kradnuté veci“) a pod rizikom
trestného postihu, následne predá za tretinu nadobúdacej ceny, čo vedie súd k jedinému logickému
záveru a síce, že tieto „kradnuté“ veci získal bezplatne, teda lúpežou. Zároveň tvrdil, že toto zlato držal
2-3 mesiace doma od kúpy, no uvedené tvrdenie vyvrátili objektívne údaje, keď lúpež v Liptovskej Teplej

sa stala 29. 4. 2015, dňa 4. 6. 2015 ich ponúkal svedkovi C. a 16. 6. 2015 bol v súvislosti s jeho predajom
zadržaný.
Samotný obžalovaný potvrdil výpoveď svedkyne Ž. o tom, že svedkyňa U. sa s ním po výsluchu mala
telefonicky kontaktovať a dohodnúť sa, ako budú vypovedať, pretože policajti o všetkom ešte nevedia,
a to v čase, keď on ešte nebol obvinený. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ by sám nemal záujem na

krytí trestnej činnosti, bol by takúto aktivitu U. odmietol. V tejto súvislosti je zrejmé, že svedkyňa Ž. si
musela zmýliť dobu, kedy telefonovala U. P., pretože v júni 2019 bol obžalovaný B. P. už vo väzbe, v
Liptovskej Sielnici bola vypovedať ku inej trestnej veci (lúpež v Bukovine) a tieto údaje uvádzala už pri
svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 25. 6. 2019. Uvedené nič nemení na fakte, že obžalovaný a
svedkyňa U. koordinovali svoje výpovede ohľadne lúpeže v Liptovskej Teplej.

V úplnom rozpore s realitou je aj tvrdenie obžalovaného, že poškodená Z. U. vraj opoznala niekoho
cudzieho, nie ich, neskôr tvrdil, že ako páchateľ skutku mal byť opoznaný práve I., pritom je výsledkami
rekognície preukázané, že ako páchateľa opoznala práve B. P..Ku vzájomnému vzťahu s I. obžalovaný vypovedal najprv, že vzťah medzi nimi bol bežný, nič extra,
potom tvrdil, že spolu vychádzali dobre dovtedy, kým nepovedal na I. o tom zlate, čo bolo v roku 2015.
O tom, aký bol ich vzťah však v skutočnosti svedčia výpovede I. a závery psychologického posudku u

I., z ktorých je zrejmý vzťah citovej naviazanosti I. na P. ako matkinho brata.

Motív spoluobžalovaného M. I. pravdivo vypovedať o okolnostiach spáchania skutku, vysvetlil tým, že
po tom, čo ho B. P. označil, ako pôvodcu zlata, pre ktoré bol P. stíhaný za prečin podielnictva, zatiaľ čo
M. I. boli vznesené obvinenia pre trestný čin lúpeže aj na základe výpovede B. P., teda sa rozhodol, že

pokiaľ má byť potrestaný za túto trestnú činnosť, ktorú nespáchal sám, rozhodol sa vypovedať a usvedčiť
aj obžalovaného B. P., hoci to zákonite znamenalo priznať sa a usvedčiť z tejto trestnej činnosti aj seba
samého. Na tento motív poukazoval v priebehu celého konania. V tomto kontexte je potrebné prihliadať
aj na výsledok trestného konania u obžalovaného M. I., keďže mu rozsudkom zo dňa 13. 1. 2020 bol
právoplatne uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, čo u neho znamená situáciu, keď
svoje postavenie svojou úplnou výpoveďou a usvedčením obžalovaného B. P. radikálne nezlepšil, práve

naopak, aj po uzavretí dohody o vine a treste a pred jej schválením súdom naďalej usvedčoval nielen
seba, ale aj obžalovaného B. P. aj napriek tomu, že bol uzrozumený s uložením prísnejšieho súhrnného
trestu oproti predchádzajúcemu zrušovanému rozsudku. Z týchto dôvodov motivácia, ktorá by svedčila
tomu, že bude vypovedať v neprospech spoluobžalovaného B. P., čím pre seba dosiahne výhodnejšie
postavenie v tomto trestnom konaní, teda motiváciu účelovo vypovedať nepravdivo, súd nezistil.

Skutočnosť, že v niektorých detailoch je výpoveď spoluobžalovaného M. I. nepresná, nie je úplne
detailnáalebosavurčitýchbodochodkláňaodjehoskoršejvýpovede,ešteneznižujejehovierohodnosť.
Pre tieto nepresnosti existuje vysvetlenie aj v záveroch znaleckého dokazovania, ktorému bol M.
I. podrobený s výsledkom, že je schopný správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať

podstatné časti prežitých udalostí, nepodstatné detaily môže reprodukovať nepresne, čo je spôsobené
podpriemernou úrovňou pamäťových schopností. Určité nepresnosti vo výpovedi pripustil aj sám
obžalovaný M. I., pričom poukázal na odstup času a tiež na počet lúpeží, ktorých sa v minulosti dopustil
(okrem prejednávaných lúpeží bol právoplatne odsúdený v ďalších troch konaniach na Okresnom súde
Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Žilina, vždy za trestný čin lúpeže).

Vo vzťahu k dôveryhodnosti výpovedí oboch obžalovaných je potrebné poukázať na hodnotenie
osobnostných čŕt oboch obžalovaných, ktoré vyplynuli z psychologických znaleckých posudkov - u
M. I. znalec poukázal na to, že má sklony k páchaniu trestnej činnosti, jeho osobnosť je abnormne
štruktúrovaná so sklonom k disociálnemu správaniu, s tendenciou reagovať úzkostne a nechať sa

ovplyvniť druhými osobami, nemá dostatočné morálne zábrany, bol závislý na svojom otčimovi (T. C.) a
matkinom bratovi (obžalovaný B. P.). Naproti tomu medzi osobnostné črty obžalovaného B. P., na ktoré
poukázala znalkyňa z odboru psychológie patrí snaha byť dominantný, chce manipulovať s druhými,
sám je pritom veľmi slabo manipulovateľný a málo podrobivý, ťažšie sa podrobuje autorite, vedeniu
iných osôb, najradšej o sebe rozhoduje sám. Práve uvedené charakteristiky povahy obžalovaného

B. P. sa dopĺňali s povahovými črtami obžalovaného M. I., ktorý je skôr podriadivý a podporujú jeho
výpoveď v tej časti, podľa ktorej iniciátorom trestnej činnosti bol práve obžalovaný P., ktorý ho na túto
činnosť prehováral a ktorý už v tom čase veľmi dobre vedel, že M. I. nemá značné zábrany prekročiť
spoločenské normy, má sklony páchať trestnú činnosť, je ľahko ovplyvniteľný druhými ľuďmi a práve on
patril medzi osoby (matkin brat), na ktorých bol M. I. z hľadiska udržiavania sociálnych vzťahov závislý,

čo nepochybne využil vo svoj prospech obžalovaný B. P. s poukazom na jeho schopnosť manipulovať
so situáciou a osobami, s ktorými je v kontakte podľa vlastných predpokladov a potrieb.

Ani obrana obžalovaného B. P. spočívajúca v tom, že v rozhodnom čase bol zamestnaný, teda chýba
zištný motív páchania majetkovej trestnej činnosti neobstojí, pretože do 7. 5. 2013 bol evidovaný ako

SZČO, teda obaja obžalovaní boli zamestnaní v lese (vyplýva to aj z výpovedí rodinných príslušníkov
oboch obžalovaných), čo len poukazuje na hĺbku a intenzitu ich vzájomných vzťahov, a následne
vykonával najmä sezónnu pracovnú činnosť. Veľmi zaujímavým je v kontexte výkonu pracovnej činnosti
obžalovaného B. P. aj načasovanie lúpeží a výber miesta činu, resp. prepojenie medzi nimi a jeho
osobou,pretožeprikaždomišloomiesto,kdepredtýmbuďpracovnepôsobilalenkrátkopredtýmzneho

odišiel a osoby, ktoré poznal buď popri svojej pracovnej činnosti alebo cez iných známych, konkrétne
20. 9. 2013 lúpež v hoteli Sojka, Malatíny zisťovanie informácií cez I.Š. a jeho vtedajšiu priateľku N..
W.Ú., ktorá v tom čase už na recepcii nepracovala, 23. 12. 2014 lúpež u Z. U., Malatíny, v obci, kde v
minulosti býval a informácie zisťoval aj od I., 6. 12. 2014 lúpež u V. Š., Ludrová, pričom s B. Š. pracovalna družstve v Ludrovej, kde ukončil činnosť 31. 10. 2014, 3. 10. 2012 lúpež u V. V., Turík, kde chodieval
k jej susedovi K., 29. 4. 2015 lúpež u V., Liptovská Teplá, odkiaľ pochádzala I. priateľka U., resp. pásol
v blízkosti a 18. 4. 2015 lúpež u B. M., Vyšné Matejkovo, kde podľa I. pásol predtým dobytok, sám

obžalovaný vypovedal, že pásol v Ludrovej, Liptovskej Štiavnici, Vyšnom a Nižnom Matejkove. Z toho
je zrejmé, že pomery na miestach činu mu boli oveľa známejšie než M. I.. Vyššie uvedené okolnosti sú
rozhodne v súlade s tvrdeniami spoluobžalovaného M. I., o tom, že B. P. vedel, kde, ako a prečo pôjdu
spáchať trestnú činnosť („tieto nápady na lúpeže boli stále rovnaké, B. už mal zistené, že budú mať
peniaze, že žijú sami“).

Z vyššie uvedených dôvodov a v kontexte so závermi znaleckého posudku z odboru psychológie, podľa
ktorého psychologická špecifická vierohodnosť obžalovaného B. P. je znížená a oslabená v dôsledku
osobnostnej štruktúry obžalovaného, súd obhajobe obžalovaného neuveril a vyhodnotil ju ako účelovú
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Vzásademožnokonštatovať,ževýpoveďspoluobžalovanéhoM.I.jenajdôležitejšímpriamymdôkazom,
ktorý usvedčuje obžalovaného B. P. zo spáchanej trestnej činnosti a nie je dôvod, aby jej súd neveril s
poukazom na vyššie uvedené dôvody, na skutočnosť, že táto výpoveď je jasná, detailná, presvedčivá a
logická z hľadiska popísania jednotlivých mechanizmov páchania trestnej činnosti a z hľadiska časových
postupností spáchania všetkých šiestich čiastkových útokov, ale aj s poukazom na to, že pri ustálení

skutkového stavu súd vychádzal nielen z výpovede M. I. prihliadajúc pritom aj na ostatné dôkazy, ktorými
bola táto výpoveď verifikovaná a do kontextu, ktorých aj logicky zapadá.

K čiastkovému útoku skutku pod bodom 1. zo dňa 20. 9. 2013 (rezort Sojka), mal súd okrem výpovede
obžalovaného M. I., preukázanú trestnú činnosť najmä výpoveďou poškodeného B. C., strážnika rezortu,

ktorý detailne vypovedal o tom, ako ho za tmy pri obhliadke chát prepadli dvaja maskovaní páchatelia,
muži v tmavom oblečení, s kuklami na hlavách a rukaviciach, ktorí ho zrazili na zem, zviazali, žiadali
od neho kľúče od recepcie, následne ho ponechali zviazaného v kríkoch a odišli smerom na recepciu.
O okolnostiach prepadnutia a zviazania, o ktorých sa dozvedel od B. C., vypovedal aj poškodený W.
Z., vlastník tohto rezortu. Títo dvaja svedkovia boli očitými svedkami následku, ktorý obaja páchatelia

spôsobili - vlámania sa do priestorov recepcie s úmyslom odcudzenia finančnej hotovosti, čo sa im
aj podarilo a so sebou si vzali dva trezory s finančnou hotovosťou vo výške 8.300,- Eur a osobnými
dokladmi. Následok konania obžalovaných bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta
činu, ktorá bola uskutočnená bezprostredne po spáchanom skutku a v priebehu prípravného konania
bola výpoveď obvineného M. I. podrobená aj previerke výpovede na mieste činu. Oba úkony boli

zdokumentované aj fotograficky. Na základe uvedených dôkazov bola verifikovaná a preverená aj
výpoveď M. I. o priebehu lúpeže a účasti obžalovaného B. P. na jej spáchaní. Z výpovede svedkyne N.
W. vyplýva, že obžalovaný I. u nej zisťoval informácie ohľadne zvykov strážnika zo Sojky v čase, keď už
pracovala inde. Účasť na lúpeži jej nepotvrdil a krátko na to sa rozišli. Výpovedí svedkov M. U., O. I.,
T. Ž. a N. Ž. však jednoznačne usvedčujú zo spáchania tohto skutku nielen M. I., ale aj obžalovaného

B. P.. Svedkyňa U. potvrdila, že od I. sa dozvedela o tom, že pri tej lúpeži bol s P., konkrétnosti sa čítala
až z papierov, ktoré I. doniesol domov. Od nej sa sprostredkovane tejto lúpeži dozvedela C. L., ale k
účasti páchateľov sa vyjadrila nepresne (M. I., nejaký V., B. , nejaký V. R.). Svedok O. I. získal vedomosť
o tejto lúpeži priamo od obžalovaného P., ktorý mu niekedy v roku 2013 povedal, že mali kamošku,
ktorá robila v rezorte Sojka v Malatínach, od tejto mali mať informácie, ako sa pohybuje vrátnik a kde je

umiestnený trezor. B. P. mu povedal, že urobil lúpež v Sojke a to tak, že niekde v kriakoch čakali na to,
kedy pôjde na obchôdzku nočný vrátnik. Povedal mu, že vedeli, kde majú ísť. Išli do Sojky, kde vykopli
dvere, kde je trezor a zobrali peniaze, Svedok T. Ž. vypovedal, že I. mu spomenul, že Sojku spravil s B.
P., nabehli tam, zbili a zviazali toho, čo tam robil, dostali sa dnu, odkiaľ vzali peniaze, najmenej 7.000,-
Eur. Taktiež jeho sestra, N. Ž. potvrdila, že I. s P. mali urobiť tú Sojku, vzali odtiaľ peniaze, M. často

spomínal P. ohľadne Sojky. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti vo výške 8.300,- Eur,
trezorov v hodnote spolu 300,- Eur a poškodením zariadenia 120,- Eur, spolu vo výške 8.720,- Eur bola
preukázaná výpoveďou poškodeného W.. Z. a odbornými vyjadreniami k hodnote odcudzených trezorov
a nákladov na opravu poškodených dverí.

Vo vzťahu k čiastkovému útoku skutku pod bodom 2. zo dňa 23. 12. 2014 (lúpež u Z. U.), mal súd
okrem usvedčujúcej výpovede spoluobžalovaného M. I., trestnú činnosť obžalovaného preukázanú
ďalším priamym dôkazom, a to výpoveďou poškodenej Z. U. a výsledkami rekognície, ktorá bola
s ňou uskutočnená 3 mesiace po lúpeži. Poškodená pri svojej výpovedi detailne popísala správaniepáchateľa. Rekognícia bola vykonaná v súlade s pravidlami, ktoré sa pri vykonaní tohto úkonu majú
dodržať tak, aby podmienky čo najviac zodpovedali podmienkam činu (maskovanie, chôdza, približne
rovnaký vzrast figurantov, účasť nezúčastnenej osoby), pri nej z piatich figurantov poškodená opoznala

práve obžalovaného B. P., pričom istotu, s ktorou ho označila za páchateľa vyhodnotila na 90 % podľa
hlasu a postavy. Vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pri rekognícii a jej uskutočnenie v relatívne
krátkom časovom odstupe po skutku, jej výsledky možno považovať za objektívne a hodnoverné.
Znaleckému psychologickému skúmaniu bola podrobená aj osobnosť poškodenej Z. U. so záverom,
že jej výpoveď možno považovať za vierohodnú. Čo sa týka jej výpovede v prípravnom konaní a na

hlavnom pojednávaní, Z. U. rezolútne odmietala vinu obžalovaného B. P. (doslova sa vyjadrila, že
je jej ľúto, že je tam ten P.) a tvrdila, že pri rekognícii opoznala M. I., o ktorom si bola istá, že ju
prepadol v jej rodinnom dome. Tento rozpor v jej výpovediach sa javil byť ako dôsledok plynutia času
od skutku a od rekognície v prípravnom konaní, avšak v kontexte s výpoveďou svedkyne N. Q., sestry
obžalovaného na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že úsudok Z. U. pri tomto tvrdení bol ovplyvnený
tým, čo sa rozprávalo po dedine, ale aj pôsobením miestneho farára, od ktorého si rodinní príslušníci

obžalovaného pýtali potvrdenie o správaní sa obžalovaného v mieste bydliska, ktoré im odmietol vydať,
ale vyjadril sa, že s poškodenou Z. U. sa porozpráva. Z tohto dôvodu tieto jej navzájom si odporujúce
tvrdenia poškodenej, že ju olúpil len a výlučne M. I., o ktorom zmätočne uvádzala, že ho opoznala pri
rekognícii a odmietala vinu B. P. nemožno považovať za smerodajné. Práve naopak, tvrdenie, ktorým
sa snažila vyvrátiť výsledky objektívnej rekognície a vylúčiť vinu obžalovaného B. P. možno označiť

za ovplyvnené rodinou obžalovaného prostredníctvom miestneho kňaza a tým, čo sa rozprávalo medzi
ľuďmi v obci. Čo sa týka obžalovaným namietanej skutočnosti, že obžalovaný I. pokiaľ, by dával pozor
pri tejto lúpeži vonku, musel by poškodenú stretnúť alebo vidieť, keď utekala z domu, poškodená na
otázky súdu vysvetlila aj na fotodokumentácii z obhliadky ukázala, akým smerom sa pohybovala po tom,
čo sa jej podarilo oslobodiť nohy z lepiacej pásky a ujsť z domu a z týchto vysvetlení vyplýva, že ku

susedom šla priamo cez dvor, pričom hlavná cesta sa nachádza vpravo od jej domu, kam nešla a kde
podľa výpovede obžalovaného I., mal tento čakať a hliadkovať. Z toho je zrejmé, že preto poškodenú
v tme nezaregistroval a už vôbec sa nemohli stretnúť, keďže nehliadkoval pri vchode do domu, ale v
podstate na ceste, ktorá sa nachádzala iným smerom, než utekala poškodená. Z ďalších vykonaných
dôkazov vedomosť o tejto lúpeži vo svojich výpovediach potvrdili aj M. U., ktorá vedela o lúpeži u U.

od I., že tam bol s P.. Svedkyňa N. Ž. potvrdila, že I. pred ňou doslovne povedal, že bol s B. P. pri U.
v Malatínach, čo tam robili, nevedela. Z výpovede svedka O. I. síce vyplýva, že v decembri 2014 ho
M. I. v noci oslovil, že potrebuje odvoz z rázcestia Nižné a Vyšné Malatíny, nie je však preukázané, či
to bolo práve vtedy, keď došlo k lúpeži u Z. U.. C. L. sa dozvedela klebety v obchode, pýtala sa M., či
prepadli U., ktorá jej potvrdila, že M. jej len päsťou vrazil a B. ju doriadil, čo však nezodpovedá reálne

preukázanému faktu, že obžalovaný B. P. bol opoznaný ako páchateľ, ktorý v dome Z. U. prepadol a
spôsobil jej ťažkú ujmu na zdraví. Zranenia, ktoré poškodená Z. U. konaním obžalovaného B. P. utrpela,
ako aj doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života v ich dôsledku po dobu najmenej 8 týždňov, boli
spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spôsobená
škoda odcudzením finančnej hotovosti vo výške najmenej 350,- Eur, šperkov v hodnote spolu 437,94

euraapoškodenímdverí89,-Eur,bolapreukázanávýpoveďoupoškodenejZ.U.aznaleckýmposudkom
k hodnote odcudzených šperkov a nákladov na opravu poškodených dverí.

Vo vzťahu k čiastkovému útoku skutku pod bodom 3. zo dňa 6. 12. 2014 (lúpež u u V. Š.), okrem
usvedčujúcej výpovede spoluobžalovaného M. I.Q., o účasti dvoch páchateľov na lúpežnom prepadnutí

vypovedá aj samotná poškodená V. Š., ktorá detailne popísala konanie obžalovaných, po tom, čo vošli
do domu a zobudili ju, pýtali od nej peniaze, rozhadzovali veci a keď sa bránila, opakovane ju sotili na
zem. Vyjadrila sa, že by ich nevedela spoznať, teda s ňou nebolo možné vykonať rekogníciu, avšak
páchateľov popísala výškou ako ona, približne do 170 cm, strednej postavy, ani chudých, ani tučných. Z
psychologického znaleckého posudku vyplýva, že poškodená bola schopná prežívané udalosti správne

vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich reprodukovať, aj napriek výraznému časovému odstupu
niekoľkých rokov, sklony ku konfabuláciám ani prejavy sugestivity sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili.
V zhode s jej výpoveďou je aj výpoveď syna B. Š., ktorý sa o okolnostiach skutku dozvedel od matky
a na miesto činu sa dostavil bezprostredne po lúpeži. Skutočnosť, že obžalovaný B. P. poznal pomery
rodiny Š. vyplýva aj z výpovede B. Š., s ktorým predtým spolupracoval. Z hľadiska usvedčenia však

túto časť výpovede svedka nemožno považovať za smerodajnú, pretože je zrejmé, že jeho hodnotiace
úsudky, že páchateľom tohto skutku mal byť B. P. plynuli z listín z trestného konania, nie z toho, čo
videl a zažil alebo sa dozvedel od iného svedka. Skutočnosť, že okrem M. I. bol druhým páchateľom
skutku aj obžalovaný B. P. však potvrdil svojou výpoveďou svedok T. Ž. tak, že I. mu v súvislosti s B.P. hovoril o Ludrovej. Svedkyňa M. U. sa o tejto lúpeži dozvedela až od policajtov. Následky konania
obžalovaných boli zadokumentované do zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola uskutočnená
bezprostredne po spáchanom skutku a zdokumentovaná aj fotograficky. Zranenia, ktoré poškodená V.

Š. konaním obžalovaných utrpela, ako aj doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života v ich dôsledku
po dobu najmenej 5 týždňov, boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom
z odboru zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti V. Š. vo výške 900,- Eur, B.
Š. vo výške 300,- Eur, náušníc v hodnote spolu 199,73 eura, bola preukázaná výpoveďou poškodených
a znaleckým posudkom k hodnote odcudzených šperkov.

K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 4. dňa 3. 10. 2012 (lúpež u V. V.) okrem výpovede
spoluobžalovaného M. I., poškodená síce svojou výpoveďou usvedčuje len jedného páchateľa, ktorý
bol v dome pri nej, avšak z jej výpovede vyplýva, že tento páchateľ sa pred ňou preriekol, že nie
je sám, pričom cez obývačkové okno aj podával jej mobil svojmu spolupáchateľovi, čo jednoznačne
napovedá účasti druhého páchateľa na skutku a rozdeleniu svojich úloh presne tým spôsobom, aký

vyplýva z výpovede obžalovaného I., teda, že dával pozor na ulici a mal obžalovaného B. P., ktorý bol
vo vnútri domu, varovať vhodením skaly do okna, zatiaľ čo tento raboval snu v dome. Na uvedené
výpovede nadväzuje aj výpoveď svedka N. K., ktorý potvrdil, že v čase lúpeže bol bezprostredným
susedom poškodenej V. V., ktorá sa mu zdôverila so skutkovými okolnosťami, za ktorých došlo k lúpeži,
že ju prepadli dvaja muži, ako aj to, že pozná B. P., ktorý za ním nepravidelne domov prišiel, teda

mal dobrú vedomosť o miestnych pomeroch, o tom, že poškodená v dome žije sama, aký je k domu
prístup. M. I. tento svedok nepoznal. Neoprávnené použitie platobnej karty poškodenej, ktorú obžalovaní
získali lúpežou u V. V. a následne použili za účelom výberu hotovosti vo výške 460,- Eur dňa 4. 10.
2012, ako aj neúspešné pokusy o výber 2.220,- Eur, 500,- Eur a 150,- Eur, spolu 2.870,- Eur, bolo
okrem výpovede obžalovaného I. a poškodenej, preukázané aj prečítanými správami z Z., a. s. a A.

A., a. s. Výpoveď poškodenej bola podrobená psychologickému znaleckému skúmaniu s výsledkom,
že poškodená bola schopná prežívané udalosti správne vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich
reprodukovať, aj napriek výraznému časovému odstupu niekoľkých rokov, sklony ku konfabuláciám ani
prejavy sugestivity sa znaleckým vyšetrením nepotvrdili. Z týchto dôvodov jej výpoveď súd považuje za
hodnovernú. Následok konania obžalovaného bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta

činu, ktorá bola uskutočnená bezprostredne po spáchanom skutku a zdokumentovaná aj fotograficky.
Zranenia, ktoré poškodená V. V. konaním obžalovaného B. P. utrpela, ako aj doba obmedzenia v
obvyklomspôsobeživotavichdôsledkupodobunajmenej10dní,bolispoľahlivopreukázanélekárskymi
správami a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej
hotovosti z peňaženky 20,- Eur, odcudzením vecí vo výške 100,- Eur, bola preukázaná výpoveďou

poškodenej a odborným vyjadrením k hodnote predmetov.

K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 5. dňa 29. 4. 2015 (lúpež u V.) v obci Liptovská
Teplá, okrem výpovede spoluobžalovaného Hladiša, o spôsobe spáchania tejto lúpeže vypovedali
poškodení U. V. a Ľ. V.. Skutočnosť, že by mohla byť v tejto lúpeži zainteresovaná žena a touto

mohla byť M. U., ako na to poukazoval obžalovaný B. P. vylúčila priamo poškodená U. V., podľa
ktorej táto domnienka vychádzala len z toho, že druhý páchateľ nemal uviesť nič, nemal hovoriť a
z toho dôvodu mohli poškodení nadobudnúť taký pocit alebo dojem, že mohlo ísť o ženu. Takáto
okolnosť je však vylúčená aj výpoveďou Ľ. V., ktorý vypovedal ihneď po skutku ešte dňa 29. 4. 2015 (v
neskoršom konaní nemohla byť jeho výpoveď opakovaná pre nepriaznivý zdravotný stav poškodeného)

a jednoznačne označil oboch páchateľov ako osoby mužského pohlavia. Výpoveď poškodeného
vzhľadom na jej bezprostredné podanie považoval súd za hodnovernú. Výpoveď poškodenej bola
podrobená psychologickému skúmaniu, ktoré potvrdilo, že je schopná prežívané udalosti správne
vnímať, uchovávať v pamäti a správne ich reprodukovať a aj napriek výraznému časovému odstupu
niekoľkých rokov vypovedala len to, čo prežila. Sklony ku konfabuláciám ani prejavy sugestivity sa u nej

nepotvrdili. K traumatizácii U. V. došlo pritom až do takej závažnej miery, že sa od prepadu liečila na
psychologickej ambulancii z dôvodu výrazného diskomfortu po prepade a uviazania spolu s manželom
v domácom prostredí, bola jej diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Svedkyňa M. M.,
dcéra poškodených vypovedala, že jej rodičia U.W. V. a Ľ. V. boli týždeň po tom, ako švagor B. M.,
prepadnutí takým istým spôsobom a konanie páchateľov popísala zhodne s výpoveďou svojich rodičov,

od ktorých sa skutkové okolnosti dozvedela. Zo svedkov potvrdili vedomosť o účasti obžalovaného B.
P. na tomto skutku M. U. a O. I.. U. vypovedala, že z lúpeže v Liptovskej Teplej mal I. peniaze, o
zlate rozprával až neskôr, keď si vypil, chválil sa, že tam s ním bol P.. I. ju donútil, aby ho išla predať
kamarátke M. K., ktorá zlato ponúkla M. V.. Ten ho odmietol, keď sa dozvedel, že ide o kradnuté šperky.K. ich vrátila U. a tá I.. Svedok O. I. mal vedomosť o tomto lúpežnom prepadnutí od M. U., ona alebo
M. mu povedali, že na lúpeži bol I. spolu s B. P.. Dnu mal ísť najprv M., ktorý mal ujčeka hodiť na
zem, poviazať a potom mal ísť dnu do domu aj P., kde následne spolu prehľadali celý dom a odcudzili

finančnú hotovosť. Tip na starých ľudí mala dať I. práve U.. Svedkyňa N. Ž. sa o tejto lúpeži dozvedela
od M. U., bližšie okolnosti neuviedla. Svedkyňa K. tvrdila, že zlato malo pochádzať od U. babky, avšak
jej tvrdenia vyvrátil svedok V., ktorému K. povedala, že zlato pochádza z trestnej činnosti I., preto ho
odmietol. Z ich výpovedí však nevyplýva nič bližšie k predmetnej lúpeži. Čo sa týka vzťahov medzi
V. a rodinou U., tieto vylúčila aj svedkyňa M. U., ale aj priamo poškodená U. V., ktorá uviedla, že M.

U. nepozná, rodinu U. pozná len z videnia, nikdy sa nenavštevovali, nikdy neboli u nich doma, ani
im žiadne peniaze nepožičiavala, tvrdenie, svedkyne U. potvrdila aj poškodená V. a súd nevidí dôvod,
prečo by U. V. mala o týchto okolnostiach klamať alebo nejaké okolnosti zamlčať. Spôsob vstupu do
obydlia, jeho stav po lúpeži, ako aj jeho priľahlého okolia bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke
miesta činu, ktorá bola uskutočnená ihneď po spáchanom skutku, zdokumentovaná aj fotograficky a z
nej vyplýva, že obžalovaní sa do domu dostali pomocou kľúča zámku z vnútornej strany dverí, po tom,

čo rozbili sklenenú výplň dverí. Zranenia, ktoré poškodení utrpeli konaním obžalovaného B. P., ako aj
doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života v ich dôsledku po dobu najmenej 10 dní u U. V. a po dobu
najmenej 5 dní u Ľ. V., boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a znaleckým posudkom z odboru
zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti 5.200,- Eur, poškodením sklenených
výplní vo výške 9,37 eura a odcudzením šperkov v hodnote 739,70 eura, bola preukázaná výpoveďou

poškodených a odborným vyjadrením k hodnote predmetov.

K pokračovaciemu útoku skutku pod bodom 6. dňa 18. 4. 2015 (lúpež u nebohého B. M.) v obci Vyšné
Matejkovo okrem výpovede spoluobžalovaného M. I. usvedčuje obžalovaného zo spáchania skutku aj
výpoveď poškodeného B. M., ktorý vypovedal o spôsobe vykonania lúpeže, o počte páchateľov, ako o

dvoch mužoch, ktorí po tom, čo sa vrútili k nemu do domu, jeden z nich ho sekáčom zrazil na zem, pýtali
od neho peniaze a následne ich aj hľadali v izbách domu, čomu zodpovedajú rozhádzané veci. Stav
obydlia po lúpeži bol zadokumentovaný do zápisnice o obhliadke miesta činu, ktorá bola uskutočnená
nasledujúci deň po spáchanom skutku, zdokumentovaná aj fotograficky a z nej nevyplývajú žiadne
viditeľné stopy po násilí, či poškodenia zámkov. Čiastočne sa k tomuto mohla vyjadriť aj svedkyňa M.Á.,

ktorej bezprostredne po skutku poškodený B. M. popísal páchateľov ako mužov priemernej postavy,
jeden vyšší a chudší, druhý nižší, s tým, že určite mali liptovský prízvuk. K okolnostiam skutku vypovedal
aj syn poškodeného T. M., ktorý sa o nich dozvedel od otca. Vzhľadom na to, že výsluch poškodeného
bol uskutočnený dňa 21. 4. 2015, krátko po skutku, súd ho považuje za hodnoverné opísanie skutkových
okolností. Keďže poškodený dňa 24. 9. 2015 zomrel, nebolo možné tento výsluch opakovať. Zranenia,

ktoré poškodený B. M. konaním obžalovaného B. P. utrpel, ako aj doba obmedzenia v obvyklom spôsobe
života v ich dôsledku po dobu najmenej 4 mesiace, boli spoľahlivo preukázané lekárskymi správami a
znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva. Spôsobená škoda odcudzením finančnej hotovosti 520,-
Eur a odcudzením vecí vo výške 104,34 eura, bola preukázaná výpoveďou poškodeného a odborným
vyjadrením k hodnote predmetov.

Výpovede svedkov Ľ.F. P., M. P., N. Q. a N. P. súd zhodnotil ako tendenčné, so snahou napomôcť
obžalovanému zbaviť sa trestnej zodpovednosti, jednak ich výpovede neobsahujú také skutočnosti,
ktoré by mohli založiť reálne podozrenia o prítomnosti obžalovaného na miestach činu a tiež sa vyjadrili
len k povahe vzťahu medzi oboma obžalovanými, ktorý vyplýva z rodinných väzieb a je zrejmé, že ich

rodinné vzťahy sa narušili, keď začala byť odkrývaná trestná činnosť spáchaná oboma obžalovanými.
Z ich výpovedí je zrejmé, že od istého času je M. I. „čiernou ovcou“ rodiny a najmä po tom, ako začal
vypovedať proti svojmu strýkovi s ním prerušili kontakt (čo potvrdil aj M. I. v jednej zo svojich výpovedí, že
vďaka jeho ochote vypovedať a označiť aj svojho spolupáchateľa s ním rodinní príslušníci neudržiavajú
kontakt).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd dostatočne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
žeosobami,ktorévdňoch3.10.2012,20.9.2013,6.12.2014,23.12.2014,18.4.2015a29.4.2015,po
predchádzajúcej spoločnej dohode, s motívom získania majetkového prospechu spôsobom opísaným
vo výrokovej časti tohto rozsudku najprv neoprávnene vnikli do obydlia jednotlivých poškodených,

následne za použitia násilia a hrozby ďalšieho násilia, aj hrozby zabitia, tieto osoby vyššieho veku
znehybnili úderom rôznym predmetom a následným zviazaním a žiadali od nich finančnú hotovosť, resp.
iné hodnotné veci (šperky, platobnú kartu), za týmto účelom prehľadali ich obydlia a svojím konanímspôsobili väčšiu škodu, zranenia a v prípade dvoch poškodených ťažkú ujmu na zdraví, boli práve
obžalovaný B. P. a právoplatne odsúdený M. I..
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti a z vykonaného

dokazovania súd nemá zistené žiadne okolnosti vylučujúce protiprávnosť spáchaného obzvlášť
závažného zločinu a prečinov. Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil
zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, pretože svojím konaním
chcel a aj porušil spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spoločenský záujem spočívajúci v záujme
štátu na ochrane slobody rozhodovania človeka, jeho majetku a na ochrane domovej slobody. Z hľa-

diska objektívnej stránky mal súd za preukázané, že obžalovaný svojím pokračovacím násilným kona-
ním sa zmocnil cudzej veci a týmto činom spôsobil väčšiu škodu, zároveň čin spáchal závažnejším
spôsobom konania (so zbraňou, vlámaním, na viacerých osobách) a na osobách vyššieho veku a dvom
osobám ním spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, zároveň pokračovacím konaním neoprávnene vnikol do
obydlia iného, sčasti sa neoprávneného vniknutia do obydlia dopustil vlámaním a neoprávnene násilným
konaním si obstaral platobný prostriedok, ktorý aj použil. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,

že svoje konanie napĺňajúce znaky vyššie uvedených trestných činov vykonal po predchádzajúcej
spoločnej dohode, teda v spolupáchateľstve s právoplatne odsúdeným M. I.. Medzi protiprávnym
konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že obžalovaný sa od 25. 5. 2019 nachádza
v Ústave na výkon väzby Žilina, kde je hodnotený všeobecne s tým, že adaptácia na podmienky
výkonu väzby prebehla bez komplikácií. Ústavný poriadok dodržiava, príkazy a nariadenia personálu
rešpektuje. Voľný čas trávi počúvaním rozhlasu, hraním spoločenských hier, nebol pracovne zaradený.
Sociálny kontakt udržiava prostredníctvom osobnej návštevy s primárnou rodinou, telefonickými hovormi

a korešpondenciou zasielanou mimo ústav. Zúčastňuje sa vychádzok, osvetových aktivít, využíva
návštevu knižnice. Je bezkonfliktný, má záujem kooperovať v komunite, jeho správanie k príslušníkom
nevybočuje zo spoločenských noriem. Počas doterajšieho výkonu väzby nebol disciplinárne potrestaný
ani odmenený. Pred tým než bol obžalovaný vzatý do väzby, bol od 12. 6. 2017 zamestnaný pre AGRO-
RACIO, s. r. o., na trvalý pracovný pomer ako ošetrovateľ hospodárskeho dobytka, v práci bol hodnotený

ako priemerný, s normálnym správaním k spolupracovníkom, ale arogantný k priamej nadriadenej.
Podľa aktuálnej lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov bol priestupkovo riešený
v rokoch 2015 až 2020 celkovo 7-krát, vo všetkých prípadoch za priestupky pre porušenie pravidiel
cestnej premávky, ktoré boli vyriešené uložením blokových pokút vo výške od 10,- do 50,- Eur. Z odpisu
registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný má jeden záznam, pri ktorom Okresná prokuratúra

Liptovský Mikuláš uznesením sp. zn. 2Pv83/16/5505 zo dňa 19. 5. 2016, právoplatným dňa 10. 6. 2016,
podmienečne zastavila trestné stíhanie pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podielnictva podľa §
231 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona so skúšobnou dobou na 12 mesiacov do 10. 6. 2017, pričom v
skúšobnej dobe sa osvedčil, o čom bolo rozhodnuté uznesením právoplatným dňa 15. 8. 2017. Aktuálne
sa proti nemu nevedie iné trestné konanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného pri ukladaní trestu

súd u obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Hoci na obžalovaného sa hľadí akoby
nebolodsúdenýa záznamopodmienečnomzastavenítrestnéhostíhanianiejeodsúdením,nemožnosa
stotožniť s tým, že by obžalovaný pred spáchaním skutku viedol alebo v súčasnosti, keď súd rozhoduje
o treste vedie riadny život, s poukazom na evidenciu priestupkov a skutočnosť, že súbežne so súdenou
trestnou činnosťou sa dopustil aj ďalšieho trestného činu podielnictva, pre ktorý bolo jeho trestné stíhanie

podmienečne zastavené. Ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona súd
musel prihliadať na skutočnosť, že obžalovaný sa svojím pokračovacím konaním dopustil viacerých
trestných činov. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona zvyšuje o jednu tretinu. Súd ukladal trest úhrnný (zapoužitia § 41 ods. 1 Trestného zákona) podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný
čin z nich najprísnejšie trestný, ktorým v tomto prípade je obzvlášť závažný zločin lúpeže podľa § 188
ods. 3 Trestného zákona, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody na desať až pätnásť rokov. V

dôsledku prevahy priťažujúcich okolností sa dolná hranica tejto trestnej sadzby zvýšila o jednu tretinu,
na jedenásť rokov a osem mesiacov, t. j. súd mohol ukladať trest v rozmedzí od 11 rokov a 8 mesiacov
do 15 rokov. Ostatné trestné činy sú prečinmi, za ktoré je možné podľa Trestného zákona uložiť trest
odňatia slobody za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona a za
prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej

platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona rovnako na jeden rok až päť rokov, pri prečine
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona až na dva roky.

Obžalovaný B. P. sa čiastkovými útokmi v dňoch 3. 10. 2012, 20. 9. 2013, 6. 12. 2014, 23. 12. 2014, 18.
4. 2015 a 29. 4. 2015 dopustil pokračovacieho skutku kvalifikovaného ako pokračovací obzvlášť závažný
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, v

súbehu s ďalšími troma prečinmi, všetky spáchané v spolupáchateľstve, pričom súd pri úvahách o výške
trestu (čo sa týka druhu trestu, iný než nepodmienečný trest odňatia slobody ani neprichádzal do úvahy)
súdzvažovalnielenzávažnosťspáchanejtrestnejčinnosti,jejplánovitosť,spôsob,akýmbolatátotrestná
činnosť obžalovaným páchaná, mieru, akou jeho konanie prispelo k spáchaniu trestných činov, okolnosti
skutku, ako aj spôsobený následok, ale aj na osobu páchateľa, ktorý do začiatku páchania skutku (do 3.

10. 2012) síce viedol riadny život, ako je však zrejmé z odpisu registra trestov, súbežne s touto trestnou
činnosťou sa dopustil aj trestného činu podielnictva, kde vzhľadom na jeho dovtedajší život a neznalosť
OČTK o rozsahu ním páchanej trestnej činnosti, došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania.
Po zohľadnení všetkých okolností spočívajúcich v okolnostiach skutku a v osobe obžalovaného, súd
uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, teda v prvej polovici zvýšenej trestnej sadzby, o ktorom

je presvedčený, že je primeraný a spravodlivý, nie je treba na neho vplývať trestom dlhšieho trvania a z
hľadiska ochrany spoločnosti pred páchateľmi závažnej trestnej činnosti ide o trest aj dostatočne prís-
ny a represívny, tak, aby splnil svoj účel najmä tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvorí podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život, zabezpečí
a zavŕši jeho nápravu, čím by mal splniť účel individuálnej prevencie. Zároveň je súd presvedčený, že

takáto výmera trestu odňatia slobody bude pôsobiť odstrašujúco na prípadných ďalších páchateľov a
odradí ich od podobného protiprávneho konania, čím bude naplnený aj účel generálnej prevencie trestu.
Pre výkon tohto trestu súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s maximál-
nym stupňom stráženia v súlade s obligatórnym ustanovením § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona.
Z dôvodu, že obžalovaný spáchal obzvlášť závažný zločin, mu súd uložil ochranný dohľad, a to na

18 mesiacov, ktorého trvanie považuje vzhľadom na dĺžku času, ktorý vo výkone trestu strávi, za pri-
merané a plne postačujúce. V priebehu plynutia doby ochranného dohľadu bude obžalovaný povinný
podrobiť sa dohľadu a kontrole probačným a mediačným úradníkom príslušného súdu v pravidelných
časových intervaloch tak, ako bude určené týmto úradníkom, ku ktorému je povinný sa dostaviť do dvoch
pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

V rámci adhézneho konania mal súd rozhodnúť o uplatnenom nároku na náhradu škody jednotlivými
poškodenými, ktorú im svojím konaním spôsobili obžalovaný B. P. a teraz už právoplatne odsúdený M.
I., a ktorú si uplatnili v prípravnom konaní. Uplatnené sumy pozostávali z náhrady za škodu na zdraví
- bolestného vyčísleného znalcom za utrpené zranenia a taktiež za veci, ktoré boli odcudzené alebo
poškodené. Uplatnená náhrada škody vznikla poškodeným v priamej súvislosti s konaním obžalovaného

B. P., ale aj s konaním teraz už právoplatne odsúdeného M. I.Š.. V prípade, že by sa o vine a treste oboch
obžalovaných rozhodovalo v tomto trestnom konaní súčasne v rámci jedného rozhodnutia, súd by ich na
náhradu škody poškodeným zaviazal spoločne a nerozdielne, pretože ich podiel na povinnosti nahradiť
škodu nie je možné presne a objektívne rozdeliť (do úvahy by to prichádzalo len pri zraneniach, ktoré
preukázateľne jednotlivým poškodeným spôsobil ten ktorý obžalovaný, rovnako tak aj pri poškodených

a odcudzených veciach), preto za ňu obaja zodpovedajú spoločne a nerozdielne, pričom pomer, akým
sa medzi sebou vyporiadajú zostáva na nich, pretože ide o záväzok solidárny (spoločný), pri ktorom
plnením záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov.
V súčasnosti už niet pochybností o tom, že právoplatne odsúdenému M. I. bola rozsudkom zo dňa 13.
1. 2020 uložená povinnosť na náhradu škody Z. J. O., a. s. vo výške 1.894,71 eura, Allianz - Slovenská

poisťovňa, a. s. vo výške 369,94 eura, SOJKA s. r. o. vo výške 8.620,- Eur, Z. U. vo výške 2.000,-
Eur, V. Š. vo výške 1.050,- Eur, B. Š. vo výške 300,- Eur, V. V. vo výške 560,- Eur, U. V. výške 5.200,-
Eur. V každom z týchto prípadov bol uplatnený nárok buď vyčerpaný úplne (poisťovne, B.. Š.), alebo
si poškodení uplatnili sumu nižšiu, než im v skutočnosti patrila (Sojka, s. r. o., Z.. U., V.. Š., V.. V.),súd však nemôže priznať náhradu škody vo väčšom rozsahu, než bola poškodeným v prípravnom
konaní uplatnená, prípadne naopak (U.. V.) alebo nebola uplatnená riadne (právny nástupca pošk. B..
M. neuviedol jej výšku). Vzhľadom na to, že odsúdeného M. I., ktorý už raz bol právoplatným rozsudkom

zaviazanýnazaplatenieškodyjednotlivýmpoškodeným(čímdošlokvyčerpaniutohtonároku),nemožno
ho znovu zaviazať spoločne a nerozdielne s obžalovaným B. P. na náhradu škody, pretože by sa tak
stalo dvoma rôznymi rozhodnutiami, čím by nastala nezákonná situácia, ktorou by mu bola uložená
duplicitná povinnosť nahradiť poškodeným škodu a zároveň pokiaľ by súd rozhodol o uložení povinnosti
na náhradu škody len vo vzťahu k osobe obžalovaného B. P. nastala by situácia, keď poškodeným by

bol ten istý nárok v tom istom konaní priznaný duplicitne, z týchto dôvodov súd poškodených odkázal
s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v

prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.