Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. jún 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119211618
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Drnáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1119211618.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave pred sudkyňou Mgr. Danielou Drnákovou v spore žalobkyne: Ľ. B.,

X. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXXX/X, XXX XX Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o
náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 14.08.2019 domáhala voči
žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 3.000 eur a náhrady trov konania. Žalobkyňa podanú
žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/157/2011, v ktorom je

stranou v konaní a ktorého chronológiu popísala, podala po dvoch sťažnostiach na prieťahy v konaní
predsedovi súdu podaných v priebehu uvedeného konania, dňa 12.06.2018 Ústavnému súdu SR (ďalej
tiež ÚS SR) ústavnú sťažnosť, ktorou namietla porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len Dohovor) postupom
Okresného súdu Bratislava I v uvedenom konaní. Dňa 19.11.2018 ústavný súd rozhodol nálezom č.
IV.ÚS 441/2018-26, ktorým konštatoval, že jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 Dohovoru postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19C 157/2011
porušené boli a priznal jej aj náhradu nemajetkovej ujmy. Následne dňa 08.02.2019 doručila žalovanej
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup - prieťahy v
konaní. Žalovaná odpovedala podaním z 26.07.2019, ktoré jej bolo doručené dňa 12.08.2019, v ktorom
uviedla, že priznanie finančného zadosťučinenia zo strany ÚS SR predstavuje plnú kompenzáciu zásahu
v podobe prieťahov v konaní a žiadosť vyhodnotila ako nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na povinnosť

súdu konať bez prieťahov plynúcu z viacerých ustanovení Civilného sporového poriadku. Uviedla, že z
judikatúry vyplýva, že medzi obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť. Právne východiská na základe ktorých všeobecný a
ústavný súd preskúmavajú, či došlo k porušeniu práva na prerokovanie v primeranej lehote, sú v zásade
identické. Nesprávny úradný postup ako prieťahy v konaní boli v tomto prípade zapríčinené nečinnosťou
všeobecného súdu a jeho neefektívnou činnosťou, čo neviedlo efektívne k odstráneniu stavu právnej

neistoty. Z pohľadu predmetu konania ide o bežnú civilnú agendu prejednávanú súdmi a teda konanie
19C/157/2011 sa nevyznačuje takou právnou alebo faktickou náročnosťou, ktorá by mohla relevantne
ovplyvniť z neho plynúcu, k podaniu žaloby už 8-ročnú, právnu neistotu. Žalobkyňa tiež uviedla, že ona
sama ako účastníčka uvedeného konania viacnásobne namietala nekonanie súdu, svojím postupom sana prieťahoch nepodieľala. V postupe súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti od vrátenia spisu odvolacím
súdom okresnému súdu až doposiaľ. V období od 28.10.2016 do vydania nálezu súd konal tak, že došlo
k zbytočným prieťahom a stav nebol odstránený ani do podania ústavnej sťažnosti a ďalej trval.

1.1. K podmienkam zodpovednosti štátu za škodu podľa z.č. 514/2003 Z.z. žalobkyňa uviedla, že aj s
poukazom na nález ÚS SR má za to, že boli u nej splnené všetky podmienky pre úspešné uplatnenie
práva na náhradu škody. Medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporné, že v konaní 19C/157/2011 nastal
nesprávny úradný postup, čo vyplýva z oznámenia žalovanej k jej žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku. Čo sa týka nemajetkovej ujmy žalobkyňa uviedla, že ak by jej nebola v súvislosti s nesprávnym

úradným postupom ústavným súdom priznaná nemajetková ujma, len v tom prípade by mohol byť vznik
nemajetkovejujmypredmetomdokazovania.ŽalovanájepovinnárešpektovaťnálezÚSSR,kdeústavný
súd konštatoval, že jej v súvislosti s prieťahmi v uvedenom konaní nemajetková ujma jednoznačne
vznikla. Priznaním nemajetkovej ujmy ústavným súdom ale nestratila postavenie poškodenej osoby
podľa z.č. 514/2003 Z.z.. Kompenzačný účinok nálezu ÚS SR nepovažuje žalobkyňa za dostatočný.
Porušenie jej práv vzniklo neodôvodnenou nečinnosťou žalovanej. Ustanovenie § 17 ods. 3 z.č.

514/2003 Z.z. je potrebné vykladať aj v súlade s európskou a vnútroštátnou judikatúrou. Zistené prieťahy
vkonanímalizanásledokporušeniejejprávanakonaniebezzbytočnýchprieťahovavzniknemajetkovej
ujmy spočívajúcej v predĺžení konania a tým aj jej stavu právnej neistoty. Ani po vydaní nálezu ÚS SR
nebola jej poskytnutá žiadna morálna satisfakcia napríklad vo forme ospravedlnenia, konanie vedené
pod sp. zn. 19C/157/2011 nie je stále ukončené a teda nesprávnym úradným postupom žalovanej jej

bola spôsobená jednoznačne nemajetková ujma, ktorá sa už nedá odčiniť a odstrániť a je na mieste
jej túto ujmu finančne kompenzovať. Trvanie právnej neistoty za situácie, že konanie sa aj po vydaní
nálezu ÚS SR stále nachádza na súde 1. stupňa, malo a má negatívny dopad na jej osobu. Pri určovaní
výšky ujmy zohľadnila všetky kritériá uvedené v § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z.z. a preto je potrebné, aby
jej bola poskytnutá finančná kompenzácia, ktorú v žalovanej výške považuje za primeranú vzhľadom

na všetky okolnosti prípadu a aj zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti a slušnosti v
demokratickej spoločnosti. Nakoľko prieťahy v konaní mali za následok porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez prieťahov a vznik nemajetkovej ujmy spočívajúcej v predĺžení konania a tým
aj stavu právnej neistoty, príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom nemajetkovej ujmy je
zrejmá zo samotnej povahy prieťahov.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k doručenej žalobe žiadala túto ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedla, že nerozporuje, že Ústavný súd SR konštatoval porušenie práva žalobkyne na prerokovanie
vecibezzbytočnýchprieťahovaprávanaprejednaniezáležitostivprimeranejlehotevkonaníOkresného
súdu Bratislava I sp. zn. 19C/157/2011. Žalobkyňa však vo svojej žalobe poukázala na to, že zbytočné

prieťahy v uvedenom konaní naďalej trvajú a predmetné konanie dosiaľ nie je ukončené. S prihliadnutím
na nález ÚS SR však žalobkyňa nijako nepreukázala, že by v predmetnom konaní po vydaní nálezu ÚS
SR dochádzalo k zbytočným prieťahom a teda nepreukázala za toto obdobie existenciu nesprávneho
úradného postupu. Žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. a uviedla, že z dôvodu absencie
rozhodnutiaoprávnenéhoorgánuoexistenciiprieťahovpovydanínálezuÚSSR,niejesplnenázákladná

podmienka na posúdenie a rozhodnutie súdu o náhrade nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho
úradného postupu po vydaní nálezu ÚS SR. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy, poukázala na
nález ÚS SR, ktorý priznal žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy vo forme konštatovania porušenia
práva, ako aj finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur. Takúto satisfakciu je nevyhnutné považovať
za primeranú a postačujúcu. Pripustenie možnosti priznania náhrady nemajetkovej ujmy po tom, čo o

takomto nároku rozhodol ÚS SR, by malo za následok duplicitu priznania náhrady nemajetkovej ujmy
na skutkovo totožnom základe. Zároveň je v tomto konaní žalobkyňa zaťažená dôkazným bremenom
ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy a musí preukázať aj konkrétny negatívny prejav vo
svojej osobnostnej sfére, pričom žalovaná poukázala na § 17 ods. 2 a 3 z.č. 514/2003 Z.z. Nemožno
preto akceptovať tvrdenie žalobkyne, že tvrdenú ujmu nemusí preukazovať, nakoľko ÚS SR jej vo

svojom náleze priznal finančné zadosťučinenie a vznik nemajetkovej ujmy je zrejmý zo samotnej povahy
prieťahov. Konanie o náhrade škody podľa z.č. 514/2003 Z.z. je civilným sporovým konaním, v ktorom
platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného bremena. Nie je možné si zamieňať spôsob
priznávania primeraného finančného zadosťučinenia uplatneného v konaní pred ÚS SR s náhradou
nemajetkovej ujmy podľa z.č. 514/2003 Z.z. V tomto konaní však žalobkyňa vznik nemajetkovej ujmy

vo vyčíslenej výške žiadnym spôsobom nepreukázala. V dôsledku toho, že žalobkyňa nepredložila
žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné ustáliť vznik nemajetkovej ujmy, ktorá by už nebola
saturovaná nálezom ÚS SR, je vylúčené, aby bolo možné ustáliť existenciu príčinnej súvislosti medzi
ňou a nesprávnym úradným postupom.3. Žalobkyňa v priebehu konania ďalej uviedla, že došlo k nepochopeniu jej nároku zo strany žalovanej,
keď z podanej žaloby a žiadosti o predbežné prerokovanie je zrejmé, že namieta len konanie a postup

súdu a s tým spojenú náhradu škody, ktorá jej nekonaním súdu alebo nesprávnym úradným postupom
vznikla v období od 28.10.2016 do dňa vydania nálezu a len tento časový úsek je relevantný pre konanie
3C/26/2019. V tomto období preukázateľne súd konal tak, že došlo v konaní k zbytočným prieťahom, nie
je teda povinná preukazovať vznik nesprávneho úradného postupu po vydaní a doručení nálezu ÚS SR.
Ak žalovaná uviedla, že satisfakciu 1000 eur je nevyhnutné považovať za primeranú pre toto konanie, s

prihliadnutím, že nedošlo k žiadnej zmene skutkových okolností, s týmto nemožno súhlasiť. Nemožno si
zamieňať primerané finančné zadosťučinenie priznané jej Ústavným súdom SR a náhradu nemajetkovej
ujmy podľa z.č. 514/2003 Z.z. Za nesprávny úradný postup, ktorý ani žalovaná nesporovala, jej nebolo
poskytnuté žiadne iné zadosťučinenie a to ako predpokladaný a možný prostriedok nápravy - napr.
písomné ospravedlnenie predsedu súdu. Je teda splnený predpoklad úspešnosti podanej žaloby.
Žalobkyňa uviedla, že predmetom dokazovania tak môže byť len výška nemajetkovej ujmy, pričom s

poukazom na okolnosti prípadu možno konštatovať, že nemajetková ujma, aj následkom trvania právnej
neistoty v období od 29.03.2016 ku dňu vydania nálezu a tým spojený zásah do jej osobnostných práv,
jej reálne vznikla, keď právna neistota sa neodstraňuje samotným prejednaním veci na súde, ale až
právoplatným rozhodnutím súdu.
3.1. Na pojednávaní doplnila, že ako osoba vyššieho veku pociťovala trvanie právnej neistoty v tom čase

v období 6 rokov, čo na ňu vplývalo značne nepriaznivo a uvedené by ako zásah do svojich práv vnímala
každá osoba v jej zdravotnom stave a jej veku blízka. Príkaz ÚS SR, aby súd konal bezprieťahovo
nemožno vnímať ako satisfakciu, lebo táto povinnosť súdu je daná zákonom. Nemajetkovú ujmu je
ťažké vyčísliť z praktických dôvodov, nedá sa jednoznačne matematicky určiť, preto náhrada za uvedené
obdobie právnej neistoty jej ako osobe vo veku 76 rokov, za obdobie presahujúce viac ako rok, uplatnená

vo výške 3.000 eur nie je náhradou neprimeranou. Jej sťažnosti na prieťahy v konaní boli zakaždým
vyhodnotené ako nedôvodné. Predsedovi súdu muselo byť jasné, že ak v tom čase v oddelení 19C
absentuje vyšší súdny úradník, nemožno čakať, že sudca bude dlhodobo vybavovať veci včas a bez
prieťahov, teda objektívna zodpovednosť štátu je daná. Nebolo preukázané, že by za uvedené prieťahy
bolabývalazákonnásudkyňavoddelení19Cdisciplinárneprejednaná,zčohomožnousúdiť,žeprieťahy

vznikli neochotou a nečinnosťou štátu dostatočne materiálne a personálne zabezpečiť chod súdu.

4. Súd vykonal stranami označené dôkazy a to oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi:
oznámenie o výsledku predbežného prerokovania z 26.07.2019, nález ÚS SR IV. ÚS 441/2018-26 zo
dňa 16.11.2018, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo 07.02.2019.

5. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a na základe zhodných tvrdení
strán za preukázané, že

5.1. Ústavný súd SR nálezom IV. ÚS 441/2018-26 zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že základné právo

žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru postupom Okresného
súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19C/157/2011 porušené boli a Okresnému súdu
Bratislava I prikázal, aby v uvedenom konaní konal bez zbytočných prieťahov. Žalobkyni zároveň
priznal finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur a náhradu trov konania. V odôvodnení ústavný súd

uviedol, že sťažnosť žalobkyne mu bola doručená dňa 12.06.2018. Tiež konštatoval podstatné obdobia
nečinnosti, ale aj nesústredenej činnosti v konaní okresného súdu po vrátení veci z Krajského súdu
v Bratislave, ktorý rozhodnutím z 28.10.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd konštatoval procesné nedostatky postupu súdu a nedostatky
v obsahu znaleckého posudku, čo poukazuje na nesústredený postup súdu v období bezprostredne

predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci . Tiež uviedol, že v priebehu r. 2017 nebol uskutočnený žiaden
úkon, ktorý by viedol k efektívnemu postupu vo veci. S prihliadnutím na uvedené obdobie nesústredenej
aneefektívnejčinnosti,aleajcelkovejnečinnostivr.2017ústavnýsúddospelkzáveru,ževkonanídošlo
k zbytočným prieťahom, tento stav nebol do podania sťažnosti odstránený a naďalej trval. Zohľadňujúc
konkrétneokolnostiposudzovanejveciacelkovúdĺžkukonaniadospelústavnýsúdkzáveru,ževdanom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1000 eur primerané.
5.2. Žalovanej bola dňa 08.02.2019 doručená žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku zo
07.02.2019 na totožnom skutkovom základe ako podaná žaloba v tomto konaní. Žalovaná oznámením
z 26.07.2019 vyhodnotila žiadosť žalobkyne ako nedôvodnú a oznámila, že predbežné prerokovanienároku na náhradu nemajetkovej ujmy je týmto ukončené. Oznámenie bolo žalobkyni doručené
12.08.2019.

6. Žalobkyňa na pojednávaní navrhla doplniť dokazovanie pripojením spisu 19C/157/2011 a vykonaním
dopytu na kanceláriu predsedu súdu k disciplinárnemu stíhaniu zákonnej sudkyne v danom konaní na
základe uvedeného nálezu ÚS SR. Uvedené dôkazy navrhla žalobkyňa až po ukončení sudcovskej
koncentráciekonania,oktorejbolistranypoučenévrámciprípravnýchúkonovpredpojednávaním podľa
§ 167 Civilného sporového poriadku (zasielanie žaloby a vzájomných vyjadrení).

6.1. Podľa § 153 Civilného sporového poriadku
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
6.2. Keďže žalobkyňa predložila návrh na pripojenie spisu a vykonanie dopytu až po skoncentrovaní
konania v zmysle vyššie cit. § 153 Civilného sporového poriadku, pričom ničím nepreukázala, že tieto

nemohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a
vykonanie týchto dôkazov by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd rozhodol, že uvedené
dôkazy nevykoná. Navyše súd dodáva, že pripojenie spisu 19C/157/2011 by bolo bezúčelné, nakoľko
chronológia vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR.

7. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci upravujúceho zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu.

8. Podľa § 1 písm. a/ z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

v znení účinnom v čase nesprávneho úradného postupu, tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ cit. z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok usta-novených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. cit. z.č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. cit. z.č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 cit. z.č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb;

Podľa § 9 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súduSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa§15 ods.1cit.z.č.514/2003Z.z.,nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11..

Podľa § 16 ods. 4 veta prvá cit. z.č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 cit. z.č. 514/2003 Z.z.
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,

uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

9. Podľa citovaných ustanovení z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch
podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia

škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch alebo existencia nemajetkovej ujmy a príčinná
súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným
postupom.

10. Ku skúmaniu existencie prvej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu za škodu a to existencie

nesprávneho úradného postup súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že Ústavný
súd SR v náleze IV. ÚS 441/2018-26 zo dňa 16.11.2018 konštatoval, že v konaní Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 19C 157/2011, v ktorom je žalobkyňa stranou sporu, došlo k podstatným obdobiam
nečinnosti, ale aj nesústredenej činnosti v konaní okresného súdu a to po vrátení veci z Krajského súdu v
Bratislave, ktorý rozhodnutím z 28.10.2016 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie

konaniearozhodnutie.Ústavnýsúduviedol,žeužKrajskýsúdkonštatovalprocesnénedostatkypostupu
súdu a nedostatky v obsahu znaleckého posudku, čo poukazuje na nesústredený postup súdu v období
bezprostredne predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci a v priebehu r. 2017 nebol uskutočnený žiaden
úkon, ktorý by viedol k efektívnemu postupu vo veci. S prihliadnutím na uvedené obdobie nesústredenej
aneefektívnejčinnosti,aleajcelkovejnečinnostivr.2017ústavnýsúddospelkzáveru,ževkonanídošlo

k zbytočným prieťahom. Keďže v konaní 19C/157/2011 boli konštatované prieťahy vyššie uvedeným
nálezom Ústavného súdu, s poukazom na § 9 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z. mal súd za to, že žalobkyňa
preukázala existenciu prvej podmienky objektívnej zodpovednosti štátu a to nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v prieťahoch v konaní za vyššie uvedené obdobia konštatované v náleze
ÚS SR IV. ÚS 441/2018-26. Uvedené napokon nebolo medzi stranami konania sporné. Žalovaná síce

namietla z dôvodu formulácie žaloby, že žalobkyňa v konaní uvádzala aj prieťahy po vydaní nálezu ÚS
SR, avšak žalobkyňa jednoznačne upresnila, že ako nesprávny úradný postup označuje len prieťahy v
období konštatovanom ústavným súdom.

11. Súd následne skúmal ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu a to existenciu nemajetkovej

ujmy. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 3.000 eur. Súd sa stotožnil s
argumentáciou žalobkyne, že priznanie primeraného finančného zadosťučinenia Ústavným súdom SR
nevylučuje možnosť uplatnenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo
vyplýva aj z § 9 ods. 2 cit. z.č. 514/2003 Z.z., ktorý pri posudzovaní nesprávneho úradného postupusúdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch podmieňuje toto posúdenie existenciou okrem iných aj
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

11.1. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je
existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a

nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený
následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Súd poukazuje na skutočnosť,
že aj keď žalovaná v konaní tvrdila, že všetky jej sťažnosti na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 19C
157/2011 boli vyhodnotené ako nedôvodné, z ňou predloženej chronológie vyplýva, že jej sťažnosť zo
16.01.2014 na prieťahy v konaní bola upovedomením predsedníčky súdu zo 07.02.2014 vyhodnotená
ako v časti dôvodná, čo predstavuje konštatovanie porušenia práva. Súd však dospel k záveru, že

žalobkyňa nepreukázala, že by v danom čase (podania ústavnej sťažnosti) 6 ročné obdobie právnej
neistoty vplývalo na ňu vzhľadom na jej vyšší vek a zdravotný stav značne nepriaznivo a že došlo ním k
zásahu do jej majetkových práv, čím vznik nemajetkovej ujmy odôvodňovala. Nemožno sa ani stotožniť
s argumentáciou žalobkyne, že konštatovanie nemajetkovej ujmy ústavným súdom, ktoré vyústilo do
priznania finančného zadosťučinenia znamená, že nemajetková ujma ako taká je konštatovaná a

preukázaná a sporná môže byť len jej výška. Súd k tomuto uvádza, že konanie v zmysle z.č. 514/2003
Z.z. pokiaľ ide o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, nemožno stotožňovať čo do jeho účelu a
cieľa s konaním pred Ústavným súdom SR a priznávaním odškodnenia v tomto konaní. Koncepcia
zákona č. 514/2003 Z.z. vychádza z unesenia dôkazného bremena poškodeného k jeho tvrdeniu o
vzniknutej nemajetkovej ujme. Pretože žalobkyňa tvrdenie o vzniknutej nemajetkovej ujme žiadnymi

dôkazmi nepreukázala a ani takéto v konaní nenavrhla, nemohol súd posudzovať ani dôvodnosť a
výšku nemajetkovej ujmy v zmysle § 17 ods. 2 a 3 cit. z.č. 514/2003 Z.z.. Na základe uvedeného súd
konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno preukázania existencie nemajetkovej ujmy ako
ďalšieho predpokladu zodpovednosti štátu za škodu. Z uvedených dôvodov absentuje aj preukázanie
posledného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu a to príčinnej súvislosti medzi škodou a

nesprávnym úradným postupom.

12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci súd dospel k
záveru, že žalobkyňa nepreukázala súčasné splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok
zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď síce preukázala existenciu nesprávneho

úradného postupu, neuniesla však dôkazné bremeno preukázania existencie nemajetkovej ujmy a
príčinnej súvislosti medzi touto ujmou a nesprávnym úradným postupom a preto žalobu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však

nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)
uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.