Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. február 2022

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200675
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2022:1017200675.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: H. Z., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX G., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Kovácsom, so sídlom
Rovinka č. 651, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Hôrka Rohožník, IČO: 42 364
981, so sídlom Hlavná 346/10, 906 38 Rohožník, zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Plankom,
so sídlom nám. Slobody 10, 811 06 Bratislava, o určenie, že žalobca je členom žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že žalobca je stále členom žalovaného, teda Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník, IČO:
42364981, so sídlom Hlavná 346/10, 906 38 Rohožník.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave súdu dňa 04.05.2017 sa žalobca
domáhal zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.04.2017, ktorým zamietol odvolanie žalobcu
podaného proti rozhodnutiu výboru Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník zo dňa 14.06.2008,
ktorým mu uložil kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník, ako aj
rozhodnutie výboru Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník zo dňa 14.06.2018, ktorým mu uložil
kárne opatrenie - vylúčenie z Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník. Žalobu odôvodnil tým, že

rozhodnutím Slovenského poľovníckeho zväzu, Poľovníckeho združenia HÔRKA Rohožník, zo dňa
14.06.2008, ako prvostupňového kárneho orgánu, príslušného podľa ustanovenia § 16 ods. 1, písm.
c) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, bez riadneho označenia orgánu, ktorý rozhodnutie, ako
prvostupňový orgán vydal, bol žalobca podľa ustanovenia § 20 ods. 1, písm. b), Stanov SPZ, uznaný
za vinného z dopustenia kárneho previnenia uvedeného v tomto rozhodnutí. Žalovaným mu bolo za
hrubé a opakované porušenie povinností vyplývajúcich z členstva PZ Hôrka a vzhľadom na závažnosť
porušení podľa ustanovenia § 20 ods. 1, písm. d), Stanov SPZ uložené kárne opatrenie - vylúčenie z

PZ Hôrka Rohožník. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 20.06.2008. Žalobca má za
to, že vydané hore citované rozhodnutie výboru PZ, ako prvostupňového správneho orgánu, nie je v
súlade s Ústavou, ústavnými zákonmi ostatnými zákonmi a právnymi predpismi, je nezákonné, nakoľko
jenekonkrétne,zmätočnéanerešpektujúcezákladnézásadykonania,niejeriadnezistenýskutkovýstav
veci, pričom samotné konanie postráda základné zásady správneho poriadku. Predmetné rozhodnutie
malo a aj naďalej má vážne procesné ale aj hmotnoprávne nedostatky, ktorým vybor porušil zákon
o správnom konaní, zákon o poľovníctve a Stanovy SPZ. Žalobca podal dňa 30.06.2008 proti nemu

riadny opravný prostriedok - odvolanie. Výbor žalovaného však odvolaniu žalobcu v tzv. autoremedúre
nevyhovel a moje odvolanie postúpil na rozhodnutie Členskej schôdzi, ako druhostupňovému orgánu,
ktorý odvolanie žalobcu zamietol už dňa 11.08.2008, avšak rozhodnutie vydal až dňa 12.08.2008.
Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti podal žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanéhoanavrhol,abysúdvydalrozsudokktorýmzrušujerozhodnutiežalovaného,rozhodnutiečlenskejschôdze
PZ HÔRKA Rohožník, zo dňa 11.08.2008, vydaného dňa 12.08.2008, ktorým zamietol odvolanie podané
proti rozhodnutiu výboru PZ HÔRKA Rohožník, zo dňa 14.06.2008, ktorým mu uložil kárne opatrenie

-vylúčenie z PZ Hôrka Rohožník, ako aj rozhodnutie výboru PZ Hôrka Rohožník, zo dňa 14.06.2008,
ktorým mu uložil kárne opatrenie - vylúčenie z PZ Hôrka Rohožník, a vec vracia prvostupňovému organu
na ďalšie konanie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/255/2016 zo dňa 01.02.2017
bolo rozhodnutie žalovaného zrušené a žalovaný bol zaviazaný na náhradu trov konania. Napriek tejto
skutočnosti žalovaný (neoznačený ktorý jeho orgán, a bez uvedenia čísla rozhodnutia) opakovane

rozhodol, ako odvolací druhostupňový, orgán o napadnutom rozhodnutí, iba skonštatovaním, že zrušuje
výrok rozhodnutia výboru PZ, sp. zn. č.: 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 v časti týkajúcej sa odlovu
diviaka dňa 21.09.2005 a odvolanie žalobcu vo zvyšku zamietol a pôvodné rozhodnutie ako vecne
správne potvrdil. Uvedené rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené dňa 24.04.2017. Žalovaný sa
neriadil právnym názorom Krajského súdu v Bratislave, ale vydal opakovane nezákonné rozhodnutie.
Žalobca má za to, že enunciát uvedeného rozhodnutia ale aj celé rozhodnutie ako také nemá ani

najzákladnejšie zákonné formálne náležitosti, ktorým sú: výrok, odôvodnenie a poučenie, nie je uvedený
ktorý orgán predmetné rozhodnutie vydal a pod akým číslom. Rozhodnutie vydané žalovaným nemá
obsahové náležitosti, ktoré vyžaduje § 46 a § 47 Správneho poriadku. Výrok takéhoto rozhodnutia má v
zmysle správneho poriadku, obsahovať samotné rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa výbor rozhodol, a presné citovanie porušeného ustanovenia obvineným.

Okrem hore uvedených náležitostí rozhodnutie žalovaného, ako druhostupňového správneho orgánu,
malo obsahovať samozrejme aj označenie orgánu, ktorý ho vydal, dátum, ako aj číslo písomnosti
rozhodnutia. Najzávažnejším hmotnoprávny pochybením, je skutočnosť, že vec je premlčaná preto nie
je možné vo veci zo strany žalovaného už konať a to s poukazom na § 1 ods. 6 Disciplinárneho poriadku
SPZ, nakoľko skutky kladené za vinu žalobcovi sa mali stať v roku 2005, presnejšie dňa 21.09.2005

a následne dňa 10.10.2005, teda lehota na ich prejednanie uplynula už niekoľko krát, navyše dňa
14.08.2008, už vo veci bolo raz právoplatne rozhodnuté žalovaným. V odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia nie je uvedený žiadny konkrétny dôkaz a nie že ešte jeho vyhodnotenie, na základe ktorého
výbor dospel k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je
chaotické, zmätočné, nekonkrétne, nejasné a bez akéhokoľvek odôvodnenia. Žalovaný a jeho orgány, v

postavení správnych orgánov mali vystupovať a rozhodovať v medziach zákona a na základe zákonom
upravených zásadách správneho konania. Ďalším závažným a hrubým procesným porušením zákona je
konštatovanie v enunciáte rozhodnutia výboru PZ Hôrka Rohožník, ale aj v druhostupňovom rozhodnutí,
že žalobca porušil svoje povinnosti vyplývajúce z členstva PZ, pričom nie je uvedené a citované žiadne
ustanovenie Stanov PZ Hôrka Rohožník. ktoré mal porušiť. Aj na základe takéhoto odôvodnenia sa

stáva prvostupňové rozhodnutie (druhostupňové rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie), nejasným a
zmätočným, nakoľko nie je zrejmé čo žalobca vôbec porušil. Týmto sa rozhodnutie stáva zmätočným
a nepreskúmateľným, je preto potrebné ju zrušiť, a tým napraviť protiprávny stav. Výbor PZ Hôrka
Rohožník, a následne aj členská schôdza PZ Hôrka Rohožník, ako druhostupňový správny orgán,
svojimi rozhodnutiami hrubo porušili všeobecné zásady správneho konania, keď vybor PZ Hôrka

Rohožník, ako prvostupňový správny orgán, vydal rozhodnutie bez riadne zisteného skutkového stavu
veci, a na druhej strane rozhodol o veci, ktorá nepatrí do jeho rozhodovacej právomocí, pričom mylne a
nesprávne vyložil zákon. Následne druhostupňový správny orgán svojím rozhodnutím toto rozhodnutie
nezrušil.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe v prvom rade namietol, že potrebné posúdiť právomoc Krajského
súdu v Bratislave ako súdu správneho v danej veci. Poukázal na § 177 Správneho súdneho poriadku,
ktorý zužuje orgány, ktorých rozhodnutia a postupy môžu byť skúmané v správnom súdnictve na orgány
verejnej správy, keďže predtým v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p. správne súdy preskúmavali zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, samosprávy, záujmovej samosprávy. Žalovaný uviedol,

že nie možné jednoznačne považovať Slovenský poľovnícky zväz a jednotlivé poľovnícke združenia za
orgány verejnej správy. Poľovnícke združenie vzniká ako osobitný subjekt práva postupom podľa § 33 a
nasl. Zákona č. 274/2009 Z.z, o poľovníctve. Právne vzťahy v rámci poľovníckeho združenia sú vzťahmi
súkromných osôb, ktoré sa riešia v zmysle stanov. Priestupky na úseku poľovníctva rieši poľovnícke
združenie v zmysle § 76 ods. 10 Zákona o poľovníctve. Je to interná záležitosť záujmového združenia.

Nevykazuje prvky verejnej správy. Ďalej žalovaný namietol označenie žalovaného a to v jeho prvej
časti, kedy nemá byť uvedené Slovenský poľovnícky zväz, keďže samotné združenie má vlastnú právnu
subjektivitu ako aj druhú časť názvu, kedy chýba časť názvu žalovaného „Rohožník“. Žalovaný má za to,
že rozhodnutie členskej schôdze žalovaného obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti. Je zrejmé,že ide o rozhodnutie členskej schôdze zo dňa 11.04.2017, že sa prejednalo odvolanie žalobcu proti
predošlémurozhodnutiuvýboruPZč.2/5/2008zodňa14.06.2008,podvýrokomnasledujeodôvodnenie.
Absencia poučenia nespôsobuje neplatnosť rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že výbor žalovaného

v pôvodnom rozhodnutí z 14.06.2008 podrobne rozobral skutkový a právny stav, pomenoval porušenie
stanov ako aj poľovníckych predpisov. Pokiaľ sa odvolací orgán s tým stotožňuje, môže hodnotenie
prevziať a nemusí ho opakovať. Napadnutému rozhodnutiu predchádzala schôdza z 11.04.2017 za
prítomnosti žalobcu. Na schôdzi sa predniesli stanoviská žalobcu aj výboru PZ a následne sa hlasovalo.
Žalobca navrhol pripojiť spisu tunajšieho súdu 14S/3/2008. V pôvodnom správnom konaní odvolací súd

rozsudkom sp.zn. 6S/255/2016 zo dňa 01.02.2017 zrušil oznámenie žalovaného o zamietnutí odvolania
a vec vrátil žalovanému na nové konanie. Dôvodmi bolo nedostatočné až absentujúce odôvodnenie. V
novom konaní konal odvolací orgán žalovaného v zmysle záväzného právneho názoru súdu. Členská
schôdza žalovaného znovu prejednala odvolanie žalobcu a rozhodla hlasovaním. Rozhodnutie bolo
dostatočne odôvodnené, čím boli odstránené súdom vytýkané nedostatky predošlého rozhodnutia
odvolacieho orgánu žalovaného. Na základe uvedeného navrhol žalovaný žalobu zamietnuť.

3. Žalovaný v nasledujúcom vyjadrení uviedol, že čo sa týka skutku nesprávneho lovu zveri, v
napadnutom rozhodnutí sa jasne odôvodňuje, prečo je skutok priestupkom a tým je splnená požiadavka
Krajského súdu na potrebu zrozumiteľného odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na povolenie na lov
zveri, v ktorom sám žalobca uviedol, že lovil v zakázanom čase. V povolení je kolónka hodina lovu

a nie hodiny dohľadania zveri ako sa snažil žalobca vysvetliť. Ak sa zver poraní, odbehne a musí sa
dohľadávať, má sa to uviesť v knihe návštev revíru, ktorú viedol žalobca ako poľovný hospodár a túto
nepredložil výboru PZ. Pri osobnom prejednaní priestupku na výbore PZ sa žalobca vôbec nebránil
tým spôsobom ako teraz. Čo sa týka konkurenčného združenia z listinných dôkazov založeným v spise
14S/3/2008 je nesporné, že žalobca sa stal členom konkurenčného poľovníckeho združenia v čase, keď

mali vlastníci poľovných pozemkov na členskej schôdzi rozhodovať o prenájme poľovných pozemkov
a postúpení výkonu poľovného práva poľovnému združeniu na 10 rokov. Žalovaný sa o tieto práva
uchádzal a konkurenčné združenie, ktorého bol žalobca členom sa tiež uchádzalo o výkon poľovného
práva v tomto revíri. Žalobca nebol pasívny, napísal viacerým väčším vlastníkom poľovných pozemkov
žiadosť, aby sa rozhodli v prospech konkurenčného poľovného združenia a nie v prospech žalovaného.

Žalovaný nepovažuje za dôležité, že jeden list je datovaný pred prejednávaním priestupkov žalobcu a
ďalšie až po prejednaní. O aktivitách žalobcu sa v obci vedelo a z listov vidno kontinuitu jeho správania.
Ajjedenlistsvedčíoúmyslochžalobcuzískaťrevírprekonkurenčnézdruženie.Revírsaprenajímana10
rokov a preto je evidentné, že nezískanie revíru znamená fakticky aj reálny koniec poľovného združenia.
Bez revíru niet základnej činnosti a zaniká zmysel existencie poľovného združenia. Preto skutok žalobcu

nemožno posudzovať iba z pohľadu ústavného a zákonného práva občana sa združovať a vykonávať
činnosť vo viacerých združeniach. V danom prípade sa žalobca vedome a úmyselne dostal do konfliktu
záujmov. Preto orgány žalovaného mali dôvod posúdiť konanie žalobcu ako rozporné so záujmami
združenia a posúdiť jeho konanie ako priestupok a uložiť zákonnú sankciu vylúčenia zo združenia, keďže
žalobca snažil o reálny zánik žalovaného. Žalobca túto svoju aktivitu nepoprel, bráni sa iba ústavným

právom združovať sa. Žalovaný poukázal na § 20 stanov združenia ako aj čl. XIII Domáceho poriadku,
ktoré umožňujú takýto postup.

4. Podľa § 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a

právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky“).

6. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom
primeraneustanoveniaprvejadruhejčastiCivilnéhosporovéhoporiadkuokremustanoveníointervencii.
Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane
podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

7. Podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), na konanie v
prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.8. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie
je ustanovené inak.

9. Podľa § 15 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba
adresu sídla.

10. Podľa § 36 ods. 1 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

11. Podľa § 36 ods. 2 CSP, príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania: takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.

12. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú
príslušnosť počas celého konania.

13. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí
len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

14. Podľa § 43 ods. 3 CSP, právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri

postúpení sporu zachované.

15. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 274/2009 Z.z.“), na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie
právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel

dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov
a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku
poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie
ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými,
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

16. Konanie bolo tunajšiemu súdu postúpené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
1S/90/2017-63 zo dňa 25.10.2018 z dôvodu, že vecne príslušným súdom na prejedanie je Okresný súd
Malacky. Žalobca nesúhlasil s postúpením konania. Žiadal, aby Okresný súd Malacky vyslovil nesúhlas
s postúpením a nechal rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že obdobné spory

prejednávali súdy vždy v rámci správneho súdnictva. Žalobným návrhom žalobca požadoval zrušenie
rozhodnutia žalovaného. Žalobou podľa § 137 C.s.p. sa k tomu nedopracuje.

17. Žalobca sa žalobou pôvodne domáhal zrušenia rozhodnutia členskej schôdze žalovaného zo dňa
11.04.2017. Uvedené rozhodnutie členskej schôdze žalovaného je rozhodnutím na základe stanov

združenia v záujmovej oblasti svojich členov (vo veci týkajúcej sa kárneho opatrenia žalobcu ako
člena žalovaného), teda v oblasti súkromnej, nejde o rozhodnutie v oblasti verejnej správy. Súd
poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10.10.1017, sp.zn. 1KO 33/2017,
ktoré bolo publikované v zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2018. V tomto rozhodnutí Najvyšší
súd SR uviedol, že pokiaľ sa vydávajú rozhodnutia na základe stanov združenia v záujmovej oblasti

svojich členov, takéto rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci ani nesledujú žiaden verejný
záujem alebo cieľ. Vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia
práv členov združenia je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy. Najvyšší
súd konštatuje, že v takom prípade je potrebné postupovať podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku a preskúmať uznesenia členskej schôdze v klasickom občianskoprávnom konaní, pretože

ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia Správneho súdneho poriadku aplikovať
nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze nemožno považovať za rozhodnutia verejnej správy.
Súd má zato, že vo veci nie je možné vysloviť nesúhlas s postúpením Krajským súdom v Bratislave a
že vecne príslušný je Okresný súd Malacky. Predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia členskej
schôdze žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie výboru žalovaného o vylúčení z Poľovníckeho

združenia Hôrka Rohožník. Uvedené rozhodnutia sa týkajú prejednania kárneho previnenia žalobcu,
teda súkromnoprávnej záležitosti medzi žalobcom ako členom a žalovaným ako právnickou osobou.18. Následne žalobca v priebehu konania navrhol, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca
je stále členom žalovaného a to z dôvodu, aby bola žaloba v súlade s § 137 písm. b), c) Civilného
sporového poriadku, teda aby išlo o usporiadanie práv a povinností sporových strán, resp. ide o určenie,

že žalobca má právo zúčastňovať sa na všetkých aktivitách a činnostiach žalovaného. Súd uznesením
na pojednávaní dňa 03.02.2022 zmenu žaloby pripustil.

19. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa rozhodnutím PZ Hôrka Rohožník zo dňa 14.06.2008,
odvolaním žalobcu zo dňa 30.06.2008, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 6S/255/2016,

rozhodnutím členskej schôdze PZ Hôrka Rohožník zo dňa 11.04.2017, oznámením rozhodnutia členskej
schôdze, potvrdením o pridelení IČO, lisom PZ Hôrka Rohožník zo dňa 21.08.2009, kópiou povolenky
na poľovačku, prehľadom ulovenej zveri žalobcom v roku 2005, stanovami PZ Hôrka Rohožník ku dňu
30.11.2007, domácim poriadkom PZ Hôrka Rohožník, spisom PZ Hôrka Rohožník, spisom tunajšieho
súdu sp.zn. 14S/3/2008 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

20. Z rozhodnutia Poľovníckeho združenia Hôrka Rohožník zo dňa 14.06.2008 súd zistil, že výbor PZ
Hôrka Rohožník s poukazom na čl. XIII bod 1 Domáceho poriadku ako aj podľa § 20 ods. 1 Stanov
SPZ uznal žalobcu vinného z kárneho previnenia na skutkovom základe popísanom v bode 1 a 2
rozhodnutia. Za hrubé a opakované porušenie povinností vyplývajúcich z členstva v PZ Hôrka žalobcovi
uložil podľa § 20 ods. 1 písm. d) Stanov SPZ kárne opatrenie a to vylúčenie z PZ Hôrka Rohožník. Čo

sa týka kárneho previnenia ohľadom spolupodieľania sa na založení Poľovníckeho združenia Rohožník
- vlastníkov poľovných pozemkov so sídlom Sádek 231 žalovaný v odôvodnení uviedol, že v roku 2008
bolo zistené, že žalobca ako členom PZ Hôrka Rohožník patrí medzi zakladajúcich členov Poľovné
združenia Rohožník vlastníkov poštovných pozemkov so sídlom Sádek 231. Z uvedeného dôvodu
bolo žalobcovi oznámené, že začaté kárne konanie, pričom žalobca všetko poprel, odmietal čokoľvek

relevantné uviesť a odmietol podpísať prezenčnú listinu. Výbor v rozhodnutí konštatoval, že činnosť
žalobcu je potrebné hodnotiť ako poškodzovanie záujmov celej členskej základne PZ. Ide o hrubé
porušenie kolektívnej morálky s cieľom možného ukrátenia celého kolektívu PZ napriek tomu, že žalobca
ako člen PZ je povinný presadzovať záujmy kolektívu PZ. Ak žalobca cítil potrebu realizácie sa v inom
poľovníckom združení, zaregistrovanom zrejme účelovo s cieľom uchádzať sa o prenájom toho istého

revíru, zrejme nemá ďalej záujem poľovnícky pôsobiť v PZ Hôrka Rohožník.

21. Na základe oznámenia žalovaného zo dňa 12.08.2008 bolo odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu
výboru žalovaného č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 zamietnuté, pričom rozhodnutie členskej schôdze je
zaznamenané v zápisnici o priebehu členskej schôdze zo dňa 11.08.2008.

22. Žalobca žiadal preskúmanie zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia súdom, pričom Okresný súd
Malacky rozsudkom č.k. 14S/3/2008-294 zo dňa 30.06.2016 žalobu žalobcu zamietol.

23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom sp.zn 6S/255/2016 zo dňa 01.02.2017

rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. 14S/3/2008-294 zo dňa 30.06.2016 zmenil tak, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 12.08.2008 o zamietnutí odvolania žalobcu proti rozhodnutiu výboru
žalovaného č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozsudku Krajský súd v Bratislave konštatoval, že z odôvodnenie žalovaného nevplýva
jednoznačný záver, že by žalobca založením inej poľovníckej organizácie konal v rozpore so záujmami

žalovaného. Žalovaný nedostatočne vysvetlil svoj záver, že opísané konanie možno kvalifikovať ako
rozporné so záujmami žalovaného porušujúce stanovy žalovaného a bod 7 uznesenia výročnej členskej
schôdze žalovaného zo dňa 24.02.2008. Len samotná skutočnosť, že sa žalobca spolupodieľal na
založení inej právnickej osoby (poľovníckeho združenia) nemôže byť sama o sebe chápaná ako
porušenie akejkoľvek právnej povinnosti. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia tvrdil, že žalobca

založení Poľovníckeho združenia Rohožník - vlastníkov poľovných pozemkov sledoval znemožnenie
obnovy nájomnej zmluvy v prospech novovzniknutého poľovníckeho združenia. Krajský súd mal za to,
že, pokiaľ žalovaný považoval toto konanie za v rozpore s jeho záujmami, mal tento svoj záver podložiť aj
dôkazmi a aplikáciu príslušných právnych predpisov na zistený skutkový stav dostatočne zrozumiteľne
a preskúmateľne odôvodniť. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len hypotetizoval akýsi úmysel žalobcu a

možný následok pre žalovaného, avšak konkrétnymi zisteniami to v konaní nemal vôbec preukázané.
Z konania žalobcu nie je zrejmý súvis s článkom 7 uznesenia výročnej členskej schôdze konanej dňa
24.08.2008.24. Žalovaný v dôsledku zrušenia rozhodnutia Krajským súdom v Bratislave opätovne prejednal
odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu výboru PZ č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 a rozhodol dňa 11.04.2017
tak, že výrok rozhodnutia Výboru PZ Hôrka Rohožník sp.zn. č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 v časti

týkajúcej odlovu diviaka dňa 21.09.2005 zrušil. Vo zvyšku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie č.
2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že uznáva
právo žalobcu združovať sa v zákonom povolených inštitúciách. Nespochybňuje právo žalobcu založiť
si nové poľovnícke združenie, avšak právo jednotlivca nie je právom absolútnym a končí tam, kde
začína právo iných osôb. Členská schôdza posúdila motív žalobcu ako rozporný so stanovami a

vnútornýmipredpismiamorálkou.Žalobcazakladalnovépoľovníckezdruženievčase,kedyžalovanému
končila lehota prenájmu poľovných pozemkov revíru a bolo treba získať súhlas majiteľov poľovných
pozemkov na ďalší 10 ročný prenájom. Žalobca, ktorý bol členom žalovaného, založil si svoje nové
Poľovnícke združenie za účelom, aby získal nájomný pomer a tým užívanie poľovného revíru pre
svoje nové združenie. Jeho konanie bolo preukázané založením nového združenia v Rohožníku, ako
aj korešpondenciou, ktorou sa snažil získať od vlastníkov poľovných pozemkov nájomné právo na

výkon poľovníctva pre svoje nové združenie. Takéto konanie bolo namierené proti samotnej existencii
žalovaného ako Poľovníckeho združenia a v prípade úspechu by bolo konanie žalobcu na priamu
a významnú ujmu ostatným členom PZ Hôrka Rohožník. Nejednalo sa iba o povolenú konkurenciu
a slobodné uplatnenie práv. Tak by tomu, keby žalobca vystúpil zo združenia žalovaného a potom
by sa snažil konkurenčne proti žalovanému uspieť. Žalobca ale zostal členom žalovaného a utajene

bez oznámenia si založil nové Poľovnícke združenie a ovplyvňoval vlastníkov poľovných pozemkov,
aby sa rozhodli prenajať poľovnú plochu jeho združeniu. Takéto konanie vyhodnotila členská schôdza
žalovaného ako nemorálne, rozporné so záujmom kolektívu vedené v snahe dosiahnuť na úkor členov
žalovaného vlastný prospech. Žalobca teda konal v rozpore so záujmami žalovaného v priamom
rozpore so záujmami jednotlivých členov žalovaného a to v snahe utajeným spôsobom dosiahnuť

vlastný prospech, hoci ako člen žalovaného bol viazaný rozhodnutiami výboru žalovaného a jeho
členskej schôdze. Žalobca sa teda dopustil podľa Stanov a Domáceho poriadku závažného konania
proti záujmom žalovaného.

25. V pripojenom spise Okresného súdu Malacky sp.zn. 14S/3/2008 je na čl. 242 založený list zo dňa

06.06.2008 vyhotovený Poľovníckym združením Rohožník - vlastníkov poľovných pozemkov (podpísaný
N.. T. Z. ako povereným funkciou predsedu PZ vlastníkov poľovných pozemkov) adresovaný Urbariátnej
pasienkovej spoločnosti, N.. H. S., ktorým žiada o prenajatie práva poľovníctva na 10 rokov od
01.01.2010, po skončení platnosti terajšej nájomnej zmluvy, ktorej končí platnosť dňa 31.12.2009. Ďalej
sa v liste uvádza, že výkon práva poľovníctva v súčasne schválenom poľovnom revíry k.ú. Rohožník sa

môže pre ďalšie obdobie uchádzať viac subjektov, preto Poľovnícke združenie - vlastníkov poľovných
pozemkov žiada, aby rozhodli v prospech ich združenia zo súčasného Poľovníckeho združenia Hôrka
Rohožník.

26. Ďalej sú v pripojenom spise založené žiadosti Poľovníckeho združenia Rohožník - vlastníkov

poľovných pozemkov o podpísanie nájomnej zmluvy (čl. 252 a 253 spisu) zo dňa 03.09.2008 podpísané
N.. T. Z. ako predsedom PZ Rohožník - vlastníkov poľovných pozemkov, ktorou žiadajú Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik a Rímskokatolícku cirkev, farnosť Rohožník o podpis pripojenej
nájomnej zmluvy.

27. Podľa § 13 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu člen PZ je povinný dodržiavať stanovy
a ostatné interné predpisy PZ.

28. Podľa § 20 ods. 1 písm. d) stanov SPZ členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v
PZ a na nápravu vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje

pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a ostatných okolnosti uložiť kárne opatrenie vylúčenie
z PZ.

29. Podľa § 20 ods. 2 stanov SPZ vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo alebo opätovne do
piatichrokovodpredchádzajúcehoprávoplatnéhokárnehoopatreniauloženéhoPZporušilstanovySPZ,

interné predpisy PZ, alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom
práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinnosti voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.30. Podľa § 20 ods. 3 stanov SPZ rozhodnutie výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie
členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia,
označenie orgánu, ktorý ho vyniesol, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného,

výrok o vine s popisom skutku, a označením predpisu k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie
kárneho opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a
poučenie o opravnom prostriedku.

31. Podľa § 20 ods. 5 stanov SPZ proti kárnemu opatreniu výboru PZ sa môže stíhaný písomne odvolať

do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ, alebo ústne do zápisnice po vynesení rozhodnutia.
Ak sa stíhaný pri vynesení rozhodnutia odvolania výslovne vzdá, nepodá odvolanie v stanovenej lehote,
podané odvolanie vezme späť do zasadnutia členskej schôdze PZ alebo členská schôdza odvolanie
zamietne v celom rozsahu nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov PZ, rozhodnutie nadobudne
právoplatnosť a vykonateľnosť. Proti rozhodnutiu členskej schôdze PZ vynesenému v odvolacom konaní
sa ďalšie odvolanie nepripúšťa. Odvolanie podané káre stíhaným členom v stanovenej lehote má

odkladný účinok.

32. Podľa čl. XIII Členská disciplína, člen, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v SPZ,
Domáceho poriadku PZ, predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom
práva poľovníctva alebo si neplní povinnosti voči PZ alebo koná v rozpore so záujmami PZ bude riešený

v zmysle § 20 Stanov.

33. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

34. Po zmene žaloby predmetom konania bol žalobný určovací návrh v zmysle § 137 ods. 1 písm. c)
C.s.p. teda určenie, či je žalobca naďalej členom žalovaného. Naliehavý právny záujme súd videl v tom,
že právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia sa nezmení, žalobca by naďalej zostal vylúčeným
členom žalovaného a jedine takýmto návrhom sa jeho právne postavenie môže zmeniť a opäť sa môže

stať členom Poľovníckeho združenia.

35. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 11.04.2017 zrušil výrok rozhodnutia výboru PZ Hôrka Rohožník v časti
týkajúcej sa odlovu diviaka, preto predmetom posúdenia bolo, či došlo k takému konaniu, aké je uvedené
v bode 2 rozhodnutia č. 2/5/2008, teda či žalobca „ako člen PZ HORKA Rohožník sa spolupodieľal na

založení Poľovníckeho združenia Rohožník - vlastníkov poľovných pozemkov so sídlom U. XXX, 906 38
Rohožník, ktorého stanovy boli schválené rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Malackách sp. zn.
141/2008-Da zo dňa 30.4.2008. Menovaný takto konal v rozpore so záujmami PZ HÔRKA tým, že mu
neskončilo pôvodné členstvo v PZ HÔRKA a bez vedomia a poverenia výboru PZ HÔRKA a členskej
schôdze sa spolupodieľal na založení a registrácii nového poľovného združenia . Ako člen PZ HORKA

teda konal v rozpore so záujmami PZ HÔRKA a proti záujmom tohto združenia. Čím konal v rozpore
s bodom 7. uznesenia výročné
členskej schôdze PZ HÔRKA Rohožník zo dňa 24.2.2008, a porušil aj povinnosť uvedenú v § 13 ods.
2 písm. c) Stanov SPZ.“

36. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 11.04.2017 uviedol, že žalovaný si založil nové
poľovnícke združenie práve v čase, kedy žalovanému končila lehota prenájmu poľovných pozemkov
revíru a bolo treba získať súhlas majiteľov na ďalšie obdobie 10 rokov. Práve korešpondenciou sa
mal žalobca snažiť získať od vlastníkov pozemkov nájomné právo. Žalovaný nijako bližšie podrobne
nezdôvodnil, čo mal na mysli pod pojmom korešpondencia. Všeobecné konštatovanie ohľadom

korešpondencie ho neusvedčuje, že by práve takto popísané konanie bolo v rozpore so záujmami
žalovaného. Z listu adresovanom Urbariátnej pasienkovej spoločnosti nevyplýva, že by ho písal žalobca,
na liste je podpísaný N.. T. Z. ako poverená osoba funkciou predsedu PZ vlastníkov poľovných
pozemkov. Ani ďalšie dve žiadosti založené v spise tunajšieho súdu 14S/3/2008 nepreukazujú tvrdenie
žalovaného v spornom rozhodnutí, že by sa žalobca korešpondenciou snažil získať od vlastníkov

pozemkov nájomné právo. Na oboch žiadostiach je podpísaný Ing. T. Z. ako predseda PZ Rohožník
- vlastníkov pozemkov. Meno žalobcu sa tu neuvádza a obe žiadosti sú vyhotovené dňa 03.09.2008,
t.j. po rozhodnutí žalovaného č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008. Z takto všeobecne popísaného „konania“
žalobcu nie možné vyhodnotiť, či išlo konanie v rozpore so záujmami žalovaného tak, ako to vyžaduje §20 ods. 2 Stanov SPZ. Žalovaný pri rozhodovaní o tom, či žalobca spáchal kárne previnenie neuviedol,
nepomenoval žiadny konkrétny dôkaz, ktorý by preukazoval konanie žalobcu v rozpore so záujmami
žalovaného.

37. Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca konal utajene a ovplyvňoval vlastníkov poľovných pozemkov,
aby sa rozhodli prenajať poľovnú plochu jeho združeniu a nie žalovanému. Žiadne dôkazy k takýmto
tvrdeniam nedoložil. Je pravdou, že žalobca nepoprel, že si založil vlastné poľovnícke združenie, avšak
ako konštatoval Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp.zn. 6S/255/2016, len samotná skutočnosť, že

sa žalobca spolupodieľal na založení inej právnickej osoby sama o sebe nemôže byť chápaná ako
porušenie akejkoľvek právnej povinnosti.

38. V rozhodnutí č. 2/5/2008 zo dňa 14.06.2008 je vo výroku 2 uvedené, že žalobca konal v rozpore
s bodom 7. uznesenia výročnej členskej schôdze žalovaného zo dňa 24.02.2008. Ani v novom
rozhodnutí členskej schôdze žalovaného zo dňa 11.04.2017, ktorým potvrdila uvedený výrok, nie je

vysvetlené a popísané ako žalobca konal v rozpore s bodom 7 uznesenia výročnej členskej schôdze
žalovaného zo dňa 24.02.2008. Pričom okrem iného aj túto skutočnosť vytkol Krajský súd v Bratislave
v rozsudku sp.zn. 6S/255/2016 zo dňa 01.02.2017, keď konštatoval, že nie je zrejmý súvis s článkom
7 uznesenia výročnej schôdze konanej dňa 24.08.2008. Aj v novom rozhodnutí absentuje vysvetlenie,
v čom spočíva porušenie tohto uznesenia, keďže týmto uznesením mala členská schôdza žalovaného

zobrať na vedomie začatie príprav na predloženie zmluvy poľovného revíru a k týmto rokovaniam bol
splnomocnený výbor žalovaného.

39. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobe bolo potrebné vyhovieť, keďže opätovné
rozhodnutie žalovaného o kárnom previnení žalobcu nie je možné v dôsledku riadneho odôvodnenia

preskúmať. Súd teda určil, že žalobca je naďalej členom žalovaného, keďže v rozhodnutí absentuje
riadne odôvodnenie konania žalobcu, ktoré má byť v rozpore so záujmami žalovaného.

40. Žalovaný namietal nesprávne označenie žalovaného žalobcom a to v názve (neuvedenie časti
názvu Rohožník) a v uvedení nesprávneho identifikačného čísla a z uvedeného dôvodu, žiadal žalobu

zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie. Žalobca však v rámci zmeny žaloby uvedené namietané
nedostatky odstránil. Uvedenie nesprávneho identifikačného čísla žalovaného (žalobca uviedol staré
IČO) nemôže mať za následok zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej legitimácie.

41. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto

mu súd priznal nárok na náhradu trov vo výške 100%. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).