Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. august 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 37Cb/66/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Širilová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3118202484.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou, v spore žalobcu TERMONOVA, a.s., so sídlom

SNP 98, 018 51 Nová Dubnica, IČO 36322644, zastúpeného GARANT PARTNER legal s. r. o., so
sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO 36856380, proti žalovanému Daejung Europe s.r.o., so
sídlom Obchodná 4063/41, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36840611, zastúpenému ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA JUDr. Martin BARTKO - JUDr. Silvia BARTKOVÁ, so sídlom Piaristická 6667, 911 01
Trenčín, o zaplatenie 129.465,55 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.03.2018 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba, na základe ktorej sa žalobca
domáhal od žalovaného náhrady škody. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca dodáva teplo
systémom tzv. účinného centralizovaného zásobovania teplom, a to na vymedzenom území určenom
rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "ÚRSO"). Vymedzené územie je zhodné
s katastrálnym územím Nová Dubnica. V zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej
energetike (ďalej len "zákon č. 657/2004 Z. z.") "ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať

nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ
na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa
projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické
podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla." Citované ustanovenie podľa žalobcu
upravuje súkromnoprávny vzťah medzi dodávateľom tepla a jeho odberateľom. K tomu poukázal napr.
nanálezÚstavnéhosúduSRzprostrediaenergetikysp.zn.Pl.ÚS.50/2015zodňa22.03.2017.Nakoľko
medzi žalobcom a žalovaným ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, resp. porušenie súkromnoprávnej

povinnosti žalovaného, na danú vec je potrebné nazerať výlučne cez inštitúty súkromného práva.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný postavil na základe stavebného povolenia vydaného mestom Nová
Dubnica pod VÚPaD/2599/2015/Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu "Priemyselný areál Deajung, Nová
Dubnica" (ďalej len "Stavba"). Napriek skutočnosti, že pri Stavbe boli naplnené všetky podmienky
podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., na preukázanie čoho predložil žalobca
znalecký posudok IL. zo dňa 15.01.2018 - žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť prednostne
odoberať teplo od dodávateľa tepla na vymedzenom území ktorým je žalobca. Súčasný stav spôsobuje,

že nepripojením Stavby do systému účinného centralizovaného zásobovania teplom žalobcu sa
marí zostatkové teplo z výroby elektriny, čím vzniká žalobcovi priama škoda (sekundárne aj jeho
odberateľom). Z pohľadu ochrany životného prostredia dochádza konaním žalovaného k znečisťovaniu
životného prostredia nedôvodným zvyšovaním emisií skleníkových plynov, najmä CO2 do atmosféry. Zaúčelomvyčísleniaškodypožiadalžalobcažalovanéholistomzodňa14.12.2017oposkytnutieinformácie
o množstve odobratého plynu odo dňa kolaudácie stavby. Žalovaný požadované informácie neposkytol.
Jedinou reakciou žalovaného bol iba list zo dňa 21.12.2017, v ktorom prisľúbil zaujať stanovisko k

žiadosti žalobcu do dňa 31.01.2018. Žiadne stanovisko však žalovaný neposkytol a rovnako tak ani
požadované informácie. Nakoľko žalovaný do 15.01.2018 požadované informácie nedodal, žalobca
vyzval žalovaného k úhrade škody faktúrou č. 20180001 zo dňa 15.01.2018. Pri vyúčtovaní výšky škody
žalobca vychádzal z predpokladanej ročnej spotreby tepla v zmysle znaleckého posudku znalca W.. W.
D. č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018. Nakoľko žalobca nedisponuje príslušnými informáciami o množstve

odobratého zemného plynu žalovaným a ani na žiadosť mu tieto neboli žalovaným poskytnuté, navrhol,
aby za účelom ustálenia výšky škody boli cestou súdu v konaní vyžiadané od žalobcu ním uvedené
informácie a listiny. Škodu chcel následne presne špecifikovať počas súdneho konania na základe
súdom vyžiadaných informácií a listín. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Listom zo dňa 30.04.2018 žalobca na základe výzvy súdu upravil svoj žalobný petit, ktorým žiadal

uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 129.465,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 129.465,55 eur od 01.02.2018 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov konania.

3. Písomným podaním zo dňa 14.09.2018 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý

považoval skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe za nepravdivé a zavádzajúce, nesúhlasil
s nimi a žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu ako úplne nedôvodnú zamietnuť a priznať plnú
náhradu trov konania. Žalobu považoval za absurdnú a ohradil sa voči nepravdivým tvrdeniam žalobcu
naznačených v žalobe, že v dôsledku konania žalovaného majú obyvatelia mesta Nová Dubnica
vyššie ceny tepla. Žalovaný uviedol, že pri výstavbe svojho priemyselného areálu Daejung v Novej

Dubnici postupoval v súlade so všetkými právnymi predpismi dopadajúcimi na výstavbu a neporušil
žiadnu povinnosť uloženú zákonom. Prehlásil, že na výstavbu Stavby bolo riadne vydané stavebné
povolenie vecne a miestne príslušným stavebným úradom a v tomto stavebnom povolení príslušný
stavebný úrad žiadnym spôsobom neukladá povinnosť žalovaného odoberať teplo od žalobcu alebo
pripojiť sa do prípadných rozvodov tepla žalobcu, a to ani ako podmienku stavebného konania ani ako

doporučenie, či upozornenie. Stavba žalovaného bola po jej dostavbe riadne skolaudovaná vecne a
miestne príslušným stavebným úradom, a to Mestom Nová Dubnica pod č. kolaudačného rozhodnutia
č. VÚPaD/1254/2016/Sá, č. j. 3257/2016 zo dňa 08.06.2016. Pri kolaudácii stavby neboli zistené žiadne
nedorobky a medzi podmienkami na užívanie stavby nebolo určené akékoľvek riešenie vo vzťahu k
žalobcovi. Na základe uvedeného je podľa žalovaného jednoznačne preukázané, že žalovaný nemal

povinnosť jednať so žalobcom o pripojenie sa do jeho systému vykurovania a táto povinnosť mu
nevyplývala ani zo stavebného povolenia, ani z kolaudačného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v čase
projektovania stavby žalovaného, žalobca ani nemal reálne možnosť poskytovať žalovanému svoje
služby, nakoľko v tom čase sa na území žalovaného rozvody tepla žalobcu nenachádzali. Nebolo teda
ani technicky možné, aby sa žalovaný pripojil do systému žalobcu a tým, aby využíval jeho služby.

Mal za to, že nie je vo vzťahu k žalobcovi v žiadnom zmluvnom vzťahu, neporušil žiadnu povinnosť,
pričom je nejasná nielen samotný výška škody ale žalovanému uniká akákoľvek príčinná súvislosti
medzi tvrdenou škodou a tvrdeným konaním žalovaného. Žalovaný považoval určenú výšku škody za
absolútne fiktívnu, ničím nepreukázanú hodnotu a to isté platí je vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorý
sa žalobca v podanej žalobe ani nenamáhal objasniť. Na základe toho žalovaný je jednoznačne toho

názoru, že žalobca vo veci vôbec nepreukázal ani len základy zodpovednostného vzťahu pre účely
náhrady škody. Žalovaný uviedol, že ročná spotreba plynu na vykurovanie priestorov žalovaného je
niekoľkonásobne nižšia, než hodnoty fiktívnej náhrady škody, ktorá údajne mala konaním žalovaného
žalobcovi vzniknúť. Žalovaný poukázal aj na tú skutočnosť, že na základe podnetu žalobcu bola u
žalovanéhovykonanározsiahlakontrolaSlovenskouobchodnouinšpekciou,atovobdobíod01.03.2018

do 10.07.2018 a bola výslovne zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z., a to §
21 ods. 3. Zo záveru prešetrovania podnetu žalobcu Slovenská obchodná inšpekcia konštatuje, že nie
je preukázané, že v čase projektovania novej budovy priemyselný areál Daejung sa tento nachádzal
na vymedzenom území podávateľa podnetu - žalobcu. Slovenská obchodná inšpekcia, ako kontrolný
orgán, pri svojom rozhodovaní brala do úvahy stanovisko ÚRSO, ktorý je príslušný orgán na vydávanie

povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia vymedzeného územia
dodávateľovtepla.Zuvedenéhorozsiahlehovyšetrovaniakontrolnýmorgánom-Slovenskouobchodnou
inšpekciou - vyplýva jednoznačný záver, tak ako je uvedený na str. 6 záznamu z vykonanej kontroly
zo dňa 10.07.2018, kde sa výslovne uvádza: "Na záver kontrolný orgán konštatuje, že nakoľko nebolisplnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. nevznikla z pohľadu
orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného areálu Daejung
od dodávateľa tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom, nakoľko nebolo jednoznačne

preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto dodávateľa tepla."

4. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že stavebný úrad nemá
kompetenciu svojim rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní dodatočne konvalidovať nesplnenie
povinnosti žalovaného v úplne inej právne oblasti (energetika) osobitým predpisom, v tomto prípade

povinnosti žalovaného povinne odberať teplo od žalobcu zmysle § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z..
Táto povinnosť, teda povinnosť odberu tepla žalovaným od žalovaného na pokrytie ročnej potreby tepla
stavby žalovaného stále trvá. A neplnenie tejto zákonnej povinnosti spôsobuje žalobcovi škodu. Nakoľko
medzi žalobcom a žalovaným ide výlučne o súkromnoprávny vzťah, resp. porušenie súkromnoprávnej
povinnosti žalovaného, na danú vec je potrebné nazerať výlučne cez inštitúty súkromného práva a
náhrada škody uplatňovaná žalobcom má svoj reálny logický a právny základ. K príčinnej súvislosti

žalobca uviedol, že ak niekto poruší povinnosť odoberať teplo, ktoré sa nedá inde umiestniť a musí
sa tak následne zmariť, potom škodou je cena tohto zmareného tepla ktorú mohol žalobca od
žalovaného očakávať keby žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť. Povinnosť žalovaného jednať
so žalobcom o pripojenie sa do jeho systému vykurovania mu vznikla priamo zo zákona. Žalobca
ďalej uviedol, že závery Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Trenčín ohľadom výkladu pojmu

"vymedzené územie" a ani stanovisko ÚRSO, sú nepoužiteľné pre zjavne nesprávny výklad zákona.
Právo výkladu zákona v konkrétnych situáciách je dané výlučne súdom SR. Žalobca poukázal na
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12.12.2017, ktorým potvrdil rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/76/2015 zo dňa 29.06.2016 pojem "vymedzené územie" jasne
vysvetlil.Zdôraznil,ževtomtoprípadesúdyrozhodovalipriamoovymedzenomúzemížalobcu.Záverom

žalobca pripomenul, že záznam z vykonanej kontroly nie je rozhodnutím správneho orgánu. Podľa neho
sú splnené všetky podmienky k aplikácii ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z..

5. Dňa 10.01.2019 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, v ktorom
opätovne zdôraznil, že kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie bola vykonávaná v zmysle zákona č.

182/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a zákona č. 251/2012 Z. z.
o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a bola výslovne zameraná na dodržiavanie
ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z., , a to § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z.. K ďalším argumentom

žalobcu uviedol, že v čase stavebného konania žalovaný nemal povinnosť odoberať teplo od žalobcu,
a preto nebol dôvod na túto skutočnosť pri vydávaní stavebného povolenia prihliadať. Žalobca neustále
argumentuje tým, že stavba žalovaného sa nachádza vo vymedzenom území,
ktoré svedčí žalobcovi. Uvedený názor žalobcu je podľa žalovaného vedený len snahou o získanie
prospechu a je mimo logického a zdravého uvažovania. V čase vypracovania projektu na stavbu

žalovanému, ako aj v čase stavebného konania, žalobca nebol reálne spôsobilý zabezpečiť žalovanému
dodávkuteplažiadnymspôsobom.Žalobcanedisponovaltakýmirozvodmitepla,naktorébysažalovaný
mohol napojiť. Nehľadiac na to, ako sa neskôr ukázalo z výpočtov samotného žalobcu, náklady na
dodávanie tepla žalobcu sú absolútne (neporovnateľne) vyššie než náklady na dodanie tepla cez iného
dodávateľa. Podľa žalovaného, žalobca ani len nepreukázal, že vyrobil teplo, ktoré mohol žalovanému

dodať a že toto teplo mohol vôbec žalovanému dodať. Na druhej strane, žalovaný nechápe, prečo
žalobca
vyrábal teplo, ktoré nemal kde dodať a následne ho zmaril. Žalobca dokonca ani nepreukázal,
že takto vyrobené teplo musel zmariť a tým mu vznikla nejaká škoda. Vo svojej právnej argumentácii
však žaloba opomína jednu podstatnú vec, a to, že aj keby bol býval vyrobil teplo (čo žalovaný

rozporuje), ktoré by mohol (reálne aj technicky) dodať žalovanému, toto ani nemal ako žalovanému
dopraviť, pretože k žalovanému neviedli v danom čase žiadne žalobcove rozvody tepla. Za daných
okolností tvrdenie žalobcu, že žalovaný neodobratím fiktívneho množstva tepla, ktoré sa ani nemalo
ako dostať k žalovanému, spôsobil žalobcovi škodu, tým že žalobca toto teplo následne zmaril, je už
mimo uvažovania zdravého rozumu a nemôže v žiadnom prípade zakladať nárok žalobcu na náhradu

škody voči žalovanému. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť aj tú
skutočnosť, že žalovaný nie je vo vzťahu k žalobcovi v žiadnom právnom vzťahu a žiadny zákonný
predpisnemôže založiť súkromno-právny vzťah dvoch subjektov mimo ich vôle. Uvedené by bolo zásadným
prelomením zmluvnej voľnosti a jednoznačne by otriaslo základmi právneho štátu.
Žalovaný, ako spoločnosť s medzinárodným dosahom, je pripravený zmluvnú voľnosť v dodávateľsko

- odberateľských právnych vzťahoch brániť nielen na Ústavnom súde SR, ale v prípade potreby aj
na príslušných medzinárodných súdoch. Žalovaný navrhol súdu podanú žalobu zamietnuť a žalobcu
zaviazať k náhrade trov konania.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a to rozhodnutie ÚRSO zo dňa

31.10.2016, rozhodnutie ÚRSO zo dňa 25.11.2013, stavebné povolenie zo dňa 14.01.2016, rozhodnutie
ÚRSO 0042/2016/T-PE, rozhodnutie ÚRSO č. 0183/2015/T-PE, žiadosť žalobcu zo dňa 14.12.2017,
vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.10.2017, odpoveď PZ žalovaného zo dňa 21.12.2017, vrátenie faktúry,
faktúra č. 20180001, znalecký posudok č. 3/2018, záznam z vykonanej kontroly zo dňa 10.07.2018,
kolaudačné rozhodnutie, uznesenie NS SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 z 12.09.2017, uznesenie KS TN
č. k. 13S/76/2015 z 29.06.2016, príloha č. 2 k povoleniu č. 2006T-0161, príloha č. 2 k povoleniu

2006T-0161-12. zmena, výpis z OR SR na žalobcu zo dňa 27.05.2021, výpis z OR SR na žalovaného
zo dňa 27.05.2021, úradný záznam zo dňa 27.05.2021. Súd si na základe návrhu žalovaného vyžiadal a
pripojil spis Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "SOI") č. ET/0226/03/2018, z ktorého oboznámil
č. l. 75-79, č. l. 147-151, č. l. 153-154, č. l. 163, č. l. 368-376, č. l. 382-385.

7. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedol, že v zmysle § 21 ods.
3 zákona č. 657/2004 Z. z. bol žalovaný povinný odoberať teplo od žalobcu. Zákon hovorí o odbere,
avšak z logiky veci, ako i právneho znenia zákona vyplýva, že k tomu, aby mohol byť realizovaný odber
musí automaticky predchádzať vybudovanie prípojky a uzatvorenie zmluvy o dodávke a odbere tepla.
Toto žalovaný nevykonal, nedodržal svoju povinnosť, a preto spôsobil žalobcovi škodu. Pre vysvetlenie,

škoda spočíva v nezaplatení ceny za teplo, ktoré mal žalovaný odobrať, a teda ide o ušlý zisk žalobcu.
Pokiaľ žalovaný tvrdí, že právnym predpisom nie je možné založiť súkromno-právny vzťah dvoch
subjektov, k tomu uvádzame, že v prvom rade právne vzťahy upravujú práva a povinnosti fyzických a
právnických osôb a v prípade, keď sa žalovaný rozhodol realizovať objekt spotreby tepla, s ktorým zákon
spája povinný odber tepla, tak tým sa inicioval právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Predložený

spisSOIpovažovalvtejtovecizanepoužiteľný,nakoľkožalobcanebolúčastníkomkonania,nemalprávo
sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť, ani napadnúť celý proces cestou správneho súdnictva. Pokiaľ
žalovaný uvádza, že nebolo možné dodávať teplo z dôvodu, že nebola vybudovaná tepelná prípojka, tak
práve napr. z prílohy rozhodnutia Povolenie 2006T 0161 - 12. zmena vyplýva, že verejný rozvod tepla bol
vybudovaný aj v blízkosti žalovaného a vybudovanie samostatnej tepelnej prípojky z tohoto verejného

rozvodu tepla bolo povinnosťou žalovaného. Poukázal na § 24 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., kde
sa uvádza, že zriadenie tepelnej prípojky, jej opravu a údržbu zabezpečuje alebo vykonáva za úhradu
dodávateľ, ak sa dodávateľ a odberateľ nedohodnú inak. Ale žalobca nemôže proti vôli žalovaného
postaviť a vnútiť mu stavbu, ktorá má vlastnícky patriť žalovanému, a práve preto je tu § 21 ods. 3 zákona
č. 657/2004 Z. z., ktorý žalovanému ukladá povinnosť odberu tepla, čo automaticky zahŕňa aj povinnosť

vybudovať si tepelnú prípojku tepla a uzatvoriť zmluvu o dodávke a odbere tepla. K príčinnej súvislosti
uviedol,žerozhodujúceječitubolodostatokvyrobenéhoteplaakorezervyanietoprekohobolourčené.

8. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu poukázal na pripojený spis ÚRSO, z
ktorého je jednoznačne zrejmé, že vymedzeným územím v zmysle zákona č. 657/2004 Z. z. sa rozumie

také územie, na ktorom má dodávateľ povolenie na podnikanie, a teda je určené zariadeniami a
nie plochou. Podľa žalovaného je zrejmé, že orgán, ktorý sám vydáva povolenia a určuje rozsah
vymedzeného územia jednoznačne definoval čo považuje za vymedzené územie. Ďalej poukázal na to,
že súčasťou spisu SOI na č. l. 147 s nachádza faktúra SPP a.s., ktorá uvádza, že od 01.06.2017 do
31.12.2017 bol odobratý plyn na kúrenie areálu žalovaného v hodnote 3.048,88 eur, čo teda znamená,

že za niečo vyše polroka žalovaný odobral plyn na vykurovanie len v zlomku toho čo si žaloba účtuje
ako ušlý zisk. Žalobcom uplatnený nárok čo do ušlého zisku, považoval žalovaný vzhľadom na výšku
uplatneného nároku za absurdný. Neobstojí argumentácia žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného
urobiť si prípojku. V prvom rade bolo povinnosťou žalobcu urobiť rozvody v areáli žalovaného, nechať si
tieto rozvody schváliť rozhodnutím ÚRSO ako technologické zariadenie a až potom by mohol teoreticky

uvažovať o tom, že ním dodávané teplo dopravované takýmto rozvodom vyšlo navnivoč. Zároveň zo
záveru tohto spisu vyplýva, že ani mesto Nová Dubnica nebolo uznané za zodpovedné za akékoľvek
prípadné porušenie. Žalovaný tiež uviedol, že v čase projektovania areálu žiadne rozvody žalobcu v
areáli žalovaného neviedli. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca podniká od roku 2006 a jeabsurdné sa domnievať, že výroba tepla je stále konštantná, neregulovateľná. Areál žalovaného sa
začal stavať v roku 2015 a je teda zrejmé, že pokiaľ predtým žalobca vyrábal teplo a to maril, nebolo
to v príčinnej súvislosti so žalovaným, tak ako to nie je v príčinnej súvislosti ani po roku 2015. Za veľmi

podstatnú súčasť príčinnej súvislosti žalovaný považuje tú skutočnosť, že v zmysle predložených máp
žalobcom, žalobca nemal do blízkosti areálu žalovaného dobudované svoje rozvody, a je preto vylúčené,
aby akékoľvek neodobratie tepla žalovaným bolo v príčinnej súvislosti s nejakou škodou. Uvedené nie je
otázkou vybudovania prípojky na pozemku žalovaného, ale pokiaľ by žalobca chcel reálne dodať teplo
žalovanému, musel by svoje rozvody mať vybudované cez niekoľko pozemkov ostatných vlastníkov.

Na základe uvedeného aj keby žalovaný mal na svojom pozemku prípojku, žalobca nebol technicky
pripravenýaanispôsobilýmuteplododať,pretoževtomčaseneexistovalijehoprimárneaajsekundárne
rozvody v blízkosti žalovaného a nebolo tak ani v r. 2016, nie to ešte v čase projektovania stavby
žalovaného.

9.1. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom

povolenia č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod tepla s miestom podnikania a technickým popisom
tepelných zariadení uvedených v prílohe č. 1 a na vymedzenom území uvedenom v prílohe č. 2
predmetného rozhodnutia, ktorým je Mesto Nová Dubnica. Rozhodnutím zo dňa 24.02.2016 ÚRSO na
základe žiadosti žalobcu vykonal už 12. zmenu v povolení č. 2006T 0161 (č. l. 13). Z predmetného
rozhodnutia vyplýva, že žalobca začal podnikať v oblasti tepelnej energetiky 17.05.2006. Z textu ďalej

vyplýva,žedržiteľpovoleniajepovinnýdodržiavaťvšetkyustanoveniazákonač.657/2004Z.z.azákona
č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na
ich základe. Povolenie sa vzťahuje len na technické zariadenia, na ktoré držiteľ povolenia preukázal
technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti.

9.2. Na základe stavebného povolenia číslo spisu VÚPaD/2599/2015/Sá vydaného Mestom Nová
Dubnica dňa 14.01.2016 žalovaný postavil Stavbu na pozemkoch C-KN parc. č. 442/1, 442/18 a 442/31
v k. ú. Nová Dubnica. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 08.06.2016, č. spisu VÚPaD/1254/2016/Sá
príslušný stavebný úrad Mesto Nová Dubnica povolil užívanie Stavby.

9.3. Zo znaleckého posudku č. 3/2018 zo dňa 15.01.2018 vypracovaného znalcom Igorom Slemenským
z odboru Energetika, Tepelná elektorenergetika, Tepelné energetické zariadenia, Vykurovanie a
vykurovacie zariadenia je zrejmé, že projektovaná ročná spotreba tepla Stavby žalovaného je vyššia ako
30 MWh/rok, projektovaná ročná spotreba tepla je 29,424.108 kJ/rok, čo predstavuje 817,333 MWh/rok.
Znalec ďalej uviedol, že technické podmienky zariadení na výroku tepla umožňujú pokryť dodávky tela

do Stavby žalovaného, nakoľko inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla aj pri dosiahnutí najnižších
vonkajších teplotách je využitý pri výške 16,5 MW, čo predstavuje využitie inštalovaného výkonu len na
63,5 %. Požadovaný inštalovaný výkon Stavby je 709,5 kW = 0,7095 MW, čo predstavuje len 2,7 % z
celkového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu tepla a 7,5 % z nevyužitého inštalovaného výkonu
pri dosiahnutí najnižších vonkajších teplôt, čo predstavuje 9,5 MW (36,5 %). Inštalovaný výkon zariadení

na výrobu tepla umožňujú pokryť dodávky tepla do Stavby žalovaného.

9.4. Prílohou č. 5 Znaleckého posudku č. 3/2018 (č. l. 45) je Záväzné stanovisko Mesta Nová Dubnica o
súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom
do 10MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. Mesto Nová Dubnica ako správny

orgán v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. vyhodnotil okrem iného aj hospodárnosť
a energetickú účinnosť sústavy tepelných zariadení. V uvedenom záväznom stanovisku je okrem
iného konštatované ...nakoľko v priemyselnom parku, ktorý leží mimo zastavaného územia mesta,
nie sú vybudované rozvody tepla dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom,
musí riešiť žiadateľ (žalovaný) samostatný zdroj tepla pre svoju budúcu prevádzku priemyselnej haly.

Dodávateľ zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom však nemá vybudované rozvody
tepla ani výmenníkové stanice v území priemyselnom parku Hliny v blízkosti areálu, kde žiadateľ
bude budovať priemyselnú halu s administratívou. Budovanie teplovodu, odovzdávacej stanice tepla a
zabezpečenie odberu tepla zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom vyhodnotil žiadateľ
ako nehospodárne, zároveň by musel dobudovať samostatný systém vetrania. (...) Navrhovaná sústava

tepelných zariadení nebude mať vplyv na hospodárnosť a energetickú účinnosť iných dotknutých
sústav tepelných zariadení na vymedzenom území, nakoľko priemyselný park Hliny sa nenachádza
vo vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom spoločnosti
žalobcu a nie sú tam vybudované rozvody tepla ani výmenníková stanica. (....) Výstavbou sústavytepelných zariadení sa nezníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania
teplom, nezhorší hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom a nezvýšia náklady
na teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo z účinného

centralizovaného zásobovania teplom. Nezhorší vplyv na životné prostredie najmä zvýšením emisií
skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch dochádza ku kondenzácii spalín, a
tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej energie, čo vedie k zníženej spotrebe
plynu a zníženej tvorbe emisií. Žiadateľ deklaruje modelovým výpočtom produkcie emisií porovnávaných
variantných možností zabezpečenia tepelnej energie podľa metodiky OTN ŽP 2 008:99, že pri výrobe

tela, ktoré bude potrebné pre vykurovanie a teplú úžitkovú vodu pre priemyselnú halu (vypočítané
množstvo 29,424.108 kJ/rok), pri variante využitia spaľovacích zariadení na zemný plyn bude nižšia
produkcia emisií oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok, ako aj oxidov uhlíka, oproti spaľovaciemu
zariadeniu na biomasu s výkonom do 10MW.

9.5. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2015

vyplýva, že krajský súd s poukazom na rozhodnutie ÚRSO, na základe ktorého sa žalobca stal držiteľom
povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie Mesto Nová Dubnica zastával názor, že
stavba - VÝROBNO OBCHODNÝ AREÁL TUBASPOL, stojaca na pozemku registra "C", parc. č. 442/17
v k. ú. Nová Dubnica, sa nachádza na vymedzenom území v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 657/2004
Z. z., a to bez ohľadu, či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla. S týmto názorom

krajského súdu sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v potvrdzujúcom uznesení sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa
12.09.2017. Vyššie uvedený areál TUBASPOL sa nachádza v tesnej blízkosti Stavby žalovaného (viď
mapa vymedzeného územia žalobcu).

9.6. V zázname z vykonanej kontroly SOI zo dňa 10.07.2018 kontrolný orgán konštatoval, že

nakoľko neboli splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z.,
nevznikla z pohľadu orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného
areálu žalobcu od dodávateľa tepla z účinného centralizovaného zásobovania teplom nakoľko nebolo
jednoznačne preukázané, že sa v čase projektovania nachádzal vo vymedzenom území takéhoto
dodávateľa tepla. Kontrolný orgán bral pri rozhodovaní do úvahy vyjadrenie ÚRSO, ktorý je príslušný

orgán na vydávanie povolenia na podnikanie v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia
vymedzeného územia dodávateľov tepla. Na základe vyjadrenia ÚRSO zo dňa 16.05.2018 vymedzené
územie nie je možné stotožniť s geografickou plochou katastrálneho územia mesta.

10.1. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie

uvedené právne predpisy.

10.2. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 657/2004 Z. z., výrobcom tepla fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorávyrábateplonaúčeljehopredajaaktorájedržiteľompovolenianavýrobuteplapodľatohtozákona,

10.3. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 657/2004 Z. z., dodávateľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá je držiteľom povolenia na výrobu tepla, výrobu tepla a rozvod tepla alebo rozvod tepla alebo sa na
ňu vzťahuje oznamovacia povinnosť podľa § 11 a ktorá dodáva teplo odberateľovi,

10.4. Podľa § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z. z., vymedzeným územím územie, na ktorom sa

dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla.

10.5. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z., v povolení vydanom právnickej osobe sa uvedie
a) obchodné meno,
b) identifikačné číslo,

c) sídlo,
d) meno a priezvisko zodpovedného zástupcu, jeho trvalý pobyt alebo pobyt a číslo osvedčenia o
odbornej spôsobilosti,
e) sídlo organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby na území Slovenskej republiky, ak sa
povolenie vydáva takejto osobe,

f) rozsah predmetu podnikania, na ktoré sa vydáva povolenie,
g) doba začatia výkonu predmetu podnikania a doba platnosti povolenia,
h) miesto výkonu predmetu podnikania,i) stručný technický popis sústavy tepelných zariadení, na ktorých môže podnikať, a ich výkonové
hodnoty,
j) vymedzené územie.

10.6. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať
nový objekt spotreby tepla s projektovanou ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ
na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa
projektovaná ročná potreba tepla prednostne pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické

podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla.

10.7. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z., výrobca tepla, dodávateľ a odberateľ sú
povinní dodržiavať zásady hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Hospodárnosťou
prevádzky sústavy tepelných zariadení na účely tohto zákona sa rozumie také jej prevádzkovanie, ktoré
spĺňa ukazovatele energetickej účinnosti zariadení na výrobu tepla a distribúciu tepla a normatívne

ukazovatele spotreby tepla; normatívnym ukazovateľom spotreby tepla sa rozumie maximálna spotreba
tepla na dosiahnutie optimálnej energetickej účinnosti tepelného zariadenia.

10.8. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

10.9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

10.10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk).

11. Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady ušlého zisku, ktorý mu bol spôsobený porušením
povinnosti žalovaného upravenej v § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., a to pokryť projektovanú
ročnú potrebu tepla žalovaného od žalobcu. Filozofia Európskej únie v energetike je postavená na

úspore fosílnych palív, znížení primárnej energie paliva a tým aj znížení množstva znečisťujúcich
látok a skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia. Na dosiahnutie tohto cieľa sú preferované a
podporované obnoviteľné zdroje energie. Centrálne zásobovanie tepla je vo všeobecnosti preferované z
dôvodov, že dokáže efektívne prepájať a udržovať v rovnováhe výrobu a spotrebu, umožňuje skladovať
energiu v čase jej prebytku, implementovať rôzne formy energie, ktoré v meste vznikajú vrátane

obnoviteľných zdrojov, využiť "odpadové" teplo, ktoré inak uniká v podobe emisií do ovzdušia, dokáže
využiť "odpadové" teplo, ktoré inak uniká v podobe emisií do ovzdušia. Povinný odber tepla upravený
vo vyššie citovanom ustanovení § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. ustanovuje, že držiteľ povolenia
na rozvod tepla je povinný na zabezpečenie zmluvne dohodnutých dodávok tepla na vymedzenom
území odoberať za schválenú cenu teplo od držiteľa povolenia na výrobu tepla, ktorý teplo vyrába z

obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla, avšak len
vtedy, ak sa takýmto odberom nezhorší energetická efektívnosť existujúceho zariadenia a ak sú splnené
stanovené technické podmienky odberu.

12. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať so základnou námietkou žalovaného, a to, či Stavba

žalovaného bola postavená práve na vymedzenom území žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona
č. 657/2004 Z. z.. Pri posúdení predmetnej otázky súd vychádzal z listinných dokladov predložených
stranami sporu, a to najmä z príloh č. 2 k rozhodnutiam ÚRSO k povoleniu pre žalobcu č. 2006T 0161 na
výrobu tepla a rozvod tepla. Súd mal za nesporné, ako už bolo vyššie uvedené, že Stavba žalovaného
bola postavená v súlade so stavebným povolením na pozemkoch C-KN parc. č. 442/1, 442/18 a 442/31

nachádzajúcich sa v k. ú. Nová Dubnica. Súd vzal na zreteľ predovšetkým rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR, ktoré mali za to, že výrobno-obchodný areál
nachádzajúci sa v bezprostrednej blízkosti Stavby žalovaného bol postavený na vymedzenom území
žalobcu v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z. z.. Súd ani s ohľadom na závery kontroly vykonanej
SOI,nemaldôvododkloniťsaodnázoruvyslovenéhosúdmivuvedenýchkonaniachavychádzalztýchto

záverov. S ohľadom na uvedené súd v tomto konaní ustálil, že Stavba žalovaného bola postavená na
vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z., a to aj napriek skutočnosti,
že sa tam nenachádzali rozvody tepla. Uvedený názor je podľa súdu potvrdený aj samotnou prílohou č. 2
k rozhodnutiu ÚRSO, ktorej názov je "Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou energiou",resp. "Mapa vymedzeného územia TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica", na ktorej je zakreslené celé
katastrálne územie Mesta Nová Dubnica. Pokiaľ ide o splnenie ďalších podmienok pre povinný odber
tepla podľa § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., tu súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku

č. 3/2018 predloženého žalobcom. Vzhľadom na to súd ustálil, že Stavba žalovaného s projektovanou
ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh, bola vybudovaná na vymedzenom území, dodávateľ,
t. j. žalobca, na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania
teplom, projektovaná ročná potreba tepla sa mala prednostne pokryť od tohto dodávateľa, keďže
to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Všetky zákonné

podmienky stanovené § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. tak boli v tomto konaní naplnené.

13. Na základe vyššie uvedeného sa v predmetnej veci môže javiť konanie žalovaného, ktorý
projektovanú ročnú potrebu tepla Stavby nepokryl od žalobcu, ako porušenie zákonnej povinnosti.
Súd však v konečnom dôsledku dospel k záveru, že v danom prípade nemožno aplikovať doslovný
(izolovaný) výklad ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla), ale

systematický a logický výklad. Právo tvorí materiálne a formálne jednotný celok. Jednotlivé ustanovenia
zákona o tepelnej energetike sa musia vykladať vo vzájomnej súvislosti, aby tvorili logický celok. Rámec
aplikácie ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. je daný vyššie citovaným ustanovením §
25 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. pod názvom Hospodárnosť tepelných zariadení. Súd z listinných
dôkazov, a to predovšetkým zo záväzného stanoviska Mesta Nová Dubnica, ktorý ako príslušný správny

orgán skúmal aj hospodárnosť a energetickú účinnosť sústavy tepelných zariadení, mal za to, že
nepripojením žalovaného sa neznížil odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania
teplom, nezhoršila sa hospodárnosť účinného centralizovaného zásobovania teplom a nezvýšili sa
náklady na teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa dodáva teplo
z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Nezhoršil sa vplyv na životné prostredie najmä

zvýšením emisií skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch dochádza ku
kondenzácii spalín, a tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej energie, čo
dokonca viedlo k zníženej spotrebe plynu a zníženej tvorbe emisií. Preto súd v predmetnej veci nemal
za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k
porušeniu jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z..

14. Len pre úplnosť súd uvádza, že aj keby dospel k záveru o porušení zákonnej povinnosti zo strany
žalovaného, nie sú splnené ďalšie predpoklady pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody. Ako
už bolo vyššie uvedené, predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody. Základnou
povinnosťou žalobcu v konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný

tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej
normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Preto
bolo v tomto spore jeho povinnosťou preukázanie porušenia právnej povinnosti, preukázanie existencie
škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a napokon zavinenie.
15. Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného,

b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým peňažného. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov definuje ako ujma
spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením
majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu.

Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu veci (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu
(škodnej udalosti).

16. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné
preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré
pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t.
j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery
dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol žalovaný

ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto skutkových okolností, by potom mohlo viesť len
k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha, je skutočne iba "fikciou" (m. m. uznesenie
najvyššiehosúdusp.zn.3Cdo513/2014).,,Ajvprípadeušléhoziskumusíísťoujmuužnastalú(vzniklú)
a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti" (z uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno považovať hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny
konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti
zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného

je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až
blížiaca sa k istote (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Uvedené
v predmetnom konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané.

17. Žalobca v konaní zakladal svoj nárok na náhradu škody na tvrdení o porušení zákonnej povinnosti

žalovaným. Vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť chcel žalobca preukázať navrhovaným znaleckým
posudkom. Škoda podľa žalobcu mohla vzniknúť iba v prípade, ak zo strany žalovaného došlo k výrobe
a spotrebe tepla z iných zdrojov. Znalec by vedel vypočítať koľko z inak vyrobeného a nutne zmareného
tepla žalobcom v žalovanom období mal povinne žalovaný odobrať od žalobcu a či takéto množstvo
vyrobeného tepla bolo žalobcom vyrobené a vypočítať jeho cenu a určiť škodu. V tomto prípade však
súd prisvedčil obrane žalovaného, podľa ktorého aj keby žalobca vyrobil teplo, ktoré by mohol dodať

žalovanému, toto ani nemal ako žalovanému dopraviť, pretože k Stavbe žalovaného neviedli žiadne
rozvody tepla žalobcu. V predmetnej veci absentuje podľa súdu príčinná súvislosť, nakoľko v konaní nie
je, a ani navrhovaným znaleckým dokazovaním by podľa názoru súdu nebolo preukázané, že žalobca
vyrobil teplo práve pre žalovaného a takto vyrobené teplo pre žalovaného musel žalobca zmariť.

18. Súd záverom uvádza, že žalobca podľa jeho vyjadrení vyrábal teplo, ktoré z dôvodu nepripojenia
žalovaného nemal kam dodať, a preto ho musel zmariť. Žalobca podniká v oblasti tepelnej energetiky,
ako už bolo vyššie uvedené, od roku 2006. Na podklade príloh č. 1 k rozhodnutiam ÚRSO, ktoré
sú súčasťou spisu, mal súd za preukázané, že v priebehu rokov sa u žalobcu menila nielen ročná
výroba, ale aj ročná dodávka tepla, taktiež sa menil aj počet odberných miest. Podľa rozhodnutia o

2. zmene povolenia zo dňa 22.01.2008 bola ročná výroba spolu: 60.467 MWh, ročná dodávka tepla
spolu: 43.718,88 MWh s počtom odberných miest 78. Podľa rozhodnutia o 11. zmene povolenia zo dňa
21.09.2015 bola ročná výroba spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu: 38 706 MWh s počtom
odberných miest 84. Podľa rozhodnutia o 12. zmene povolenia zo dňa 24.02.2016 bola ročná výroba
spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu: 33.948 MWh s počtom odberných miest 107. Žalobca

tak počas celého pôsobenia v tepelnej energetike vyrábal vždy viac tepla, ako dodával, preto musel
vždy nejaké teplo zmariť, čo však nebolo v príčinnej súvislosti s postavením Stavby žalovaného na
vymedzenom území žalobcu. Súd tak nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním, resp.
nekonaním žalovaného a prípadným vznikom škody žalobcovi.

19. Výsledkami vykonaného dokazovania súd nemal za dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu
na náhradu škody, keďže žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 657/2004 Z. z. neporušil,
a preto súd výrokom I. žalobu zamietol.

20. Súd nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na návrh žalobcu, nakoľko to

vzhľadom na právne posúdenie predmetnej veci nepovažoval za hospodárne. Súd návrh žalobcu na
dokazovanie zamietol, keďže ani z jeho výsledkov by totiž nemal za skutočne preukázané, že žalobcovi
vznikla škoda v príčinnej súvislosti s prípadným porušením zákonnej povinnosti žalovaného.

21.1. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21.2. Podľa § 262 ods. 1 CSP, účastníkovi, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21.3. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22.Onárokunanáhradutrovkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSP,§262ods.1CSP,atotakže,
žalovanému,ktorýmalvsporeplnýúspech,priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovivplnom

rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Trenčín, bude o ňom rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.