Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118202484
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Čelková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3118202484.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu
JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: TERMONOVA, a.s., so sídlom SNP
98, 018 51 Nová Dubnica, IČO 36 322 644, zast. GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Einsteinova
21, 851 01 Bratislava,
IČO 36 856 380, proti žalovanému: Daejung Europe s.r.o., so sídlom Obchodná 4063/41,

018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 840 611, zast.: JUDr. Martin BARTKO, advokát
a JUDr. Silvia BARTKOVÁ, advokátka, obidvaja so sídlom advokátskej kancelárie Piaristická 6667, 911
01 Trenčín, o zaplatenie 129.465,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 37Cb/66/2018-162 zo dňa
27. augusta 2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol. Žalovanému priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného náhrady škody vo výške 129 465,55 eur
s príslušenstvom. Škoda mala žalobcovi vzniknúť nesplnením povinnosti žalovaného stanovenej v §
21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z.. Žalobca dodáva teplo systémom tzv. účinného centralizovaného
zásobovania teplom, a to na vymedzenom území určenom rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví (ďalej len ÚRSO). Vymedzené územie je zhodné s katastrálnym územím L. K.. V zmysle § 21
ods. 3 zákona

č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike (ďalej len zákon č. 657/2004 Z.z. alebo zákon o tepelnej
energetike) ak sa na vymedzenom území plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla s projektovanou
ročnou potrebou tepla vyššou ako 30 MWh a dodávateľ na tomto vymedzenom území dodáva teplo z
účinného centralizovaného zásobovania teplom, musí sa projektovaná ročná potreba tepla prednostne
pokryť od tohto dodávateľa, ak to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na
výrobu tepla. Žalovaný postavil na základe stavebného povolenia vydaného mestom L. K. pod E./XXXX/

XXXX/Sá zo dňa 14.01.2016 stavbu Priemyselný areál Daejung, Nová Dubnica (ďalej aj ako „stavba“).
Napriek skutočnosti, že pri tejto stavbe boli naplnené všetky podmienky podľa ustanovenia
§ 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z., žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť prednostne odoberať
teplo od dodávateľa tepla na vymedzenom území, ktorým je žalobca.

3. Žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom povolenia č. 2006T 0161 na výrobu tepla a rozvod

tepla s miestom podnikania a technickým popisom tepelných zariadení uvedených v prílohe č. 1 a na
vymedzenom území uvedenom v prílohe č. 2 predmetného rozhodnutia, ktorým je C. L. K.. Rozhodnutímzo dňa 24.02.2016 ÚRSO na základe žiadosti žalobcu vykonal už 12. zmenu v povolení č. 2006T 0161
(č. l. 13).
Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že žalobca začal podnikať v oblasti tepelnej energetiky 17.05.2006

a ako držiteľ povolenia je povinný dodržiavať všetky ustanovenia zákona
č. 657/2004 Z. z. a zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a všeobecne záväzné
právne predpisy vydané na ich základe. Povolenie sa vzťahuje len na technické zariadenia, na ktoré
držiteľ povolenia preukázal technické predpoklady na vykonávanie povolenej činnosti. Na základe
stavebného povolenia číslo spisu VÚPaD/2599/2015/Sá vydaného C. L. K. dňa 14.01.2016 žalovaný

postavil stavbu na pozemkoch
C-KN parc. č. XXX/X, XXX/XX a XXX/XX v k. ú. L. K.. Kolaudačným rozhodnutím zo dňa 08.06.2016,
č. spisu E./XXXX/XXXX/Sá príslušný stavebný úrad C. L. K. povolil užívanie stavby. Zo znaleckého
posudku č. X/XXXX zo dňa 15.01.2018 vypracovaného znalcom W. D. z odboru R., P. elektorenergetika,
P. energetické zariadenia, Vykurovanie a vykurovacie zariadenia je zrejmé, že projektovaná ročná
spotreba tepla stavby žalovaného je vyššia ako 30 MWh/rok, projektovaná ročná spotreba tepla je

29,424.108 kJ/rok, čo predstavuje 817,333 MWh/rok. Znalec ďalej uviedol, že technické podmienky
zariadení na výrobu tepla umožňujú pokryť dodávky tepla do stavby žalovaného, nakoľko inštalovaný
výkon zariadení na výrobu tepla aj pri dosiahnutí najnižších vonkajších teplotách je využitý pri výške
16,5 MW, čo predstavuje využitie inštalovaného výkonu len na 63,5 %. Požadovaný inštalovaný výkon
stavby je 709,5 kW = 0,7095 MW,

čo predstavuje len 2,7 % z celkového inštalovaného výkonu zariadení na výrobu tepla a 7,5 % z
nevyužitého inštalovaného výkonu pri dosiahnutí najnižších vonkajších teplôt, čo predstavuje 9,5 MW
(36,5 %). Inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla umožňujú pokryť dodávky tepla do stavby
žalovaného. Prílohou č. 5 Znaleckého posudku č. X/XXXX (č. l. XX) je Záväzné stanovisko C. L. K. o
súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom

do 10MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. C. L. K. ako správny orgán v súlade
s § 12
ods. 2 zákona č. 657/2004 Z. z. vyhodnotil okrem iného aj hospodárnosť a energetickú účinnosť sústavy
tepelných zariadení. V uvedenom záväznom stanovisku je okrem iného konštatované ...nakoľko v
priemyselnom parku, ktorý leží mimo zastavaného územia mesta, nie sú vybudované rozvody tepla

dodávateľa zo zdroja tepla v centralizovanom zásobovaní teplom, musí riešiť žiadateľ (žalovaný)
samostatný zdroj tepla pre svoju budúcu prevádzku priemyselnej haly. Dodávateľ zo zdroja tepla v
centralizovanom zásobovaní teplom však nemá vybudované rozvody tepla ani výmenníkové stanice
v území priemyselnom parku Y. v blízkosti areálu, kde žiadateľ bude budovať priemyselnú halu s
administratívou. Budovanie teplovodu, odovzdávacej stanice tepla a zabezpečenie odberu tepla zo

zdroja tepla
v centralizovanom zásobovaní teplom vyhodnotil žiadateľ ako nehospodárne, zároveň by musel
dobudovať samostatný systém vetrania. (...) Navrhovaná sústava tepelných zariadení nebude mať vplyv
na hospodárnosť a energetickú účinnosť iných dotknutých sústav tepelných zariadení na vymedzenom
území, nakoľko priemyselný park Y. sa nenachádza vo vymedzenom území dodávateľa zo zdroja tepla

v centralizovanom zásobovaní teplom spoločnosti žalobcu a nie sú tam vybudované rozvody tepla ani
výmenníková stanica. (....) Výstavbou sústavy tepelných zariadení sa nezníži odber tepla z existujúceho
účinného centralizovaného zásobovania teplom, nezhorší hospodárnosť účinného centralizovaného
zásobovaniateplomanezvýšianákladynateplokoncovýmodberateľomalebokonečnýmspotrebiteľom,
ktorým sa dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Nezhorší vplyv na životné

prostredie najmä zvýšením emisií skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch
dochádza ku kondenzácii spalín, a tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej
energie, čo vedie k zníženej spotrebe plynu
a zníženej tvorbe emisií. Žiadateľ deklaruje modelovým výpočtom produkcie emisií porovnávaných
variantných možností zabezpečenia tepelnej energie podľa metodiky OTN ŽP 2 008:99, že pri výrobe

tela, ktoré bude potrebné pre vykurovanie a teplú úžitkovú vodu pre priemyselnú halu (vypočítané
množstvo 29,424.108 kJ/rok), pri variante využitia spaľovacích zariadení na zemný plyn bude nižšia
produkcia emisií oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok, ako aj oxidov uhlíka, oproti spaľovaciemu
zariadeniu na biomasu s výkonom do 10MW. Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne č.
k. 13S/76/2015-63 zo dňa 29.06.2015 vyplýva, že krajský súd s poukazom na rozhodnutie ÚRSO, na

základe ktorého sa žalobca stal držiteľom povolenia na výrobu a rozvod tepla pre vymedzené územie C.
L. K. zastával názor, že stavba - E. M. S. P., stojaca na pozemku registra "C", parc. č. XXX/XX v k. ú. L.
K., sa nachádza na vymedzenom území v zmysle § 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z. z., a to bez ohľadu,
či sú na tomto území vybudované verejné rozvody tepla. S týmto názorom krajského súdu sa stotožnilaj Najvyšší súd SR v potvrdzujúcom uznesení sp. zn. 4Sžk/2/2016 zo dňa 12.09.2017. Vyššie uvedený
areál P. sa nachádza v tesnej blízkosti stavby žalovaného (viď mapa vymedzeného územia žalobcu). V
zázname z vykonanej kontroly SOI zo dňa 10.07.2018 kontrolný orgán konštatoval, že nakoľko neboli

splnené všetky podmienky, ktoré ustanovuje § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z., nevznikla z pohľadu
orgánu dozoru povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla priemyselného areálu žalobcu od
dodávateľa tepla
z účinného centralizovaného zásobovania teplom nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, že sa v
časeprojektovanianachádzalvovymedzenomúzemítakéhotododávateľatepla.Kontrolnýorgánbralpri

rozhodovaní do úvahy vyjadrenie ÚRSO, ktorý je príslušný orgán na vydávanie povolenia na podnikanie
v tepelnej energetike, a to aj na základe posúdenia vymedzeného územia dodávateľov tepla. Na základe
vyjadrenia ÚRSO zo dňa 16.05.2018 vymedzené územie nie je možné stotožniť s geografickou plochou
katastrálneho územia mesta.

4. Súd prvej inštancie, ktorý aplikoval na daný stav ustanovenia Občianskeho zákonníka § 415, § 420

ods. 1, § 442 ods. 1 a ustanovenia zákona č. 657/2004 Z. z. a to § 21
ods. 3 a § 25 ods. 1, sa musel vysporiadať so základnou námietkou žalovaného, a to, či stavba
žalovaného bola postavená práve na vymedzenom území žalobcu v súlade s ustanoveniami zákona č.
657/2004 Z.z.. Pri posúdení predmetnej otázky vychádzal z listinných dokladov predložených stranami
sporu, a to najmä z príloh č. 2 k rozhodnutiam ÚRSO k povoleniu pre žalobcu č. 2006T XXXX na výrobu

tepla a rozvod tepla. Súd prvej inštancie mal za nesporné, ako už bolo vyššie uvedené, že stavba
žalovaného bola postavená v súlade so stavebným povolením na pozemkoch C-KN parc. č. XXX/X,
XXX/XX a XXX/XX nachádzajúcich sa
v k. ú. L. K.. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ predovšetkým rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
potvrdené uznesením Najvyššieho súdu SR, ktoré mali za to, že výrobno-obchodný areál nachádzajúci

sa v bezprostrednej blízkosti stavby žalovaného bol postavený na vymedzenom území žalobcu v zmysle
§ 2 písm. q) zákona č. 657/2004 Z.z.. Ani
s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI, nemal súd prvej inštancie dôvod odkloniť sa od názoru
vysloveného súdmi v uvedených konaniach a vychádzal z týchto záverov. S ohľadom na uvedené potom
ustálil, že stavba žalovaného bola postavená na vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení

zákona č. 657/2004 Z. z., a to aj napriek skutočnosti, že sa tam nenachádzali rozvody tepla. Uvedený
názor je potvrdený aj samotnou prílohou
č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO, ktorej názov je "Mapa vymedzeného územia pre zásobovanie tepelnou
energiou", resp. "Mapa vymedzeného územia TERMONOVA, a.s., Nová Dubnica", na ktorej je
zakreslené celé katastrálne územie C. L. K.. Pokiaľ ide o splnenie ďalších podmienok pre povinný

odber tepla podľa § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z., tu vychádzal súd prvej inštancie zo záverov
znaleckého posudku č. X/XXXX predloženého žalobcom. Vzhľadom na to ustálil, že stavba žalovaného
s projektovanou ročnou spotrebou tepla vyššou ako 30 MWh, bola vybudovaná na vymedzenom území,
dodávateľ, t. j. žalobca, na tomto vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného
zásobovania teplom, projektovaná ročná potreba tepla sa mala prednostne pokryť od tohto dodávateľa,

keďže to umožňujú technické podmienky a inštalovaný výkon zariadení na výrobu tepla. Všetky zákonné
podmienky stanovené § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. tak boli v tomto konaní naplnené.

5. Podľa súdu prvej inštancie sa konanie žalovaného, ktorý projektovanú ročnú potrebu tepla stavby
nepokryl od žalobcu, môže javiť ako porušenie zákonnej povinnosti. Súd prvej inštancie v konečnom

dôsledku dospel k záveru, že v danom prípade nemožno aplikovať doslovný (izolovaný) výklad
ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z. z. (povinný odber tepla), ale systematický a logický
výklad. Právo tvorí materiálne a formálne jednotný celok. Jednotlivé ustanovenia zákona o tepelnej
energetike sa musia vykladať vo vzájomnej súvislosti, aby tvorili logický celok. Rámec aplikácie
ustanovenia § 21 ods. 3 zákona

č. 657/2004 Z. z. je daný vyššie citovaným ustanovením § 25 ods. 1 zákona č. 657/2004 Z. z. pod
názvom Hospodárnosť tepelných zariadení. Z listinných dôkazov, a to predovšetkým zo záväzného
stanoviska C. L. K., ktorý ako príslušný správny orgán skúmal aj hospodárnosť a energetickú účinnosť
sústavy tepelných zariadení, mal za to, že nepripojením žalovaného sa neznížil odber tepla z
existujúceho účinného centralizovaného zásobovania teplom, nezhoršila sa hospodárnosť účinného

centralizovaného zásobovania teplom
a nezvýšili sa náklady na teplo koncovým odberateľom alebo konečným spotrebiteľom, ktorým sa
dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom. Nezhoršil sa vplyv na životné prostredie
najmä zvýšením emisií skleníkových plynov, nakoľko pri kondenzačných plynových kotloch dochádzaku kondenzácii spalín, a tým je spôsobená vyššia účinnosť a efektívne využívanie tepelnej energie,
čo dokonca viedlo k zníženej spotrebe plynu a zníženej tvorbe emisií. Preto v predmetnej veci nemal
súd prvej inštancie za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení

žalobcu došlo
k porušeniu jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 657/2004 Z. z..

6. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že aj keby dospel k záveru o porušení zákonnej
povinnosti zo strany žalovaného, nie sú splnené ďalšie predpoklady pre vznik nároku žalobcu na

náhradu škody. Základnou povinnosťou žalobcu v konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť.
Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú
určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Preto bolo v tomto spore jeho povinnosťou preukázanie porušenia právnej
povinnosti, preukázanie existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a
škodou a napokon zavinenie. Škodu je možné vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a/ nastala v

majetkovej sfére poškodeného, b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c/ je napraviteľná poskytnutím
majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Ušlý zisk sa v súlade s konštantnou judikatúrou súdov
definuje ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo
v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je

tomu u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy
bezpečne preukázaná. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu existenciu, ale musia
byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe povedú súd k záveru, že
ušlý zisk by skutočne vznikol nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje sa pravdepodobnosť dosiahnutia
ušlého zisku u poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej pravdepodobnosti, je potom možné

urobiť záver o tom, či by za daných okolností bol ušlý zisk aj reálnym. Nepreukázanie existencie takýchto
skutkových okolností, by potom mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní
domáha, je skutočne iba "fikciou" (m. m. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 513/2014). ,,Aj v
prípade ušlého zisku musí ísť o ujmu už nastalú (vzniklú) a nie o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla
vzniknúť v budúcnosti"

(z uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 23/2008). Za ušlý zisk teda nemožno považovať
hypotetický ušlý zisk, ktorý nemá žiadny konkrétny preukázateľný základ. Ušlý zisk je teda stratou
konkrétnej, reálnej a preukázateľnej príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že
pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho ktorého
konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote (m. m. uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. 4 Cdo 319/2008, 1 Cdo 76/2008). Uvedené v predmetnom konaní nebolo žiadnym spôsobom
preukázané.

7. Žalobca v konaní zakladal svoj nárok na náhradu škody na tvrdení o porušení zákonnej povinnosti
žalovaným. Vznik škody, ako aj príčinnú súvislosť chcel žalobca preukázať navrhovaným znaleckým

posudkom. Škoda podľa žalobcu mohla vzniknúť iba
v prípade, ak zo strany žalovaného došlo k výrobe a spotrebe tepla z iných zdrojov. Znalec by vedel
vypočítať koľko z inak vyrobeného a nutne zmareného tepla žalobcom v žalovanom období mal povinne
žalovanýodobraťodžalobcuačitakétomnožstvovyrobenéhoteplaboložalobcomvyrobenéavypočítať
jeho cenu a určiť škodu. V tomto prípade však súd prvej inštancie prisvedčil obrane žalovaného,

podľa ktorého aj keby žalobca vyrobil teplo, ktoré by mohol dodať žalovanému, toto ani nemal ako
žalovanému dopraviť, pretože k stavbe žalovaného neviedli žiadne rozvody tepla žalobcu. V predmetnej
veci absentuje príčinná súvislosť, nakoľko v konaní nie je, a ani navrhovaným znaleckým dokazovaním
by podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že žalobca vyrobil teplo práve pre žalovaného
a takto vyrobené teplo pre žalovaného musel žalobca zmariť. Žalobca podľa jeho vyjadrení vyrábal

teplo, ktoré z dôvodu nepripojenia žalovaného nemal kam dodať, a preto ho musel zmariť. Žalobca
podniká v oblasti tepelnej energetiky, ako už bolo vyššie uvedené, od roku 2006. Na podklade príloh č.
1 k rozhodnutiam ÚRSO, ktoré sú súčasťou spisu bolo preukázané, že v priebehu rokov sa u žalobcu
menila nielen ročná výroba, ale aj ročná dodávka tepla, taktiež sa menil aj počet odberných miest. Podľa
rozhodnutia o 2. zmene povolenia zo dňa 22.01.2008 bola ročná výroba spolu: 60.467 MWh, ročná

dodávka tepla spolu: 43.718,88 MWh s počtom odberných miest 78. Podľa rozhodnutia o 11. zmene
povolenia zo dňa 21.09.2015 bola ročná výroba spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu: 38 706
MWh s počtom odberných miest 84. Podľa rozhodnutia o 12. zmene povolenia zo dňa 24.02.2016 bola
ročná výroba spolu: 47 569 MWh, ročná dodávka tepla spolu:33.948 MWh s počtom odberných miest 107. Žalobca tak počas celého pôsobenia v tepelnej energetike
vyrábal vždy viac tepla, ako dodával, preto musel vždy nejaké teplo zmariť, čo však nebolo v príčinnej
súvislosti s postavením stavby žalovaného na vymedzenom území žalobcu. Súd prvej inštancie tak

nemal za preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním, resp. nekonaním žalovaného a prípadným
vznikom škody žalobcovi.

8. Výsledkami vykonaného dokazovania nebol dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu
škody, keďže žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona

č. 657/2004 Z. z. neporušil, a preto výrokom I. súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd nevykonal
dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania na návrh žalobcu, nakoľko to vzhľadom na právne
posúdenie predmetnej veci nepovažoval za hospodárne. Súd návrh žalobcu na dokazovanie zamietol,
keďžeanizjehovýsledkovbytotižnemalzaskutočnepreukázané,žežalobcovivzniklaškodavpríčinnej
súvislosti s prípadným porušením zákonnej povinnosti žalovaného.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu priznal proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tohto nároku rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP. Žalobca v odvolaní okrem iného uviedol, že
inštitút tzv. povinného odberu tepla je odrazom energetickej politiky Slovenskej republiky a Európskej
únie.Povinnýmodberomteplanedochádzakzbytočnémumareniuzostatkovéhoteplazvýrobyelektriny,
ale k jeho efektívneho umiestneniu. Využívané sú obnoviteľné zdroje energie, neznečisťuje sa životné

prostredie skleníkovými plynmi, najmä CO2, z pohľadu energetickej bezpečnosti sa využívajú zásadne
domáce energetické suroviny. Odberom inak mareného tepla sa zlacňuje cena dodávaného tepla aj
ďalším konečným spotrebiteľom tepla napojeným do systému účinného centralizovaného zásobovania
teplom. Žalovaný v rozpore so zákonom neodoberal teplo vyrobené žalobcom, hoci ho bol povinný
odoberať. Povinnosť odberu tepla podľa § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. v sebe automaticky

obsahuje ako imanentnú súčasť aj povinnosť adresáta tejto právnej normy k vykonaniu všetkých činností
a právnych úkonov, vrátane uzatvorenia zmluvy o dodávke
a odbere tepla tak, aby mohlo k odberu tepla aj reálne dôjsť. Dodávka a odber tepla sa uskutočňuje
podľa § 19 zákona č. 657/2004 Z.z. zásadne iba na základe písomnej zmluvy
o dodávke a odbere tepla medzi dodávateľom a odberateľom. Za takto dodané teplo bol žalovaný

povinný zaplatiť cenu schválenú alebo určenú podľa § 19 ods. 2 písm. h) zákona
č. 657/2004 Z.z.. Žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť teplo vyrobené žalobcom odobrať. Ak by
žalovaný postupoval v súlade so zákonom, bol povinný uzatvoriť zmluvu
o dodávke a odbere tepla a teplo odoberať. Tým, že zmaril obchod, ku ktorému bol so žalobcom zo
zákona povinný, spôsobil na strane žalobcu škodu v podobe ušlého zisku vo výške ceny, za žalobcom

vyrobené ale nezákonne žalovaným neodobraté teplo. Nakoľko teplo, ktoré mal žalovaný odoberať,
nebolo možné žalobcom skladovať ani umiestniť inde, muselo by zbytočne zmarené jeho vypustením
do ovzdušia. Žalobca považuje výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, za zjavne prekvapivý. Na
pojednávaní dňa 2.6.2021 súd vyslovil predbežné právne posúdenie: „Žalobca svoj nárok opiera o § 21
ods. 3 zákona

č. 657/2004 a tam upravenú povinnosť pokryť projektovanú ročnú potrebu tepla žalovaného od žalobcu.
Súdu sa však javí vec predbežne tak, že žalobca nepreukázal, že priemyselný areál žalovaného sa
nachádza na vymedzenom území v súlade s § 2 písm. q zákona. Keďže žalobca nepredložil prílohu č.
2 k rozhodnutiam od ÚRSO. Predbežne sa javí tiež za nesplnenú podmienku, že dodávateľ na tomto
vymedzenom území dodáva teplo z účinného centralizovaného zásobovania teplom“. Na základe tohto

predbežného právneho posúdenia veci súdom a vo vzťahu k súdom vymedzeným otázkam žalobca
doložil súdu dôkazy. Ďalšie právne posúdenie veci súd vykonal na pojednávaní dňa 28.7.2021, kedy
konštatoval : „Súd oboznámil prítomných s doterajším priebehom konania, pričom uviedol, že z doposiaľ
vykonaného dokazovania má za preukázané, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom
území žalobcu. Z uvedenej skutočnosti ako aj z pripojených listinných dôkazov má súd za nesporné, že

zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej v § 21 ods.3 zákona č. 657/2004“.
Zamietavý výrok rozsudku nie je založený ani nevychádza z názoru súdu uvedeného v predbežnom
právnom posúdení veci. Podstatou zamietavého rozhodnutia súdu je úplne iná skutková a právna
otázka, ktorú súd prvýkrát uviedol až v ods. 13 odôvodnenia rozsudku a ktorú vo svojom predbežnomprávnom posúdení veci ani počas celého konania ani nespomenul - Hospodárnosť tepelných zariadení.
Žalobcovi bolo odňaté právo vyjadriť sa k týmto pre súd zásadným skutkovým okolnostiam a právnym
dôvodom dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej, čím zaťažil svoje konanie vadou podľa § 365

ods. 1 písmeno b/ CSP. Žalobcovi bolo zo strany súdu odňaté právo na spravodlivý súdny proces.
Žalobcapoukázalnapredbežnýprávnynázorsúduuvedenývzápisniciopojednávanízodňa28.7.2021,
že „zo strany žalovaného došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej
v § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z.“ Bez akéhokoľvek ďalšieho dokazovania súd prvej inštancie
v ods. 13 rozsudku uvádza protichodný záver: „Súd v predmetnej veci nemal za riadne preukázané,

že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu jeho zákonnej
povinnosti vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z.“
Žalobca k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že súd prvej inštancie v odseku 12
odôvodnenia rozsudku konštatuje, že „všetky zákonné podmienky stanovené
v § 21 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. tak boli v tomto konaní naplnené“. Súd prvej inštancie týmto
skonštatoval,žebolopovinnosťoužalovanéhopovinneodoberaťteplopodľa§21ods.3zák.č.657/2004

Z.z. o tepelnej energetike. V odseku 13 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie ako základný
dôvod zamietnutia žaloby nad rámec jasne určených a numeratívne obmedzeného počtu podmienok
uvedených v § 21 ods. 3 svojvoľne a bez opory v zákone ako ďalšiu podmienku pre povinný odber tepla
žalovaným stanovil podmienku tzv. hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení. Takýto postup
sa snažil ospravedlniť údajnými systematickým a logickým výkladom zákona o tepelnej energetike. Súd

prvej inštancie nemal dôvod skúmať podmienku hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení,
nakoľko tá je v predmetnej sporovej veci vo vzťahu k povinnosti žalovaného bez významu. Aj pri
odôvodňovaní podmienky hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení sa dopustil ďalších
hrubých chýb. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie nesprávne pochopil a právne posúdil samotnú
podstatu žalovaného nároku. Zákonom uložená povinnosť odberu tepla žalovaným v sebe automaticky

zahŕňa aj povinnosť žalovaného vykonať všetky činnosti a právne úkony k tomu, aby mohol teplo reálne
odoberať. Žalovaný je tak okrem iného povinný si ako stavebník vybudovať tepelnú prípojku, pričom
podľa § 24 ods. 3 zákona
č. 657/2004 Z.z. zriadenie tepelnej prípojky v takom prípade zabezpečí prostredníctvom žalovaného za
úhradu. Žalovaný ako stavebník tepelnú prípojku nepostavil. Namiesto nej postavil plynovú prípojku.

Pokiaľ súd v odseku 17 svojho odôvodnenia uvádza, že aj keby žalobca vyrobil teplo, ktoré mohol
dodávať žalovanému, toto ani nemal žalovanému ako dopraviť, pretože k stavbe žalovaného neviedli
žiadne rozvody tepla žalobcu, uvedené tvrdenie nemôže ísť na ťarchu žalobcu, ale v neprospech
žalovaného. V danej veci je nielen nesprávne právne posúdenie veci súdom, ale aj napadnuté právne
závery a skutkové okolnosti sú častokrát nepreskúmateľné, vyfabulované, zjavne nelogické a svojvoľné.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku si odporuje v podstatných častiach (napr. rozpor posledných viet
v odseku 12 a 13), súd prvej inštancie si nad rámec ustanovenia § 21 odsek 3 zákona
č. 657/2004 Z.z. svojvoľne ustanovil pre povinný odber tepla žalovaným aj ďalšiu podmienku, v rozpore
so zákonom označuje za príslušný správny orgán k skúmaniu hospodárnosti a účinnosti sústavy
tepelných zariadení obec, bez dôkazov a v rozpore s elementárnou logikou tvrdil, že žalovaný nezhoršil

životné prostredie emisiami skleníkových plynov, hoci sám tvrdí, že ich vypúšťal ... . Uvedeným je
založená vada konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Žalovaný žalobcovi spôsobil škodu v podobe
ušlého zisku. Pokiaľ súd prvej inštancie v odsekoch 15 a 16 odôvodnenia rozsudku teoretizuje ohľadom
pojmu ušlý zisk, ide o svojvoľný záver súdu, ktorý nezohľadňuje účel a zmysel zákonnej úpravy a ide
o účelový výklad práva. Žalobcovým tovarom je teplo, ktoré bol žalovaný povinný od neho odobrať.

Preukázanie samotnej škody a vyčíslenie škody nie je a nebolo možné inak ako prostredníctvom
súdnoznaleckého posudku. Predloženie súkromného znaleckého posudku bolo vylúčené z dôvodu
neposkytovania súčinnosti zo strany žalovaného, čo žalobca súdu aj preukázal. Škodu bolo možné v
tomto prípade preukázať iba tak, že sa zistí či a koľko tepla spotreboval žalovaný za žalované obdobie
od iných dodávateľov tepla, resp. z množstva tepla, ktorý si žalovaný sám vyrobil prostredníctvom

dodávaného média (plyn, elektrina) na vlastných zariadeniach na výrobu tepla. Iba následne je
možné porovnaním s povinne vedenou dokumentáciou žalobcu preukázať množstvo tepla, ktoré mal
žalobca kontinuálne reálne k dispozícií na dodávku pre žalovaného a ktoré mal žalovaný povinne
odobrať. Následne na to je potom možné škodu aj vyčísliť. Nakoľko žalobca nedisponoval príslušnými
informáciami o množstve spotrebovaného tepla žalovaným a ani na žiadosť mu tieto neboli žalovaným

poskytnuté. Žalobca požiadal, aby za účelom ustálenia výšky škody boli cestou súdu v konaní vyžiadané
od žalovaného konkrétne informácie a listiny. Súd prvej inštancie navrhované dôkazy vôbec nevykonal.
Nakoľko bol v tejto veci nečinný, žalobca sám navrhol v konaní vykonanie dôkazu a to súdnoznaleckého
posudku za účelom preukázania vzniku škody a jej výšky. Žalobca trval na vykonaní tohto dôkazu.Súd prvej inštancie uvedený dôkaz odmietol vykonať a uznesením zo dňa 28.7.2021 tento návrh
zamietol. Súd týmto znemožnil žalobcovi uplatňovať pred súdom svoje práva a znemožnil mu prístup k
spravodlivosti. Zaťažil tak konanie vadou podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca dal do pozornosti

odvolaciemu súdu odsek 14 odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd síce vytýka žalobcovi,
že nedoložil ku škode a jej výške žiadne dôkazy, no na strane druhej je to práve súd, ktorý mu
vo vykonaní požadovaného dôkazu protiústavne zabránil. Z pohľadu ochrany životného prostredia
dochádza konaním žalovaného k znečisťovaniu životného prostredia nedôvodným zvyšovaním emisií
skleníkových plynov, najmä CO2 do atmosféry a tým k bezprecedentnému nerešpektovaniu kľúčových

medzinárodných a vnútroštátnych právnych noriem regulujúcich ochranu ovzdušia predovšetkým
vo vzťahu k zamedzeniu ďalšieho rastu globálneho otepľovania atmosféry. Rozsudok súdu prvej
inštancie javí známky prekrúcania práva a dáva signál, že Slovenská republika nemá záujem na
ochrane životného prostredia svojich obyvateľov, ani na ochrane oprávnených ekonomických záujmov
konečných spotrebiteľov tepla, ku ktorému by došlo v dôsledku povinného pripojenia žalovaného do
systému centralizovaného zásobovania teplom žalobcom. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie a priznať žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za

vecne správny a zákonný a námietky voči vecnej správnosti tohto rozsudku uvádzané žalobcom za
nedôvodné a za úplne nepravdivé a vo svojej podstate za účelové a zmätočné. Žalovaný je jednoznačne
toho názoru, že žalobca neuvádza vo svojom odvolaní žiadnu takú právne relevantnú námietku, ktorá
by mohla spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku alebo odôvodniť iné rozhodnutie vo veci
samej. Hoci súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z iných dôvodov a toto jeho rozhodnutie

je meritórne správne, žalovaný aj naďalej zotrváva na právnom stanovisku, že pri výstavbe svojho
Priemyselného areálu neporušil žalobcom tvrdené ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. a
žaloba žalobcu mala byť v prvom rade zamietnutá z tohto dôvodu. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu
škody o údajné porušenie ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z., ktoré porušenie má podľa
jeho názoru vyplývať aj z odôvodnenia jedného rozhodnutia v správnom súdnictve, vydaného správnym

senátom Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S/76/2015 zo dňa 29.6.2016. V prvom rade žalovaný uvádza, že nebol účastný konania na
Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/76/2015 a teda voči nemu nie je toto rozhodnutie žiadnym
spôsobom záväzné a ani nemohol argumentačne zasiahnuť do vývoja názoru senátu Krajského súdu
v Trenčíne. V druhom rade, právny názor vyjadrený v jednom rozhodnutí správneho senátu jedného

súdu, nie je právne záväzný pre iné súdy, pre iné senáty, ani pre iné konania. Ďalej správny senát
Krajského súdu v Trenčíne ani nemal pre konštituovanie svojho právneho názoru všetky potrebné
podklady a vychádzal len z obmedzeného rozsahu dokazovania v zmysle predmetu jeho správneho
konania. V tomto smere mu objektívne chýbalo najmä stanovisko Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
zo dňa 16.5.2018, ktorý úrad je jediný oprávnený vydávať povolenie na podnikanie v tepelnej energetike,

vrátane mapy vymedzeného územia. Uvedený úrad v roku 2018 vo svojom stanovisku zreteľne vysvetlil
a v podstate zadefinoval, čo sa rozumie pod pojmom vymedzené územie. Žalovaný sa na uvedené
stanovisko ÚRSO odvoláva. V tomto smere absolútne neobstojí argumentácia žalobcu v konaní, že
ÚRSO nie je oprávnený vykladať záväzným spôsobom zákony a preto súd nemôže na toto stanovisko
prihliadať. Žalovaný k tomu uvádza, že kto iný je povolanejší na ozrejmenie rozsahu povolenia na

podnikanie v tepelnej energetike ako orgán, ktorý ho sám vydal. Veď práve preto tento orgán vydáva ku
každému povoleniu alebo jeho zmene aj mapu, ako prílohu č. 2, aby bolo zrejmé na ktorých častiach
územia môže žalobca podnikať. V danom prípade žalobca v Priemyselnom areály žalovaného nielenže
nemal a nemá vybudované rozvody tepla k jeho pozemku, ale ani dokonca do jeho blízkosti. Žalovaný
sa tak ani teoreticky nemal ako pripojiť do sústavy zariadení žalobcu, keďže žiadne zariadenie nebolo

žalobcom vybudované do blízkosti pozemku žalovaného, na ktorom sa projektovala stavba. Rozvody
žalobcu k pozemku žalovaného by museli viesť cez niekoľko pozemkov rôznych vlastníkov. Je však
povinnosťou žalobcu tieto technologické zariadenia budovať tak, aby jednotlivé subjekty mali aspoň
teoretickú možnosť na svojom pozemku vybudovať si prípojku k rozvodu. V tomto smere neobstojí
argumentácia žalobcu, že bolo povinnosťou žalovaného rozvody tepla dobudovať až k prevádzke

žalobcu. Priemyselný areál žalovaného sa nenachádza vo vymedzenom území a teda ani teoreticky
nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. a žaloba žalobcu mala byť
zamietnutá aj z tohto dôvodu. Vo vzťahu k splneniu povinnosti podľa § 21 ods. 3 bolo pre žalovaného
záväzné Rozhodnutie C. L. K. č. XX/XXXX zo dňa 8.1.2016, právoplatné dňa 8.1.2016, ktorým C. L. K.vydalo Záväzné stanovisko mesta o súlade navrhovanej výstavby sústavy tepelných zariadení celkovým
inštalovaným výkonom do 10 MW s koncepciou rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky. V tomto
stanovisku C. L. K. potvrdilo žalovanému, že ním budovaný objekt sa nenachádza vo vymedzenom

území. Následne rozhodnutím C. L. K. - kolaudačné rozhodnutie - bolo žalovanému povolené užívať
stavbuPriemyselnýareálDaejung,NováDubnicaavýslovnebolouvedené,že„stavebnýúrad...zistil,že
stavba je uskutočnená v súlade s § 81 ods. 1 Stavebného zákona, jej užívaním nie sú ohrozené záujmy
chránené stavebným zákonom, predpismi vydanými na jeho realizáciu a osobitnými predpismi. Žalobca
podal aj podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu, aby sa dôsledne prešetrilo dodržiavanie zákona o

tepelnej energetike žalovaným. Na základe tohto podnetu Slovenská obchodná inšpekcia vykonala v
mesiacoch marec až júl 2018 rozsiahlu a podrobnú kontrolu. Originál spisu z tejto kontroly bol súdom
prvej inštancie vyžiadaný v konaní bol aj oboznámený a je pripojený k spisu. Táto kontrola bola výslovne
zameraná na dodržiavanie ustanovení zákona
č. 657/2004 Z.z. a to § 21 ods. 3 tohto zákona. Žalovaný poukazuje na Záznam z vykonanej kontroly zo
dňa10.7.2018hlavnestranu3.ZozáveruprešetrovaniapodnetužalobcuSlovenskáobchodnáinšpekcia

konštatovala, že nie je preukázané, že v čase projektovania novej budovy Priemyselný areál Daejung sa
tento nachádzal na vymedzenom území žalobcu. Z uvedeného vyplýva správnosť tvrdenia a správnosť
názoružalovaného,žejehoareálsanenachádzavovymedzenomúzemíanebolotedajehopovinnosťou
riadiť sa ustanovením
§ 21 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. Argumentácia žalobcu v tom smere, že vyrobil teplo napriek tomu, že

ho nemal kde umiestniť a musel ho tak následne zmariť, čím mu vznikla škoda, ktorú si teraz vymáha
od žalovaného je sama o sebe úplne nelogická až absurdná. V tomto smere treba prisvedčiť súdu prvej
inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani len ohľadne základných predpokladov pre vznik
nároku na náhradu škody a preto by bolo úplne nadbytočné dokazovať jej výšku cestou znaleckého
posudku. Žalobca nepreukázal, že skutočne vyrobil teplo, ktoré mohol žalovanému dodať a že toto

vyrobené teplo bolo určené práve žalovanému. Žalobca rovnako nepreukázal, že ním tvrdené vyrobené
teplo mohol žalovanému dodať, naopak bolo preukázané, že žalobca by teplo, pokiaľ by ho aj vyrobil,
nemal ako žalovanému dodať a preto žaloba o náhradu ušlého zisku musela byť zamietnutá. Žalobca
ani nepreukázal svoje tvrdenie, že vyrobené teplo musel zmariť a tým mu vznikla nejaká škoda. Žalobca
vo svojej odvolacej argumentácií stále opomína podstatnú vec, že aj keby bol býval vyrobil teplo, ktoré

by mohol dodať práve a výlučne žalovanému, toto mu nemal ako dopraviť, pretože k žalovanému
neviedli v danom čase žiadne žalobcove rozvody tepla. Žalovaný poukázal na to, že jediné správne a
absolútne logické je také vysvetlenie pojmu vymedzeného územia, ktoré vymedzené územie definuje
ako územie, na ktorom reálne môže dodávateľ dodávať ním vyrobené teplo. Rovnako jediné, správne
a absolútne logické je len také vysvetlenie pojmu povinnosti napojenia sa na rozvody tepla, ktoré

ukladá povinnosť pripojiť sa k rozvodom tepla žalobcu vyvedením k pozemku žalovaného. V konaní
bola oboznámená faktúra žalovaného za dodávku plynu na kúrenie objektu žalovaného za obdobie od
01.06.2017 do 31.12.2017, t. j. za 214 dní, z ktorej je zrejmé, že žalovaný spotreboval plyn na kúrenie v
hodnote 3.048,68 eur, čo v prepočte na rok predstavuje cca sumu 5.200 eur a za dva roky sumu 10.400
eur. Napriek tejto skutočnosti žalobca neváha vnucovať žalovanému odber ním vyrábaného tepla za

astronomickú sumu 129.465,55 eur. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

12. Žalobca na vyjadrenie žalovaného uviedol, že žalovaný absolútne nerozumie zákonnej úprave

tepelnej energetiky a z neho vyplývajúcich povinností žalovaného. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva,
že žalovaný odmieta právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/2/2016
zo dňa 12.12.2017, ktorým potvrdil právny názor Krajského súdu v Trenčíne v konaní pod sp. zn.
13S/76/2015, kde je jasne vysvetlený pojem „vymedzené územie“. Žalovaný zjavne nerešpektuje znenie
ust. § 21 ods. 3 zák. č. 657/2004 Z.z. Nerešpektovaním uvedeného je dôkazom o neochote žalovaného

rešpektovať autoritu štátu a riadiť sa jeho pravidlami. V ostatnom žalobca poukázal na svoje odvolanie,
ktoré dostatočne a jasne podľa neho definuje odvolacie dôvody.

13. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že jasne vysvetlil, z akého dôvodu pre neho
nie je záväzné odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžk/2/2016 v konaní, ktorého žalovaný

nebol ani účastníkom. Jasne a dostatočne zdôvodnil, prečo nie je možné pojem vymedzené územie
paušálne a čisto formálne stotožňovať s celým katastrálnym územím a opätovne v tomto smere
poukázalnastanoviskoÚRSOzodňa16.5.2018.Žalovanýpostupovalpresnepodľarozhodnutíorgánov
prezentujúcich výkon a autoritu štátnej moci a doposiaľ nebolo preukázané, že by žalovaný pri stavbesvojho areálu porušil zákon. Žalovaný pri ostatných žalobcových námietkach zotrval na všetkých svojich
doterajších tvrdeniach.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote
strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané a že spĺňa popri všeobecných
náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP
s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

15. Podľa § 365 ods. 1 CSP - odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Žalobca v odvolaní vymedzil popri sebe viacero odvolacích dôvodov, a to podľa vyššie citovanej
právnej úpravy, konkrétne podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ a h/ CSP, ktoré dôvody sa viazali najmä
k nedôvodnosti zamietnutia žaloby vo veci samej. Odvolací súd primárne skúmal z úradnej povinnosti

vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že
napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pôjde najmä vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá bude
odôvodňovať záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Pokiaľ aj odvolací súd zistí
konkrétne čiastkové pochybenie súdu prvej inštancie, toto musí byť vyhodnotené v kontexte celého
konania a v súvislosti s prípadným vplyvom na ďalšie pochybenie a následky.

18. Odvolací súd zistil pochybenie súdu prvej inštancie v tom, že v priebehu celého konania ani raz
neurčil za sporné skutkové tvrdenie otázku hospodárnosti tepelných zariadení, ktorá bola (vychádzajúc
z jeho odôvodnenia) pre súd prvej inštancie otázkou zásadnou pre jeho zamietavé rozhodnutie vo veci
samej (ods. 13 odôvodnenia). Strany sporu nemali možnosť sa k uvedenej, pre súd prvej inštancie
spornej a nepreukázanej skutočnosti, vyjadriť. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy,

ak súd založí svoje rozhodnutie vo veci na právnych záveroch, ku ktorým nemala strana sporu možnosť
vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy. Strany sporu musia mať
možnosť a príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. V danej veci
súd prvej inštancie neumožnil stranám sporu vyjadriť sa k otázke hospodárnosti tepelných zariadení.
Na pojednávaní dňa 2.6.2021 uviedol súd predbežné právne posúdenie a určil, ktoré skutkové tvrdenia

sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné. Zo zápisnice o pojednávaní
zo dňa 28.7.2021 vyplýva, že ako nespornú skutočnosť určil aj skutočnosť, že zo strany žalovaného
došlo k porušeniu zákonnej povinnosti uvedenej v § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z., pričom spornosť
otázky, či nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení žalobcu došlo k porušeniu zákonnej
povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. stranám sporu neuviedol,

pričom išlo o primárny dôvod, pre ktorý žalobu zamietol.

19. Z obsahu odvolania je ďalej zrejmé, že žalobca napáda nepreskúmateľnosť nelogickosť záverov
súdu prvej inštancie a vzájomný rozpor jeho tvrdení, najmä v ods. 12 a 13 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia.Súdprvejinštancievodseku12.odôvodneniarozsudkudospelkzáveru,ževšetkyzákonné

podmienky stanovené v § 21 ods. 3 zákona
č. 657/2004 Z.z. boli v konaní naplnené a v odseku 13. odôvodnenia rozsudku, dospel
k záveru, že nemal za riadne preukázané, že nepripojením žalovaného k sústave tepelných zariadení
žalobcu došlo k porušeniu jeho zákonnej povinnosti vyplývajúcej s ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z.20. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Súčasťou práva
na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami

strany sporu. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami strany sporu a vzájomný rozpor záverov
súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

21. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP)
odvolací súd uvádza, že nie každé nevykonanie alebo opomenutie dôkazu nevyhnutne automaticky

vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi
strán sporu a nemá povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie súdu sa neviaže na návrhy strany sporu. Situácie, v
ktorých možno akceptovať nevykonanie navrhnutých dôkazov je viac. Ide o prípady, kedy sa vykonanie
ďalšieho dôkazu javí ako nadbytočné a nehospodárne, alebo ak dôkazné návrhy nemôžu viesť k
objasneniu skutočností a otázok podstatných pre dané konanie, (niekedy dokonca môžu byť i výrazom

zdržovacej procesnej taktiky), alebo ide o dôkazy, ktoré by mali preukázať napr. výšku uplatneného
nároku, pričom nie je v konaní preukázaný jeho základ.

22. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je potrebné uviesť, že
v konaní pred súdom prvej inštancie bola sporná otázka, či stavba žalovaného sa nachádza na

vymedzenom území žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že táto sporná otázka nebola súdom prvej
inštancie vyriešená a ostala spornou aj v odvolacom konaní a preto právne posúdenie danej veci bolo
predčasné a tým nesprávne. Odvolací súd vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktorými vykonal súd
prvej inštancie dokazovanie. Nebolo sporné, že žalobca je na základe rozhodnutia ÚRSO držiteľom
Povolenia č. XXXXT XXXX na výrobu tepla a rozvod tepla na vymedzenom území, ktoré je určené v

Prílohe č. 2 uvedeného rozhodnutia. Ďalej nebolo sporné, že žalovaný na základe stavebného povolenia
vydaného C. L. K. dňa 14.1.2016 postavil na pozemkoch v k.ú. L. K. stavbu - Priemyselný areál Daejung
Nová Dubnica. Všetky ostatné tvrdenia žalobcu a žalovaného uplatnené ako prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany podľa § 149 CSP zostali sporné.

23. K spornej a pre daný spor základnej otázke, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom
území žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 13S/76/2015 (potvrdeného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/2/2016), kedy uviedol,
že ani s ohľadom na závery kontroly vykonanej SOI nemal dôvod odkloniť sa od v tomto rozhodnutí
vysloveného názoru, ktorý bol podľa súdu prvej inštancie v predmetnom konaní podporený samotnou

Prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO (Mapa vymedzeného územia TREMONOVA a.s., L. K.), ku ktorej
uviedol, že je na nej zakreslené celé katastrálne územie C. L. K..

24. Rozsah viazanosti súdu inými rozhodnutiami je stanovený v § 193 CSP. Vychádzajúc zo znenia
výroku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/76/2015 v spojitosti s potvrdzujúcim

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk 2/2016, bol odvolací súd toho názoru, že predmetom
konanianaKrajskomsúdevTrenčínesp.zn.13S/76/2015nebolaotázka,čisastavba,ktorásanachádza
v tesnej blízkosti stavby žalovaného, nachádza na vymedzenom území, resp. o otázka, čo je vymedzené
územie zmysle § 2 písm. q/ zákona č. 657/2004 Z.z., ktorú potreboval mať vyriešenú súd prvej inštancie
v predmetnej súdenej veci pre svoje vlastné meritórne rozhodnutie. Konajúci krajský súd v uvedenej

veci sp. zn. 13S/76/2015 v odôvodnení rozhodnutia, ktorým bolo konanie zastavené len skonštatoval
skutočnosti, ktoré vo svojom konaní nedokazoval a nebolo z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé, ako
dospel k týmto tvrdeniam, či to neboli len prevzaté tvrdenia strany sporu. Súd prvej inštancie, v konaní o
uplatnenom peňažnom plnení proti žalovanému, mal oprávnenie vytvoriť si vlastný, prejudiciálny záver
vo vzťahu k predmetnej otázke, nakoľko až po vyriešení tejto otázky by mohol pristúpiť k dokazovaniu

opodstatnenosti žalovaného peňažného nároku žalobcu.

25. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vzhliadol odvolací súd aj v tom, že súd prvej inštancie
konštatoval, že skutočnosť, že stavba žalovaného sa nachádza na vymedzenom území žalobcu bola
podporená Prílohou č. 2 k rozhodnutiu ÚRSO (Mapa vymedzeného územia TREMONOVA a.s., Nová

Dubnica), ku ktorej uviedol, že je na nej zakreslené celé katastrálne územie C. L. K.. Vymedzené územie
podľa § 2 písm. q/ zákona č. 657/2004 Z.z. určuje v prílohe k rozhodnutiu, ÚRSO. Tento úrad v Odpovedi
na žiadosť Slovenskej obchodnej inšpekcie o poskytnutie informácie dňa 16.5.2018, ktorá vykonávala
kontrolu v zmysle zákona č. 657/2004 Z.z. u žalovaného na podnet žalobcu uviedol, že ... vymedzenéúzemie - príloha č. 2 k povoleniu na podnikanie v tepelnej energetike - grafické zakreslenie sústavy
tepelných zariadení z prílohy č. 1, je určené zariadeniami a nie plochou. ... .... Ak v danom území
výrobca tepla nemá technologické zariadenie na výrobu a rozvod tepla, nemôže od plánovaného objektu

nikto vyžadovať, aby sa pripojil k zdroju tepla. Ak teda napr. v katastrálnom území L. K. má vymedzené
územie TERMONOVA a.s. , ale ho má vymedzené konkrétnym technologickým zariadením na výrobu a
rozvod tepla, ktoré neumožňuje pripojenie plánovaného objektu spotreby tepla (napr. nemá natiahnuté
rúry až k pozemku, na ktorom sa má vybudovať nový objekt spotreby), nemožno aplikovať ustanovenie
§ 21 ods. 3 o povinnom odbere tepla.

26. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie nie je zrejmé ako sa pri hodnotení dokazovania
vysporiadal s dôkazmi vykonanými na pojednávaní dňa 28.7.2021 - listinami pripojenými zo spisu SOI
č. ET/XXXX/XX/XXXX, hlavne v predchádzajúcom odseku uvedenou Odpoveďou Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví zo dňa 16.5.2018 a so Stanoviskom Slovenskej obchodnej inšpekcie k podnetu
spoločnosti TERMONOVA a.s. zo dňa 6.12.2018. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z Prílohy č. 2 k

rozhodnutiu ÚRSO, ktorú posúdil v rozpore s vyjadrením tohto orgánu (ktorý túto prílohu vydal), bolo
potrebné tieto úvahy a závery súdu prvej inštancie riadne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise,
dospel odvolací súd k názoru, že nie všetky skutkové zistenia ustálené súdom prvej inštancie majú

oporu vo vykonanom dokazovaní, sú predčasné a tým aj nesprávne, čo pri hodnotení dôkazov vo
vzájomnejsúvislostivyústilodonesprávnehoprávnehozáveruosplnenívšetkýchzákonnýchpodmienok
stanovených v § 21 ods. 3 zákona č. 657/2004 Z.z. (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

28. Doplnenie dokazovanie odvolacím súdom sa odvolaciemu súdu javilo ako neúčelné, keď je potrebné

dať priestor obom stranám, aby na základe dokazovania spornej otázky mohli v ďalšom konaní pred
súdom prvej inštancie opätovne produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, a to v
rovine dôkaznej.

29. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa § 389

ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

30. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 CSP sa opätovne vysporiada so spornou otázkou, či sa stavba žalovaného nachádza na

vymedzenom území žalobcu v zmysle ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. a až následne, vychádzajúc z
výsledkov vlastného dokazovania v tejto spornej otázke pristúpi k dokazovaniu vo vzťahu k uplatnenému
žalovanému nároku a to všetko za aktívneho splnenia povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti
žalobcom a žalovaným, prípadne postupom podľa § 150 ods. 2 CSP požiada strany sporu o ďalšie
skutkové tvrdenia. V ďalšom konaní, okrem vyššie vyslovených názorov odvolacieho súdu, zameria

súd prvej inštancie pozornosť aj na odstránenie rozporov medzi vlastnými závermi, kedy nie je možné
na jednej strane vysloviť záver o splnení zákonných podmienok stanovených v § 21 ods. 3 zákona
č. 657/2004 Z.z. a na strane druhej uzavrieť, že nebolo v konaní preukázané, že došlo k porušeniu
povinnosti žalovaného vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 657/2004 Z.z. Súd prvej inštancie si musí
prioritne vyriešiť otázku, či sa stavba žalovaného nachádza na vymedzenom území žalobcu v zmysle

zákona č. 657/2004 Z.z., bez toho, aby o nej meritórne rozhodoval. Posudzovanie prejudiciálnej otázky
pre tento spor podlieha postupu podľa § 194 CSP. Za danej skutkovej situácie predstavuje prejudiciálne
posúdenie spornej otázky úradnú povinnosť súdu, ktorá je nevyhnutná pre posúdenie žalovaného
nároku.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 3 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2

CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).