Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204261
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1110204261.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcu: H.. Ľ. J., K.. XX.X.XXXX,
O. Y. XX, O., zast. GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Landererova 1, Bratislava, IČO: 36 861 553, proti
žalovanému: E. W. Y., Š. X, O., H.R.: XXXXXXXX, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru
a o náhradu mzdy, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava
I zo 7. decembra 2016 č.k. 14C/18/2010-362, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď z pracovného pomeru
založeného pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2007 daná žalobcovi dňa 15.10.2009 je neplatná.

2/ Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca mal so žalovaným
uzavretú pracovnú zmluvu zo dňa 28.2.2007 na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1.3.2007. Dňa
1.3.2007 bol žalobca menovaný do funkcie vedúceho oddelenia metodík - koordinačná a metodická
činnosť v rámci využívania finančných prostriedkov z predvstupových nástrojov EÚ, z verejných
zdrojov a zo štrukturálnych nástrojov EÚ. Dňa 1.4.2008 bola žalobca menovaný do funkcie riaditeľa
odboru metodík, analýz a hodnotenia dopadov E. W. Y.. Vnútorným predpisom č. 11/2009 - Príkazom

k organizačnej zmene zamestnancov podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ zo dňa
20.10.2009 schváleným generálnou riaditeľkou E. bolo rozhodnuté o znížení počtu zamestnancov
podieľajúcich sa na implementácii prostriedkov EÚ z počtu zamestnancov 63 na 54 a to s účinnosťou od
1.11.2009. Podľa tabuľky k tomuto vnútornému predpisu bolo na oddelení analýz a hodnotenia dopadov
k 31.10.2009 zrušené miesto vedúceho oddelenia, pričom na uvedenom oddelení zostali k 1.11.2009
zachované 3 pracovné pozície - analytik hodnotenia pomoci. Žalobca bol v zmysle čl. 3 ods. 2 písm. d/
OrganizačnéhoporiadkuE.dňa10.9.2009odvolanýzfunkcieriaditeľaodborusúčinnosťouod1.11.2009

a zároveň mu bolo ponúknuté voľné pracovné miesto projektového manažéra, ktoré odmietol prijať.
Dňa 15.10.2009 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d/
bod 2 Zák. práce z dôvodu, že prestal spĺňať požiadavky vykonávania funkcie podľa § 42 ods. 2 Zák.
práce a nebol ochotný prejsť na inú prácu. Súčasne bol poučený, že jeho pracovný pomer skončí k
31.12.2009. Žalobca oznámil dňa 5.1.2010 žalovanému, že výpoveď z pracovného pomeru považuje
za neplatnú a trvá na tom, aby ho žalovaný aj naďalej zamestnával a prideľoval mu prácu v zmysle
pracovnej zmluvy v znení Dohody o zmene pracovnej zmluvy účinnej od 1.4.2008. Súd prvej inštancie

ďalej skutkovo zistil, že žalovaný mal ku dňu doručenia spornej výpovede viac ako 50 zamestnancov, ale
nemal zriadenú zamestnaneckú radu. U žalovaného pôsobil zamestnanecký dôverník Q.. U. Ď. zvolená
len ad hoc výlučne pre účely voľby generálneho riaditeľa žalovaného, z ktorého dôvodu nebola sporná
výpoveď prerokovaná so zástupcami zamestnancov. Žalovaný disponoval (okrem ponúknutého miestaprojektového manažéra) ku dňu dania výpovede žalobcovi ešte ďalšími voľnými pracovnými miestami:
odborný asistent na odbore rozvoj projektov a sociálnej inklúzie, manažér publicity na oddelení projektov
technickej kontroly a odborný asistent na odbore komunitných projektov a sociálnej inklúzie, ktoré však

žalobcovi neponúkol.

3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že predmetná výpoveď z pracovného
pomeru je neplatná pre nesplnenie zákonnej ponukovej povinnosti zamestnávateľa. Uviedol, že ponuka
len jedného z viacerých voľných pracovných miest žalobcovi nebola postačujúca, pričom splnenie

ponukovej povinnosti je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede. Súd prvej inštancie sa
však nestotožnil s námietkou žalobcu, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj z dôvodu jej
neprerokovania so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zák. práce. Dôvodil, že u žalovaného (ktorý
v rozhodnom období mal od 50 - 100 zamestnancov) nebola zriadená zamestnanecká rada, s ktorou
by bolo možné legitímne výpoveď prerokovať a Q.. U. Ď. bola zvolená za zamestnaneckú dôverníčku
len ad hoc na voľbu generálneho riaditeľa. Keďže žalovaný nemal s kým výpoveď prerokovať, nemohol

porušiť povinnosť stanovenú § 74 Zák. práce.
4/ Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Argumentoval tým, že ponuková povinnosť podľa § 63 ods. 2 písm.
b/ Zák. práce je povinnosťou urobiť zamestnancovi ponuku smerujúcu k uzavretiu dohody o prevedení
na inú prácu, pričom inou vhodnou prácou sa považuje práca zodpovedajúca zdravotnému stavu,

schopnostiam a pokiaľ možno aj kvalifikácii zamestnanca. Za vhodnú prácu sa považuje aj práca,
ktorá platovo, ani pozične nezodpovedá pôvodnej práci zamestnanca. Môže to byť teda akákoľvek
práca, ktorú má zamestnávateľ k dispozícií. Pre účely splnenia ponukovej povinnosti postačuje, ak
zamestnávateľ ponúkne len jedno pre zamestnanca vhodné pracovné miesto z viacerých voľných
pracovných miest. Zo znenia § 63 ods. 2 Zák. práce nemožno vyvodiť, že zamestnávateľ má povinnosť

ponúknuť zamestnancovi všetky pre neho vhodné pracovné miesta. Žalovaný má za to, že ponuková
povinnosť na všetky voľné pracovné miesta je v rozpore s normami pracovnoprávnych vzťahov a nad
nevyhnutnú mieru zasahuje do práva zamestnávateľa na právo výberu zamestnanca. Zamestnávateľ
má právo rozhodovať o možnosti obsadenia voľnej pracovnej pozície rovnako tak ako zamestnanec a
nie je možné ho z tohto výberu vylúčiť.

5/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Dodal, že
výpoveď z pracovného pomeru je neplatná aj pre jej neprerokovanie so zamestnaneckým dôverníkom
E. Q.. U. Ď.. Išlo totiž o zástupcu zamestnancov zvoleného v súlade s § 234 Zák. práce dňa 17.8.2009.

6/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý medzitýmny rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi
napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

7/ K odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd dodáva, že najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 3
Cdo 261/2007 zdôraznil, že „nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ
nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.
Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi ponúknuť akékoľvek voľné miesto, ktoré je k dispozícii
v čase výpovede, nie len miesto zodpovedajúce pôvodnej pracovnej zmluve, prípadne jeho kvalifikácii“.

Na inom mieste tohto rozhodnutia najvyšší súd uviedol, že účinky výpovede nastávajú až jej účinným
doručením zamestnancovi, preto k tomuto momentu treba posudzovať aj splnenie ponukovej povinnosti
zamestnávateľa. V rozhodnutí sp. zn. 1 MCdo 5/2009 najvyšší súd uviedol, že ak
zamestnávateľ mal k dispozícii voľné pracovné miesta v čase dania výpovede zamestnancovi (ako aj
počas plynutia výpovednej doby až do skončenia pracovného pomeru), bez ohľadu na to, že pre tieto

pracovné miesta bola určená iná kvalifikačná požiadavka, bolo povinnosťou zamestnávateľa takúto
prácu zamestnancovi ponúknuť. Až v prípade, že by zamestnanec nebol ochotný prejsť na takúto inú,
pre neho vhodnú prácu, mohol by mu zamestnávateľ dať výpoveď. Splnenie ponukovej povinnosti
zamestnávateľa pri výpovedi pre nadbytočnosť je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede.
Pokiaľ zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca naďalej zamestnávať, t.j. nemá pre zamestnanca

žiadnu prácu (ide o tzv. absolútnu nemožnosť zamestnanca naďalej zamestnávať), ponukovú povinnosť
nemá. V takom prípade sa pre platnosť výpovede splnenie ponukovej povinnosti nevyžaduje. Ak však
zamestnávateľ má pre zamestnanca také voľné pracovné miesto, ktoré je pre neho vhodné, je povinnýpredtým, než dá zamestnancovi výpoveď, túto prácu zamestnancovi ponúknuť; inak nie je splnená
podmienka nadbytočnosti uvedená v § 63 ods. 2 písm. a/ Zák. práce a výpoveď je neplatná.

8/ V posudzovanej veci teda dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný tým, že
opomenul žalobcovi ponúknuť tri ďalšie v čase dania výpovede vhodné voľné pracovné miesta, porušil
svoju zákonnú ponukovú povinnosť, čo je sankcionované neplatnosťou výpovede. Ust. § 63 ods. 2 písm.
a/ Zák. práce totiž vyžaduje od zamestnávateľa, aby zamestnancovi ponúkol všetky voľné pracovné
miestavmieste,ktorébolivpracovnejzmluvedohodnutéakomiestovýkonupráce(Bratislava).Odvolací

súd v tejto súvislosti podporne poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. 8Cdo 132/2016 uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 2/2018.

9/ Na rozdiel od súdu prvej inštancie je odvolací súd toho názoru, že výpoveď z pracovného pomeru
je neplatná aj z dôvodu, že nebola vopred prerokovaná so zástupcom zamestnancov podľa § 74 Zák.
práce. Zák. práce neumožňuje zvolenie zamestnaneckého dôverníka iba na jeden konkrétny úkon,

pričom z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že Q.. U. Ď. bola riadne zvolená do funkcie zástupcu
zamestnancov dňa 17.8.2009 (viď Zápisnica z hlasovania voľby zamestnaneckého dôverníka na č.l. 288
a nasl.). Keďže ku dňu spornej výpovede z pracovného pomeru funkcia zamestnaneckého dôverníka
bola u žalovaného platne zriadená (§ 234 ods. 6 Zák. práce), bolo zákonnou povinnosťou žalovaného
výpoveď z pracovného pomeru s dôverníkom vopred prerokovať. Skutočnosť, že samotný žalovaný o

funkcii dôverníka mal vedomosť je zrejmá aj z výsluchu Q.. Ď. dňa 19.1.2011 pre súdom prvej inštancie,
kde svedkyňa potvrdila, že s ňou riaditeľka FSR dodatočne v decembri 2009 „z opatrnosti“ výpovede
titulom organizačnej zmeny prejednala (viď zápisnica z výsluchu Q.. Ď. na čl. 227 ).

10/ Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a

preto ho podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
bude rozhodnuté o celom uplatnenom nároku (§ 262 ods. 3 C.s.p.).

12/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p .).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).