Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. november 2007

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/281/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4606212200
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2007:4606212200.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľky : E. K., nar.

XX.XX.XXXX,. bytom H. C. č. X,. zastúpená JUDr. T. S., advokátom so sídlom v T., N.. S. č. X,. proti
odporcovi : D. K., nar. XX.XX.XXXX,. bytom H. C. č. X,. t. č. ÚNVTOS H. nad P., o vylúčenie odporcu
z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd v y l u č u j e odporcu z užívania bytu č. 2, na prízemí obytného domu súp. č. 4 na parc. č. 3/1
v H. C., zapísaného na LV č. 181, pre kat. úz. H. C. na dobu neurčitú.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na predbežné

opatrenie v sume 1.000,- Sk a súdny poplatok za návrh vo veci samej v sume 3.000,- Sk, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vylúčenia odporcu z užívania bytu č. 2, nachádzajúceho
sa na prízemí obytného domu č. 4 v H. C., a to na dobu neurčitú, z dôvodu, že odporca je jej bývalým
manželom a tento ju napádal a chodil domov pod vplyvom alkoholu a taktiež jej vulgárne nadával aj na
verejnosti, za čo bol aj odsúdený v trestnom konaní a predbežným opatrením súdu mu bolo zakázané

vstupovať do bytu a odporca sa síce odsťahoval, avšak takmer každý deň chodil k bytu a dával zápalky
do zvončeka alebo na dvore vulgárne vykrikoval. Taktiež sa jej vyhrážal zabitím a v roku 2006 ju napadol
s nožom v ruke. Ona ako aj deti mali z odporcu strach.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že ak by súd návrhu vyhovel, tak by nemal ísť
kde bývať. Podľa neho hlavným dôvodom celého sporu je skutočnosť, že si navrhovateľka našla
nového priateľa. Vzťahy s navrhovateľkou pred rozvodom manželstva boli dobré a príčinou rozvodu bolo

požívanie alkoholických nápojov z jeho strany. Navrhovateľku však fyzicky nenapádal a pokiaľ došlo
k vulgarizmom, tak to bolo obojstranné. Predbežné opatrenie nerešpektoval, nakoľko sa proti nemu
odvolal a nevedel, že je záväzné už od jeho doručenia. Nepamätá si, koľko krát zasahovala polícia,
ale zdá sa mu, že 3 krát. Trval na tom, že aj po rozvode manželstva bolo spolužitie s navrhovateľkou
harmonické.

Svedok maloletý L. K., ktorý je synom účastníkov uviedol, že pokiaľ ide o správanie sa otca k matke,

tak môže potvrdiť, že z jeho strany dochádzalo aj k fyzickému napádaniu a bolo to vlastne stále to isté.
Otec často chodieval domov pod vplyvom alkoholu a bolo to takmer každý deň a potom robil neporiadok.
Matke vulgárne nadával alebo ju fyzicky napádal, a to tak, že ju chytal alebo jej dal aj facku. Stalo sa, že
raz za čas rozbil aj taniere. Matka spávala v izbe s ním a bratom a keď otec prišiel pod vplyvom alkoholu,tak ich budil, že nebudú ani oni spať. Toto pretrvávalo asi 3 - 4 roky alebo aj viac. Niekedy matka ako
aj brat volali policajtov a u nich boli často policajti. V súčasnej dobe, keď je otec vo výkone trestu, je
situácia v byte dobrá. On by bol radšej, keby otec s nimi nebýval ani po návrate z výkonu trestu. Vie, že

otec bol bez zamestnania, avšak nevie akú dlhú dobu a vlastne celý deň sa zdržoval buď doma alebo
v krčme. Vie, že mal problémy s matkou a napr. v dedine, keď
bola v kultúrnom dome, tak jej nadával. On s otcom problémy nemal. Priateľ matky v súčasnej dobe u
nich nebýva a ani nevie, ako sú oni dvaja na tom. Keď súd zakázal otcovi prístup do bytu, tak on tam
aj tak chodil a vybuchoval na dvere a vyzváňal a keď mu otvoril dvere, tak sa nasilu pchal dovnútra a

väčšinou bol pod vplyvom alkoholu. Keď dochádzalo u nich v byte ku konfliktom, tak sa na to sťažovali
aj susedia. Keď otec napádal matku, tak sa jej vyhrážal, že keď tam nebude on, tak tam nebude ani
ona. Nepamätá si, či matka nejakým spôsobom, pred nimi ako deťmi aj komentovala správanie sa otca.
On mal zakaždým obavu, čo zase bude doma, keď otec príde pod vplyvom alkoholu. Keď otec vyvolal
konflikt a napádal matku, tak toto niekedy trvalo aj do 01.00 hod. ráno. Vtedy sa vôbec nedalo spať.
Otec vchádzal k nim do miestnosti, kde spali a matke stále bral perinu a raz ju chcel zhodiť aj z postele,

pričom ona spala na poschodovej posteli v hornej časti. On nikdy nebol svedkom toho, že by matka dala
otcovi podnet na takéto správanie. Matka alkoholické nápoje nepožívala.

Svedok P. K., ktorý je tiež synom účastníkov potvrdil, že otec chodil často domov opitý, a vtedy bol
agresívny. Napádal ich všetkých, ale väčšinou matku, a to aj fyzicky. Často museli volať políciu a

väčšinou ju volala matka a on ju volal iba raz a raz matku zaviezol na políciu, keď otec prišiel do bytu
v čase, keď mal zakázaný prístup zo strany súdu. Toto jeho správanie voči matke pretrvávalo už viac
ako 6 rokov a bolo to aj pred rozvodom manželstva. Otec chodil domov opitý väčšinou 3 krát do týždňa
a niekedy, keď povedal, že už nebude piť, vydržal bez alkoholu asi týždeň, ale potom to zase dobehol.
Ku konfliktom teda dochádzalo pod vplyvom alkoholu, ale po rozvode manželstva boli tieto konflikty, aj

keď otec nemal vypité. Pokiaľ ide o fyzické napadnutia matky, tak ju buď bil a raz jej urobil aj monokel.
On vyhrážky zo strany otca na adresu matky nepočul. Otec si stále robil na matku nárok aj po rozvode
manželstva a bol žiarlivý a matka nemohla nikde ísť. Stalo sa, že jej nadával aj pred domom alebo v
zamestnaní. Keď mu bol súdom zakázaný prístup do bytu, tak napriek tomu prišiel do bytu viackrát a
nakoniec ho museli zobrať policajti. Po rozvode manželstva matka spávala v izbe s bratom a s ním a

keď otec prišiel pod vplyvom alkoholu, tak chodil do tejto izby a robil neporiadok, a to niekedy aj do rána
a vykrikoval na matku, či nevie kde je jej miesto a či nevie, kde má ísť, pričom sa to snažil dosiahnuť aj
násilím, a preto on niekoľkokrát musel zakročiť. Keď bol v zamestnaní na nočnej smene a potreboval
sa potom
vyspať, tak sa stalo, že otec robil neporiadok a nemohol ani po nočnej smene spávať. Nechce, aby sa

otec ešte vrátil do bytu po návrate z výkonu trestu. Priateľ matky teraz v tomto byte nebýva. Keď otcovi
bolo zakázané chodiť do bytu, tak býval u starej matky v jej dome a bývali tam len oni dvaja, avšak v
súčasnej dobe stará matka potrebuje opateru a stará sa o ňu teta, a to otcova sestra. Stávalo sa raz za
čas, že aj jeho otec napadol, a to hlavne vtedy, keď sa postavil na stranu matky. Po vydaní predbežného
opatrenia, ktorým sa otcovi zakázal vstup do bytu, napriek tomu otec viackrát prišiel do bytu a oni 2 krát

vymenili zámok, avšak otec si otváral planžetami a násilím sa dostal viackrát do bytu. Za jeho prítomnosti
sa otec takto 2 krát dostal do bytu , a to prvýkrát, keď potom zaviezol matku na políciu a druhýkrát, keď
už otca zobrali policajti, pričom tvrdili, že ho musia prichytiť v byte, a nakoniec k tomu aj došlo. Keď otec
išiel do krčmy, tak zakaždým mali obavu z jeho príchodu, pretože nevedeli, čo zase bude.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu cestou dožiadaného súdu, výsluchom
svedkov ako aj oboznámením sa s trestným rozkazom tunajšieho súdu, sp. zn. 2T/126/2006, s
rozsudkom 3T/63/2007, so spisom 6C/136/2001 a s predloženými dokladmi a správami, pričom zistil
tento skutkový stav :

Účastníci uzavreli manželstvo dňa 22.05.1982 a za trvania manželstva sa stali bezpodielovými
spoluvlastníkmi bytu č. 2, na prízemí bytového domu č. 4 v kat. úz. H. C., spolu s podielom priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 1 - ina, a to na základe kúpnej zmluvy V
773/1994, ako vyplýva z výpisu z LV č. 181 pre kat. úz. H. C., pričom ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 6C/136/2001 zo dňa 19.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 12.11.2001.

Po rozvode manželstva účastníci do troch rokov od zániku BSM neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM a
ani sa vyporiadania nedomáhali súdnou cestou, a preto v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka,platí, že nehnuteľnosti sú v ich podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Účastníci aj po rozvode manželstva naďalej bývali v spoločnom byte a trestným rozkazom tunajšieho
súdu, sp. zn. 2T/126/2006 zo dňa 17.10.2006 bol odporca uznaný vinným, že od presne nezisteného

času roku 2004 v spoločnom byte, týral navrhovateľku tým spôsobom, že ju ponižoval, pohŕdavo
s ňou
zaobchádzal,vulgárnejejnadával,vyhrážalsajejzabitím,rôznymispôsobmijufyzickynapádal,neustále
ju na rôznych miestach sledoval a tieto prežité udalosti zanechali negatívny vplyv na jej psychike, pričom
sa u nej prejavujú príznaky tzv. syndrómu týranej ženy, čím odporca spáchal trestný čin týrania blízkej

osoby a zverenej osoby, podľa § 215 ods. 1 písm.a/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky a zároveň mu bolo
uložené aj ochranné ambulantné protialkoholické liečenie.

Predbežným opatrením tunajšieho súdu, sp. zn. 4C/281/2006 - 14 zo dňa 13.12.2006 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 6Co/8/2007 zo dňa 30.03.2007 bolo odporcovi uložené, aby

nevstupoval do bytu č. 2, v obytnom dome č. 4 v H. C., v ktorom býva navrhovateľka a malol. L. K., a
to do právoplatného skončenia konania sp. zn. 4C/281/2006.

Napriek uvedenému predbežnému opatreniu, odporca naďalej vstupoval do predmetného bytu a
rozsudkom tunajšieho súdu, sp. zn. 3T/63/2007 zo dňa 01.08.2007 bola schválená dohoda o vine a

treste, podľa ktorej bol odporca uznaný vinným, že dňa 11.01.2007 vstúpil do bytu, kde sa zdržiaval
asi 15 minút, a napriek výzvam navrhovateľky, byt dobrovoľne neopustil a že dňa 09.04.2007 taktiež
vošiel do bytu a v tomto sa zdržiaval až do príchodu policajnej hliadky a tým spáchal pokračovací prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona a pokračovací prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere

9 mesiacov so zaradením do Ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie

právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, príp. ho
z jeho užívania úplne vylúčiť.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na vylúčenie odporcu
z užívania bytu je podaný dôvodne, a preto mu súd v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že účastníci

sa za trvania manželstva stali bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu a keďže si po rozvode manželstva
toto spoluvlastníctvo nevyporiadali dohodou ani súdnou cestou, tak po uplynutí troch rokov od zániku
BSM sa stali podielovými spoluvlastníkmi bytu, a to každý v podiele 1 - ica. Z toho dôvodu pokiaľ
mal súd rozhodovať o vylúčení odporcu z užívania bytu, tak bral do úvahy ustanovenie § 146 ods. 2
O. z. a nie § 705a O. z., ktoré sa vzťahuje na nájom bytu a posudzoval, či zo strany odporcu došlo

k fyzickému alebo psychickému násiliu alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k navrhovateľke, v
dôsledku ktorého by bolo ďalšie spolužitie v byte neznesiteľným a z dôvodu ktorého by bolo možné
obmedziť užívacie právo odporcu k bytu, príp. ho z jeho užívania úplne vylúčiť. Už z rozvodového spisu
účastníkov sp. zn. 6C/136/2001 vyplýva, že dôvodom rozvodu bolo agresívne správanie sa odporcu
pod vplyvom alkoholu voči navrhovateľke ako aj deťom a toto jeho správanie pretrvávalo aj po rozvode

manželstva, pričom odporca svoje správanie smeroval hlavne voči navrhovateľke, nakoľko sa nevedel
zmieriť s rozvodom manželstva a nakoniec bol aj uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby a zároveň mu predbežným opatrením bol zakázaný vstup do bytu, čo
však odporca nerešpektoval a naďalej vstupoval do bytu, čo bolo dôvodom ďalšieho trestného konania
pre porušovanie domovej slobody a marenia výkonu úradného rozhodnutia a odporcovi bol uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody. Taktiež výpoveďami svedkov, a to oboch synov účastníkov bolo
preukázané násilnícke správanie sa odporcu voči navrhovateľke ako pred rozvodom manželstva, tak aj
po rozvode a podľa názoru súdu v dôsledku tohto správania sa odporcu sa ďalšie spolužitie v byte stalo
neznesiteľným, pričom ani deti si neželajú, aby sa odporca vrátil do bytu po návrate z výkonu trestu a
aby sa situácia znovu opakovala, a preto podľa názoru súdu tieto preukázané skutočnosti, sú takými

závažnými, že odôvodňujú úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu č. 2 na prízemí obytného domu súp.
č. 4, na parc. č. 3/1 v kat. úz. H. C., na dobu neurčitú. Súd mal za jednoznačne preukázané fyzické
ako aj psychické násilie a taktiež hrozbu týmto násilím zo strany odporcu voči navrhovateľke, a preto
je tu dôvod, aby bolo súdnym rozhodnutím zasiahnuté do spoluvlastníckeho práva odporcu, a to takýmspôsobom, že sa mu zakáže úplné užívanie bytu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.
Navrhovateľke bolo v priebehu konania priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto súd podľa

§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku v sume 1.000,- Sk
za návrh na predbežné opatrenie, podľa položky 1 písm.c/ sadzobníka súdnych poplatkov a zároveň
na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo veci samej v sume 3.000,- Sk, podľa položky 1 písm.b/
sadzobníka súdnych poplatkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd na pojednávaní dňa 23.11.2007 tak, že navrhovateľke, ktorá mala
vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania, ktorá mala byť vyčíslená v písomnom vyhotovení
rozsudku a malo ísť o trovy právneho zastúpenia, avšak právny zástupca navrhovateľky v lehote 3
pracovných dní, od vyhlásenia rozhodnutia, nepredložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia a iné
trovy zo spisu nevyplývajú, a preto súd podľa § 151 ods. 2 O. s. p., nepriznal navrhovateľke náhradu
trov konania, nakoľko v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu pova-
žuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .