Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. október 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5320201730
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5320201730.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne K. E., rod. I., nar.

XX.XX.XXXX, Z. XXXX, XXX XX Č., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o.,
Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému O. Z.Á., nar. XX.X.XXXX,
Z. XXXX, XXX XX Č., zast. Mgr. Michal Mozolík, Palárikova 1449, 022 01 Čadca, IČO: 43 271 219, o
uloženie povinnosti vybudovať samostatnú vodovodnú prípojku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný na vlastné náklady vypratať z hlavnej veci žalobkyne z pozemku CKN č. XXXX/
X - trvalý trávnatý porast o výmere 137 m2, LV č. XXX, katastrálne územie Č. v časti týkajúcej sa
príslušenstva hlavnej veci - vodovodnej šachty žalobkyne, zriadenej na tomto pozemku, hnuteľnú vec

- drobnú stavbu, vodovodnú prípojku žalovaného, povolenú na odberné miesto žalovaného č. XXXXX-
XXX-0 Čadca - Z. Č.. XXXX CKN XXXX, XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie Č., v lehote 90 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku,
ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216
ods. 2 CSP súd bol viazaný rozsudočným návrhom, v ktorom žiadala žalobkyňa, aby žalovaný odstránil z
pozemku CKN č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 137 m2, LV č. XXX, katastrálne územie Č., v
časti týkajúcej sa príslušenstva hlavnej veci vodovodnej šachty žalobkyne, zriadenej na tomto pozemku
hnuteľnú vec, drobnú stavbu, vodovodnú prípojku žalovaného, povolenú na odberné miesto žalovaného
XXXXX-XXX-X Č. - Z. Č.. XXXX, CKN XXXX, XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie Č.. Uvedený
skutkový stav, rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v nadväznosti na uznesenie

NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010 súd subsumoval pod hypotézu právnej normy všeobecné
ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka a špeciálne ustanovenie stavba na cudzom pozemku § 135c
Občianskeho zákonníka (prioritne platí špeciálne ustanovenie, všeobecné podporne). V nadväznosti
na § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP ide o kogentné ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka.
Súd je viazaný len tým, z ktorej nehnuteľnosti, a ktorú stavbu má odstrániť. Nie je viazaný spôsobom
vyporiadaniatohtostavu.Spôsobvyporiadaniajekogentnestanovenýv§135cObčianskehozákonníka.
V tomto smere súd nie je viazaný žalobou ako má vyporiadať stavbu na cudzom pozemku. V tomto

smere teda súd nebol viazaný žalobou, že musí stavbu na cudzom pozemku vyporiadať len rozhodnutím
o vyprataní stavby na cudzom pozemku. Súd mal právo postupovať podľa kogentného ustanovenia §
135c Občianskeho zákonníka, rozhodnúť o vyprataní stavby z cudzieho pozemku, odstránení stavby,
prikázaní stavby za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí,resp. mohol rozhodnúť aj tak, že by zriadil za náhradu na cudzom pozemku vecné bremeno v prospech
vlastníka cudzej stavby (žalovaný však nevzniesol ani procesný návrh na zriadenie vecného bremena,
tvrdil, že vecné bremeno už vzniklo vydržaním, čo je iné právo než právo na zriadenie vecného bremena

rozhodnutím súdu).

2. Aké tvrdenia produkovala žalobkyňa v žalobe: Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou
pozemku CKN č. XXXX/X - TTP o výmere 137 m2, LV č. XXX, katastrálne územie Č.. Taktiež je výlučnou
vlastníčkou vodovodnej šachty postavenej na tomto pozemku, ktorú vybudoval ešte jej otec. V tejto

vodovodnej šachte má žalobkyňa vodovodnú prípojku. Vodovodnú prípojku v tejto šachte má však
protiprávne aj žalovaný od roku 2003. Vybudoval ju bez vedomia a bez súhlasu žalobkyne. Správcom sú
Severoslovenské vodárne a kanalizácie. Žalobkyňa sa od roku 2003, kedy došlo k zriadeniu vodovodnej
prípojkyžalovanéhovšachtežalobkynedomáhaodstráneniabezvýsledne.Žalovanýmásvojepozemky,
na ktorých môže vodovodnú prípojku vybudovať. Bolo zasiahnuté do jej vlastníckeho práva. Žiadala, aby
súd rozhodol, že je povinný vodovodnú prípojku z nej pozemku - šachty žalovaný odstrániť. Nesúhlasila

s tým, že by žalovanému vzniklo vydržaním vecné bremeno, z ktorého by mala žalobkyňa povinnosť
trpieťvodovodnúprípojkužalovaného.Medzižalobkyňouažalovanýmsúzlésusedskévzťahy.Žalovaný
jej robí schválnosti. Nemohlo byť vydržané vecné bremeno. Nešlo o nerušený výkon práva, ako tvrdí
žalovaný.Právenaopak,žalobkyňasaneustálesťažovalaanesúhlasilasnapojenímžalovanéhoodroku
2003 doteraz. Preto nemohol byť dobromyseľný, že vydržal právo. Žalobkyňa už viac ako 17 rokov bojuje

proti vodovodnej prípojke žalovaného a za jej odstránenie. Vodovodnú šachtu nevybudoval žalovaný,
nestaral sa o ňu, neudržiaval ju, nie je jeho vlastníctvom, preto zasahuje do vlastníctva žalobkyne.
Toto uviedla v replike (čl. 73 spisu) zo dňa 16.7.2020. Na čl. 94 doručila opakovanú repliku 10.9.2020
po uplynutí dvojmesačnej koncentračnej lehoty a na čl. 103 opakovanú repliku zo dňa 21.9.2020 po
uplynutí dvojmesačnej koncentračnej lehoty podľa § 167 ods. 3 CSP a uznesenia čl. 69 spisu, bod 14.

výroku, kde súd uviedol, že repliku a dôkazy je povinná žalobkyňa splniť v lehote 15 dní, na neskôr
predložené a označené skutočnosti a na neskôr označené a navrhnuté dôkazy súd nebude prihliadať,
podania nebude doručovať a taký úkon súd nevyhodnotí ako účelne vynaložený úkon právnej pomoci. Z
uvedeného dôvodu súd na pojednávaní dňa 8.10.2020 vydal uznesenie, ktorým podľa § 167 ods. 3 CSP,
§ 153 ods. 1, 2 CSP, článku 5 základných princípov CSP rozhodol, že nebude prihliadať na podania

a nevykoná dôkazy doručené po uplynutí koncentračnej lehoty a úkony nebude považovať za účelne
vynaložené úkony právnej pomoci: druhú repliku zo dňa 10.9.2020 (čl. 94 spisu) a k nej pripojené dôkazy
(čestné vyhlásenie A. P., čl. 97, výsluch žalobkyne), tretiu repliku zo dňa 21.9.2020 (čl. 100 spisu) a k
nej pripojené alebo navrhnuté dôkazy (uznesenie ČVS: F.-XXX/OO-T.-XXXX čl. 101 zo dňa 14.9.2019,
vyrozumenie zo dňa 21.7.2020 čl. 104, čestné vyhlásenie D. W. čl. 105, faktúra SEVAK, rok 2001 čl.

106, krycí list rozpočtu, rok 2001, SEVAK čl. 107, montážny list čl. 109, 2001, vodovodná a kanalizačná
prípojka pre Š. E.).
Na pojednávaní dňa 8.10.2020 žalobkyňa uviedla (prostredníctvom svojho právneho zástupcu):
Stotožnila sa v celom rozsahu vo veci samej s vysloveným predbežným právnym názorom súdu
na pojednávaní dňa 8.10.2020 a žiadala rozhodnúť v súlade s vysloveným predbežným právnym

názorom súdu. Nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. S predbežným právnym názorom
súdu nesúhlasila vo výroku o náhrade trov konania. Prvostupňový súd predbežne ustálil, že napriek
predbežnému úspechu žalobkyne vo veci samej by žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. Pred
podaním žaloby sa právny zástupca žalobkyne nepokúsil o zmier so žalovaným. Právny zástupca
žalobkyne navrhoval priznať žalobkyni náhradu trov konania ako úspešnej strane konania a to s

prihliadnutím na celý historický vývoj tohto sporu.

3. Žalovaný uviedol nasledovné tvrdenia a pripojil, resp. navrhol nasledovné dôkazy: LV si vybavila
žalobkyňa až v roku 2019. V čase zriadenia prípojky nebola vlastníčkou. Žalovaný so žalobkyňou nebol
v spore. Vodovodnú prípojku vybudoval v dobrej viere v súlade s vydanými povoleniami príslušných

orgánov. Od roku 2003 doteraz, teda do roku 2020, 17 rokov užíva vodovodnú prípojku nerušene,
teda vydržaním práva mu vzniklo vecné bremeno. Vodovodná prípojka je v šachte pod povrchom
zeme. Žalobkyňu nijakým spôsobom neobmedzuje. Z procesného hľadiska nevyzvala žalovaného k
odstráneniu vodovodnej prípojky, a preto vyvolala zbytočne súdny spor a je povinná nahradiť trov
konania. Hneď po vydaní osvedčenia o vlastníckom práve podala žalobu. Uviedol, že vodovodná

prípojka je z hľadiska stavebného zákona drobná stavba. Šachtu má v správe SEVAK. Žalobkyňa nie
je oprávnená šachtu odstrániť. Nepreukázala neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva. Konanie
žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku. Žalobkyňa súhlasila
s prípojkou. Vodovodná prípojka je drobná stavba, ale nejde o samostatnú vec - samostatný predmetobčianskoprávnych vzťahov. Ide o súčasť hlavnej veci - rodinného domu žalovaného a odstránením
by sa hlavná vec znehodnotila. Žalobkyňa nepreukázala možnosť náhradného riešenia. Hodnota
vodovodnej prípojky nie je zanedbateľná, čo môže žalovanému spôsobiť nemožnosť jej realizácie. S

výrokom o náhrade trov konania súhlasil aj s dôvodmi, ktoré doplnil o dôvod invalidity žalovaného.

4. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu: Tak, ako súd uviedol už v bode 1. odôvodnenia tohto
rozsudku, na ktorý poukazuje, v nadväznosti na § 212 ods. 2, § 216 ods. 2 CSP bol viazaný tým, že
na pozemku žalobkyne CKN č. XXXX/X - TTP o výmere 137 m2, LV č. XXX, katastrálne územie Č.

sa nachádza vodovodná šachta, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že je jej vlastníctvom a v tejto vodovodnej
šachte je hnuteľná vec, drobná stavba vodovodná prípojka žalovaného povolená na odberné miesto
žalovaného č. XXXXX-XXX-X Č. - Z. Č.. XXXX, CKN XXXX, XXXX, LV č. XXXX, katastrálne územie Č..
§ 126 Občianskeho zákonníka, pod ktorý súd subsumoval rozhodujúce skutkové tvrdenia podľa § 132
ods. 1, 2, 3 CSP, je všeobecným ustanovením o zásahu do vlastníckeho práva, v danom prípade však
zásah bol spôsobený stavbou na cudzom pozemku a je preto potrebné aplikovať osobitné špeciálne

ustanovenie, ktoré má prednosť pred všeobecným ustanovením, a to § 135c Občianskeho zákonníka.
Len v tých bodoch, ktoré nie sú pokryté špeciálnym ustanovením Občianskeho zákonníka je potrebné
podporne aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z hľadiska viazanosti podľa § 212
ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP súd je viazaný len tým, čo má byť vypratané, resp. odstránené, ale nie je
viazaný spôsobom vyporiadania, pretože spôsob vyporiadania je stanovený kogentným ustanovením

§ 135c Občianskeho zákonníka, vyplýva zo zákona. Súd teda nebol viazaný spôsobom vyporiadania
určeným v žalobe vyprataním nehnuteľnosti, ale mohol nad žalobný návrh zvoliť kogentné spôsoby
vyporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka, preto súd vyhodnocuje všetky spôsoby tohto
kogentného vyporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

5. Hypotéza právnej normy teda vyplýva zo všeobecného ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka, §
135c Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 132 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uznesenie
NS SR sp. zn. 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010. V zmysle uvedeného uznesenia NS SR povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobca v nadväznosti na príslušnú hypotézu právnej normy. Až
keď preukáže žalobca svoju dôkaznú povinnosť, presúva sa dôkazné bremeno na žalovaného. Platí

zásada tzv. negatívnej dôkaznej teórie, teda, že neexistencia niečo, čo má trvajúci charakter, sa
zásadnenepreukazuje.Nanikomnemožnospravodlivožiadať,abypreukázalreálnuneexistenciuurčitej
právnej skutočnosti. Preukazujú sa existujúce skutočnosti. Vychádzajúc z uvedeného potom dôkazné
bremeno žalobkyne v nadväznosti na uvedenú hypotézu právnej normy bolo nasledovné: a) Preukázať
aktívnu legitimáciu žalobkyne - v tomto smere žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, preukázala

aktívnu legitimáciu na vypratanie pozemku CKN č. XXXX/X - TTP o výmere 137 m2, LV č. XXX,
kat. územie Č. (aktívnu legitimáciu preukázala LV na čl. 26 spisu). Je právne irelevantné preukázanie
aktívnej legitimácie, kedy nadobudla vlastnícke právo, pretože rozhodnutia o vlastníckom práve (vrátane
osvedčenia)majúdeklaratórnycharakter,niekonštitutívnycharakter.Deklarujú,ževminulostižalobkyňa
nadobudla vlastnícke právo. V nadväznosti na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona súd vychádzal zo

zákonnej domnienky, že žalobkyňa, ktorá je zapísaná na uvedenom LV je ku dňu rozhodovania súdu
výlučnou vlastníčkou sporného pozemku. Z hľadiska ustálenia aktívnej legitimácie žalobkyne nebolo
potrebné prejudiciálne ustaľovať vlastnícke právo iných subjektov. Súd vychádzal z tohto stavu ku dňu
rozhodovania súdu, ktorý svedčil aktívnej legitimácii žalobkyne. Zároveň súd dospel k záveru, že v
nadväznosti na § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pozemok

vlastnícky patriaci žalobkyni je samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov a môže byť teda
aj samostatným predmetom občianskoprávneho konania vo veci sp. zn. 4C/28/2020, samostatným
predmetom tohto konania o vypratanie nehnuteľnosti. Žalobkyňa preukázala aj aktívnu legitimáciu
k vyprataniu vodovodnej šachty na pozemku. Vodovodná šachta na pozemku nie je samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov podľa § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

nemôže byť samostatným predmetom občianskoprávneho konania a nemôže byť samostatným
predmetom vypratania. V tomto konkrétnom prípade ani nie je samostatným predmetom konania a
samostatným predmetom vypratania - samostatným predmetom rozsudočného návrhu. Je zrejmé,
že predmetom vypratania je pozemok, ktorý môže byť samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov a miesto vypratania je konkretizované miestom, kde sa nachádza vodovodná šachta na

tomto pozemku. Vodovodná šachta na pozemku podľa názoru súdu je príslušenstvom veci samej,
hlavnej, pozemku. V nadväznosti na § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci,
ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
V tomto konkrétnom prípade vodovodná šachta na pozemku bola vybudovaná otcom žalobkyne, jepríslušenstvom pozemku a patrí vlastníkovi hlavnej veci - pozemku a vlastníkom bolo určené, že
príslušenstvo veci - vodovodná šachta je určená na to, aby sa s hlavnou vecou s pozemkom trvalo
užívala, preto sa nachádza aj pod zemou tohto pozemku, pod povrchom (je zriadená, vybudovaná

pod povrchom pozemku). Príslušenstvo hlavnej veci zdieľa právny režim hlavnej veci. Vzhľadom k
tomu, že ku dňu rozhodovania súdu vlastníctvo hlavnej veci pozemku preukázala listom vlastníctva
žalobkyňa, preukázala aj vlastníctvo príslušenstva hlavnej veci vodovodnej šachty, teda preukázala aj
aktívnu legitimáciu k vyprataniu nielen hlavnej veci pozemku, ale aj k vyprataniu príslušenstva hlavnej
veci vodovodnej šachty. Príslušenstvo nie je samostatným predmetom, ani nemôže byť samostatným

predmetom občianskoprávnych vzťahov a samostatným predmetom vypratania a nie je samostatným
predmetom vypratania. V petite je označená hlavná vec pozemok spolu s príslušenstvom hlavnej veci
vodovodnou šachtou, ktorá len konkretizuje tú časť hlavnej veci, ktorá má byť vyprataná. Dôkazným
bremenom žalobkyne bolo preukázať zásah žalovaného do vlastníckeho práva k hlavnej veci pozemku
a do príslušenstva hlavnej veci vodovodnej šachty: Dôkazné bremeno v tomto smere žalobkyňa
uniesla. Zásah je preukázaný v hmotnoprávnej rovine tým, že na pozemku žalobkyne vo vodovodnej

šachte v hmotnoprávnej rovine je zabudovaná vodovodná prípojka žalovaného, čo v konaní nie je
sporné a z týchto nesporných tvrdení podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádzal a tieto nesporné
tvrdenia nemožno dodatočne meniť. Súd o týchto nesporných tvrdeniach nemal závažné a dôvodné
pochybnosti, a to aj vzhľadom k pripojenej fotodokumentácii na čl. 55 a 53 súdneho spisu, ktorá
nesporne preukazuje, že vodovodná prípojka žalovaného sa nachádza na pozemku žalobkyne vo

vodovodnej šachte. Vodovodná prípojka žalovaného je drobná stavba a je to hnuteľná vec a môže byť z
hľadiska § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka samostatným
predmetom občianskoprávnych vzťahov, samostatným predmetom občianskoprávneho konania, a teda
aj samostatným predmetom žaloby o vypratanie vodovodnej prípojky. Tým zároveň žalobkyňa uniesla
dôkazné bremeno v tom rozsahu, že preukázala, že pasívne legitimovaným subjektom k vyprataniu

vodovodnej prípojky je žalovaný a to v nadväznosti na listinný dôkaz na čl. 8 spisu, z ktorého
jednoznačne z vyjadrenia SEVAKu, že SEVAK je len správcom prípojky a prípojka je evidovaná na
žalovaného O. Z., odberné miesto XXXXX-XXX-X Č. - Z. Č.. XXXX.

6. V nadväznosti na § 126 Občianskeho zákonníka, § 135c Občianskeho zákonníka povinnosť tvrdenia,

dôkaznú povinnosť podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP a uznesenie NS SR 4Cdo 13/2009 zo dňa 24.2.2010 za
situácie, kedy žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno k svojim tvrdeniam, sa dôkazné bremeno presunulo
na žalovaného a bol povinný preukázať podľa hypotézy právnej normy ustanovenia § 126 a § 135c
Občianskeho zákonníka, že zriadil vodovodnú prípojku - drobnú stavbu na cudzom pozemku po práve,
a nie protiprávne: a) Ak právo žalovaného, na základe ktorého zriadil vodovodnú prípojku na cudzom

pozemku, je vlastnícke právo k pozemku, kde má prípojku zriadenú, potom bol povinný predložiť list
vlastníctva žalovaného na sporný pozemok, resp. časť, kde sa prípojka nachádza. Dôkazné bremeno
neuniesol. Tvrdenie, že postavil prípojku na pozemku vo svojom výlučnom vlastníctve neuniesol.
Žalovaný má právo namietať, že on bol vlastníkom pozemku v čase vybudovania vodovodnej prípojky
a predložiť k tomu dôkazy. Žalovaný nemá aktívnu legitimáciu namietať, že vlastníkom pozemku bol

iný subjekt, ktorý nespochybňuje vlastnícke právo žalobkyne k pozemku. b) Porušenie alebo dodržanie
stavebných alebo iných predpisov nemá vplyv na ustálenie vlastníckeho alebo iného vecného práva
podľa Občianskeho zákonníka. Je len nepriamym dôkazom k ustáleniu, napr. dobromyseľnosti, plynutiu
lehôt a pod. Za situácie, kedy žalovaný tvrdil, že vybudoval prípojku po práve, a nie protiprávne, teda
na ustálenie nemá vplyv, či pri vybudovaní dodržal alebo porušil stavebné alebo iné predpisy. Napriek

tomu súd konštatuje, že nevybudoval prípojku v súlade s rozhodnutím o povolení tejto prípojky. Pokiaľ
ide o listinný dôkaz na čl. 37 spisu - rozhodnutie o povolení uzávierky ulice z titulu vodovodu na
žiadosť žalovaného, nie je zrejmé v ktorej lokalite a takéto rozhodnutie bolo doručované len O. Z. -
žalovanému, O., Okresnému dopravnému inšpektorátu a mestskej polícii. Nebolo doručované žalobkyni,
ani jej právnym predchodcom, čo vyplýva z rozdeľovníka tohto listinného dôkazu čl. 37 rub spisu. Zo

zmluvy o dodávke vody čl. 40 spisu zo dňa 22.4.2003 však vyplýva, že odber bol povolený na odberné
miesto žalovaného č. XXXXX-XXX-X Č. - Z. Č.. XXXX (rodinný dom žalovaného), na parcelách CKN
XXXX, XXXX, Č. - A.. Z LV č. XXXX (čl. 42 spisu) vyplýva, že uvedené parcely CKN 8860, 8869 v čase
zriadenia prípojky patrili W. Z. v 1 a W. Z., rod. O. v druhej 1. Z aktuálneho LV č. XXXXX (čl. 25 spisu)
vyplýva, že žalovaný je vlastníkom rodinného domu č. XXXX na parcele CKN XXXX a vlastníkom parciel

CKN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 460 m2 a CKN XXXX - záhrady o výmere 414
m2. Aj keď bola vodovodná prípojka povolená - jej zriadenie bolo povolené na parcelách CKN XXXX,
XXXX. V rozpore s týmto povolením žalovaný zriadil vodovodnú prípojku č. XXXXXXX na pozemku
CKN č. XXXX/X LV č. XXX (čl. 26 spisu), ktorý ku dňu rozhodovania vlastnícky patrí žalobkyni spolus ďalšími pozemkami na tomto LV a rodinným domom č. XXXX. Je teda zrejmé, že ku dňu zriadenia
vodovodnejprípojkynezriadilvodovodnúprípojkunasvojompozemku,aninapozemkusvojichprávnych
predchodcov, ale na pozemku žalobkyne v rozpore s vydaným povolením (tento záver, tak ako súd

uviedol, neslúži na posúdenie, či vybudoval vodovodnú prípojku po práve alebo protiprávne, právo alebo
protiprávnosť sa posudzujú len z hľadiska, či ide o vlastnícke právo, vecné bremená alebo iné práva z
hľadiska Občianskeho zákonníka, nie z hľadiska stavebného konania alebo iného správneho konania).
Je však preukázané, že zriadil stavbu drobnú vodovodnú prípojku na cudzom pozemku, nezriadil ju na
svojom pozemku, čo zodpovedá právu žalobkyne podľa § 126 a § 135c Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaný nežiadal, aby súd konštitutívnym rozhodnutím podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonník
a usporiadal pomery medzi vlastníkom pozemku (žalobkyňou) a vlastníkom drobnej stavby vodovodnej
prípojky žalovaného tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré by bolo nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k drobnej stavbe. Žalovaný tvrdil, že vecné bremeno vzniklo vydržaním práva, čo
je iné právo, než právo podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tvrdenia žalovaného o vecnom

bremene zodpovedajú ustanoveniam § 151n, § 151o, § 134 Občianskeho zákonníka. Teda tvrdenia
žalovaného boli v tej rovine, že vodovodnú prípojku zriadil v nadväznosti na § 126 a § 135c Občianskeho
zákonníka po práve, pretože vodovodnú prípojku zriadil na základe dohody žalovaného so žalobkyňou
a uplynutím vydržacej lehoty mu vzniklo vecné bremeno. Bolo dôkazným bremenom žalovaného
preukázať, že vodovodnú prípojku zriadil po práve a nie protiprávne (z hľadiska občianskoprávneho, nie

z hľadiska stavebného zákona alebo iných správnych predpisov). Z uvedených dôvodov súd nezriadil
za náhradu vecné bremeno k pozemku žalobkyne na výkon vlastníckeho práva žalovaného k drobnej
stavbe - vodovodnej prípojke. Zaoberal sa len procesnou obranou žalovaného, že žalovaný zriadil na
pozemku žalobkyne po práve vodovodnú prípojku, pretože za súhlasu žalobkyne uplynutím zákonnej
lehoty mu vzniklo vecné bremeno k pozemku žalobkyne vydržaním.

§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka: Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
§ 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka: Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
§ 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery
spoluužívania.

§ 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka: Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe
závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
§ 151o ods. 2 Občianskeho zákonníka: Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti,
pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
§ 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka: Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku
a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné

bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu

alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 ).
§ 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.
§ 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka: Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane

ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Bol povinný preukázať dohodu o zriadení vecného bremena. V nadväznosti na § 151n, § 151o
Občianskeho zákonníka je nevyhnutná dohoda čo i ústna o tom, že žalovaný mal právo zriadiť na
pozemku žalobkyne v roku 2003 vodovodnú prípojku a z tohto dôvodu žalobkyňa je povinná tútovodovodnú prípojku trpieť. Žalovaný nepreukázal dohodu. Nepreukázal, či dohoda bola uzavretá tak,
že sa spája s vlastníctvom pozemku, alebo sa spája len s osobou vlastníka. Nepreukázal ani ďalšie
tvrdenia a dôkazy ohľadne dohody, v čom konkrétne táto dohoda spočívala, teda či okrem zriadenia

vodovodnej prípojky v šachte na pozemku má právo žalovaný k vodovodnej prípojke chodiť, po akej
trase, ako často, za akých podmienok. Až keď by preukázal dohodu = právo, potom by bol žalovaný
preukázal,ževykonávalprávo.Pokiaľzriadilvodovodnúprípojkusvojvoľne,bezdohody,nemožnotvrdiť,
že vykonával právo. Konal protiprávne. V tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, že bola uzavretá
dohoda o zriadení vodovodnej prípojky a jej podmienkach, medzi kým, kedy, za akých podmienok.

Bol povinný preukázať, že vodovodná prípojka je spôsobilým predmetom vydržania. V tomto smere
uniesol dôkazné bremeno. Vodovodná prípojka je drobná stavba, môže byť samostatným predmetom
občianskoprávnych vzťahov v nadväznosti na § 118 ods. 1, § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
a môže byť preto aj spôsobilým predmetom vydržania. Bol povinný preukázať uplynutie vydržacej
lehoty 3 roky. Keďže tvrdenie žalovaného bolo v tej rovine, že zriadil vodovodnú prípojku v roku 2003,
čo vyplýva aj z listinných dôkazov, potom u hnuteľnej veci vydržacia lehota je 3 roky. Pokiaľ by bol

preukázal kumulatívne ostatné podmienky, vydržacia lehota uplynula v roku 2006. Je preto nadbytočné
z tohto hľadiska dokazovať ostatné časové obdobia. Vydržacia lehota nemôže plynúť od svojvoľného
uchopenia, užívania vodovodnej prípojky na cudzom pozemku. Počiatkom behu vydržacej lehoty je
výkon práva, teda vydržacia lehota môže bežať len od uzavretej dohody. Ak uzavretá dohoda nebola,
nemôže bežať vydržacia lehota tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Žalovaný v rámci svojej dôkaznej

povinnosti bol povinný preukázať dobromyseľnosť počas celej vydržacej lehoty od roku 2003 do roku
2006.Totodôkaznébremenoneuniesol.Dobromyseľnosťanepretržitosťmusíbyťpočascelejdobybehu
vydržacej lehoty. Z čl. 10 spisu je zrejmé, že listom zo dňa 26.4.2003 žalobkyňa uviedla, že žalovaný si
svoju vodovodnú prípojku do jej vodovodnej šachty umiestnil svojvoľne, bez dohody. Nesúhlasila s tým
a žiadala jej vypratanie už v roku 2003. Tým mal súd preukázané, že spochybnila akékoľvek uzavretie

dohody o zriadení vodovodnej prípojky žalovaného na pozemku žalobkyne a akékoľvek dobromyseľné
a nepretržité plynutie vydržacej lehoty. Dohodu medzi žalovaným a žalobkyňou o zriadení vodovodnej
prípojkynapozemkužalobkyneaplynutievydržacejlehotysúdnemalpreukázanéanilistinnýmdôkazom
na čl. 50 spisu zo dňa 21.5.2003. Po obsahovej stránke z tohto zápisu vyplýva len to, že bola riešená
sťažnosť žalobkyne vo veci vodovodnej prípojky. Z obsahu vyplýva len to, že prevádzkovateľom bude

SEVAK, vodomer bude osadený na základe prihlášky majiteľa k odberu vody, nie je konkretizované, či
na pozemku žalovaného tak, ako mu to vyplýva z uzavretej zmluvy o dodávke vody alebo na pozemku
žalobkyne. Pre žalobkyňu takýto obsah nemohol byť preskúmateľný a určitý do takej miery, aby svojím
podpisom, ktorý sa nachádza na tomto listinnom doklade, schválila, že súhlasí s tým, aby vodovodná
prípojka žalovaného bola na jej pozemku. Z obsahu tohto úkonu taktiež nevyplýva, či jej podpis je daný

na list zo dňa 21.5.2003 len ako podpis preberateľa listinného dôkazu na vedomie, pretože z obsahu
nevyplýva, že podpis uviedla z dôvodu, že súhlasí s obsahom a bude ho rešpektovať. Pokiaľ v prvej
vete listinného dôkazu na čl. 50 spisu sa spomína dohoda zo zápisu zo dňa 13.5.2003, táto dohoda
súdu nebola zo strany žalovaného predložená a nie je teda zrejmé, na základe akej dohody bol zápis zo
dňa 21.5.2003 vykonaný, medzi kým táto dohoda zo dňa 13.5.2003 bola uzavretá. Z takejto neurčitosti

nemožno usudzovať, že žalobkyňa dala súhlas k zriadeniu vodovodnej prípojky, že si bola vedomá
tejto skutočnosti, a že s ňou súhlasila. Práve naopak, súd zastáva názor, že po celý čas od roku 2003
žiadala žalobkyňa odstránenie vodovodnej prípojky. Súd mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že vodovodnú prípojku na pozemku žalobkyne v roku 2003
zriadil po práve, nepreukázal právo - vlastnícke právo k pozemku, na ktorom zriadil vodovodnú prípojku,

nepreukázal ani vydržanie práva vecného bremena na zriadenie vodovodnej prípojky (nepreukázal
dohodu so žalobkyňou o zriadení a podmienky dohody, nepreukázal nepretržité uplynutie vydržacej
lehoty 3 rokov, nepreukázal dobromyseľnosť).

8. V nadväznosti na § 135c ods. 1 Občianskeho zákonník a v nadväznosti aj na všeobecné ustanovenie

§ 126 Občianskeho zákonníka tak súd rozhodol, že žalovaný je povinný na vlastné náklady vypratať z
hlavnej veci žalobkyne z pozemku CKN č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 137 m2, LV č. XXX,
katastrálne územie Č. v časti týkajúcej sa príslušenstva hlavnej veci - vodovodnej šachty žalobkyne,
zriadenej na tomto pozemku, hnuteľnú vec - drobnú stavbu, vodovodnú prípojku žalovaného, povolenú
na odberné miesto žalovaného č. XXXXX-XXX-X Č. - Z. Č.. XXXX CKN XXXX, XXXX, LV č. XXXX,

katastrálne územie Č., v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V nadväznosti na § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka takto súd rozhodol preto, že žalovaný zriadil stavbu na cudzom pozemku
protiprávne, nemal na to právo, žiadne právo nepreukázal (ani vlastnícke právo, ani právo vecného
bremena). Vlastník pozemku, žalobkyňa, navrhla odstránenie na náklady žalovaného. Súd žalobevyhovel, aj keď touto žalobou nebol viazaný. Vychádzajúc z ust. 135c ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
mal za to, že odstránenie stavby je účelné, a to z nasledovných dôvodov. Žalovaný pri zriadení stavby
nebol dobromyseľný. Z uzavretej zmluvy o dodávke vody vyplýva, že priamo v zmluve má uvedené,

že prípojku má zriadiť na pozemkoch svojich právnych predchodcov, a nie na pozemku žalobkyne.
Žalobkyňa netrpela mlčky zriadenie vodovodnej prípojky. Bránila sa a žiadala od počiatku vypratanie,
teda žalovaný nebol pri zriadení vodovodnej prípojky dobromyseľný, ako tvrdí. Porovnaním hodnoty
pozemkužalobkyneahodnotyvodovodnejprípojkyjednoznačnemuselsúdkonštatovať,žeideodrobnú
stavbu a je účelné ju odstrániť. Nejde o taký ekonomický dopad, ako tvrdí žalovaný, a to aj napriek tomu,

že je invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok. Je preukázané, že medzi stranami konania sú
dlhodobé spory. Odstránenie vodovodnej prípojky odstráni dlhoročné, 17-ročné spory medzi žalobkyňou
a žalovaným. Žalovaný nie je odkázaný na to, aby mal svoju vodovodnú prípojku na cudzom pozemku
žalobkyne. Má vo vlastníctve svoje pozemky a vodovodná prípojka bola určená na zriadenie na týchto
pozemkoch ako obsluha pre rodinný dom žalovaného, ktorý sa na týchto pozemkoch nachádza. Súd sa
nestotožnil s tvrdením žalovaného, že vodovodná prípojka je príslušenstvo rodinného domu žalovaného

a odstránením vodovodnej prípojky sa znefunkční rodinný dom žalovaného. Vodovodná prípojka je
samostatnávec,drobnástavba,apretomôžebyťsamostatnýmpredmetomobčianskoprávnehokonania
a samostatným predmetom vypratania. Inak by nemohla byť predmetom vypratania, ale nemohla by
byť ani spôsobilým predmetom vydržania, napriek tomu žalovaný tvrdil, že vydržal vecné bremeno k
vodovodnej prípojke. Teda ide o rozpor v tvrdeniach žalovaného. Pokiaľ si žalovaný preloží vodovodnú

prípojku v súlade so zmluvou o dodávke vody na pozemky, ktoré tam sú uvedené, a ktoré sú vo
vlastníctve žalovaného, tak, ako to mal urobiť v čase povolenia prípojky, bude mať zabezpečený prívod
vody. Tieto úkony sú závislé od žalovaného, a nie od žalobkyne. Žalobkyňa nezodpovedá za to, aby
zriadila žalovanému prípojku, na zriadenie ktorej mu nikdy nedala súhlas. Je právne irelevantné tvrdenie
žalovaného, že prípojka je pod povrchom zeme a neobmedzuje žalobkyňu v jej vlastníckom práve.

Vlastnícke právo je právo absolútne a vlastnícke právo sa vzťahuje graficky vymedzený pozemok,
a to nielen na povrchu, ale aj pod povrchom a vo vzdušnej časti nad pozemkom, teda zásah do
pozemku, do vlastníckeho práva žalobkyne je zásahom aj vtedy, ak sa zásah týka vlastníckeho práva k
pozemku pod zemským povrchom. Je právne irelevantné tvrdenie žalovaného v tom smere, že doteraz
nežiadala odstrániť vodovodnú prípojku (jeho tvrdenie je nepravdivé, vyvrátené dôkazmi, pretože súd

má preukázané, že žiadala od počiatku od roku 2003). Okrem toho súd podotýka, že vlastnícke právo
je nepremlčateľné, ochrany sa môže žalobkyňa domáhať kedykoľvek.

9. Súd neaplikoval ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, neprikázal vodovodnú prípojku za
náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku - žalobkyni. Vlastníčka pozemku žalobkyňa nesúhlasí s tým,

aby jej bola prikázaná do vlastníctva vodovodná prípojka žalovaného. Žalobkyňa má svoju vodovodnú
prípojku a vodovodná prípojka žalovaného je pre ňu nepotrebná, neúčelná, musela by ju sama odstrániť.

10. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd nezriadil rozsudkom vecné bremeno za náhradu.
O zriadenie vecného bremena za náhradu žalovaný nežiadal. Jeho procesný návrh bola, že vecné

bremeno už vzniklo vydržaním, a nie je potrebné ho zriadiť, čo je iné právo, než právo podľa § 135c ods.
3 Občianskeho zákonníka. Taktiež súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný má svoje pozemky,
na ktorých si vodovodnú prípojku môže zriadiť. Zo zmluvy o dodávke vody vyplýva, že vodovodná
prípojka bola povolená od počiatku na pozemkoch jeho právnych predchodcov, a nie na pozemku
žalobkyne, a teda žalovaný od počiatku konal v rozpore s povolením, s predpismi a s občianskymi

právami žalobkyne. To súd ustálil ako rozpor s dobrými mravmi, a nie to, že žalobkyňa sa domáha svojho
práva na odstránenie zásahov protiprávnych do jej vlastníckeho práva. V ostatnom súd poukazuje na
bod 7. odôvodnenia tohto rozsudku, ktorý opakovane neuvádza.

11. Súd nevykonal nasledovné dôkazy: Všetky dôkazy boli doručené stranám konania a mohli sa s

nimi oboznámiť prečítaním po ich doručení, preto neboli na pojednávaní oboznamované (prevažne)
podrobným prečítaním. Pokiaľ ide o čl. 9 žiadosť 30.9.2019, táto žiadosť žalobkyne o odstránenie
prípojky je po uplynutí vydržacej lehoty 3 rokov, keďže prípojka bola zriadená v roku 2003 a vydržacia
lehota uplynula v roku 2006. Dokazuje však zlé vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným, vrátane
tohto súdneho konania, a teda neúčelnosť zriadenia vecného bremena na pozemku žalobkyne.

Preukazuje účelnosť vypratania vodovodnej prípojky z pozemku žalobkyne. Čl. 73 výsluch svedkyne
P. súd nevykonal (z repliky čl. 73 spisu vyplýva, že tento dôkaz mal preukázať, že žalobkyňa
nenadobudla pozemok až v roku 2019 právoplatnosťou rozsudku, ale ho užívala aj predtým, na
základe ústnej darovacej zmluvy od pani P.). Vzhľadom k tomu, že súd už uviedol, že rozsudky onadobudnutí vlastníckeho práva majú deklaratórny charakter, a nie konštitutívny charakter (deklarujú
vznik vlastníckeho práva v minulosti, rovnako aj osvedčenia). Je tento dôkaz nadbytočný, právne
irelevantný a nehospodárny. Čl. 32 osvedčenie o vlastníckom práve, historický výpis LV žalobkyne na

preukázanie tvrdenia žalovaného, že nebola v čase zriadenia vodovodnej prípojky vlastníčkou. Tento
dôkaz je právne irelevantný, nadbytočný, nehospodárny. Súd ho nevykonal. Dôkazným bremenom
žalovaného bolo preukázať, že vodovodnú prípojku zriadil po práve. Týmto právom mohlo byť vlastnícke
právo žalovaného k spornému pozemku, na ktorom zriadil vodovodnú prípojku. Svoje vlastnícke právo
k spornému pozemku nepreukázal. Nemá aktívnu legitimáciu k tomu, aby preukazoval vlastnícke právo

iných subjektov, ktoré nespochybňujú vlastnícke právo žalobkyne. Nepreukázal ani vecné bremeno
vo vzťahu k inému právnemu predchodcovi, než je žalobkyňa, pretože netvrdil, ani nepreukázal, že
dohoda o vecnom bremene s konkrétnym obsahom bola uzavretá medzi žalovaným a niekým iným než
je žalobkyňa a kým konkrétne. Dôkazy sa vykonávajú len na existujúce tvrdenia. V tomto konkrétnom
prípade neexistovali tvrdenia v konkrétnej rovine zo strany žalovaného, ku ktorým by bolo potrebné
vykonať dôkaz osvedčením a historickým výpisom z LV žalobkyne. Čl. 38, 39 právne irelevantné,

nadbytočné, nehospodárne dôkazy týkajúce sa plynu, telefónu a netýkajú sa vodovodnej prípojky. Neboli
vykonané. Čl. 45, 46 spisu katastrálne mapy predložené žalovaným. Tieto dôkazy boli vykonané a
preukázali súdu, že ide o susediace pozemky medzi žalobkyňou a žalovaným a taktiež súdu preukázali,
že žalovaný má svoj pozemok a nie je odkázaný na to, aby jeho vodovodná prípojka bola zriadená
na pozemku žalobkyne a to od počiatku. Čl. 47, 49 montážny list, faktúry preukazujú, že vlastníkom

prípojky je žalovaný, ktorý si ju dal zriadiť a zaplatil cez spoločnosť SEVAK, ktorá je správcom. Čl. 85
rozhodnutie o invalidnom dôchodku žalovaného vo výške 178,60 € nie je pre súd dôkazom pri posúdení
všetkýchokolnostíadôkazovvichvzájomnejsúvislosti,žebyinvalidnýdôchodokboldôvodom,prektorý
by súd nerozhodol o vyprataní vodovodnej prípojky z pozemku žalobkyne, kde ju zriadil protiprávne, v
rozpore so zmluvou, na základe ktorej prípojku mal zriadiť na pozemkoch svojich právnych predchodcov,

teraz aktuálne na pozemkoch žalovaného. Vodovodná prípojka a jej odstránenie a prenesenie na
vlastný pozemok netvorí takú položku. Okrem toho žalobkyňa žiada o vypratanie od roku 2003, keď
ešte žalovaný nebol poberateľom invalidného dôchodku. Taktiež je aj vlastníkom nehnuteľností, teda
majetkovú situáciu súd posúdil v celom rozsahu, a nielen na základe invalidného dôchodku.

12. O trovách konania súd rozhodol v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalobkyňa mala
v konaní plný úspech a za iných okolností by jej patrila plná náhrada trov konania proti žalovanému.
V tomto konkrétnom prípade však žalovaný vzniesol námietku, že z procesného hľadiska nedal príčinu
na vznik sporu. Žalobkyňa mu nedoručila pred podaním žaloby pokus o zmier. Súd preto aplikoval ust.
§ 257 CSP a inak úspešnej žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, pretože mal za to, že existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, že z procesného
hľadiska žalovaný tento spor nezavinil. Žalobca nepreukázal, že doručil žalovanému pokus o zmier a
pokúsil sa o zmierlivé vyriešenie tohto sporu. Otázka náhrady trov konania sa posudzuje z procesného,
a nie z hmotnoprávneho hľadiska. Je teda právne irelevantné, že z hmotnoprávneho hľadiska sa
pokúša žalobkyňa od roku 2003 vypratať nehnuteľnosť. Z procesného hľadiska nevyzvala žalovaného

preukázateľným spôsobom, aby v stanovenej lehote vypratal z jej pozemku vodovodnú prípojku pod
sankcioupodaniažalobynasúd.Ďalšímdôvodom,prektorýsúdpoužiluvedenéustanoveniaažalobkyni
nepriznal náhradu trov konania je skutočnosť, že po dobu 17 rokov sú zhoršené susedské vzťahy medzi
žalobkyňou a žalovaným a náhrada trov konania priznaná žalobkyni by susedské vzťahy vyostrila ešte
viac a znekvalitnila by spolužitie ešte viac ako doteraz. Rozhodnutie súdu má nastoliť právnu istotu a

má nastoliť aj pokoj v medziľudských vzťahoch. Z toho dôvodu súd žalobkyni náhradu trov konania proti
žalovanému nepriznal.

13. Z procesného hľadiska súd poukazuje na to, že bol nútený aplikovať ust. § 99 ods. 1 CSP a prerušiť
protokoláciu právneho zástupcu žalovaného do diktafónu. Z toho dôvodu, že podľa ust. § 99 ods. 1 CSP

má byť do zápisnice protokolovaný podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia. Právny zástupca
žalovaného napriek upozorneniu súdu protokoloval do zápisnice rozsiahly prednes, opakoval rovnaké
tvrdenia. Súd má právo, a nie povinnosť umožniť strane konania, právnemu zástupcovi, svedkovi,
iným zúčastneným osobám podľa Spravovacieho poriadku pre okresné, krajské súdy protokoláciu do
zápisnice v prípade, ak ide o presnosť pojmov. Nejde o pravidlo. Inak protokoluje súd. Súd využil

svoje právo, odňal právnemu zástupcovi žalovaného možnosť protokolovať svoj prednes do zápisnice
a v záujme efektívneho protokolovania podstatného obsahu prednesov a výrokov rozhodnutia do
zápisnice protokoloval súd sám. V tomto smere súd podotýka aj to, že záverečný návrh, ktorý právny
zástupca žalovaného protokoloval má byť stručným zhrnutím písomných podaní podľa § 167 CSP,doterajších tvrdení a dôkazov, a nie obsiahlym protokolovaním tvrdení, opakovaním už raz napísaných
a produkovaných tvrdení. Súd týmto procesným postupom realizoval zákonné právo sudcu protokolovať
výpoveď strán konania, advokátov, svedkov do zápisnice v súlade s ust. § 99 ods. 1 CSP. Právny

zástupcažalovanéhotýmnebolaodňatá,aniobmedzenámožnosťkonaťpredsúdom.Nebolamuodňatá
možnosť vyjadriť sa do nahrávača s tým, že z vyjadrenia súd podľa § 99 ods. 1 CSP do zápisnice
zaprotokoloval len podstatné časti. Rovnaký procesný postup súd aplikoval aj na právneho zástupcu
žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.