Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dušan Ďurian

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/668/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213424
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412213424.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpeného právnym
zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, v mene
ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti odporcovi:
Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 6C/177/2012-71 zo dňa 05.03.2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (prvý
výrok); zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal vyčíslenej

náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,t.j.nerozhodnutímonávrhuoprávnenéhonazmenusúdneho
exekútora v zákonnej lehote (druhý výrok); náhradu trov konania odporcovi nepriznal (tretí výrok).
Okresný súd vykonal dokazovanie exekučným spisom a zistil, že návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora bol exekučnému súdu doručený dňa 31.08.2010 a exekučný súd návrhu vyhovel uznesením
zo dňa 05.04.2011; okresný súd vychádzal zo zistenia, že sporné exekučné konanie začalo doručením
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, ktorý doručil žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie exekučnému súdu dňa 03.03.2004 a preto sa na exekučné konanie aplikuje
Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.08.2005; okresný súd ďalej uviedol, že zákonná tridsaťdňová
lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora bola do Exekučného poriadku zavedená až s
účinnosťou od 01.09.2005, keď dovtedy nebola stanovená žiadna lehota na rozhodnutie o návrhu na
zmenu exekútora; vyslovil záver, že v exekučných konaniach začatých do 31.08.2005 nebola stanovená
žiadna lehota na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora bez ohľadu na to, kedy bol návrh doručený
exekučnému súdu; na základe vykonaného dokazovania exekučným spisom dospel okresný súd k

záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní. Nenašiel
zákonný dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti navrhovateľa proti sudcom
okresného súdu rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
vecinevylúčil.Okresnýsúduzavrel,ženemalpreukázanýtvrdenýnesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o
ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 2, § 16 ods. 1 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože
sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd
založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia
okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi

uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie
bez nariadenia pojednávania a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez
uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na
rozhodnutie v zákonnej lehote. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec
nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a

2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi
domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím

o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; navrhovateľ navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania
vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol
nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil

písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie odporcu
k návrhu riadne doručil navrhovateľovi prostredníctvom pošty. Na prejednanie veci samej nariadil
okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu
odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného
pojednávania a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti

rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci;
okresnýsúdoznámilnavrhovateľoviprostredníctvomjehoprávnehozástupcu,žejehožiadosťozrušenie
pojednávania neakceptuje a nariadené pojednávanie sa uskutoční; následne vykonal dokazovanie
pripojeným exekučným spisom a verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. V čase pojednávania bol k
spisu okresného súdu pripojený v napadnutom rozsudku uvedený konkrétny exekučný spis ohľadne

exekučného konania, v ktorom mala byť navrhovateľovi podľa návrhu nesprávnym úradným postupom
exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu

o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými
v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z

hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod

na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú

škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania správne zamietol. O námietke zaujatosti
navrhovateľa proti sudcom okresného súdu riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje
dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie,
v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Samotné podanie
ústavnej sťažnosti navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý by zakladal obligatórnu povinnosť prerušiť
konanie, pretože v danom prípade ide o otázku procesného charakteru (zaujatosť sudcu), ktorá nemá

priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci
samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok sporu. Navyše
podľa odvolacieho súdu nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. do
prípadného rozhodnutia ústavného súdu, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie
svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napríklad
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn.
I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu,

ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania
veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich
prerokovanie a rozhodnutie). Navyše podľa zistenia odvolacieho súdu bola uvedená ústavná sťažnosť
navrhovateľauznesenímÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS/348/2014zodňa02.07.2014
odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prejednanie.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty

a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľas rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania

v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že
navrhovateľovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie odporcu k návrhu. K odňatiu možnosti navrhovateľa
konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na

pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s
oboznámením sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo
v návrhu na začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedeného exekučného konania a
teda obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne
známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené.

Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že
v tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. K odňatiu možnosti
navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom
rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
prerušeniekonania.Týmtopostupomokresnéhosúdunebolnavrhovateľvylúčenýzuplatneniažiadneho

svojho procesného oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným
rozhodnutím o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 156
ods. 4 O.s.p.; § 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného

postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdneho exekútora ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu

spočívalovtvrdení,žesúdsinesplnilzákonnúpovinnosť,pretožeonávrhunazmenusúdnehoexekútora
nerozhodol do tridsiatich dní od doručenia návrhu na súd. Toto tvrdenie navrhovateľa je však v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom okresného
súdu, že v exekučných konaniach začatých do 31.08.2005 neplatí zákonná tridsaťdňová lehota na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora (§ 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do

31.08.2005; § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.09.2005). Preto v prípade, že
okresný súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že sporné exekučné konanie začalo do 31.08.2005
(§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol exekučnému
súdu doručený dňa 31.08.2010 a exekučný súd návrhu vyhovel uznesením zo dňa 05.04.2011,
uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní),

pretože exekučný súd nebol v tomto prípade viazaný zákonnou tridsaťdňovou lehotou na rozhodnutie
o návrhu oprávneného na zmenu exekútora a súčasne uvedené obdobie bolo potrebné na vykonanie
úkonov za účelom rozhodnutia o tomto návrhu (podľa rozsudku okresného súdu nebol exekučný súd
v uvedenom období nečinný a dňa 04.10.2010 vyzval pôvodného súdneho exekútora na predloženie
exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie; odpoveď na výzvu doručil pôvodný súdny exekútor

exekučnému súdu dňa 13.10.2010); odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných
konaní, ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia
lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa
25.04.2013).

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti

odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne

správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.