Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 14C/18/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110204261
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tulejová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1110204261.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Tulejovou v sporovej veci žalobcu: H.. Ľ.
J., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XX Bratislava, zastúpeného GRMAN & PARTNERS, s.r.o., Landererova 1, 811
09 Bratislava proti žalovanej : Implementačná agentúra Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky,Špitálska 6,814 55 Bratislava, IČO: 30 854 687 o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 48.157,74 € spolu s 9 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 1.141,74 € od 10. 02. 2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.306,00 € od 10.03.2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00
€ od 10.04.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.05.2010
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.06.2010 do zaplatenia, s
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.07.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.08.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.306,00 € od 10.09.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00

8 € od 10.10.2010 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.11.2010
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.12.2010 do zaplatenia, s
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.01.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.02.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.306,00 € od 10.03.2011 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00
€ od 10.04.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.05.2011

do zaplatenia, s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.06.2011 do zaplatenia, s
9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.07.2011 do zaplatenia, s 9,25 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.08.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.09.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.306,00 € od 10.10. 2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od
10.11.2011 do zaplatenia, s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.12.2011 do
zaplatenia a s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.01.2012 do zaplatenia,

s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.02.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.03.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.306,00 € od 10.04.2012 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00
€ od 10.05.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.06.2012
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.07.2012 do zaplatenia, s
9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.08.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z

omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.09.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.306,00 8 € od 10.10.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00
€ od 10.11.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.12. 2012
do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.01. 2013 do zaplatenia, s
8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.306,00 € od 10.02.2013 do zaplatenia, všetko do 15
dni od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi zo
dňa 15.10.2009 je neplatná. Súčasne sa domáhal náhrady mzdy a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom sp. zn. 14C 18/2020-362 zo dňa 7.12.2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co315/2017-386 zo dňa 29.5.2019 rozhodol
a určil, že výpoveď z pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2007 daná
žalobcovi dňa 15.10.2009 je neplatná. Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C
18/2010 zo dňa 7.12.2016 bol potvrdený rozsudkom Krajského Bratislava sp. zn. 6Co 315/2017-386 zo
dňa 29.5.2019.Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24.6.2019.

3. Strany sporu aj napriek právoplatnému medzitýmnemu rozsudku tunajšieho, ktorý bol potvrdená
rozsudkom Krajského súdu v Bratislava sa strany o náhrade mzdy nedohodli, hoci bol základ sporu
( neplatná výpoveď z pracovného pomeru ) súdom vyriešený
4. Súd v ďalšom konaní rozhodoval o náhrade mzdy za neplatné skončenie pracovného pomeru. V
konaní bolo medzi stranami sporné to, či žalobcovi patrí náhrada mzdy v rozsahu 12 mesiacov alebo

36 mesiacov.
5. Súd vyzval žalobcu, zo dňa 28.8.2020, aby oznámil súdu či došlo k dohode o náhrade mzdy. Žalobca
v písomnom podaní to dňa 16.10.2020 oznámil, že k mimosúdnej dohode nedošlo.
6.Žalobcasiuplatnilnáhradumzdyztituluneplatnéhoskončeniapracovnéhopomeru.Žalobcasiuplatnil
náhradu mzdy vo výške 48.157,74 Eur s príslušenstvom za obdobie 36 mesiacov jednotlivo s tým,

dňa 5.1.2010 požiadal žalovaného o prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy a trval na, aby ho
žalovaný naďalej zamestnával. Súd tieto skutočnosti považuje za nesporné a vychádzajú z listinného
dôkazu žalobcu ktorým žiadal žalovaného, aby ho naďalej zamestnával ( č. l. 18), a táto skutočnosť je
žalovanému známa dňom 5.1.2010. Žalobca pri uplatnení náhrady mzdy vychádzal z ust. § 29 ods. 2
zák. 553/2003 Z.z. a funkčný plat bol stanovený vo výške 1.306,- Eur a vychádzal z rozhodnutia o plate

žalobcu zo dňa 30.12.2008. Z rozhodnutia o plate zo dňa 30.12.2008 vyplýva, že žalobcovi bol určený
plat s účinnosťou od 1.1.2009 platová trieda 12, platový stupeň 11 , tarifný plat ( § 7 zák. ) 674,- Eur,
príplatok za riadenie 115,50 Eur a osobný príplatok 515,- Eur . Žalobca trval na žalobe na náhradu
mzdy ,ktorú si uplatnil v konaní dňa 5.1.2010.
7. Súd konštatuje, že po právoplatnom rozsudku o neplatnej výpovede t.j. od 24.6.2019 do vytýčenia

termínu pojednávania zamestnávateľ teda žalovaný nezaplatil žalobcovi ani náhradu mzdy v rozsahu
12 mesiacov podľa Zákonníka práce, ktorá žalobcovi zo zákona patrila.
8. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 20.8.2012 namietala, že pre výpočet náhrady mzdy s poukazom
na ust. § 29 ods. 2 zák. 553/2003Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo
verejnom záujme priemerným zárobkom žalobcu je plat podľa rozhodnutia o plate zo dňa 10.9.2009

vo výške 1.189,50 Eur. Ďalej namietala, že do právoplatného a vykonateľného skončenia rozhodnutia
o neplatnom skončení pracovného pomeru nie je medzi žalobcom a žalovaným žiadny právny vzťah
teda ani vzťah z ktorého je možné dôvodiť oprávnenosť stanovenia úrokov z omeškania nakoľko medzi
žalobcom a žalovanou nie je vzťah veriteľ dlžník, ktorý je v omeškaní a nejde o príslušenstvo. Žalovaná
vzniesla námietku zníženia náhrady mzdy prípadne ju vôbec nepriznať podľa ust. § 79 ods. 2 Zákonníka

práce. Žalovaná poukázala na to, že žalovaný bol v čase uzatvorenia pracovného pomeru poberateľom
starobného dôchodku . Poukázala na to, že žalovaná pri súčasnej organizácii a organizačnej zmene
nebolo možné žalobcovi pokračovať v práci.
9. Žalobca namietal, že dôvodom na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy podľa ust. § 79 ods.
2 Zákonníka práce nemôže byť skutočnosť, že je poberateľom starobného dôchodku. Ďalej poukázal

na to, že s poukazom na rozsudok NS SR 5Cdo 269/2007 zo dňa 29.7.2009 súd prihliada na to či
zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo
z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Žalobca v dôsledku výpovede sa neustále usiloval a snažil
o uzatvorenie pracovného pomeru s novým zamestnávateľom, avšak bezvýsledne. Žalobca v tomto
smere predložil dôkazy o tom, že sa uchádzal o zamestnanie ( č. l. 249-273) potvrdením Štátneho

fondu rozvoja bývania, zo dňa 28.6.2013, Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 24.1.2013, Sociálnej
implementačnej agentúry, žiadosťou o zaradenie žalobcu do databázy uchádzačov o zamestnanie v
personálnej agentúreHILLInternationalSlovakias.r.o.zodňa24.2.2010,žiadosťouozaradeniežalobcu
do databázy uchádzačov o zamestnanie v personálnej agentúre Allprof Slovakia, s.r.o. žiadosťou
žalobcu o pozíciu externého hodnotiteľa na odborné posúdenie žiadosti o nenávratný finančný príspevok

v rámci programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia zo dňa 15.1.2010, žiadosťou žalobcu o pozíciuexternéhohodnotiteľanaodbornéposúdeniežiadostionenávratnýfinančnýpríspevokvrámciprogramu
Zamestnanosť a sociálna inklúzia zo dňa 9.4.2010 s jednotlivými odpoveďami.
10. Žalobca sa snažil zamestnať po doručení neplatnej výpovede z pracovného pomeru, avšak sa

mu to nepodarilo, pričom ako dôkaz priložil potvrdenia o hľadaní zamestnania v období 15.1.2010 do
28.6.2013 ( 250-273 ). Žalobca je poberateľom starobného dôchodku.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu
verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje alebo ak to ustanovuje osobitný
predpis.

12. Podľa § 1 ods. 1 písm. b) zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje
odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme u zamestnávateľov,
ktorými sú ďalšie rozpočtové organizácie štátu, obce a vyššieho územného celku.
13. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.
14. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36

mesiacov.
15. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca
nasledujúceho kalendárneho mesiac ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo
inak.
16. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na

zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo
o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný
plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
17. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z., nariadenie vlády ustanoví zvýšené stupnice platových
taríf a termín ich účinnosti v nadväznosti na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa dohodnutú na príslušný

kalendárny rok. Ak sa zvýšenie platových taríf nedohodne v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, rozsah
ich zvýšenia a termín účinnosti sa ustanoví v zákone o štátnom rozpočte.
18. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o
zamestnanie, ktorý je občan starší ako 50 rokov veku.

19. V tomto konaní bolo nesporné ,že Okresný súd Bratislava I medzitýmnym rozsudkom sp. zn.
14C 18/2020-362 zo dňa 7.12.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
6Co315/2017-386 zo dňa 29.5.2019 rozhodol a určil, že výpoveď z pracovného pomeru založeného
pracovnou zmluvou zo dňa 28.2.2007 daná žalobcovi dňa 15.10.2009 je neplatná. Medzitýmny
rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 18/2010 zo dňa 7.12.2016 bol potvrdený rozsudkom

Krajského Bratislava sp. zn. 6Co 315/2017-386 zo dňa 29.5.2019.Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 24.6.2019.
20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu po rozhodnutí
medzitýmneho rozsudku súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru o náhradu mzdy je dôvodná
v celom rozsahu. Súd priznal žalobcovi náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 2Zákonníka práce zv

rozsahu 36 mesiacov celkove vo výške 48.157,74 € (brutto). Pri určovaní výšky náhrady mzdy
vychádzal jednak ust. § 29 ods. 2 zák. 553/2003 Z.z., kde funkčný plat bol žalobcovi stanovený vo
výške 1.306,- Eur (rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.12.2008) a priznal náhradu mzdy
za 36 mesiacov. Pokiaľ ide o namietanú výšku platu žalovanou, tak súd sa nestotožnil s argumentáciou
žalovanej, že základom pre výpočet náhrady mzdy je funkčný plat vo výške 1.306,- €,

pričom žalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru metodík, analýz a hodnotenia dopadov FSR a
následne mu bol znížený plat na sumu 1.189,50 €. Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou
žalobcu ,že jednostranné úkony o zmene druhu práce ( pracovného zaradenia ) a funkčného platu
sú v rozpore s ust. § 54 Zákonníka práce, podľa ktorého dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možnozmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene . Na zmenu podstatných
náležitostí pracovnej zmluvy žalobcu bol potrebný jeho súhlas , ktorý nebol daný. Súd sa nestotožnil s
argumentáciou žalovanej, aby súd znížil náhradu mzdy z dôvodu, že žalobca je poberateľom starobného

dôchodku. Podľa názoru súdu v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo
strany žalovanej ako zamestnávateľa nemôže byť na ujmu žalobcu ako zamestnanca zníženie náhrady
mzdy z dôvodu starobného dôchodku. Súd konštatuje, že aj keď žalobcovi bol priznaný starobný
dôchodok tak nemôže byť dôvodom nepriznania alebo zníženia náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2
Zákonníka práce z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru žalovanou ako to požadovala

žalovaná pretože žalobca musel splniť zákonné podmienky pre priznanie dôchodku, ktoré nemajú vplyv
pri skončení pracovného pomeru. Súd túto námietku považoval za nedôvodnú, nakoľko žiaden právny
predpis nezakazuje vykonávať závislú činnosť aj po priznaní nároku na starobný dôchodok.
21. Z konania vyplynulo, že po výpovedi žalobca sa usiloval o prácu a mal záujem naďalej pracovať,
bol na výberových konaniach a o týchto skutočnostiach predložil dôkazy, ktoré boli žalovanej známe
a nemala k tomu výhrady. Súd vyhodnotil námietku žalovanej nepriznať mzdu nad 12 mesiacov

alebo znížiť ako nedôvodnú. Súd konštatuje, že žalovaná od právoplatného medzitýmneho rozsudku
súdu od 24.6.2019, kde bol vyriešený základ sporu ohľadom neplatnosti výpovede neučinila žiadne
kroky k vyriešeniu veci týkajúceho sa prípadne skončenia pracovného pomeru do vytýčenia termínu
pojednávania 20.10.2020 a nezaplatila ani náhradu mzdy za 12 mesiacov žalobcovi a nevinula ani
úsilie ako zamestnávateľ, aby došlo v predmetnej veci k dohode. Podľa názoru súdu žalobca svojim

konaním nespôsobil daný stav a priznaná náhrada mzdy za neplatné skončenie pracovného pomeru má
povahu satisfakcie za neplatne skončený pracovný pomer a ide o prostriedok voči zneužitiu postavenia
zamestnávateľa voči zamestnancovi pri ukončovaní pracovných pomerov, kde zamestnávateľ musí
postupovať s odbornou starostlivosťou, čo v prejednávanej veci dodržané nebolo.
22. Žalovaná vzniesla námietku spočívajúcu v tom, že žalobcovi pri náhrade mzdy nepatria úroky z

omeškania. Žalobkyňa na zotrvala na priznaní aj úrokov z omeškania a poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Cdo 116/2008 zo dňa 17.12.2009, v zmysle ktorého úrok
z omeškania je vo svojej podstate majetkovou sankciou. Má veriteľa (zamestnanca) odškodniť za to, že
nemohol použiť dlhovanú istinu náhrady mzdy, úžitky ktorej na druhej strane mohol za čas meškania
poberať dlžník (zamestnávateľ). Pri rozhodovaní o priznaní úroku z omeškania nie je rozhodujúce, či

žalovaný omeškanie zavinil, resp. dôvod omeškania; na vznik nároku na úrok z omeškania stačí, že
zákonom stanovená lehota plnenia uplynula. Súd na základe toho námietku žalovanej vyhodnotil ako
neopodstatnenú.
23.Súdzároveňpriznalžalobcoviúrokyzomeškania,atospoukazomna§1ods.4Zákonníkapráce(ak
tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné

ustanovenia Občianskeho zákonníka) v nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ak ide
o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje osobitný predpis). Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti
má za následok omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre

občianskoprávne vzťahy. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru
platí preto výške úrokov z omeškania určená nariadením vlády 87/1995 Zb. pre omeškanie s plnením
peňažnéhodlhu.Prirozhodovanípriznaní úrokuzomeškanianiejerozhodujúce,čižalovanýomeškanie
zavinil resp. dôvod omeškania na vznik nároku na úrok z omeškania stačí , že zákonom stanovená
lehota plnenia uplynula , pričom žalobca poukázal aj na uznesenie NS SR Cdo 246/2010. Pokiaľ ide o

úroky z omeškania uplatnené žalobcom z pri náhrade mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru ,tak súd vychádza aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.460/2017 zo dňa 4.7.2017.Z
uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná ( zamestnávateľ ) sa dostáva do omeškania s
vyplatením jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym
uplynutímvýplatnéhotermínuvnasledujúcomkalendárnommesiaci,zčohovyplývaito,ženasledujúcim

dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady mzdy. Preto súd
priznal žalobcovi náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru v jednotlivých mesiacoch
po splatnosti jednotlivých náhrad mzdy mesačne tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).