Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/72/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214207336
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214207336.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Milana Končeka v exekučnej právnej veci oprávneného: PROFI
CREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova25,Bratislava,IČO:35792752,zastúpenéhospoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti povinnému: 1. S. X., nar.: XX. XX. XXXX, bytom P. XX, XXX XX J.V., J. N. V., 2. Ľ. X., nar.:

XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, H. - L., pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému
spoločne a nerozdielne sumu 9 350,57 eur s príslušenstvom, zmenkovú odmenu vo výške 34,13 eur,
trovy predchádzajúce konania spoločne a nerozdielne vo výške 925,54 eur a trov exekúcie, v konaní
vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom, Murgašova 3, Košice, pod spis. zn.
EX 130/2014, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II spis. zn.:
48Er/932/2014-48 zo dňa 14. 03. 2017, takto:

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 18. 02. 2014 doručeným Exekútorskému úradu JUDr. Ľuboša Sidorjaka, Murgašova 3, Košice,
dňa 24. 02. 2014 domáhal proti povinným vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 9 350,57 eur s
príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného
súdu Bratislava V spis. zn.: 3Zm/266/2013-13 zo dňa 12. 08. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť v časti istiny a úrokov dňa 10. 12. 2013.

3. Súd prvej inštancie dňa 17. 03. 2014 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša
Sidorjaka, Exekútorský úrad so sídlom Murgašova 3, Košice.

4. Ďalej súd konštatoval, že oprávnený v podaní zo dňa 18. 01. 2016 označeným ako doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie uviedol, že dňa 21. 07. 2011 uzavrel oprávnený ako veriteľ s povinným v 1. rade

ako s dlžníkom Zmluvu č. 13527772591 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol povinnému v 1.
rade úver vo výške 5016 eur. Za poskytnutie úveru sa povinný v 1. rade zaviazal zaplatiť oprávnenému
odplatu (zmluvnú odmenu) vo výške 3 016 eur, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za
celú dobu poskytnutia úveru. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a to za celú dobu
poskytnutiaúveru.Zmluvnáodmenabolasplatnákudňuposkytnutiaúveruabolauhradenázapočítaním
oproti nároku dlžníka (povinného v 1. rade), na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy bol preto dlžník

povinný uhradiť istinu úveru v 42 mesačných splátkach vo výške 114 eur. Vzhľadom na omeškanie s
úhradou splátok sa dňa 03. 03. 2013 stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t. j. nesplatenáistina úveru vo výške 3 398,57 eur, a vznikol oprávnenému nárok na zmluvné pokuty podľa zmluvy
vo výške 7 182 eur. Nárok na zmluvné pokuty pozostáva: zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za
omeškanie s úhradou splátky č. 4, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou

splátky č. 10, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 11, zo zmluvnej
pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 12, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80
eur za omeškanie s úhradou splátky č. 13, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s
úhradou splátky č. 14, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 15,
zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 16, zo zmluvnej pokuty vo

výške 478,80 eur za omeškanie s úhradou splátky č. 17, zo zmluvnej pokuty vo výške 478,80 eur za
omeškanie s úhradou splátky č. 18, zo zmluvnej pokuty vo výške 2 394,00 eur za omeškanie o viac ako
15 dní s úhradou zosplatneného úroku, ktorý sa stal splatným v dôsledku omeškania s úhradou splátky
o viac ako 30 dní. Zmenka bola vystavená povinným v 1. rade ako vystaviteľom na rad oprávneného ako
veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad meškania dlžníka s plnením
jeho splatných záväzkov. Povinný v 2. rade podľa ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka pristúpil

k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade úveru, prípadne zmluvných pokút a
ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenečný ručiteľ za vystaviteľa
zmenky. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve vyplnil
zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý
je exekučným titulom. Zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský, keďže zmluva bola uzatvorená s povinným

v 1. rade ako podnikateľom, ktorý je právnickou osobou a v zmysle ustanovenia § 261 Obchodného
zákonníka sa tento zmluvný vzťah riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti oprávnený navrhol, aby v súlade s ustanovením § 243e ods. 6 Exekučného
poriadku súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.

5. Následne súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 243f ods. 3 až 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok")
v znení neskorších predpisov.

6. Exekučným titulom je v tejto veci právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz, je teda

nepochybné, že v konaní v ktorom sa vydal exekučný titul, sa uplatňoval nárok zo zmenky. Z predloženej
zmluvy o úvere súd zistil, že oprávnený poskytol povinnej v 1. rade ako dlžníkovi pôžičku vo výške 4
788 eur, ktorú sa povinná zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 114 eur. V zmluve je povinná
v 1. rade označená svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom a povinný v 2. rade, ako
spoludlžník označený svojim menom a priezviskom, rodným číslom a bydliskom. Zo zmluvy o úvere

mal súd za preukázané, že oprávnený poskytol povinnej v 1. rade pri podpise zmluvy pôžičku, ktorá sa
povinná zaviazala vrátiť podľa dojednaných podmienok. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný v 1. a 2. rade nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom
dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a treba naň

aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o úvere bola povinným predložená už vopred, dodávateľom
pripravenom formulári, teda bez možnosti povinných, akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia
úveru. Súd mal preto za to, že posudzovaná zmluva o úvere spadá do kategórie spotrebiteľských zmlúv

v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Povinná v 1. rade je síce v zmluve o úvere označená ako
spotrebiteľský subjekt, pričom v čl. 1. 1 zmluvy je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi pôžičku na
účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, avšak súd túto skutočnosť nemal za preukázanú.

8. Ďalej poukázal na skutočnosť, že účel poskytnutia finančných prostriedkov bol predtlačený v zmluve.

Súd sa neuspokojil s formálnym označením účelu zmluvy a právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy
posudzoval materiálne podľa skutočnej vôle účastníkov a podľa skutočného, teda nie len deklarovaného
účelu uzavretia zmluvy. Účel poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikateľskej činnosti
tak, ako je to uvedené v predtlači textu zmluvy o úvere, nebol v konaní preukázaný. Dôkazné bremeno
pritom je na ťarchu toho, kto tvrdí takúto skutočnosť, teda veriteľa. Strohé konštatovanie, že úver je

poskytnutý dlžníkovi na podnikateľské účely sa javilo súdu nepresvedčivé a účelové za situácie, keď
spoludlžníkom je manžel povinnej v 1. rade, ktoré preukázateľne neuzatvárala zmluvu ako podnikateľ,
ale ako fyzická osoba.9. Uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere má povahu jednoznačne jednostrannej adhéznej
zmluvy, obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy jednoznačne
nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzavretie zmlúv medzi

podnikateľmi. Jej forma na pretlačenom formulári skôr potvrdzuje, že bola uzatváraná bez hlbšej
vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči podriadenému
subjektu, spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie konštatoval, že takto neurčité

vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci, na účel výkon podnikania v spojení s
nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného má za následok, že úverovú zmluvu
treba považovať za spotrebiteľskú. Keď súd ustálil, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský
zmluvný vzťah, ďalej skúmal, či v rozhodnutí, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo
prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Spotrebiteľské právo v čase vystavenia

zmenky výslovne zakazovalo použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch s poukazom na ustanovenie
§ 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. Zo zmluvy je zrejmé, že ustanovenia obsahujúce neprijateľné
zmluvné podmienky (zmluvné pokuty, odplata za poskytnutie pôžičky), boli do zmluvy zakomponované
neprehľadne, nezrozumiteľne, jej ustanovenia boli zavádzajúco formulované, keď v čl. 1. 1 zmluvy je
uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 4 788 eur, avšak nie je zreteľne

uvedené, že z uvedenej sumy bude reálne dlžníkom poskytnutá len suma 2 000 eur, keďže zvyšok
tvorí odmena veriteľa. Ustanovenie o odmene spotrebiteľa a jej splatnosti ku dňu poskytnutia pôžičky
boli uvedené až na druhej strane zmluvy v čl. 4.1 zmluvy. V prípade, ak by povinní boli riadne zo
zmluvou oboznámení, je vysoká pravdepodobnosť, že túto by za daných "úžerníckych" podmienok
neboli uzavreli. Zmenkový súd v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze zo zákona síce nebol

povinný skúmať obsah dohody o vyplnení zmenky a teda preto neprihliadal ani na ustanovenia o
spotrebiteľskom práve. Ak bolo teda zrejmé, že popri návrhu sú splnené všetky ostatné procesné
podmienky a že predloženie zmenky nevzbudzuje nijakú pochybnosť o dôvodnosti nároku, zmenkový
súd vydal zmenkový platobný rozkaz.

11. Súd prvej inštancie však vyhodnotil zmenové dojednanie (kauzu zmenky) ako dojednanú v rozpore
so zákonom, a je preto neplatné (§ 39 Občianskeho zákonníka) a keďže na túto skutočnosť nebolo
prihliadnuté v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze, preto súd exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

12. Súd prvej inštancie navyše považoval za nutné zdôrazniť, že táto exekúcia je v zmysle ustanovenia
§ 243f Exekučného poriadku odložená ex lege od 23. 12. 2015, a teda exekútor môže vykonávať
len činnosť smerujúcu k zabezpečeniu majetku povinného, teda úkony, ktoré zabránia k zmenšeniu
majetku povinného. O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením.

13. Na súde prvej inštancie konal a rozhodoval sudca.

14. Proti citovanému uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote (§ 362
ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.

15. Odvolanie oprávnený odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP.

16. Oprávnený v odvolaní poukázal na skutočnosť, že posudzovaný právny vzťah v predmetnej
exekučnej veci, t. j. zmluva o revolvingovom úvere č. 135277-72591 zo dňa 21. 07. 2011 nie je

spotrebiteľský, nakoľko zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi oprávneným ako
podnikateľom (veriteľom) a povinným (dlžníkom). Uviedol, že povinný v 1. rade predložil oprávnenému
pred uzavretím zmluvy oprávnenie na podnikanie vydané v Rakúskej republike dňa 01. 10. 2009.
Vzhľadom k tomu, že povinný vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako podnikateľ a nie ako spotrebiteľ je
nesporné,žepoužitiepeňažnýchprostriedkovbolourčenénapodnikanie.Keďžecharakterzáväzkového

vzťahu ako obchodnoprávneho a nie spotrebiteľského vyplýval podľa oprávneného jednoznačne zo
zmluvy, nepovažoval oprávnený za potrebné predkladať spolu s doplnením návrhu na vykonanie
exekúcie aj oprávnenie povinného na podnikanie. Nevyhnutnosť predložiť uvedený dokument na
preukázanie podnikateľského účelu čerpania pôžičky vznikla až na základe rozhodnutia súdu, ktoré súv rozpore s obsahom zmluvy. Preto tento bez svojej viny nemohol uvedený dôkaz uplatniť pred súdom
prvej inštancie a má možnosť predložiť ho až v odvolacom konaní na preukázanie nesprávnosti záverov
súdu. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podmienkami dohodnutými v zmluve, ani účelom v nej

uvedeným. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o charaktere
zmluvného vzťahu a to napriek 1. explicitnému vyjadreniu v bode 1.1 zmluvy o účele poskytnutia
pôžičky, 2. označeniu dlžníka v zmluve ako podnikateľa ako aj ďalších ustanovení zmluvy, ktoré
jednoznačne preukazujú, že je uzatvorená medzi podnikateľmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti a
nie s povinným ako spotrebiteľom, keďže neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z., mal

oprávneného vyzvať na predloženie ďalších dôkazov. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3 Cdo/81/2011 zo dňa 31. 07. 2012. Ďalej poukázal na skutočnosť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch neukladá veriteľovi povinnosť posudzovať a zisťovať konkrétny
účel čerpania spotrebiteľského úveru, prípadne uvedené zisťovanie zahŕňať do obsahu zmluvy. Napriek
tomu, že právna norma pre platnosť zmluvy o pôžičke obligatórne nevyžaduje uvedenie účelu čerpania
peňažných prostriedkov, v zmluve sa účel čerpania pôžičky uvádza "na výkon podnikateľskej činnosti".

Povinný ako zmluvná strana vedel do akého záväzkového vzťahu vstupuje, aj s akým obsahom,
pretože podnikateľský účel poskytnutia úveru je v 1. článku zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené
oprávnený poukázal na to, že v súdnej praxi je ustálené, že pokiaľ osoba hoci by len predstierala,
že je podnikateľom, potom sa nemôže dovolávať postavenia spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie
rozhodol (C-464/01, vo veci Johann Gruber c/a Bay Wa AG), že ak dodávateľ koná v dobrej viere, že

druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.

17. Ďalej oprávnený uviedol, že povinný v 2. rade v čl. 5.7 zmluvy podľa ustanovenia § 533 OZ pristúpil
k peňažnému záväzku dlžníka zo zmluvy spočívajúcom v úhrade pôžičky, prípadne zmluvných pokút a
ďalších peňažných záväzkov zo zmluvy a zároveň podpísal zmenku ako zmenkový ručiteľ za vystaviteľa

zmenky.

18. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým k zmluve vyplnil zmenku
a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorý je
exekučným titulom. Pristúpenie k záväzku nemení charakter záväzkového z obchodnoprávneho na

spotrebiteľský a ani nezakladá dva rôzne záväzkové vzťahy (obchodnoprávny medzi oprávneným a
povinným v 1. rade a spotrebiteľský medzi oprávneným a povinným v 2. rade). Vzhľadom na túto
skutočnosť, nie je možné použiť na daný záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, zákona o spotrebiteľských úveroch a pod. Rovnako na daný zmluvný
vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia

spotrebiteľského úveru zmenkou. Spoludlžník, povinný v 2. rade zabezpečuje splnenie záväzku zo
zmluvyorevolvingovomúvere.Poskytnutiezabezpečeniazapodnikateľskýúverzostranyfyzickejosoby
nie je spotrebiteľským vzťahom, pretože tejto osobe nebol poskytnutý úver. Zmluva bola uzavretá a úver
poskytnutý povinnému v 1. rade. Pre vymedzenie povahy pristúpenia k záväzku podľa ustanovenia §
533 ods. 1 OZ oprávnený podporne vychádzal z názoru Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku zo dňa 28.

06. 2012 spis. zn. 3 Cdo/133/2010, ktorý zabezpečovací charakter pristúpenia spoludlžníka k záväzkom
dlžníka posúdil tak, že predpokladom vzniku zabezpečenia záväzku je uzavretie dohody medzi veriteľom
a pristupujúcim dlžníkom. Zároveň oprávnený tvrdil, že nie je možné predloženie formalizovaného
návrhu zmluvy považovať za postup, ktorý potvrdzuje, že zmluva nemá obchodnoprávny charakter
a to len preto, že sa tým poskytuje domnelá ochrana spotrebiteľovi. Ani ochrana spotrebiteľa, nie

je zameraná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných, dobrovoľne vykonaných úkonov. Keďže
vymáhaný nárok nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou nemožno exekúciu zastaviť s
poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Vzhľadom na nespotrebiteľský
charakter zmluvy, dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku nebol daný.

19. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu Košice II spis. zn. 48Er/932/2014-48 zo dňa
14. 03. 2017 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

20. K podanému odvolaniu oprávneného sa povinní a ani súdny exekútor v stanovenej lehote písomne

nevyjadrili.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O. s. p."), bol Krajský
súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP
ako nový procesný predpis.

22. Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd"), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

24. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

25. Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že exekučným titulom v danej exekučnej veci je Zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava spis. zn. 3 Zm/266/2013-13 zo dňa 12. 08. 2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10. 12. 2013. Týmto zmenkovým platobným rozkazom
súd uložil povinnému v 1. a 2. rade, aby do troch dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného

rozkazu zaplatili navrhovateľovi (oprávnenému) spoločne a nerozdielne sumu 10 238,57 eur so 6 %
ročným úrokom zo zmenkovej sumy od 13. 05. 2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 34,14 eur a
náhradu trov konania v celkovej výške 925,54 eur.

26. Zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č. 135277-72591 zo dňa 19. 07. 2011 odvolací súd zistil, že táto

bola uzatvorená so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., a povinným v 1. rade ako dlžníkom
a povinným v 2. rade ako spoludlžníkom. Na základe tejto zmluvy boli povinnému v 1. rade na účely
výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 4 788 €. Dlžník sa zaviazal splatiť
veriteľovi pôžičku v 42 mesačných splátkach vo výške 114 €, splatných podľa splátkového kalendára,
ktorý je uvedený v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

27. Pokiaľ ide o prvú odvolaciu námietku oprávneného, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. OZ.

28. V zmluve o revolvingovej pôžičke vystupuje na strane oprávneného podnikateľský subjekt, ktorý má

v predmete činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a na strane povinného v 1. rade osoba,
ktorá je v zmluve o úvere identifikovaná tak, že sú pri nej uvedené identifikačné údaje ako fyzickej osoby
s uvedením mena, priezviska, trvalého bydliska a rodného čísla.

29. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania dlžníka v tak sprísnenom právnom režime, v akom sa nachádzajú normy
spotrebiteľského práva, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok kvalifikáciu úveru za tzv.
iný, a teda nespotrebiteľský úver riadiaci sa výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), čiže
veriteľa. Ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel podnikania,
ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie zmluvy (ako

je to v tomto prípade), nie je možné takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.

30.Oprávnenýpritomžiadendôkaz,ktorýbypreukazoval,žepovinnýčerpalúvernavýkonzamestnania,
podnikania alebo povolania, súdu nepredložil.

31. Okrem uvedeného, v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená
v Obchodnom zákonníku, a to bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo
podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe s tým, že uvedená úprava je v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľná len vtedy, ak neodporuje úprave, majúcej tu z povahy veciprednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. To znamená, že primárne
sa použije úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a na jej základe úprava uvedená v
Občianskom zákonníku, nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné

ďalšie použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obchodný zákonník sa môže uplatniť
len tam, kde jeho aplikovanie neobmedzuje Občiansky zákonník a vykonávacie predpisy vydané na
jeho vykonanie. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom
rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv
pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej

veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ - povinná nemala možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere - spotrebiteľskej zmluvy, nemohol vyjednávať,
jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

32. Podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v
exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti

tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je
oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti
tohto zákona.

33. Podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak

oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

34. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu

súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

35. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f ods. 1
Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa §
39ods.4Exekučnéhoporiadkupovinnosť,podľaktorejjeoprávnenýpovinnýdoplniťnávrhnavykonanie
exekúcie. S poukazom na § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie

v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z.

36. K uvedenému odvolací súd navyše uvádza, že práve za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa
v exekučných konaniach prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana ako spotrebiteľovi, upravila sa (novelou č. 438/2015

Z. z.) nová možnosť súdu odmietnuť vydať poverenie (§ 44 ods. 2 štvrtej vety Exekučného poriadku) a
v už prebiehajúcich exekučných konaniach (po udelení poverenia) exekúciu zastaviť.

37. Na podklade označených skutočností a dôkazov oprávneným súdu vznikla povinnosť preskúmať, či
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Čo sa však

týka výšky zmenkového úroku, predstavuje rovnako ako úroky dohodnuté pri poskytovaní pôžičky alebo
úveru odmenu za poskytnuté peňažné prostriedky, preto aj jeho výška musí zodpovedať danému účelu.
Odvolací súd sa však výškou úrokov a odvolacími námietkami oprávneného ďalej nezaoberal, nakoľko s
poukazom na posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského, sa javili námietky
ohľadne zmenkového úroku ako právne irelevantné.

38.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa ustanovenia § 262 CSP v spojení s

ustanovením § 255 CSP rozhodol tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
oprávnený nebol v konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli,
preto im neboli priznané.40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).