Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2022

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010107
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2022:7122010107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.

marca 2022 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
Z. N., nar. XX. decembra XXXX v E., trvale bytom E., T. XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- menovaný v presne nezistenom čase dňa 1.1.2020 v Košiciach na križovatke ulíc Hlavnej a

Bielej potom ako na ceste pri kvetináči našiel dámsku peňaženku modrej farby, tak z nej vybral
bankomatovú platobnú kartu spoločnosti VUB, a.s. vystavenú na meno C. K. a následne predmetnú
kartu neoprávnene použil pri platbe za tovar, a to v Potravinách RION na ulici Zimnej č. 16 v Košiciach
kde predmetnou bankomatovou platobnou kartou bezkontaktnou platbou v čase o 12.47 hod. vykonal
platbu vo výške 3,40,- EUR a v čase o 12.49 hod. vykonal platbu vo výške 2,48 EUR a následne s
predmetnou bankomatovou platbou vykonal neoprávnenú platbu za tovar na čerpacej stanici spoločnosti
Slovnaft na ulici Festivalové námestie č. 1 kde v čase o 13.00 hod. vykonal s predmetnou bankomatovou

kartou bezkontaktnú platbu vo výške 2,79 EUR, čím takto menovaný neoprávnene použil bankomatovú
platobnou kartu vystavenou spoločnosť VUB, a.s. na meno poškodenej C. K., nar. X.XX.XXXX, trvalé
bytom E., ulica U. č. X a spôsobil jej tak celkovú škodu vo výške 8,67 EUR,

t e d a

- obstaral platobný prostriedok a tento neoprávnene použil,

č í m s p á c h a l

- prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo
inej platobnej karty podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12. 2020.

A za to mu súd

u k l a d á

podľa 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l), § 39 ods. 2 písm. d), ods.
4 Tr. zákona per analogiam a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd z r u š u j evýrok o treste uložený obvinenému skorším trestným
rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/23/2020 zo dňa 13. mája 2020, ktorým bol odsúdený
podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2

mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnúdobuvtrvaní1rokavspojenísuznesenímzodňa20.
júla 2021, ktorým súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona vyslovil, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil
a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňomstráženia, akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Súd v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný a rozhodol, že
dokazovanie v rozsahu, v akom priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Z odpisu registra trestov na čl. 241 je zrejmé, že obžalovaný tam má dva záznamy. Naposledy bol
odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/11/2021 zo dňa 26. marca 2021
podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov do 26.9.2022.

Z trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 10T/23/2020 je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený
trestným rozkazom zo dňa 13. mája 2020 podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j, l) Tr.
zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

v trvaní 1 roka v spojení s uznesením zo dňa 20. júla 2021, ktorým súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona
vyslovil, že sa podmienečne odsúdený neosvedčil a trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom
vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z trestného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T/11/2021 je zrejmé, že obžalovaný bol odsúdený

trestným rozkazom zo dňa 26. marca 2021 podľa § 207 ods. 1, § 38 ods. 2 Tr. zákona k trestu odňatia
slobody vo výmere 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Po vyhodnotení uvedeného dôkazu súd konštatuje, vzhľadom na čas spáchania skutku 26.3.2021,
že z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia ide o tzv. recidívu, nie je daný súbeh medzi touto vecou a
prejednávanou vecou a uvedené odsúdenie nemá vplyv na ukladanie trestu.

K výroku o vine:

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. pri splnení v

zákonom stanovených podmienok.

K výroku o treste:

Súd obžalovanému Z. N. uložil podľa 219 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3,

§ 36 písm. j, l), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam a § 42 ods. 1 Tr. zákona súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov nepodmienečne teda znížený o jednu tretinu pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, teda analogicky ako v konaní o dohode o uznaní
viny a prijatí trestu. Takýto postup umožňuje, resp. predpokladá stanovisko trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016. Uloženie druhu a výšky trestu v tomto prípade

nie je ani v rozpore s ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, kedy súd prihliadol na spôsob spáchania činu a
jehonásledok,ktorýsanevymykalzrámcapredpokladanéhokonaniavskutkovejpodstatepredmetného
trestného činu. Pokiaľ ide o zavinenie, resp. o pohnútku páchateľa, tento sa trestného činu dopustil vo
finančnej tiesni, čo nemožno hodnotiť ako zvlášť zavrhnutia hodnú okolnosť, pričom súd konštatuje
prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností. Pokiaľ ide o osobu páchateľa, obžalovaný síce má „len“ dva

záznamy v odpise z registra trestov, z toho prvé odsúdenie je posudzované ako súbeh trestnej činnosti.Súd v prípade obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, pretože pred
spáchaním trestného činu viedol riadny život a v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, pretože sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutoval.

Pri ukladaní trestu súd obžalovanému zohľadnil skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je
vinný, pričom nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, v podstate priznal spáchanie
trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval a súd takéto vyhlásenie o vine, na návrh procesných strán,
prijal.

V súlade s ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd takto uložený trest považuje za dostatočný ako pre ochranu spoločnosti, tak aj pre nápravu

páchateľa, pričom súd zdôrazňuje, že v prípade obžalovaného je účelom trestu generálna prevencia,
teda ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.

Súd v súvislosti s uložením súhrnného trestu ako nepodmienečného trestu, hoci pôvodný trest odňatia
slobody v zbiehajúcej sa trestnej veci OS Košice I sp. zn. 10T/23/2020 bol uložený s podmienečným

odkladom, opakuje argumentáciu prokurátora z podaného odporu, ktorá sa opiera o rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Tdo/68/2012 zo dňa 29.1.2013, že ak došlo k nariadeniu výkonu podmienečného trestu odňatia
slobody uloženého skorším rozsudkom podľa § 50 ods. 4 alebo § 52 ods. 1 Tr. zák. predtým, ako bol
uložený súhrnný trest, považuje sa tento trest, výkon ktorého bol pôvodne podmienečne odložený, za
nepodmienečný. Z tohto vyplýva, že ak súd neupustí od uloženia súhrnného trestu (§ 44Tr. zák.), uloží

- v zmysle § 42 ods. 1, ods. 2 veta druhá Tr. zák. podľa zásad na uloženie úhrnného trestu prísnejší
súhrnný trest odňatia slobody ako trest uložený skorším rozsudkom a jeho výkon podmienečne neodloží
podľa § 49, § 50 Tr. zák. prípadne podľa § 51, § 52 Tr. zák. Keďže Okresný súd Košice I v zbiehajúcej
sa trestnej veci sp. zn. 10T/23/2020 uznesením zo dňa 20.7.2021 (právoplatným 6.8.2021) rozhodol, že
Martin Šofranko sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a pôvodne podmienečne

odložený výkon trestu odňatia slobody vykoná, nebolo možné uložiť obžalovanému v prejednávanej veci
súhrnný trest iný ako nepodmienečný, ktorý súd zároveň s poukazom na analogický postup ako v konaní
o dohode o uznaní viny a prijatí trestu súčasne znížil na najnižšiu možnú úroveň.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia

rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.