Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2009

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 15Cb/157/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4408202115
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križanová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2009:4408202115.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudkyňou Mgr. Annou Križanovou v právnej veci žalobcu: Z. R.- R-T.,

T. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast. advokátom JUDr. Ľ. H., V. XX,. B., proti žalovanej: G. I. C. -
A., Š. XX,. Š., IČO: XX. XXX. XXX,. právne zast. advokátom JUDr. J. I., F. R. XX,. N. Z., o zaplatenie
4.108,08 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 4.108,08 EUR s 14,75% ročnými úrokmi z omeškania od
19.1.2007 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.622,03 EUR titulom náhrady trov konania, do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 15.2.2008 domáhal voči žalovanej zaplatenia 4.108,08
EUR ( 123.760,- Sk) s 14,75% ročnými úrokmi z omeškania od 19.1.2007 do zaplatenia. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že žalovanú sumu poskytol žalovanej ako garanciu pre prípad, že by sa žalobca
nerozhodol uzavrieť s poskytovateľom leasingu leasingovú zmluvu.

Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietala svoju pasívnu
legitimáciu a uviedla, že príjmový pokladničný doklad, na ktorý sa žalobca odvoláva vypísal jej syn a

preto by si pohľadávku mal vymáhať od neho.

Súd v rámci dokazovania, ktoré vykonal výsluchom účastníkov, svedka Z. I., oznámením obsahu
priložených listín a to najmä príjmového pokladničného dokladu ( č.l. 10), leasingovej zmluvy č. 123591
( č.l. 11-13), protokolu o prevzatí predmetu leasingu ( č.l. 14), dokladov predložených žalovanou -
faktúry č. 900070, peňažný denník žalovanej vedený od 1.3.2006 do 31.8.2006, prekladov faktúry č.
661117, zaslanej pre C. A. S. spoločnosťou S. L. - C. G., faktúry č. 90474/06, ktorou spoločnosť

R. T. O. fakturovala žalovanej výkony na základe faktúry č. 661117, tuzemského prevodného príkazu
vystaveného žalovanou ako príkazcom dňa 16.3.2009 - všetkých založených v prílohovej obálke č.l. 69,
prehľadu základných úrokových sadzieb NBS, ako aj ďalších listinných dôkazov a zistil tento skutkový
stav:

Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca mal záujem odkúpiť motorové vozidlo Renault Premium
420DCI v cene 1.547.000,- Sk s DPH formou leasingu a to tak, že by uzavrel leasingovú zmluvu

s leasingovou spoločnosťou, ktorá by automobil Renault Premium 420 DCI od žalovanej odkúpila a
následne by žalobca leasingovej spoločnosti cenu automobilu splácal leasingovými splátkami. Žalobca
potreboval predmetné vozidlo skôr, ako boli vybavené všetky formality. So synom žalovanej sa preto
dohodol, že mu toto vozidlo odovzdá pre uzavretím kúpnej a následne leasingovej zmluvy. Z tohtodôvodu poskytol žalovanej ako zálohu sumu 123.760,- Sk s tým, že túto sumu mu žalovaná po uzavretí
riadnej kúpnej zmluvy a leasingovej zmluvy vráti. Skutočnosť, že sumu 123.760,- Sk žalovanej zaplatil
preukazoval príjmovým pokladničným dokladom žalovanej.

Pokiaľ ide o žalovanou predloženú faktúru č. 661117, ktorú predložila, z tejto nie je zrejmé komu bola
uvedenásumafakturovaná.Uvedenoufaktúroubolafakturovanásuma3.295,17EURanásledneďalšou
faktúrou č. 90474/06 bola na základe faktúry č. 661117 fakturovaná len suma 2.745,99 EUR. Prečo
bola žalovanej fakturovaná faktúrou č. 90474/06 nižšia suma, ako suma za opravu podľa faktúry 661117,

z uvedených faktúr nie je možné zistiť. Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že pokiaľ ide o faktúru
90474/06, táto bola vystavená 18.8.2006, teda viac ako 5 mesiacov potom, čo žalobca zložil v prospech
žalovanej zábezpeku 123.760,- Sk. Neobstojí teda tvrdenie žalovanej, že túto sumu žalobca zaplatil za
vykonanéopravy,pretoževtomčasenemalavedomosťoceneopráv,ktorébolivykonanénamotorovom
vozidle Renault Magnum 440. Faktúru za opravy tohto vozidla v tom čase nemala.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že celú záležitosť vybavoval so synom žalovanej Z. I., o celej
kúpe jednal s ním. Jemu dal aj peniaze, ktoré teraz žiada od žalovanej. O tom, či je oprávnený v
mene žalovanej vystupovať nemal žiadne pochybnosti, pretože ho považoval za spolumajiteľa firmy.
Aj v predchádzajúcom období kúpil od žalovanej ťahač a tiež všetko vybavoval s jej synom. Z tohto
dôvodu nemal pochybnosti o tom, či je alebo nie je oprávnený vystupovať v mene žalovanej, resp. za ňu

konať. Pokiaľ ide o príjmový pokladničný doklad, ktorý mu bol vystavený synom žalovanej v súvislosti
so zloženou zálohou uviedol, že so žalovanou, resp. s jej synom mal korektné obchodné vzťahy, nemal
dôvod im neveriť a preto netrval na tom, aby bol príjmový pokladničný doklad vyplnený tak ako má byť.

Žalobca pre dokreslenie celej situácie uviedol, že aj v predchádzajúcom období odkúpil od žalovanej

Renault Magnum 440 formou leasingu, zmluva bola podpísaná 30.8.2005. Toto vozidlo niekoľkokrát
reklamoval. Po reklamáciách sa so synom žalovanej dohodol tak, že žalovaná predmetné vozidlo odkúpi
od leasingovej spoločnosti v prípade, že si aj ďalšie vozidlo kúpi od žalovanej. Písomný záznam o
reklamáciách spísaný nebol. Žalobca ďalej uviedol, že jeho obchodní partneri mali u neho objednané
prepravy, preto nevyhnutne potreboval motorové vozidlo. So synom žalovanej sa dohodol, že mu

predtým ako bude podpísaná leasingová zmluva na vozidlo Renault Premium 420 DCI požičia vozidlo
za zálohu 123.760,- Sk, ktorú mu dňa 3.3.2006 odovzdal v Š.. Na nasledujúci deň po uhradení zálohy
prevzal ťahač, ktorý riadne užíval bez toho, aby bola podpísaná leasingová alebo iná zmluva a aj toto je
podľanázoružalobcunepriamymdôkazomtohočoboloobsahomdohodymedzinímasynomžalovanej.

Právny zástupca žalovanej žiadal žalobu zamietnuť z nedostatku pasívnej legitimácie. Uviedol, že
príjmový pokladničný doklad žalobcovi vypísal syn žalovanej a preto si pohľadávku má žalobca
uplatňovať voči nemu a nie voči žalovanej. Uviedol, že sumu 123.760,- Sk, ktorú zaplatil žalobca
synovi žalovanej, žalobca nezaplatil z titulu zálohy v súvislosti s kúpou vozidla od žalovanej. Žalovaná
nevie, z akého titulu túto sumu žalobca jej synovi zaplatil. Poukázal na skutočnosť, že ak aj žalovaná

v rámci svojich podnikateľských aktivít splnomocnila svojho syna na nejaké konanie, bolo to len
konanie v súvislosti s technickými, prípadne inými odbornými vecami týkajúcimi sa motorových vozidiel.
Opakovanezdôraznil,žesynžalovanejneboljejzamestnancomaaninebolvmenežalovanejoprávnený
konať.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že podniká asi od roku 1999 a jej syn asi od roku 1993. Miesto
podnikania majú rovnaké. Jej syn bol oprávnený v jej mene podpisovať leasingové zmluvy, preberať a
odovzdávať autá, nikdy však nebol oprávnený v jej mene vyberať peniaze alebo vystavovať príjmové
pokladničné doklady. Poukázala na skutočnosť, že často bola mimo miesta podnikania a príjmové
pokladničné doklady boli čisté a opečiatkované v mieste jej podnikania a tak sa mohlo stať, že jej syn

s týmito dokladmi disponoval. Žalovaná ďalej vo výpovedi uviedla, že ani od doby, od ktorej vie, že sa
vedie tento spor, nezisťovala od svojho syna, prečo použil príjmový pokladničný doklad s jej pečiatkou.
Rovnako nezisťovala ani to, či prevzal nejaké peniaze od žalobcu a čo s týmito peniazmi spravil. Pokiaľ
ide o žalobcu, na pojednávaní ho videla prvý krát a nikdy s ním neuzatvárala žiaden obchod.

Svedok Z. I., syn žalovanej, vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca kupoval od jeho matky dva ťahače.
V oboch prípadoch išlo o kúpu prostredníctvom leasingu a keďže bol splnomocnený vystupovať v mene
svojej matky, všetky záležitosti so žalobcom vybavoval. Ďalej uviedol, že žalobca si prvý krát od jeho
matky kúpil ťahač, ktorý reklamoval. V rámci reklamácie bolo toto vozidlo prepravené do M., kde nebolozistené o akú vadu ide, preto bolo auto ďalej opravované v R. a následne odovzdané žalobcovi. Po
tejto oprave žalobca opätovne reklamoval vozidlo, preto sa s ním dohodol, že ak zaplatí jeden servis
( cenu jednej servisnej opravy), ktorý bol realizovaný na tomto vozidle, išlo asi o sumu 2.700,- EUR, tak

jeho matka odkúpi vozidlo naspäť a žalobca si z ich vozového parku vyberie nové. O cene opravy vedel,
napriek tomu, že faktúra za jej opravu ešte nebola vystavená z toho dôvodu, že bol osobne vozidlo
prevziať v servise. Cena tejto opravy bola žalovanej fakturovaná faktúrou č. 90474/06, ktorá podľa jeho
vedomostí bola uhradená. Uvedených 2.700,- EUR bolo podľa vtedy aktuálneho kurzu asi 128.000,- Sk
a keďže mal žalobca pri sebe len 123.760,- Sk, tieto mu odovzdal a necelých 4.000,- Sk mu mal priniesť

asi o týždeň. Zvyšok tejto sumy mu žalobca nedoplatil, jej doplatenie neurgoval, keďže v tom čase išiel
biznis a na takéto urgencie nemal čas. Podľa jeho vyjadrenia žalobca mal mať toľko slušnosti, aby mu
tieto peniaze doplatil. Napriek tomu, že tak neurobil, celú záležitosť svedok ďalej neriešil.

Svedok vo svojej výpovedi poprel, že by odovzdal žalobcovi ťahač pred podpísaním leasingovej zmluvy
č. 123591 zo dňa 27.3.2006, teda nasledujúci deň po prevzatí zálohy t.j. 4.3.2006.

Súd vykonal konfrontáciu žalobcu so svedkom ohľadom dohody týkajúcej sa úhrady ceny jednej
servisnej opravy, pričom obaja zotrvali na svojich vyjadreniach. Žalobca ešte dodal, že nemal dôvod
čokoľvek za reklamáciu uhrádzať, keďže vozidlo bolo v záruke.

Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že príjmový pokladničný doklad ( v spise na č.l. 10) vypisoval
on a mal ho k dispozícii od svojej matky. Tento vypisoval v B. pri podpise leasingovej zmluvy, kde bol
prítomný on, žalobca a asi aj jeho matka.

Súd vykonal konfrontáciu žalobcu a svedka v súvislosti s odovzdávaním peňazí, pričom žalobca zotrval

na svojom vyjadrení, že tieto odovzdával svedkovi v Š. v mieste jeho podnikania, svedok taktiež zotrval
na svojom vyjadrení.

Svedok vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že peniaze, ktoré prevzal od žalobcu, zrejme odovzdal
žalovanej po ceste z B., po podpise zmluvy a peniaze boli v roku 2006 riadne zaevidované do

jej účtovníctva. Prečo žalovaná o týchto skutočnostiach nemá vedomosť sa vyjadriť nevedel. K
výpovedi žalovanej, že nebol oprávnený v jej mene prijímať finančné prostriedky svedok uviedol, že vo
výnimočných prípadoch na to bol oprávnený. Ku skutočnosti, kedy išlo o výnimočný prípad sa svedok
tak isto vyjadriť nevedel. V prípade prevzatia peňazí od žalobcu prijal peniaze potom, čo svojej matke
telefonicky oznámil, že ich prijíma a ona s tým súhlasila.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom od 1.2.2004, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba N. B. S. uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba N. B.

S. platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas
celého tohto polroka.

Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:

Žalobca a predmetnou žalobou domáhal od žalovanej vrátenia zálohy, ktorú jej mal poskytnúť dňa
3.3.2006 ako záruku pred podpisom leasingovej zmluvy č. 123591 zo dňa 27.3.2006.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že námietku žalovanej, ktorá sa týkala jej pasívnej
legitimácie nie je možné akceptovať. Sama žalovaná potvrdila, že čisté teda nevyplnené pokladničné

doklady opatrené jej pečiatkou, boli voľne položené v mieste jej podnikania a mali k nim prístup aj iné
osoby ako ona. Je preto na mieste, aby žalovaná znášala všetky následky, ktoré jej vznikli tým, že si
tieto doklady neuschovala, resp. si ich vedome nezabezpečila tak, aby ich nebolo možné zneužiť.Táto námietka je aj v rozpore s dokladmi, ktoré žalovaná predložila súdu, konkr. v rozpore s údajmi
uvedenými v jej peňažnom denníku. Z peňažného denníka žalovanej súd považoval za nesporne
preukázané, že dňa 8.3.2006 zaevidovala príjem od žalobcu vo výške 123.760,- Sk.

V konaní bolo nesporné, že žalobca zaplatil žalovanej 123.760,- Sk.

Žalobca v konaní dôvod svojho plnenia, ktoré poskytol žalovanej nepreukázal relevantným spôsobom.

Súd nepovažoval za preukázané, ani následné tvrdenie žalovanej, že peniaze od žalobcu prevzala z
titulu zálohy za opravu motorového vozidla Renault Magnum 440.
V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že sumu prijatú od žalobcu si žalovaná zaevidovala ako
príjem do peňažného denníka dňa 8.3.2006, teda viac ako 5 mesiacov predtým ako jej bola vystavená
spoločnosťou R. T. Ő. faktúru č. 90474/06 zo dňa 18.8.2006 vo výške 2.745,99 EUR.
Súd ďalej poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaná v konaní nepredložila žiaden doklad, z ktorého by

bolo zrejmé, že uvedenú faktúru zaplatila.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná peniaze od žalobcu prijala, ako aj skutočnosť, že v konaní nebol
účastníkmi preukázaný relevantným spôsobom právny titul plnenia, súd dospel k záveru, že prijatím
plnenia sa žalovaná bezdôvodne obohatila a preto je povinná obohatenie vydať.

Zo svedeckej výpovede svedka Z. I. súd považoval za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej
plnenie vo výške 123.760,- Sk, ku skutočnosti prečo žalovaná o tom nemala vedomosť sa vyjadriť
nevedel. Zvyšnú časť svedeckej výpovede súd vyhodnotil za zmätočnú a to najmä v tých častiach, kde
svedok vypovedal, že nebol v mene žalovanej oprávnený prijímať peniaze okrem výnimočných prípadov.

Kedy išlo o výnimočné prípady vysvetliť nevedel. Rovnako súd poukazuje na jeho časť výpovede, kde
tvrdil, že peniaze od žalobcu prevzal pri podpise leasingovej zmluvy za účasti žalobcu a žalovanej a v
ďalšej časti výpovede uvádza, že ich prezval od žalobcu potom, čo telefonicky žalovanej oznámil, že
preberie peniaze od žalobcu a ona s tým súhlasila.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaná dostala do omeškania, vznikla jej povinnosť zaplatiť
žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola. Súd

ich priznal žalobcovi tak, ako boli uplatnené, nakoľko výška takto uplatnených úrokov z omeškania nie
je v rozpore s § 369 Obchodného zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý mal
v konaní plný úspech. Trovy konania žalobcu vo výške 1.622,03 EUR pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku 246,37 EUR, z trov právneho zastúpenia 931,30 EUR ( 5 úkonov právnej pomoci
- prevzatie veci, podanie žaloby á 151,03 EUR, účasť na pojednávaniach dňa 2.2.2009, 9.3.2009 a
4.5.2009 á 151,05 EUR + 143,49 EUR DPH + 1x 5,44 EUR + 1x6,31 EUR + 3x 6,95 EUR režijný paušál),
zcestovnéhoosobnýmmotorovýmvozidlomzB.doN.Z.aspäťnapojednávaniadňa2.2.2009,9.3.2009
a 4.5.2009 v celkovej výške 166,20 EUR a z náhrady za stratu času pri cestách na pojednávanie a späť

( pri jednej ceste za 8 polhodín) spolu 24 polhodín v celkovej výške 278,16 EUR ( á 11,59 EUR).

Náhradu trov konania je žalovaná povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd v 2
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1O.s.p.)Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie , oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.