Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 29Er/163/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117224082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7117224082.2

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: M. W., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. - mestská časť O. - X. P., XXX XX O., o vymoženie 3.754,63 EUR a trov exekúcie, vedenej pred
súdnym exekútorom JUDr. Michalom Mazúrom, Exekútorský úrad so sídlom Štúrova 17, 040 01 Košice,
pod sp. zn. EX 2004/2002, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

II. O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným rozhodnutím ak súdny exekútor alebo účastníci
konania predložia súdu vyčíslenie trov exekučného konania a budú žiadať ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením Okresného súdu Košice I č. 5802 027063 * zo dňa 5.11.2002 č. k. 29Er/163/2002 bol súdny

exekútorpoverenývykonanímexekúcievprospechoprávnenéhonazákladevykonateľnéhorozhodnutia
SociálnejpoisťovnesosídlomvBratislave,pobočkaKošice: rozhodnutiečíslo5013-426-6023/2001-134
zo dňa 23.4.2001, rozhodnutie číslo 5013-425-6023/2001-134 zo dňa 23.4.2001, rozhodnutie číslo
5013-424-6023/2001-134 zo dňa 23.4.2001.

2. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 58 ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len“

Exekučný poriadok“) účinného do 31.03.2017, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

5. Podľa § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov,

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti.

6. Rozhodnutie, ktoré je v danom konaní exekučným titulom, sa stalo vykonateľným dňa 31.5.2001,
31.5.2001, 31.5.2001, preto je jednoznačne zrejmé, že v uvedenom prípade už uplynula dňom

31.5.2011, 31.5.2011, 31.5.2011, 10-ročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať a nakoľko
sa predmetné rozhodnutie po uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, je naplnený dôvod pre ktorýsúd musí exekúciu zastaviť, a to práve s ohľadom na vyššie citované ustanovenie § 57 ods.1 písm. b)
Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017.

7.Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 29Er/163/2002, ako aj
z predložených dôkazov mal za preukázané, že podnet oprávneného na zastavenie exekúcie z dôvodu
preklúzie pohľadávky je dôvodný.

8. Keďže súd ex offo skúma či nedošlo k zániku práva z dôvodu preklúzie, zaoberal sa aj tým. Preklúzia

ako taká spočíva na dvoch právnych skutočnostiach a to na uplynutí stanovenej prekluzívnej doby a
na neuplatnení práva.

9. Odo dňa právoplatnosti bolo možné právo ním priznané vykonať najneskôr do 10 rokov (§ 25 ods.
1až3 a § 30 zákona č. 274/1994 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2003 v spojení s § 277 ods. 1 a 2 zákona
č. 461/2003 Z. z. v účinnom znení).

10.Správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v stanovisku zo 04.11.2002
(Snj84/02)vyslovilo pre oblasť verejného práva právny názor, že novšia právna norma, ktorej účinky sú
pre jej adresáta výhodnejšie, platí spätne aj na také prípady konania adresáta, ktoré by predchádzajúca
právna úprava posudzovala prísnejšie, prípadne spôsobom pre adresáta nevýhodnejším, pričom za

takýchto okolností nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená a právne
pomery adresáta právnej normy sa budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho
výhodnejší. Podľa súdu zavedenie preklúzie rozhodnutí oprávneného zákonom č. 242/2001 Z. z. je pre
povinného výhodnejšie ako právny stav pred prijatím tohto zákona, ktorý zánik pohľadávok priznaných
rozhodnutiami oprávneného nepoznal, a teda aj podľa uvedeného právneho názoru správneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné preklúziu rozhodnutia oprávneného vydaného podľa
práva platného do prijatia zákona č. 242/2001 Z. z. posudzovať podľa tohto zákona, t.j. podľa novšej
úpravy.

11.V danom prípade lehota desiatich rokov, počas ktorej možno rozhodnutie od nadobudnutia jeho

právoplatnosti vykonať, uplynula dňa 31.5.2011, 31.5.2011, 31.5.2011, čím sa rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným. Preto súd exekúciu s použitím citovaných
zákonných ustanovení zastavil.

12. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

13.Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

14.Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

15.Nakoľko súd v čase vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie nedisponoval vyúčtovaním trov
exekúcie ani exekútorským spisom, o trovách exekučného konania rozhodne súd samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

16.Vzhľadomnacitovanézákonnéustanoveniaazistenýskutkovýstavsúdrozhodoltak,akojeuvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (§ 357 písm. a) C. s. p.).V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podania
odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.