Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoSr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220246
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117220246.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcov: 1/ Mgr. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXXX/XX, R., 2/ Mgr. U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. S. XXXX/XX, R.,
obaja právne zastúpení JUDr. Petrom Rybárom, advokátska kancelária, so sídlom A. G. XX, R., proti
žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, právne

zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.
k. 4Csr/1/2017-93 zo dňa 11.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zrušil rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II./2015-27 zo dňa
30.04.2017. Žalobcom 1/ a 2/ priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy o úvere zo dňa 12.12.2008
(ďalej aj „zmluva o úvere“), je vzťahom občianskoprávnym a zároveň spotrebiteľským (§ 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka a nasl.). Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Ďalej bolo

nesporné, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe platnej rozhodcovskej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami dňa 12.12.2008 (ods. 21. rozhodcovského rozsudku). Tiež bolo nesporne
preukázané, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zákonnej lehote 3
mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcom (§ 46 ods. 1 zákona
č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ďalej aj „zák. č. 335/2014 Z. z.“, resp. „ZOSRK“), a to vzhľadom na dátum vydania

rozhodcovského rozsudku 30.04.2017 a doručenie žaloby súdu dňa 07.07.2017. Pokiaľ žalovaný v
prejednávanej veci v prvom rade namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na
požadovanom určení s odôvodnením, že žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti a neprijateľnosti
zmluvnejpodmienkypozánikuúverovéhovzťahu,apretoniesúichprávažiadnymspôsobomohrozené,
súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná námietka je neopodstatnená. Uviedol, že zánikom
spotrebiteľského zmluvného vzťahu nemôže stratiť pre spotrebiteľa význam dovolať sa neprijateľnosti

podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou bol daný spotrebiteľský vzťah založený. Predmetný úverový
vzťah síce zanikol splnením, avšak nároky žalobcov voči žalovanému odôvodnené od uplatnenia
neprijateľnejzmluvnejpodmienkyžalovanéhotrvajúnaďalej.Pooboznámenísaspredloženouúverovou
zmluvou súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanom prípade sú spojené predpoklady pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g), i) a l) zák. č. 335/2014 Z. z. Konkrétne
za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval ustanovenia zakotvené v čl. 4.5. zmluvy o úvere, ktorého

neprijateľnosť už bola predtým vyslovená v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 18C 341/2013 zo
dňa 03.07.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co 563/2015 zo dňa 10.02.2016,ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.04.2016. V rozsudku krajského súdu bolo určené, že ustanovenie
čl. 4.6 zmluvy o úvere (totožné s obsahom čl. 4.5 zmluvy o poskytnutí úveru č. 02/717/08 zo dňa
12.12.2008), ktorá bola posudzovaná v konaniach sp. zn. 18C 341/2013 a sp. zn. 7Co 563/2015, je

neprijateľnou podmienkou, a preto je neplatné. Rozhodcovský súd uvedené nezohľadnil a nepostupoval
v súlade s § 298 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). V uvedenom nesprávnom postupe rozhodcovského súdu videl súd prvej inštancie naplnenie
dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zák. č. 335/2014 Z. z. Keďže
rozhodcovský súd zároveň postupoval v rozpore s ustanoveniami všeobecných záväzných predpisov

na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie malo vplyv na výsledok sporu taktiež došlo k naplneniu
ustanovenia § 45 ods. 1 písm. l) citovaného zákona, t. j. neaplikovaním príslušnej právnej normy (§
298 ods. 2 CSP) na prejednávaný prípad rozhodcovský súd nesprávne právne posúdil uplatnený nárok
na určenie neplatnosti zmluvnej podmienky v čl. 4.5. zmluvy o poskytnutí úveru. Napokon na základe
nesprávneho právneho posúdenia neboli ani správne, dostatočným spôsobom na zistený skutkový
stav vyhodnotené predložené dôkazy týkajúce sa uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, čo

napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. g) zák. č. 335/2014 Z. z.
Rozhodcovskýsúdmalsprávneskúmať,čizánikprávnehovzťahumedzistranamibolskutočnepriamym
následkom uplatnenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, či žalovaný týmto protiprávnym konaním na
základe neprijateľnej podmienky donútil žalobcov k predčasnému splateniu predmetného úveru, resp.
jeho refinancovanie do inej banky a či tak následne utrpeli žalobcovia ujmu a vznikol im preto nárok na

primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
(ďalej len „zák. č. 250/2007 Z. z.“), ktoré si žalobcovia v rozhodcovskom konaní tiež uplatnili. Pre
priznanie finančného zadosťučinenia nie sú ustanovené žiadne špeciálne podmienky. Základom pre
stanovenie jeho výšky je primeranosť a súd túto stanoví na základe vlastnej úvahy v konkrétnom
prejednávanom prípade. Preto predčasným a nesprávnym bol aj záver rozhodcovského súdu vyslovený

v ods. 63. na strane 12 rozsudku odôvodňujúci zamietnutie v časti uplatneného nároku na finančné
zadosťučinenie vo výške 3.983,- eur. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 CSP, keď žalobcom ako úspešnej strane priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom súdu prvej
inštancie vytýkal, že konanie vedené pred ním má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). Naplnenie predmetného odvolacieho dôvodu odvolateľ
videl v tom, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nijako nevysporiadal s procesnou
obranou žalovaného prezentovanou v prvoinštančnom konaní. V tomto smere konkrétne nereagoval na

námietky žalovaného, že žalobcovia nemajú vo veci aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby a tiež,
že na veci neexistuje naliehavý právny záujem. V súvislosti s uvedeným sa okresný súd nevysporiadal
s predloženými relevantnými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR k danej problematike. Okrem toho
mal súd v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku preskúmať namietané vady rozhodcovského
rozsudku, ktorými boli vady podľa § 45 ods. 1 písm. g), i), j) a l) ZOSRK. Okresný súd sa v odôvodnení

len stručne vyjadril k tomu, že podľa jeho názoru má rozsudok vady podľa § 45 ods. 1 písm. g), i)
a l) ZOSRK. Konštatovanie o týchto vadách však v podstate nie je odôvodnené. K namietanej vade
podľa § 45 ods. 1 písm. j) ZOSRK sa súd prvej inštancie nevyjadril vôbec. Ako ďalší odvolací dôvod
žalovaný uviedol to, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Za nesprávne skutkové zistenia okresného súdu

označil konštatovania, že medzi stranami existuje občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, v skutočnosti
tento už zanikol. V čase podania žaloby už žiaden občianskoprávny spotrebiteľský vzťah neexistoval.
Za ďalšie nesprávne je konštatovanie, že žalobcovia majú voči žalovanému po zániku zmluvy také
nároky, ktoré naďalej trvajú. Ak aj v tejto súvislosti súd konštatoval, že dohodnutá zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky v čase uplatnenia zvýšenia úrokového rozpätia v decembri 2013 a

ani v čase podania žaloby 30. júna 2015 však neexistovalo také právoplatné rozhodnutie, ktorým by
bolo sporné ustanovenie vyhlásené za neprijateľnú podmienku. Základ nároku teda predpokladal najprv
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nesprávne je aj skutkové zistenie, že čl. 4.6 zmluvy o úvere
je podľa rozsudku Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 10.02.2016, sp. zn. 7Co 563/2015, ktorým došlo k označeniu

sporného článku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, bol v dôsledku podaného dovolania zrušený
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 223/2016 zo dňa 25. októbra 2017. V
čase rozhodovania súdu prvej inštancie teda nešlo o právoplatné rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu
nemožno dospieť k záveru, že sporný čl. 4.6 zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou lenna základe zrušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Pokiaľ si súd prvej inštancie osvojil tento právny
názor, bol povinný ho riadne odôvodniť, keďže rozhodnutie, z ktorého údajne vychádzal, bolo v čase
vydania rozsudku zrušené (o čom mal Okresný súd Žilina vedomosť). Napokon odvolateľ okresnému

súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ CSP). Nesprávnosť právneho posúdenia žalovaný videl v nesprávnej aplikácii ustanovení o
naliehavom právnom záujme na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky po zániku
právneho vzťahu medzi žalobcami a žalovanými. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie prijal v rozpore s
publikovaným rozhodnutím R 22/2017 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 548/2015), ale aj s

ďalšímirozhodnutiami,naktorépoukazoval vosvojichvyjadreniachpredrozhodcovskýmsúdom
(napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29. júna 2010 alebo uznesenie
NajvyššiehosúduSRzodňa 20.júna2012,sp.zn.7Cdo32/2011;R34/1993).Vzmysleuvedených
rozhodnutí žalobcovia v rozhodcovskom konaní neboli nositeľmi subjektívneho práva, o ktorom mal
rozhodcovský súd v konaní rozhodnúť, t. j. nemali aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, pretože
ich právny vzťah so žalobcom zanikol dňa 10.01.2014 (pred podaním žaloby). Po zániku právneho

vzťahu nemá dovolanie za existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky a porušenie práv spotrebiteľa
reálny význam a určenie neprijateľnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť hmotnoprávne postavenie
strán sporu. Netýka sa existujúcich práv a povinností strán, ale práv a povinností, ktoré zanikli ešte
pred podaním žaloby. Tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nereflektuje predchádzajúcu súdnu prax
najvyšších súdnych autorít, je v rozpore s čl. 2 ods. 2 CSP a je v rozpore s princípom právnej istoty.

Okresný súd tiež nesprávne posúdil, že žalobcovia majú právo na primerané finančné zadosťučinenie
ako primárny nárok z toho, že zmluva obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

3. Žalobcovia v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného odvolací súd žiadali, aby napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi aj vo vzťahu k otázke existencie

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a taktiež aj ohľadom záverov o neprijateľnosti
podmienky v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve. Zdôraznili, že zánikom spotrebiteľského zmluvného
vzťahu nemôže stratiť pre spotrebiteľa význam dovolať sa neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorou bol daný spotrebiteľský vzťah založený. Predmetný úverový vzťah síce zanikol splnením,
avšak nároky žalobcov voči žalovanému odôvodnené od uplatnenia neprijateľnej zmluvnej podmienky

žalovaným trvajú naďalej. Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z úverovej zmluvy, a to
tým, že svojvoľne, jednostranne a neobjektívne zmenil výšku úrokového rozpätia, a to ešte v čase
trvania zmluvy, čím žalobcov prakticky donútil k predčasnému splateniu úveru, resp. k refinancovaniu do
inej banky. Žalovaný úrokové rozpätie zvýšil svojvoľne podľa vlastného určenia a k svojmu prospechu.
Úkon žalovaného je preto absolútne neplatný a došlo týmto zároveň k závažnému porušeniu predpisov

spotrebiteľského práva. Čo sa týka určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, okresný súd správne
poukázal na judikatúru, ktorá sa vzťahuje k tejto problematike a ktorá je mu
z úradnej činnosti dobre známa. Pokiaľ odvolateľ uvádza, že v čase uplatnenia zvýšenia úrokového
rozpätia ani v čase podania žaloby neexistovalo také právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo sporné
ustanovenie vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, tak v zmysle § 217 CSP je pre

rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V danom prípade žalovaný v odvolaní opätovne
uvádzarovnakétvrdenia,resp.uplatňujerovnaképrostriedkyprocesnejobranyakovkonanípredsúdom
prvej inštancie, avšak s tými sa dostatočným spôsobom a v dostatočnom rozsahu vysporiadal príslušný
súd v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je náležite odôvodnené v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

4. Žalovaný vo svojej odvolacej replike uviedol, že rovnaké námietky ako v prvoinštančnom konaní
produkuje preto, lebo s jeho námietkami sa náležitým spôsobom nevysporiadal okresný súd. Za ďalšie
zopakoval, že je nepochybné, že medzi stranami od 14.01.2014 neexistuje
žiaden právny vzťah. Žalobcovia vo svojom vyjadrení opomínajú, že úver splatili už 14.01.2014, pričom
zvýšená úroková sadzba by sa voči nim prvýkrát uplatňovala až 20.02.2014. V rozhodcovskom konaní

ani pred súdom prvej inštancie navyše nevyšlo najavo, že by mali žalobcovia po zániku zmluvy
voči žalovanému nároky vyplývajúce z uplatnenia sporného ustanovenia zmluvy o úvere. Ak teda zo
skutkového stavu zisteného rozhodcovským súdom vyplýva, že zvýšená úroková sadzba by sa voči
žalobcom začala prvýkrát uplatňovať až 20.02.2014, v nadväznosti na zvýšenie nemohol žalobcom
proti žalovanému vzniknúť nárok ešte predtým, ako vôbec bola takáto sadzba prvýkrát uplatnená.

Žalovaný taktiež zopakoval, že v danom prípade žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý
právny záujem. Tento zanikol ešte pred podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Je pritom sporné,
či vôbec niekedy existoval, keďže žalovaný zvýšenú úrokovú sadzbu voči žalobcom nikdy neuplatnil.
Majetkový nárok, ktorý si žalobcovia uplatnili v rozhodcovskom konaní, mal mať oporu v § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z. z. a bol závislý na úspešnom uplatnení porušenia práv spotrebiteľa, k čomu ale nedošlo.
Predmetom sporu na súde prvej inštancie bolo preskúmanie rozhodcovského rozsudku, nie posúdenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Rozhodcovský súd posúdil vec tak, že na určení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky nie je daný naliehavý právny záujem (v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 241/2008), a preto vec neskúmal s ohľadom na merito veci (určenie neprijateľnosti
podmienky a okolnosti uplatnenia zvýšenej úrokovej sadzby). Pokiaľ sa rozhodcovský súd nezaoberal
meritom veci, pretože na tom neexistoval naliehavý právny záujem, mohol súd prvej inštancie skúmať
rozhodcovský rozsudok len v rozsahu právneho vyhodnotenia otázky naliehavého právneho záujmu.

5. Žalobcovia vo svojej odvolacej duplike dali odvolaciemu súdu do pozornosti, že boli písomne
žalovaným upovedomení o uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby s ponukou úročenia úveru na dlhšie
obdobie, a to s úrokovou sadbou 3,4 % p. a. na obdobie fixácie 3 roky alebo s úrokovou sadzbou 4,4
% p. a. na obdobie 5 rokov. Zároveň boli upozornení, že ak danú ponuku nevyužijú, bude ich úver
od uvedeného dátumu úročený úrokovou sadzbou vo výške 4,79 % p. a. stanovenou na obdobie 1

roka a potom bude opätovne prehodnotená. Žalovaný teda neponúkol žalobcom v zmysle čl. 4.4.1.6
dohodnuté úrokové rozpätie 1,14 % p. a., ale zvýšené úrokové rozpätie 4,26 % p. a., pričom táto
hodnota nemá oporu v žiadnej časti zmluvného vzťahu ani v žiadnej časti zmluvy o úvere a jej dodatkov.
Na základe uvedených skutočností museli žalobcovia urgentne riešiť pokračovanie splácania tohto
úveru, a keďže zo strany žalovaného nebolo možné získať novú ponuku úročenia so zohľadnením

úrokového rozpätia vo výške 1,14 % p. a., boli nútení vypovedať dotknutú zmluvu o úvere a pokračovať
v splácaní úveru v inej banke. Aplikovaním neprijateľnosti zmluvnej podmienky utrpeli nesporne ako
spotrebitelia ujmu, na prekonanie ktorej museli nevyhnutne vynaložiť ďalšie náklady. V ďalšej časti
žalobcovia zopakovali, že zánikom spotrebiteľského zmluvného vzťahu nemôže stratiť pre spotrebiteľa
význam dovolať sa neprijateľnosti podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktorou bol spotrebiteľský vzťah

založený. Predmetný úverový vzťah síce zanikol splnením, avšak nároky žalobcov voči žalovanému
odôvodnené od uplatnenia neprijateľnej zmluvnej podmienky trvajú naďalej. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že
okresný súd pri svojej rozhodovacej činnosti prekročil rozsah, v akom mal preskúmať rozhodcovský
rozsudok, v skutočnosti konajúci súd sa otázkou určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bližšie
nezaoberal, keďže z úradnej činnosti je známe, že táto bola v niekoľkých súdnych konaniach už

posúdená ako neprijateľná, a toto ustanovenie sa stalo neplatným. Žalobcovia taktiež trvali na svojich
doposiaľ uvádzaných tvrdeniach.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu
na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

7. Žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii v prvom rade namietal nesprávnosť záverov súdu prvej
inštancie v otázke existencie naliehavého právneho záujmu u žalobcov na požadovanom určení.

V predmetnom videl naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ale taktiež aj podľa
§ 365 ods. 1 písm. d) CSP, pretože súd sa s jeho argumentáciou o nedostatku naliehavého právneho
záujmu nevysporiadal dostatočne (správne mal odvolateľ uplatniť odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP - pozn. odvolacieho súdu).

8.1. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
v zmysle zák. č. 335/2014 Z. z. nie je konaním podľa § 137 písm. c) CSP (predtým podľa § 80 písm.
c/ OSP), a teda nevyžaduje sa preukázanie naliehavého právneho záujmu (viď rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/1039/2015 zo 14.12.2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5Co/101/2016 z 11.05.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/75/2016 z 09.03.2017

a sp. zn. 2Co/27/2016 z 25.01.2017, tiež komentár k ustanoveniu § 45 v ASPI). V predmetnom
konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pre vyhlásenie rozhodcovského
rozsudku, a to podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vyhlásenia. Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
spotrebiteľského rozhodcovského konania (§ 46 ods. 1 cit. zákona). Súd v konaní o žalobe o zrušení

rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa
§ 45 ods. 1 písm. c), e) a i) - l) zákona. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť
rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť
možnéoddeliťodnedotknutejčastivýrokurozhodcovskéhorozsudku(§45ods.3zák.č.335/2014Z.z.).8.2. Z vyššieho uvedeného vyplýva, že argumentácia žalovaného o tom, že konanie v danej veci vôbec
nemalo prebehnúť, neobstojí. Odkazy na súdne rozhodnutia, ktoré vo svojom odvolaní
uvádza, sa na danú vec nevzťahujú, pretože sú založené na inom skutkovom a právnom základe. Pre

úplnosť odvolací súd ešte uvádza, že všeobecný súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je viazaný tým ako otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy posúdil samotný rozhodcovský súd (viď
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 146/2011, 7Cdo 164/2013, 6Cdo 105/2011, R 66/2013).

9. Okresný súd založil svoje rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku na závere, že v inom

konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7Co 563/2015 boli také isté zmluvné podmienky,
aké boli dohodnuté medzi stranami sporu, vyhlásené za neprijateľné. Konkrétne sa jedná o ustanovenia
čl. 4.5. zmluvy o úvere o možnosti žalovaného zvýšiť úrokovú sadzbu. Odvolateľ má plnú pravdu v
tom, že predmetný rozsudok krajského súdu bol neskorším rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 223/2016 zo dňa 25. októbra 2017, t. j. ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, zrušený. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu

bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, v dôsledku čoho aj vec nesprávne
právne posúdil. Odvolaciemu súdu preto nezostávalo nič iné, ako napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
(§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie opätovne bude zaoberať dôvodmi pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom svoje

rozhodnutie aj náležite odôvodní.

10. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd
prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Vo svojom novom
rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 CSP a § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj o náhrade

trov tohto odvolacieho konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)