Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2008

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/171/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608207347
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2008:4608207347.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: S. L. s.r.o. T.

XX,. Ž. XXX. XX,. IČO XX. XXX. XXX. zastúpeného JUDr.Š. S., advokátom so sídlom v Ž., V. O. XXXX/
XX. proti odporcovi : J. I. , nar.XX.X.XXXX,. bytom T., P.O.H. XXXX/XX. o zaplatenie 8.679,- Sk s prísl.
takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.679,- Sk s 8,5 % úrokom z omeškania od 19.9.2008
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 10.321,30 Sk na účet JUDr.Š. S. advokáta so sídlom v Ž.,
V. O. XXXX/XX. všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 8.679,- Sk spolu s 8,5 %
úrokom z omeškania od 19.9.2008 do zaplatenia a to z dôvodu, že odporca bol jeho zamestnancom a v

roku 2007 mu vznikol nárok na dovolenku v rozsahu 3,5 dňa, avšak v skutočnosti čerpal 7 dní a taktiež v
roku 2008 vyčerpal odporca 4 dni dovolenky, i keď mu v dôsledku skončenia pracovného pomeru žiaden
nárok na dovolenku nevznikol a teda vymáhaná suma predstavuje náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú
odporcovi nevznikol nárok vo výške 6.416,- Sk ako aj odvody vo výške 2.263,- Sk.

Odporca s návrhom nesúhlasil a trval na tom, že dovolenkové lístky, ktoré predložil navrhovateľ
nepodpisoval a podľa neho sú podpísané tou istou osobou, ktorá ich aj vypisovala. Podľa neho čerpal

iba 1 deň dovolenky, pričom je pravdou, že v tých dňoch, keď podľa navrhovateľa mal dovolenku čerpať,
tak nebol v zamestnaní, pretože mu neprišla správa od dispečera, že má nastúpiť a preto si myslel, že
čerpá neplatené voľno.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi
a zistil, že odporca bol zamestnaný u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy, ktorá síce nie je
datovaná , ale podľa ktorej nastúpil do práce dňa 22.10.2007 vo funkcii vodiča nákladného vozidla a

pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V roku 2007 odporca odpracoval 71 dní , čím mu
vznikol nárok na 3,5 dňa dovolenky , avšak v skutočnosti čerpal 7 dní dovolenky (9.11., 12.-14.11.2007,
13.,14 a 31.12.2007) a v roku 2008 odporca čerpal dovolenku v dňoch 2.1.,4.1.,14.1. a 15.1.2008 , i keď
mužiadennároknadovolenkuvroku2008nevznikol,pretoženeodpracoval21dníapracovnýpomerbol
s odporcom ukončený dohodou zo dňa 4.3.2008. Odporca počas celej doby trvania pracovného pomeru
vyčerpal spolu 11 dní dovolenky, i keď mu vznikol nárok iba na 3,5 dňa a preto si navrhovateľ uplatnil voči
nemu vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za 7,5 dňa dovolenky vo výške 6.416,- Sk ako aj odvody v sume

2.263,- Sk, čo spolu predstavuje sumu 8.679,- Sk. Odporca nespochybnil, že v dňoch, ktoré navrhovateľ
uviedol ako dni čerpania dovolenky v skutočnosti nebol v zamestnaní , avšak namietal, že podpis na
dovolenkových lístkoch nie je jeho podpisom a podľa neho čerpal neplatené voľno, keďže v uvedených
dňoch nedostal od dispečera SMS správu , že má nastúpiť do zamestnania a preto ani nenastúpil.Podľa §-u 100 Zákonníka práce zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených týmto zákonom
nárok na

a) dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
b) dovolenku za odpracované dni,
c) dodatkovú dovolenku.

§ 101 ZP zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému

zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku
za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého
kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú
časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

§ 102 ZP pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého

pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

§ 105 ZP zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú
časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí
dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21

odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

§ 116 ods.1 ZP zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného
zárobku.

§ 117 ZP zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú
stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na vrátenie náhrady
mzdy vyplatenej odporcovi za dovolenku v sume 8.679,- Sk je podaný dôvodne a preto mu vyhovel.

Je nesporné, že odporca ako zamestnanec navrhovateľa čerpal v roku 2007 dovolenku v rozsahu 7
dní, i keď mu vznikol nárok iba na pomernú časť dovolenky v rozsahu 3,5 dňa a taktiež v roku 2008
vyčerpal 4 dni dovolenky napriek tomu, že mu nevznikol žiaden nárok na dovolenku, keďže od 16.1.2008
bol práceneschopný a následne bol pracovný pomer ukončený dohodou dňa 4.3.2008. Odporca teda
prečerpal dovolenku v rozsahu 7,5 dňa a preto je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku

v uvedenom rozsahu, čo predstavuje sumu 8.679,- Sk , ktorá pozostáva zo samotnej náhrady mzdy
vo výške 6.416,- Sk ako aj odvodov vo výške 2.263,- Sk, ktoré navrhovateľ za sporné dni odviedol
za odporcu. Pokiaľ sa odporca bránil tým, že nepodpísal dovolenkové lístky, tak súd považoval jeho
obranu za právne irelevantnú , nakoľko je nesporné, že odporca nebol v zamestnaní v dňoch , v
ktorých podľa evidencie navrhovateľa čerpal dovolenku a túto skutočnosť odporca ani nenamietal

a pravosť podpisu odporcu na dovolenkových lístkoch nemá na uvedenú skutočnosť žiaden vplyv.
Vzhľadom na povahu zamestnania odporcu (vodič nákladného vozidla) bola zrejme u navrhovateľa
taká prax, že zamestnanci si vopred nahlasovali čerpanie dovolenky, ktoré im odsúhlasil dispečer a
tento aj vypísal dovolenkový lístok a skutočnosť, či zamestnanec dovolenkový lístok podpísal už zo
strany zamestnávateľa preverovaná nebola. Odporca však mal možnosť skontrolovať si počet dní

čerpanej dovolenky na výplatných listinách a tento nenamietal nesprávnu evidenciu čerpanej dovolenky.
Z uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že odporca prečerpal 7,5 dňa dovolenky, i keď na túto
mu nevznikol žiaden nárok a preto je povinný vrátiť náhradu mzdy navrhovateľovi a z toho dôvodu
súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.679,- Sk spolu s 8,5 % úrokom z omeškania od
19.9.2008 do zaplatenia v zmysle §-u 517 ods.2/ OZ a §-u 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. ,

nakoľko odporca sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady mzdy a napriek výzve navrhovateľa
požadovanú náhradu nezaplatil a preto sa navrhovateľ musel domáhať jej zaplatenia návrhom na súde
písomne dňa 19.9.2008.

Pokiaľ by navrhovateľovi aj nevznikol nárok na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za dovolenku v zmysle

§-u 117 ZP z dôvodu, že dovolenkové lístky neboli vlastnoručne podpísané odporcom, tak v tom prípade
by mal navrhovateľ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §-u 222 ZP.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 516,- Sk ako aj
trovy právneho zastúpenia podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. za 4 úkony po 700,- Sk (prevzatie a príprava

zastúpenia, písomný pokus o zmier, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní dňa 21.11.2008) , 4
x paušál po 190,- Sk ako aj DPH 19% , čo predstavuje sumu 1.444,20 Sk , cestovné právneho zástupcu
na pojednávanie dňa 21.11.2008 zo Ž. do T. a späť, t.j. 286 km x 7,92 Sk predstavuje 2.265,10 Sk a
náhrada za stratu času za 8 polhodín po 317,- Sk predstavuje 2.536,- Sk , čo je spolu náhrada trov
konania v sume 10.321,30 Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha