Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Baranová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/81/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215794
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115215794.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Mareka Kotoru, v exekučnej veci oprávneného: 1./ mal. N. X.Á., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX N., 2./ mal. Z. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX,
XXX XX N., obaja zastúpení zákonným zástupcom: Mgr. B. R., PhD., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XX, XXX XX N., právne zastúpený: JUDr. Petrom Molitorisom, PhD., advokátom, so sídlom Štúrova
20, 040 01 Košice, proti povinnému: Ing. M. X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX E.,
právne zastúpený: JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, 040 11 Košice, o vymoženie
dlžného výživného v časti tvorby úspor vo výške 8.000,00 Eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho
exekútora:JUDr.DenisaRegináčováMihalová,ExekútorskýúradKošice,Moyzesova34,04001Košice,
pod sp.zn. EX 585/2015, o o d v o l a n í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, sp.
zn. 20Er/3951/2015 zo dňa 20. júna 2019, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e uznesenie.
II. Oprávneným p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie a návrh
povinného na odklad exekúcie zamietol.
2. V odôvodnení uviedol, že na základe zápisnice o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02.06.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5802 127322
vydaného Okresným súdom Košice I dňa 08.01.2016, bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor
JUDr. Denisa Regináčová Mihalová. Dňa 22.11.2016 bol súdu prvej inštancie doručený návrh povinného
na zastavenie a odklad exekúcie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť z dôvodu uvedenom v § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko povinný tvrdí, že exekúcia vedená proti nemu je
neprípustná. Povinný má za to, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je len rozsudok Krajského
súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.01.2015. Povinný uvádza že exekučný titul je nejednoznačný a teda po materiálnej a formálnej
stránke nevykonateľný. Povinný ďalej vo svojom návrhu uviedol, že bežné mesačné výživné na
obe deti a súdom určenú sumu do tvorby úspor pre obe deti pravidelne uhrádza a to v súlade s
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo
dňa 30.12.2014. Z upovedomenia o začatí a spôsobe vykonávania exekúcie vyplýva, že predmetom
exekúcie je vymáhaný nárok ku dňu 09.02.2016 vo výške 8.000,00 Eur, trovy oprávneného vo výške
262,23 Eur a trovy exekúcie vo výške 990 Eur, čo je v rozpore s platbami vykonanými povinným
pred vydaním upovedomenia o začatí a spôsobe vykonania exekúcie. Rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 mu bola uložená povinnosť prispievať na tvorbu
úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumou 200 Eur mesačne, teda spolu vo výške 400 Eur a to
vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred a to počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Rozsudok Krajskéhosúdu v Košiciach č. k. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 v časti výroku o tvorbe úspor pre jeho
deti nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015. Od tohto obdobia pravidelne túto sumu uhrádza na účet,
ktorý bol k tomuto účelu zriadený. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný preukázal, že na tvorbu úspor
poukazoval súdom určenú sumu a v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a jej nariadenia súdom
nemá a nikdy nemal dlh, tak exekúcia je voči nemu vedená v rozpore so zákonom a musí byť zastavená
akoneprípustná.Povinnýtaktiežnavrhuje,abysúdpovolilodkladexekúciedočasurozhodnutiaonávrhu
na zastavenie exekúcie. Zákonný zástupca oprávnených prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo
svojom stanovisku k návrhu povinného na zastavenie a odklad exekúcie uviedol, že povinný v zásade
opakuje totožnú argumentáciu, aká tvorila predmet jeho námietok a následne sťažnosti proti uzneseniu
vyššieho súdneho úradníka č. k. 20Er/3951/2015-50 zo dňa 19.05.2016. O sťažnosti následne súd
rozhodol uznesením č. k. 20Er/3951/2015-64 zo dňa 05.09.2016, kde námietky povinného zamietol.
Z uvedeného vyplýva, že argumentáciou povinného týkajúcou sa nejednoznačnosti exekučného titulu
sa súd v exekučnom konaní už vysporiadal opakovane a v súlade so zákonom. Návrh povinného
neprináša žiadnu novú argumentáciu a svedčí o tom, že návrh povinného bol podaný účelovo, v snahe
čo najviac oddialiť splnenie povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. S poukazom na uvedené
navrhuje návrh povinného na zastavenie a odklad exekúcie zamietnuť. Po preskúmaní súdneho spisu
sp. zn. 20Er/3951/2015 exekučný súd zistil nasledovné. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie
exekúcia je rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. 19P/114/2011-196 zo dňa 27.02.2013
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014.
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie bol otec (v exekučnom konaní povinný ) III. výrokom
zaviazaný prispievať na výživu maloletej N. sumou 160 Eur mesačne a na výživu maloletého Michala
sumou 130 Eur mesačne, vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku. IV. výrokom predmetného rozsudku bol povinný zaviazaný prispievať na tvorbu úspor
maloletej N. a maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci,
vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Proti výrokom rozsudku o rozvode manželstva vo
výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku, podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých
detí (v exekučnom konaní oprávnená). O takto podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach
vyššie uvedeným rozsudkom, ktorým okrem iného zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch o výživnom, tvorbe úspor a úprave styku tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
N. sumou 200 Eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne, ktoré je povinný
platiť matke maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti o
výroku rozvode manželstva. Ďalším výrokom zaviazal odvolací súd povinného prispievať na tvorbu
úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa sumu 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v
prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok prvostupňového súdu v IV. výroku zaviazal povinného prispievať na tvorbu úspor maloletej
N. a maloletého Z. sumou 150 Eur mesačne pre každé dieťa, vždy do 15-eho dňa v mesiaci, vopred,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Uvedený výrok bol zmenený rozsudkom odvolacieho súdu zo
dňa 30.12.2014, ktorým zaviazal otca (povinného) prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na
každé dieťa sumu 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-
eho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Súd dáva do pozornosti, že podľa § 44
zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Z
uvedenéhojezrejmé,žepovinnýmalpovinnosťplatiťvýživnéztitulutvorbyúsporvsúdomurčenejvýške
od okamihu, kedy mu bol rozsudok Okresného súdu Košice - okolie doručený, nie až od právoplatnosti
rozsudku odvolacieho súd, ktorý výšku sumy, určenej na tvorbu úspor zmenil na podklade odvolania
oprávnenej. Mal za to, že z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že povinný si
vyživovaciupovinnosťnatvorbuúsporneplnil,anivpôvodnejvýškeurčenejprvostupňovýmsúdom.Bolo
by v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, vykladať si situáciu v konaní, ktoré predchádzalo
podaniu návrhu na vykonanie exekúcie tak, že sa povinnému odpustí časť výživného z tvorby úspor za
obdobie medzi doručením rozsudku Okresného súdu Košice - okolie do nadobudnutia právoplatnosti
rozsudkuKrajskéhosúduvKošiciach.ExekučnýsúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSR,č.k.
3Cdo 98/2008 zo dňa 01.12.2008, kde Najvyšší súd SR konštatoval, že vykonateľnosť rozsudku spočíva
v tom, že ním uloženú povinnosť možno vynútiť aj proti vôli povinného účastníka. Podmienky vzniku
vykonateľnosti rozsudku sú stanovené rozdielne podľa toho, akého predmetu konania sa rozhodnutie
týka. Ak rozhodnutie ukladá povinnosť niečo plniť, stáva sa vykonateľným dňom, ktorým uplynie lehota
na plnenie; táto lehota plynie v zásade od právoplatnosti rozhodnutia. V prípade rozsudku, ktorý je
predbežne vykonateľný, plynie ale lehota na plnenie (už) od jeho doručenia povinnému účastníkovi.
Vykonateľnosť teda v prípade takéhoto rozsudku predchádza právoplatnosť. Počiatok behu lehoty na
plnenie pri takomto rozsudku sa preto neviaže na právoplatnosť rozsudku; deň právoplatnosti nie je tuz hľadiska vzniku vykonateľnosti významný. Keďže predbežne vykonateľný rozsudok možno vykonať
bez ohľadu na právoplatnosť, nemá podanie odvolania proti predbežne vykonateľnému rozsudku za
následok odklad jeho vykonateľnosti. Čo sa týka tvrdenia povinného, že exekučným titulom v predmetnej
exekúcii je len rozsudok krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/244/2014-286 zo dňa 30.12.2014 , k tomu
jepotrebnéuviesť,ženiejemožnévtomtoprípadeoddeliťrozsudokprvéhostupňaodrozsudkudruhého
stupňa,nakoľkosúnavzájomprepojené.Povinnosťotcaprispievaťnatvorbuúspormaloletýmdeťommu
bola uložená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, pričom druhostupňový súd túto sumu navýšil
o 50 Eur na každé dieťa. Prvostupňový rozsudok sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2013,
teda už týmto dňom vznikla povinnosť otcovi prispievať na tvorbu úspor, čo si však otec neplnil. Krajský
súd túto sumu iba zvýšil na 200 Eur mesačne na každé dieťa. Čo sa týka samotného obdobia v
samotnom návrhu, je presne vymedzené za ktoré obdobie si oprávnení uplatňujú svoj návrh a to od
23.05.2013 do 31.01.2015. Povinnosť tvorby úspor je súčasťou vyživovacej povinnosti, preto povinnosť
platiť túto časť výživného je potrebné vzťahovať rovnakú k obdobiu právoplatnosti prvostupňového
rozsudku. Teda obdobie, za ktoré si oprávnení uplatňujú exekúciou výživné je od 23.05.2013 do
31.01.2015. Povinný v návrhu uvádza, že exekučným titulom je rozsudok odvolacieho súdu, ktorým
mu bola uložená povinnosť tvorby úspor. Povinný však opomenul tú skutočnosť, že povinnosť tvorby
úspor mu bola uložená už rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorú si neplnil ani vo výške, ktorou ho
zaviazal prvostupňový súd. Záverom však súd považuje za potrebné uviesť, že ak by odvolací súd mal
v úmysle zaviazať povinného na tvorbu úspor až dňom vydania rozhodnutia 8Cop/244/2014-286 zo dňa
30.12.2014, bol by v treťom výroku uviedol, že otec je povinný prispievať na tvorbu úspor maloletých
detí tak, že na každé dieťa je povinný prispievať sumou 200 Eur mesačne na účet zriadený a vedený v
prospechmaloletýchdetívždydo15dňavmesiacivopredpočnúcdňomprávoplatnosti”tohtorozsudku”,
preto nie je ani možné tento výrok takto chápať. Súd prvej inštancie poznamenal, že v prejedávané veci
zástava názor, že exekučný titul - rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, vo výrokoch o výživnom
bol predbežne vykonateľný (bez obmedzenia) ex lege. Na tom nič nemohla zmeniť formulácia tej časti
výroku uvedeného exekučného titulu, v ktorej sa povinnosť plniť viazala na právoplatnosť rozsudku.
Rovnako bola z hľadiska predbežnej vykonateľnosti bez právneho významu skutočnosť, že exekučný
titul bol napadnutý odvolaním. Tento exekučný titul bol vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia,
súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nakoľko návrh na vykonanie exekúcie v rozsahu
dlžnéhovýživnéhoztitulutvorbyúsporbolpodanýoprávnene.Súdtaktiežnávrhpovinnéhonapovolenie
odkladu exekúcie zamietol, nakoľko nevzhliadol dôvod, pre ktorý možno očakávať, že exekúcia bude
zastavená.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný a navrhol, aby odvolací súd
exekúciu ako nedôvodnú zastavil. Uviedol, že exekučným titulom v danom konaní je rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP/244/2014 zo dňa 30.12.2014, ktorým odvolací súd 3. výrokom určil
otcovi (povinnému) povinnosť prispievať na tvorbu úspor maloletých detí, na každé dieťa sumou 200
eur mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci
vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28.01.2015. Mal za to, že exekučný súd argumentáciu svojho rozhodnutia, teda výklad právoplatnosti
a vykonateľnosti exekučného titulu založil na CSP a CMP. Uvedené vyplýva z celého odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, keďže exekučný titul bol vydaný za účinnosti OSP, súdne konanie bolo
vedené za účinnosti OSP, potom aj jeho právoplatnosť a vykonateľnosť je nevyhnutné v celom rozsahu
podriadiť úprave OSP. Predmetným rozsudkom, ktorý je exekučným titulom v 2. výroku súd uložil
povinnému povinnosť platiť výživné na maloleté deti „počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode
manželstva“,tedajasneurčil,žečas,odkedyjeotecpovinnýplatiťvýživnénadeti.Noplatenievýživného
na tvorbu úspor Krajský súd v Košiciach v rozsudku ohraničil „dátumom právoplatnosti rozsudku“.
Uviedol, že je nesporné, že ak by zákonný sudca rozhodujúci o odvolaní mal v úmysle ponechať rovnakú
dobu platenia tak výživného, ako aj tvorbu úspor od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, tak by
ho bol v 3. výroku uviedol tak, ako to urobil v 2. výroku rozsudku. Keďže 2. a 3. výrok rozsudku má inú
úpravu začiatku povinnosti platenia výživného a tvorbu úspor, nie je možné výkladom exekučným súdom
túto zrejmú rozdielnosť odstrániť. Za deň právoplatnosti exekučného titulu považuje deň 28.01.2015 a
preto ak exekučný súd ukladá povinnému povinnosť platiť výživné od právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva, tak podľa názoru sťažovateľa nezákonným spôsobom dopĺňa a vykladá exekučný titul a
vedie exekúciu na základe neexistujúceho exekučného titulu.
4. Oprávnení sa k odvolaniu povinného nevyjadrili.Súdny exekútor k odvolaniu povinného uviedol, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia,
s ktorými by sa exekučný súd nevysporiadal v predmetnom uznesení. Má za to, že cieľom povinného a
jeho podaní je oddialenie splnenia si svojej povinnosti voči maloletým oprávneným.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.
6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak
možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
8. Podľa § 57 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pre zastavenie exekúcie v danom
prípade nie sú splnené zákonné podmienky, v danom štádiu exekučného konania nie sú známe
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné exekúciu zastaviť. Súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
10. Okresný súd Košice - okolie sp. zn. 19P/114/2011 zo dňa 27.02.2013 v 1. výroku manželstvo
povinného a matky oprávnených maloletých detí rozviedol, v 3. výroku rozhodol, že povinný (otec) je
povinný prispievať na výživu maloletej N. sumou 160 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou
130 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, do rúk matky, počnúc právoplatnosťou tohto
rozsudku. Vo 4. výroku predmetného rozsudku uložil povinnému (otcovi) prispievať na tvorbu úspor
maloletej N. a maloletého Z. sumou 150 eur mesačne pre každé dieťa, na účet zriadený a vedený v
prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.05.2013.
11. Krajský súd v Košiciach v Košiciach v rozsudku sp. zn. 8CoP/244/2014 zo dňa 30.12.2014 v 2.
výrokuzmenilrozsudoksúduprvéhostupňatak,žeotecpovinnýprispievaťnavýživumaloletejN.sumou
200 eur mesačne a na výživu maloletého Z. sumou 150 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred, do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. V 3. výroku uložil
otcovi (povinnému) prispievať prispievať na tvorbu úspor maloletých detí sumou 200 eur mesačne prekaždé dieťa, na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-eho dňa v mesiaci vopred
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2015.
12. Oba rozsudky t.j. rozsudok Okresného súdu Košice - okolie a rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sú v spojení exekučným titulom, tieto rozsudky nie je možné oddeľovať, nakoľko sú navzájom prepojené.
Rozsudok súdu prvého stupňa sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 23.05.2013, teda týmto dňom
vznikla povinnému (otcovi) vyživovacia povinnosť. Súčasťou vyživovacej povinnosti je aj povinnosť
tvorby úspor maloletých detí a táto vznikla taktiež dňom 23.05.2013. Dlžné obdobie od 23.05.2013 do
31.01.2015 (odkedy otec platí výživné na úspory), za ktoré si oprávnení uplatňujú exekúciou výživné
je určené správne.
13. Ak by odvolací súd mal v úmysle zaviazať povinného (otca) na tvorbu úspor až dňom vydania
rozsudku sp. zn. 8Cop/244/2014-286 30.12.2014, bol by v treťom výroku uviedol, že otec je povinný
prispievať na tvorbu úspor maloletých detí tak, že na každé dieťa je povinný prispievať sumou 200 Eur
mesačne na účet zriadený a vedený v prospech maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred
počnúc dňom právoplatnosti ”tohto rozsudku“.
14. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, že návrh povinného na zastavenie exekúcie
zamieta ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
15. Základným účelom odkladu exekúcie v exekučnom konaní je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada,
pričom však musia byť rešpektované aj základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
Odklad exekúcie predstavuje procesný úkon exekučného súdu, ktorým sa zabraňuje bezprostrednému
vykonaniu exekúcie. Keďže podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností
účastníkov exekučného konania, rozhodovanie o tejto veci je zverené do právomoci súdov.
16. V zmysle Exekučného poriadku odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne
očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo
všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň
osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna
skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Právnym základom na povolenie odkladu je aj odklad
vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý pri súdnom rozhodnutí prichádza do úvahy pri obnove konania
a v dovolacom konaní.
17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prevej inštancie, že pre povolenie odkladu exekúcie v
danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky, v danom štádiu exekučného konania nie sú známe
okolnosti, na základe ktorých by bolo možné očakávať, že exekúcia bude zastavená.
18. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie aj vo výroku, že návrh povinného na odklad
exekúcie zamieta ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.
19. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že úspešným oprávneným priznal právo na náhradu trov konania.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.