Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212303
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7114212303.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne v 1. rade P. X., Q.. XX.XX.XXXX,
X., U. XXX, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, IČO: 31 303
064 a žalobcu v 2. rade U. J., Q.. X.X.XXXX, W. S. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Lukáš Mojsej, s.r.o., Košice, Žižkova 9, IČO: 51 417 685, proti žalovaným v 1. rade Tatra banka,
a.s., Bratislava, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, v 2. rade AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Kopčianska 10, IČO: 46 141 341, zastúpená Advokátskou kanceláriou Marek Piršel s.r.o.,
IČO: 27 255 498, Bratislava, Kopčianska 10, v 3. rade R. R., Q.. XX.X.XXXX, X., X. XXX/XX, zastúpený

JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom, Košice, Štúrova 20, v konaní o neplatnosť dražby, o odvolaní
žalobkyne v 1. rade proti rozsudku 2C/11/2014 z 25.9.2020, Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I.M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou zápisnicou z
26.2.2014 č. N 60/2014, Nz 7033/2014, spísaná JUDr. Dagmar Lukáčiovou, notárkou, ktorej predmetom
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I., obec Košice-Sever, kat. úz. Y. J., zapísané v
evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXXX
s príslušenstvom, postavený na pozemku parcele registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku

zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), ktorých vlastníkom bola žalobkyňa v
1. rade, vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom 24.2.2014 s časom otvorenia o 14.30 hod. v
zasadacej miestnosti, v suteréne podnikateľského subjektu na Skladnej 38 Košice, na návrh žalovaného
v 1. rade, je neplatná.

II.Žalobcom v 1. a 2. rade priznáva proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol, II. priznal nárok na náhradu
trov konania žalovanému v 1. rade voči žalobkyni v 1. rade, voči žalobcovi v 2. rade v rozsahu 100%, o
ktorýchvýškebuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia,III.priznalnárok
nanáhradutrovkonaniažalovanémuv2.radevočižalobkyniv1.rade,vočižalobcoviv2.radevrozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, IV.
priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v 3. rade, voči žalobkyni v 1. rade, voči žalobcovi v
2. rade v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

rozhodnutia.

2.1.Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa žalobou domáhali voči žalovaným v 1., 2.
a 3. rade určenia, že právny úkon dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou zápisnicou z 26.2.2014č. N 60/2014, Nz 7033/2014, spísaná JUDr. Dagmar Lukáčiovou, notárkou, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I., obec Košice-Sever, kat. úz. Y. J., zapísané v
evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXXX

s príslušenstvom, postavený na pozemku parcele registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku
zastavané plochy a nádvoria (ďalej len predmetné nehnuteľnosti), ktorých vlastníkom bola žalobkyňa v
1. rade, vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom 24.2.2014 s časom otvorenia o 14.30 hod. v
zasadacej miestnosti, v suteréne podnikateľského subjektu na Skladnej 38 Košice, na návrh žalovaného

v 1. rade, je neplatná.
2.2.Súd rozhodol o žalobe žalobcov v poradí druhým rozsudkom potom, keď prvým rozsudkom z
2.8.2017 určil, že právny úkon dobrovoľnej dražby, ktorého predmetom boli popísané nehnuteľnosti, je
neplatný a žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania. Tento rozsudok napadli včas
podaným odvolaním žalovaní v 2. a 3. rade a Krajský súd v Košiciach uznesením rozsudok zrušil a vrátil
vec súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2.3.Odvolací súd v zrušujúcom uznesení vyslovil právny názor, že skúmanie intenzity porušenia
povinností dražobníka, spočívajúcej v nedoručení písomnosti žalobkyni v 1. rade a následné posúdenie
možnej neplatnosti dražby, je možné až vtedy, ak dražené nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v 1. a 2. rade. Prvoinštančnému súdu uložil povinnosť zistiť a právne posúdiť
túto skutočnosť. Ak súd následne pristúpi k posudzovaniu v pochybení dražobníka, ktoré vytýkali

žalobcovia, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 2. rade, že neumožnenie
vykonať riadnu ohliadku predmetu dražby zo strany vlastníka predmetu dražby, nie je porušením
povinností vyplývajúcich zo Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré by mohli spôsobiť neplatnosť
dražby. Ďalej odvolací súd poukázal na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Cdo/233/2010, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti, nemá za následok neplatnosť dražby,

čo priamo súvisí s otázkou sprístupnenia nehnuteľnosti podľa § 21 ods.6 ZoDD. Súdu uložil povinnosť
posúdiť intenzitu porušenia ustanovení ZoDD, význam a rozsah ujmy, ktorá mohla týmto porušením
vzniknúť pôvodným vlastníkom založenej nehnuteľnosti a v prípade, ak vec patrí do výlučného
vlastníctva žalobkyne, bude povinnosťou súdu prvej inštancie skutkovo a právne vyhodnotiť a posúdiť,
aká ujma vznikla na strane žalobcov, a či jej vznik je v priamej príčinnej súvislosti s porušením zákonnej

povinnosti dražobníka, pričom je potrebné vyhodnotiť aj intenzitu a význam porušenej povinnosti.
2.4.Súd po doplnení dokazovania, zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil podľa § 2 písm. a/ z.č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len ZoDD), § 2 písm. g/, písm. h/, písm. k/, § 3 ods. 1, §
6 ods. 1, § 7 ods. 1, § 10 ods. 1 ZoDD, § 45 ods. 1, ods. 2, § 47 ods. 1, 2, § 49 ods. 1 O.s.p., § 11 ods.
1, 2, 3, 4, 5, § 12 ods. 1, 2, 3, 4, § 16 ods. 1, 4, 7, 10, § 17 ods. 1, 2, 3, 5, § 19 ods. 1, § 20 ods. 13, § 21

ods. 2, 4, 6, § 24 ods. 1, 7, 8, § 27 ods. 1, § 29 ods. 1, 2, 4 ZoDD, § 143, § 143a ods. 1, 3, § 145 ods. 1,
§ 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 4 OZ a uzavrel, že žaloba žalobcov bola doručená súdu v zákonnej lehote
troch mesiacov, že na tejto žalobe existuje naliehavý právny záujem.
2.5.Žalobcovia ako dôvod neplatnosti dražby uviedli porušenie ZoDD, a to neúčinné doručenie
znaleckého posudku, neúčinné doručenie oznámenia o dražbe dlžníkovi záložného veriteľa v zmysle

§ 17.
2.6.Súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni reálne neboli doručené predmetné
zásielky, a že v čase konania dražby a súvisiacich úkonov, sa nachádzala vo väzbe. Medzi stranami
sporu nebolo sporné, že vyššie uvedené listiny, súvisiace s dražbou, boli riadne doručené žalobcovi v
2. rade.

2.7.Poukázal na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a konštatoval, že predmetná nehnuteľnosť
bola v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, že žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili poukazujúc na
kúpnu zmluvu z 2.8.2012 a zápis v katastri nehnuteľnosti, že predmetná nehnuteľnosť nadobudla
žalobkyňav1.radedovýlučnéhovlastníctva.Súdmalzato,žemanželstvovzniklo1.2.2003arozvedené
bolo rozsudkom Okresného súdu Košice II 27P/94/2012 zo 14.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť

2.1.2013. Po uzavretí manželstva a za jeho trvania uzavrela 13.9.2007 žalobkyňa v 1. rade ako
kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli špecifikované nehnuteľnosti a žalobkyňa bola zapísaná
ako výlučná vlastníčka na LV č. XXX, vedeného Správou katastra Košice pre okres Košice I, obec
Košice-Sever, kat. úz. Y. J. (č.l. 49). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozhodnutím
OkresnéhosúduKošiceIIsp.zn.20C/118/2011z21.11.2011,ktorénadobudloprávoplatnosť21.12.2011.

Pre posúdenie otázky, či vec patrí alebo nepatrí do BSM je rozhodujúce, či vec bola nadobudnutá za
trvania manželstva, kým bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. V konaní nebolo preukázané, že
by v tomto prípade išlo o zákonnú výnimku nadobúdania do BSM (veci získané dedičstvom, darom).
Súd uzavrel, že aj keď podľa zmluvy je nadobúdateľom iba jeden z manželov, stane sa nadobúdanávec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ nie je úplne kupovaná z peňazí, ktoré sú
majetkomlenjednéhozmanželov.Zdokazovaniavyplynulo,žebolipoužitéfinančnéprostriedkyzískané
na základe zmluvy úvere, poskytnutom bankou (žalovaným v 1. rade), ktorú s bankou uzavreli ako

dlžníci obaja žalobcovia, teda predmetný záväzok (pasívum), sa stal spoločným dlhom. Ak boli na
nadobudnutie nehnuteľnosti použité sčasti prostriedky z oddeleného majetku jedného z manželov a
sčastiprostriedkypatriacedoichspoločnéhomajetku,doBSMpatrícelánehnuteľnosť,nielenjejideálna
časť, zodpovedajúca hodnote použitých spoločných peňazí. Vec nadobudnutá za trvania manželstva,
pokiaľ nejde o niektorú z výnimiek v zmysle § 143 OZ, sa stane predmetom BSM (R 42/1972).

2.8.Súd konštatoval, že žalobcovia nepreukázali uzavretie dohody v súlade s § 143a ods.1 OZ. Preto
obrana žalobkyne, spočívajúca v tvrdení, že medzi manželmi bola neformálna dohoda o nadobudnutí
predmetných nehnuteľností výlučne do vlastníctva žalobkyne, je neúčinná a bez právneho významu. Na
základe uvedeného uzavrel, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade do BSM
a jedná sa o spoločné veci.
2.9.Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, že pri doručovaní písomností, súvisiacich s

dobrovoľnou dražbou, postačuje ich doručenie jednému z manželov v súlade s § 145 OZ a poukazujúc
na argumentáciu žalobkyne v 1. rade, že v čase konania dražby, ako aj doručovania predmetných listín
dražobníkom v súvislosti s vykonávanou dražbou, boli žalobcovia rozvedení a záujmy žalobcov boli
protichodné, pričom žalobkyňa v 1. rade bola v tom čase vo väzbe. Ich BSM zaniklo ešte pred zánikom
manželstva, a to rozhodnutím Okresného súdu Košice II sp.zn. 20C/118/2011 z 21.11.2011, ktorým súd

BSM žalobcov zrušil. V konaní netvrdili ani nepreukázali, že by po zániku BSM v lehote troch rokov od
jeho zániku došlo k jeho vyporiadaniu.
2.10.Aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov treba až do jeho vyporiadania posudzovať
občianskoprávne vzťahy manželov v súvislosti so spoločným majetkom naďalej podľa § 143 a nasl.
OZ. V konaní žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdenú skutočnosť, že záujmy oboch žalobcov vo vzťahu

k predmetným spoločným veciam, boli v čase konania dražby protichodné. Obaja žalobcovia boli v
dražobnom konaní v postavení vlastníkov zálohu - predmetu dobrovoľnej dražby, ako aj v postavení
povinných - dlžníkov vo vzťahu k banke na základe zmluvy o úvere, a teda obaja mali záujem, aby
výťažok dražby pokryl všetky nároky banky. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že v dražobnom
konaní došlo k účinnému doručeniu písomností doručovaných žalobcom ako vlastníkom draženej

nehnuteľnosti, keďže v konaní bolo preukázané, že predmetné listiny boli riadne doručené žalobcovi v 2.
rade ako jednému z bezpodielových spoluvlastníkov spoločných vecí v čase medzi zánikom BSM a jeho
vyporiadaním, kedy sa na disponovanie a právne úkony, súvisiace so spoločnou vecou, stále vzťahuje
právna úprava § 143 a nasl. a tým boli námietky žalobcov o nedoručení predmetných listín vyvrátené a
z uvedeného dôvodu, vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu, súd žalobu zamietol.

2.11.O trovách konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods. 1, 2, 3 a keďže
žalovaní v 1., 2. a 3. rade mali vo veci plný úspech, bola im proti žalobcom v 1. a 2. rade priznaná
náhrada trov konania.

3.1.Žalobkyňa v 1. rade napadla odvolaním rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV. z odvolacích dôvodov

podľa § 365 ods.1 písm. e/, f/, h/ CSP, čo odôvodnila nasledovne:
3.2.Po poukázaní na to, čo bolo predmetom konania, opätovne zdôraznila skutočnosť, že neplatnosť
dražby žalobcovia sa domáhajú z toho dôvodu, že dražobník nesplnil procesné podmienky, ako je
doručenie znaleckého posudku a doručenie oznámenia o vykonaní obhliadky, oboznámením s cenou
nehnuteľnosti stanovenou znaleckým posudkom a jej najnižším podaním, za ktoré bola nehnuteľnosť

vydražená, ktorá mala byť podhodnotená a v rozpore s dobrými mravmi.
3.3.Konštatovala, že dražobník napriek striktne vymedzenému § 12 ods.4 ZoDD, nedoručil žalobkyni
v 2. rade znalecký posudok vypracovaný znalkyňou Z.. R. Č. č. 2/2013 z 8.1.2013 a tiež posudok č.
117/2013 zo 16.12.2013, vyhotovený tou istou znalkyňou.
3.4.Podľa hromadného podacieho hárku Slovenskej pošty, a.s. žalovaný v 2. rade ako odosielateľ

prostredníctvom Slovenskej pošty 19.11.2013 podal zásielku označenú ako výzva adresátom žalobkyni
v 1. rade, žalobcovi v 2. rade, obom na adresu U. XXX X., G. G. J. XX, X.. Z preukázaných tvrdení je
zrejmé, že zásielku si prevzal iba žalobca v 2. rade na adrese U. XXX, X.. Žalobkyňa v 1. rade zásielku na
U. XXX T. X. neprevzala. Zásielky zaslané na adresu J. XX, X. sa vrátili odosielateľovi späť s poznámkou
- zásielka neprevzatá v odbernej lehote, s dátumom vrátenia 11.12.2013.

3.5.Žalobkyňa poukázala na zákon o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého pred začatím dražby musí
byť umožnená účastníkom obhliadka predmetu dražby v termíne uvedenom v oznámení o dražbe.
3.6.Podľa hromadného podacieho hárku Slovenskej pošty, žalovaný v 2. rade ako odosielateľ
prostredníctvom Slovenskej pošty 20.12.2013, doručoval zásielku v poznámke označenú ako ozn. OD+ZP+výzva adresátom žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade, obom na adresu U. XXX, X., pričom
uvedenú zásielku prevzal iba žalobca v 2. rade. Žalobkyňa v 1. rade zásielku doručovanú Slovenskou
poštou neprevzala. Následne oznámenie o dražbe spolu s výzvou zaslal žalovaný v 2. rade advokátke

JUDr. Holováčovej, ktorá v tom čase nebola poverená od žalobkyne v 1. rade na zastupovanie a ani
na preberanie písomností. Preto jej faktické prevzatie zásielky nebolo účinné vo vzťahu k žalobkyni v
1. rade, žalovaný v 2. rade doručoval tieto písomnosti pravdepodobne bez právneho dôvodu, len na
základe medializovaných správ o právnom zastúpení v tom čase verejne známej osoby Q. J..
3.7.Z uvedeného je nepochybné, že dražobník nielen nesplnil povinnosť doručiť znalecký posudok

žalobkyni v 1. rade, ale nesplnil ani povinnosť oznámiť žalobkyni dátum a čas obhliadky a cenu
nehnuteľnosti.
3.8.Obidve povinnosti sú základnými predpokladmi pre konštatovanie, že dražba bola vykonaná v
rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách. Zákon o dobrovoľných dražbách predpokladá doručenie
znaleckého posudku vlastníkovi veci a tiež doručenie oznámenia o ohliadke predmetu dražby, a
teda, kým sa tak nestane môže sa dlžník oprávnene domnievať, že k ďalšiemu úkonu sa nepristúpi.

Účastník sa môže spoliehať vychádzajúc z dôvery v objektívne právo, že najmenej 30 dní od doručenia
znaleckého posudku možno dražbu vykonať. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník
zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby
a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove 6Co/131/2011, ktorý bol potvrdený aj Najvyšším
súdom SR 4Cdo/12/2013 z 28.1.2014.

3.9.Žalobkyňa poukázala na to, že z iných dôvodov bola na ňu v čase od 3.9.2013 do 3.10.2014 uvalená
väzba, o čom svedčí výpis vyhotovený ústavom pre výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody, ako aj
oznámenie ústavu, kde sa žalobkyňa na výkon väzby nachádzala.
3.10.V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu 8Cdo/178/2018 z 27.3.2019, podľa
ktorého je dražobník povinný doručiť znalecký posudok osobám uvedeným v zákone, t.j. v danom

prípade aj žalobkyni. Žalobkyňa konaním žalovaného v 2. rade bola ukrátená na svojich právach, ktoré
bolo vyvolané nedostatočným konaním (nedoručením písomností). Z uvedeného dôvodu žalobkyňa
podľa § 12 ods.5 nemohla vzniesť do 10 dní u dražobníka námietku proti ohodnoteniu predmetu dražby,
resp. žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok, čo v prípade ohodnotenia nehnuteľností je dôležité
ukrátenie práv žalobkyne a nedá sa nahradiť žiadnym iným doplňujúcim úkonom, iba konštatovať

neplatnosť dražby. V prípade, že by žalobkyňa v 1. rade obdŕžala riadne a včas znalecký posudok, mohla
by vykonať kroky v podobe námietok voči jeho záverom a aktívnym spôsobom vstúpiť do dražby a tiež
ovplyvniť znalcom stanovenú hodnotu nehnuteľností. Neúčasť žalobkyne na obhliadke okrem porušenia
zákona o dražbách je aj v rozpore s dobrými mravmi, keď sa po nehnuteľnosti pohybujú osoby, ktoré nie
sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti a samotnej vlastníčke je toto právo odopreté. Poukázala na rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/239/2015.
3.11.V tejto súvislosti konštatovala, že bolo porušené jedno zo základných práv, a to právo na
nedotknuteľnosť obydlia, ako základné ústavné právo zaručené Ústavou SR, v zmysle čoho je
obydlie nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Iné zásahy
do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti

nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku, osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na
odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo
vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takého zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to
nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.
3.12.K cene nehnuteľností stanovenej znaleckým posudkom uviedla, že posudkom č. 2/2013 z 8.1.2013

bola stanovená cena 299 000 eur. Dátum dražby bol stanovený na 28.2.2013, ktorá bola neúspešná,
dražobník následne doručil žalobcom v 1. a 2. rade ďalšie oznámenie o dražbe č. 022/2013 zo 4.5.2013,
ktorým vyhlásil konanie novej dražby s dátumom 4.7.2013. Aj toto bolo neúspešné a bolo vyhlásené
ďalšie, tretie kolo dražby na 24.2.2014.
3.13.V zmysle tohto oznámenia bola cena predmetu dražby zistená znaleckým posudkom 117/2013 zo

16.12.2013 vyhotoveným súdny znalcom Z.. R. Č. a cena nehnuteľností bola stanovená na 247 000 eur.
Rozdiel medzi posudkom č. 2/2013 a 117/2013 je podhodnotenie vo výške 52 000 eur.
3.14.V priebehu dražby bolo vyhotovené osvedčenie o priebehu a vykonaní dražby č. 085/2013, a
to formou notárskej zápisnice N 60/2014, NZ 7033/2014 spísaná 24.2.2014 na Notárskom úrade v
Košiciach notárom JUDr. Dagmar Lukačiovou, z ktorej je zrejmé, že vydražiteľom predmetu dražby sa

stal R. R., žalovaný v 3. rade a cena dosiahnutá vydražením predstavovala sumu 185 250 eura, čo
bolo aj najnižšie možné podanie v rámci dražby. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/89/2017 a namietla, že prvoinštančný súd sa nezaoberal otázkou podhodnotenia ceny
nehnuteľností.3.15.Najnižšie podanie, za ktoré bola nehnuteľnosť vydražená, ktoré malo byť podhodnotené a v rozpore
s dobrými mravmi. Dražobník predal nehnuteľnosť v treťom kole dobrovoľnej dražby za sumu 185 250
eur, čo je najnižšie možné podanie v rámci dražby. Uvedeným predajom ešte viac podhodnotil cenu

nehnuteľností, ako bola stanovená v druhom znaleckom posudku č. 117/2013. V uvedenom prípade
toto podhodnotenie o viac ako 38 % v porovnaní s vývojom cien nehnuteľností v roku 2013, kedy
dražba prebiehala neadekvátne a hlboko poškodzovala žalobkyňu v 1. rade. Z výťažku dražby bola
započítaná pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2007065460 zabezpečenom záložným
právom k nehnuteľnosti vo výške 173 636,333 eur, náklady spojené s realizáciou záložného práva

11.614,67 eur a zostávajúca pohľadávka Tatrabanky k 14.4.2014 predstavovala sumu 44.919,76 eur. V
súvislosti na fakt, že žalobkyňa v 1. rade uzatvorila ešte pred dražbou zmluvu o budúcej kúpnej zmluve s
budúcimi kupujúcimi manželmi A.i, ktorí sa zaviazali do 30.9.2012 uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť vo výške kúpnej ceny 246.000 eur, ktorá suma by bola postačujúca na úhradu zvyšku
neuhradenej pohľadávky z dobrovoľnej dražby k uhradeniu kúpnej zmluvy však nedošlo.
3.16.Žalobkyni bolo znemožnené vykonávať práva s prípadným odkúpením nehnuteľnosti za

prijateľnejšiu cenu vzhľadom na lokalitu územia, stav nehnuteľnosti a cenové relácie v uvedenom období
z dôvodov, že bola v čase od 3.9.2013 do 3.10.2014 vo väzbe.
3.17.Kotázke,čispornánehnuteľnosťpatriladoBSMuviedla,žezoskutočnostíbolozistené,ževecpatrí
do BSM aj keď žalobkyňa tvrdila, že úver splácala výlučne zo svojich finančných prostriedkov mal súd za
to, že tie pochádzali z jej podnikateľskej činnosti. K tvrdeniam obidvoch žalobcov, že nehnuteľnosť patrila

výlučne do vlastníctva žalobkyne v 1. rade, lebo sa tak ústne dohodli, súd túto argumentáciu neprijal s
poukazom na § 143a ods.1 OZ, z ktorého sa manželia sa môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom
určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Súd však opomenul podstatnú náležitosť dohoda o
vymedzení rozsahu BSM môže byť v zmysle tohto ustanovenia uzatvorená len počas manželstva.
V prípade, že by takáto dohoda vznikla po zrušení BSM nemožno použiť § 143a ods.1 OZ a nie je

nutné ani vypracovať písomnú formu dohody medzi bývalými manželmi. Ústnou dohodou sa rozumie
aj telefonicky uzatvorená dohoda a aj v danom prípade ide o právny úkon, ktorý musí spĺňať náležitosti
právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť a určitosť. Pokiaľ zákon neurčuje, že dohoda
sa musí uzatvoriť písomne, môže byť uzatvorená aj ústne. Každá dohoda aj ústna vzniká zjednodušene
povedané, že jedna strana dá návrh na uzavretie zmluvy a druhá ho príjme. Ak dohodu dvoch strán po

zrušení BSM a rozvode manželstva nie je predpísaná písomná forma dohody, takúto dohodu možno
uzatvoriť ústne. Toto ústne uzavretie dohody deklarovali obidve strany, t. j. žalobca v 1. aj v 2. rade,
preto rozhodnutie súdu, že takáto dohoda neexistuje, respektíve nespĺňa predpoklady jej uzavretia len
preto, že nie je písomná, je nezákonné.
3.18.Na základe vyššie uvedených skutočností ako aj dôkazov a výpovedí nachádzajúcich sa v spise

žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie
alternatívne, aby odvolací súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na doplnenie
dokazovania, uplatnila si trovy konania.

4.1.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 2. rade, ktorý tvrdí, že odvolanie považuje za

nedôvodné, nespĺňajúce podmienku prípustnosti odvolania podľa § 365 ods.1 písm. e/, f/ a h/ CSP
obsahujúce opakujúce sa zdôvodnenia jednotlivých tvrdení, ktoré už boli v konaní právne vyvrátené
dôkazmi a ustálené vyslovením právneho názoru krajského súdu ako súdu vyššej inštancie.
4.2.Odvolanie obsahuje tiež argumentáciu s mylným používaním pojmov „zaslať“ a „doručiť“, ktoré
majú evokovať údajné závažné porušenie povinností dražobníka. S nerešpektovaním zásady zákazu

retroaktivity, keď opätovne uvádza ako dôvod porušenia práv žalobkyne § 12 ods.5 z. č. 527/2002
ZoDD je bez akýchkoľvek právnych následkov relevantných pre dražobné konanie v súvislosti s možným
úbytkom na právach žalobkyne, či žalobcu. Právne relevantné vyjadrenie je podanie námietok voči
znaleckým posudkom v dražbe zaviedla až novela z. č. 106/2014 Z.z. od 1.4.2014.
4.3.Klamlivým tvrdením o tom, že žalobkyni nebolo umožnené vyjadriť sa počas celého konania k

prejednávaným skutočnostiam, keďže žalobkyňa bola osobne na pojednávaní 19.12.2016, na ktorom
uviedlasvojpostojksamotnejnehnuteľnosti,príčinepodaniažalobyakinformovanostioprocesedražby
a snahou o obchádzanie zákona podľa § 143a ods.1 OZ a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo/233/2010.
4.4.Žalobkyňa tvrdí, že objektívne sa nemohla zúčastniť procesu dražby a uplatniť svoje občianske

práve. Ako počas celého konania aj v odvolaní absentuje konkretizácia účasti žalobkyne na procese
dražby, konkretizácia občianskych práv žalobkyne, ktoré mienila v dražbe uplatňovať a ktoré jej spôsobili
ujmu do takej miery, že je právne prípustné, aby vydražiteľ ako vlastník nehnuteľnosti od roku 2014
nemohol vykonávať svoje vlastnícke práva.4.5.Žalobkyňa sa odvoláva na svoje právo podávať námietky voči znaleckému posudku. Žalovaný
poukázal na to, že toto právo v čase vykonávania dražby vlastník predmetu dražby podľa ZoDD nemal.
O toto právo teda ani žalobkyňa nemohla prísť.

4.6.Žalovaný v 2. rade sa plne stotožnil s právnym záverom súdu, podľa ktorého bola predmetná
nehnuteľnosť nadobudnutá bez zreteľa na zápis v katastri nehnuteľnosti a znenie kúpnej zmluvy z
13.9.2007 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorý ju nadobudli za trvania manželstva.
Rovnako poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 57/1978 a 2 Cdo/49/2011
podporujúce tvrdenie o tom, že finančné prostriedky sa považujú za spoločné prostriedky manželov.

Dohoda podľa § 143a ods.1 OZ môže upravovať režim ohľadom nadobúdania vlastníckeho práva
manželmi v budúcnosti sama o sebe nemôže byť právnym titulom pre zmenu v osobe vlastníka a
nemôže ani meniť existujúce právne vzťahy. Hoci bolo BSM rozhodnutím Okresného súdu Košice
II sp.zn. 20C/118/2011 z 21.11.2011 zrušené, žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
došlo aj k vyporiadaniu BSM - platí teda zákonný režim spoločnej veci podľa § 145 OZ, ako súd
uvádza, zásady týkajúce sa disponovania so spoločnými vecami v BSM sa rovnako aplikujú aj v

prípadoch, ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, avšak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. Aj po
zániku BSM treba až do jeho vyporiadania posudzovať občianskoprávne vzťahy manželov v súvislosti
so spoločným majetkom naďalej podľa § 143 a nasledujúcich OZ. Solidárny záväzok platí pre oboch
manželov a nemožno ho vylúčiť ani dohodou ani jednostranným vyhlásením jedného z manželov.
Celkovo nedoručenie znaleckého posudku žalobkyne v 1. rade ako dôvod neplatnosti dražby považuje

za vylúčený, nakoľko oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v plnej informačnej povinnosti
dražobníka, nie je možné považovať za taký právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci, kedy je potrebný
súhlas oboch manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti tohto úkonu. Uviedol, že povinnosť zasielať
zásielky si plnil s náležitou starostlivosťou nad rámec povinností ukladanej ZoDD na viaceré známe
adresy žalobkyne a žalobcu.

4.7.K tvrdeniu žalobkyne, že účastník dražby, ktorému sa má doručiť znalecký posudok sa môže
dôvodne spoliehať, že kým ho nemá doručený, tak nie je možné pristúpiť k ďalšiemu úkonu v rámci
dražobného procesu, je nevyhnutné uviesť, že ide o zjavné alebo dokonca až úmyselné nepochopenie
úpravy obsiahnutej v ZoDD. Žiadny dlžník/vlastník by nepreberal zásielky a výkon záložného práva by
sa zmenil len na naháňanie záložných dlžníkov veriteľmi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Prešove sp.zn. 6Co/131/2011 v súvislosti s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo/12/2013.
4.8.Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo/233/2020 a konštatoval,
že žalobcovia sa snažili predať nehnuteľnosť pánovi A. 15 mesiacov pred vyhotovením znaleckého
posudku pre účely napadnutej dražby za sumu 246 000 eur, cena určená v znaleckom posudku, ktorej
zabezpečil dražobník v decembri 2013 bola 247 000 eur, teda dokonca o 1 000 eur vyššia. Poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo/89/2017 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn.
8Co/59/2013.
4.9.Nie je pravda to, že vydraženie nehnuteľnosti za najnižšie podanie a následná výzva žalovaného v 1.
rade na doplatenie dlžnej čiastky je v priamom rozpore s dobrými mravmi, na čo opätovne bezdôvodne
poukazuje žalobkyňa a čo bolo niekoľkokrát v konaní vyvrátené priamymi dôkazmi. Žiadny rozdiel

zostatku dlhu nevznikol v dôsledku konania dražobníka a nie je žalovaným v 1. rade uplatňovaný.
Žalovaný v 1. rade niekoľkokrát v konaní deklaroval, že voči žalobcom považuje pohľadávku z úveru
za vyrovnanú a nežiada od nich žiadnu ďalšiu úhradu. Má za to, že v rozpore s dobrými mravmi,
zásadoukoncentráciekonaniaaefektívnehovedeniasporusasprávažalobkyňa.Súdrozhodolsprávne,
keď zamietol vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne. Domnieva sa, že právna zástupkyňa žalobkyne

žiadala výsluch žalobkyne len z dôvodu dôkaznej núdze.
4.10.Žalobkyňa sa odvoláva len na ústnu dohodu medzi žalobcami, ktorej platnosť žalobca v 2. rade
nemal spochybniť a zároveň znenie čl. II ods. 2 kúpnej zmluvy, kde sa uvádza, že nehnuteľnosť
nadobúdadosvojhovýlučnéhovlastníctva.Nemápochybnosťotom,ženehnuteľnosťbolanadobudnutá
do BSM žalobcov, na vyvrátenie tvrdení žalobkyne ohľadom rozdielu uzavretých dohôd počas

manželstva a po zrušení manželstva upriamuje pozornosť Krajského súdu na to, že v Občianskom
zákonníku sa používa len výlučne pojem manželia, a nie bývalí manželia, resp. budúci manželia. Z
uvedeného možno odvodiť, že dohodu o rozšírení alebo zúžení BSM môžu manželia logicky uzavrieť
len za trvania manželstva. Táto dohoda musí byť určitá, preukázateľnú formu (notárska zápisnica) na
to, aby bola uplatniteľná správnymi účinkami voči tretím osobám.

4.11.Tvrdenie žalobkyne o tom, že bola poškodená na svojich právach nemožnosťou vyjadriť sa k
znaleckému posudku podhodnotenou nehnuteľnosťou alebo že nemala vedomosť o sume znaleckého
posudku, či iné informácie o dražbe je zjavne účelová, nezodpovedá skutočnosti, čo dokazuje aj osobná
výpoveď žalobkyne na pojednávaní.4.12.Nazákladeuvedenéhonavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiťazaviazaťžalobcovnaúhradu
trov odvolacieho konania.

5.1.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že s tvrdením žalobkyne
nemožno súhlasiť. Poukázala na § 149 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 149a OZ.
5.2.Z vyššie uvedeného vyplynulo, že na základe ústnej dohody medzi manželmi nemôže a ani nemohlo
dôjsť k vyporiadaniu BSM vo vzťahu k nehnuteľnému majetku a ani inému majetku patriacemu do BSM.
V danom prípade však zákonom predpísaná forma pre platnosť a účinnosť vyporiadania BSM dohodou

nebola splnená a ani v priebehu súdneho konania preukázaná.

6.1.K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 3. rade, ktorý má za to, že rozsudok je správny a
zákonný a odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
6.2.Prípadný výsluch žalobkyne považuje za nedôvodný, sám o sebe by nebol spôsobilým dôkazným
prostriedkom na preukázanie toho, že nehnuteľnosti nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov žalobcov tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Uviedol, že je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky
dôkazy potrebné na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, a teda
nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.
6.3.K cene nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom uviedol, že § 16 ods. 6 z.č. 527/2001 Z.z. o
dobrovoľných dražbách umožňoval dohodnúť najnižšie podanie vo výške 1/2 hodnoty predmetu dražby

určenej znaleckým posudkom, v prípade, ak dlžník nemá trvalé bydlisko k draženej nehnuteľnosti.
Neskoršie ohodnotenie nehnuteľnosti na najnižšiu sumu tak v tomto konkrétnom prípade vôbec
negatívne neovplyvnilo výšku najnižšieho podania, pretože tá stále zostala ako dolná zákonom
stanovená hranica podľa prvého znaleckého posudku. K zmluve o budúcej kúpnej zmluve uviedol, že
žalobkyňa bola s manželmi A. dohodnutá, že do 30.9.2012 uzavrú kúpnu zmluvu za kúpnu cenu 246

000 eur. K uzavretiu kúpnej zmluvy však nedošlo, pričom žalobkyňa v 1. rade bola vzatá do väzby až
3.9.2013, teda takmer o rok neskôr, ako bola lehota na uzavretie kúpnej zmluvy, takže nemôže byť
pravdou to, že vzatím do väzby bolo zmarené scudzenie nehnuteľnosti za vyššiu cenu.
6.4.Pre vyslovenie neplatnosti dražby je podstatné nielen to, či bol porušený zákon, ale aj to, či porušenie
zákona malo za následok ujmu na právach žalobkyne v 1. rade. To, že si žalobkyňa v 1. rade neprevzala

znalecký posudok sa nijakým spôsobom negatívne nedotklo jej práv, aj keď sama tvrdí opak. Tieto
tvrdenia žalobkyne nezodpovedajú právnemu stavu v čase vykonania dobrovoľnej dražby. K vydraženiu
došlo v treťom opakovanom kole dobrovoľnej dražby 24.2.2014. V tom čase platný a účinný zákon o
dobrovoľných dražbách mal v § 12 o dobrovoľných dražbách boli doplnené odseky 5 a 6 až novelizáciou
zákonom č. 106/2014, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2014, teda viac než 3 mesiace po vykonaní

dobrovoľnej dražby. Oprávnenie vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby,
prípadne žiadať vyhotoviť nový znalecký posudok iným znalcom, tak bolo vlastníkovi predmetu dražby
priznané až 1.6.2014.
6.5.Žalobkyňa v odvolaní napáda aj nesprávne závery súdu o tom, že predmetné nehnuteľnosti patrili v
čase vykonania dobrovoľnej dražby do BSM žalobcov. Žalobca právny úkon nikdy nenapadol, pretože

medzi nimi mala byť dohoda, že je výlučnou vlastníčkou žalobkyňa a že táto nehnuteľnosť nepatrí do
BSM. Žalovaný uviedol, že ak by aj toto tvrdenie bolo pravdivé a k dohode týkajúce sa predmetných
nehnuteľností by došlo až po zrušení BSM žalobcov, táto dohoda by taktiež nemohla byť uzavretá ústne.
Žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade nie je možné vyžadovať písomnú formu dohody medzi bývalými
manželmi, avšak to nie je pravda. Podľa § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa § 143 a

§ 0149 týkajú nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov
je neplatný.
6.6.Z uvedeného je zrejmé, že ak by medzi žalobcami došlo k dohode týkajúcej sa majetku patriaceho
do BSM až po zrušení ich BSM, táto dohoda by bola v časti týkajúce sa nehnuteľnosti neplatná pre

nedostatok formy.
6.7.Na základe vyššie uvedeného považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné v celom rozsahu a
navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a jemu priznal náhradu trov odvolacieho konania.

7.1.K vyjadreniam žalovaných v 1., 2. a 3. rade podaným proti odvolaniu žalobkyne zaslala žalobkyňa

stanovisko (č. l. 781 - 785).
7.2.V prvom rade uviedla, že námietka žalovaného v 1. rade, že k vyporiadaniu BSM nemohlo dôjsť
vo vzťahu k nehnuteľnému majetku na základe ústnej dohody medzi manželmi ani k inému majetku
patriacemu do BSM. S uvedeným tvrdením nesúhlasí a poukázala na fakt, že žalovaný v 1. rade sizamieňa dva inštitúty. Jeden inštitút je zrušenie BSM s inštitútom zánik BSM. Ide o dva rozdielne
právne normy, kde zrušenie BSM sa vykonáva počas manželstva z dôvodov hodných osobitného zreteľa
a k zániku BSM dochádza po právoplatnom rozvode manželstva, resp. úmrtí jedného z manželov a

podobne. V tomto prípade možno hovoriť, že o zrušení BSM, ku ktorému došlo rozhodnutím Okresného
súdu Košice II sp. zn. 20C/118/2011 z 22.11.2011, ktorým zrušil BSM žalobkyne v 1. a žalobcu v
2. rade, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.12.2011 a následne bolo manželstvo žalobcov
rozvedené 14.11.2012 a nadobudlo právoplatnosť 1.2.2013, preto v tejto súvislosti nemožno uplatniť §
149 ods. 2 OZ ani § 149a Občianskeho zákonníka, pretože obidve ustanovenia sa týkajú zániku BSM.

A tiež preto, že k dohode medzi žalobkyňou a žalobcom došlo po rozvode manželstva, čo v takomto
prípade nie je striktne uvedená forma dohody. Uvedené osvedčil aj žalobca v 2. rade U. J.. Ako dôkaz
tiež svedčí kúpna zmluva medzi predávajúcim Z.. R. T. G. P. J.. Žalobkyňa tvrdí, že po rozhodnutí
o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola uzatvorená ústna dohoda, že predmetná
nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade tak ako to bolo uvedené vo vyššie
uvedenej kúpnej zmluve, pričom nikto túto skutočnosť ani nenamietal. Tento fakt je zo strany obidvoch

účastníkov jednoznačný a nespochybniteľný a preto ho nemožno spochybniť inou treťou osobou ani
súdom.
7.3.Žalovaný v 2. rade namieta viacero tvrdení žalobkyne v 1. rade.
7.4.Je preukázateľné, že nedodržal zákon v zmysle § 12 ods.4 ZoDD a zároveň namieta, že je povinný
zásielky týkajúce sa znaleckého posudku zaslať nie doručiť, uvedené tvrdenie nie je namieste. Citovala

znenie § 12 ods.4 ZoDD a uviedla, že bolo povinnosťou žalovaného v 2. rade zaslať vlastníkovi
predmetu dražby znalecký posudok a nie ho doručiť a tiež, že dražobník nie je doručiteľom je scestné.
Dražobník nezaslal žalobkyni v 1. rade žiadny znalecký posudok, hoci to bola jeho povinnosť a jednak
sa predpokladá, že ak písomnosť zašle, tak je dôvodné očakávať, že bude adresátovi aj doručená. V
konaní bolo jednoznačne preukázané, že dražobník si svoju zákonnú povinnosť nesplnil.

7.5.Opakovane poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/131/2011 potvrdené
dovolacím súdom 4Cdo/12/2013. Uviedla, že žalobkyni tým, že nebol doručený rozsudok, boli porušené
jej práva, v prvom rade, že ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dobrovoľnej dražby je
oprávnená byť účastná na každom úkone dražby bez obmedzenia, zároveň má právo byť informovaná
o stave a priebehu dražby, ktorá vyplýva z písomnej formy informovanosti. Právo na informácie je

garantované Ústavou SR. Vlastník nehnuteľnosti, ktorého nehnuteľnosť je predmetom dobrovoľnej
dražby má právo zúčastniť sa na všetkých úkonoch súvisiacich s dobrovoľnou dražbou.
7.6.Žalobkyni bolo zamedzené právo byť účastnou na týchto úkonoch nedoručením zásielky mala
žalobkyňa za to, že k ďalším úkonom dražby nedošlo a teda ani k vydraženiu nehnuteľnosti. Za
predpokladu, že by takéto informácie mala mohla sa dojednať na lepších finančných podmienkach

týkajúcich sa vydraženia jej nehnuteľnosti, čím došlo aj k jej finančným stratám. Preto možno
konštatovať, že žalobkyňa v 1. rade bola zavedená klamlivým spôsobom o priebehu výkonu dražby a
tiež boli výrazným spôsobom porušené jej práva na informácie a v tejto súvislosti aj jej vlastnícke práva.
7.7.Ak súd namietol, že výkonu dobrovoľnej dražby mohol zabrániť žalobca v 2. rade ako manžel
zdôraznila, že tomuto nikdy nesvedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnosti, to znamená že s ňou nemohol

ani nakladať aj keby sa chcel pokúsiť o odpredaj nehnuteľnosti po vlastnej línii. Postup žalovaného v 1.
rade, ktorý napriek vedomosti o tom, že žalobkyňa nemá možnosť konať v dôsledku jej umiestnenia vo
väzbe, pristúpil k výkonu záložného práva, čím porušil ústavou garantované právo žalobkyne v 1. rade.
7.8.Citovala znenie § 10 ods.1 ZoDD ako aj § 47 O.s.p. a poukázala na to, že v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že sa žalobkyňa v mieste doručovania nezdržiavala a preto nemohlo dôjsť k účinnému

doručeniu písomností adresovaných žalobkyni v 1. rade, v ktorých doručenie dražobníkovi ukladá ZoDD,
poukázala na rozsudok 8Cdo/178/2018.
7.9.Dražobník ako súkromná osoba je povinný vykladať a aplikovať zákony tak, aby nielenže neboli
porušené, ale ani len ohrozené práva osôb výkonom záložného práva negatívne dotknuté, dražobník
nie je v pozícii mandanta záložného veriteľa, ktorý má sledovať iba jeho záujem na rýchlom výkone

záložného práva za každých okolností.
7.10.K otázke dobrých mravov uviedla, že trvá na porušení pri vydražovaní nehnuteľnosti za najnižšie
podanie, ktoré je v priamom rozpore s dobrými mravmi, keď žalovaný v 2. rade porušil základné zásady
výkonu dobrovoľnej dražby, predal nehnuteľnosť za neobvykle nízku cenu a následne žalovaný v 1. rade
žiadal doplatiť rozdiel dlhu, ktorý by nevznikol, keby k dražbe sa pristupovalo bez porušenia zákona.

7.11.K vyjadreniu žalovaného v 3. rade uviedla, že znaleckým posudkom č. 117/2013 zo 16.12.2013 bola
určená neprimerane nízka, neadekvátna cena draženej nehnuteľnosti, pričom vydražiteľom predmetu
dražby R. R., žalovaným v 3. rade bola predaná nehnuteľnosť za najnižšie možné podanie v rámci
dražby.7.12.Poukázala na § 145 ods.1,2 OZ a namietla, že citované ustanovenie je bezvýznamné, irelevantné,
keďže žalobcovia v čase, keď sa mali doručovať písomnosti v súvislosti s predmetnou dražbou už
neboli manželmi. Manželstvo žalobcov bolo rozvedené 14.11.2012 a rozhodnutie o rozvode nadobudlo

právoplatnosť 2.1.2013 a ich záujmy boli protichodné. Toto ustanovenie upravuje vzájomné vzťahy
manželov a tretích osôb, preto odôvodnenie odvolacieho súdu v tejto časti je bezpredmetné, keď
žalobcovia v čase prebiehajúcej dražby neboli manželmi a podľa § 148 ods.1 OZ zánikom manželstva
zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
7.13.Zopakovala, že jej ako vlastníkovi predmetu nebol doručený znalecký posudok č. 117/2013. V

priebehu konania namietala cenu určenú znaleckým posudkom, poukázala na § 12 ods.1,2,3 a má za to
dobrovoľnou dražbou bola dotknutá, pretože cena jej rodinného domu s pozemkom v danom znaleckom
posudku bola značne poddimenzovaná. Za takéhoto stavu je dôvodný záver, že dražba už len z tohto
dôvodu bola vykonaná v rozpore so zákonom a opakovane poukázala na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 5Co/131/2011.
7.14.Žalovaný v 2. rade si nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu ukladá zákon. Na základe uvedeného

došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách v znení účinnom od 1.10.2013, a to § 12 ods. 4, §
21 ods. 2, § 10 ods. 1. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa sa v mieste doručovania
nezdržiavala.
7.15.Uviedla, že v prípade neplatnosti dobrovoľnej dražby sa jedná o tzv. relatívnu neplatnosť dražby,
ktorú súd môže vysloviť len na základe návrhu osoby, ktorá tvrdí, že porušením zákona bola dotknutá na

svojich právach. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v 2. rade, že nedoručením znaleckého
posudku žalobkyni resp. neoznámením o dobrovoľnej dražbe, žalobkyňa nebola ukrátená na svojich
právach, resp. že pre neplatnosť dražby nepostačí, že dôjde k porušeniu niektorého z ustanovení ZoDD.
7.16.V danom prípade je rozhodujúce, či k porušeniu ZoDD došlo alebo nie. V danom prípade došlo k
porušeniu viacerých ustanovení ZoDD v celom procese dražby. Tieto porušenia mali závažný dosah na

právne postavenie žalobkyne ako dotknutej osoby. Uvedený stav právnej neistoty je možné odstrániť
len určením dobrovoľnej dražby za neplatnú. Oznámenie o dražbe, ohodnotenie predmetu dražby ako
aj obhliadka predmetu dražby sú úkonmi, z ktorých záložca nemôže byť vylúčený a ich uskutočnenie v
zmysle zákona je predpokladom uskutočnenia dražby. Žalovaný v 2. rade vylúčil žalobkyňu z možnosti
uplatnenia jej zákonom garantovaných práv v dôsledku čoho došlo k nedovolenému zásahu do jej práv

vlastniť majetok.
7.17.Žalobkyňa sa nedomáha neplatnosti dražby ako sa snaží navodzovať vo svojom zrušujúcom
rozhodnutí odvolací súd, že jej nebolo umožnené vykonať riadnu obhliadku predmetu dražby, a že táto
skutočnosť nie je takým porušením povinností vyplývajúcich zo ZoDD, ktoré by mali spôsobiť neplatnosť
dražby. Ďalej tiež konštatovanie súdu, že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti, nemá za následok

neplatnosť dražby ceny, čo priamo súvisí s otázkou sprístupnenia nehnuteľnosti podľa § 21 ods.6 ZoDD.
V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/131/2011, ktorý bol
napadnutý dovolaním. Najvyšší súd SR rozsudkom 4Cdo/12/2013 dovolanie zamietol a súhlasil so
záverom odvolacieho súdu okrem iného, že žalobcovia boli dotknutí predmetnou dražbou, a to aj len s
poukazom na podcenenie pozemku.

7.18.V celom procese dražby od jej vyhlásenia až po samotnú dražbu došlo k takému zásadnému
porušeniu právnych predpisov o dobrovoľných dražbách, čo bolo v konaní jednoznačne preukázané,
ktoré predstavujú nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne v 1. rade a postihujú dražbu jej
neplatnosťou.
7.19.V konaní bolo preukázané porušenie ZoDD ako aj samotnej ústavy, preto žalobkyňa žiada,

aby odvolací súd zmenil rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 25.9.2020 tak, že žalobe vyhovie,
alternatívne aby zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na doplnenie dokazovania.

8.1.K stanovisku žalobkyne sa vyjadrila žalovaná v 2. rade (č.l. 789-791) a poukázala na to, že už prijaté
závery Krajského súdu v Košiciach svedčia o tom, že súd mal za preukázané a vyriešené sporné otázky

medzi stranami, pričom mal súd vyhodnotiť a posúdiť vyššie uvedenú právnu otázku. Žalobkyňa sa v
odvolaní voči rozsudku ako aj vo vyjadrení z 8.11.2021 opätovne vracia k už nesporným veciam v zmysle
záverov krajského súdu a rozsudku.
8.2.V súvislosti s opakujúcimi sa údajnými dôvodmi spôsobilými privodiť neplatnosť dražby podľa
žalobkyne, a to aj v štádiu konania, v ktorom by v zmysle zásady koncentrácie nemali byť vôbec

prejednávané, poukázal na všetky predchádzajúce vyjadrenia a vyjadrenie k odvolaniu voči rozsudku
z 8.2.2021.
8.3.Záverom poukázal na to, že nie je zrejmé, aká ujma vznikla žalobkyni nedoručením znaleckého
posudku. Miera zásahu do vlastníckych práv žalobkyne vo vzťahu k zásahu do vlastníckeho právažalovaného v 2. rade je neporovnateľná, najmä vo vzťahu k dôvodu údajnej neplatnosti dražby, vo
vzťahu k nedostatku informácii a neúčasti na úkonoch dražby, vo vzťahu k majetkovej ujme. Napriek
tomu vydražiteľ si za účelom financovania vzal úver, ktorý je povinný splácať, nehnuteľnosť musel dať

do stavu vhodného na bývanie aj ho reálne užíva s celou rodinou. Nehnuteľnosť v čase prípravy dražby
ako aj jej samotného priebehu netvorila obydlie žalobkyne alebo žalobcu, a vzhľadom na svoj vtedajší
stavebnotechnický stav ani tvoriť nemohla. Aký by mal teda dopad na majetkové práva vydražiteľa
rozhodnutie o neplatnosti dražby vo vzťahu k údajnému domnelému ohrozeniu práv žalobkyne, je
otázke. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žiada odvolací súd, aby potvrdil rozsudok

Okresného súdu Košice I sp.zn. 2C/11/2014 z 25.9.2020 a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho
konania.

9.Žalobkyňa sa opakovane vyjadrila k stanovisku žalovaného v 2. rade (č.l. 794-800) a zopakovala
svoje predchádzajúce vyjadrenia a stanoviská týkajúce sa zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, doručovania zásielok pre žalobkyňu v 2. rade a zopakovala, že celý proces dražby od jej

vyhlásenia až po samotnú dražbu predstavoval nezákonný zásah do vlastníckeho práva žalobkyne v 1.
rade a uvedené postihuje dražbu jej neplatnosťou.

10.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (ďalej len odvolací súd) podľa § 34 CSP prejednal
odvolanie žalobkyne voči napadnutému rozsudku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po nariadenom odvolacom pojednávaní, na ktorom
zopakoval dokazovanie v zmysle § 385 ods.1 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a
zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho zrušenie (§
389 ods.1 CSP), preto ho vo výroku I. rozsudku, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil, že dobrovoľná
dražba, osvedčená notárskou zápisnicou z 26.2.2014 č. N 60/2014, Nz 7033/2014, spísaná JUDr.

Dagmar Lukáčiovou, notárkou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Košice I.,
obec Košice-Sever, kat. úz. Severné mesto, zapísané v evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny
odbor, na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. XXXX s príslušenstvom, postavený na pozemku
parcele registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok
- parcela registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria (ďalej

len predmetné nehnuteľnosti), ktorých vlastníkom bola žalobkyňa v 1. rade, vykonaná žalovaným v 2.
rade ako dražobníkom 24.2.2014 s časom otvorenia o 14.30 hod. v zasadacej miestnosti, v suteréne
podnikateľského subjektu na Skladnej 38 Košice, na návrh žalovaného v 1. rade, je neplatná.
10.2.O závislom výroku o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods.2 CSP a žalobcom v prvom a
druhom rade priznal proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania v plnom rozsahu.
10.3.Vzhľadom na skutočnosť, že na strane žalobcov ako aj na strane žalovaných ide o nútené
spoločenstvo podľa § 78 CSP úkony žalobkyne vykonané odvolaním sa vzťahujú aj na žalobcu a to
napriek tomu, že on odvolanie voči rozsudku nepodal.

11.1.Žalobkyňa v 1. rade uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. e), f), h) CSP a napadla
rozsudok v celom jeho rozsahu.
11.2.Odvolací súd po preskúmavaní napadnutého rozhodnutia, konania, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a po zopakovanom dokazovaní, dospel k záveru, že odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1
písm. e) a f) nie sú dané, lebo výsluch žalobkyne v 1. rade, ktorá v konaní už bola vypočutá, by bol

nehospodárny. Navyše žalobkyňa ani nešpecifikovala, k akým okolnostiam by sa mala vo veci vyjadriť,
ktoré ešte doposiaľ neuviedla. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením prvoinštančného súdu v
81. odôvodnenia. Rovnako skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú dostatočné a
správne.
11.3.Odvolací súd zastáva názor, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP, spočívajúci

v omyle pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), lebo súd síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho aplikoval.

12.Predmetom konania pred súdom prvej inštancie a aj odvolacieho konania bolo určenie, že právny
úkon dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou zápisnicou z 26.2.2014 č. N 60/2014, Nz 7033/2014,

spísaná JUDr. Dagmar Lukáčiovou, notárkou, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa
v okrese Košice I., obec Košice-Sever, kat. úz. Y. J., zapísané v evidencii Okresného úradu Košice,
katastrálny odbor, na LV č. XXX ako rodinný dom so súp. č. 1411 s príslušenstvom, postavený na
pozemku parcele registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,pozemok - parcela registra „C“ č. 5970 o výmere 450 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
ktorých vlastníkom bola žalobkyňa v 1. rade, vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom 24.2.2014
sčasomotvoreniao14.30hod.vzasadacejmiestnosti,vsuterénepodnikateľskéhosubjektunaSkladnej

38 Košice, na návrh žalovaného v 1. rade, je neplatná.

13.1.V konaní boli nesporné skutočnosti, že:
13.2..Žalobkyňa v 1. rade 13.09.2007 uzavrela ako kupujúca s Z.. R. T. ako predávajúcim kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bola kúpa vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX,

nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. J. (č. l. 47).
13.3.Žalobkyňa podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, vedeného Správou katastra Košice, pre Okres
Košice I, obec: Košice - Sever, katastrálne územie: Y. J., ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený 14.09.2007, bola v časti A/LV evidovaná stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX, postavená
na parcele č. 5970 a parcela registra „C“ parc. č. 5970 vo výmere 450 m2, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria a v časti B/LV bola ako vlastník zapísaná žalobkyňa 1. v podiele 1/1 (č.l. 49).

13.4.Žalovaný 1. ako veriteľ a žalobkyňa 1. ako dlžník a žalobca 2. ako spoludlžník uzavreli
12.09.2007 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 2007065460, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkom
hypotekárny úver vo výške 8 500 000,- Sk (282 148,31 eur). Účelom použitia hypotekárneho úveru bolo
nadobudnutie financovanej predmetnej nehnuteľnosti (č. l. 13).
13.5.Pohľadávka veriteľa zo zmluvy bola zabezpečená záložným právom zriadeným Zmluvou o

záložnom práve k nehnuteľnostiam podľa čl. 4 Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2007065460, ktoré je
zapísané na liste vlastníctva č. XXX v časti ťarchy v prospech Tatra banky a. s. a záložným dlžníkom
bola žalobkyňa v 1. rade.
13.6.BSMžalobcovbolozrušenérozsudkom20C/118/2011z20.11.2011,ktorýnadobudolprávoplatnosť
21.12.2011 (č. l. 595).

13.7.Manželstvo žalobcov bolo rozvedené rozsudkom 27P/94/2012 zo 14.11.2012, právoplatným
2.1.2013 (č. l. 591).
13.8.Žalobkyňa ako budúca predávajúca a Z.. J. A. G. J.. S. A. ako budúci kupujúci uzatvorili 2.8.2012
Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, predmetom, ktorej bol záväzok zmluvných strán, že uzavrú
najneskôr do 30.09.2012 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti, pričom predmetné nehnuteľnosti

sú vo výlučnom vlastníctve budúcej predávajúcej. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške
246 000,- eur (č.l. 50).
13.9.Žalobcovia 1. a 2. nesplatili hypotekárny úver riadne a včas, preto žalovaný 1. pristúpil k výkonu
záložného práva formou dobrovoľnej dražby, prostredníctvom dražobníka - žalovaného v 2. rade.
13.10.Dňa 18.11.2013 uzavreli žalovaný 1 ako navrhovateľ dražby/záložný veriteľ a žalovaný ako

dražobník 2. Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, predmetom dražby boli predmetné nehnuteľnosti,
výška pohľadávky k 15.11.2013 bola 223 986,90 eur (č.l. 233).
13.11.Podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby („prvej“) bol znalecký posudok č. 2/2013 z
08.01.2013, vypracovaný Z.. R. Č. - znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
oceňovanie nehnuteľnosti, ktorého zadávateľom bola Aukčná spoločnosť s.r.o. (žalovaný v 2. rade),

ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností k 21.12.2012 na sumu 299 000,- eur (č.l. 16
a nasl.).
13.12.Žalovaný v 2. rade ako dražobník Oznámením o dražbe č. 002/2013 z 15.1.2013 vyhlásil konanie
dražby, s dátumom dražby 28.02.2013 s časom otvorenia o 14:30 hod. za najnižšie podanie vo výške
299 000,- eur (č.l. 116). Dražba bola neúspešná.

13.13.Dražobník-žalovanýv2.následneOznámenímodražbeč.022/2013zo4.5.2013vyhlásilkonanie
novej dražby s dátumom 4.7.2013 s časom otvorenia o 16:30 hod. Cena predmetu dražby bola zistená
znaleckým posudkom č. 2/2013 zo 8.1.2013 na sumu 299 000,- eur, najnižšie podanie bolo určené vo
výške 299 000,- eur (č.l. 34). I táto dražba bola neúspešná.
13.14.Dražobník - žalovaný v 2. Oznámením o konaní opakovanej dražby č. 022/2013 zo 10.07.2013

(č.l. 111) vyhlásil konanie opakovanej dražby na 12.08.2013 s časom otvorenia 12:45. Cena predmetu
dražby bola zistená znaleckým posudkom č. 2/2013 zo 8.1.2013 na sumu 299 000,- eur. V zmysle
oznámenia sa predmet opakovanej dražby nachádzal vo veľmi dobrom stave a najnižšie podanie bolo
určené vo výške 224 250,- eur (č.l. 34). Opakovaná dražba bola neúspešná.
13.15.Žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ uzatvoril s dražobníkom (žalovaný v

2. rade) Zmluvu o dobrovoľnej dražbe 19.12.2013 (č. l. 208 a nasl.) s najnižším podaním 185 250,- eur.
13.16.Podkladom pre vykonanie dobrovoľnej dražby bol znalecký posudok č. 117/2013 zo 16.12.2013,
vypracovaný Z.. R. Č. - znalkyňou v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanienehnuteľnosti, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností k 16.12.2013 na sumu 247
000,- eur (č.l. 210 a nasl.).
13.17.Žalobcovi v 2. rade bolo 27.12.2013 doručené oznámenie o dražbe, znalecký posudok a výzva

(podací hárok č. l. 203).
13.18.JUDr. Danici Holováčovej bolo 27.12.2013 doručené oznámenie o dražbe, znalecký posudok a
výzva (podací hárok č. l. 203).
13.19.Žalobkyni v 1. rade nebolo doručené oznámenie o dražbe, znalecký posudok a výzva (podací
hárok č. l. 203).

13.20.Dražba bola vykonaná žalovaným v 2. rade ako dražobníkom 24.2.2014 s časom otvorenia o
14.30 hod. v zasadacej miestnosti, v suteréne podnikateľského subjektu na Skladnej 38 Košice.
13.21.Vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade, čo bolo osvedčené notárskou zápisnicou z 26.2.2014 č.
N 60/2014, Nz 7033/2014, spísaná JUDr. Dagmar Lukáčiovou, notárkou.
13.22.Žalobkyňa bola v čase od 6.9.2013 do 3.10.2014 vo väzbe podľa skráteného výpisu klienta (č.
l. 284).

14.1.Vychádzajúc z uvedeného možno uzavrieť, že žalobkyňa v 1. rade kupovala nehnuteľnosť do
svojho výlučného vlastníctva, ale za spoločné prostriedky patriace do BSM.
14.2.Odvolacísapoukazujenasprávnyzáversúduprvejinštancie,sktorýmsastotožňuje,žepredmetná
nehnuteľnosť patrila do BSM (bod 147.), čo odôvodnil v bodoch 138. -143. odôvodnenia aj s odkazom

na platnú judikatúru (R 42/72, 3Cz 57/1978, 2 Cdo 49/2011) citovanú v bode 144, 145.
14.3.V čase doručovania zásielky a vykonávania dražby (12/2013 - 2/2014) žalobcovia mali zrušené
BSM k 21.12.2011, ktoré ale nebolo vysporiadané a boli rozvedení k 2.1.2013.

15.1.Spoukazomnavyslovenýprávnyzáverodvolaciehosúduvuznesení3Co/43/2018,žedoručovanie

písomností, týkajúcich sa dobrovoľnej dražby nariadenej na záloh tvoriaci predmet BSM, je právnym
úkonom, ktorý sa týka spoločnej vecí. Pri takomto právnom úkone, vychádzajúc z princípu solidárneho
postavenia manželov, postačuje oboznámenie dražobníka o termíne dražby a o určenej hodnotou
draženej nehnuteľnosti aj vo vzťahu iba k jednému z manželov (resp. bezpodielových spoluvlastníkov).
Oboznámenie sa so skutočnosťami, ktoré spočívajú v plnení informačnej povinnosti dražobníka, nie

je možné považovať za taký právny úkon vo vzťahu k spoločnej veci, kedy je potrebný súhlas oboch
manželov pod sankciou relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.
15.2.Pri tomto právnom závere odvolací súd vychádzalzo znenia § 145 ods.1,2 OZ, podľa ktorého bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí

sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
15.3.Citované ustanovenie vychádza z premisy, že manželstvo trvá.
15.4.V prejednávanej veci však nie je naplnená základná podmienka a to existencia manželstva,
keďže žalobcovia v čase doručovania zásielky boli právoplatne rozvedení, teda neboli manželmi, preto
doručovanie písomnosti len jednému z bývalých manželov nemožno považovať za účinné.

15.5.Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď záloh (predmetná nehnuteľnosť) sa týka
veci patriacej do BSM, nič to nemení na skutočnosti, že záložnú zmluvu uzatvorila len sama žalobkyňa
v 1. rade, keďže bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti. Žalobca v 2. rade túto záložnú zmluvu
nenapadol, pričom jedine on tak urobiť mohol a jednalo by sa o relatívnu neplatnosť, ktorú ale súd
neskúma ex offo.

16.Podľa § 10 Zasielanie a doručovanie písomností a zasielanie peňažných čiastok (planý v čase
doručovania) ods.1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (OSP, ktorý

bol platný v čase doručovania).

17.1.Podľa § 45 ods.1 OSP (v znení účinnom v čase doručovania zásielok), súd doručuje
písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho exekútora,
orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným

predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
spravodlivosti").
17.2.Podľa § 45 ods.2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka")
sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.18.1.Podľa § 47 ods.1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

18.2.Podľa § 47 ods.2 OSP ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu
zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie
bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným
spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď

bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

19.Podľa § 49 ods.1 OSP ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje
sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba
zástupcovi.

20.1.Podmienkou pre uplatnenie fikcie doručenia bola okrem iného aj skutočnosť, že adresát sa v mieste
doručovania zdržiaval, a teda objektívne si mohol zásielku vyzdvihnúť, pričom nenastala situácia, že
adresát odmietol zásielku prijať.
20.2.Z vykonaného dokazovania bolo bezpochyby preukázané, že žalobkyňa v 1. rade sa v mieste

doručovania (na žiadnej adrese) nezdržiavala (nie len nebola fyzicky prítomná), lebo v tom čase bola vo
väzbe, teda objektívne si nemohla zásielku doručovanú na uvedené adresy vyzdvihnúť.
20.3.V konaní nebolo spochybnené tvrdenie žalobkyne, že JUDr. Holováčová nemala plnú moc na
konanie vo veci dražby predmetnej nehnuteľností, ani na preberanie zásielok. Sám žalovaný v 2. rade
potvrdil, že nemal plnú moc pre JUDr. Holováčovú. Preto doručenie zásielok JUDr. Holováčovej je vo

vzťahu k prejednávanej veci bezpredmetné.

21.Podľa § 17 ods.5 písm. a) ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.

22.1.Žalobca v 2. rade bol dlžníkom žalovaného v 1. rade na základe zmluvy o hypotekárnom úvere.
22.2.Záložným dlžníkom bola výlučne žalobkyňa v 1. rade, pričom táto skutočnosť vyplynula nie len z
LV č. XXX v časti ťarchy, ale aj zo Zmluvy o dobrovoľnej dražbe, ktorú uzatvorili žalovaný v 1. rade so
žalovaným v 2. rade.

23.1.Podľa § 12 ods.3 ZoDD, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie
ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník
k dispozícii.
23.4.Podľa § 12 ods.4 ZoDD, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi

predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.

24.Žalovanýv2.radenedoručilžalobkyniv1.radeakodlžníčkeazáložnejdlžníčkeoznámenieodražbe,
ktorá sa mala konať 24.2.2014, znalecký posudok, ani výzvu na sprístupnenie objektu, teda porušil
povinnosti vyplývajúce zo ZoDD.

25.Podľa § 21 ods.2 ZoDD v znení účinnom v čase vykonania žalobou napadnutej dobrovoľnej dražby,
v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá
na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti
dražbyzaniká,aksaneuplatnídotrochmesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnosti

dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom
má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného
predpisu. V tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade
spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

26.Citované ustanovenie ZoDD upravuje osobitný typ žaloby, ktorou môže dotknutá osoba požiadať súd
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. ZoDD výslovne neurčuje, ktoré jeho ustanovenia majú takú
povahu, že ich porušenie zakladá právo podať žalobu o neplatnosť dražby. Preto je potrebné na jednej
strane vychádzať z toho, že porušenie ktoréhokoľvek zákonného ustanovenia môže byť dôvodom prepodanie žaloby, lebo pre neplatnosť dražby nepostačí, že dôjde k porušeniu niektorého z ustanovení
zákona. Musí ísť o také porušenie, ktorým bola osoba, namietajúca porušenie, reálne a kvalifikovane
dotknutá na svojich právach. To znamená, že tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením

niektorého z ustanovení ZoDD a vznikom konkrétnej ujmy na právach žalujúcej osoby.

27.Odvolací súd posudzoval intenzitu ujmy na strane žalobkyne, ktorá porušením zákona o
dobrovoľných dražbách v dôsledku nedoručenia oznámenia o dražbe, znaleckého posudku, ani výzvy
na sprístupnenie objektu, jej vznikla.

28.1.Odvolací súd zastáva názor, že nedoručením znaleckého posudku a nemožnosti sa brániť voči
podhodnotenej cene nehnuteľností, ani neumožnenie vykonať obhliadku predmetu dražby, žalobkyni
nevznikla na jej právach taká ujma, ktorá by bola sama o sebe, spôsobilá privodiť neplatnosť dražby a
to aj v prípade, ak bola táto cena určená v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa, ak by túto skutočnosť
relevantne preukázala, mohla by žiadať nahradiť vzniknutú škodu, čo ale nebolo predmetom tohto

konania.
28.2.Tento záver vychádza aj z početnej judikatúry NS SR, napr. 3Cdo/233/2010.

29.K inému záveru odvolací súd dospel v prípade nedoručenia oznámenia o dražbe, vychádzajúc pritom
z § 19 ods.1 písm. k) ZoDD, podľa ktorého, dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do

jej začatia, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred
dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom
vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie
popri veriteľovi.

30.1.Žalobkyňa v konaní preukázala, že mala intenzívny záujem vyrovnať dlh z hypotekárneho úveru a
to zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Skutočnosť, že bola väzobne stíhaná pre iný trestný čin, ako aj to,
že žalovaný v 2. rade jej nedoručil oznámenie o dražbe, bola jej reálne zmarená možnosť vyplývajúca
z § 19 ods.1 písm. k) ZoDD a síce vyrovnať dlh buď dohodnutým predajom spornej nehnuteľnosti alebo
iným spôsobom.

30.2.Tým,žežalobkynineboloumožnenépostupovaťpodľa§19ods.1ZoDDvspojenísoskutočnosťou,
že došlo predaju nehnuteľností na najnižšie možné podanie, bola žalobkyni spôsobená ďalšia majetková
ujma a síce, že nedošlo k vyrovnaniu celého dlhu vzniknutého na základe zmluvy o hypotekárnom úvere
žalovanému v 1. rade.
30.3.Žalobkyňa tvrdila, že ak by o dražbe mala informácie mohla sa dojednať na lepších finančných

podmienkach týkajúcich sa vydraženia jej nehnuteľnosti, čím došlo k jej finančným stratám.
30.4.Žalobkyni predajom nehnuteľnosti v dražbe, o ktorej konaní ona nevedela, bolo zasiahnuté aj do
jej ústavných práv vlastniť majetok a na nedotknuteľnosť jej súkromia.
30.5.Ako už odvolací súd uviedol, nedoručenie výzvy na obhliadku nehnuteľností a znaleckého posudku
nie sú sami o sebe dôvodom na určenie neplatnosti dražby, ale v spojení s ďalším porušením a to

nedoručením oznámenia o dražbe sú podľa názoru odvolacieho súdu spôsobilé vyvolať neplatnosť
dražby.

31.1.V záujme zachovania spravodlivej rovnováhy vzájomne si konkurujúcich práv žalobkyne v 1. rade a
žalovaného v 3. rade, ktorý nadobudol nehnuteľnosť v dražbe a nijako sa neparticipoval na porušení práv

žalobkyne, za nehnuteľnosť riadne zaplatil cenu, za ktorú nehnuteľnosť vydražil a v priebehu doby túto
zhodnotil, odvolací súd posudzoval, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu, a
teda prednosť a teda, ktorému je potrebné poskytnúť súdnu ochranu.
31.2.Žalovaný v 3. rade kúpil nehnuteľnosť za najnižšie podanie, a teda možno usudzovať, že výhodne,
svedčí mu vlastnícke právo k nej. Žalobkyňa však žalobu podala do 3 mesiacov od vydraženia

nehnuteľnosti, takže žalovaný v 3. rade mohol minimálne v teoretickej rovine predpokladať, že žalobkyňa
môže byť spore aj úspešná, takže už v tom čase musel si byť vedomý určitého rizika investícií do
nehnuteľnosti. To však nič nemení na tom, že žalobkyňa bude musieť žalovanému v 3. rade vrátiť všetko
to, čo investoval do nehnuteľností a o čo ju zhodnotil. Žalovanému v 3. rade tak reálna strata nevznikne,
keďže dostane späť zaplatenú kúpnu cenu a náklady, ktoré do nehnuteľnosti vložil.

31.3.Odvolací súd testom proporcionality dospel k záveru, že porušenie práv žalobkyne boli v omnoho
väčšom rozsahu ako u žalovaného v 3. rade, preto určil, že dražba je neplatná.32.1.Záverom odvolací súd k námietke žalovaného v 2. rade, že v čase doručovania zásielok zákon
ukladal len „zaslať“ nie „doručiť“ zásielky uvedeným osobám, odvolací súd konštatuje, že § 10 ods.1
ZoDD (platný v čase doručovania) citovaný v bode 16 tohto rozhodnutia, je platný bez zmeny doteraz.

32.2.Podľa § 12 ods.4 ZoDD (platný v čase doručovania) ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ,
dražobník „zašle“ vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom
konania dražby.
32.3.Podľa § 17 ods.5 písm.a) ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 „zašle“ dražobník
oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,

ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa.
32.4.Odvolací súd je toho názoru, že zákon jasne v § 10 ods.1 stanovuje, že písomnosti sa doručujú
poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk a keďže zákon v tomto ustanovení neurčuje, ktoré
zásielky, znamená, že všetky.
32.5.Zákon naopak stanovuje, pre ktoré písomnosti postačuje napr. § 17 ods.6 „vyvesenie oznámenia
o dražbe na obvyklom mieste v spoločných priestoroch bytového domu“, alebo § 17 ods.2 „oznámenie

o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb“.
32.6.Výklad, ktorý žalovaný v 2. rade použil je v rozpore s § 10 cit. zák.. Odvolací súd je toho názoru, že
žalovaný v 2. rade bol povinný všetky písomnosti zaslať učeným osobám v súlade s § 10 doporučene
do vlastných rúk, čo žalovaný v 2. rade vykonal, ale len vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade a naopak vo
vzťahu k žalobkyni v 1. rade nesprávne použil fikciu doručenia.

32.7.Žalovaný v 2. rade musí brať na zreteľ skutočnosť, že vykonávaním dražby dochádza k výraznému
zásahu do práv dlžníka, preto zákon prísne určuje doručovanie do vlastných rúk za možného použitia
fikcie (ak sú splnené podmienky) a nie ako žalovaný v 2. rade na svoju obranu tvrdil, že postačuje
zásielky len zaslať.

33.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
33.2.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

34.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35.1.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
35.2.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36.Žalobcovia v 1. a 2. rade boli v konaní plne úspešní, preto im bola priznaná náhrada trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie

samostatným uznesením.

37.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).