Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2008

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/31/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407201583
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2008:4407201583.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Evou Szárazovou v právnej veci navrhovateľa: A. - C. spol.

s r.o. so sídlom K., N. XXXX,. zastúpený advokátom JUDr. M. Ď. so sídlom Š. N. X , P.O.BOX XXX. , B.,
proti odporkyni: E. J. , nar. XX.XX.XXXX,. bytom N. Z., J.M.H. XX. zastúpená P. J. , bytom N. Z., J.M.H.
XX,. o neúčinnosť darovacej zmluvy , takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzatvorená dňa 13.8.2004 medzi darcom P. J. , rod. J. nar.
XX.X.XXXX. a obdarovanou E. J. rod. K. nar. XX.XX.XXXX. obaja bytom J. M. H. číslo XX,. N. Z., ktorou
darca previedol na obdarovanú v podiele 1/1 nehnuteľnosť evidovanú K. Ú. v N., správou katastra N. Z.
pod číslo V 3662/04, na L.V. číslo 3114, pre kat. územie N. Z., obec N. Z., okres N. Z., parc. číslo 3766/1

o výmere 638 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. číslo 3766/2 o výmere 154 m2-zastavané plochy
na parcele číslo 3766/2 zo súpisným číslom 8387 rodinný dom, je voči navrhovateľovi p
r á v n e n e ú č i n n á .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania do rúk JUDr. M. Ď. v sume 21.419,-
Sk do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.2.2007 sa domáhal neúčinnosti
darovacej zmluvy uzavretej dňa 13.8.2004 medzidarcom P. J. a obdarovovanou E. J. , ktorej predmetom

bola nehnuteľnosť bližšie špecifikovaná vo výroku rozsudku.

Navrhovateľ svoj nárok dôvodil tým, že darovacou zmluvou P. J. ako darca obdaroval odporkyňu ako
manželku v úmysle ukrátiť navrhovateľa aby tento od neho nemohol vymôcť dlžnú pohľadávku. Po
právnej stránke svoj návrh dôvodil ustanovením § 80 O.s.p. a § 42 a, a §42 b, Občianskeho zákonníka.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť keď nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, pretože

podľa nej ešte v čase výstavby predmetného rodinného domu sa s manželom dohodla, že keď bude
rodinný dom skolaudovaný a bude vydané rozhodnutie o pridelení súpisného čísla prevedie manžel
- P. J. na ňu celú domovú nehnuteľnosť. Dohodli sa takto z dôvodov , že na stavbu rodinného domu
mali poskytnutý hypotekárny úver ktorý splácala ona a z toho dôvodu jej manžel prisľúbil prepísať
nehnuteľnosť v celosti na ňu. Ďalej uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že manžel má nejaký dlh
voči navrhovateľovi , nakoľko sa o podnikanie manžela nikdy nezaujímala, nikdy s ním nepodnikala a
nikdy sa o jeho podnikanie spolu nerozprávali. O tom, že sa nezaujímala o podnikanie manžela podala

i návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že podľa nej má
manžel dostatok majetku z ktorého bolo možné a je možné uspokojiť pohľadávku navrhovateľa.Súd v rámci dokazovania vypočul účastníkov, oboznámil sa pripojenými spismi 9Er652/2004, spisom
9C 41/1999, spisom 14Cb133/2001 ,pripojenými spismi Správy katastra N. Z., listami vlastníctva,
výsluchom svedka P. J. ostatné k spisu pripojenými dokladmi a zistil tento skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 14Cb133/2001 zo dňa 10.6.2003 ktorým bol zaviazaný P.
J. zaplatiť navrhovateľovi 836.325,50 Sk so 17,6% úrokmi z omeškania od 2.3.2000 do zaplatenia a
nahradiť trovy konania vo výške111.730,-Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti rozsudku P. J.
podal odvolanie v ktorom sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia. Dňa 8.4.2004 oznámil súdu

navrhovateľ, že v dôsledku mimosúdnej dohody berie celý návrh späť s tým, že Krajský súd v Nitre
ako odvolací súd uznesením 26Cob87/2003 zo dňa 27.8.2004 späťvzatie návrhu na začatie konania
pripustil, zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 10.6.2003 a konanie vo veci zastavil.

Súd ďalej zistil, že P. J. dohodou uzatvorenou v advokátskej kancelárii Dr. L. dňa 6.4.2004 uzavrel
mimosúdnu zmier podľa ktorého sa zaviazal pohľadávku vo výške 800.000,-Sk zaplatiť navrhovateľovi

v mesačných splátkach po 22.000,-Sk splatný vždy do 10 . dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody
splátok.Prvásplátkazamesiacoktóber2004jesplatnádo10.10.2004aposlednásplátkavsume8.000,-
Skbudesplatnádo10.10.2007.P.J.saďalejzaviazalvnotárskejzápisnici,žeuznávadlhakoisúhlasom
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písmeno e, O.s.p. a to najneskôr do 7.4.2004. V
Notárskej zápisnici napísanej dňa 7.4.2004 notárkou JUDr. P., P. J. požiadal aby notárka do zápisnice

spísala vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 274 písmeno e, O.s.p. a
s exekúciou podľa § 41 odsek 2 Exekučného poriadku. Súd ďalej zistil, že P. J. záväzok vyplývajúci
z uzavretého mimosúdneho zmieru neplnil a preto navrhovateľ podal v súlade s ustanovením § 36 a
nasledovné zákona číslo 233/1995 Z.z. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie dlžnej pohľadávky
s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica a exekúcia sa viedla pod spisovou

značkou 9Er 652/2004. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 7.10.2005 bol povolený odklad
exekúcie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v N. Z..
Dňa 13.8.2004 teda v čase povinnosti uhrádzania splátok v zmysle dohody o mimosúdnom vyrovnaní
a podpísanej notárskej zápisnice darovacou zmluvou pod číslom V 3662/4 dňa 13.8.2004 previedol
nehnuteľnosť na par.číslo 3766/1,2 a stavbu rodinného domu so súpisným číslom 8387 na parcele

3766/2naodporkyňuadňa17.8.2004podalnávrh správekatastraN.Z.navkladdarovacejzmluvy,ktorý
Správou katastra v N. Z. bol povolený dňa 18.8.2004 . Navrhovateľ v rámci dokazovania preukazoval, že
P. J. ako darca uvedeným právnym úkonom urobený v prospech manželky ako obdarovanej úmyselne
ukrátil navrhovateľa ktorý takto nemohol od neho vymôcť dlžnú pohľadávku.

Z pripojeného spisu 9C 41/1999 súd zistil, že odporkyňa E. J. návrhom došlým dňa 1.3.1999
podala návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. V návrhu
poukázala na skutočnosť, že manžel P. J. získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť na základe
živnostenského listu 3382/92 dňa 22.12.1992. Vo veci bol vynesený rozsudok dňa 24.3.1999, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.1999, súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Následne

dňa 29.11.2002 uzavrela odporkyňa s manželom P. J. dohodu na základe vyporiadania BSM, tak že,
dňa 27.11.2002 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie na rodinný dom s garážou ktoré P. J. prevedie
na E. J. najneskôr do 2 rokov od vydania kolaudačného rozhodnutia a E. J. sa zaviazala splácať úver
poskytnutý na výstavbu nehnuteľnosti.

Z pripojeného spisu Okresného úradu v N. Z. katastrálny odpor V2789/99 súd zistil, že E. a P. J. podali
Katastrálnemu úradu návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností v tom smere, že P. J. sa
stal na základe dohody o vyporiadaní BSM za trvania manželstva výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
na L.V číslo 3114 v hodnote 252.550,-Sk. Do výlučného vlastníctva E. J. pripadli hnuteľnosti.

Z pripojeného spisu Okresného úradu v N. V 3662/04 súd zistil, že E. a P. J. podali návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy zo dňa 13.8.2004 s tým, že obdarovaná E. J. bola v
predmetnej darovacej zmluve oboznámená, že na darovaných nehnuteľnostiach viaznu ťarchy a to :
záložná zmluva V 1819/2000 P. S. S. a.s. B., ďalšia záložná zmluva V 2242/2003 v prospech S. S. a.s. B..

Z výsluchu svedka P. J. súd zistil, že tento na pojednávaní uviedol, že má dostatok majetku z ktorého
si navrhovateľ mohol pohľadávku voči nemu uplatniť. Potvrdil však i tú skutočnosť, že do dnešného dňa
navrhovateľovi neuhradil ani korunu.Výsledkami vykonaného dokazovania skutkového a právneho zistenia dospel súd k záveru, že návrh
navrhovateľa bol podaný dôvodne a v rámci dokazovania navrhovateľ vo veci uniesol i dôkazné
bremeno, ktorým nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že na určení odporovateľnosti právneho úkonu

voči odporkyni má okrem iného aj naliehavý právny záujem, pretože doteraz pohľadávka nebola
uspokojená. Ďalej v rámci dokazovania navrhovateľ preukázal, že zo strany P. J. išlo o právne
úkony ktorými ako dlžník sa zbavil svojho majetku a tým ukrátil uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky. Tvrdenia odporkyne, že o manželovej dlžobe voči navrhovateľovi nemala vedomosť je
účelová pretože je viac ako nepravdepodobné, že by ako manželia jeden o druhom nevedeli o svojich

financiách, či už plusových alebo mínusových. Odporovať možno len úkonom dlžníka a dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky
v celom rozsahu alebo aspoň s časti. Navrhovateľ v rámci dokazovania preukázal súdu, zmenšenie
majetku dlžníka , tým, že daroval celú nehnuteľnosť odporkyni a tým znemožnil čo i len čiastočné
uspokojenie veriteľovho nároku. Veriteľov nárok je do dnešnej doby neuspokojený.

Podľa § 42 a, odsek 1 O.z. veriteľ sa môže domáhať aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odseku 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhanej pohľadávky sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42 a, Odsek 3 O.z. odporovať možno tiež právnemu úkonu ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený
a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a § 117 ),
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana
vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohol poznať.

Podľa § 42 b, odsek 1 O.z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou....

Podľa § 42 b odsek 2 O.z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu kto mal s
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 80 písmeno c, O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o
určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem.

Výsledkami vykonaného dokazovania skutkového a právneho zistenia dospel súd k záveru, že návrh

navrhovateľa bol podaný dôvodne a v rámci dokazovania navrhovateľ vo veci uniesol i dôkazné
bremeno, ktorým nad akúkoľvek pochybnosť preukázal, že na určení odporovateľnosti právneho úkonu
voči odporkyni má okrem iného aj naliehavý právny záujem, pretože doteraz pohľadávka nebola
uspokojená. Ďalej v rámci dokazovania navrhovateľ preukázal, že zo strany P. J. išlo o právne
úkony ktorými ako dlžník sa zbavil svojho majetku a tým ukrátil uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej

pohľadávky. Tvrdenia odporkyne, že o manželovej dlžobe voči navrhovateľovi nemala vedomosť je
účelová pretože je viac ako nepravdepodobné, že by ako manželia jeden o druhom nevedeli o svojich
financiách, či už plusových alebo mínusových. Odporovať možno len úkonom dlžníka a dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky

v celom rozsahu alebo aspoň s časti. Navrhovateľ v rámci dokazovania preukázal súdu zmenšenie
majetku dlžníka tým, že daroval celú nehnuteľnosť odporkyni a tým znemožnil čo i len čiastočné
uspokojenie veriteľovho nároku. Veriteľov nárok nie je do dnešnej doby uspokojený.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je nesporné, že pohľadávky P. J. voči navrhovateľovi vznikli

ešte pred zrušením BSM počas trvania manželstva a následného vyporiadania. Odporkyňa o týchto
pohľadávkach ako manželka evidentne musela mať vedomosť i keď vo svojej výpovedi uvádzala, že sa
nezaujímala o podnikanie svojho manžela, že nemala prehľad o jeho podnikateľských aktivitách; mala
však obavy, že to môže mať niekedy negatívny vplyv na jej manželský a rodinný život a preto so všetkým
súhlasila. Už aj tá skutočnosť, že prevzala ako manželka celú nehnuteľnosť od manžela s dlžobami

nasvedčuje tomu, že o podnikateľských aktivitách manžela mala vedomosť a mala vedomosť aj o tom,
že jeho dlžoby voči navrhovateľovi doteraz trvajú a nie sú uspokojené. Úmysel ukrátiť veriteľa pri rozbore
právnych úkonov, ktoré urobil manžel odporkyne a ktorými bol veriteľ dlžníka ukrátený , ku ktorým došlomedzi dlžníkom a blízkymi osobami sa predpokladá v rámci dokazovania súd zistil, že odporkyňa ako
blízka osoba dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať.

Preto súd z týchto dôvodov považuje darovaciu zmluvu za odporovateľný právny úkon ktorým došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka ako aj obmedzeniu práva navrhovateľa na vymáhanie svojej pohľadávky
proti majetku dlžníka a z toho dôvodu návrhu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Úspešnému navrhovateľovi patrí náhradu trov konania podľa § 142 odsek 1 O.s.p. , ktorá pozostáva
jednak zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.000,- Sk a trov právneho zastúpenia podľa § 11
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR číslo 655/2004 Z.z. takto: výška tarifnej odmeny za úkony v roku
2007 sú v sume 1.369,-Sk a za úkony v roku 2008 v sume 1.496,-Sk podľa § 11 odsek 1 vyhlášky. V roku
2007 navrhovateľ poskytol tri právne úkony prevzatie, príprava , zastupovanie , účasť na pojednávaní
dňa 22.5.2007 a 27.11.2007 teda 3 x 1.369,-Sk rovná sa 4.107,-Sk, v roku 2008 3 krát účasť na

pojednávaní v dňoch 12.5., 26.6. ,9.9.2008 teda 3 x 1.469,-Sk rovná sa 4.407,-Sk , plus režijný paušál 3
x 178,-Sk a 3 X 191,-Sk spolu 1.107,-Sk , právny zástupca navrhovateľa je platcom DPH, čo predstavuje
sumu 1.618,-Sk. Ďalej v zmysle § 17 odsek 1 vyhlášky si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu
za stratu času a to v roku 2007 za každú aj začatú polhodinu vo výške 297,-Sk na pojednávaní dňa
22.5.2007 6 polhodín x 297,-Sk rovná sa 1.728,-Sk, pojednávanie dňa 27.11.2007 6 polhodín x 297,-Sk

rovná sa 1.728,-Sk v roku 2008 za každú začatú polhodinu sumu 318,-Sk na pojednávaní dňa 12.5.2008
6 polhodín x 318,-Sk rovná sa 1.908,-Sk, pojednávanie dňa 26.6.2008 6 polhodín x 318,-Sk rovná sa
1.908,-Sk a pojednávanie dňa 9.9.2008 6 polhodín x 318,-Sk rovná sa 1.908,-Sk čo spolu predstavuje
sumu 20.419,-Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre 3 vyhotoveniach V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§
205 ods. 1 O.s.p.)

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli
splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého

stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát
rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo dôkazom
navrhovaným
odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za
bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že
na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom

sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.