Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. máj 2009

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 7C/83/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4608207613
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2009:4608207613.6

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci navrhovateľky A. K.,
nar. XX.X.XXXX,. bytom L., Š. XXX/XX,. proti odporcovi Mgr. P. K., nar. X.X.XXXX,. bytom L., Š. XXX/
XX,. o zaplatenie sumy 19916,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 19916,35 eur so 4,25% úrokom z omeškania od
26.11.2007 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1194,50 eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom proti odporcovi domáhala zaplatenia sumy 19916,35 eur so 4,25%
úrokom z omeškania ročne od 9.7.2005 do zaplatenia ako bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila
tým, že odporca od nej uvedenú sumu vylákal na pokrytie časti kúpnej ceny kupovaného rodinného
domu, pričom jej prisľúbil, že sa stane spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, v ktorej bude mať samostatný byt,

v ktorom bude môcť bývať aj s vnučkou R. K.. Odporca rodinný dom kúpil, ona sa do neho aj nasťahovala
spolu s vnučkou, ale po roku ich začal odporca vyháňať, ubližovať im, až sa odsťahovali.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že sumu 19916,35 eur mu navrhovateľka darovala na kúpu
domu s tým, že ona bude bývať v dome aj s vnučkou, jeho neterou, ktorú mala zverenú do starostlivosti.
On akceptoval, že neter bude bývať v dome do doby, kedy sa vyučí a dosiahne plnoletosť. Sumu

19916,35 eur dostal od navrhovateľky darom, išlo o ústnu zmluvu iba medzi nimi. Pri spisovaní kúpnej
zmluvy žiadal navrhovateľku o vyjadrenie, či chce byť zapísaná na liste vlastníctva, na čo sa vyjadrila, že
si to neželá, pretože v dedičskom konaní by dedil so sestrou, ktorej daroval 3-oj izbový byt. Sporná suma
mu bola poskytnutá ako dar s tým, že poskytne navrhovateľke sociálne istoty. Navrhovateľka sľúbila, že
bude bývať v dome do konca jej života. On podal návrh na vypratanie voči neteri, s ktorou však odišla aj
navrhovateľka. Keď odišli, zistil, že sú tam zničené veci. Dom kupoval za 2 milióny, preto navrhovateľka

nemohla byť jeho spoluvlastníčkou v 1/2-ici a dom nemohol patriť jej vnučke.

Súdvykonaldokazovanieazistil,ženavrhovateľka,ktorájematkouodporcu,odpredalakúpnouzmluvou
uzavretou dňa 4.5.2005 byt za kúpnu cenu 22571,86 eur. Z tejto sumy následne dňa 22.6.2005
poukázala odporcovi 19916,35 eur (ďalej len sporná suma). Odporca spornú sumu použil na kúpu
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. zapísaných Správou katastra T. na liste

vlastníctva č. 114 ako parcela č. 152/1 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 467 m2, parcela č. 152/2
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 25 m2, parcela č. 153 záhrady vo výmere 715 m2 a dom súpisnéčíslo395naparceleč.152/1.OdporcajenalistevlastníctvaSprávykatastraT.č.114vedenýakovlastník
uvedených nehnuteľností v podiele 1/1-ina. Podľa vyjadrenia navrhovateľky spornú sumu dala odporcovi
za účelom vyplatenia časti kúpnej ceny rodinného domu, ktorý odporca kupoval a v ktorom mala ona

bývať spolu s neterou s tým, že bude jeho spoluvlastníčkou. Odporca takéto tvrdenie navrhovateľky
poprel a tvrdil, že spornú sumu mu navrhovateľka darovala na kúpu rodinného domu s tým, že v ňom
bude do konca jej života bývať, pričom akceptoval, že s ňou tam bude bývať aj vnučka navrhovateľky
(jeho neter - dcéra jeho sestry), ale iba do doby, kým dosiahne plnoletosť a ukončí školu. Nemala však
byť spoluvlastníčkou domu. Pri jednaniach účastníkov týkajúcich sa spornej sumy svedkovia prítomní

neboli. Účastníci sa dojednávali medzi sebou. Po kúpe rodinného domu odporcom sa do neho okrem
rodiny odporcu nasťahovala aj navrhovateľka spolu s vnučkou R. K., ktorá jej bola zverená do výchovy.
Postupom času začali vznikať medzi odporcom a vnučkou navrhovateľky (jeho neterou) a aj medzi
samotnými účastníkmi, nezhody.

Odporcapodalnasúddňa12.12.2006návrhnazrušenietrvaléhopobytuvnučkenavrhovateľky.Okresný

súd Topoľčany uznesením č. k. 4C/285/2006-8 zo dňa 21.2.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.3.2007, konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Dňa 11.12.2006 podal odporca proti
navrhovateľke návrh na úhradu polovice výšky nájomného a určenie povinnosť plniť úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu. V návrhu uviedol, že navrhovateľka mu na nájomné za päť mesiacov roku
2006 dala iba 630,68 eur, hoci polovica nájomného, ktoré mu mala dať bola 898,92 eur, preto žiadal, aby

bola zaviazaná zaplatiť mu 268,24 eur. Návrh zobral navrhovateľ späť, preto bolo konanie uznesením
Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/288/2006-26 zo dňa 22.3.2007 zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.4.2007. Dňa 29.10.2007 podal odporca návrh na vypratanie vnučky navrhovateľky
R. K. z domu a zrušenie jej trvalého pobytu. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 6Co/98/2008-98 zo
dňa 10.6.2008 rozhodol, že R. K. je povinná nehnuteľnosť vypratať a z tejto sa vysťahovať do 60 dní

od právoplatnosti rozsudku, t. j. od 6.8.2008. Navrhovateľka listom zo dňa 12.11.2007 vyzvala odporcu
na vrátenie sumy 19916,35 eur do 25.11.2007.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 628 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo
sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je
predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri
darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím, štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a obdarovaný
dar alebo sľub daru prijíma. Podstatnými náležitosťami darovacej zmluvy je dohoda o predmete

daru a dohoda o jeho bezodplatnosti. Predmetom daru môže byť čokoľvek, za predpokladu, že ide o vec
(pokiaľ to jej povaha pripúšťa), práva alebo iné majetkové hodnoty. V tomto zmysle preto predmetom
darovania môže byť nielen hmotná vec, ale aj pohľadávka, právo (napr. vecné bremeno, know-how a
pod.). Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezplatnosť. Bezplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté
(sľúbené) plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné majetkové plnenie.

Subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek zmluvu (§ 51 OZ), t. j. jednak niektorú
z osobitne upravených zmlúv, ale aj takú, ktorá nie je osobitne upravená (nepomenované, atypické
zmluvy). Ani atypické zmluvy však nesmú odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka.

Predpokladom platnosti nepomenovanej (atypickej zmluvy) zmluvy je aj dostatočne určité vymedzenie
záväzkov z nej vyplývajúcich.

Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom a treba ním rozumieť právo ovládať vec, najmä
ju držať, užívať, používať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci

kohokoľvek k tej istej veci. Ak je subjektom vlastníckeho práva viac osôb ide o spoluvlastníctvo, pričom
mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k
spoločnej veci vyjadruje ich spoluvlastnícky podiel. Jedným z práv vlastníka veci je oprávnenie s vecou
nakladať, ktoré sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi
(napr. závetom), prípadne aj opustením veci.

Dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka bola výlučnou vlastníčkou vecí (peňazí), ktoré získala
predajom nehnuteľnosti, a ako taká mala právo peniaze ovládať, t. j. držať, užívať, používať a nakladať
s nimi. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci sa dohodli, že navrhovateľka poskytne
odporcovi peniaze. Takáto dohoda účastníkov neobsahuje zákonom stanovené náležitosti ani jednej

z osobitne upravených zmlúv (vrátane darovacej zmluvy), ale ani náležitosti zmluvy nepomenovanej
(§ 51 OZ), pretože neobsahuje dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich. Nie je
totiž bez pochybností zrejmé, ako sa účastníci dohodli na dôvode poskytnutia peňazí, skutočnosti,
či ich poskytnutie bude bezodplatné alebo bude odporca povinný za poskytnutie peňazí niečo plniť
a ak áno, o aké plnenie malo ísť. Odporca síce tvrdil, že navrhovateľka mu peniaze darovala, z

celkového charakteru konania obidvoch účastníkov však súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi
nedošlo k uzavretiu darovacej zmluvy (nebol preukázaný úmysel navrhovateľky peniaze odporcovi
darovať). Z vyjadrení obidvoch účastníkov naopak vyplýva, že odporca mal za poskytnutie peňazí plniť,
a to zabezpečiť navrhovateľke bývanie, nakoľko peniaze, ktoré mu poskytla boli z predaja jej bytu,
v dôsledku ktorého nemala navrhovateľka spolu s vnučkou, ktorá jej bola zverená do výchovy, kde

bývať. Presne aké plnenie bolo medzi účastníkmi dohodnuté však dokazovaním preukázané nebolo.
Nie je totiž jednoznačne jasné, aké bývanie mal odporca pre navrhovateľku zabezpečiť, t. j. či jej mal
zabezpečiť spoluvlastníctvo v nehnuteľnosti, na kúpu ktorej peniaze použil, alebo jej mal zabezpečiť
bývanie v tejto nehnuteľnosti formou nájmu, resp. zriadením vecného bremena v jej prospech, prípadne,
či mal navrhovateľke zabezpečiť bývanie v inej nehnuteľnosti a akou formou (napr. vlastníctvo, nájom,

podnájom) a ani ďalšie náležitosti spojené s jednotlivými formami bývania (prevod spoluvlastníckeho
podielu na navrhovateľku, spôsob užívania, nájomné, atď.). Tvrdenia účastníkov si odporovali a iný
svedkovia prítomní pri ich dojednávaní neboli. Keďže medzi účastníkmi neboli dojednané všetky
náležitostiniektorejzupravenýchzmlúvanináležitostinepomenovanejzmluvy,kuzavretiuzmluvymedziúčastníkmi podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nedošlo. Dokazovaním však bolo preukázané, že
navrhovateľka aj bez uzavretia riadnej zmluvy peniaze v sume 19916,35 eur odporcovi poskytla.

Občiansky zákonník upravuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať (§ 451 OZ). Bezdôvodným obohatením na úkor iného vzniká
záväzok. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je
povinný bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je majetkový prospech

získaný plnením bez právneho dôvodu. Navrhovateľka bez uzavretia riadnej zmluvy poskytla odporcovi
peniaze, čím odporca získal bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný navrhovateľke vydať. Nič na tom
nemenia ani námietky odporcu o tom, že navrhovateľka odišla z nehnuteľnosti, v ktorej bývala sama,
pretože on bol iba proti tomu, aby v nehnuteľnosti bývala jej vnučka. Okrem Vzhľadom na uvedené súd
v zmysle citovaných zákonných ustanovení zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 19916,35
Sk ako bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu, a to v zákonnej lehote 3-och dní od

právoplatnosti rozhodnutia. Na povolenie splátok, ktoré žiadal odporca, súd nezistil dôvody, pretože
odporca je zamestnaný a má teda príjem. Okrem toho má súd zato, že vrátanie bezdôvodneného
obohatenia v splátkach by bolo v rozpore s účelom vydania bezdôvodného obohatenia - odporca získal
celú sumu, zabezpečil si za ňu nehnuteľnosť (bývanie), pričom navrhovateľka si po nezhodách musela
zabezpečiť nové bývanie bez možnosti použiť finančné prostriedky získané predajom bytu.

Odporca, ktorý nevydal bezdôvodné obohatenie včas, je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd
ho preto podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal zaplatiť navrhovateľke
aj úrok z omeškania vo výške 4,25% ročne od 26.11.2007 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol
navrhovateľke priznaný odo dňa omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu (navrhovateľka vyzvala

odporcu na vrátenie sumy do 25.11.2007, čo neurobil, preto je od 26.11.2007 v omeškaní). Výška úroku
z omeškania predstavuje 2-násobok diskontnej sadzby (základnej úrokovej sadzby) určenej N. B. S.
podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.12.2008, z ktorého si navrhovateľka uplatnila
4,25% úrok z omeškania.

Vo zvyšku, t. j. v časti úroku z omeškania za obdobie od 9.7.2005 do 25.11.2007, súd návrh ako
nedôvodný zamietol, nakoľko nebolo preukázané, či navrhovateľka vyzvala odporcu na vrátenie spornej
sumy aj skôr ako listom z 12.11.2007 a ak áno, za akých podmienok (napr. v akej lehote mal sumu vrátiť),
preto nebolo ani preukázané omeškania odporcu už v období do 25.11.2007.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
navrhovateľku náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľka mala v konaní úspech, nakoľko jej návrhu
bolo vyhovené, preto by mala právo na náhradu trov konania. V konaní jej však žiadne trovy nevznikli
(súdny poplatok neplatila, nakoľko jej bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a iné
trovy tohto konania jej nevznikli), preto jej ich náhrada nebola priznaná.

Za návrh na začatie konania sa platí súdny poplatok. Navrhovateľka bola od platenia súdnych poplatkov
oslobodená, preto súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov zaviazal na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 1194,50 eur odporcu, ktorý nemal v
konaní úspech. Súdny poplatok bol vyrubený podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov,

ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a § 18c ods. 1 a § 7 ods. 11 tohto
zákona (6% z uplatňovanej sumy prepočítanej na eurá a zaokrúhlenej na celé eurá nadol, t. j. zo sumy
19916,- eur, je 1194,96 eur, čo je po zaokrúhlení na pol eura nadol 1194,50 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec

právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľka
možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.